ťahák 7

1,
1,CHARAKTERISTIKA PF
PF sú sústavou peň.vzťahov, do kt. podnik vstupuje pri
získavaní finan. zdrojov, pri ich alokovaní a viazaní v
jednotlivých zložkách majetku, pri produktívnom
využívaní majetku a pri získavaní a rozdeľovaní
dosiahnutých výsledkov.
Podľa charakteru: 1,rozpočtové vzťahy - ich obsahom
je jednostranný presun majetku v peň. forme (dane,
dotácie) 2,úverové vzťahy - znamenajú presun majetku
spravidla v peň. forme (pri poskytovaní dodáv. a obch.
úveru aj v tovarovej forme). Po uplynutí dohodnutej
lehoty dochádza k spätnému pohybu tohto majetku v
peň. forme. 3,poisťovacie vzťahy - charakterizuje presun
peň. majetku do spoločného poistného fondu, pričom
spätný pohyb je podmienený vznikom poistnej príhody a
býva neekvivalentný. 4,realizačné peň.vzťahy -
rozumieme vzťahy vznikajúce pri kúpe a predaji tovaru
či služby pri promptnom platení.
Podľa subjektu:1,vzťahy v rámci samého podniku,
sprostredkujúce spravidla zmenu majetkovej formy,
2,vzťahy medzi podnikom a inými ekon. subjektmi
(zamestnanci, obch.partneri, iné podniky a organizácie)
Podľa oblasti podnikovej činnosti, kt. sa peň. vzťahy
týkajú:1,vzťahy vznikajúce pri získavaní fin. zdrojov, s
kt. potom podnik hospodári, označujeme ich
financovanie podniku (vklady, vlastné zdroje vytvorené
v priebehu hospodárenia, dotácie zo štát. rozp.,ai)
2,vzťahy spojené s alokáciou získavaných fin. zdrojov
do jednotlivých zložiek majetku - ide o investovanie,
3,peň.vzťahy viažúce sa na produktívne využívanie
podn. majetku, t.j.vzťahy spojené s N, V, tvorbou zisku
a pohybmi prúdov hotovosti (cash-flow), 4,vzťahy
zabezpečujúce rozdeľovanie dosiahnutých výsledkov
hospodárenia, t.j.odvod daní, výplata dividend,
ponechávanie časti zisku v podniku na financovanie
rozvoja.
Všetky 4 skupiny peň.vzťahov sa označujú ako tokové
veličiny, tj charakterizujú objem príslušných
peň.vzťahov za isté obdobie. Vyjdrujú dynamiku
procesu. Ich pôsobením sa menia stavové veličiny, t.j.
majetok podniku a kapitál, kt. tento majetok kryje.
Majetok podniku zahŕňa všetky jeho aktíva. Užším
pojmom je fin. majetok predstavujúci podnikom
vlastnené cenné papiere, cenniny, vklady na účtoch v
banke, peniaze v zúčtovaní a peňažné hotovosti.
Majetková štruktúra charakterizuje pomer medzi
jednotlivými zložkami majetku podniku.
Kapitál podniku sa vo financiách a v účtovníctve chápe
ako súhrn fin. zdrojov, kt. boli vynaložené na získanie
podn. majetku (tento majetok finančne kryjú).Štruktúru
jednotl. zložiek kapitálu označujeme pojom finančná
štruktúra podniku.
Stavové veličny majetku a kapitálu sa zachytávajú v
súvahe podniku zostavovanej k istým momentom
(spravidla ku koncu jednotlivých štvrťrokov)
Tokovými veličinami sú jednak V a N, jednak peňažné
príjmy a výdavky podniku.
V zahŕňajú predovšetkým tržby z realizácie výrobkov a
služieb, aktiváciu materiálov a tovarov získaných vo
vlastnej réžii, predaje inv. majetku, V z operácií s
cennými papiermi, úroky z poskytnutých úverov a V z
rôznych neobvyklých (mimoriadnych) operácií.
N sú peň.vyjadrením živej a zhmotnenej práce
spotrebovanej (vynaloženej) v podniku.
Peň.príjmy a výdavky vyjadrujú sumy, kt. za isté
obdobie podnik v peň.forme prijal a kt. boli v peň.forme
vydané.
Tokové veličiny sa v podniku zachytávajú vo výkaze
ziskov a strát a vo výkaze peňažných príjmov a
výdavkov podniku.
Výkaz ziskov a strát(tzv.výsledovka) zachytáva V a N
podniku v súlade s princípom aktuálneho účtovníctva.
To znamená, že ich zachytáva v období, na ktoré sa
vzťahujú.
Prehľad o peň.tokoch (cash-flow) zachytáva skutočný
pohyb peň. prostriedkov v danom období. Od výkazu
ziskov a strát sa líši predovšetkým v dôsledku rozdielov
medzi V a peň.príjmami na jednej strane a v dôsledku
rozdielov medzi N a peň.výdavkami na druhej
strane.Tieto rozdiely sú jednak obsahové a jednak
časové.Pokiaľ ide o V a peň.príjmy, rozhodujúce sú
rozdiely z čas.hľ. Tržba vzniká momentom realizácie.V
maloobchode výnos znamená súčasne peň.príjem. V
medzipodnikovom styku moment realizácie presne
formuluje právny poriadok - u nás je to moment
vystavenia faktúry dodávateľom. Peň. príjem získa
predávajúci až keď mu odberateľ zaplatí. Pri nákladoch
a peň.výdavkoch je tiež rozhodujúci časový rozdiel.
Peň.výdavok vzniká vtedy, keď podnik za inputy platí,
tj.keď platí za kúpený stroj,materiál,vypláca mzdy,
atď.Náklad vzniká pri vynakladaní týchto inputov v
reprodukčnom procese.
Obsahové rozdiely vyplývajú z peň. vzťahov
súvisiacich s rozdeľovaním hosp.výsledku podniku.
(napr. výplata dividend je pre podnik peň.výdavkom ale
neobjaví sa medzi položkami výkazu ziskov a strát, a p.)

2,
Kvantifikáciu cash-flow možno uskutočňovať buď
priamo, alebo nepriamo.Priama kvantifikácia znamená
priame sledovanie všetkých peň.príjmov a peň.výdavkov
podniku za isté obdobie(napr.za rok).Podniky, kt. u nás

vedú jednoduché účtovníctvo, zaznamenávajú tieto
položky bežne v peňažnom denníku.Zvyčajne sa však
cash-flow vykazuje nepriamo tak, že zisk po zdanení a
odpisy z inv.majetku sa upravujú o V, kt. v danom
období nevyvolali peň.príjem, o N, kt. v danom období
neznamenali peň.výdavky, a o ďalšie peň.príjmy a
výdavky, kt. sa v danom období neprejavili vo V ani
nákladoch podniku.
Fin. politikou podniku rozumieme konkrétny spôsob
riadenia a uskutočňovania jeho fin. činnosti. Táto
politika nevyhnutne zahŕňa: 1,formulovanie cieľov, kt.
sa majú dosiahnuť,2,voľbu fin. nástrojov a opatrení, kt.
sa má zabezpečiť splnenie cieľov,3,dôslednú realizáciu
prijatých opatrení,4,systematickú analýzu účinnosti
nástrojov, opatrení a na jej základe rozhodovanie o ich
úprave či zmenách.
Podnikovú fin. politiku ovplyvňujú 4 zákl. faktory:
1,cieľ podnikateľskej činnosti všeobecne a na jeho
základe formulované konkrétne čiastkové fin. ciele,
2,odbor podnikovej činnosti, 3,právna forma podniku,
4,stav a predpokladaný vývoj ekon. okolia podniku.
Cieľ podnikateľskej činnosti a čiastkové fin. ciele -
Integrálnym cieľom podnikateľskej činnosti je
maximalizácia trhovej hodnoty podniku. Tento cieľ je
súčasne aj rozhodujúcim cieľom fin. politiky podniku.Za
najdôležitejšie čiastkové fin. ciele podniku sa spravidla
považujú:likvidita,rentabilita,a stabilita.
Likvidita je schopnosť premeniť hodnoty na peniaze, kt.
sú najlikvidnejším aktívom. Charakterizuje predpoklady
podniku plniť platobnú záväzky podniku v budúcich
obdobiach. Kapitál podniku je vložený do rôznych
zložiek majetku - do pozemkov, budov, strojov a
zariadení a pod. Každá z týchto zložiek majetku má iný
čas obratu, fin. zdroje v nej viazané sa premenia na
peniaze za iný čas. Možno teda povedať,že jednotlivé
zložky podnik. majetku sú rôzne likvidné, s rozdielnou
mierou obtiažnosti ich možno transformovať na peniaze.
Zabezpečiť likdviditu podniku znamená mať takú
štruktúru fin. zdorjov,aby jednotlivé majetkové súčasti
nadobudli v procese svojho kolobehu peň. formu skôr,
ako sú splatné záväzky, ktoré príslušné majet. súčasti
fin. kryjú. Likvidita zabezpečuje budúcu platobnú
schopnosť podniku.
Platobná schopnosť (solventnosť) znamená že podnik
má vždy toľko pohotových platob. prostriedkov, aby
mohol bežne a načas uhrádzať svoje platobné záväzky.
Pri kvantifikovaní podnik. likvidity sa vychádza tak zo
stavových ako aj z tokových veličín a používajú sa
viaceré ukazovatele.
obežné aktíva - krátkodobé záväzky=čistý činný kapitál.
Veľkosť ČČK vyjadruje aká časť obežných aktív je fin.
krytá zdrojmi, ktoré má podnik trvale alebo dlhodobo k
dispozícii.
Niekedy sa stretávame s pojmom strategická likvidita.
Rozumieme tým také zloženie majetku a fin. zdrojov,
aby sa zabezpečilo nielen bežné uhrádzanie podnik.
záväzkov (operatívna likvidita), ale ja relizácia strateg.
zámerov podniku.
Rentabilita vyjadruje ziskovosť. Podnik je rentabilný,
ak dosahuje zisk, tj. ak sú jeho V väčšie ako N. Vo
všeobecnosti sa rozdiel medzi V a N označuje ako
hosp.výsledok .Zisk je dôležitým kvalitatívnym
ukazovateľom, no sama jeho masa dostatočne
neinformuje o úspešnosti podniku. Preto sa dopĺňa
ukazovateľom miery rentability, vyjadrujúcim pomer
medzi ziskom a kapitálom kt. bol potrebný na jeho
dosiahnutie. Pre podnikateľa je najdôležitejšia miera
rentability vlastného kapitálu (Rvk)=zisk po
zdanení/vlastný kapitál * 100,
Stabilita znamená schopnosť pri stále sa meniacich
vonk. a vnútorných podmienkach podnikovej činnosti
zabezpečovať požadovanú úroveň likvidity a rentability.
Znamená to udržiavať žiadúci vzťah medzi jednotlivými
zložkami majetku a fin. zdrojmi ich krytia a
zabezpečovať plánovanú ziskovosť. Udržiavanie fin.
stability predpokladá pružnosť, schopnosť operatívne
reagovať na zmeny v potrebe podnik. kapitálu a na
zmeny podmienok fin. trhov. Znamená to správne
oceňovať a vytvárať aj dostatočné finančné rezervy.
Odbor podnikovej činnosti - Potrebný objem
majetku je daný predovšetkým v odbore bežne
uplatňovanou úrovňou techniky a technológie. Podnik,
aby bol konkurencieschopný musí využívať techniku a
technológiu porovnateľnú s konkurenciou, čo kladie
celkom určité požiadavky najmä na objem inv.majetku a
zásob. S tým úzko súvisí aj štruktúra tohto majetku.
Je to najmä pomer medzi inv. majetkom a obežnými
aktívami. Objem a štruktúra majetku determinujú
potrebný

objem kapitálu a jeho zloženie

(fin.štruktúru).
Odbor podnikateľskej činnosti je významný aj pre
rýchlosť obratu podnikového kapitálu. Pôsobí tu
jednak spomínaná štruktúra majetku, jednak pre daný
odbor typická doba obratu zásob a doba obratu
pohľadávok a záväzkov.

3,
Právna forma podniku - kritéria voľby: 1,veľkosť
kapitálu, kt. sú podnikatelia schopní sústrediť, 2,rozsah
ručenia za záväzky podniku, 3,spôsob riadenia
podniku,odvodený od pravidla kto zodpovedá musí mať
aj právo riadiť, 4,rozdeľovanie zisku a úhrada straty-
sú úzko spojené so spôsobom ručenia za záväzky a s
riadením, 5,daňové zaťaženie podniku, 6,možnosti
získavania úveru.

Stav a predpokladaný vývoj ekon. okolia podniku -
Ekon. okolím rozumieme všetky subjekty, orgány a
organizácie, s kt. podnik vo svojej činnosti prichádza do
styku. Všetky články tohto ekonom. okolia sú
ovplyvňované a samy do istej miery ovplyvňujú dva
faktory: - ekon. politiku štátu a - vývoj hosp. a jeho
konjunktúry.
Štát formuluje svoju ekon. politiku(všeob., regionálnu,
štrukturálnu, atď), kt. presadzuje všetkými svojimi
nástrojmi.Rozhodujúcim nástrojom v rukách štátu je
štátny rozpočet sledujúci zvolenú politiku v oblasti jeho
príjmov a výdavkov. Ide o daňovú, dotačnú a colnú
politiku, ale aj mnoho ďalších konkrétnych nástrojov,
ako štátne objednávky, vývozné povolenia,atď.
Emisná banka-jej hlavnou úlohou je zabezpečovať
menovú stabilitu. Na to využíva všetky nástroje
monetárnej politiky, zahŕňajúce najmä reguláciu
menového kurzu,systém povinných rezerv obch. bánk,
operácie na voľnom trhu, stanovovanie diskontnej
sadzby...
Hosp.politika v štáte je najúčinnejšia, keď sa rozpočtová
a monetárna politika pri ich relat. samostatnosti vhodne
kombinujú a dopĺňajú. Vývoj hospod. a konjunktúry má
rozmer celosvetový, štátny,regionálny a odvetvový. Stav
a vývoj ekonomiky sa sprostredkovane prejavujú v
mnohých ďalších skutočnostiach, kt. ležia mimo
pôsobnosti podniku, ale ktoré jeho fin. hospodárenie
významne ovplyvňujú. Sú to napr. infl. vývoj a tempo
inflácie, stav na fin. trhoch a ich očakávaný vývoj, stav
na trhu práce jednak všeobecný a jednak v profesnej
štruktúre, atď. Aby podnik mohol zodpovedne
formulovať svoju fin. politiku musí uvedené skutočnosti
sledovať, vyhodnocovať a prognózovať.
2,FINANČNÉ ROZHODOVANIE PODNIKU
Prístupy k fin.rozhod.podniku - Fin. rozhod. podniku
je konkrétnou náplňou procesu formovania a realizácie
jeho fin. politiky. V každom jednotl. prípade ide o
proces začínajúci sa formuláciou problému a končiaci sa
výberom optimálneho variantu riešenia. Fin. rozhod. -
ako súčasť podnikateľ. rozhodovania - vychádza z
niekoľkých zákl. princípov: 1,väčšie bohatstvo je lepšie
ako menšie, 2,skôr je lepšie ako neskôr, 3,menšie riziko
je lepšie ako väčšie, 4,je výhodné mať možnosť voľby.
Zákl.otázky,kt. je potrebné pri fin. rozhodovaní
podniku riešiť sú:1,Koľko kapitálu potrebuje podnik na
svoju činnosť, 2,Odkiaľ sa potrebný kap. získa, 3,kam
získaný kapitál umiestniť, 4,ako rozdeľovať
fin.výsledok. Ide o fin. rozhodnutia zásadného,
strategického charakteru, kt. majú dlhodobý vplyv na
fin. hospod. podniku. V rámci týchto zásadných riešení
je potrebné prijímať množstvo fin. rozhodnutí
operatívneho charakteru, kt. zabezpečujú bežný chod
podniku. Kritériá fin. rozhodovania nadväzujú na fin.
ciele podniku. V centre pozoznosti je likvidita,
rentabilita a riziko. Ide o kritériá kt. sú vnútorne
protirečivé. Aktíva s vysokým stupňom likvidity
prinášajú nízky výnos, resp. zisk. Fin. rozhodnutie je
preto vždy istým kompromisom medzi snahou
dosiahnuť čo najvyššiu rentabilitu, zabezpečiť
požadovanú úroveň likvidity a to pri stupni rizika kt. je
podnik ochotný akceptovať. Okrem toho treba
rešpektovať aj princíp pružnosti podnik.financií.
Nevyhnutnou

podmienkou

správneho

finan.rozhodovania podniku sú spoľahlivé informácie.
Na prvom mieste ide o konjunktúrne inf.. Získavanie a
vyhodnocovanie týchto inf. vyžaduje niekedy aj značné
N. Druhým významným predpokladom sú vnút. podnik.
inf. Zabezpečuje ich podnik. inf. sústava zahŕňajúca
kalkulácie, evidenciu, výkazníctvo a štatistiku.
Zákl.kategórie využívané pri finančnom rozhodovaní
podniku: zisk, peňažné prúdy hotovostí (cash-flow),
úrok a úroková miera, časová hodnota peňazí, riziko a
neistota, požadovaná miera výnosu, N alternat.
príležitostí.
ZISK ako fin. výsledok podn. činnosti je významným
kvalitatívnym ukazovateľom. Charakterizuje efektívnosť
používania podnik. kapitálu, je zdrojom dôchodkov
vlastníkov a dôležitým zdrojom financovania rozvoja
podniku.
PEŇ.PRÚDY (CASH-FLOW) sú kľúčovou kategóriou
najmä pri rozhodovaní o otázkach schopnosti a likvidity
podniku a pri všetkých druhoch inv.rozhodnutí.Tento
pojem sa používa v 2 významoch: brutto cash-flow -
označuje všetky peň.príjmy a výdavky podniku za isté
obdobie (napr.za rok) a netto cash-flow - vyjadruje
pozitívne saldo bežných peň. príjmov a výdavkov, do kt.
nie sú zahrnuté výdavky inv. charakteru.
ÚROK A ÚROK. MIERA - úrok je platbou spojenou s
úverovým vzťahom. Platí ho dlžník za obdobie trvania
dlhu. Charakterizuje sa spravidla ako cena používania
peňazí.Výška úroku sa stanovuje percentuálnou sadzbou
- úrok. mierou - zo sumy dlhu. V trh. ekonomike sú v
úrok. miere zahrnuté viaceré komponenty: - čistý alebo
netto úrok, kt. je zákl. zložkou úrokovej miery, - úhrada
N spojených s poskytnutím úveru a jeho správou, -
odmena veriteľa za znášanie rizika, - inflačná prémia, kt.
kompenzuje znehodnocovanie pohľadávok inf.vývojom,
- miera zdaňovania úrok. výnosu veriteľa.

4,
Nominálna úrok. miera je miera určená zmluvou medzi
veriteľom a dlžníkom ako zúročenie konkrétnych
depozít a dlhov. Reálna úrok.miera je mierou očistenou
o vplyv zdanienia a inflácie. Predstavuje tú časť
nominálnej úrok. miery, kt. skutočne zostane ako reálny
dôchodok veriteľovi.
Fin. trhy pracujú s 3 zákl. úrok. sadzbami. a) diskontná
sadzba emisnej banky - je úrok.sadzbou pri kt. centrálna
(emisná) banka poskytuje úver obch. bankám,
b)medzibanková úrok. sadzba - je sadzba pri kt. si krátk.
úver poskytujú obch. banky navzájom, c)prime rate - je
najnižšia úrok. sadzba kt. vyrubujú obch. banky pri

poskytovaní krátk. úverov prvotriednym tj.
prosperujúcim a fin. zdravým klientom.
ČASOVÁ HODNOTA PEŇAZÍ vyjadruje skutočnosť,
že pri fin.rozhodovaní záleží nielen na sumách
peň.príjmov a výdavkov, ale aj na ich rozložení v čase.
Platí že peniaze, kt. sú k dispozícii v súčastnosi majú
vyššiu hodnotu ako peniaze, kt. budú k dispozícii v
budúcnosti. Veľkosť rozdielu ovplyvňujú 2 faktory:
výnosnosť investovania peňazí a miera inflácie.
Výnosnosť investovania peňazí je rozdielna pri
rôznych spôsoboch investovania - pri uložení v banke,
pri poskytnutí pôžičky, pri nákupe cenných papierov, pri
vecnom investovani.... Minim.výnosnosť sa dosahuje pri
bezrizikovom investovaní. Iné formy investovania
prinášajú spravidla vyšší výnos, čo súvisí s ich vyššou
rizikovosťou.
Zákl. princípy postupov používaných pri fin. rozhod.:
a)budúca hodnota vkladu (investovanej sumy)BHV
zavisí nielen od úrok. miery ale aj od spôsobu
úrokovania. Pri jednoduchom úrokovaní sa úroky platia
vždy len z pôvodnej sumy, neplatia sa úroky z úrokov.
Pre tento výpočet konečnej hodnoty vkladu možno
použiť vzorec: K=I(1+n*i) kde K je konečná hodnota
vkladu, I - uložená suma (istina), i - úrok.miera za ročné
obdobie vyjadrená desatinným číslom, n- počet rokov na
kt. je istina uložená (investovaná)
Pri zloženom úrokovaní, keď sa úroky pripisujú raz
ročne sa BHV vypočíta: K = I (1+i)n, kde výraz (1+i)n
nazývame úročiteľom. Za predpokladu že zúročenie sa
uskutočňuje v kratších ako ročných obdobiach vzorec sa
modifikuje takto: K = I (1+i/m)nm kde m je počet
úrokovacíh období za rok. V niektorých špecifických
prípadoch sa používa plynulé úročenie (počet
úrokovacích období v rámci roka je nekonečne veľký) -
K = I * ein, kde e je Eulerovo číslo = 2,71828182....
b)Súčasná hodnota budúcich efektov (prínosov) je
vlastne obráteným postupom zúročenia vkladu - je
odúročením sumy, kt. získame v budúcnosti.
I = K. 1 / (1+i)n, kde 1/(1+i)n je odúročiteľ.
c)Konečná hodnota sumy anuít. Anuita je pravidelná,
rovnaká platba uskutočňovaná stanovený počet období
(rokov).Keď konečnú hodnotu sumy anuít označíme S,
potom: S = R * [(1+i)n - 1] / i Výraz [(1+i)n - 1] / i je
sporiteľ a možno ho pre jednotlivé hodnoty n násť v tab.
d) Výška anuity potrebná na dosiahnutie istej konečnej
hodnoty sumy anuít R = S * i / [(1+i)n - 1] Výraz i /
[(1+i)n - 1] nazývame fondovateľom (je to prevrátená
hodnota sporiteľa)
e) Súčasná hodnota sumy anuít vyčísľuje, akú súčasnú
hodnotu má suma rovnakých príjmov, kt. budeme
získavať stanovený počet budúcich období, ak počítame
s istou úrok.mierou. Ak túto hodnotu označíme D,
potom: D = R * [(1+i)n - 1] / [i * (1+i)n ] Výraz [(1+i)n -
1] / [i * (1+i)n ] je zásobiteľ.
f) Aká je výška anuity, kt. zabezpečí za stanovený počet
období pri danej úrok.miere splatenie pôvodnej istiny
(dlhu) R = D * [i * (1+i)n ] / [(1+i)n - 1] Výraz [i * (1+i)n
] / [(1+i)n - 1] je umorovateľ
g) Súčasná hodnota nekonečného radu anuít
(perpetuity) - odpovedá na otázku aká je súčasná
hodnota pravidelne získavaných rovnakých súm, pričom
proces nie je časovo obmedzený. Ak súčasnú hodnotu
perpetuity označíme ako P, potom: P = R / i
Miera inflácie je druhým faktorom pôsobiacim na
časovú hodnotu peňazí. Vyjadruje intenzitu
znehodnocovania peňazí v čase. Čím vyššia je miera
inflácie v hospod., tým menšia je kúpna sila peňazí.
RIZIKO A NEISTOTA - Neistotu def. ako neurčitosť,
náhodnosť podmienok, pôsobenia alebo výsledkov
istých javov či procesov. Rizikom je taká neistota, pri kt.
sme schopní pomocou rozličných, najčastješie
štatistických, metód kvantifikovať možnosť vzniku
nepriaznivých alternatív. Možnosť vzniku priaznivých
altlernatív sa v praxi označuje ako šanca.
Členenie rizika v podnik.sfére z vecného hľ.: a)
podnikat. riziko, kt. zahŕňa jednak trhové riziko, jednak
riziká súvisiace s prevádzkou podniku. b) fin. riziko, kt.
zahŕňa riziko úverové, úrokové, kurzové, a riziko
likvidity. Z hľ. príčin vzniku: a) systematické, kt. sú
spojené s celk. zmenami v ekonomike a preto postihujú
všetky podniky, b) nesystematické, kt. postihujú
konkrétny podnik.
Budúcu užitočnosť jednotl.variantov, resp. riešení môže
podnik.vedenie odhadovať len s väčšou alebo s menšou
presnosťou. Intenzita rizika sa kvantifikuje veľkosťou
štandardnej odchýlky daného rozloženia pravdepodob-
nosti podľa vzťahu:

d = Ö ĺni=1[(xi - x)2 . pi], kde: d je

štand. ochýlka, i = 1,2,...n = počet jednotl.meraní, xi -
očakávaná hodnota konkrétneho merania, x - priem.
očakávaná hodnota všetkých meraní, pi - pravdepodob-
nosť, že nastane xi. Čím je štand.odchýlka väčšia tým,
daný variant rizikovejší.

5,
Uvedený postup dáva jednoznačný výsledok vtedy, keď
sú priem. očakávané efekty jednotl. variantov rovnaké.
Keď sú rozdielne, charakterizujeme intenzitu rizika
variačným koeficientom podľa vzťahu: VK =

d / x, kde

VK je variačný koef.,

d je štand. odchýlka príslušného

variantu, x - priem. očakávaný efekt (prírastok zisku)
príslušného variantu.
Ani pri splnení podmienky kvantifikácie užitočnosti a
rizika možných variantov nie je rozhodovací proces
jednoznačný. Pôsobí v ňom totiž aj subjektívny faktor.
Jednotl. ľudia a jednotl. podnik.manažérske štáby majú
rozdielny vzťah k riziku. Jestvujú podnik.subjekty s
averziou k riziku, kt. sú ochotné akceptovať zvýšené
riziko len vtedy, keď tempo prírastku očakávanej
užitočnosti riešenia je vyššie ako tempo prírastku rizika.
Na druhej strane podnik.subjekty so sklonom k riziku sú
ochotné prijať aj rýchlejší rast rizika ako užitočnosti.

POŽADOVANÁ MIERA VÝNOSU - Keď hovoríme o
miere výnosu, máme na mysli percentuálne vyjadrený
čistý výnos (tj. zisk pred zdanením zvýšený o úroky), kt.
prináša investovaný vlastný aj cudzí kapitál. Ide vlastne
o špecifického ukazovateľa miery rentability celk.
kapitálu. Miera výnosu je osobitne dôležitá ako
kritérium posudzovania efektívnosti inv. projektov.
Úlohu kritéria však v žiadnom prípade nemôže plniť
priem. miera výnosu za podnik. Je to preto, že jednotl.
inv. príležitosti sú rôzne rizikové. Rozdiel medzi touto
mierou výnosu a mierou výnosu bezrizikového
investovania označujeme ako rizikovú prémiu. Každý
investor má vlastnú krivku indiferencie,kt.charakt.pre
každý stupeň rizika podnikom požad. mieru výnosu.
Podm. správneho fin.rozhod.je kvantifikácia reálnej
miery výnosu jednotl. inv. variantov v relácii s ich
rizikovosťou.
NÁKLADY ALTERNATÍVNYCH PRÍLEŽITOSTÍ -
týmto pojmom označujeme hodnotu alternatívneho
použitia fin. alebo iných zdrojov, hodnotu obetovanej
príležitosti.
Oceňovanie podnik. majetku - tj. peňažné vyjadrenie
hodnoty majetku. Oceňovanie zahŕňa dva problémové
okruhy: 1, oceňovanie jednotl. zložiek majetku, 2,
oceňovanie podniku ako celku.
Add.1, Pri tomto oceň.sa na rôzne účely uplatňujú rôzne
ceny: Ceny obstarania - sú ceny, za kt. podnik získal
jednotl. zložky inv. majetku a obežných aktív.
Reprodukčné ceny vyjadrujú ceny, za kt. by bolo
možné príslušnú položku majetku nadobudnúť v
momente oceňovania. Zostatkové ceny berú do úvahy
stupeň opotrebenia inv. majetku v momente oceňovania.
Trhové ceny sú ceny, za kt. je možné príslušnú zložku
majetku v danom momente kúpiť a predať. Výnosové
ceny sú ceny, kt. sa získajú kapitalizovaním budúcich
výnosov pri použití istej úrok. miery.
3, FINANCOVANIE PODNIKU
Fin. potreby a fin. zdroje podniku - Fin. potreby
podniku môžeme z hľadiska príčin ich vzniku členiť na
potreby vznikajúce pri založení podniku a potreby
vznikajúce pri jeho činnosti a ďalšom rozvoji. Pri
založení podniku treba najskôr sústrediť kapitál, s kt.
možno začať podnikat. činnosť. Potrebná veľkosť tohto
kapitálu závisí od: 1,odboru podnikania, 2,konkrétnej
náplne a predpokladaného rozsahu činnosti, 3,
technickej a technologickej úrovne. Pri začatí podnik.
činnosti vznikajú ďalšíe fin. potreby. Podnik plynule
nakupuje materiál, začína vyrábať, vyplácať mzdy a
ďalšie prevádz. výdavky, začína normálny kolobeh
kapitálu spojený s podnikat. činnosťou. Postupne sa
tvorí štruktúra majetku zodpovedajúca charakteru
podnik. aktivít. Súčasne sa cudzí kapitál zapája do celk.
kolobehu, podniku vznikajú rôzne krátkod. a dlhod.
záväzky. Ustáli sa fin. štruktúra, kt. zodpovdá fin.
politike podniku. Kapitál podniku je v stálom pohybe. V
istej fáze svojho kolobehu nadobúda peň. formu - formu
fin. zdrojov, kt. podnik získava realizáciou svojej
produkcie, nepotrebných zložiek stáleho majetku a
zásob, ako aj získaním rôznych úverov a pôžičiek. Fin.
zdroje sú tokovou veličinou. Rozvoj podniku môže byť
uvedomelým podnikat. zámerom, alebo môže byť
spontánny, plánovite nepripravený. Je však žiadúce
rozvoj podniku uvedomele riadiť, uvážlivo regulovať
tempo rozvoja, rozhodnúť kt. zložky majetku a o koľko
je žiadúce rozšíriť. Na to nadväzuje potrebné zvýšenie
kapitálu. Zdrojom môžu byť: 1, dodatočné vklady
vlastníkov, 2, vnút. zdroje zahŕňajúce zisk po zdanení
znížený o dividendy vyplatené vlastníkom a odpisy z
hmot. a nehmot. inv. majetku, 3, prírastky podnik.
záväzkov, predovšetkým dlhodobých a strednodobých
záväzkov.
Zdroje financovania podniku - Štruktúra fin.zdrojov
podniku - 1,Podľa účelu na kt. sú určené, získava
podnik fin. zdroje ako kapitál alebo ako peniaze. O
získavaní kapitálu hovoríme vtedy, keď zdroje slúžia na
zriadenie, rozšírenie, modernizáciu alebo na iné
zveľadenie podniku, investujú sa. Vkladajú sa teda do
podniku natrvalo alebo dlhodobo. Fin. zdroje ako
peniaze slúžia na zabezpečenie platobnej schopnosti a
likvidity podniku v priebehu jeho hospodárenia. 2, Z
časového hľ. možno fin. zdroje členiť na také, ktoré má
podnik k dispozícii: a)na neobmedzený čas (trvale), b)
dlhodobo, c) krátkodobo. 3,Podľa zdroja, z kt. do
podniku plynú, môžeme fin. zdroje členiť na externé a
interné. Preto sa hovorí o externom a internom
financovaní podniku.

6,
4, Z hľ. vlastníctva členíme fin. zdroje podniku na
vlastné a cudzie. Vlastnými zdrojmi sú interné zdroje,
pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov. Cudzie zdroje
zahŕňajú všetky druhy úverov, pôžičiek a záväzkov, ako
aj prípadnú nenávratnú fin. pomoc, kt. poskytuje
podniku štátny rozpočet, účelové fondy a nadácie.
Fin. trhy - Rozhodujúcu väčšinu externých fin. zdrojov
získavajú podniky na fin. trhoch. Fin. trh je miesto alebo
mechanizmus, kde nastáva výmena jednotl. foriem fin.
majetku a stanovenie ich ceny. Fin. trh zahŕňa 5 zákl.
trhov: kapitálový, peň., devízový, trh drahých kovov,
poistný trh. Z hľ. získavania ext. fin. zdrojov podnikmi
majú rozhodujúci význam prvé dva tj kapit. a peň. trh.
Ich spoločnou úlohou je zabezpečovať presun fin.
zdrojov medzi sektormi a medzi jednotl.ekon. subjektmi.
Presun zdrojov medzi nimi prináša spoločenský
prospech - urýchľuje rast ekonomiky a prospieva k
zvyšovaniu blahobytu spoločnosti. Presun fin. zdrojov
sa uskutočňuje buď priamo alebo pomocou fin.
sprostredkovateľov. Pri priamom financovaní dochádza
k priamemu styku medzi subjektom, kt. má voľné

prostriedky, a subjektom, kt. ich chce využiť. Prvý dáva
voľné prostriedky k dispozícii tým, že za ne nakúpi
cenné papiere alebo ich poskytne ako úver spôsobmi, pri
kt. jeho pohľadávaka nenadobúda formu cenného
papiera, nie je priamo obchodovateľná. Druhý získava
potrebné prostriedky emisiou a predajom cenných
papierov alebo priamym čerpaním úveru od veriteľa.
Jednou formou uľahčujúcou tento proces je vytváranie
organizovaných trhov cenných papierov. Keď ide o prvé
umiestnenie emisie cenných papierov, hovoríme o
primárnom trhu. Keď menia svojich majiteľov už raz
umiestnené papiere (ide o predaj „z druhej ruky“),
hovoríme o sekundárnom trhu. Existencia týchto trhov
veľmi uľahčuje stretnutie vhodných partnerov.
Druhou formou uľahčujúcou presun fin. zdrojov je
nepriame financovanie. Znamená to, že medzi dva
subjekty vzťahu vstupuje fin. sprostredkovateľ.
Charakteristickou črtou fin. sprostredkovateľa je, že
získava na fin. trhu prostriedky od subjektov
vytvárajúcich úspory tým, že sám dáva cenné papiere
rôzneho druhu. Takto získané prostriedky posktuje
záujemcom tým, že nakupuje ich cenné papiere, ale
častejšie formou rôznych úverov, pri kt. pohľadávka
nemá formu voľne obchodovateľného cenného papiera.
Okrem toho fin. sprostredkovatelia ako aktéri
primárneho trhu zabezpečujú prvotné umiestnenie
cenných papierov emitovaných podnikmi. Okrem
spoločných čŕt má kap. a peň. trh aj svoje špecifiká. Na
kap. trhu sa obchoduje s „dlhodobými peniazmi“ - s
kapitálom. Dochádza tu k presunu fin. zdrojov určených
na investovanie. Peň. trh zahŕňa všetky postupy a
inštitúcie spojené s pohybom krátkod. úverových
zdrojov. Na devízovom trhu sa obchoduje s devízami a
valutami. Pojmom devíza sa označuje pohľadávka
znejúca na cudziu menu. Valuta nie je pohľadávka, ale
konkrétny peniaz, bankovka. Obchod s nimi je
zmenárenstvo. Trh drahých kovov je trhom so zlatom,
platinou a paládiom. Aj tu je primárny trh - tj keď
producenti predávajú drahé kovy bankárom alebo
obchodníkom s drahými kovmi. O sekund. trhu
hovoríme, keď banky, obchodníci, prípadne brokeri
predávajú kovy konečným spotrebiteľom alebo
investorom, kt. chú uchovať svoj majetok vo forme
drahého kovu. Poistný trh je trhom, na kt. sa obchoduje
so špecifickým druhom služieb: s poistením a zaistením.
Špecifikum je v tom, že plnenie je neekvivalentné a je
podmienené vznikom udalosti, proti kt. sa kupujúci
poistil.
4.ZÍSKAVANIE VLASTNÉHO KAPITÁLU Z
EXTERNÝCH ZDROJOV
Vl.kapitál z ext. zdrojov prichádza do podniku pri jeho
založení ako pôvodný vklad vlastníka (vlastníkov). Ak v
priebehu podnik. hospodárenia vznikne dodatočná
potreba vlastného kapitálu, a podnik nemá dostatok
interných zdrojov, dochádza k ďalšiemu vlastníckemu
vkladu.Veľkosť a sústreďovanie vlastn.vkladu sa líšia
podľa typu podniku: a) podniky jednotlivca, osobné
spoločnosti a družstvá b) kapitálové spoločnosti.
Získavanie vl.kapitálu v podnikoch jednotlivca,
osobných spoločnosiach a družstvách: a)Získavanie
kapitálu vkladom vlastníkov - Ak ide o podnik
jednotlivca, právne predpisy tento vklad nijako
nelimitujú. Zdrojom bývajú úspory potenciálneho
podnikateľa, resp. jeho rodiny. Kapitál môže byť
vložený nielen v peň. forme, ale aj vo forme
nehnuteľností, prípadne iných zložiek majetku. Keď
podnikateľ nemá dosť vl.zdrojov, môže získať tichého
spoločníka. Ten vloží istý kapitál do podniku
jednotlivca, ale sám sa nezúčastňuje na riadení. Výška a
forma odmeny za viazanie jeho kapitálu sú upravované
zmluvou. Obmedzenia výšky vlastníckeho vkladu nie sú
ani pri osobných spoločnostiach. Úprava veľkosti a
spôsobu vkladu sa ponecháva na zmluve medzi
spoločníkmi. U nás sa výška ZI vos nezapisuje do obch.
registra. V ks je ZI tvorené zmluvne dohodnutými
vkladmi komandistov, príp. aj komplementárov a
zapisuje sa do obch. registra. Ext. zdrojom zvýšenia
zákl. kapitálu osobných spoločností sa môže stať buď
dodatočný vklad jestvujúcich spoločníkov, alebo vklady
novo prijatých spoločníkov. V družstvách sa ZI tvorí z
členských vkladov, kt. môžu mať okrem peň. formy aj
formu vecných vkladov. Stanovy určujú výšku ZI, kt.
musí byť podľa našich právnych predpisov min.50.000
Sk a zapisuje sa do obch. registra.

7,
b)Vstup venture kapitálu - Venture kapitál vstupuje do
malých a stredných podnikov s cieľom získať podiel v
podniku realizujúcom perspektívny aj keď rizikový
projekt. Venture kapitálový investor dlhodobo
spolupracuje s podnikom v kt. sa stal podielnikom.
Svojimi znalosťami a postavením na trhu všestranne
napomáha jeho rozvoj. Keď je podnikateľský zámer
úspešný, hodnota podielu venture kapit. investora v
priebehu niekoľkých rokov rastie a realizuje zisk z
transakcie predajom svojho podielu vlastníkovi podniku,
manažmentu, prípadne - keď sa podnik premenil na a.s. -
predajom svojich akcií na kapit. trhu.Vytvorili sa
špecializované spoločnosti a podnikateľské fondy, kt.
činnosť je zameraná výlučne na získavanie fin. zdrojov a
ich vkladanie do podnikov formou venture kapit.
investovania. Odlišujú sa odvetvovou orientáciou, ale
najmä tým, kt. fázu rozvoja podnikov svojim kapit.
vkladom podporujú. Môže to byť: 1, predštartovné
financovanie zamerané na financovanie rozvoja
výrobku, 2, štartovné financovanie znamená vklad
kapitálu do zakladaného podniku, 3, financovanie
začiatočného rozvoja už založeného podniku, 4,
rozvojové financovanie zamerané na rozvoj nových
perspektívnych aktivít v už fungujúcom podniku.
Získavanie vl. kapitálu v kapit. spoločnostiach - Pre
s.r.o. právny poriadok v jednotlivých krajinách spravidla

určuje min.potrebnú veľkosť ZI. Jeho výška ako aj
podiely jednotl. spoločníkov sú zapísané v obch. registri.
Pri svojom založení môže (ale nemusí) spoločnosť z
vkladov spoločníkov vytvoriť hneď rezervný fond
tvoriaci spolu so ZI vlastné imanie. Tvorba rezervného
fondu je povinná keď spoločnosť prvý raz vykáže ročný
zisk. ZI z ext. zdrojov sa môže - podobne ako v
osobných spoločnostiach zvýšiť buď dodatočnými
vkladmi pôvodných spoločníkov, alebo prijatím ďalších
spoločníkov. A.S. získavajú prvotné vybavenie
základným imaním emisiou akcií a ich umiestnením na
kapit. trhu. Právne predpisy v jednotlivých štátoch
určujú potrebnú min. výšku ZI pre tieto spoločnosti
rôzne.
Akcie a ich typy - Akcia je cenný papier stelesňujúci
vlastnícke právo. Majiteľ akcie (akcionár) je vlastníkom
príslušnej časti majetku spoločnosti, kt. akciu vydala
(emitovala). Podľa formy vyjadrenia spoluvlastníctva
jestvujú dva druhy akcií: 1, akcie, kt. znejú na istú pevnú
sumu majú nominálnu (menovitú, paritnú) hodnotu
vyznačenú priamo na akcii, 2, podielové akcie, kt.
predstavujú istý podiel čistého (vlastného) imania
podniku. Podľa spôsobu označenia vlastníka sa môžu
akcie emitovať ako: 1, akcie na majiteľa - za majiteľa sa
považuje ich majiteľa (držiteľ), pri predaji na sekund.
trhu sa majetkový prevod uskutočňuje len odovzdaním
cenného papiera (resp. práva disponovať s ním) medzi
predávajúcim a kupujúcim. 2, akcie na meno - na akcii
na meno je napísané meno prvého majiteľa (kt. ju získal
na primárnom trhu), spoločnosť vedie knihu akcionárov,
kde sú zapísané mená a adresy akcionárov, pri
majetkovom prevode takej akcie na sekund. trhu treba
zapísať meno nového majiteľa na akciu, Podľa formy, v
akej sú vydané, môže ísť o: 1, akcie vo forme listín -
listinné cenné papiere - v tomto prípade preukazuje
akcionár svoje vlastníctvo akciou, 2, akcie majúce len
formu zápisu do zákonom stanovenej evidencie cenných
papierov - zaknihované cenné papiere. Najdôležitejším
kritériom členenia akcií je rozsah práv a povinností
spojených s ich vlastníctvom. Z tohto hľadiska poznáme
kmeňové, prioritné a zamestnanecké akcie.
KMEŇOVÉ AKCIE - Emisia kmeňových akcií je
rozhodujúcou formou získania zákl. imania spoločnosti.
Vlastníci tohto typu akcií požívajú plné práva a musia
plniť aj všetky povinnostia akcionárov. Ide o tieto práva:
1,Právo hlasovaním na valnom zhromaždení akcionárov
rozhodovať o zásadných otázkach riadenia spoločnosti.
Za také sa považuje najmä voľby vedúcich orgánov
spoločnosti, schvaľovanie súvahy a rozdelenia zisku,
rozhodovanie o zvýšení ZI, o fúzii spoločnosti, zmenách
jej stanov a pod. Oficiálne je teda valné zhromaždenie
najvyšším orgánom spoločnosti s najväčšími
rozhodovacími právomocami. Štatutárnym orgánom
spoločnosti je predstavenstvo, kt. riadi jej činnosť a koná
v jej mene. Zo svojho stredu volí predsedu. Na činnosť
predstavenstva a na uskutočňovanie podnikat. činnosti
spoločnosti dozerá dozorná rada. 2, Získavať podiel na
zisku spoločnosti (dividendu). Dividenda je tá časť zisku
kapit. spoločnosti, kt. sa podľa rozhodnutia valného
zhromaždenia rozdeľuje akcionárom. Suma dividend
závisí od rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení
zisku spoločnosti po zdanení. Tento zisk sa totiž člená
na dve časti, a to na zisk ponechaný v spoločnosti na
ďalšie financovanie jej rozvoja, resp. ako rezervný fond
a na dividendy. Z celk. sumy dividend sa uhrádzajú: 1,
tantiémy, tj odmeny voleným funkcionárom spoločnosti,
2,dividendy na prioritné akcie, 3,dividendy na zamestn.
akcie, 4, dividendy na kmeňové akcie. Prevládajúcou
formou výplaty dividendy je výplata v peň. forme.
Majiteľ akcie predloží z jej kupónového hárku v
stanovenom termíne kupón za uplynulý rok a spoločnosť
mu poukáže príslušnú sumu dividend.

8,
Druhou možnou formou je výplata dividend vo forme
dodatočných akcií. Na sumu dividend emituje
spoločnosť ďalšie akcie a odovzdá ich bezplatne
majiteľom kmeňových akcií. 3, Ďalším právom
akcionára je právo na podiel z likvidačného výnosu pri
likvidácii spoločnosti. Keď spoločnosť končí svoju
činnosť (likviduje) - bez ohľadu na to, či ide o likvidáciu
dobrovoľnú alebo nútenú - majú akcionári nárok na
podiel z likvidačného výnosu pripadajúci na počet akcií
kt. vlastnia. Likvidačným výnosom rozumieme sumu,
kt. zostáva po speňažení všetkého majetku a práv
spoločnsoti a po úhrade všetkých jej záväzkov. 4, Právo
na zachovanie pôvodného podielu na majetku firmy (je
zakotvené v stanovách spoločnosti) Ak akcionár vlastní
napr. 1/100 všetkých kmeň.akcií, patrí mu ideálna
stonina imania firmy. Jeho podiel na tomto majetku sa
nesmie žiadnymi opatreniami vedenia zmeniť. K tejto
zmene môže dôjsť ďalšou emisiou kmeň. akcií (mladých
akcií). Aby sa v súvislosti s tým nezmenil podiel
doterajších akcionárov na majetku spoločnosti, priznáva
sa majiteľom „starých“ akcií prednostné právo
nakupovať „mladé“ akcie - je to odberné právo
(predkupné). Transakcia prebieha, tak, že spoločnosť
starým akcionárom odovzdá certifikáty oprávňujúce ich
do určitého termínu nakúpiť určený počet akcií novej
emisie.
Stanovenie subskripčnej ceny (emisného kurzu)
mladých akcií - Ak by sa stanovila vyššie ako je kurz
starých akcií na sekundárnom trhu, nepodarilo by sa
novú emisiu umiestniť, nikto by nekúpil drahšiu novú
akciu, ak môže nakúpiť lacnejšie starú. Stanovenie
subskr.ceny na úrovni kurzu starých akcií pred vydaním

novej emisie nie je možné. Nová emisia vedie spravidla
k zníženiu kurzu a v čase predaja nvoej emisie by zasa
subskr. cena prevyšovala akutálny kurz. Preto treba
subskr. cenu stanoviť nižšie, ako je kurz starých akcií v
čase rozhodovania o novej emisii. O koľko nižšie to
závisí od stavu trhu akcií. Dôležité je správne
načasovanie emisie.
Cena odberného práva pripadajúca na 1 starú akciu:
Co = (Ksb - Sc) / Np , kde Ksb - kurz starej akcie bez
odberného práva, Sc - subskripčná cena mladej akcie, Np
- nákupný pomer
Sú aj dodatočné emisie, resp. prvotné umiestnenie
nových kmeň. akcií bez priznania odberného práva
starým akcionárom najmä pri: - realizácii práva výmeny
konvertibilných obligácií za akcie, - uplatnení práva
výmeny alebo nákupu nových akcií pri fúzii podnikov, -
využití nákupného práva zamestnancov, ak sa nová
emisia vydáva ako zamestnanecké akcie.
Okrem dodatočnej emisie akcií sa základné imanie
spoločnosti môže zvýšiť aj tým, že sa časť
kumulovaných ziskov tvoriacich fondy zo zisku z
rozhodnutia valného zhromaždenia remení na základné
imanie. Ide o transakciu, ktorou sa nemení celk. suma
vlastného kapitálu, ale len jeho štruktúra: zvýši sa zákl.
imanie a o rovnakú sumu sa znížia fondy zo zisku.
Obrátenou transakciou je zníženie zákl. imania
spoločnosti, ku kt. môže dôjsť v zásade z 2 dôvodov: - z
istých príčin sa obmedzuje činnosť spoločnosti a časť
kapitálu sa stáva prebytočnou, - spoločnosť utrpela
straty, na kt. úhradu nestačia rezervné fondy, a treba
vyrovnať stratu zo zákl. imania.
Povinnosti vlastníka kmeňových akcií: - v stanovenom
termíne zaplatiť spoločnosti úplnú hodnotu akcií, kt.
upísal, a to podľa emisného kurzu., - ručiť za záväzky
spoločnosti do výšky ešte nesplatenej hodnoty akcií, kt.
upísal
Inovované typy kmeňových akcií: 1, akcie s právom
kupca v období umiestňovania emisie predať ich späť
emitentovi v presne určenom termína za vopred
stanovenú cenu, 2, akcie s právom spätného výkupu -
dávajú emitentovi právo vykúpiť ich od investorov -
zasa vo vopred určenom termíne a za vopred stanovenú
cenu
PRIORITNÉ A ZAMESTNANECKÉ AKCIE -
Prioritné akcie sú v porovnaní s kmeňovými akciami
zvýhodnené v 2 smeroch: - dividenda kt. na ne pripadá,
má prednosť pred výplatou dividendy na kmeňové akcie,
- pri likvidácii spoločnosti sa z likvidačného výnosu (tj z
majetku po uhradení záväzkov voči všetkým veriteľom)
najskôr uspokojujú nároky vlastníkov prioritných akcií .
Uvedené prednosti sú na druhej strane vyvážené tým, že
prioritné akcie nemajú spravidla hlasovacie právo.Ďalšie
práva prioritných akcií: - právo na kumuláciu dividendy
- ak v niektorom roku nemôže spoločnosť vyplatiť
dividendu nárok vlastníkov prior. akcií na dividendu
nezaníká ale sa kumuluje, tj v nasledujúcom roku majú
právo nielen na dividendu za bežný rok, ale aj na
nevyplatenú dividendu z predchádzajúceho roka, resp.
dvoch rokov, - možnosť získať hlasovacie právo - za
predpokladu že spoločnosť nie je schopná istý čas
vyplatiť dividendy, získavajú prioritné akcie hlasovacie
právo, aby ich majitelia mohli vplývať na riadenie firmy.
- pohyblivý výnos - určuje sa spravidla vo väzbe na
pohyb úrok. miery v hospodárstve, - právo konvertovať
(zameniť) prioritné akcie za kmeňové akcie.
Na druhej strate sú emisie, kt. dávajú isté výhody
emitujúcej spoločnosti. Môže to byť právo emitenta v
istom termíne odkúpiť od vlastníka prioritné akcie za
vopred stanovenú akciu (call price).
Prioritné akcie znamenajú spravidla trvalé získanie
kapitálu bez povinnosti ho v nejakom termíne vrátiť,
súčasne však majú niektoré črty pôžičky.

9,
V porovnaní s kmeňovými akciami a s dlhodob. úverom
majú tieto výhody a nevýhody: Výhody 1, nevyplatenie
dividend na prioritné akcie nemá pre spoločnsoť taký
nepriaznivý vplyv ako neplatenie úrokov z dlhodobého
úveru, 2, dividendy sú spravidla pevne určené, netreba
na ne pri vysokom zisku spoločnsoti vyplácať viac, ako
je to pri kmeňových akciách, 3, prioritné akcie nemajú
hlasovacie právo, ich emisia sa teda netýka
rozhodovacích právomocí vlastníkov kmeňových akcií,
4, aj keď kapitál získaný emisiou prior. akcií netreba
splácať, môže si emitent vyhradiť právo spätného
odkupu a tak zabrániť stratám spojeným s dlhodobým
poklesom úrok. miery v hospodárstve. Nevýhody:1,
nákup prioritných akcií je pre investorov riskantnejší
ako poskytnutie pôžičky a dividendy nie sú
odpočítateľnou položkou zo základu dane z príjmov
emitenta. Preto je kapitál získaný emisiou prioritných
akcií pre spoločnosť drahší ako kapitál získaný
dlhodobým úverom, 2, aj keď je možné v niektorom
roku dividendy na prioritné akcie nevyplatiť, časté
uplatňovanie práva na kumuláciu dividend robí ich
pravidelné vyplácanie takmer nevyhnutným.
Osobitným druhom akcií sú ZAMESTNANECKÉ
AKCIE, kt. zvyšujú záujem zamestnancov o prosperitu
spoločnosti a prispievajú k sociálnemu zmieru. Ide o
akcie na meno, kt. môžu nadobúdať zamestnanci
spoločnosti za zvýhodnených podmienok určených
stanovami.
MANAŽÉRSKE AKCIE sú z právneho hľadiska
formou zamestnaneckých akcií
VARANTY

(OPČNÉ

LISTY)

a

ZAMESTNANECKÉ OPCIE - Ide o nástroje
zabezpečujúce držiteľovi právo uskutočniť v budúcnosti
istú transakciu za vopred dohodnutých podmienok.
Varanty predstavujú vo všeobecnosti právo kúpiť alebo
predať určité aktívum (akciu, obligáciu) v priebehu

istého obdobia alebo k istému termínu za vopred určenú
cenu. Ide o fin. nástroj kt. má v praxi variantné použitie.
Opcie vydávané pre zamestnancov spoločnsoti
stelesňujú právo zamestnanca kúpiť v budúcnosti istý
počet akcií za vopred stanovenú cenu. Táto opcia nie je
obchodovateľná.
Technika emisie akcií - líši sa podľa charakteru
akc.spol. pre kt. sa emitujú. Niektoré akc.spol. sú malé, s
ich akciami sa takmer neobchoduje, vlastní ich malý
počet ľudí, zvyčajne manažéri danej spoločnosti.
Nazývajú sa súkromne vlastnené spoločnosti. Vydanie
akcií pri zakladaní takejto spoločnosti resp. pri ďalšom
zvyšovaní jej akciového kapitálu má väčšinou charakter
súkromnej emisie. Emitent spravidal umiestňuje akcie
samostatne v tomto prípade hovoríme o vlastnej emisii.
(predaj z voľnej ruky). Na druhej strane akcie väčších
spoločností vlastní množstvo investorov, väčšina z nich
sa nezúčastňuje na riadení spoločnosti. S akciami týchto
spoločností sa bežne a pravidelne obchoduje na
kapitálovom trhu. Charakterizujeme ich ako verejne
vlastnené. Skupinu môžeme ďalej členiť na: -
spoločnosti, kt. akcie nie sú pripustené k obchodovaniu
na burze, ich kurzy burza oficialne nezaznamenáva a
neuverejňuje (nekótuje), - spoločnosti, kt. akcie sú
oficiálne pripustené k obchodovaniu na burze.
Vydávanie akcií verejne vlastnených spoločností sa
uskutočňuje verejnou emisiou, čo znamená predaj
širokému okruhu investorov. Uskutočňuje sa spravidla
opčná emisia, tj so sprostredkovaním ručiteľa, kt. môže
byť investičná banka, invest. fond a obchodník s
cennými papiermi. Emisia akcií je pomerne zložitá a aj
nákladná procedúra. Emitujúca firma (resp. skupina
zakladateľov pri založení akc.spol.) musí najskôr
rozhdonúť o veľkosti kapitálu, kt chce získať a o type
vydávaných akcií. Ďalej nasleduje výber
sprostredkovateľa (ručiteľa), kt. by mal emisiu umiestniť
na primárnom trhu. Používajú sa tu dva spôsoby: Prvým
je konkurenčná ponuka - emitent dá na vedomie
úmysel vydať akcie a žiada od potenciálnych ručiteľov
ponuku na sprostredkovanie. Vyberie si z ponúk tú, kt.
považuje za najpriaznivejšiu. Väčšinou sa uplatňuje
druhý postup - dohodnuté sprostredkovanie. Emitent
si zvolí sprostredkovateľa (ručiteľa) a podmienky s ním
dohodne v priebehu rokovania. V tomto prípade ručiteľ
pripravuje emisiu od samého začiatku, čím dáva už pri
prvých rozhodovaniach emitentovi k dispozícii svoje
skúsenosti z pôsobenia na kapitálovom trhu. V priebehu
rokovania emitenta so sprostredkovateľom sa dohodne
aj spôsob ako sprostredkovateľ (banka, obchodník s
cennými papiermi) prevezme akcie. Najčastejšie riešenie
je také, že sa zaviaže prevziať od emitenta celú emisiu
za dohodnutú cenu. Druhým spôsobom je umiestňovanie
akcií podľa princípu „najlepšieho úsilia“. To zn. že
sprostredkovateľ sa zaviaže predať čo najviac akcií za
dohodnutú cenu. Nepreberá teda zodpovednosť za
nepredané akcie ani za prípadnú stratu spôsobenú
poklesom kurzu v priebehu predaja.
Proces predaja akcií sa začína vydaním predbežnej
ponuky obsahujúcej zákl. údaje o pripravovanej emisii,
ku kt. sa prikladá tlačený prospekt. Obsahuje údaje o
emitujúcej spoločnosti, jej manažmente, výsledkoch a
zámeroch. Je pomerne podrobný a musí byť overený
nezávislým audítorom. Súčasne sa podáva žiadosť o
povolenie a registráciu emisie orgánu, kt. je na túto
činnosť poverený zákonodarstvom daného štátu.

10,
Propagáciu emisie môže zabezpečiť sám sprostredk.
alebo zaangažuje niektorú marketingovú firmu. Počas
prípadného obdobia sa môžu záujemcovia o nákup akcií
predbežne prihlasovať. Po oficiálnej registrácii emisie sa
určí definitívny predajný kurz a pošle sa definitívna
ponuka - prospekt.
Akc. spol. právne vzniká zápisom do obch. registra. Po
tomto zápise vystaví spoločnosť upisovateľovi dočasný
list, kt. obsahuje menovitú hodnotu upísaných akcií a
aká časť ich nominálnej hodnoty už bola splatená.
5, ZÍSKAVANIE VLASTNÉHO KAPITÁLU
PODNIKU Z INTERNÝCH ZDROJOV

-

Financovaním podniku z interných (vnútorných) zdrojov
rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov
získaných z fin.-hosp. činnosti samého podniku. Podľa
toho ako podnik získava zdroje rozlišujeme tieto formy
vnútorného financovania: - financovanie zo zisku
(samofinancovanie), - financovanie z odpisov, -
financovanie z rezerv, - financovanie v dôsledku
uvoľnenia peňazí.
Zisk - Pri riadení podniku sa zisk využíva nielen ako
zdroj financovania, ale aj ako jeden z najdôležitejších
syntetických ukazovateľov úspešnosti a efektívnosti
podnikania. Vyjadruje: - mieru účelovosti vyrábanej
produkcie, mieru efektívnosti vynakladania živej a
zhmotnenej práce, - mieru využitia vloženého kapitálu.
Výšku zisku je možné vyčísliť dvojakým spôsobom:
1, ako rozdiel medzi vlastným imaním podniku na konci
a na začiatku sledovaného obdobia, 2, ako rozdiel medzi
výnosmi a nákladmi podniku. Add1, v prípade prírastku
imania podnik dosahuje zisk, v prípade jeho úbytku
stratu. Východiskom výpočtu je ocenenie aktív podniku,
od kt. treba odpočítať sumu cudzieho kapitálu viazaného
v podniku. Rozdiel predstavuje vlastné imanie podniku.
Add2,Presnosť vykázaného zisku je ovplyvňovaná
oceňovaním produkcie, vykazovaním nákladov,
spôsobom časového rozlíšenia nákl. a pod. Výška
dosiahnutého zisku, resp. hosp. výsledku, závisí od
niekoľkých zákl. činiteľov: - objem realizovanej
produkcie, - štruktúra realizovanej produkcie, - cena
jednotky realizovanej produkcie, - náklady na jednotku

realizovanej produkcie. OBJEM REALIZOVANEJ
PRODUKCIE za určité obdobie závisí jednak od
objemu výroby a jednak od zmeny stavu zásob hotových
výrobkov na sklade a od momentu realizácie. (v našich
podmienkach sa za moment realizácie pokladá
vystavenie faktúry, resp. pri hotovostnom platení prijatie
platby) Problémy sa vyskytujú najmä v súvislosti s
platobne neschopnými podnikmi, kt. v dôsledku
neuhradenia splatných faktúr prenášajú platobnú
neschopnosť aj na svoje dodávat.podniky. Ďalší problém
v tejto súvislosti vzniká pri rozdeľovaní zisku. Tým že
podnik vykáže zisk, je povinný ho rozdeliť, tj odviesť
daň z príjmu. To platobnú neschopnosť ešte viac
prehlbuje. Rastúci objem realizácie znamená aj rast
zisku. Tento vzťah však nie je priamo úmerný.
ŠTRUKTÚRA REALIZOVANEJ PRODUKCIE
ovplyvňuje úroveň zisku preto, lebo podnik spravidla
vyrába niekoľko druhov výrobkov s rozdielnymi
vzťahmi medzi realizačnou cenou a nákladmi. Preto pri
stabilite ostatných faktorov dosahuje podnik rozdielnu
mieru a masu zisku podľa podielu jednotl. druhov
výrobkov na realizovanej produkcii. Snaha zvyšovať
zisk stimuluje podnik k voľbe takej štruktúry výroby kt.
je preň z tohto hľ. optimálna. Pri rozhodovaní je však
podnik obmedzený minimálne v dvoch smeroch: - pre
voľbu štruktúry výroby sú rozhodujúce požiadavky na
trhu, aj keď niektoré výrobky sú pre podnik ziskovo
výhodnejšie, môže ich vyrábať len toľko, koľko ich je
schopný pri danej cene na trhu umiestniť, -
rozhodovanie podniku o štruktúre výroby je obmedzené
jeho výrobnými podmienkami, tj existujúcou výrobnou
kapacitou, dostupnosťou materiálu a pod. CENY
REALIZOVANEJ PRODUKCIE ovplyvňujú zisk
podniku priamo úmerne, tj pri raste ceny (ak sa ost.
podm. nemenia) rastie aj zisk. Z toho vyplýva že
prirodzenou snahou podniku je dosahovať čo navyššie
ceny svojich výrobkov. Pri tejto snahe však podni
naráža na bariéry dané charakterom trhu, na kt. vstupuje.
Charakterom trhu rozumieme konkrétne vzťahy medzi
ponukou a dopytom pri konkrétnom druhu tovaru.
NÁKLADY NA JEDNOTKU REALIZOVANEJ
PRODUKCIE pôsobia na zisk nepriamo úmerne - čím
sú nižšie, tým vyšší bude (za inak nezmen. podm.)zisk.
Vývoj nákladov závisí predovšetkým od mnohých
techn.-organizačných faktorov a od tempa ich inovácie.
Na výšku nákl. pôsobia aj cenové vplyvy, príp. aj
metodické vplyvy. V podm. trhového hosp. podnik
pracuje a teda aj dosahuje zisk pri viac-menej voľnom
pôsobení trhu. Pri snahe maximalizovať zisk musí
venvoať pozornosť predovšetkým tým faktorom, kt. sú
najviac ovplyvniteľné podnikom, tj racionalizácii nákl.
na výrobu tovaru, ale aj na celú činnosť podniku.
Kvantifikácia vplyvu činiteľov, kt. pôsobia na zisk, je
predmetom fin.-ekon. analýzy. V súlade so všeob.
platnými úpravami podnik rozdeľuje vykázaný zisk v
tomto poradí: 1, na úhradu daní, 2, na výplatu dividend
3, na samofinancovanie podniku.
Daňová politika - sleduje dva zákl. ciele: 1, zabezpečiť
dostatok fin. prostr. na pokrývanie výdavkov štátu, 2,
cieľavedome ovplyvňovať hosp. a sociálnu politiku
štátu. Daňová politika v podm. trh. hosp. vo vzťahu k
podnikat. sfére vychádza zo zdanenia príjmov: - fyz. os.,
- práv. osôb.

11,
Zákl. formu zdanenia zisku v podm. trh. ekon.
predstavuje: - daň z príjmov, kt. platia osobné spoloč. a
podniky jednotlivca zo zdanit. výšky zisku, jednak
akcionári z príjmov z dividend, resp. úrokov z obligácií,
- daň spoločností, kt. platia zo zdanit. výšky
dosiahnutého zisku kapit. spoloč. Takto zdaňované
príjmy spôsobujú dvojité zdanenie ich niektorých
druhov. V mnohých štátoch to viedlo k úprave daňového
systému tak, aby sa toto dvojité zdanenie odstránilo
alebo aspoň zmiernilo. Dôsledky dvojitého zdan. je
možné zmierniť napr. odpočítaním dividend, z daň.
základu, diferencovaním daň. sadzby pre zisk určený na
reinvestície a zisk určený na výplatu dividend. V súčasn.
sa u nás uplatňuje rovnaké zdanenie dividend pre práv.
os. aj fyz. os. a to vo výške 15%. Problém dvojitého
zdaň. vzniká aj pri zahr. investíciách. Príjmy fyz. os. a
príjmy práv. os. z dividend zo štátov, s kt. nie je
uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdan. sú
zdaňované dvakrát. Raz v štáte, v kt. spoločnosť sídli a
raz v štáte príjemcu dividend.
Položky kt. v plnom rozsahu alebo čiastočne znižujú
základ zdanenia: - časť hodnoty nových investícií, -
časť výnosu investícií kt. podnik uskutočnil v súlade s
ekonom. záujmami štátu, - strata vykázaná v uplynulých
rokoch, - časť prostriedkov, kt. podnik venuje vedeckým
inštitúciám alebo na dobročinné dary charitatívnym
inštitúciám a verejnoprospešným zariadeniam,
kultúrnym inštitúciám, a pod. - dividendy kt. podnik
získal z titulu vlastníctva akcií v iných podnikoch.
Pokiaľ ide o sadzby daní, v európskych štátoch s
vyspelým trh. hosp. sa najčastejšie používajú lineárne
sadzby, to zn. že z každej koruny dosiahnutého zisku
podnik odvádza rovnaký podiel dane. Zdaňovanie zisku
podnikat. subjektov je v súčasnosti v SR upravované
zákonom č. 286/1992 Zb o daniach z príjmov a
ďalšími doplňujúcimi predpismi. Daň. zákon stanovuje
dva zákl. druhy dane zo zisku: daň z príjmov fyz. os., a
daň z príjmov práv. os. Dani z príjmov fyz. os.
podliehajú všetky príjmy fyz. os. teda nielen príjmy z
podnikat. činnosti, ale aj príjmy z kapit. majetku, príjmy
z prenájmu, mzdy a pod. Daň. základom je suma o kt.
všetky príjmy daňovaníka - fyz. osoby prevyšujú
preukázateľne vynaložené výdavky na ich dosiahnutie,
prípadne paušálne 20 % z dosiahnutých príjmov. Daň.
základ sa znižuje o viaceré odpočítateľné položky, napr.
21 000 ročne na daňovníka, 9 000 ročne na vyživované

dieťa, 12 000 ročne na manželku (manžela) pokiaľ jej
príjmy neprevyšujú ročne 21 000, hodnota príspevkov
na ekolog. opatrenia, financovanie vedy, kultúry,
školstva ai. Pri Dani z príjmov práv. os. je základom
dane hosp. výsledok alebo rozdiel medzi príjami a
výdavkami. Všeob. výška daň. sadzby je stanovená na
29 % pričom sú stanovené aj osobitné sadzby dane.
Dividendová politika - Dividenda predstavuje časť zisku
kapit. spoloč. kt. podľa rozhodnutia valného
zhromaždenia spoloč. prideľuje svojim akcionárom. V
podnikoch jednotlivca je problematika rozdeľovania
zisku realívne jednoduchá preto, lebo záujem majiteľa
podniku a záujem podnikateľa je totožný. Obdobne v
osobných spol. kde s ohľadom na spravidla blízke
vzťahy spoločníkov sa problematika rozdeľovania zisku
na samofinancovanie a na podiel pre majiteľov kapitálu
nepokladá za zložitú. V kapit. spol. sa však v tejto
oblasti stretávajú záujmy akcionárov, manažérov a
zamestnancov. Rozdeľovanie zisku v kapit. spol. patrí
do kompetencie správnych orgánov a valného
zhromaždenia spoločnosti. Výška dividendy sa
stanovuje ako absolútny alebo percentuálny podiel kt.
pripadá na nominálnu hodnotu 1 akcie z tej časti
vykázaného zisku, kt. spoločnosti zostal: - po zaplatení
daní, - po vykonaní dotácie všeobecnému rezervnému
fondu, - po vykonaní dotácií štatutárnym rezervným
fondom, - po výplate tantiém.Uvedené platby je as
povinná uskutočniť pred výplatou dividend. Pri
rozhodovaní o podiele zisku kt. spoločnosť vyplatí vo
forme dividend a kt. ponechá na samofinancovanie je
potrebné prihliadať na široký okruh faktorov a
súvislostí, kt. dividendovú politiku ovplyvňujú. Ide
najmä o: - daňovú politiku štátu, - existenciu resp.
intenzitu vplyvu dvojitého zdanenia zisku vyplácaného
vo forme dividend, - požiadavky akcionárov, - potrebu
financovať modernizáciu a rozvoj podniku, - likviditu
podniku k určitému termínu, - s problémom likvidity
súvisia aj požiadavky veriteľov, - v prípade ohrozenia
platobnej schopnosti podniku zákonné predpisy v
niektorých štátoch výplatu dividend zakazujú, -
rozhodnutie či snahou spoločnosti bude vyplácať
pravidelne relatívne stabilné dividendy alebo či sa ich
výška bude meniť v závislosti od dosiahnutého zisku.
Dividendová politika determinuje nielen rozsah
samofinancovania podniku, ale ovplyvňuje aj kapit. a
fin. štruktúru, jeho likviditu a kurz akcií.

12,
Samofinancovanie - chápeme ním financovanie
podnikových potrieb z tej časti zisku, kt. podniku
zostane po úhrade daní a dividend. Formy
samofinancovania: 1, pridelením časti zisku vykázaného
v bilancii podniku na financovanie jeho potrieb: - v
podniku jednotlivca a osob. spol. pripísaním zisku na
kapitálové konto, čím sa majiteľ zrieka zodpovedajúcej
časti zisku, - v kapit. spol. pridelením zisku do zjavných
rezerv alebo prevedením nerozdelenej časti zisku do
budúceho roka. 2, znížením zisku vykázaného v bilancii
tým, že podnik vytvorí tiché rezervy najmä
prostredníctvom: - podhodnotenia majetku, -
nadhodnotenia záväzkov (dlhov). Vo všetkých
prípadoch ide o rozdelenie zisku kt. je zachytené v
bilancii podniku, a jasne z neho vyplýva, že vlastné
imanie sa zvyšuje v dôsledku príslušného spôsobu
využitia zisku. Hovoríme preto o

zjavnom

samofinancovaní. V druhom prípade sa v podniku resp.
v bilancii vytvárajú tiché rezervy kt. nie sú vo
všeobecnosti pozorovateľné. Takéto samofinancovanie
nazývame skryté (tiché) samofinancovanie. Pri
zjavnom samofinancovaní je predovšetkým jasné, že ide
o použitie zisku na financovanie podnik. potrieb. O
realizácii skrytého samofinancovania sa podnik musí
rozhodnúť už pri zostavovaní bilancie, pretože len v
tomto období je možné rozhodnúť sa napr. o
podhodnotení majetku, alebo nadhodnotení vzniknutých
škôd. Povinné samofinancovanie je také, keď
zákonodarca podniku stanovuje: - povinné vklady na
tvorbu zjavných alebo štatutárnych rezerv, - také
podmienky na ocenenie majetku, kt. vedú k tvorbe
skrytých rezerv.
K dobrovoľnému samofinancovaniu dochádza vtedy,
ak sa podnik sám dobrovoľne rozhodne pre tvorbu
štatutárnych rezerv alebo ak dobrovoľne prevedie sumu
zisku do rezervných fondov. Ak sa rozdelenie zisku
vykonalo s vedomím podniku, hovoríme o vedomom
samofinancovaní. Okrem toho môže v podniku
dochádzať aj k nevedomému samofinancovaniu.
Prichádza do úvahy vtedy, ak sú napr. časti majetku
podniku nevedome podhodnotené alebo ak vzniknuté
škody sú nevedome nadhodnotené.
Význam samofinancovania podniku - Z hľ. podniku
má samof. význam predovšetkým v tom, že podnik pri
potrebe rozširovať kapit. základňu nemusí žiadať od
doterajších spoločníkov žiadne dodatočné vklady,
prípadne nemusí prijímať nových spoločníkov. Samof.
vedie teda k zvyšovaniu vlastnej kapit. základne
podniku. Uplatňovanie samof. znižuje potrebu zapojenia
cudzieho kapitálu, ďalej vedie k znižovaniu nákladov
potrebných na získanie a viazanie zdrojov financovania.

Z hľ. daňovej politiky - za predpokladu, že daň.
zákony umožňujú zo zisku vytvárať tiché alebo aj zjavné
rezervy, alebo umožňujú podniku využívať urýchlené
metódy odpisovania, vytvárajú pre podnik možnosť
znižovať celk. momentálne daň. zaťaženie. Z hľ.
vytvorenia možnosti financovať investície z vysokým
stupňom rizika či už v oblasti techn. pokroku alebo v
oblasti rozvoja podniku má samofin. veľký význam. Na
rizikové investície je spravidla problematické získať
externé zdroje financovania. Z hľadiska národohosp.
je samofin. prevažne problémové. Nadmerné samof. do
HIM a NIM vedie k obmedzovaniu kapit. trhu.
Odpisy nepredstavujú pre podnik novovytvorené zdroje
financovania, ale sú peň. vyjadrením opotrebovania
HIM a NIM v priebehu príslušného obdobia, za kt. sa
zúčtovávajú do nákladov. Prenesenú hodnotu inv.
majetku na vyrábané výrobky od začiatku jeho
používania až po súčasné obdobie, resp. sumu
kumulovaných odpisov vyjadrujeme pojmom oprávky.
Tým, že sa hodnota inv. maj. odpismi postupne prenáša
do nákladov znižuje sa jednak hodnota tohto majetku
jednak sa zabezpečujú zdroje na financovanie
reprodukcie inv. majetku v podniku. Z hľ. peň. tokov
(cash-flow) odpisy predstavujú často hlavný a pritom
stabilný príjem - zdroj vnútorného financovania
podniku. Podnik v súčasnosti odpisuje HaNIM.
Kritériom zaradenia majetku do skupiny HIM je jeho
vstupná cena kt. musí byť vyššia ako 20 000 Sk a doba
používania dlhšia ako 1 rok. NIM musí mať vstupnú
cenu vyššiu ako 40 000 Sk. IM môže byť ocenený: -
obstarávacou cenou, tj cenou za kt. podnik príslušný
inv. majetok kúpil, - reprodukčnou cenou, za kt. by sa
dal inv. majetok nadobudnúť v súčasnom období, -
zostatkovou cenou, tj obstarávacou cenou zníženou o
oprávky. Súčasná odpisová prax používa pojem vstupná
cena HaNIM, kt. sa rozumie: - obstarávacia cena,
vlastné náklady, reprodukčná cena. Ďalším faktorom kt.
ovplyvňuje výšku odpisov je životnosť IM. Vyjadruje
obdobie počas kt. môže príslušný inv. majetok slúžiť
ako účel na kt. bol nadobudnutý. Určenie doby
životnosti je úzko spojené s problémom fyz. a
morálneho opotrebovania IM. Fyzické opotr. IM vzniká
predovšetkým v dôsledku používania IM ale aj v
dôsledku vplyvu prostredia. Morálne opotr. IM vzniká
jednak v dôsledku rastu produktivity práce a tým
znižovania nákladov a cien IM, jednak výrobou
dokonalejšieho IM v dôsledku rozpracúvania nových
technológií, rozvoja techniky, a pod.

13,
Odpisové metódy - je to postup akým podnik zúčtováva
vstupnú cenu HaNIM do nákladov. Najčastejšie sa
používajú tieto: 1, lineárna metóda, 2, degresívne
metódy: - zostatková, - kumulatívna, - holandská, 3,
progresívna metóda.
Pre lineárnu metódu odpisovania je charakteristické
to, že počas celej doby životnosti HaNIM zabezpečuje
sumu odpisov v rovnakej výške. Neberie do úvahy
výkonnosť odpis. majetku. Pri tejto metóde platí vzťah
Ot=Ot+1, kde O je výška odpisov, t - obdobie v kt. sa
odpisy zúčtovali. Pri degresívnych metódach
odpisovania sa výška odpisov v priebehu doby
životnosti postupne znižuje. Miera degresivity závisí od
konkrétne uplatňovaného postupu dopisovania. Pri tejto
metóde platí vzťah: Ot

>Ot+1, kde O je výška odpisov, t -

obdobie v kt. sa odpisy zúčtovali. Zostatková metóda
odpisovania - pri nej sa ročné odpisy počítajú zo zost.
ceny, to zn. že základ na výpočet odpisov sa každý rok
znižuje o vykonané odpisy. S ohľadom na znižujúci sa
základ je potrebné: a) buď ZC IM odpisovať
dvojnásobnou odpis. sadzbou vypočítanou pre lineárne
odpisovanie a v poslednom roku odpisy zvýšiť o
neodpísaný zostatok, tj rozdiel medzi VC a sumou
odpisov, b) alebo zostatkovú metódu kombinovať z
lineárnou metódou odpisovania tak, že keď je odpísaná
podstatná časť VC, zvyšok ZC sa v zostávajúcich
rokoch životnosti odpíše lineárne, tj. rovnakými ročnými
odpismi. Kumulatívna metóda - Degresivita odpisov pri
tejto metóde odpisovania sa zabezpečuje odpis. sadzbou,
kt. klesá aritmetickým radom. Odpis. sadzbu môžeme
počítať dvojakým spôsobom: a) % = [2(n - t +1) / n(n +
1)]*100, kde n je doba životnosti, t - tok pre kt. sa odpis.
sadzba počíta, b) % = zostávajúce roky životnosti /
kumulatívny súčet rokov životnosti. Holandská
metóda - pri odpisovaní touto metódou vstupnú cenu IM
rozdeľujeme na dve časti: na 1/3 a na 2/3. Obidve časti
odpisujeme rozdielne: - 1/3 odpisujeme počas 4 rokov
doby životnosti, a to v prvých troch rokoch 10% a
zvyšok 3,33% vo štvrtom roku, - 2/3 odpisujeme
lineárne počas celej doby životnosti.
Progresívna metóda odpisovania vychádza z
predpokladu že efektívnosť využívaného HaNIM sa s
dĺžkou doby jeho používania postupne zvyšuje. Pri tejto
metóde platí vzťah: Ot

<Ot+1, kde O je výška odpisov, t -

obdobie v kt. sa odpisy zúčtovali. Pri progres. met.
(úrokujúcej met.) sa výška odpisov počíta: Or=[i(1 + i)t-1
/ (1 + i)n - 1] * Vc, kde Or je ročná suma odpisov, Vc je
vstupná cena IM, i / (1 + i)n - 1 je fondovateľ, resp. 1 /
sporiteľ, a i(1 + i)t-1 je úročiteľ pri t - 1.
Podnik, resp. podnikateľ si môže pre každý
novonadobudnutý HaNIM ľubovoľne zvoliť spôsob
odpisovania, kt. vyplýva z platných právnych predpisov,
tj. lineárne - rovnomerné odpisovanie, alebo degresívne
- zrýchlené odpisovanie. To sú tzv. daňové odpisy, kt.
výšku môže podnik brať do úvahy pri výpočte daňového
základu. Pri lineárnom - rovnomernom odpisovaní

HaNIM sú pre uvedené odpis. skupiny stanovené tieto
odpis. sadzby:
odpis. skup. 1. rok odpis. ďalšie roky
1

14,2

28,6

2

6,2

13,4

3

3,4

6,9

4

1,4

3,4

5

1,5

2,5

Odpisy sa vypočítajú ako stotina súčinu VC HaNIM a
ročnej odpis. sadzby. Pre degresívne - zdrýchlené
odpisovanie sú stanovené koeficienty zrýchleného
odpisovania. Sú skonštruované tak, aby sa najvyššia
suma odpísala v 2. roku životnosti.
odpis.skup.

Koef.pre1.rok Koef.pre ďalšie roky

1

4

5

2

8

9

3

15

16

4

30

31

5

40

41

V prvom roku životnosti sa odpisy vypočítajú ako podiel
VC HaNIM a stanoveného koef. pre zrých. odpis. v
prvom roku životnosit. V ďalších rokoch život. sa
odpisy vypočítajú: O = 2(Vc - Op) / (k - r), kde O sú
ročné odpisy, Vc - vstupná cena HaNIM, Op - oprávky
(tj doteraz uskutočnené odpisy), k - koef. pre zrýchl.
odpis. v ďal.rokoch odpis., r - počet rokov, počas kt. sa
už HaNIM odpisoval.
Okrem týchto dvoch metód môže podnik pre svoje
potreby a kalkulácie IM odpisovať aj podľa osobitného
odpis. plánu. Môže pri ňom uplatniť akýkoľvek spôsob
odpis. Ide o tzv. účtovné odpisy, kt. by mali vyjadrovať
reálnu výšku opotrebovania HaNIM.
Efekt z využívania uvoľneného kapitálu - znamená, že
za určitých podmienok môže podnik zo zdrojov
financovania obnovy financovať aj rozvojové potreby.
Efekt z využ. uvoľn. kapit. má však skôr teoret. význam,
pretože závisí od stability cien, rovnomernosti
investovania a od iných podmienok, kt. možno v praxi
len ťažko predpokladať.

14,
Použitie odpisov - odpisy nie sú účelovo viazané na
financovanie reprodukcie HaNIM podniku. Ak má
podnik voľné odpisy a nepotrebuje ich použiť na
financovanie svojho rozvoja môže ich použiť na fin.
investície. Tým sa získava: - vyšší kapitál, než sa vložil
do podniku, - cenné papiere v prípade potreby kapitálu
podniky nepredávajú, radšej na potrebné investície
používajú úver zabezpečený práve týmito cennými
papiermi, - cennými papiermi sa zabezpečuje rentabilita
a výnosovosť vloženého fin.kapitálu, - pomocou
cenných papierov podniky rozkladajú riziko svojho
podnikania a tým aj investovania.
Ostatné interné zdroje financovania: - rezervné fondy, -
záväzky, - zdroje z predaja majetku, - zdroje z realizácie
technického pokroku, - zdroje z realizácie
racionalizačných opatrení. V podnikoch sa vytvárajú
viaceré druhy rezervných fondov. Okrem všeobecne
vytváraného rezervného fondu určeného na prípadné
preklenutie výkyvov v hospodárení, majú význam
penzijné fondy, určené na vyplácania starobných
dôchodkov, invalidných dôchodkov, alebo dôchodkov
pozostalým, podľa uzavretej prac. zmluvy. Ak nárok na
výplatu dôchodku zamestnancovi nevzniká, podnik
môže vytvorené - rezervné peň. fondy dočasne využívať
na financovanie iných potrieb. Z titulu predaja
majetku sa získavajú zdroje interného financovania
predajom nepotrebného majetku.
6. ZÍSKAVANIE FIN. ZDROJOV ÚVEROVOU
FORMOU - Úver je pre podnik návratnou formou
získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekon. vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom, kt. vzniká pri odovzdaní
konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, tj s
podmienkou návratnosti. Z hľ. podniku získavajúceho
fin. zdroje úverovou formou, tj z hľ. dlžníka sú
dôležité podmienky, pri kt. môže daný zdroj získať: -
práva, kt. veriteľ v dlžníckom podniku poskytnutím
úveru získava, je to právo na vrátenie dlhu a na úroky, a
to bez ohľadu na hosp. výsledky podniku, - konkrétne
ustanovenia úverovej zmluvy, tj. ustanovenia o ručení
dlžníka za svoj záväzok, spôsboe poskytovania a
splácania úveru, lehote splatnosti, výške úrokovej
sadzby, príp. ďalšie požiadavky. Z hľ. subjektu
poskytujúceho úver, tj z hľadiska veriteľa, je dôležitá
dostatočne spoľahlivá záruka, že mu dlžník poskytnuté
prostriedky v súlade s dohodou načas vráti a že bude v
príslušných termínoch uhrádzať aj stanovené úroky.
Formou úveru rozumieme súhrn znakov, kt.
charakterizujú jeho vonk. existenciu. Členenie
úverových foriem sa môže uskutočňovať z viacerých
hľ.: - subjektu, kt. úver poskytuje, - objetku kt. sa
úveruje, - formy poskytnutia a techniky úverovania, -
obdobia, na kt. sa úver poskytuje, - spôsobu ručenia, -
spôsobu splácania, teritoriálnej pôsobnosti. Zákl.
kritériom členenia úver. foriem v trh. ekon. je obdobie,
na kt. sa úver poskytuje, teda či je určený na krytie
podnik. aktív s dlhou, strednou alebo s krátkou dobou
obratu. 1, Formy úveru dlhodobého a strednodobého: -
obligácie, - fin. úvery, - dodáv. úvery, - zvláštne úverové
formy(leasing, forfaiting),

2, Formy úveru

krátkodobého: - obch. úver, - stále a nestále pasíva, -
komerčné papiere, - preddavky, - bank. úvery, -
faktoring. Dlhodobé a strednodobé úvery - za dlhod.

úvery sa považujú fin. zdroje získavané podnikmi úver.
formou na obdobie prekračujúce 4-6 rokov. Ako
strednodobé sa charakterizujú úvery s lehotou splatnosti
pod túto hranicu, pokiaľ prekračuje jeden rok. 1,
obligácie - sú cenné papiere, kt. vydáva emitent
(vystavovateľ) na získanie dlhodobého alebo
strednodobého úveru. Obligácia predstavuje dlžnícky
záväzok emitenta voči majiteľovi obligácie, kt. je v
postavení veriteľa. Je záväzkom emitenta vyplácať
držiteľom obligácií úrok. výnos a v pevne stanovenom
termíne vrátiť (umoriť)dlh. Emitent získa prostriedky
tým, že vydané obligácie umiestni na kapit. trhu, tj predá
ich ekon. subjektom, kt. investujú svoje voľné
prostriedky do nákupu cenných papierov. Obligácia ako
cenný papier musí mať isté náležitosti, kt. sú uvedené na
jej plášti. Je to: - názov a sídlo emitenta, názov obligácie
a jej číselné označenie, kód ISIN, poradové číslo, ak
emisia zahŕňa viac sérií aj označenie série, - nominálna
hodnota obligácie, - spôsob určenia výnosu, - vyhlásenie
emitenta že dlhuje nominálnu hodnotu obligácie jej
majiteľovi, - záväzok emitenta splatiť nomin. hodnotu v
istom termíne, vyplácať určitý výnos v ustanovených
termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného
miesta, - pri obligáciách znejúcich na meno aj meno ich
prvého majiteľa, - dátum vydania obligácie a podpisy
oprávnených predstaviteľov, - údaj o povolení emisie
príslušným orgánom. Text môže obsahovať aj ďalšie
vymedzenie práv a povinností. Obligácie (obdobne ako
akcie) môžu mať buď formu listinného cenného papiera,
alebo sa môžu emitovať ako zaknihované
(dematerializované) cenné papiere.
Pri rozhodovaní investorov o kúpe istej obligácie je
dôležitá jej cena, rizikovosť, výnosovosť, termín, a
spôsob platenia. Cena obligácie na primárnom trhu
zodpovedá v zásade jej nominálnej hodnote. Na
sekundárnom trhu sa cena obligácie môže odchyľovať
od jej nomin. hodnoty. Trhová hodnota obligácie:
H = V/ (1 + i) + V /(1 + i)2 +...+ V/ (1 + i)n + N/ (1 + i)n
V - ročný výnos obligácie, i - bežná úrok. miera p.a., n -
počet rokov do lehoty splatnosti obligácie, N -
nominálna hodnota obligácie.

15,
Rizikovosť obligácie je daná jednak tým, ako je
príslušná emisia zaručená, jednak celk. ocenením bonity
a spoľahlivosti emitenta. Z hľ. záruky poznáme tieto
obligácie: 1, obl. nezaručené konkrétnym majetkom
emitenta. Zábezpekou je celk. kapit. sila a postavenie
emitenta na trhu, 2, zaručené obl. Môžu byť zaručené
konkrétnym majetkom emitenta. Podľa toho o aký
majetok ide, rozoznávame: - záložné listy,kt. sú
zaručené záložným právom na nehnuteľn., - obligácie
zaručené lombardom, tj cennými papiermi z portfólia
emitenta, - obligácie zaručené zariadením emitenta.
Druhou formou záruky môže byť záruka iného subjektu.
To zn. že iný právny subjekt (garant) sa zaručí, že v
prípade insolventnosti emitenta uhradí za neho záväzky
vyplývajúce z príslušnej emisie obligácie. Bonitu a
spoľahlivosť emitenta hodnotia vo vysp. ekon. nezávislé
agentúry kt. každej emisii pridelia isté hodnotenie
(zariadia ju do stupnice) Tento postup sa označuje ako
„raiting“. Výnosnosť obligácie patrí k najdôležitejším
charakteristikám jej výhodnosti pre investora. Úrok.
výnos môže emitent stanvoiť: - pevným percentom z
nominálu obligácie, v tomto prípade je výnos pevne
určený, počas celej lehoty životnosti obligácie stály a
nemenný, - pevnou úrok. mierou s podielom na zisku, -
ako pohyblivý, pri kt. má obligácia meniacu sa úrok.
mieru. Sú rôzne varianty úpravy úrok. miery. Podľa toho
rozoznávame: - obligácie s pevnou minim. úrok. mierou,
ak sa na kapit. trhu zníži úrok. miera pod minim. hranicu
určenú na obligácie, dostáva veriteľ zaručenú úrok.
mieru, - obligácie s pevne určenou minim. a maxim.
úrok. mierou, tu sa úrok. miera upravuje podľa situácie
na kapit. trhu, ale len v pevne určených hraniciach, -
indexované obligácie, úrok aj nominálna hodnota
obligácie sa prepočítavajú indexmi zodpovedajúcimi
miere inflácie a situácii na kapit. trhu. Úrok. miery
výnosu môžeme označiť ako kupónové sadzby, teda
sazby podľa kt. sa na predloženie kupónov vypláca úrok.
Okrem toho sa stretávame s pojmom percento výnosu do
lehoty splatnosti. Jeho výpočet vychádza zo znalosti
nominálnej hodnoty obligácie, jej ceny na trhu, úrok.
výnosu a lehoty do splatnosti. Celk. miera výnosu, kt.
prinesie obligácia majiteľovi za isté obdobie (za rok)
však nezávisí len od úrok. výnosu, ale aj od zmeny ceny
obligácie počas daného obdobia. Vc = (C + Pt+1 - Pt) /
Pt, kde Vc - celk. miera výnosu obligácie, C - kupónová
platba (tj úrok podľa kupónovej sadzby), Pt+1 - cena
obligácie na konci obdobia, Pt - cena obligácie na
začiatku obdobia. [(Pt+1 - Pt) / Pt] je kapitálový výnos.
Bežný výnos (C/Pt) - bežné výnosové percento - sa
označuje ako rendita. Vyjadruje úrok. mieru z kapitálu,
kt. bolo nevyhnutné skutočne vynaložiť na nákup danej
obligácie. R = (Ú * N) / P, kde R je rendita v %, Ú -
kupónová sadzba v %, N - nominálna hodnota obligácie,
P - cena obligácie (kurz). Termín a spôsob platenia
obligácie - Obligácie sú nástrojom predovšetkým
dlhodobého úveru, lehota ich splatnosti sa vo vysp.ekon.
pohybuje od 5 až do 30 rokov. Obligácie sa splácajú: -
jednorazovo v termíne splatnosti, pričom fixný termín
môže byť určený pre celú emisiu naraz alebo v rôznych
postupných termínoch pre jednotlivé série obligácií
danej emisie - postupne, pričom série, resp. čísla
obligácie, kt. sa splatia v danom roku sa určujú
losovaním, suma, kt. v jednotl. rokoch vyčlení emitent
na splácanie obligácií, sa môže určiť rôzne, a to: - ako
každoročne rovnaká suma, - ako umorovanie dlhu, tj
suma stanovená na službu danej emisie (úroky a
splatenie) je každoročne rovnaká, tak ako sa emisia

postupne spláca, klesá časť sumy potrebná na úroky a
rastie časť na splatenie., - ako meniaca sa suma závislá
od hosp. výsledkov emitenta v jednotl. rokoch. Emitent
si však môže pri emisii vyhradiť právo splatiť obligácie
aj pred uplynutím lehoty ich splatnosti - za vopred
určenú cenu, kt. je vyššia ako nominálna hodnota.
Ak ide o obligácie s pevnou úrok. mierou a úrok. miera
na kapit. trhu intenzívne klesá, môže emitent rozhodnúť
o konverzii emisie. To zn., že doterajšiu emisiu
predčasne splatí a vydá novú emisiu s nižšou kupónovou
sadzbou. Na druhej strane sa emitent môže zaviazať, že
na požiadanie majiteľovi splatí nominálnu hodntou
obligácie aj pred určenou lehotou splatnosti.
Niektoré typy obligácií predstavujúcich isté inovácie na
kapit. trhoch: - zamestnanecké obligácie môže podnik
emitovať pre zamestnancov kt sú u neho v prac.pomere.
Sú to obligácie na meno a neprevoditeľné na iné osoby. -
Konvertibilné obligácie môže ich majiteľ zameniť za iný
typ cenného papiera vydaného príslušným emitentom, -
obligácie s nulovým kupónom neprinášajú majiteľovi
počas celého obdobia až do lehoty splatnosti žiadne
úrok. výnosy. Až pri splatnosti obligácie sa súčasne
vyplatia aj kumulované úroky, - ziskové obligácie majú
právo na istý podiel na zisku nad kupónovú úrok. mieru,
ak dividenda pripadajúca na akcie emitenta prekročí istú
vopred definovanú výšku, - pre obligácie s dvojitou
menou je charakteristické to, že emisou sa získavajú
prostriedky a úroky sa platia v jednej mene a splatenie
sa uskutočňuje v inej mene. Celk. výnos takejto oblig.
ovplyvňujú okrem pohybu trh. ceny (kurz) aj rozdiely
úrok. mier a ich vývoj, ako aj vývoj menových kurzov v
príslušných dvoch krajinách, - rizikové obligácie sú
obligácie s vysokou úrok. mierovu emitované podnikmi
s nízkym hodnotením úverovej schopnosti, -
medzinárodné obligácie ku kt. patria jednak zahr. oblig.
emitované zahr. firmami na národnom trhu a jednak
euroobligácie kt sa umiestňujú v zahraničí, no nie na
trhu v krajine emitenta.

16,
Získavanie dlhodob. úveru emisiou obligácií - výhody: -
emitent získava úver na kapit. trhu od mnohých
anonymných investorov, nemusí sa teda prispôsobovať
požiadavkám jednotl. veriteľov a tí nemôžu zasahovať
do riadenia podniku, - emisia umožňuje získať veľké
sumy za štandardných podmienok daných situáciou na
kapit. trhu, - nevyžaduje sa záložné právo na konkrétny
majetok emitenta, - splácanie istiny dlhu je spravidla
jednorazové v čase splatnosti obligácií, - emitent má
možnosť rýchlejšie splácať svoj dlh aj bez osobitnej
zmluvnej dohody. - Nevýhody - emisia musí byť úradne
schválená, pričom treba splniť náročné podmienky
stanovené zákonom vrátane povinnosti publicity, -
jednorazové náklady emisie sú značne vyššie ako pri
získaní dlhodob. úveru inou formou, - počas celého
trvania emisie treba vynakladať ďalšie vedľajšie náklady
na jej správu.
Získavať úver formou emisie obligácií majú možnosť
len veľké podniky, kt. sú na verejnosti známe.
2, Finančné úvery - Charakteristickou črtou fin. úverov
je, že sa poskytujú a prijímajú v peň. forme na základe
úverovej zmluvy medzi konkrétnym veriteľom (resp.
konzorciom veriteľov) a dlžníkom. Formy fin. úverov:
a) úver na financovanie rozvojových potrieb podniku.
Ozn. sa aj ako investičný úver. Môže byť určený aj na
krytie potrieb prevádzkového charakteru s návratnosťou
prekračujúcou jeden rok. Vzhľadom na rizikovosť tohto
úveru veritelia spravidla: - požadujú krytie prvotriednou
osobnou alebo majetkovou zárukou, kt. podľa možností
nezávisí od výsledkov úverovaného projetku, -
obmedzujú objem úveru tak, aby sa dlžník podieľal
vlastnými zdrojmi na fin. krytí úverovaného projektu
(min. 30-50%), - snažia sa dohodnúť čo najkratšiu
lehotu splatnosti. Charakteristické črty týchto úverov: -
majú lehotu splatnosti najčastejšie v rozpätí 1 - 10, resp.
15 rokov, - splácajú sa postupne v priebehu celého
trvania dlhu pravidelnými splátkami, pritom možno
použiť dva druhy splátk. plánov: splátkový plán s
pevnou výškou splátky úveru a splátkový plán s
rovnakou výškou platby (umorovací plán), - sú spravidla
zabezpečené, pri dlhodob. pôžičkách bývajú zábezpekou
nehnuteľnosti, kt. saťažia hypotékou, spravidla sa
vyžaduje ich poistenie a poistka sa vinkuluje v prospech
veriteľa, - úroková miera býva stanovená ako pevná
alebo pohyblivá, čím dlhšia je lehota splatnosti, tým
častejšie sa používa pohyblivá úrok. miera.
b) Úvery môžu byť vnútroštátne alebo keď zmluvný
partneri majú sídla v rôznych štátoch môžu mať
charakter medzinárodného úveru. c) Úvery poskytované
formou hypotekárnych záložných listov, d) Úvery v
rámci revolvingového systému, e) Exportný úver - je
osobitnou formou poskytnutia preddavku na zahr.
pohľadávku exportéra.
3, Dodávateľské úvery - Ide o úvery strednodobého
charakteru, kt. poskytujú dodávatelia strojov a zariadení
odberateľom v tovarovej forme. Dodáv. úvery sa
poskytujú v dvoch formách: a) pri uzavretí kontraktu
zariadenie prechádza do vlastníctva odberateľa, kt. sa
zaviaže uhradiť ho dodávateľovi postupnými splátkami
zahŕňajúcimi aj úroky. b) podmienený predajný kontrakt
- dodávateľ zostáva vlastníkom zariadenia až do
zaplatenia poslednej splátky odberateľom. Ak dlžník
neplatí načas, môže si dodávateľ zobrať zariadenie späť.
4, Osobitné formy úverov - leasing, forfaiting,
franchising. LEASING možno definovať z dvoch hľ.: a)
z vecného hľ. ide o prenájom tovaru dlhodob. spotreby
zákazníkom (podnikom, organizáciám, jednotl.
osobám), kt. ho považujú za úplatu (leasing. platbu)
podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Vlastníkom
prenajímaného majetku je prenajímateľ (lessor) kt. ho
má aj účtovne zachytený vo svojej bilancii a vykonáva
jeho odpisy na ťarchu svojich nákladov. Z fin. hľ.

predstavuje leasing špeciálnu formu úver. krytia
dlhodob. potrieb podniku. Leasing najmä podľa dlžky
obdobia na kt. sa leasingová zmluva uzatvára, členíme: -
operačný (prevádzkový), ide o taký typ transakcie pri
kt. sa určitá časť majetku prenajíma na krátke obdobie, -
finančný, charakterizuje ho dlhodobosť, pričom v
priebehu zmluvne dohodnutého zákl. obdobia prenájmu
nemôže ani jeden z partnerov uzavretú zmluvu zrušiť
(ak to nie je v zmluve výslovne dohodnuté).
Rozoznávame tri zákl. formy fin. leasingu: jednoduchý,
leverage, dohodu o predaji a spätnom prenájme. Jednod.
leasing je klasickou formou fin. leas. pri kt. vystupujú
okrem výrobcu zariadenia dvaja partneri zmluvného
vzťahu. Na jednej strane prenajímateľ (lessor) kt. môže
byť buď priamo výrobca, alebo častejšie špecializovaná
leas. organ. Na druhej strane je to nájomca (lessee) kt.
predmet zmluvy dohodnutý čas používa. Podľa trvania
leas. vzťahu rozoznávame dve skupiny zmlúv: 1,
Zmluvy s plnou úhradou obst. ceny, 2, Zmluvy s
čiastočnou amortizáciou obst. ceny. Leverage leasing sa
od priameho leas. líši tým, že tu vystupujú traja partneri
zmluvného vzťahu. Tretím sa stáva subjekt, kt. poskytne
lessorovi na konkrétnu leas. operáciu úver. Dohodu o
predaji a spätnom prenájme uzaviera podnik
predovšetkým vtedy, keď sa dostane do platobných
ťažkostí a potrebuje momentálne získať likvidné
prostriedky.

17,
Vo všetkých prípadoch však nájomca musí platiť
prenajímateľovi dohodnutú leas. platbu. Tá sa skladá z
viacerých zložiek: -splátka obst. ceny predmetu leas., -
náklady služieb, kt. podľa zmluvy poskytuje
prenajímateľ nájomcovi, - riziková prirážka, kt. je
dôležitá najmä pri zmluvách s čiastočnou amortizáciou
obst. ceny, - úrok z úveru pretože leas. je formou úver.
vzťahu, - zisková prirázka leas. organizácie.
Pri fin. leas. je bežné že prenajímateľ požaduje tzv.
akontáciu (platbu vopred) Je prvou leas. platbou, kt.
nájomca uhrádza ešte pre dodaním predmetu leasingu (u
nás 20-50% z celk. sumy leas. platieb) O túto sumu sa
znižujú ďalšie leas. platby. Keď sa súčet leas. platieb
(vrátanie akontácie) za celé trvanie zmluvy s plnou
úhradou obst. ceny vydelí obst. cenou predmetu leasingu
dostaneme tzv. koeficient K. V súvislosti s leasingom
sa stretávame aj s pojmom medzinárodný leasing.
Označuje leasing pri kt. sú partneri leas. vzťahu v
rôznych krajinách.
FORFAITING je technika uplatňovaná v zahr. obchode.
Vo všeobecnosti predstavuje formu strednodobého a
dlhodobého úverovania vývozu. Osobitnou formou je
fin. forfaiting. Ide o financovanie exportéra
forfaitingovou firmou ešte pred uskutočnením dodávky.
STÁLE A NESTÁLE PASÍVA - sú „automaticky“
vznikajúcim úver. zdrojom, kt. má podnik bezplatne
(bezúročne) k dispozícii na krytie svojich potrieb. Hl.
položkami sú: - záv. voči zamestnancom, záv. voči
štátnemu rozpočtu, resp. miestnemu rozpočtu. Záv. voči
zam. vznikajú ako fin. zdroj preto, že živá práca sa v
podniku vynakladá bežne denne, ale výplata príslušných
miezd a platov sa uskutočňuje až dodatočne v presne
určených termínoch. Minim. trvalá výška záv. voči zam.
(majúca charakter stáleho pasíva) sa rovná násobku
priem. denného objemu miezd (zníženého o daň z
príjmu, kt. uhrádza za zamestnancov priamo
zamestnávateľ) a počtu dní, o kt. sa oneskoruje deň
výplaty za skončením výplatného obdobia. Túto minim.
výšku dosahuje záv. voči zam. v deň výplaty. V ďalších
dňoch má trvale narastajúci záv. už charakter nestáleho
pasíva (dočasného zdroja), pričom pri ďalšom termíne
výplaty poklesne zasa na minim. trvalú úroveň. Záv.
voči št.rozpočtu, resp. miestnemu rozpočtu vyplývajú
z toho, že podn.dane sa platia s istým oneskorením po
skončení daňového obdobia. Podnik teda istý čas
disponuje s prostriedkami kt. z titulu daní patria štátu.
To zn. že počas tohto obdobia vlastne štátny rozpočet
resp. miestny rozpočet úveruje podnik.
KOMERČNÉ PAPIERE - kom.papier je krátkod.
platobný prísľub obchodovateľný na peň. trhu. Podnik
získava úver tak, že emituje píslušné kom. papiere a
umiestni ich na peň. trhu. Používajú sa tri spôsoby
umiestnenia: - dohoda s fin. dealerom (bankou), kt sa
zaviaže, že umiestni papiere podľa princípu „najlepšieho
úsilia“, - konkurenčná ponuka (tender), pri kt. emitent
zadá predaj tomu sprostredkovateľovi, kt. mu dá
najvýhodnejšiu ponuku, - priamy predaj (bez
sprostredkovateľa) je najmenej častý, v niektorých
krajinách ho predpisy nedovoľujú.
Kom.pap. sú to isté ako podn. obligácie s tým
rozdielom, že ide o krátkodob. cenný papier s lehotou
splatnosti od jedného až do deviatich mesiacov, maxim.
do jedného roku. Vyskytujú sa vo forme podnik. poklad.
poukážok.
PREDDAVKY - Preddavky od odberateľov sú v
niektorých odboroch podnikania bežne používaným
cudzím fin. zdrojom. Ide o krátkodob. úver. zdroj,
čiastočne môže byť aj strednodobým zdrojom.
Odberateľ, kt poskytuje preddavok, preberá riziko, že
dodávateľ nevybaví objednávku načas, resp. nevybaví ju
vôbec. Preto spravidla žiada, aby dodávateľ zaručil
prijatý preddavok zárukou svojej banky.
KRÁTKODOBÉ BANK. ÚVERY - najdôležitejšie: -
kontokorentný úver, - krátkodobé účelové úvery, -
lombardný úver, - úvery poskytované na báze zmenky, -
špecifické úverové služby vyplývajúce z prevzatia bank.
záruky. Kontokorentný úver poskytuje banka na

kontokorentnom účte, kt. je osobitným typom bežného
účtu. Osobitným v tom zmysle, že saldo na ňom môže
prejsť do debetu. Podmienkou získania tohto typu úveruj
je, aby celý platobný styk podniku prebiehal
prostredníctvom kontokorentného účtu. To zn. že všetky
platby prichádzajúce do podniku idú v prospech tohto
účtu a na jeho ťarchu sa účtujú všetky peň. výdavky.
Keď peň. príjmy prevyšujú peň. výdavky, má účet
kreditné saldo a má charakter normálneho bežného
účtu. Keď však výdavky prevýšia kreditné saldo,
prechádza účet do debetu a stáva sa vlastne úverovým
účtom.Výhody: - podniku je do výšky úver. rámca úver
kedykoľvek k dispozícii, bez toho aby oň musel osobitne
žiadať a zdôvodňovať jeho potrebu, - platia sa úroky len
zo skutočne čerpaného úveru a za skutočnú dobu trvania
debetného salda, pritom trvanie debetného salda je
obmedzené len na nevyhnutný čas. Nevýhodou je, že
kont.úver býva drahší než účelové úvery.
Modifikáciou kontokorentného úveru je revolvingový
úver. Banka ho poskytuje tiež len dobrým podnikom, kt.
v istých dohodnutých intervaloch opakovane žiadajú
úver na rovnaké účely.Dohodne sa suma, v kt. rámci sa
môže podnik pri čerpaní úveru pohybovať. Táto suma je
rezervovaná na jeho úver. účte. Podnik platí okrem
úrokov zo skutočne čerpaného úveru aj dohodnutý
poplatok z nevyčerpanej sumy.

18,
Krátkodobé účelové úvery poskytujú banky podnikom
na konkrétne dohodnuté ciele. Objektom týchto úverov
sú krátkodobé prevádzkové potreby, pričom podnik je
úverovou zmluvou zaviazaný použiť prostriedky len na
účel, na kt. bol úver povolený. Môže to byť najmä úver
na - pohľad. do lehoty splatnosti, - sezónne zásoby, -
sezónne nákl., - prechodný nedostatok prostriedkov
nezavinený podnikom, - preklenutie časového nesúladu
medzi potrebou a tvorbou vlastných zdrojov, a pod.
Keď je úver zaručený konkrétnym obchodovateľným
majetkom dlžníka (lombardom), nadobúda charakter
lombardného úveru. Úverová hranica (tj výška úveru
vo vzťahu k hodnote lombardu) závisí od stupňa
predajnosti a od rizika možnej zmeny ceny lombardu
počas trvania pôžičky. Podľa toho, aký obchodovateľný
majetko tvorí zábezpeku úveru, možno hovoriť o
lombardnom úvere zabezpečenom: - cennými papiermi,
- akceptovanými obch. zmenkami znejúcimi na rad
dlžníka, - pohľ. nekrytými zmenkou, - zásobami, -
drahými kovmi a inými cennosťami.
Úvery poskytované na báze zmenky zahŕňajú bank.
úver.operácie spojené s obehom zmeniek. Je to: úver
krytý zmenkou, poskytovanie eskontného úveru,
akceptačného úveru a avalového úveru. Pri úvere krytom
zmenkou poskytuje banka dlžníkovy úver a získava
zmenku, kt. v jej prospech vystavil dlžník. Lehota
splatnosti zmenky sa rovná dohodnutej lehote splatnosti
poskytnutého úveru. Eskontný úver poskytuje banka
klientovi tým, že od neho odkúpi zmenku znejúcu na
jeho rad (tj tú kt. sa mu má uhradiť) pred lehotou jej
splatnosti. Poskytuje mu teda úver na obdobie od
eskontu zmenky po lehotu jej splatnosti. Za toto obdobie
si banka zráža úrok (diskont) a svoju províziu - vyplatí
teda zmenkovú sumu zníženú o odmenu zahŕňajúcu
uvedené dve položky. Akceptačný úver - Banka
akceptuje zákazníkom na ňu vystavenú zmenku a tým na
seba preberá záväzok vlastníkovi zmenky v lehote
splatnosti zaplatiť zmenkovú sumu. Urobí to vtedy, keď
zákazník má v nej uložené prostriedky na účte v
potrebnej výške alebo je presvedčená, že do lehoty
splatnosti zmenky zákazníkov vklad dosiahne potrebnú
výšku. Zmenka akceptovaná bankou má väčšiu možnosť
obehu a ľahšie sa prijíma na eskontovanie. Avalový úver
má ručiteľský charakter. Banka sa zaručuje uhradiť
zmenkovú sumu v prípade, keď sa dlžník dostane do fin.
ťažkostí. Nie je teda primárnym dlžníkom ako pri
akceptačnom úvere. Bankové záruky preberá banka len
za prvotriednych klientov. V týchto prípadoch
neposkytuje priamo peň. prostriedky, ale zaručuje sa za
isté záväzky klienta, čím zvyšuje jeho úverovú
schopnosť. Preberá tým však aj riziko, že ak dlžník
nezaplatí, bude musieť jeho záväzok uhradiť sama. Za
prevzatie tohto rizika si banka účtuje províziu.
FAKTORING predstavuje osobitnú formu krátkodobého
financovania spojenú s obch. úverom. Znamená
odpredaj pohľadávky dodávateľa voči odberateľovi
osobitnej organizácii (faktorovi) kt sa stará o jej inkaso.
Faktori poskytujú v zásade tri hl. služby: 1, preberajú
všetky administratívne práce spojené so správou
pohľadávok svojich klientov, 2, oceňujú rizikovosť
existujúcich, resp. potenciálnych odberateľov svojich
klientov, 3, financujú svojho klienta tým, že odkupujú
jeho pohľadávky, pričom mu ich nominálnu sumu
vyplatia. Tým plne preberajú delkredere riziko, tj riziko
spojené s inkasom pohľadávky.
Faktor pri odkúpení pohľadávky zráža z jej nominálnej
sumy odmenu kt. zahŕňa: - diskont, tj úrok za obdobie
od prevzatia pohľ. a vyplatenia jej sumy klientovi do
splatnosti pohľ., - platbu za služby, kt. poskytuje
klientovi, - rizikovú províziu, tj odmenu za prevzatie
rizika kt. vyplýva z možnosti neuhradenia pohľ.
dlžníkom. Rozsah služieb, na kt. je uzavretá
faktoringová zmluva, môže byť rôzny. Môže zahŕňať: -
odkúpenie jednotl. pohľ. klienta, - odkúpenie všetkých
jeho pohľ., - odkúpenie pohľ. v rámci vopred
stanoveného limitu určeného absolútnou sumou alebo
relatívne.
Keď odpredaj pohľ. veriteľ oznámi dlžníkovi, hovoríme
o otvorenom faktoringu. Vtedy dlžník plní svoj
záväzok priamo faktorovi. Keď veriteľ neinformuje
dlžníka o predaji pohľ., ide o skrytý (tichý) faktoring.

Dlžník uhrádza dlžnú sumu veriteľovi (dodávateľovi),
kt. vedie tieto platby na osobitnom účte faktora. O
exportnom faktoringu hovoríme vtedy, keď faktor
zapojí do faktoringovej operácie ďalšieho,
korešpondenčného faktora v krajine dlžníka kt. preberá
na seba krytie delkredere rizika.
Z hľ. dodávateľa má využitie faktoringu mnohé
výhody. Odpadá mu podstatná časť administratívy
spojenej so správou pohľ. Nepotrebuje viazať vlastný
kapitál v pohľ. Zbavuje sa aj rizika z možného
nezaplatenia pohľ., z pohybu úrok. sadzieb, resp.
menového kurzu. Z hľ. faktoringovej firmy ide o
bežné podnikanie, o vkladanie kapitálu do
faktoringového obchodu s cieľom dosiahnuť zisk.

19,
7, FINANČNÁ PODPORA PODNIKOV ZO
STRANY ŠTÁTU - Význam a zameranie fin. podpory
- Dobré fungovanie subjektov podnikovej sféry v
podm.trh.hosp. a žiadúce formovanie vnútornej
štruktúry národného hosp. vyžadujú cieľavedomé
zasahovanie zo strany štátu všade tam, kde trh
nedostatočne stimuluje podniky realizovať niektoré
spoločensky prospešné ciele. Významnou formou tohto
zasahovania je fin. podpora podnikov zabezpečovaná z
verejných prostriedkov. Z hľ. podporovaných podnikov
ide o získavanie výhod nenávratným prísunom fin.
zdrojov, znižovaním podnikových výdavkov a
obmedzovaním fin. rizík. Rozsah fin. podpory zo strany
štátu vyplýva zo zásad jeho hosp. politiky. Odráža
konkrétne hosp.-politické opatrenia, kt. vo všeobecnosti
formujú podnikateľské prostredie. V SR je vytvorená
celá sústava státnych fondov. Patrí sem: - štátny fond
trh. regulácie, - štátny fond životného prostredia, - štátny
fond ochrany a zveľaďovania lesov, - štátny fond
vodohosp. zariadení, - štátny fond ochrany a zveľaď.
pôdohosp. a potravin. priemyslu, - štátny fond jadrového
dozoru, likvidácie energetických zariadení a nakladania
s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym
odpadom, - štátny fond telesnej kultúry, - štátny fond
Pro Slovakia, - štátny fond zamestnanosti, - štátny fond
cestného hosp., - štátny fond zdravotného poistenia, -
štátny fond nemocenského a dôchodkového poistenia.
Celk. objem prostriedkov združených v štátnych
fondoch predstavuje okolo 15mld. Sk. Oblasti fin.
podpory - Charakteristickou črtou poskytovania fin.
podpory je že stimuluje realizáciu istých dohodnutých
spoločensky prospešných programov. To zn. že každý
podnik, kt. sa na realizácii príslušného programu
zúčastňuje, má nárok na vyhlásenú fin. podporu - bez
ohľadu na svoju fin. situáciu. Štátna fin. pomoc v trh.
ekonomike smeruje najmä na: - vedeckovýskumné,
konštrukčné a vývojové práce, ide o podporu techn.
úrovne produkcie, kt. zabezpečuje rast jej konkurenčnej
schopnosti na svetovom trhu, - realizáciu zámerov
štátnej štruktúrnej politiky, - realizáciu ekolog.
projetkov, - realizáciu projektov so sociálnym
zameraním, - stabilizáciu a rozvoj poľnohosp. a
potravin. priemyslu, - podporu exportu v súlade s hosp.-
politickými zámermi štátu, - rozvoj ekon. aktivít v
hospodársky slabo rozvinutých oblastiach, -
stimulovanie vzniku a rozvoja malých a stredných
podnikov s cieľom vytvárať vhodné konkurenčné
prostredie. Formy fin. podpory zo strany štátu - A)
priame: - inv. dotácie, neinv. dotácia, cenové príplatky,
exportné prémie, návratné fin. výpomoci, B) nepriame:
1, daňové - daň. sadzby, daň. úľavy a preferencie,
metódy odpisovania, 2, úverové - úver. a úrok. výhody, -
štátne záruky na úvery, 3, iné - regulácia cien,
odpustenie cla, tvorba inštitúcií na podporu podnikania,
štátne zákazky, bezplatné ekon. poradenstvo
Priame formy fin. podpory - rozumieme nimi také, kt.
zvyšujú podnikové príjmy. Patria sem: Investičné
dotácie, kt. sa stanovujú istým percentom z hodnoty
intervenovanej investičnej akcie alebo absolútnou
sumou. Rôzne neinvestičné dotácie spravidla s
presným účelovým určením. Poskytujú sa na podporu
konkrétnych programov. Cenové príplatky dopĺňajú
pre výrobcov trhovú cenu ich výrobkov alebo služieb.
Exportné prémie na krytie rozdielov medzi cenou na
domácom a svetovom trhu. Majú za cieľ podporiť export
niektorých vybraných komodít alebo plošnú podporu
exportu do určitých teritórií podľa zámerov hosp.
politiky štátu. Návratné fin. výpomoci sa používajú
účelovo na financovanie realizovaných štátnych záruk za
bank. úvery podnikateľom a na financovanie projektov
schválených vládou. Poskytujú sa na zmluvnom základe,
pričom podniky vo všetkých prípadoch zodpovedajú za
efektívne využitie prostriedkov. Nepriame formy fin.
podpory - znamenajú znižovanie výdavkov podnikov,
zmierňovanie ich fin. rizík, ba dokonca môžu viesť k
zvyšovaniu ich použiteľného zisku. Vychádzajú z
využitia nástrojov daň. sústavy, úver. sústavy, ako aj
využitia iných foriem podpory. Vo vzťahu k daň. sústave
sem zahŕňame: - Sadzby dane z príjmov (daňové
stupnice), Tie sa môžu diferencvať vo všeobecnosti v
závislosti od dosiahnutého objemu príjmov. Fin.
podpora spočíva v tomto prípade v použití nižšej sadzby
zdanenia dôchodkov plynúcich z realizácie
stimulovaných programov. Diferenciácia zdanenia musí
byť vždy ohraničená, aby neviedla k destimulácii
podnikov, pokiaľ ide o rast ich bežných príjmov. -

Daňové úľavy a preferencie. Tie môžu byť rôznorodé,
ale súčasne by sa mali viazať na konkrétny účel. Daň.
úľavy kt. znižujú daň. povinnosť platiteľov dane z
príjmov sa môžu uplatniť formou: - určenia čiastočne
alebo úplne odpočítateľných položiek z daň. základu, -
poskytovania daň. prázdnin platiteľom dane s cieľom
stimulovať inv. aktivitu podnikov v súlade s dlhodobou
stratégiou rozvoja podniku, prípadne stimulovať prílev
zahr. kapitálu, - umorenia straty z hosp. činnosti zo
zisku nasledujúcich rokov, - odpočítania darov
(limitovanej fin. sumy) kt podnik môže venovať rôznym
vedeckým, vzdelávacím, charitatívnym a iným
verejnoprospešným inštitúciám, - využitia časti zdrojov
účelových fondov zriadených z príjmov štátneho
rozpočtu na financovania niektorých účelových potrieb
podnikov. S daň.úľavami úzko súvisí možnosť
uplatňovania degresívnych metód odpisovania inv.
majetku, ako aj rôznych foriem zrýchleného
odpisovania. Zvýšené odpisy totiž v podniku znižujú
základ pre výpočet dane z príjmov.

20,
Medzi nepriamymi formami fin. podpory podnikov majú
osobitný význam úverové nástroje: - Úverové a
úrokové výhody, kt sú určené na podporu realizácie
vytvypovaných programov rozvoja podnikateľských
aktivít. Poskytujú sa vo forme bezúročných pôžičiek,
pôžičiek so zníženou úrok. sadzbou zo strany
špecializovaných inštitúcií, úhrady úrokovej straty obch.
bankám, ak poskytujú spomínané úvery s nižšími úrok.
sadzbami na štátom preferované programy. - Štátne
záruky za bank. úvery povolené podnikom. Ide o
osobitnú formu fin. pomoci štátu, kt. vychádza zo
zmluvne prevzatých záruk štátu za: - úvery poskytované
podnikom domácimi obch. bankami, - úvery
poskytované domácim podnikom zahr. veriteľmi, úvery
spravidla dodávateľské, kt. poskytli podniky subjektom
v zahraničí. Jestvuje celý rad iných foriem, kt. je možné
fin. podporiť podniky. Niektoré z nich: - Štátna
regulácia cien kt môže mať formu určovania max. cien
niektorých podnikových vstupov, čo znižuje N alebo
naopak formou stanovovania min. cien niektorých
produktov. - Odpustenie cla sa môže uplatniť v
osobitných zreteľa hodných prípadoch: Významnú
nepriamu pomoc môže štát poskytovať podnikom
iniciovaním a fin. účasťou na tvrobe inštitúcií pre
podporu podnikania. Poskytovanie výhodných štátnych
zákaziek na realizáciu projektov kt sa štát rozhodol
podporovať. Bezplatné poradenstvo a poskytovanie
informácií. Z verejných prostriedkov sa vytvárajú a
udržiavajú inštitúcie poskytujúce podnikateľskej sfére
vedecko-tech. inf., know-how, budujú sa
medzipodnikové inf. siete, poskytujú sa konjunkturálne
prognózny, marketingové odporúčania, atď.
8, FIN. ŠTRUKTÚRA PODNIKU - rozumieme ňou
podiel jednotl. zložiek vlastného a cudzieho kapitálu na
celk. kapitáli, kt. finančne kryje majetok podniku.
Faktory pôsobiace na fin. štruktúru podniku -
najdôležitejšie: - N kapitálu pre podnik, N fin. ťažkostí,
majetková štruktúra podniku, požiadavky fin. istoty a
fin. voľnosti, snaha o udržanie kontroly nad činnosťou
podniku. 1, NÁKLADMI KAPITÁLU PRE PODNIK
rozumieme N podniku na získavanie a viazanie jednotl.
zložiek jeho kapitálu. N vlastného kapitálu pre podnik
je podiel na zisku kt. vlastník (príp. vlastníci) očakáva a
získava za vklad svojho kapitálu do podniku. V priemere
sú tieto N dané výškou čistých výnosov, kt. prináša v
danom období a v danej krajine vlastníctvo akcií. N
(„cenou“) cudzieho kapitálu je úrok, kt. treba platiť
veriteľom. Zákl. úrok. miera je daná situáciou na fin.
trhu. Vo všeobecnosti platí, že N vlastného kapitálu sú
pre podnik vyššie ako N cudzieho kapitálu. Dôvody sú
2: a) riziko vlastníka je vyššie ako je riziko veriteľa.
Veriteľ vkaldá prostriedky do podniku na istý vopred
dohodnutý čas a po jeho uplynutí sa mu vrátia. Táto
návratnosť býva spravidla zabezpečená nejakou
zárukou. Má zaručený pravidelný úrok. výnos, kt.
získava bez ohľadu na ziskovosť dlžníckeho dlhu. b)
Platené úroky z úveru sú súčasťou podnik. N, znižujú
zisk ako základ na výpočet dane z príjmov. Skutočnými
N úveru pre podnik nie je teda celý úrok, ale úrok
znížený o úsporu dane.
Ak prihliadame len na rozdielnosť N vl. a cudzieho
kapitálu, potom zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na
celk. kapitáli vedie k znižovaniu priem. N kapitálu pre
podnik. Tento jav sa označuje pojmom fin. leverage.
Priem. N kapitálu pre podnik môžeme vypočítať: Nk =
Nvk * Kv / (Kv+Kc) + Nck * Kc / (Kv+Kc), kde: Nk - priem.
N kapitálu, Nvk - N vl. kapit., Nck - N cuzdieho kapit., Kv
- vlastný kapitál, Kc - cudzí kapitál. 2, NÁKLADY FIN.
ŤAŽKOSTÍ spojených s rastom podielu cudzieho
kapitálu vo fin. štruktúre podniku sú veľmi rôznorodé.
Zvyšuje sa riziko vzniku platobnej neschopnosti a
možnosť vzniku N s ňou spojených. Vzniká leverage
riziko. Vznik platobnej neschopnosti vyvoláva
dodatočné N, kt. znižujú podnikové výnosy. Patria sem
aj N vznikajúce ako dôsledok odchodu
vysokokvalifikovaných pracovníkov z upadajúcich
firiem. S rastom podielu cudzieho kapitálu požadovaná
úrok. miera rastie. Pri raste úverového zaťaženia
podniku aj vlastníci (akcionári) pociťujú zvyšujúce sa
riziko vzniku platobnej neschopnosti a tým rast
rizikovosti vkladu svojho kapitálu. 3, MAJETKOVÁ
ŠTRUKTÚRA PODNIKU - Inv. majetok je v podniku
viazaný trvale, a preto by mal byť krytý
konsolidovanými fin. zdrojmi. Firmy, kt. majú v
štruktúre svojho majetku vysoký podiel nehmotných
aktív (licencie, know-how, software, goodwill, hodnota
značky) sú všeobecne zraniteľnejšie. pri vzniku fin.
ťažkostí totiž hodnota nehm. aktív rýchlo klesá. Platí
všeobecne akceptované zlaté pravidlo financovania, kt.
požaduje aby zdroje kt. sú jednotl. zložky majetku

finančne kryté, boli podniku k dispozícii min. počas
obdobia, po kt.je príslušná zložka majetku v podniku
viazaná. Na to nadväzuje zlaté bilančné pravidlo, kt.
požaduje, aby dlhodobo viazaný majetok bol
financovaný kapitálom, kt. má podnik trvale alebo
dlhodobo k dispozícii. 4, POŽIADAVKY FIN. ISTOTY
A FIN. VOĽNOSTI - Úroveň fin. istoty je daná
očakávanou schopnosťou podniku plniť v budúcnosti
záväzky dlhovej služby. Rozhodujúcu úlohu v tejto
súvislosti má úroveň a výkyvy cash-flow. Podnik, kt
očakáva uspokojivú mieru rentability podnik. kapitálu a
celk. rast svojich tržieb bez väčších výkyvov, môže mať
vyšší podiel cudzieho kapitálu.

21,
Dôležitá je intenzita zdaňovania podnik. zisku,
pretože úroky z cudzieho kapitálu sú súčasťou N,
znižujú podnik. zisk a tým aj základ na výpočet dane z
príjmov. S rastom podielu cudzieho kapitálu sa znižuje
daň. zaťaženie podniku. Čím vyššia je daň. sadzba, tým
je pôsobenie uvedeného faktora intenzívnejšie. Fin.
voľnosť firmy znamená taký stupeň jej likvidity, aby
mala zabezpečenú rýchlu dostupnosť peňazí na využitie
dobrej inv. príležitosti alebo inej šance núkajúcej sa na
trhu. 5, SNAHA UDRŽAŤ KONTROLU NAD
ČINNOSŤOU PODNIKU - Ide o problém kt. sa stáva
aktuálny vtedy keď podnik potrebuje na financovanie
svojej expanzie dodatočný kapitál. Financovanie dlhom
zvyšuje riziko, že podnik pri výkyve v hospodárení
nebude schopný plniť záväzky dlhovej služby a vplyv
veriteľov na riadenie podniku vzrastie, resp. v krajnom
prípade vlastníctvo prejde na veriteľov. Preto sa v praxi
pri riešení tohto problému často uplatňuje toto poradie
používaných zdrojov: - interné fin. zdroje podniku (tj
nerozdelený zisk, odpisy z IM a iné interné zdroje), -
cudzie zdroje v poradí: emisia obligácií, fin. úvery a
konvertibilné obligácie, - emisia nových akcií v poradí:
ako prvé prioritné akcie a až ako posledná možnosť
kmeňové akcie. Optimálna fin. štruktúra podniku -
Najjednoduchším postupom riešenia optim. fin.
štruktúry podniku je formulovanie vertikálnych
pravidiel financovania. Myslia sa tým pravidlá na
regulovanie vzťahov medzi cudzím a vl. kap. na strane
pasív bilancie. Za základné sa považuje pravidlo 1:1, tj
že CK by nemal byť vyšší ako VK. Pre rizikovejšie
odbory podnikania sa považuje za potrebné dodržať
vzťah 1:2, teda aby CK nepresiahol polovicu VK.
Druhý v praxi najpoužívanejší prístup vychádza z
takto formulovaného kritéria: optim. fin. štruktúra
podniku sa dosahuje vtedy, keď výhody vyplývajúce zo
zvyšovania podielu cudzieho kap. sa vyrovnajú s
marginálnymi N fin. ťažkostí spojených s týmto rastom
CK. Kriteriálnou funkcou je zrejme minimalizácia N
spojených so získavaním a s viazaním podnik. kapitálu.
Fin. teória rozvinula ďalšie modely optim. fin.
štruktúry vychádzajúce z maximalizície trh. hodnoty
podniku ako rozhodujúceho cieľa podnikateľ.
činnosti.
Celk. zadĺženosť = (cudzie zdroje * 100) / celk. aktíva
9, ALOKÁCIA KAPITÁLU A DLHODOBÉ
HMOTNÉ INVESTÍCIE - Dlhodobé hmotné
investície - Fin. rozhodnutie o alokácii podnik. kapitálu
predstavuje zákl. rozhodnutie o vecnom al. o fin.
investovaní peň. prostriedkov, teda o získaní hmotného
al. fin. majetku. Pri fin. rozhodovaní je dôležitý časový
horizont a preto treba rozlišovať dlhodobé strategické
fin. rozhodovanie, kt. musí zohľadňovať tento časový
faktor a s tým spojené neistoty a vyšší stupeň rizika
prijímaných rozhodnutí. Krátkodobé fin. rozhod. o
alokácii kapitálu súvisí s prevádzkou, s obežným
majetkom a je menej rizikové, pretože sa týka kratšieho
obdobia. Pojmom investície rozumieme sumu kapit.
výdavkov vynaložených na získanie konkrétneho druhu
majetku. Podľa druhu majetku možno investície deliť
na: a) hmotné investície kt. výsledkom je HIM alebo
zásoby, b) nehmotné investície kt. výsledkom je NIM,
c) fin. investície, kt. výsledkom je účasť na majetku
alebo na podnikaní iných subjektov al. krátkodobé cenné
papiere.
Dlhodobé hmotné investície podniku predstavujú tie
peň. výdavky pri kt. sa očakávajú budúce peň. príjmy v
priebehu dlhšieho obdobia (nad 1 rok) Tieto peň.
výdavky sa nazývajú kapitálovými výdavkami. Podľa
cieľa hmotného investovania existujú dva zákl. typy
dlhodob. hmotných investícií: - investície zamerané na
obnovu existujúceho IM, - investície rozširujúce
doterajší inv. majetok alebo vytvárajúce nový IM. Zákl.
motívom hmotného investovania by mala byť reakcia na
dopyt po výrobkoch, tovaroch, či službách alebo potreba
vytvoriť konkurenčnú ponuku. Ak je dopyt konštantný
ako doteraz alebo rastie, treba investovať do obnovy
opotrebovaného alebo zastaraného IM, alebo do jeho
rozšírenia. Pri klesajúcom dopyte treba investovať do
nových aktivít, kt. umožnia zmeniť štruktúru podnik. IM
tak aby sa podnik umiestnil na trhu s novou ponukou
výrobkov al. služieb. Smery investovania určuje
dlhodobá inv. stratégia podniku a vzhľadom na
dlhodobý časový horizont treba uvažovať aj so
vzájomnými súvislosťami realizácie jednotl. inv.
projektov. Podľa toho môžu byť jednotl. investície, kt.
podnik chce v určitom čas. horizonte realizovať: -
vzájomne od seba nezávislé (predstavujú také projekty
investovania, kt. riešia rôzne inv. potreby podniku), -
vzájomne od seba závislé (projekty také, kde
fungovanie jedného projektu vyvolá nevyhnutnú
realizáciu ďalšieho), - vzájomne sa vylučujúce
(predstavujú také projekty, kt. umožňujú varianty
riešenia tej istej inv. potreby) Charakteristika investície
ako fin. operácie -

22,
VYMEDZENIE KAPITÁLOVÝCH VÝDAVKOV - V
našej hosp. praxi sa za investície považujú: a) kapit.
výdavky na obstaranie HIM, b) kapit. výdavky na
obstaranie NIM, c) kapit. výdavky na nákup fin. majetku
dlhodobého charakteru. Výdavky na obstaranie HIM
sú: - výdavky na kúpu pozemkov, budov, stavieb,
umeleckých diel a zbierok bez ohľadu na ich OC, -
výdavky na samostatné hnuteľné veci s OC vyššou ako
20000 Sk a s dobou používania dlhšou ako 1 rok, -
výdavky na trvalé porasty, zákl. stádo a ťažné zvieratá a
technické rekultivácie. Patria sem aj tzv. techn.
zhodnotenia HIM ako sú nadstavby, stavebné úpravy,
rekonštrukcie, modernizácie. Výdavky na obstaranie
NIM obsahujú výdavky na tzv. oceniteľné práva na
výrobno-tech. znalosti, licencie, autorské a priem. práva,
ďalej na výdavky so SW, na nehmotné výsledky
výskumu, ako sú technolog. postupy a receptúry,
výdavky spojené so založením podniku. Výdavky na
obstaranie dlhodobého fin. majetku - fin. investície
predstavujú najmä peň. výdavky vkladané do dlhodob.
cenných papierov. Obstaranie IM môže mať v podniku
rôznu formu: - ako nákup, - ako inv. výstavba
prostredníctvom dodávateľa, - ako inv. výstavba vo vl.
réžii, - na zákl. zmluvy o prenájme (leasing), - ako dar.
CHARAKTERISTIKA INV. PROJEKTU - Zákl.
predpokladom dobrej realizácie inv. projektu a jeho
úspešného fungovania je kvalitná predinvestičná
príprava. Jej výsledkom je technicko-ekonomická
štúdia. Podľa oporúčania UNIDO by techn.-ekon. štúdia
mala obsahovať tieto časti: 1, súhrnný prehľad
výsledkov, 2, zdôvodnenie a vývoj projektu, 3, kapacita
trhu a produkcia 4, materiálové vstupy, 5, lokalizácia a
prostredie, 6, techn. projekt, 7, organizačný projekt, 8,
prac. sily, 9, časový plán realizácie, 10, fin. a ekon.
vyhodnotenie vrátane vyhodnotenia rizika inv. projektu.
VYMEDZENIE OČAKÁVANÝCH PEŇ. PRÍJMOV Z
INVESTÍCIE - Celk. tok kapit. výdavkov a
očakávaných peň. príjmov z investícií sa finančne
charakterizuje ako peňažný tok z investície (cash-flow
z investície). Väčšia časť kapit. výdavkov predstavuje
výdavky spojené s realizáciou, sú to teda výdavky na
obstar. HIM. Ďalšou zložkou sú výdavky na trvalý
prírastok obežného majetku, presnejšie na trvalý
prírastok čistého prac. kapitálu, kt. je vyvolaný novou
investíciou. Nová investícia si vyžiada aj prostriedky kt.
budú dlhodobo viazané vo forme zásob, pohľ., a
krátkodobého fin. majetku, čo predstavuje tzv. hrubý
prac. (prevádzkový) kapitál. Predpoklad, že rast
obežného majetku vyvolá aj rast krátkodobých pasív,
umožňuje uvažovať len s tvz. trvalým prírastkom čistého
prac. kapitálu, čo predstavuje rozdiel medzi prírastkom
OM a prírastkom krátkodobých pasív. Kapit. výdavky
spojené s obstaraním investície sa môžu niekedy upraviť
o príjmy z predaja IM. Ďalšou zložkou výdavkov sú
úroky z bank. alebo z iných úverov, ak sa investícia
obstaráva na úver. Počas výstavby sa úroky zahŕňajú
priamo do OC investície a keďže nie sú uznané za
náklady, treba ich chápať ako súčasť kapit. výdavkov,
zvyšujú VC majetku. Prínosy z inv. projektu sa realizujú
až v období používania inv. majetku: ekonomicky
vyjadrené, je to zisk, kt. sa dosahuje počas životnosti. Z
fin. hľ. sa za prínos z investície považujú čisté peň.
príjmy, teda kladný tok hotovostí (cash-flow)
plynúcich z používania IM počas jeho životnosti.
Reálne určenie preň. príjmov je omnoho ťažšie ako
určenie kapit. výdavkov. Je to kritické miesto invest.
rozhodovania a je to dané dobou životnosti IM, kt. je
podstatne dlhšia ako doba jeho obstarania. Pre reálne
posúdenie prínosov je potrebné vyčísliť ročné čisté peň.
príjmy a zohľadniť faktor času, teda vyjadriť ich
časovú hodnotu. Čisté peň. príjmy z investície sa dajú
vyčísliť priamou alebo nepriamou metódou. Pri
priamej metóde treba určiť všetky príjmy a výdavky
projektu v jednotl. rokoch prevádzky. Nepriama
metóda určenia peň. tokov z investície využíva tzv. pro
forma, teda plánovú výsledovku, kde sa výnosy a
náklady upravujú na príjmy a výdavky, najmä zmenami
prac. kapitálu. Kladné peň. toky predstavujú: - výnosy
z tržieb, - ost. výnosy (prevádzkové aj fin.), - čisté
príjmy z likvidácie IM. Záporné peň. toky predstavujú:
- inv. N projektu, - N v jednotl. rokoch, bez odpisov, -
daň z príjmov.
Analýza rizika inv. projetku - Pri inv. a fin. rozhodovaní
je potrebné zohľadniť stupeň neistoty a rizika v odhade
a možnej variabilite očakávaných cash-flow z investície.
Pri dlhodobom hmotnom investovaní sú viaceré riziká: -
vnútorné technické riziko, kt. je spojené s fungovaním
zariadenia, keď N na jeho prevádzku môžu byť vyššie
ako sa očakávalo, zábeh zariadenia dlhší, poruchy väčšie
a častejšie, a pod., - vonkajšie tech. riziko, kt. je
spojené s rýchlejším morálnym zastaraním zariadenia, -
vnútorné komerčné riziko, kt. je spojené s kvalitou
manažmentu, s kvalitou evidencie a kalkulácií v
podniku, - vonk. komerčné riziko, kt. sa prejaví v tom,
že konkurenčné podniky môžu robiť agresívnejšiu
cenovú politiku, - fin. riziko, kt. spočíva nielen v
zmenách úroku a tým ceny kapitálu, ale aj v
požadovaných a poskytnutých zárukách, v podm.
realizácie.

23,
Postoj investora môže byť: - rizikovo averzný, -
rizikovo neutrálny, - riziko preferujúci, resp.
vyhľadávajúci riziko.
Ak sa berie do úvahy väzba nového IM a doterajšieho
majetku podniku, potom cieľom podnikateľa môže
byť: - maximalizácia miery výnosu vloženého kapitálu
pri nezmenenej úrovni rizika podniku, alebo -
minimalizácia rizika pri nezmenenej úrovni miery
výnosu vloženého kapitálu. Analýza rizika inv.
projektu predstavuje určitý systematický postup, kt. sa
prelína celou prípravou inv. projektu a má tieto zákl.
fázy: 1, Určenie kritických faktorov rizika inv. projetku.
Ide o určenie rozhodujúcich faktorov, kt. zmena môže
spôsobiť veľké zmeny v efektívnosti inv. projektu.
Kritické faktory sa vyberajú pomocou analýzy
citlivosti, čím je citlivosť inv. projektu na určitý faktor
vyššia, tým viac treba zohľadniť jeho možný vývoj. 2,
Určenie bodu zvratu inv. projektu. Ide o vymedzenie
kritického objemu produkcie z hľ. predajnej ceny a N.
Kritický objem produkcie závisí od: a) podielu fixných
N na celk. N. b) rozdielu predajnej ceny a variabilných
N. 3, Kvantifikácia rizika a jeho vplyvu na ekon.
výsledok projetku. Možno použiť techniku tzv.
varovného scenára, kde sa určí ekon. efekt inv.
projektu pri veľmi nepriaznivých podmienkach. 4, Fáza
hľadania ciest a spôsobov zníženia rizika. Napr.
diverzifikácia výrobného programu, geografická
diverzifikácia, transfer rizika, a pod. Dôležité je určenie
pravdepodobnosti, s akou rizikové situácie môžu
nastať. Riziko sa do prepočtov inv. variantov premieta
rôznym spôsobom. Často sa upravuje diskontná
sadzba pre prepočet časovej aktualizácie
očakávaných cash-flow. Iným spôsobom kvantifikácie
rizika je rozdelenie investícií na zákl. empirických
skúseností do viacerých tried rizika s rôznymi
diskontnými sadzbami. V praxi je dosť rozšíreným
spôsobom obrany proti podnikat. riziku diverzifikácia
podnikania. Podnik sa môže vhodnou štruktúrou
podnikateľských aktivít chrániť pred dôsledkami
poklesu dopytu v jednom odbore.
Prepočty ekon. efektívnosti inv. projektov - Existuje
veľa prístupov, kt. sa líšia veľmi zásadne aleob sa líšia
len prepočtovými postupmi, vedú však k rovnakým
záverom. Podľa chápania efektu z investície sa rozlišujú:
- metódy nákladové, kde je kritériom úspora N, - metódy
ziskove, kde je kritériom vykazovaný zisk, - metódy
čistých peň. príjmov z investície. Nákl. metódy sa
používajú vtedy, ak sa nedajú dosť presne odhadnúť
ceny budúcej produkcie a teda ani dosť presne vyčísliť
zisk. Ziskové kritériá sú komplexnejšie, pretože výška
zisku odráža aj efekt dosiahnutý objemom výkonov
jednotl. variantov projektov. Z fin. hľ. sa za
jednoznačné kritérium hodnotenia inv. projektov
považujú čisté peň. príjmy z investície, tj zisk po
zdanení a odpisy príp. ďalšie peň. príjmy. Zo statických
metód kt. nezohľadňujú faktor času, sa v praxi
najčastejšie používajú tieto metódy: - metóda priem.
rentability, - doba úhrady (návratnosti). K
dynamickým metódam patria metódy založené na
čistých peň. príjmoch. K najrozšírenejším patria tieto: -
metóda čistej súčasnej hodnoty a index súčasnej
hodnoty, - metóda vnútornej miery výnosnosti
(vnútrné výnosové percento) METÓDA PRIEM.
RENTABILITY INV. PROJEKTU Modelovo sa priem.
rentabilita inv. projektu dá vyjadriť ako pomer priem.
ročného zisku k priem. ročnej hodnote inv. majetku,
obvykle v ZC: Vp =

ĺni=1 Zi / (n * Ip), kde Vp je priem.

rentabilita inv. projektu (účtovná rentabilita), Zi - ročný
zisk po zdanení v jednotl. rokoch životnosti, Ip - priem.
ročná hodnota inv. majetku v priem. ZC, n - doba
životnosti, i - jednotl. roky životnosti. METÓDA DOBY
ÚHRADY (NÁVRATN.) predstavuje čas, za kt. sa
investícia splatí z peň. príjmov z investície, teda zo
ziskov po zdanení a z odpisov. METÓDA ČISTEJ
SÚČASNEJ HODNOTY A INDEX SÚČASNEJ
HODNOTY táto metóda sa všeob. považuje za
presnejšiu metódu inv. rozhodovania, pretože
zohľadňuje časovú hodnotu peňazí. Vychádza z čistých
peň. príjmov z investície a čas. hodnota sa premietne
prostredníctvom diskontovania peň. tokov z investície
požadovanou mierou výnosnosti. Čistá súčasná hodnota
je rozdiel medzi diskontovanými peň. príjmami z
investície a kapit. výdavkami. Č =

ĺnp=1 Pp * [1 / (1 +

i)p] - K, kde Č je čistá súčasná hodnota, P - peň. príjmy z
investície v jednotl. rokoch životnosti, n - doba
životnosti, p - jednotl. roky životnosti, i - úroková miera
(úrok v % / 100), K - kapitálové výdavky.
S čistou súčasnou hodnotou úzko súvisí index súčasnej
hodnoty, kt. sa nazýva aj index rentability. Vyjadruje
podiel očakávaných čistých peň. príjmov na kapit.
výdavkoch a ak je čistá súčasná hodnota kladná, potom
je index väčší ako 1, ak je záporná, potom je index
menší ako 1 a projekt nie ej akceptovateľný. Index vedie
k rovnakým záverom ako čistá súčasná hodnota. Ish =
ĺnp=1 Pp * [ 1 / (1 + i)p] / K METÓDA VNÚTORNEJ

MIERY VÝNOSNOSTI - v praxi sa nazýva aj vnút.
miera návratnosti alebo vnútorné výnosové percento. Je
to taká úrok. miera, pri kt. sa súčasná (diskontovaná)
hodnota peň. príjmov z investície rovná
kapit.výdavkom.
V = in + Čn / Čn - Čv * (iv - in), kde V je vnútorná miera
výnosnosti, in - nižšia úrok. miera, iv - vyššia úrok.
miera, Čn - čistá súčasná hodnota pri nižšom úrok, Čv -
čistá súčasná hodnota pri vyššom úroku.

24,
NÁKLADOVÉ METÓDY HODNOTENIA INV.
PROJEKTOV - a) Metóda priem. ročných N. -
umožňuje určiť kt. variant je efektívnejší z hľ. úspor N.
Nr = O + i * I + P, kde Nr - ročné priem. náklady
variantu, O - ročné odpisy, i - úrok. miera, I - inv.
náklady (kapit. výdavky), P - ost. ročné prev. N (celk.
prev. N znížené o odpisy) b) Metóda diskontovaných
nákladov - berie do úvahy súhrn všetkých N, teda inv. aj
prev., kt. sú spojené s realizáciou inv. projektu počas
celej doby životnosti. Nd = I + Pd, kde Nd - diskontované
N inv. projektu, I - inv. N (kapit. výdavky), Pd -
diskontované ostatné ročné prev. N bez odpisov.
Kritériom výberu z inv. variantov sú najnižšie
diskontované N.
Vplyv inflácie na inv. rozhodovanie - V dôsledku
inflácie rastú kapit. výdavky. Vplyv inflácie je podstatný
pri investíciách s dlhou dobou obstarania, počas kt. sa
môžu zvyšovať ceny. Vplyv infl. na očakávané peň.
príjmy môže byť veľmi rôznorodý, závisí predovšetkým
od vzťahu medzi rastom realizačných cien a rastom cien
vstupov. Najčastejšie sa zjednodušene predpokladá, že
rast cien vstupov aj výstupov je rovnaký, teda že vplyv
inflácie je neutrálny. Reálna úrok. miera: r = (i - f) / (1
+ f), kde i je nominálna úrok. miera, a f je miera inflácie.
Platí pravidlo: nominálne peň. príjmy treba diskontovať
nominálnou úrok. mierou, reálne peň. príjmy
diskontovať reálnou úrok. mierou. Pokiaľ sa
predpokladá neutrálna inflácia, keď ceny vstupov aj
výstupov rastú rovnakým tempom, potom nemá vplyv
na čistú súčasnú hodnotu projektu. V skutočnosti však
nemusia byť všetky peň. príjmy ovplyvnené rovnako.
Platí to najmä pri odpisovom daňovom štíte. Negatívny
vplyv inflácie na odpis. daň. štít znižuje efektívnosť inv.
projektu aj pri neutrálnej inflácii.
Kapitálový rozpočet podniku - V praxi je častejší
nedostatok kapitálu, podnik sa rozhoduje v podm. kapit.
obmedzenia, predovšetkým tie podniky, kt.
samofinancujú svoje investície, ale aj podniky kt sú
súčasťou väčšej spoločnosti, napr. holdingového typu.
Vrcholové riadenie týchto spoločností často používa
limitovanie kapit. výdavkov ako metódu vymedzenia
rozhodovacej právomoci o investíciách na nižších
stupňoch riadenia.
Postup pri výbere inv. projektu - vychádza sa z celk.
inv. stratégie podniku. Rozhodovanie podniku prebieha
na 4 úrovniach: 1, Cieľom je minimalizovať kapit.
výdavky - preverujú sa rôzne techn. riešenia podľa
dostupnej ponuky, 2, zohľadňujú sa trh. podmienky a
postavenie podniku na trhu, analyzujú sa podm. odbytu,
zostavujú sa hypotézy pravdepodobného vývoja a
kvantifikujú sa riziká, 3, berú sa do úvahy konkrétne
možnosti financovania prostredníctvom analýzy N
získania potrebného kapitálu, zohľadňujú sa fiškálne
vplyvy a účinok očakávanej inflácie, 4, Inv. a fin.
rozhodovanie nemôže vychádzať výlučne len z kritérií
efektívnosti. Najmä fin. rozhod. sa musí opierať o
analýzu životaschopnosti inv. projektu pri rôznych
variantoch jeho financovania. Táto analýza poskytuje
cenné inf. na vyhodnotenie vyriantov investovania a
výber končeného variantu na realizáciu.
Financovanie veľkých inv. projektov - využíva sa
systém projektového financovania. Účastníkmi
projektového financovania sú jednak sponzori projektu,
teda akcionári, kt. vkladajú do projektu kapitál, jednak
projektová firma, kt. sústreďuje kapitál, zabezpečuje
prípravu investície a uzaviera dohody s dodávateľom,
budúcim používateľom a s fin. inštitúciami, kt. poskytnú
kapitál, obvykle s konzorciom bánk. Banky sú tretím
účastníkom projektového financovania. Podstata projekt.
financ. spočíva v oddelení financovania projektu od
doterajších aktivít podniku. V projekt. financ. je
poskytnutý úver čo najužšie spojený s úspechom
financovaného inv.projektu. Je to zabezpečené: a)
fyzickým oddelením financovania výstavby a následne
prevádzky realizovaného inv. projektu od financovania v
materskom podniku, od jeho doterajších. aktivít tak, aby
dával veriteľom určité garancie, a tým že b) projekt musí
byť zaručený, ide o špecifické hmotné záruky voči
veriteľom tak vo fáze výstavby, ako aj vo fáze prevádzky.
Projekt. financ. predstavuje takú formu financ.
investícií, pri kt. sa kombinujú súčasti domáceho aj zahr.
kapit. Pri účasti zahr. kapitálu treba rozlišovať, či ide o:
a) priame zahr. investície, b) sprostredkovane
investované prostriedky. Motívom získania zahr.
kapitálu môže z hľ. domáceho podnikateľského subjektu
byť: - získanie zákl. kapitálu, - získanie know-how, -
získanie nových odbyt. možností, - zlepšenie využitia
kapacity a pod. Financovanie investícií môže mať rôzne
formy, od vytvorenia vlastného podniku alebo joint-
venture po poskytovanie úveru s rôznym režimom
splácania a úročenia.
10. FINANČNÉ ROZHODOVANIE O KRÁTKOD.
ALOKÁCII KAPITÁLU - Podstata a štruktúra
obežných aktív podniku - Obežné aktíva (obežný
majetok) predstavujú tú časť majetku podniku, kt. sa
používa krátkodobo (spravidla v rámci 1 roka) a kt.
hodnota vchádaz do vyrobeného výrobku. Vecná
spotreba tohto majetku sa hneď započítava do N a
predajných cien vyrábaných výrobkov a poskytovaných
služieb. Okrem zásob patria do obežných aktív aj ďalšie
prostriedky, kt. sa rýchlejšie obracajú (pohľ.,
krátkodobé cenné papiere, pohotvé peň. prostr.) Z hľ.
likvidity obežné aktíva predstavujú najlikvidnejšiu časť
majetku podniku. Obežné aktíva rýchle menia svoju
formu, tj postupne sa premieňajú z jednej formy na
druhú.

25,
Kolobeh obežných aktív, označovaný tiež ako
prevádzkový cyklus, sa uskutočňuje v čiastkových
fázach: - zásobovanie, výroba (resp. poskytovanie
služieb), predaj, inkaso pohľadávok. Obežné aktíva sa
súbežne nachádzajú vo všetkých formách. Každá z
týchto zložiek majetku má iný čas obratu, fin. zdroje v
nej viazané sa premenia na peniaze za iný čas.
Štruktúra obežných aktív: 1, Zásoby (výrobné,
nedokončenej výroby, hotových výrobkov) 2, Pohľ. (z
obch. styku za dodaný tovar voči odberat., voči
spoločníkom, daň. pohľ., ostatné) 3, Fin. majetok, tj
pohotové peň. prostr. - peniaze (hotovosti, šeky,
poukážky na zúčtovanie, ceniny, peniaze na ceste, bank.
účty), - krátkodobé cenné papiere, cenné papiere so
splatnosťou do 1 roka (zmenky, pokl. poukážky,
vkladové listy, podielové listy) 4, Ostatné - náklady
budúcich období, - príjmy budúcich období.
Obežné aktíva sa môžu členiť aj z iných hľ., napr.: 1,
podľa časového charakteru spotreby: - trvalá
spotreba, - prechodná spotreba, 2, podľa stupňa ich
likvidity: - obežné aktíva 1.,2., a 3. stupňa likvidity, 3,
podľa formy ich viazanosti: - viazané v hmotných
zložkách (zásoby) tj vecné aktíva, - voľné peň. prostr.
(krátkod. cenné papiere, peniaze) tj fin. aktíva. Štruktúru
obežných aktív ovplyvňuje niekoľko činiteľov, medzi
nimi je to aj charakter trhu, tj postavenie dod. a odb.
Obežné aktíva a ich štrukt. sa ustavične menia a sú
rozdielne v jednotl. podnikoch, odboroch podnikania,
prípadne v jednotl. krajinách. Hovoríme o rozdielnej
majetkovej štruktúre.
Alokácia kapitálu do obežných aktív - Kapitálová
potreba vzniká tým, že podniky musia platiť rôzne
druhy výdavkov (materiál, služby, mzdy), skôr ako
dostanú tržby za realizáciu svojich výrobkov, resp.
služieb. Kapit. potreba v podstate závsií od: - výšky
jednotl. druhov výdavkov, - obdobia, kt. uplynie od
zaplatenia príslušných výdavkov do ich úhrady,
návratnosti v tržbách, tj od doby ich viazanosti v
zásobách, vo výrobe, a v pohľ. Môžeme ju stanoviť ako
súčin priem. denných výdavkov a prem. doby viazanosti
obežných aktív v jednotl. sférach.
OCEŇOVANIE OBEŽNÝCH AKTÍV - používa sa
metóda individuálneho oceňovania - cenou obstarania,
resp. reprodukčnými cenami. Ak sa zásoby neskladujú
oddelene, môžeme použiť viaceré metódy, napr. -
metódu priem. oceňovania, ako vážený aritm. priemer
z cien všetkých dodávok, - metódou FIFO alebo LIFO,
keď sa zásoby nakupovali v rôznom období. Pri met.
FIFO - first in - first out - sa účtovne vychádza z toho,
že zásoby najskôr nadobudnuté sa tiež najskôr
spotrebujú alebo predajú. To zn. že konečný stav zásob
bude ocenený podľa cien posledných dodávok. Pri met.
LIFO (last in - first out) sa účtovne vychádza z toho, že
posledná dodávka sa spotrebuje, resp. predá ako prvá, na
sklade zostanú koncom roka skôr nakúpené zásoby a
podľa nich sa robí ocenenie. Pohľ. sa oceňujú buď
nominálnou hodnotou alebo súčasnou hodnotou k
termínu oceňovania. Krátkodobé cenné papiere sa
oceňujú cenou obstarania a peň. prostr. ich nominálnou
hodnotou.
ALOKÁCIA KAPITÁLU DO ZÁSOB - Riadenie zásob
zahŕňa stanovenie objemu, štruktúry a miery ich
využívania. Na základe toho podnik rozhodne, aké bude
fin. (kapit.) krytie zásob, resp. aký veľký kapitál bude
viazať v zásobách. Toto rozhod. ovplyvňujú faktory: -
vonk., napr. stav trhu, rovnováha či nerovnováha
ponuky a dopytu, apod., - vnút., napr. organizácia
výrobného procesu, proces zásobovania, dĺžky
výrobného cyklu v podniku, apod. Metódy stanovenia
(určenia) potreby zásob: - priem. výška zásob, -
modely optimalizácie zásob, - komplexné systémy
riadenia zásob, - ukazovatele využitia.
PRIEM. VÝŠKA ZÁSOB - Vyrobené zásoby sú
viazané od ich vstupu do podniku až po ich postupné
vkladanie do výroby. Priem. výška výrobných zásob
závisí od: - dennej spotreby zásob, - priem. doby ich
viazanosti (tá je ovplyvnená dĺžkou dodávkového cyklu
a výškou poistnej zásoby) Zv = S * Dvd , kde Zv je priem.
výška výrobných zásob (v Sk), S - priem. denná
spotreba zásob (v Sk), Dvd - priem. doba viazanosti
výrobných zásob v dňoch, počíta sa ako (dodávkový
cyklus)2/2 + poistná zásoba. Poistné zásoby
zabezpečujú plynulosť činnosti podniku. Priem. výšku
zásob môžeme určiť aj na základe maxim. zásoby (Zmax)
a minimálnej zásoby (Zmin) a to tak, že ich súčet delíme
dvoma.
Zásoby nedokončenej výroby sú viazané od prevzatia
zásob materiálu do výroby až do dokončenia hotových
výrobkov a prevzatia na sklad. Priem. výška zásob NV
závisí: - od priem. denných N na výrobu, - od priem.
doby viazanosti zásob NV (tú ovplyvňuje dĺžka
výrobného cyklu a priebeh narastania N v NV, tzv. koef.
narastania N) ZNV = Nd * Dv , kde ZNV je priem. výška
NV v Sk, Nd sú priem. denné N na výrobu v Sk, Dv je
priem. doba viazanosti zásob NV v dňoch - počíta sa ako
výrobný cyklus * koef. narastania zásob + poistná
zásoba.

26,
Zásoby hotových výrobkov sú viazané od prevzatia
hotových výrobkov na sklad až po ich predaj. Priem.
výška zásob HV závisí: - od priem. denných N
realizovaných výrobkov, - od priem. doby viazanosti
zásob HV ZHV = Nr * Dv , kde ZHV je priem. výška zásob
HV v Sk, Nr sú priem. denné N spojené s realizovanými
výrobkami v Sk, Dv je doba viazanosti HV v dňoch.
(vypočíta sa ako odbytový cyklus delený dvoma a
pripočíta sa čas potrebný na expedíciu, technolog.
prípravu výrobkov, a pod., zohľadní sa aj poistná
zásoba)
MODELY OPTIMALIZÁCIE ZÁSOB - sú založené na
princípe vyrovnanosti síl na trhu, resp. keď silnejšie
postavenie na trhu má odberateľ. Vychádzajú z rozboru
N spojených s hospodárením so zásobami. Udržiavanie
zásob je spojené s určitými N. Pri uplatnení metód tohto
typu je cieľom organizovať viazanosť a pohyb zásob
tak, aby sa minimalizvoali N spojené so zásobami.
Využívajú sa nákladovo orientované modely zásob.
Modely sa delia z týchto hľ.: a) z hľ. úplnosti inf. o zákl.
veličinách: - deterministické, vstupné údaje sú určené
presne, - stochastické, vstupné údaje sú náhodné
veličiny (pravdepodobnosť výskytu), b) z hľ.
prihliadania na vývoj v čase: - statické, len jeden
kolobeh zásob, - dynamické, viac kolobehov idúcich za
sebou, tieto modely sa ďalej členia na: a) stacionárne,
vstupné charakteristiky sa nemenia v obdobiach, kt. idú
za sebou, b) nestacionárne, vstupné charakteristiky sa
menia. - str. 231,232,233
KOMPLEXNÉ SYSTÉMY RIADENIA ZÁSOB -
zahŕňajú riadenie napr. týchto okruhov činnosti:
skladová evidencia, prognóza potreby a stavu zásob,
výpočet objednávok a ich sledovanie, systém kontroly
stavov zásob a pod.
UKAZOVATELE VYUŽITIA - rôzne ukazovatele kt je
možné využiť na riadenie zásob: - rýchlosť obratu zásob,
- koef. využitia zásob, - doba obratu zásob. Rýchlosť
obratu zásob - počet obrátok, výška obratu na 1 Sk
zásob. R = O / Z, kde O - obrat, spravidla tržby, resp.
realizácia, Z - priem. stav zásob. Koef. využitia zásob -
výška zásob potrebných na 1 Sk obratu. K = Z / O, kde
Z - priem. stav zásob, O - obrat, tržby, realizácia. Doba
obratu zásob v dňoch - doba jednej obrátky zásob,
resp. za koľko dní sa uskutočnila jedna obrátka zásob.
Do = Z / ( T/360), resp. (Z * 360) / T, kde Z - priem.
stav zásob, T/360 - priem. denné tržby.
ALOKÁCIA KAPITÁLU DO POHĽADÁVOK - Pohľ.
tvoria súčasť obežných aktív a sú prechodným štádiom
kolobehu prostriedkov podniku.Objem (výška) pohľ. je
podmienený rozhodnutím dodávateľa o poskytovaní
obch. úveru odberateľovi. Pritom sa zohľadňuje viacero
faktorov. 1, Podmienky predaja za kt. dod. ponúkne
tovar na predaj, určenie lehoty splatnosti úveru, prípadne
poskytnutie skonta pri promptnom platení (zľava z ceny,
časový diskont). Zákl. ukazovateľom, kt. informuje o
časovej viazanosti kapitálu v pohľ., je doba inkasa
pohľadávok (doba ich obratu). doba inkasa =
pohľadávky / (tržby / 360), resp. (pohľadávky *
360) / tržby. Na skrátenie priem. doby inkasa pohľ.
slúži skonto pri promptnom platení. Časť odber.
využije skonto a to na jednej strane znamená pre dod.
skrátenie doby inkasa pohľ. ako aj zníženie stavu pohľ.,
uvoľnenie kapitálu v nich viazaného. Na druhej strane
dod. musí poskytnúť odberateľom sľúbenú zľavu z ceny,
skracuje si tým tržby a teda aj zisk. 2, Požiadavky na
kvalitu odberateľa. Ak dod. požiadavky na kvalitu
odberateľov znížil, vzrastie mu počet odberateľov, tým
sa zvýši odbyt a dosiahne dodatočný zisk. Podľa bonity
odberateľov sa podnik rozhoduje aj pre určitý spôsob
získavania platieb za dodávky. 3, Poskytnutie úveru.
Po výbere sa rozhodne o poskytnutí, resp. neposkytnutí
úveru. V prípade kladného rozhodnutia dod. stanový
úverový limit. Výška obch. úveru závisí aj od: -
kapitálovej sily podniku, - zvyklostí v príslušnom
odbore podnikania. 4, Inkaso pohľ., o kt. sa podnik
stará buď sám, al. pohľ. odpredá faktoringovej
spoločnosti. V prvom prip. si vytvára účt. rezervu na
nedobytné pohľ. (rezerva likvidity). Rezerva znižuje v
súvahe hodnotu aktív. Uplatňuje sa aj poisťovanie
obch. úveru (poisťovanie nedobytných pohľ.).
Poisťovacia spoločnosť, aby mala istotu, že firma
neotvorí neobmedzený úver aj najpochybnejším
zákazníkom, obvykle stanoví maxim. sumu, do výšky kt.
sú pohľ. poistené.
ALOKÁCIA KAPITÁLU DO POHOTOVÝCH PEŇ.
PROSTRIEDKOV - Súčasťou obežných aktív
uvedených v bilancii ako fin. majetok sú: peň. prostr. a
krátkod. cenné papiere. Z obežných aktív sú
najlikvidnejšie, preto sa pre ne používa pojem pohotové
prostriedky. Peň. prostr. zabezpečujú: - úhradu
splatných záväzkov podniku, - úhradu ostatných
výdavkov podniku, - tvorbu likvidných rezerv, - vecné a
fin. investície. Na jednej strane peň. prostr. neprinášajú
žiadny výnos, resp. len minimálny. Na druhej strane
zabezpečujú likviditu podniku. Krátkod. cenné papiere
vystupujú v rôznych fomách (napr. zmenky, šeky, štátne
pokl. poukážky, depozitné certifikáty), majú rôznu
výnosovosť, a nesú so sebou rôzne riziko. Štátne pokl.
poukážky sa vydávajú na 3, 6, a 12 mesiacov.
Predávajú sa s diskontom a splácajú sa vo výške
nominálnej ceny.

27,
Zmenky vydávajú ekon. subjekty na krátkodobé
financovanie podnikania. Lehoty splatnosti sa pohybujú
medzi 2 až 270 dňami. Obchoduje sa s nimi na sekund.
trhu. Depozitné certifikáty predstavujú krátkodobý

obchodovateľný a úročiteľný cenný papier a vydávajú
ich banky výmenou za terminované depozitá. Zákl.
myšlienky riadenia pohotových peň. prostr. vychádzajú
zo vzťahu likvidity na jednej strane a úroku z cenných
papierov na druhej strane. Pri určovaní potreby
pohotových peň. prostr. treba riešiť dve zákl. otázky: a)
koľko pohotových prostr. treba mať, b) v akej forme
pohotové prostr. udržiavať. Rozhodovanie o optimálnej
sume pohotových prostriedkov zohľadňuje najmä
zostavovanie operatívnych rozpočtov očakávaných
peň. príjmov a výdavkov podniku (burtto cash-flow) na
budúce obdobia v členení na kratšie úseky. Výsledkom v
každom rozpočtovom období je prebytok resp.
nedostatok peň. prostr. Po úprave výška rozdielov medzi
rozpočtovými príjmami a výdavkami v jednotl.
obdobiach umožňuje urobiť prvú kvantifikáciu potreby
pohotových prostriedkov. Prognózu hotovostí robí
podnik na základe: - kladných prúdov, - záporných
prúdov. Fin. rozhodovanie o forme pohotových peň.
prostriedkov závisí od: - výnosu z cenných papierov, tj
úroku kt. cenný papier prináša v porovnaní s vkladmi na
účte, - času spojeného s konverziou cenných papierov
na peň. prostriedky, - nákladov spojených s premenou
cenných papierov na peniaze a naopak. Riešenie tejto
otázky spočíva v používaní modelov riadenia
pohotových prostr.
Obežné aktíva a podnikový proces obratu - V rámci
prev. cyklu môžeme vyčleniť obratový cyklus peňazí
(doba obratu peňazí, cyklus prevodu peň. prostr., peň.
cyklus) Vypočítame ho z: - priem. doby obratu zásob, -
priem. doby inkasa pohľ., - priem. lehoty splatnosti, za
kt. podnik musí uhradiť svoje záv. voči dod. Doba
obratu peňazí (cyklus peňazí) je teda doba za kt.
podnik dostane naspäť peniaze kt. vložil do výroby.
Tým že sa prev. cyklus skracuje, rýchlejšie sa vracajú
peň. prostr., čo zvyšuje mieru rentability podniku a
znižuje potrebu kapitálu. Keď sa prev. cyklus predlžuje,
znižuje sa miera rentability, zvyšuje sa riziko platobnej
neschopnosti a ohrozuje sa likvidita podniku
11. FINANČNÉ INVESTÍCIE Charakteristika fin.
investícií podnik Motívom fin. investovania podniku je
snahoa o čo najefektívnejšie zhodnotenie kapitálu, kt sa
v podniku uvoľnil na kratší alebo dlhší čas. Fin.
investície nemusia byť bezprostredne spojené s
predmetom podnikania. Fin. investície majú formu
majetkovej, obvykle peň. transakcie medzi ekon.
subjektami. V našich podmienkach sa výsledok fin.
investovania účtovne rozčleňuje podľa času a podľa
účelu na: a) fin. investície, kt. sú výsledkom dlhodobého
investovania a účtovne sú samostatnou časťou IM
podniku, b) krátkodobý fin. majetok, kt. je výsledkom
krátkodobého investovania a účtovne je súčasťou OM.
Zásadný rozdiel medzi fin. investíciami a krátkod. fin.
majetkom je v účele obstarania a vlastnenia, teda
motivácie investovania. Motiváciou dlhodobého fin.
investovania môže byť: - možnosť efektívneho
zhodnotenia dočasne voľných peňazí, - výhodný spôsob
sporenia peňazí na budúce investície väčšieho rozsahu,
súčasne sa vlastnené cenné papiere môžu stať
zábezpekou pri získaní úveru, - to že je to súčasť inv.
stratégie podniku. V účtovníctve sa za fin. investície
považujú: a) akcie, podielové cenné papiere a vklady do
obch. spol., a vklady členov do družstva, b) fin. pôžičky,
kt poskytuje jeden podnik. subjekt inému a môže mať
formu priameho úveru alebo cenných papierov, c)
pozemky a iné druhy nehnuteľností, umelecké zbierky a
diela, predmety z drahých kovov. Motívom je buď
očakávaný rast cien príslušných aktív, alebo získanie
výnosvo, napr. vo forme nájomného. Krátkodobý fin.
majetok v účt. podniku predstavujú: - peniaze v
hotovosti alebo na účtoch v bankách, obchodovateľné
cenné papiere: a) kt. sa kúpili aby sa s nimi obchodovalo
na trhu s cennými papiermi, b) dlhopisy kt. lehota
splatnosti je kratšia ako 1 rok, c) vlastné akcie a vlastné
obligácie, kt. má podnik v držbe v súlade s právnymi
predpismy, d) motívom krátkod. fin. investovania sú
výnosy vo forme úrokov, dividend, al. kapit. výnosu z
rozdielu ceny pri nákupe a predaji.
Zákl. nástroje a inštitúcie fin. trhu, výnosnosť a riziko
investovania do cenných papierov- 249 - 269
12. OCEŇOVANIE PODNIKU AKO CELKU, resp.
jeho ucelených častí sa vždy uskutočňuje na konkrétny
účel. Impulzom môžu byť vnútorné potreby podniku,
resp. jeho časti, rozhodovanie o fúzii, sanácii alebo o
konkurze, prijatie al. odchod spoločníka. Ocenenie sa
však môže vykonať aj pre potreby ext. subjektov.
Faktory pôsobiace na oceňovanie podniku: - suma cien
podnik. majetku, - fin. štruktúra podniku, súčasná a
očakávaná výnosnosť podniku, hodnota firmy. SUMA
CIEN PODNIK. MAJETKU -koľko kapitálu by bolo
potrebné vložiť aby sa vybudoval podnik s rovnakými
produkčnými možnosťami aké má oceňovaný podnik.
FIN. ŠTRUKTÚRA PODNIKU informuje o podiele
vlastného a cudzieho kapitálu na krytí podnik. majetku.
VÝNOSNOSŤ PODNIKU je rozhod. faktorom
ovplyvňujúcim jeho trh. hodnotu. Pri hosp. využívaní je
totiž dôležité, aký čistý výnos môže majetok svojmu
vlastníkovi prinášať.

28,
POJEM HODNOTA FIRMY zahŕňa peň. vyjadrenie
nehmot. majetku, kt. nie je zachytený v účt. evidencii
podniku. (kvalita manažmentu, zaškolovaní
kvalifikovaní zamestnanci..)
Metódy oceňovania podniku - líšia sa od seba tým, akú
dôležitosť prikladajú jednotl. faktorom pôsobiacim na
oceňovanie a akým spôsobom ich pri výpočtoch berú do
úvahy. Metódy stanovenia trh. hodnoty podniku: a)
určenie účt. hodnoty podniku, b) met. výpočtu

substančnej hodnoty podniku, c) určenie výnosovej
hodnoty podniku, d) iné met: - met. priem. hodntoy, -
met. nadzisku, - met. porovnávacia, - met. subjektívna.
Určenie účt. hodnoty podniku - je najjednoduchšia ale
aj najmenej spoľahlivá met. Spočítava sa účt. hodnota
podnik. majetku, kt. je vykázaná na strane aktív súvahy.
Spôsbo vedenia účt. evidencei zabezpečuje, že inv.
majetok je v aktívach súvahy vykázaný v ZC, tj v cene
nadobudnutia zníženej o kumulované odpisy (oprávky).
Jedinou prednosťou je že jednoznačne vychádza z účt.
evidencie, každá položka aktív a pasív je pri riadnom
vedení účt. evid. presne dokladovateľná. Prevažujú však
nedostatky. - Inv. majetok sa neoceňuje reprodukčnými
cenami, - pri oceňovaní sa nerešpektuje faktor času, - do
ocenenia nie sú zahrnuté nehmotné aktíva, - nijako sa
nehodnotí výnosový potenciál podniku, možnosti a
perspektívy jeho ďalšieho rozvoja. Substančná hodnota
podniku - postup výpočtu je obdobný ako pri výpočte
účt. hodnoty. To zn. že trh. hodnota podniku sa určuje
ako súčet ocenení jednotl. majetkových súčastí podniku
znížený o súčet všetkých záväzkov podniku. Zákl
rozdieľ je v tom, že hmotný maj. sa oceňuje v
reprodukčných cenách, pri ocenení pohľ. sa rešpektuje
faktor času, tj stanovuje sa ich súčasná hodnota k
momentu oceňovania. Prednosťou je nadväznosť na účt.
evidenciu a inventúru, takž jednotl. položky výpočtu je
možné vecne presne identifikovať. Nedostatkom je že
neberie do úvahy súčasnú a perspektívnu výnosnosť
podniku, jeho schopnosť produkovať zisk.
Ak sa oceňovanie vykonáva v súvislosti s očakávanou
likvidáciu podniku, má zodpovedať otázku aká je jeho
likvidačná hodnota. Likv.hodnotu definujeme ako
súčet predajných cien jednotl. zložiek majetku znížený o
záväzky a o N spojené s likvidáciou.
Metóda určenia hodnoty výnosu - podnik sa oceňuje
ako majetok schopný prinášať výnos, ako výnosový
potenciál. Hodnota podniku sa určuje ako súčasná
hodnota jeho budúcich výnosov. Pri tomto prístupe sú
rozhodujúce tri veličiny: - čistý výnos podniku
(Podnikateľ kupuje podnik s presvedčením, že mu bude
prinášať zisky v budúcnosti. Preto pri oceňovaní
podniku majú rozhodujúci význam očakávané budúce
zisky), - úrok. miera kapitalizácie výnosu (Má to byť
miera výnosu kt. sa v podniku očakáva pre budúcnosť.
Poznáme dva prístupy k jej stanoveniu: a) k miere
výnosu bezrizikového investovania v ekonomike, b)
stanoviť úrok. mieru kapitalizácie vo výške miery
rentability vlastného kapitálu dosahovanej priemerne v
podnikoch daného odboru podnikania), - stupeň
rizikovosti vkladu kapitálu do oceňovaného podniku
(Kvantifikácia rizikovosti vkladu kapitálu do oceň.
podniku je náročná. Podniky sú vystavené trom
skupinám rizík: a) systematické, tj trhové riziká, b)
špecifické riziká, c) pri vklade kapitálu do podniku
jestvuje ešte riziko súvisiace s jeho nižšou likviditou.
Pre ocenenie týchto rizík nejestvujú nejaké všeob. platné
vzorce alebo postupy. Používajú sa kvalifikované
odhady odborníkov z daného odboru podnikania.)
Samostatnou a veľmi zložitou úlohou je oceňovanie
nehm. majetku podniku. Ide o majetok, kt. nemá
hmotnú substanciu. Najdôležitejšie zložky nehm.
majetku sú: goodwill a duševné vlastníctvo. Goodwill
sa charakterizuje ako súbor priaznivých atribútov kt. je
podnik vybavený, ale kt. často nemožno jednotlivo
identifikovať a hodnotiť. Zahŕňa meno firmy (renomé),
plnenie záväzkov podniku, neformálne väzby podniku...
Pri ohodnocovaní goodwillu možno postupovať
viacerými metódami: - kvantifikácia rozdielu medzi
hodnotou podniku a hodnotou jeho majetku, -
samostatné oceňovanie jednotl. činiteľov tvoriacich v
súhrne goodwill, - určenie hodnoty goodwillu podielom
(percentom) z hodnoty hmotného majetku alebo z
čistého imania podniku (z jeho substančnej hodnoty).
Duševné vlastníctvo podniku zahŕňa priem. práva a iné
duševné vlastníctvo.
Osobitným problémom je oceňovanie stratového
podniku. Je zrejmé že tu nemožno použiť výnosovú
metódu. Vždy však treba urobiť starostlivý rozbor príčin
stratovosti.
Iné metódy - METÓDA PRIEM. HODNOTY sa v praxi
častou používa. Vychádza zo substančnej hodnoty a z
hodnoty výnosu a trhovú hodnotu podniku určuje ako
ich jednoduchý priemer: celk. hodnota podniku =
(substančná hodnota + hodnota výnosu) / 2.
METÓDA NADZISKU je ďalším spôsobom spojenia
substančnej a výnosovej hodnoty. Očakávané budúce
zisky, s kt. sa pracuje pri určení hodnoty výnosu sa
rozčleňujú na dve časti: - bežný zisk, kt. zodpovedá
priem. miere zisku investovaného kapitálu v danom
odvetví, - nadzisk tj zisk prevyšujúci v oceň. podniku
úroveň zodpovedajúcu priem. miere zisku. H = S + (Z -
iS) * an

ů , kde H je celk. hodnota podniku, S -

substančná hodnota, Z - priem. zisk očakávaný v
priebehu n rokov, n - počet rokov, počas kt. sa očakáva
dosahovanie nadzisku, i - v ekonomike dosahovaná
nominálna miera zisku z investovaného kapitálu, an

ů -

zásobiteľ, Z - iS = očakávaný nadzisk.

29,
METÓDA POROVNÁVANIA sa snaží určiť ocenenie
podniku na základe odhadu ceny za kt. by bolol možné
podnik reálne predať.
SUBJEKTÍVNA METÓDA stavia do centra pozornosti
záujmy subjektu, pre kt. potreby sa oceňovanie podniku
uskutočňuje. Podľa zástancov tejto metódy preto
nejestvuje nejaké jednotné „objektívne“ ocenenie
podniku.
13, ZÁKL. OTÁZKY A METÓDY FIN. ANALÝZY
Fin. analýzu možno koncipovať ako retrospektívnu al.
perspektívnu. Pri retrospektívnej an. sa snažíme
vysvetliť súčasný stav, analyzovať existujúcu fin.
situáciu pomocou pohľadu do minulosti. Jej hl. úlohou
je identifikovať determinujúce činiteľe, ich charakter, či

pôsobili akceleračne, alebo retardačne. Dosiahnutú
skutočnosť však nemožno zmeniť. Pri perspektívne
orientovanej an. sa vývoj fin. situácie podniku usilujeme
predikovať. Je pre ňu príznačný pohľad do budúcnosti
podniku. Pomocou niektorých fin. ukaz. a met. fin. an.
možno vývoj fin.situácie predvídať až s niekoľkoročným
predstihom. To umožňuje včas urobiť potrebné korekcie
a zabrániť akútnym fin. krízam.
Štandardný postup fin. an. pozostáva z týchto logicky
a chronologicky súvisiacich a nadväzujúcich etáp: 1,
vypočítajú sa fin. pomerové ukaz. za analyzovaný
podnik. 2, podnik. ukaz. sa porovnajú s priem. ukaz. za
príslušný odbor podnikania (príp. s extrémnymi
hodnotami) 3, skúma sa vývoj podnik. ukaz. v čase. 4,
analyzujú sa vzájomné vzťahy medzi pomerovými fin.
ukaz. 5, navrhnú sa opatrenia na budúce obdobie.
Na fin. an. možno použiť ukaz.: 1, likvidity 299,-302, 2,
aktivity 302-303, 3, zadĺženosti 303-305, 4, rentability
306-307, 5, trhovej hodnoty podniku 307-308.