Geotermálna energia
Stiahnuť PPT · 3,2 MBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
Zem a zemské zdroje
Geotermálna energia
Ing. Ladislav Hvizdák, PhD.
Geotermálna energia
Slovo „geotermálna“ pochádza z gréčtiny. „Geos“
znamená „zem“ a „thermal“ znamená „teplo“. Pod
„geotermálnou energiou“ teda rozumieme teplo
(termálnu energiu), ktorá sa nachádza vo vnútri
našej planéty a pomaly preniká na povrch.
Navonok sa prejavuje:
a)
mechanicky (zemetrasenia, vrásnenia horských
masívov),
b)
alebo tepelne (sopky, gejzíry a horúce pramene).
Geotermálna energia
Geotermálna energia nie je v pravom
slova zmysle obnoviteľným zdrojom
energie, nakoľko má pôvod v horúcom
jadre Zeme, z ktorého uniká teplo cez
vulkanické pukliny v horninách.
Vzhľadom na obrovské, takmer
nevyčerpateľné zásoby tejto energie,
však býva medzi tieto zdroje zaraďované.
Geotermálna energia
Teplota zemského jadra sa odhaduje na viac
ako 4000 °C
V 10 km vrstve zemského obalu, ktorá je
dostupná súčasnej vŕtacej technike, sa
nachádza dostatok energie na pokrytie našej
spotreby na obdobie niekoľko tisíc rokov
Teplo postupuje zo žeravého zemského jadra
smerom k povrchu.
Teplotný nárast sa pohybuje od 20 do 40 st.
Celzia na vertikálny kilometer s miestnymi
maximami (geotermálne pramene)
V hĺbke zhruba 2500 metrov sa často nachádza
voda teplá až 200° Celzia.
Geotermálna energia
Najhlbší vrt na svete - Maersk Oil
BD-04A, na poli Al-Shaheen v Katare.
12290 m (r. 2008)
Kola Superdeep Bore hole 12262 m
(od
r.1970)
0.175%
Geotermálna energia
Geotermálne elektrárne boli donedávna obmedzené iba na lokality okrajov tektonických dosiek
Geotermálna energia
Geotermálna energia
sa v prevažnej miere
využíva na
vykurovanie objektov
ako sú bazény,
skleníky ale aj obytné
domy napojené na
systém
centralizovaného
zásobovania teplom.
Geotermálna energia
Veľmi často sa však geotermálna energia
využíva aj na výrobu elektrickej energie.
Prvé pokusy s výrobou elektriny začali v
Taliansku roku 1904
Prvá 250 kW elektráreň bola daná do
prevádzky v roku 1913 v Larderello.
Po nej nasledovali ďalšie v Wairakai na Novom
Zélande (1958), v Pathe Mexiku (1959) a The
Geysers v USA (1960). Od roku 1980 výrazne
narastá inštalovaný elektrický výkon v
geotermálnych elektrárňach a v roku 2000
dosiahol 7974 MW z toho v USA je
inštalovaných 2228 MW (viac ako ¼)
Geotermálna energia v SR
Geotermálna energia v SR
V súčasnosti je na Slovensku vymedzených 26 hydrogeotermálnych
oblastí, ktoré zaberajú 27 % plošnej rozlohy územia SR.
Sú rozložené predovšetkým v pásme vnútorných Západných Karpát.
Vláda SR schválila v apríli 2003 Koncepciu využívania obnoviteľných
zdrojov energie. Podľa tejto koncepcie patrí geotermálnej energii druhé
miesto spomedzi siedmich obnoviteľných zdrojov energie. Najlepší
potenciál má biomasa (46,7 %), geotermálna energia (17,5%), solárna
energia (14,5%), odpadové teplo (9,8%), biopalivá (6,9%), malé vodné
elektrárne (2,9%), veterná energia (1,7%).
Využívanie geotermálnej energie má celý rad výhod. Predstavuje
domáci zdroj, je lacnejšia ako fosílne palivá. Znižuje nebezpečenstvo
ohrozenia životného prostredia redukciou transportu, spracovania a
využívania fosílnych palív (havárie produktovodov, výstavba a prevádzka
zásobníkov plynov a ropných produktov, skládkové hospodárstvo, emisie).
Umožňuje aj ovládanie ceny energie. Prevádzka geotermálnej energie je
bezpečná s minimálnym dopadom na životné prostredie a záber pôdy.
Geotermálna energia - formy
Zdroje geotermálnej energie existujú v
štyroch hlavných formách:
hydro-termálny systém,
geostlačené zóny,
horúca suchá skala (hot dry rock)
magmatické zdroje.
Geotermálna energia –
Hydrotermálne systémy
Geotermálne nahriata spodná voda sa
niekedy naakumuluje v prepojenej sieti
porúch v horninách a vytvorí sa podzemný
hydrotermálny rezervoár. Voda
z rezervoáru môže byť prírodným
prúdením pozdĺž porúch privedená na
zemský povrch. Hydrotermálne rezervoáre
a konvekčné systémy sú zdroje javov,
ktorým hovoríme prírodné horúce
pramene a gejzíry
Geotermálna energia –
Hydrotermálne systémy
Geotermálna energia –
Studená „bublina“
Geotermálna energia –
Hydrotermálne systémy
V súčasnoti sú hydrotermálne systémy
najviac komerčne využívaným
geotermálnym zdrojom. Niektoré
hydrotermálne rezervoáre sú veľmi
horúce (nad 300° C), ale zhruba dve
tretiny majú miernejšie teploty (120–200° C).
Geotermálna energia – Výroba
elektrickej energie
Para využívajúca sa na výrobu elektrickej energie obsahuje množstvo
prímesí, kyslých plynov a piesku, ktoré koróziou ohrozujú funkčnosť
turbíny. Preto je nutné paru pred akýmkoľvek využitím odfiltrovať.
Z hypertermických polí sa získava prehriata para, pričom teplota horúcej
vody pod tlakom je väčšia ako teplota pary pri atmosférickom tlaku. Aby
bolo využitie tejto formy energie efektívnejšie, mokrá para sa v zásobníku
niekoľkokrát separuje z tekutej vody. Takto upravená para sa už môže
bezprostredne využívať na pohon turbíny, pričom v parovode dosahuje
rýchlosť okolo 200 km.hod-1. Voda vychádzajúca zo separátora
/oddeľovača/ je odvádzaná do riek, alebo (oveľa častejšie a účinnejšie)
vrátená do rezervoára. Recykláciou vody do rezervoára sa súčasne
vyvarujeme znečisteniu a zmenší sa pokles tlaku vo vnútri rezervoára a
zároveň sa zníži jeho vyprázdňovanie. Vzhľadom na vhodnú
geografickú stavbu podložia je geotermálna energia využívaná na výrobu
elektrickej energie iba na niekoľkých miestach sveta.
Geotermálna energia –
Geostlačené zóny
Oblasti v ktorých sú horúce slané vody
(90° - 200 °C) zachytené pod vysokými
tlakmi medzi vrstvami nepriepustných
hornín.
Horúce vody aj hydraulický tlak môžu byť
použité na výrobu elektrickej energie.
Niekedy obsahujú tieto rezervoáre aj tretí
potenciálny zdroj energie – veľké
množstvá rozpusteného metánu v slanej
vode
Geotermálna energia – Suché
teplo hornín (Hot dry rock)
Prakticky všade
prítomné
Uložené v hĺbke
zväčša viac ako 3 km
pod povrchom Zeme
Neprítomnosť média –
nosiča
Komerčne sa doteraz
veľmi nevyužíva
Geotermálna energia – Suché
teplo hornín (Hot dry rock)
Tento typ umožňuje využiť tepelnú energiu, akumulovanú
v horninovom prostredí.
Uvoľnenie takého zdroja tepla začína navŕtaním
úvodného vrtu,
Odstrelom trhaviny v tomto vrte, alebo tlakom vody
v hĺbke, kde je akumulovaná tepelná energia, sa vytvoria
umelé trhliny, ktoré potom slúžia ako podzemný
výmenník tepla,
Do vrtu sa zavedie voda, ktorá príjme teplo horúcej
horniny a druhým vrtom, ktorý vytvára s úvodným vrtom
prostredníctvom umelých trhlín jeden systém, vystupuje
para, alebo horúca voda späť na povrch,
Získané teplo sa využije buď na výrobu elektrickej
energie, alebo na vykurovanie (závisí od získanej teploty)
Geotermálna energia
Kalinov cyklus
Súčasná generácia paroplynových zariadení dosahuje čistú
účinnosť 55 %.
Budúce generácie energetických technológií umožnia
prelomenie hranice 60 %.
Kalinov cyklus dovoľuje dosiahnuť účinnosť vyššiu ako 60
% a dokonca sa priblížiť k teoretickej hranici danej
Carnotovým cyklom (70 až 80 %).
Kalinov cyklus využíva zmes čpavku a vody s meniacimi sa
bodmi varu. V obehu sa mení zloženie zmesi kvôli
minimalizácii teplotných rozdielov.
Kalinov cyklus nájde uplatnenie pri všetkých paroplynových
obehoch i technológiách čistého uhlia, pretože výrazne
zvyšuje účinnosť obehu a znižuje prevádzkové náklady.
Geotermálna energia – Projekt
Litoměřice v ČR (Európa)
Projekt geotermálnej elektrárne s Kalinovým cyklom
Je projektovaný jeden injekčný a dva produkčné vrty v
hĺbke 5000 m.
Overovací vrt bol zahájený 21.11. 2006
Celkový výkon predstavuje 55 MWt za predpokladu
dosiahnutia teploty 200°C a prietoku vody 150 litrov/sek.
Dodávka tepla a elektriny bude regulovaná podľa
aktuálnych klimatických podmienok. V letnom období
s minimálnou výrobou tepla je predpokladaný elektrický
výkon 5 MWe, pričom 1 MWe je vlastná spotreba
elektrárne.
Cena realizácie 1 mld 111 mil Kč.
Termín dokončenia 2010 - 2013.
Geotermálna energia – Riziká,
problémy
Geotermálny tepelný výmenník v hĺbke 5000 m pod
zemským povrchom.
Problém je v tom, že tepelný výmenník je technické
zariadenie, ktoré musí plniť požadovanú funkciu za
určitých limitujúcich podmienok.
V našom prípade to znamená, že voda z injekčného vrtu
nesmie unikať puklinami mimo priestor produkčného vrtu
v takej miere, že jej straty nemôžu byť doplňované
z podzemných zdrojov, čo sa už skutočne stalo
v Anglicku (Wales).
A naopak: výmenník nesmie vykazovať príliž vysoký
hydraulický odpor. Alebo v mieste vrtu sa musí
nachádzať dostatočné množstvo puklín, aby bolo vôbec
možné vodu pretlačiť z injekčného do produkčných vrtov.
Na tomto už skolaboval jeden z projektov v USA.
Geotermálna energia – Riziká,
problémy pri vŕtaní
Vychádza sa zo štúdií geológov a pracovných hypotéz
Vŕtanie totiž vôbec nie je lacná záležitosť,
Špeciálne diamantové vrtné hlavice je nutné v tvrdej žule
meniť približne po každých vyvŕtaných 100 metroch,
Cena jednej hlavice je 60 000 €,
Mnohým investorom sa trasie ruka pred schválením
projektu, kde môžu byť investované desiatky miliónov iba
do vrtov – a to naviac bez zaručeného zdarného
výsledku. Takže významnú časť z nákladov tvorí
poistenie pre prípad, že by z vrtov nebolo možné
získavať plánované množstvo energie. Obvykle je toto
riešené prostredníctvom GeoFund Svetovej banky popr.
iných nadačných a podporných finančných zdrojov.
Ďalšie riziká – Projekt vo Švajčiarsku, Bazilej
Geotermálna energia – Projekt
Bazilej
Bazileji zaregistrovali zemetrasenie o sile 3,3 stupňa
Bazilej 2. februára (TASR) - Geotermálny projekt v blízkosti Bazileja,
ktorého realizáciu príslušné úrady medzičasom zastavili, vyvolal dnes v
poradí piate zemetrasenie v priebehu ôsmych týždňov.
Epicentrum otrasov bolo v Bazileji, šesť kilometrov pod povrchom
Zeme. Zemetrasenie o sile 3,3 stupňa Richterovej škály zasiahlo
územie do okruhu 20 kilometrov dnes o 4.54 hod. Podľa úradu pre
geológiu, suroviny a baníctvo vo Freiburgu by otrasy nemali spôsobiť
nijaké materiálne škody.
Zemetrasenia v Bazileji vyvolal zásah stavbárov, ktorí pri prácach na
geotermálnom projekte stlačili v hĺbke niekoľkých kilometrov vodu do
horniny.
Násilný zásah vyvolal prvé zemetrasenie ešte začiatkom decembra.
Práce na projekte sú momentálne zastavené.
piatok 2. 2. 2007 11:08
Geotermálna energia –
Magmatické zdroje
Vzhľadom na neexistenciu vhodnej
vrtnej techniky, nepredpokladá sa
blízke komerčné využitie tohto
energetického zdroja
Zrejme prvé využitie bude v mladých
kalderách, s dobou vzniku pred
niekoľkými miliónmi rokov, s relatívne
plytko uloženými telesami magmy
Geotermálna energia –
Magmatické zdroje
Prvý projekt realizovaný v Long Valley, 400 km severne od Los Angeles,
California, USA
V niekoľkých etapách sa má navŕtať vrt hlboký 7 000 m, až do telesa
magmy, kde sa očakáva teplota 900 °C
Najprv sa do vrtu bude vháňať studená voda, aby sa vytvorili pevné steny
vrtu, čím sa vytvorí výmenník tepla hlboko pod zemským povrchom
Potom sa bude do výmenníka tepla z povrchu pumpovať voda, ktorá sa v
ňom ohreje na vysoké teploty a bude vytlačená na zemský povrch, kde sa
premení na paru, pomocou ktorej sa vyrobí elektrická energia
Ďalšia možná technológia, podľa výskumných pracovníkov, ktorí realizujú
spomínaný projekt, je bez vytvorenia pevných stien výmenníka tepla
v "magma vrte". Voda bude vháňaná z povrchu priamo do magmy, kde sa
reakciou s oxidmi železa prítomnými v magme vytvorí vodík, ktorý je možné
skladovať a spaľovať na výrobu elektrickej energie
Ďalšia technológia predpokladá využitie vysokých teplôt v magme na
premenu zmesi vody a biomasy na vodík, metán a oxid uhoľnatý. Vodík a
metán je možné skladovať a spaľovať za účelom výroby elektrickej energie,
ako aj využiť na výrobu rôznych chemických komponentov.
Geotermálne zdroje
Krajina
Kapacita (MW)
Krajina
Kapacita (MW)
USA
2687,00
Rusko
79,00
Filipíny
1969,70
Papua Nová Guinea
56,00
Indonézia
992,00
Guatemala
53,00
Mexiko
953,00
Turecko
38,00
Taliansko
810,50
Čína
27,80
Japonsko
535,20
Portugalsko
23,00
Nový Zéland
471,60
Francúzsko
14,70
Island
421,20
Nemecko
8,40
Salvador
204,20
Etiópia
7,30
Costa Rica
162,50
Rakúsko
1,10
Keňa
128,80
Thajsko
0,30
Nikaragua
87,40
Austrália
0,20
TOTAL
9731,90
Geotermálna energia – Literatúra
http://www.inforse.org/europe/fae/OEZ/GEOTERM/geoterm.html
http://www.seas.sk/encyklopedia/obnovitelne-zdroje-energie/
geotermalna-energia/
http://slovensko.eco-energy.info/asp/index.asp?uc=&k=20572
Ďakujem za pozornosť
Document Outline
- Slide 1
- Slide 2
- Slide 3
- Slide 4
- Slide 5
- Slide 6
- Slide 7
- Slide 8
- Slide 9
- Slide 10
- Slide 11
- Slide 12
- Slide 13
- Slide 14
- Slide 15
- Slide 16
- Slide 17
- Slide 18
- Slide 19
- Slide 20
- Slide 21
- Slide 22
- Slide 23
- Slide 24
- Slide 25
- Slide 26
- Slide 27
- Slide 28
- Slide 29
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky