Členenie ložísk nerastných surovín

Vznik endogénnych ložísk súvisí s diferenciáciou

chladnúcej magmy. Ložiská vzniknuté v priebehu
uceleného vývoja magmy, označujeme za ložiská
magmatogénne. Patria k ním ložiská magmatické,
pegmatitové, metasomatické, hydrotermálne
a ďaľšie.

Exogénne ložiská vznikajú zvetrávaním hornín alebo

už existujúcich ložísk nerastných surovín. Patria
sem ložiská zvetrávacie a sedimentárne.

Endogénne

ložiská nerastných

surovín

Zloženie magmy

Magma je tvorená

mnoho zložkovým
systémom. Pre-
važne je to žeravo-
tekutá silikátovú
tavenina.

Tavenina obsahuje aj

rôzne pevné a plyn-
né látky.

Prchavé látky:H

2O,

CO

2, H2S, S, HCl.

Hlavné zložky sú kysličníky
Si, Al, Fe, Ca, Mg, Na, K, Ti.

Magmatická diferenciácia

1. Likvačná diferenciácia (nad 1200 °C). Vzniknú

nemiešateľné taveniny – sulfidická a silikátová.

2. Kryštalizačná diferenciácia (500-1200 °C).

Ložiskotvorné minerály kryštalizujú v časovom

predstihu pred horninotvornými minerálmi.

3. Kryštalizačná diferenciácia (pod 700 °C). Najprv

kryštalizujú horninotvorné minerály, neskôr loži-

skotvorné zložky zo zbytkovej taveniny.

Likvačné ložiská

Pri teplote v rozsahu 1500-1200 °C vzniknú dve ne-

miešateľné taveniny: sulfidická a silikátová.

Žeravotekutá magma

Sulfidická tavenina.

Likvačné ložiská

Silikátová

tavenina.

Ranno magmatické

ložiská

Neskoro magmatické

ložiská

Likvačné ložiská

Sulfidická tavenina sa oddeluje ako nemiešateľná

zložka do kvapiek až globúl. Sú hustejšie a vplyvom
gravitačnej diferenciácie klesajú na dno magmatic-
kého (intruzívneho) telesa.

Pri zvýšenom obsahu síry sa tvoria vtrúseninové až

masívne sulfidické Ni-Cu rudy (pentlandit – Ni do
1,5 %), chalkopyrit – Cu, magnetit – Fe).

Sudbury

Protomagmatické (ranno magmatické,

segregačné) ložiská

Vznikli kryštalizačnou diferenciáciou. Ložiskové mi-

nerály kryštalizovali s predstihom alebo súčasne s

prvými horninotvornými minerálmi.

Úžitkové minerály Cr, grafitu a diamantu majú

idiomorfné obmedzenie.

Pri vyššej hustote Cr-rúd (chromit) sa uplatňuje v int-

ruzívnych masívoch ultrabázických hornín (perido-

tity, nority) gravitačná diferenciácia.

Chromit anortozite

Bushveldský masív

Bushveld

komplex

Bushveld komplex – Merensky Reef

Sulfidická

formácia Pt
(Ni.Cu) rúd
obzoru
Merensky,
má obsah
Pt kovov
7,5-11 g.t-1.

The Bushveld Complex, South Africa

The Bushveld Complex, South Afri

The biggest:

300-400 km x 9 km

The Red Granite
intruded 50-100 Ma
afterwards

Figure 12-5.
Simplified geologic
Map and cross
section of the
Bushveld complex.
After Willemse
(1964), Wager and
Brown (1968), and
Irvine et al. (1983).

Ložiská

diamantov

Diamant

kryštalizuje pri
1200 °C a tlaku
5000 MPa, v
komínoch s
vystupujúcou
kimberlitovou
lávou.

Komíny (pipes)

vznikli v
tektonicky
aktivizovaných
prekambrických
platformách.

Ložiská diamantov

Kimberley

Hysteromagmatické ložiská

(neskoro magmatické, fuzívne)

Vznikajú kryštalizáciou zbytkovej taveniny medzi

silikátovými zrnami, už vykryštalizovanej siliká-
tovej taveniny.

Môžu vznikať aj vtláčaním rudnej taveniny do dis-

lokačných štruktúr.

Vznikajú ložiská chromitu (pohorie Ural v Rusku,

Turecko, Kuba), platinoidov (Ural), Ti-rúd (Tellnes-
Nórsko) a magnetit-apatitová formácia (Kirunavaara
Švédsko).

Sedimentárne ložiská

Sedimentárne lož

Vznikajú mechanickou (gravitačnou) akumuláciou

transportovaných pevných častíc (klastického
materiálu) vo vodnom prostredí alebo chemickou
akumuláciou (vyzrážaním) rozpustných
ložiskotvorných látok z roztoku.

Sedimentárne ryžoviská

Vznikajú akumuláciou ťažkých inertných minerálov

a kovov v náplavoch a naviatinách.

Aluviálne (riečne) ryžoviská

Ťažké ložiskotvorné

častice sa
akumulujú v mies-
tach náhleho
poklesu rýchlosti
riečneho toku.

Tvorba meandrov a ryžovísk.

Plážové (príbrežné, litorálne) ryžoviská

Abrázna činnosť mora vytvára morskú pláž.
Zvetrávaním, abráziou sa uvoľňujú ťažké minerály,

ktoré sa koncentrujú v plážovom piesku.

Glaciálne (ľadovcové) ryžoviská

Vznikajú v nevytrie-

denom materiály
ľadovcových
morén.

Významnejšie

ložiská sú Au-
nosné morény na
Aljaške a
diamantonosné
morény v USA.

Eolické (naviatinové) ryžoviská

Vznikajú v tylovej časti púštnych dún a v náveterných

stranách prekážok v púštnych oblastiach.

Barchan, tvoriaci sa po smere
veterných prúdov