1. Charakterizujte obsah a úlohu podnikových financií?

Podnikové financie sú sústavou peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri
získavaní finančných zdrojov, pri ich alokovaní a viazaní v jednotlivých zložkách majetku,
pri produkovanom využívaní majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov.

Podnikové financie je možné chápať v rôznom kontexte. Najčastejšie sa stretávame
s predmetným chápaním podnik. Financií a to ako:

1. Peňažné prostriedky (s krátkym časovým horizontom podnikateľských aktivít)
2. Kapitál – dlhodobé zdroje financovania podnikateľských aktivít (resp. všetky zdroje , pri

ktorých predpokladáme, že budú podnikateľskými aktivitami zhodnocované)

3. Finančné zdroje - je to najširšie poňatie zdrojov financovania podnikateľských aktivít,

bez bližšieho rozlíšenia podľa čas (krátkodobé, dlhodobé) či účelu použitia
(zhodnocovania v procese podnikania).

Predpokladom úspešnosti podnikateľských aktivít je vzájomná interakcia
podnikateľských subjektov a subjektov, ktoré tvoria okolie podnik:



Podnikateľské subjekty – vytvárajú sa medzi nimi dodávateľsko- odberateľské vzťahy.



Zamestnanci – v modernej ekonomike sú chápaní ako partneri, spolupracovníci.



Štát – jeho úlohou je vytváranie priaznivého prostredia pre podnikanie, jak politické a tak
aj legislatívne.

2. Vysvetlite členenie peňažných vzťahov podľa charakter a podľa subjektov?

PODĽA CHARAKTERU:



Rozpočtové – jeho obsahom je jednostranný presun majetku v peňažnej forme (napr.
platenie dane, získanie dotácie) a neočakáva sa spätný pohyb majetku, či už v peňažnej
alebo inej podobe.



Úverové – znamená presun majetku spravidla v peňažnej forme (pri poskytnutí
dodávateľského a obchodného úveru aj v tovarovej forme). Po uplynutí dohodnutej lehoty
dochádza k spätnému pohybu tohto majetku v peňažnej forme.(napr. poskytnutie úveru
bankou a jeho vrátenie po uplynutí lehoty splatností).



Poisťovacie – pri týchto vzťahoch dochádza k presunu peňažného majetku do poistného
fondu , pričom spätný pohyb sa realizuje po splnení určitej poistnej udalosti. Ak poistná
udalosť nenastane , tak poisťovateľ neposkytne poistnú náhradu. Pričom výška vyplatenej
sumy nezodpovedá vloženým prostriedkom do poistného.



Realizačné – rozumieme vzťah vznikajúci pri kúpe a predaji tovaru či služby pri
promptnom platení. Nedochádza k presunu majetku, len k premene jeho formy.

1

Podľa subjektov:



Vzťahy v rámci samého podniku, sprostredkujúce spravidla zmenu majetkovej formy
(napr. podnik predá cenný papier, kt. vlastní aby získal hotové peniaze , vkladá časť zisku
do RF a v prípade potreby ho z tohto fondu uvoľňuje na krytie nepredvídaných potrieb).



Vzťahy medzi podnikom a inými ekonomickými subjektmi, či už sú to zamestnanci,
vlastníci, obchodní partneri, iné podniky a organizácie, štátny rozpočet a i.

3. vysvetlite členenie peňažných vzťahov podľa podnikovej činnosti?

- vzťahy vznikajúce pri získavaní finančných zdrojov, s ktorými potom podnik hospodári. Sú
to pôvodné vklady vlastníkov, resp. spoločníkov, ich dodatočné vklady rôzne úverové zdroje
vytvorené v priebehu hospodárenia a v istých prípadoch aj dotácie zo štátneho rozpočtu alebo
rôznych verejných fondov či nadácií. Tieto vzťahy označujeme spoločným pojmom financovanie
podniku.

- vzťahy spojené s alokáciou získavaných finančných zdrojov, do jednotlivých zložiek
majetku, a to do hmotného a nehmotného investičného majetku, finančných investícií( CP),
zásob, pohľadávok a pohotových peňažných prostriedkov. Označujeme ich ako investovanie.

- peňažné vzťahy viažuce sa na produktívne využívanie podnikového majetku, t.j. vzťahy
spojené s výnosmi, nákladmi, tvorbou zisku a pohybmi prúdov hotovosti (CF).

- vzťahy zabezpečujúce rozdeľovanie dosadnutých výsledkov hospodárenia , t.j. odvod daní,
výplatu podielu vlastníkov, resp. spoločníkov na zisku (dividenda) a ponechávanie časti zisku
v podniku na financovanie jeho rozvoja (vo forme fondov zo zisk, zvýšením akciového kapitálu).

Všetky štyri skupiny peňažných vzťahov označujú tokové veličiny.

4. vysvetlite podstatu stavových a tokových veličín a ich vzájomné súvislosti?

Stavové veličiny



Majetku a kapitálu sa zachytávajú v súvahe podniku zostavovanej k istým momentom
(spravidla ku koncu jednotlivých štvrťrokov).



Súvaha – dáva informácie o stave hospodárskych prostriedkov podniku z hľadiska ich
štruktúry Aktíva = majetok podniku a z hľadiska ich krytia a Pasíva = finančné zdroje
podniku. Súvaha sa pre prehľadnosť a porovnanie uvádza v dvoch po sebe idúcich
rokoch, čo umožňuje posúdiť, či sa zmenilo postavenie podniku, ale aj tak dáva o podniku
neúplný obraz, lebo sa zaoberá len faktormi , kt. môžu byť vyjadrené v peňažnej forme. Je
však významným účtovným dokumentom ako pre vedenie podniku, tak aj pre vonkajších
používateľov.

2

Tokové veličiny



Nám charakterizujú objem príslušných vzťahov za isté časové obdobie a vyjadrujú
dynamiku procesu. Ich pôsobením sa menia stavové veličiny ako - majetok podniku,
kapitál , kt. tento majetok kryje.



Medzi TV patrí – výnosy, náklady, peňažné príjmy a výdavky podniku.



Výnosy – zahŕňajú predovšetkým tržby z realizácie výrobkov a služieb, aktiváciu
materiálov a tovarov získaných vo vlastnej réžii, predaje investičného majetku, výnosy
z operácií s CP...



Náklady – predstavujú tokové veličiny. V procese hospodárskej činnosti firmy na N
dostávajú do rôznych vzťahov a súvislostí, čo znamená, že vystupujú v rôznych formách
prejavu, v kt. sa jedna forma prostriedkov transformuje do druhej formy pričom podstata
zostáva zachovaná

N – sú peňažným vyjadrením živej a zhmotnenej práce spotrebovanej (vynaloženej)
v podniku



Peňažné prijíma a výdavky - vyjadrujú sumy, kt. za isté obdobie podnik v peňažnej forme
prijal a kt. Boli v peňažnej forme vydané.

Tokové veličiny sa zachytávajú vo Výkaze ziskov a strát a cash flow podniku.

Pôsobením tokových veličín sa menia stavové veličiny , t.j. majetok podniku a kapitál, kt.
tento majetok kryje.

5. Cash flow ako toková veličina – podstata CF, metódy výpočtu CF, ciele a význam.

CF



Je toková dynamická veličina peňažných prostriedkov. Táto veličina predstavuje prírastok
alebo úbytok peňazí v súvislostí s hospodárskou činnosťou podniku. Prekladá sa ako
peňažný tok, alebo tok peňažných prostriedkov. Môže ,ale nemusí sa rovnať zisk, pretože
skutočné peniaze nemusia byť totožné s N a V podniku, kt. účtujeme za účelom vyčíslenia
zisku.



Rozoznávame Priame a Nepriame metódy:



Priama metóda – znamená priame sledovanie príslušných peňažných príjmov a výdavkov
podnik.



Nepriama metóda – vychádza z hospodárskeho výsledku pred zdanením a upravuje ho
o výnosy, kt. v danom období nevyvolali peňažný príjem, o náklady, kt. v danom období
nezaznamenali peňažné výdavky, o daň , resp. iné položky.



Pri finančných tokoch z investičných a finančných činností sa uplatňuje len priama
metóda.



CF je pre podnik dôležitý lebo mu poskytuje info o :



štruktúre finančných zdrojov získaných podnikom v danom období



Finančnej hospodárskej politike podniku



Štruktúre použitia finančných prostriedkov podniku



Zmenách finančného stavu, resp. likvidity podniku.

3



Sledovanie CF má svoj význam aj z hľadiska svojej výhody oproti zisku a iným
veličinám, pretože je menej závislé na inflácií ako zisk, neovplyvňuje ho metóda
odpisovania , je nezávislé d časového rozlíšenia, v prípade potreby je podnik schopný
prostredníctvom CF poskytnúť info investorom, veriteľom a verejnosti o schopnosti
vytvárať financie, splácať záväzky a pod. spolu so súvahou a výsledovkou dáva cenné
info pre finančné riadenie a dodáva účtovnej závierke tzv. tretí rozmer.

6. podstata finančnej politiky. Finančný cieľ a čiastkové finančné ciele podniku.
(likvidita, rentabilita, stabilita).

Finančná politika podniku predstavuje konkrétny spôsob riadenia
a uskutočňovania jeho finančnej činnosti za účelom dosiahnutia finančných cieľov.
Zahŕňa:



Formulovanie cieľov, kt. sa majú dosiahnuť ,



Voľbu finančných nástrojov a opatrení, kt. sa má zabezpečiť splnenie cieľov,



Dôslednú realizáciu prijatých opatrení,



Systematickú analýzu účinnosti nástrojov, opatrení a na jej základe rozhodovanie o ich
úprave či zmenách.

Z pohľad hierarchie finančných cieľov ako základný finančný cieľ podnikateľskej
činnosti budeme považovať maximalizáciu trhovej hodnoty podniku pre vlastníkov
rešpektujúcu obmedzenia dané záujmami ďalších účastníkov podnikania.

Čiastkové finančné ciele:

Likvidita:



Je schopnosť premeniť hodnoty na peniaze ako najlikvidnejšie aktívum z toho vyplýva ze
podnik je schopný plniť svoje záväzky.

Rentabilita



Resp. efektivita vyjadruje ziskovosť podniku, t.j. ako manažment podniku využíva zdroje
a aktíva podniku na tvorbu zisku. Podnik je rentabilný, ak dosahuje zisk, ak sú V

› N.

Stabilita



Znamená schopnosť, pri stále sa meniacich vonkajších aj vnútorných podmienkach
podnikovej činnosti – zabezpečovať požadovanú úroveň likvidity a rentability .

7. vysvetlite podstatu likvidity a ukazovatele likvidity pomerové a rozdielové . členienie majetku
z hľadiska likvidity?



Pre podnik je dôležité aby mal neustále k dispozícii dostatočné množstvo pohotových
likvidných prostriedkov. Aby zabezpečil likviditu musí mať takú štruktúru fin. zdrojov,

4

aby jednotlivé majetkové súčasti nadobudli v procese svojho kolobehu peňažnú formu
skôr, ako sú splatné záväzky. Kt. majetok kryje.

Platobná

schopnosť

(solventnosť)

– znamená , že podnik má vždy toľko pohotových

platobných prostriedkov aby mohol bežne a načas uhrádzať svoje splatné záväzky.

Strategická

likvidita

– ide o také zloženie majetku a finančných zdrojov, aby sa

zabezpečilo nielen bežné uhrádzanie podnikových záväzkov ale aj realizácia strategických
zámerov podniku.

Likvidnosťou sa rozumie schopnosť ich transformácie z danej podoby na peňažné
prostriedky , kt. možno záväzky vyrovnať.

Preto majetok členíme:

1. najlikvidnejšie (peniaze, ceniny, krátkodobé CP – krátkodobý fin. majetok)

2. majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe (splatné krátkod. Pohľadávky)

3. menej likvidné ( zásoby)

4. dlhodobo likvidné (obligácie, dlhod. Pohľadávky, termínované vklady)

5. nelikvidné (takmer nelikvidné ) - HM

Pomerové ukazovatele čiže relatívne :

Vypovedajú o vzťah dvoch rôznych javoch a ich číselná hodnota vyjadruje veľkosť
jedného javu pripadajúcu na mernú jednotku druhého javu.

Likvidita I. st. =fin. majetok (pohotové peň. Prostriedky) / krátkodobé záväzky

Ukazovateľ by mal nadobúdať hodnotu od 0,2 – 0,6 . ak je hodnota väčšia ako 0,6 podnik
viaže v podobe najlikvidnejšieho majetku veľa majetku. informuje nás o tom, koľko
centov fiananč. Majetku pripadá na 1 euro krátkodobých záväzkov.

Likvidita II. St.= fin. majetok +krátkodobé pohľ. / krátkodobé záväzky

Za odporúčané hodnoty sa považujú tie kt. sú od 1 až 1,5. Krátkodobé záväzky by teda
nemali presiahnuť objem fin. majetku a krátkod. Pohľ.

Likvidita III. St. = fin. majetok +krátkodobé pohľ. + zásoby / krátkodobé záväzky

Hodnota je od 2 až 2,5.

Absolútne čiže rozdielové :

5

Dostaneme rozdielom dvoch absolútnych veličín.

Čisté pohotové peňažné prostriedky = peniaze – momentálne splatné záväzky

Čistý peňažný majetok = (peniaze + pohľ.) - krátkodobé záväzky

Čistý pracovný kapitál = (peniaze +pohľ. + zásoby ) – krátkodobé záväzky

8. právna forma podniku a kritéria , podľa kt. si podnik volí právnu formu podniku?

Podnik – podnik jednotlivca

– tiché spoločnosti

Obchodné spoločnosti :

– osobné obchodné spol. – v. o. s. , k. s.

- kapitálové spol. – S. r. o. , a. s.

- družstvá

Kritéria podľa kt. si podnikateľ volí právnu formu:

- veľkosť kapitálu – v podniku jednotlivca, osobných spol a spol. s r.o. sú ich zdrojom voľné
fin. prostriedky podnikateľa.

- S. r. o. – ZI je tvorene vkladmi spol. môže mať najviac 50 spoločníkov. ZI musí mať hodnotu
min. 5000eur ale hodnota vkladu spoločníka musí byť min. 750eur.

- V a. s – sa sústreďujú zdroje mnohých akcionárov, podobne je to aj v družstvách. ZI musi byť
min 25000eur a môže ju založiť jeden ( ak je P.O.)alebo viac .

- družstvo – tvorí ho súhrn členských vkladov. ZI je min. 1250eur.

- rozsah ručenia za záväzky podniku

- v podniku jednotlivca, v.o.s, komplementári v k.s., ručia celým sv. majetkom , ako aj výškou
svojho vkladu do spoločnosti. Komandisti ručia len do výšky nesplatenej časti sv. vkladu.

- s.r.o. – ručí celým sv. majetkom a jej spoločníci do výšky nesplatenej časti svojho vkladu.

- a. s. – ručia celým sv. majetkom a akcionári ručia len do výšky nesplatených upísaných akcií.

6

- spôsob riadenia podniku – je odvodený od pravidla „kto zodpovedá , musí mať aj právo
riadiť“. V podniku jednotlivca aj v osobných spol. je ručenie a vlastníctvo priamo spojene
v riadením. V kapitálových spol. a družstvách riadia a zastupujú navonok spoločnosť volení
predstavitelia vlastníkov.

- Rozdeľovanie zisku a úhrada straty – sú úzko spojené so spôsobom ručenia za záväzky
a s riadením.

- daňové zaťaženie podniku – podnik jednotlivca a spoločníci osob. Sploč. Sú zdaňovaní daňou
z príjmov F.O. a kapitálové spol. daňou z príjmov P.O. ( 19%)

- možnosti získania úveru – vyššie právne formy podnikov majú spravidla aj vyššie ZI a tomu
zodpovedajúce aj väčšie možnosti získavať úvery.

9. popíšte mikro a makro okolie podniku a ako ekonomické okolie vplýva na finančnú politiku
podniku?

Podnik vykonáva svoju hospodársku činnosť v určitom ekonomickom okolí . rozumieme nim
všetky subjekty, orgány a organizácie, s kt. podnik vo svojej činnosti prichádza do styku.
Rozoznávame makro a mikro prostredie:

Makrookolie je ovplyvňované:

- hospodárskou a legislatívnou politikou štát, kt. je tvorená dotačnou politikou, politikou podpory
a rozvoja podnikania, voľbou daňového systému, politikou ochrany ŽP...

- uplatňovaním poznatkov vedecko-technického rozvoja, kt. určujú technologické okolie
podniku, kt. sa musí prispôsobovať v produkcii svojich výrobkov a používaných technológií.

- vývojom medzinárodných politických a ekonomických podmienok(vytváranie integračných
zoskupení a začlenenie krajiny do niektorých z týchto zoskupení...)

- vývojom na finančných trhoch z pohľadu možností a podmienok získavania finančných zdrojov
na rozvoj podnikateľských aktivít.

Mikrookolie je ovplyvňované:

- trhovou situáciou ako je dopyt na jednotlivých trhoch ako doma , tak aj v zahraničí, možnosti
a bariéry vstupu na iné trhy, faktory ovplyvňujúce dopyt, vývoj predajných cien, devízových
kurzov.

- konkurenciou a faktormi ovplyvňujúce konkurenčnú situáciu , možnosti zavádzania
substitučných výrobkov,

- vývoj cien na trhu so surovinami a energiami.

7

10. čo je základom finančného rozhodovania podniku a aké fázy zahŕňa finančné rozhodovanie?

Podnikové financie sú základom finančného manažmentu podniku. Finančný manažment sa
zapodieva finančnými aspektmi činnosti podniku. Všetky procesy a rozhodnutia majú vplyv na
V a N. a tým na finančné výsledky.

4fázy členenia rozhodovania:

1. rozpoznávanie a definovanie potreby rozhodovať. Taká potreba vzniká vždy keď sa súčasný
stav alebo tendencie vývoja líšia od žiaduceho a plánovaného stavu

2. hľadanie alternatív riešení. Rozsah tohto hľadania závisí od povahy problému, ktorý treba
riešiť.

3. Hodnotenie alternatív z hľadiska očakávaných dôsledkov ich akceptovania. Základným
kritériami je výnosnosť a rizikovosť riešenia.

4. prijatie rozhodnutia – t.j. voľ u jednej z možných alternatív riešenia, kt. sa javí ako
najefektívnejšia.

11. ktoré základné kategórie sú využívané pri finančnom riadení podniku?

K základným a najdôležitejším kategóriám finančného riadenia patria:

- zisk

- Peňažné prúdy hotovosti (CF)

- Úrok a úroková miera

- Časová hodnota peňazí

- Riziko a neistota

- Požadovaná miera výnosu

- náklady alternatívnych príležitostí.

12. vysvetlite bližšie kategóriu úrok , úroková miera a časová hodnota peňazí?

Úrok – je platbou spojenou s úverovým vzťahom. Platí ho dlžník za obdobie trvania dlh.
Charakterizuje sa ako cena používania peňazí.

8

Výška úroku sa stanovuje percentuálnou sadzbou – úrokovou mierou – zo sumy dlhu. V trhovej
ekonomike sú v úrokovej miere zahrnuté viaceré komponenty:

Čistý (netto úrok) – základná zložka – zabezpečuje rovnováhu medzi D a P po peniazoch.

Úhrada nákladov spojených s poskytnutím úveru a jeho správu

Odmena veriteľa za znášanie rizika

Inflačná prémia ( kt. kompenzuje zhodnocovanie pohľ. Inflačným vývojom )

Miera zdaňovania úrokového výnosu veriteľa .

Nominálna úrok. Miera – je miera určená zmluvou medzi veriteľom a dlžníkom ako úročenie
konkrétnych depozít a dlhov.

Reálna úroková miera – je mierou očistenou o vplyv zdanienia a inflácie.

Časová hodnota peňazí

Vyjadruje skutočnosť, že pri finančnom rozhodovaní je dôležité aj rozloženie príjmov
a výdavkov v čase. Platí: peniaze v súčasnosti majú vyššiu hodnotu ako peniaze , kt. budú
k dispozícii v budúcnosti.

13. uveďte rozdiel medzi rizikom a neistotou . aké riziká poznáme?

Neistota - definujeme ju ako neurčitosť, náhodnosť podmienok, pôsobenia alebo výsledkov
istých javov či procesov. Chápe sa v zmysle variability, kt. neumožňuje presnú predikciu
budúcich výsledkov určitých aktivít alebo procesov. môže mať objektívny charakter (prvky majú
náhodný charakter) a subjektívny charakter ( vyplýva z neúplnosti a relatívnej nedostatočnosti
našich poznatkov o objektoch real. Sveta)

Riziko – je teda taká neistota, pri ktorej sme schopní pomocou rozličných – najmä štatistických –
metód kvantifikovať možnosti odklonu skutočných podmienok. Alebo výsledkov od
očakávaných hodnôt. Označujeme nim možnosť prípadne nebezpečenstvo.

Členenie z vecného hľadiska:

Podnikateľské (zahŕňa trhové riziká a riziká súvisiace s prevádzkou podniku)

Finančné (úverové riziko, úrokové riiko, kurzové riziko a riziko likvidity.)

Z hľadiska príčin vzniku:

Systematické (postihuje vo väčšej alebo menšej miere všetky podniky – ide o zmeny
konjunktúry, cien na trhoch , hopol.)

9

Nesystematické ( postihujú ten-ktorý konkrétny podnik)

Poznáme aj tzv. čisté riziká (ide o majetkové riziká, rizika zodpovednosti za škodu, ...)

14. vysvetlite podstatu a význam kategórie požadovaná miera výnosu a náklady alternatívnych
príležitostí pri financ. Riadení?

Požadovaná

miera výnosu

Ide o percentuálne vyjadrený čistý výnos (zisk po zdanení zvýšený o úroky), kt. prináša
invstovaný kapitál.

Je osobitne dôležitá ako kritérium posudzovania efektívnosti investičných projektov.

Náklady alternatívnych príležitostí

Definujeme ich ako hodnotu všetkých vecí , kt. sa musia obetovať, vynaložiť ako predpoklad
získavania inej veci.

Je to hodnota alternatívneho použitia finančných alebo iných zdrojov, teda hodnotu obetovanej
príležitosti.

15.finančný trh a jeho členenie. Vysvetlite jednotlivé finančné trhy?

Finančný trh – je systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umožňujúcich sústreďovať
a znovurozdeľovať dočasne voľné finančné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe
vzťah ponuky a dobyt.

Vo všeobecnosti sa uvádza nasledovné podmienky, ktoré predpokladajú fungovanie finančného
trhu:

- motívy individuálneho sporenia

- možnosti investovať dočasne voľné peňažné zdroje

- zodpovedajúce inštitúcie, kt. podporujú investovanie.

Členenie finančného trhu:

- kapitálový trh( obchoduje sa t s dlhodobými peniazmi, s kapitálom. Účastníkmi kapitálového
trh môže byť jednotlivci, spoločnosti, banky , ale aj vlády krajín, medzinárodné a nadnárodné
organizácie. Podľa toho kt. subjekty sú účastníkmi kap. Trh, rozlišujeme národný
a medzinárodný kap. Trh., podniky môžu získavať zdroje : a) emisiou dlhodobých
obchodovateľných CP ako akcie, obligácie

b) čerpaním strednodobého alebo dlhodobého úveru.

10

- peňažný trh (zahŕňa všetky postupy a inštitúcie spojené s pohybom krátkodobých úverových
zdrojov. Je trhom krátkodobých peňazí a pôžičiek, kt. splatnosť je do jedného roka. Členíme ho
na:

a)transakcie s krátkodobými CP(pokladničné poukážky, vkladové certifikáty, zmenky, šeky
a komerčné papiere

b) trh krátkodobých úverov(nenadobúdajú formu obchodovateľných CP)

- Devízový trh ( obchoduje sa tu s devízami a valutami. Devíza sa označuje pohľ. Znejúca na
cudziu menu. Valuta nie je pohľ. Ale konkrétny peniaz, bankovka (libra,). Obchod s nimi je
zmenárstvo. Členíme ho na : valutový trh (ako trh s hotovostnými formami cudzích mien)

Devízový trh (ako trh s bezhotovostnými formami cudzích mien)

- trh drahých kovov( je trhom so zlatom , platinou a paládiom. Primárny trh je taký kde
producenti predávajú drahé kovy bankám alebo obchodníkom s drahými kovmi. O sekundárnom
trhu hovoríme keď banky predávajú kovy konečným spotrebiteľom .)

- Poistný trh ( je trhom na ktorom sa obchoduje so špecifickým druhom služieb s poistením
a zaistením. Obchodovanie na P. trhu sa realizuje formou uzatvárania poistných zmlúv medzi
poisťovňou a poistníkom. členíme ho na :

-vecný poistný trh (ponuka poistenia dopyt po poistení)

- investičný poistný trh( investovanie voľných finan. Prostriedkov)

16. podľa ktorých hľadísk členíme finančné zdroje podnik? Charakterizujte
jednotlivé finančné zdroje.?

1. podľa

účel, na kt. sú

určené:

- kapitál ( zdroje určené na zariadenie , rozširovanie modernizáciu alebo iné zveľadenie podniku,
teda ak sa investujú)

- peniaze ( finančné zdroje slúžia na zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity podniku)

2. podľa

času

- trvalé ( sú v podniku na neobmedzený čas – ZI , )
- dlhodobé zdroje ( získavané úverovo formou, splatnosť 4-
6r

- strednodobé ( 1-4r)

11

- krátkodobé zdroje(druhy úverových zdrojov s lehotou splatnosti do 1r)

3. podľa prameňa , z

kt. do podnik plynú

- Externé ( všetky zdroje plynúce do podnik od iných subjektov, ide teda hlavne o všetky druhy
úverov a pôžičiek, dotácií, ale aj pôvodné dodatočné vklady vlastníkov.

- Interné ( radíme sem zisk po zdanení a znížený o dividendy , odpisy z investičného majetku
a zdrojov uvoľňované pri zmenách majetkovej a finančnej štruktúry podniku).

4. z

hľadiska vlastníctva

- Vlastné zdroje (sú interné zdroje , pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov. Tieto zdroje má
podnik trvalo k dispozícii, VI, )

- cudzie zdroje podniku (zahŕňajú všetky druhy úverov , pôžičiek a záväzkov, ako aj prípadnú
nenávratnú finančnú pomoc, ...

17. vysvetlite ako sa získavajú finančné zdroje v podnikoch jednotlivca , vosobných
spoločnostiach a družstvách?

Podnik jednotlivca

V podnik je daná výška vkladu jednotlivca finančnou náročnosťou podnikateľského zámeru.
Tieto podniky majú sťažený prístup k úverom a pri zakladaní podniku sa musia spoliehať najmä
na vlastný kapitál. Zdrojom bývajú úspory podnikateľa. Kapitál sa vkladá nielen v peňažnej
forme ale aj forme nehnuteľností prípadne iných zložiek majetku. V tomto type spoločnosti ak
podnikateľ nemá dostatok vl. Kapitálu môže získať zdroje aj od tichého spoločníka. Ten môže
vložiť kapitál do podniku ale sám sa nezúčastňuje na riadení.

Osobné spoločnosti

Úprava veľkosti a spôsob vkladu sa uvádza v zmluve medzi spoločníkmi. Vo v.o.s. ZI sa
nezapisuje do OR. V komanditnej spoločnosti sa ZI tvorí zmluvne dohodnutými vkladmi
komplementárov a komandistov. Postavenie komandistov je podobná ako postavenie tichého
spoločníka . ZI sa zapisuje do OR. Externým zdrojom zvýšenia základného kapitálu v osobných
spoločnostiach je dodatočný vklad jestvujúcich spoločníkov, alebo vklady novoprijatých
spoločníkov.

Družstvá

ZI sa tvorí z členských vkladov. Môžu mať formu peňažnú alebo aj formu vecného vkladu,
pokiaľ to stanový družstva pripúšťajú.

18. vysvetlite podstatu a vstup venture kapitálu do malých a stredných podnikov?

12

Ventre kapitál vstupuje do malých a stredných podnikov s cieľom získať podiel v podniku
realizujúcom perspektívny , aj keď rizikový projekt.

Ventre kapitálový investor svojimi znalosťami a postavením na trh všestranne napomáha jeho
rozvoju. Pri úspešnom projekte hodnota venture kapitálového investora v priebeh niekoľkých
rokov vzrastie a ten realizuje zisk predajom svojho podielu vlastníkov podniku, manažmentu,
príp. predajom akcií, ak sa z podniku medzičasom stala kapitálová spol.

Ide väčšinu o kombinované financovanie navýšením ZI a nezaisteným úverom . zvýšenie ZI
potom umožňuje zlepšiť pozíciu podnik pri získavaní ďalších zdrojov financovania, napr.
bankový úver. projekty financované cez rizikový kapitál majú dobu trvania okolo 5rokov . keď sa
firmy transformujú na akciové spoločnosti potom fond rizikového kapitál získa svoje vložené
a zhodnotené prostriedky späť prostredníctvom predaja akcií priamym predajom vybranému
investorovi, alebo pôvodným vlastníkom .

19.získavanie kapitálu v kapitálových spoločnostiach

S. R. O.

Právny poriadok v jednotlivých krajinách spravidla určujú minimálne potrebnú výšk základného
imania . jeho výška , ako aj podiely jednotlivých spoločníkov sú zapísané v OR. Z vkladov
spoločníkov sa vytvara pri založení RF , kt. spolu so ZI tvoria vlastné imanie podniku.,

A. S .

Získavajú prvotné vybavenie ZI emisiou akcií a ich umiestnením na kapitálovom trhu. Podľa
nášho Obchod . zákonníka je to minimálne 25 000Eur pričom je prípustné aj založenie a.s.
jedným akcionárom , ak je P.O. inak sú potrební dvaja alebo viacerí zakladatelia.

20. aké akcie typy akcií poznáme a vysvetlite ich výhody a nevýhody pri financovaní?

Akcia je majetkový CP stelesňujúci vlastnícke právo .

Podľa formy vyjadrenia spoluvlastníctva:

- akcie, kt. znejú na istú pevnú sumu – majú teda nominálnu hodnotu vyznačenú priamo na
akcii, je to prevládajúci typ akcii

- podielové akcie - kt. predstavujú istý podiel čistého VI podniku , vyskytujú sa výnimočne.

Podľa formy , v

akej sú vydané :

- Akcie vo forme listín – listinné CP - vlastník preukazuje svoje vlastníctvo akciou

13

-zaknihované CP – ide o akcie získané kupónovo privatizáciou, majú formu záznam v evidencii
Strediska CP , majiteľ nemá v ruke listinu predstavujúcu akciu ako CP, ale len výpis
potvrdzujúci ,že n jeho účte sa príslušné akcie vedú.

Podľa spôsobu označenia vlastníka:

- akcie na majiteľa - za majiteľa sa považuje ich majiteľ. Majetkový prevod sa uskutočňuje len
odovzdaním CP medzi predávajúcim a kupujúcim.

- akcie na meno – tu je napísané meno prvého majiteľa akcie. Spoločnosť vedie knihu
akcionárov , pri majetkovom prevode akcie treba zapísať meno nového majiteľa na akciu , ako aj
do knihy akcionárov. Stanovy spoločnosti môžu prevod viazať na súhlas predstavenstva ,
v takom prípade hovoríme o vinkulovaných akciách na meno.

Podľa rozsahu práv a

povinností spojených s

vlastníctvom:

- kmeňové akcie – vlastníci tohto typu akcií požívajú plné práva a musia plniť aj všetky
povinnosti akcionára.

Práva: - podieľať sa na riadení spol. , získavať podiel na zisku, zachovanie pôvodného podielu na
majetku spol. , zodpovedajúci podiel na likvidačnom zostatku.

Povinnosti: - v stanovenom termíne zaplatiť spoločnosti úplnú hodnotu akcií, kt. upísal ,

- ručiť za záväzky spol. Do výšky ešte nesplatenej hodnoty akcií.

Kmeňové akcie delíme na:

- akcie s právom kupca v období miesťňovania emisie predať ich späť emitentovi

- akcie s právom spätného výkupu

- prioritné a zamestnanecké akcie – sú zvýhodnené oproti kmeňovým akciám lebo:

Dividenda, kt. na ne pripadá má prednosť pred výplatou dividend na kmeňové akcie

pri likvidácii spoločnosti sa z likvidačného výnosu najskôr uspokojujú nároky vlastníkov
prioritných akcií.

Prioritné akcie spravidla nemajú hlasovacie právo a odberné právo.

Zamestnanecké akcie – zvyšjú zájem zamestnancov o prosperitu spoločnosti a prispievajú
k soviálnem zmieru. Výhody : odlišný režim splácania upísaných akcií, zvýhodnenú výplat
dividend

Manažérske akcie - sú z právneho hľadiska formou zamestnaneckých akcií.

14

Výhody prioritných akcií:

Nevyplatenie dividend na prioritné akcie nemá pre spoločnosť tak nepriaznivý dosah ako
neplatenie úrokov z dlhodobého úveru

- dividendy sú spravidla pevne určené,

- prioritné akcie nemajú hlasovacie právo ich emisia sa teda netýka rozhodovacích právomocí
vlastníkov kmeň. Akcií

- aj keď kapitál získaný emisiou prioritných akcií netreba splácať, môže si emitent
vyhradiť právo spätného odkupu, a tak sa brániť stratám spojeným a dlhodobým poklesom
úrokovej miery v hospodárstve.

Nevýhody prior. Akcií:

- nákup je pre investorov riskantnejší, ako poskytnutie pôžičky a dividendy nie sú odpočítateľnou
položkou zo základu dane z príjmov emitenta.

- aj keď je možné v niektorom roku dividendy na prioritné akcie nevyplatiť, časté uplatňovanie
práva na kumuláciu dividend robí ich pravidelné nevyplácanie takmer nevyhnutným.

21. zisk ako interný zdroj financovania podniku. Zisťovanie výsledku hospodárenia podniku.
Zložky ovplyvňujúce výšku zisku?

Financovaním podniku z interných zdrojov rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov
získaných z finančno-hospodárskej činnosti samého podniku.

Podľa toho ako podnik získava zdroje rozlišujeme:

- financovanie zo zisku( samofinancovanie)

- financovanie z odpisov

- financovanie z rezerv,

- financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí (racionalizáciou, zmenou majetkovej štruktúry
a uplatňovaním technického pokroku)

Výšku výsledku hospodárenia v podniku možno vyčísliť :

- ako rozdiel medzi VI podniku na konci a na začiatku sledovaného obdobia. V prípade prírastk
imania podnik dosahuje zisk a v prípade jeho úbytku stratu

- ako rozdiel medzi V a N podniku. Potom ak V prevyšujú N je vysledkom hospodárenia zisk,
v opačnom prípade je strata. Najčastejší spôsob.

15

Prevádzkový VH – rozdiel medzi prevádzkovými V (tržby, zmena stav zásob vlastnej výroby ...
) a prevádzkových N( spotreba materiálu, osobné N, dane a poplatky...)

VH z finančných operácií – je rozdiel finančných V ( tržby z CP, Výnosové úroky , ...)
a finančných N (predané CP, nákladové úroky, poistné...)

Prevádzkový + finančný VH znížený o daň z príjmu P.O.= VH za bežnú činnosť

Mimoriadný VH – je rozdiel momoriadných V ( výnosy zo zmien v oceňovaní majetk, náhrady
za manká a škody) a mimor. N ( manká a škody na majetku , stratové pohľ. Pri likvidácii
dlžníkov.)

Mimoriadný VH + VH za bežnú činnosť ´= VH za účtovné obdobie – disponibilný zisk.

Zisk ovplyvňujú :

- Objem realizovanej produkcie,

- štruktúra realizovanej produkcie

- cena jednotky realizovanej produkcie

- N na jednotu realizovanej produkcie.

22. daňová politika ako prostriedok makroekonomickej regulácie a optimálne využívanie
daňovej politiky zo strany podniku

Dane sú dôležitým ekonomickým nástrojom štátnej makroekonomickej regulácie ponuky
a dopytu a zároveň sú dôležitým ekonomickým nástrojom ovplyvňovania rôznych aktivít
podnikateľských subjektov a obyvateľstva.

Z makroekonomického aspekt daňová politika sleduje dva základné ciele: zabezpečiť dostatok
finančných prostriedkov na pokrývanie výdavkov štátu a cieľavedome ovplyvňovať hospodársku
a sociálnu politiku štátu.

Daňová politika v podmienkach trhového hospodárstva vo vzťah k podnikateľskej sfére vychádza
zo zdanenia príjmov:

- F.O.

- P. O

Predmetom zdanenia môže byť aj hodnotenie majetku podniku, kapitálové transakcie a pod.

Základnú formu zdanenia zisk v podmienkach trhovej ekonomiky predstavuje:

16

- daň z príjmov, kt. platia jednotlivé osobné spoločnosti a podniky jednotlivca zo zdaniteľnej
výšky zisku, jednak akcionári z príjmov dividend, resp. úrokov z obligácií.

- daň spoločnosti, tk. Platia zo zdaniteľnej výšky dosiahnutého zisk kapitálové spoločnosti.

Daňová politika môže vzhľadom na rôzne zámery hopol. Štátu jednak daňovým základom,
jednak daňovými sadzbami ovplyvňovať podnikateľskú aktivít. Na tento účel sa najčastejšie
praktizujú tieto položky, kt. v plnom alebo čiastočnom rozsahu znižujú základ dane:

- časť hodnoty nových investícií

- časť výnosu investícií, kt. podnik uskutočnil v súlade s ekonomickými záujmami štátu.

. strata vykázaná v uplynulých rokoch

- časť prostriedkov, kt podnik venuje vedeckým inštitúciám, alebo dobročinné dary charitatívnym
inštitúciám a zariadeniam verejno prospešným , kultúrnym inštitúciám ...

- dividendy, kt. podnik získal z titulu vlastníctva akcií v iných podnikoch

Sadzby daní – najčastejšie sa používajú sadzby lineárne (z každej koruny dosiahnutého zisk
odvádza podnik rovnaký podiel)

Zo str. podniku

Cieľom daňovej politiky, kt. môže podnik realizovať zo svojej pozície je dospieť k daňovej
optimalizácii, kedy sa snaží vyžívať všetky legálne možnosti ako je minimalizovanie
hodnotového objem daňových a odvodových povinností, kt. musí voči štát a ostatným inštitúciám
splniť. Podnik sa pritom musí snažiť aby netrpela kredibilita na finančných trhoch , aby neutrpel
image podniku z pohľad širokej verejnosti a p.

Daňová politika sa koncentruje na maximálne využitie legislatívneho priestoru pre regulárne
znižovanie daňových a odvodových povinností a kvalifikovaný prístup k podnikovej daňovej
politike je preto založený na jasnom a dôslednom rozlišovaní pojmov daňové úspory , daňové
zľavy, daňové výhody, daňový základ a daňové povinnosti.

V praxi sa často stretávame s nerešpektovaním uvedeného princípu čo vedie ku chybám
a nedostatkom v aplikovaní daňovej politiky podniku.

23, dividendová politika a typy dividendovej politiky?

Výška dividendy sa stanovuje ako absolútny, alebo percentuálny podiel, kt. pripadá na nominálnu
hodnotu jednej akcie z tej časti vykázaného zisku, kt. spoločnosti zostal:

- po zaplatení daní

17

- po vykonávaní dotácie všeobecnému RF, vyplývajúcej zo zákona , (kým spoločnosť
nedosiahne monimálnu výšku RF (20% zo ZI) je povinná ročne prideľovať minimálne 5%
z čistého zisku)

- po vykonávaní dotácií štatutárnym RF, t.j. RF, kt. sa spoločnosť zaviazala tvoriť vo svojom
štatúte, vrátene vyššej ako minimálne stanovenej tvorby všeobecného RF.

- po výplate tantiém podmienkou na výplatu tantiém je , že spoločnosť dosiahla zisk a ich výplatu
odsúhlasilo valné zhromaždenie a. s. , na výplatu tantiém nie je právny nárok.

Ak podnik vytvára zisk, musí rozhodnúť o jeho rozdelení na časť, kt. bude zadržaná v podniku
a časť, kt. sa vyplatí v podobe dividend a podielov na zisku. Ide o významné finančné
rozhodnutie, kt. tvorí základ dividendovej politiky. Ide o prijatie určitého súboru pravidiel, kt. sa
týkajú spôsobu rozdeľovania zisku. V rámci dividendovej politiky sa podnik musí rozhodnúť
v akej výške vyplatí dividendy.

Typy dividendovej politiky:

1. stabilná ( je typická pre veľké spol. s väčším počtom akcionárov, dividenda na akciu
v bežnom roku nesmie byť menšia ako v min. rok).

2. pasívna – reziduálna ( realizujú malé začínajúce spol. s menším počtom akcionárov.
Dividendy sa vyplácajú len vtedy, keď spol. nemajú výnosnejšie investičné príležitosti, ako by
mal jej priemerný akcionár. )

3. dividendová politiky založená na držiavaní fixnej výšky dividendového podielu ( je najstarší
typ, ale najmenej používaná).

24. charakterizujte RF podniku a ich úlohu?

Povinný RF – prvýkrát sa tvorí až v tom roku, keď a. s. dosiahne zisk. Výška povinných
prídelov v prvom roku tvorí 20% z čistého zisk, nie však viac ako 10% ZI. V ďalších rokoch je
povinný prídel vždy 5% z čistého zisk, a to až do dosiahnutia minimálneho zostatku tohto fondu,
kt. predstavuje 20% ZI.

Dobrovoľné RF – vznikajú na základe vlastného rozhodnutia podniku. Väčšinou majú
vymedzený aj účel použitia.

25. podstata analýzy nulového bodu. Minimálne potrebný zisk podniku.?

Pomocou analýzy nulového bodu je možné určiť nulový bod, v ktorom sa vyrovnávajú celkové
výnosy s celkovými nákladmi podniku. Analýza nulového bodu poskytuje vedeniu podniku
a zodpovedným pracovníkom koncentrované info., kt. mu umožňujú v budúcnosti lepšie
rozhodovanie. Pomocou tejto analýzy môžeme jednoducho preskúmať rôzne alternatívy
rozhodovania, táto metóda je v podnikoch veľmi obľúbená.

18

Jednoduchým spôsobom môžeme vypočítať, aký vplyv majú zmeny predávaných množstiev,
predajná cena ako i variabilné N vyplýva i rozdielny spôsob ich návratnosti. Variabilné N
výkonov sú vyvolané konkrétnym výkonom a mali by byť uhradené z ceny každého predaného
výkonu. Naproti tom fixné N predstavujú nedeliteľný celok a predaný výkon len prispieva určitou
výškou na ich úhradu.

Základným problémom ekonomického rozhodovania podnik , zvlášť pokiaľ sa týka vzťahu
predajnej ceny a N , je stanovenie minima produkcie nevyhnutnej na pokrytie N, t.j. nájsť tzv.
nulový bod.

Vzorce!!!

26. Podstata samofinancovania, Formy financovania aké môže podnik využívať, Význam
samofinancovania z aspektu národohospodárskeho a podnikového

Samofinancovaním chápeme financovanie podnikových potrieb z tej časti zisku, ktorá

podniku zostane po úhrade daní a dividend.

Rozlišujeme tieto formy samofinancovania:

1, Pridelením časti zisku vykázaného v bilancii podniku na financovanie jeho potrieb:

?v podniku jednotlivca a osobných spoločnostiach pripísaním zisku na kapitálové konto,

čím sa majiteľ zrieka zodpovedajúcej časti zisku, v kapitálových spoločnostiach
pridelením zisku do zjavných rezerv (zákonných, štatutárnych, dobrovoľných) alebo
prevedením nerozdelenej časti zisku do budúceho roka.

?Podniky si môžu vytvárať okrem zákonného rezervného fondu aj štatutárne fondy,

prípadne ostatné fondy podľa vlastného uváženia. VH môžu previesť aj do
nasledujúceho roka – nerozdelený zisk z minulých rokov (neuhradená strata z minulých
rokov).

2, Znížením zisku vykázaného v bilancii tým, že podnik vytvorí tiché rezervy, najmä
prostredníctvom:

?podhodnotenia majetku, hovoríme o zjavnom samofinancovaní

?nadhodnotenia záväzkov (dlhov), ide o skryté (tiché) samofinancovanie.

Povinné samofinancovanie je také, ak zákonodarca podniku stanovuje:

?povinné vklady na tvorbu zjavných alebo štatutárnych rezerv,

?také podmienky na ocenenie majetku, ktoré vedú k tvorbe skrytých rezerv.

K dobrovoľnému samofinancovaniu dochádza vtedy, ak sa podnik, sám rozhodne pre tvorbu

štatutárnych rezerv, alebo ak dobrovoľne prevedie sumu zisku do rezervných fondov.

Samofinancovanie podniku môžeme posudzovať z podnikového hľadiska alebo z

národohospodárskeho hľadiska.

Z hľadiska podniku - pri samofinancovaní nemusí podnik žiadať od doterajších spoločníkov

žiadne dodatočné vklady, príp. nemusí prijímať nových spoločníkov.

Samofinancovanie vedie k:

- zvyšovaniu vlastnej kapitálovej základne podniku,
- znižuje potrebu zapojenia cudzieho kapitálu,
- vedie k znižovaniu nákladov potrebných na získanie a viazanie zdrojov financovania,
- pre menšie podniky jednotlivca a osobné spoločnosti často jediný možný spôsob

financovania.

19

Z národohospodárskeho hľadiska je samofinancovanie podnikov problematické.
Nadmerné samofinancovanie do hmotného a nehmotného investičného majetku vedie k

obmedzovaniu kapitálového trhu, čo má za následok:

- obmedzovanie pôsobenia kapitálového trhu
- stagnovanie existujúcej výrobnej štruktúry.

Keď je výsledkom hospodárenia strata, v podniku sa to prejaví poklesom jeho vlastného imania.

Vyrovnanie straty sa môže uskutočniť viacerými spôsobmi:

- na ťarchu nerozdeleného zisku minulých období,
- pokrytím základného imania,
- zvýši sa neuhradená strata z minulých období.

27.Financovanie podniku pomocou odpisov. Opotrebenie majetku. Vysvetlite základné
kategórie odpisy, oprávky, odpisové metódy

Odpisy sú peňažným vyjadrením opotrebenia hmotného investičného a nehmotného

investičného majetku (dlhodobého majetku a krátkodobého majetku) v priebehu príslušného
obdobia, za ktoré sa zúčtovávajú do nákladov. Prenesenú hodnotu hmotného majetku na vyrábané
výrobky od začiatku jeho používania až po súčasnosť, resp. sumu kumulovaných odpisov
vyjadrujeme pojmom oprávky.

Odpisové metódy

Odpisová metóda je postup, akým podnik zaúčtováva vstupnú cenu hmotného a nehmotného

investičného majetku do nákladov.

Využívajú sa rôzne odpisové metódy:

1. metóda rovnomerného odpisovania,
2. degresívne metódy:

- zostatková ,
- kumulatívna,
- holadnská,

3. progresívna metóda

Efekt z využívania uvoľneného kapitálu znamená, že za určitých podmienok môže podnik zo

zdrojov financovania obnovy financovať aj rozvojové potreby.

Základné predpoklady na to, aby sa efekt z využívania uvoľneného kapitálu prejavil, sú :

• podnik musí odpisy, len čo dosiahnu postačujúcu výšku na investovanie, hneď investovať;
• nemenia sa ceny investičného majetku; tak zvýšenie, ako aj zníženie cien investičného

majetku priebeh efektu z využívania uvoľneného kapitálu modifikuje;

• ide o prvotné investície podniku, t.j. nielen o investície pri vzniku podniku, ale aj pri

financovaní jeho rozvoja; efekt z využívania uvoľneného kapitálu nemá nekonečný priebeh;
po určitom čase sa jeho výška ustáli a viac sa v podniku neprejaví.

Použitie odpisov

V rámci finančnej politiky môže podnik odpisy používať na financovanie akýchkoľvek potrieb. V

miere, v akej použije odpisy v priebehu životnosti hmotného a nehmotného majetku na financovanie
jeho iných potrieb, musí po uplynutí životnosti tohto majetku použiť na financovanie jeho obnovy
ostatné interné, prípadne aj externé zdroje financovania.

Z toho vyplýva, že odpisy nie sú účelovo viazané na financovanie reprodukcie hmotného a

nehmotného investičného majetku podniku.

20

Ak má podnik voľné odpisy a nepotrebuje ich použiť na financovanie svojho rozvoja, môže ich
použiť na nákup cenných papierov, t.j. použiť na finančné investovanie.

28 Odpisové metódy.

Metóda rovnomerného odpisovania – počas celej doby životnosti hmotného a nehmotného

investičného majetku zabezpečuje sumu odpisov v rovnakej výške.

Výhody tejto metódy:

- jednoduchosť a prehľadnosť.

Nevýhody:

- nutnosť stanoviť optimálnu dobu odpisovania,
- v prípade potreby vyradiť majetok pred jeho úplným odpísaním vzniknú podniku

jednorázové náklady,

- neberie do úvahy výkonnosť odpisovaného majetku

Degresívna metóda - výška odpisov v priebehu doby životnosti postupne sa znižuje.

Degresívne metódy - znižujú riziko jednorazového zaťaženia nákladov v prípade potreby

vyradenia úplne neodpísaného majetku,

- v prvých rokoch odpisovania IM prináša podnikom aj daňové úspory,
- zvyšuje kúpnu silu podniku v investičnej oblasti,

Rozlišujeme tri hlavné varianty degresívnej metódy odpisovania:

1, Zostatková metóda odpisovania. Ročné odpisy sa počítajú zo zostatkovej ceny, to znamená,

že základ na výpočet odpisov sa každý rok znižuje o vykonané odpisy. Vzhľadom na
znižujúci sa základ treba:

a, buď zostatkovú cenu investičného majetku odpisovať dvojnásobnou odpisovou sadzbou

vypočítanou pre rovnomerné odpisovanie a v poslednom roku odpisy zvýšiť o neodpísaný
zostatok, t.j. rozdiel medzi vstupnou cenou a sumou odpisov,

b, alebo zostatkovú metódu kombinovať s metódou rovnomerného odpisovania tak, že keď je

odpísaná podstatná časť vstupnej ceny, zvyšok zostatkovej ceny sa v zostávajúcich rokoch
životnosti odpíše rovnomerne, t.j. rovnakými ročnými odpismi.

2, Kumulatívna metóda. Odpisovú sadzbu môžeme vypočítať dvojakým spôsobom:

a,

% = 2 (n - t +1) 100

n ( n +1)
kde n – je doba životnosti,
t – rok, pre ktorý sa odpisová sadzba počíta

b,

% = zostávajúce roky životnosti

kumulatívny súčet rokov životnosti

3, Holandská metóda. Pri tejto metóde vstupnú cenu IM rozdeľujeme na dve časti: na 1/3 a na

2/3. Obidve časti odpisujeme rozdielne:

21

?1/3 odpisujeme počas štyroch rokov doby životnosti, a to v prvých troch rokoch po 10% a

zvyšok 3,33% vo štvrtom roku

?2/3 odpisujeme rovnomerne počas celej doby životnosti.

Pri tejto metóde je ešte možné v prvej polovici životnosti investičného majetku zvyšovať
ročné odpisy o investičnú prirážku vo výške 4%.
Progresívna metóda - výška odpisov zúčtovaných do nákladov sa s dĺžkou doby
používania majetku postupne zvyšuje. V praxi sa využíva veľmi ojedinele

V našich podmienkach sa uplatňuje nasledovné odpisové metódy. Pre potreby odpisovania je

hmotný a nehmotný investičný majetok v závislosti od doby odpisovania rozdelený do 4 skupín:

Odpisová skupina 1: osobné, dodávkové a nákladné automobily, ručné mechanizované
náradie, dobytok, kancelárske stroje a počítače, autobusy…
Odpisová skupina 2: trolejbusy a elektrobusy, traktory, žeriavy, pracovné a obrábacie stroje a
zariadenia, televízne a rozhlasové vysielače a prijímače, zdravotnícke a chirurgické zariadenia a
prístroje, prívesy návesy, motocykle a prívesné vozíky, nábytok, kone…
Odpisová skupina 3: montované stavby z betónu, montované stavby z kovov, zážihové
spaľovacie piestové motory, ostatné motory, pece a horáky, zdvíhacie a dopravné zariadenia,
železničné a električkové lokomotívy, vozňový park a ich súčasti, kolesové rýpadlá a
nakladače, trvalé porasty…
Odpisová skupina 4: budovy, inžinierske stavby s výnimkou položiek uvedených v odpisovej
skupine 3.
Pre jednotlivé odpisové skupiny je stanovená táto doba odpisovania:
1. odpisová skupina 4 roky,
2. odpisová skupina 6 rokov,
3. odpisová skupina 12 rokov,
4. odpisová skupina 20 rokov,

Podnikateľ si môže pre každý novonadobudnutý hmotný a nehmotný majetok ľubovoľne zvoliť

spôsob odpisovania, ktorý vyplýva z platných zákonných predpisov t.j. rovnomerné odpisovanie,
alebo degresívne – zrýchlené. Sú to tzv. daňové odpisy.

Zvolený spôsob odpisovania už nie je v priebehu odpisovania meniť.

Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny
hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu. Stanovené sú
nasledovné odpisové sadzby:

Odpisová skupina Ročný odpis
1

1/4

2

1/6

3

1/12

4

1/20

Pre degresívne – zrýchlené odpisovanie sú stanovené koeficienty zrýchleného odpisovania. Sú

konštruované tak, aby sa najvyššia suma odpísala v druhom roku životnosti.

22

Koeficienty na zrýchlené odpisovanie.

Odpisová skupina

v prvom roku odpisovania

v daľších rokoch odpisovania

1

4

5

2

6

7

3

12

13

4

20

21

V prvom roku životnosti sa odpisy vypočítajú ako podiel vstupnej ceny hmotného a nehmotného

majetku a stanoveného koeficienta pre zrýchlené odpisovanie v prvom roku životnosti .

V ďalších rokoch životnosti sa odpisy vypočítavajú podľa vzorca:

2(V - O)

O = k – r

kde O sú odpisy,

Vc – vstupná cena hmotného a nehmotného majetku,
Op – oprávky (t.j. doteraz uskutočnené odpisy),
k - koeficient na zrýchlené odpisovanie v ďalších rokoch odpisovania,
r – počet rokov, počas ktorých sa už hmotný a nehmotný majetok odpisoval.

29. Vysvetlite význam účtovných, daňových a kalkulačných odpisov.

účtovné odpisy, ktoré by mali vyjadrovať reálnu výšku opotrebenia hmotného a nehmotného
majetku. Odpisy, ktoré sa zahŕňajú do nákladov vo výkaze ziskov a strát predstavujú účtovné odpisy,
stavuju si ich účtovná jednotka.
Daňové odpisy – zákon o daní z príjmov umožňuje podnikom znížiť daňový základ o výšku
daňových odpisov, môžu sa uskutočnovať rovnomerne alebo zrýchlene
Kalkulačné odpisy – orientujú sa na zachovanie hodnoty dlhodobého majetku a s cieľom v plnom
rozsahu financovať celú obnovu dlhodobého majetku. Pri výpočte sa vychádza z budúcej
reprodukčnej ceny a nie z pôvodnej obstarávacej ceny investičného majetku

30. Penzijné fondy a ostatné zdroje financovania.

Penzijné fondy ako finančný zdroj Penzijné fondy vytvárajú pre svojich zamestnancov

jednotlivé podniky, ktoré sa zaväzujú vyplácať svojím pracovníkom starobné, resp. iné dôchodky. Ak
podnik sa zaviazal k takému typu fondu musí naň viazať finančné prostriedky - vytvárať finančnú
rezervu- penzijný fond.
Charakteristické pre penzíjné fondy je, že:
- peniaze od podniku bývajú doplnkom penzií vyplácaných štátom
- nárok na výplatu nevznikol, podnik ich môže dočasne použiť na financovanie iných potrieb
- čerpanie začína odchodom do dôchodku alebo vznikom iného nároku
- v súvahe sa vykazujú samostatne
- príspevky do fondov sú daňovo odpočítateľnou položkou a výnosy z investovania sa nezdaňujú

23

V niektorých krajinách je ešte ochrana účastníkov zvýšená zakladaním garančných fondov.

Ostatné interné zdroje financovania
Ide o:
- zdroje z predaja majetku,
- zdroje z realizácie technického pokroku,
- zdroje z racionalizačných opatrení

31. Úver ako cudzí zdroj financovania podniku, formy úverov

Úver je pre podnik návratnou frmou získiavania cudzích zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká prí odovzdávaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t. J.
S podmienkou návratnosti.
Dlhodobé úvery poskytujú banky alebo iné subjekty a to formou napr. Dodávateľských
technológií a výrobných zariadení. Jeden z najvýznamnejších zdrojov financovania rozvoja
podniku. Veľkosť a spôsob splácania ovplyvňujú úroky (ktoré tvoria súčasť finančných nákladov
– nákladové úroky) aj peňažné toky prostredníctvom splátok.
Formy úveru, členenia podľa:

-

subjektu, kt úver poskytuje (štát, banka, ine podniky a organizácie..)

-

objektu, kt sa úveruje (budovy, stavby, stroje, zásoby, pohľadávky)

-

formy poskytnutia a techniky úverovania (v tovare, v peniazoch,..)

-

doby na ktoru sa úver poskytuje (dlhodobé, strednodobé a krátkodobé)

-

spôsob ručenia (ručené konkrétnymi aktívami, neručené)

-

spôsobu splácania (jednorázové, postupné, umorovannie dlhu)

-

teritoriálnej pôsobnosti (vnútroštátné a medzištátne)

Formy úveru:
Dlhodobé a strednodobé(na dobu prekračujúcu 4 až 6rokov): obligácie, finančné úvery,
dodávateľské úvery, zvláštne úverové formy (leasing, forfaiting, franchising)
Krátkodobé(nie menej ako 1rok, do 4rokov): obchodný úver, stále a nestále pasíva, bankové
úvery, komerčné papiere, preddavky, faktoring

32. Obligácie – chrakterizujte obligáciu, cena obligácie, rizikovosť a výnosnosť obligácie

Obligácia predstavuje dlžnícky záväzok emitenta voči majiteľovi obligácie, ktorý je v postavení
veriteľa. Emitent sa zaväzuje držiteľovi obligácií vyplácať úrokový výnos a v pevne stanovenom
termíne vrátiť (umoriť) dlh.
Obligácia ako cenný papier musí obsahovať:

-

názov a sídlo emitenta, názov obligácie a jej číselné označenie, nominálna hodnota
obligácie, spôsob určenia výnosu, vyhlásenie emitenta, že dlhuje nominálnu hodnotu
obligácie jej majiteľovi, zaväzok emitenta splatiť nominálnu hodnotu v istom termíne,
dátum vydania obligácie a podpisy oprávnených osôb

investori rozhodujú o kúpe obligácie na základe: ceny, rizikovosťi, výnosnosti, termínu a spôsobu
splatenia

24

Cena obligácie – na primárnom trhu zodpovedá v zásade jej nominálnej hodnote. Na
sekundárnom trhu sa cena obligácie môže odchyľovať od nominálnej hodnoty

Rizikovosťobligácie – je daná tým ako je príslušná emisia zaručená, celkovým ocenením bonity a
spoľahlivosťou emitenta
Z hľadiska záruky poznáme obligácie:
- obligácie nezaručené konkrétnym majetkom emitenta, zábezpeku pre vetiteľov tvorí celková
kapitálová sila a postavenie emitenta na trhu
- zaručené obligácie, ktoré možno zaručiť konkrétnym majetkom emitenta. Podľa toho o aký
majetok ide rozoznávame:
- záložné listy(sú zaručené záložným právom na nehnuteľnosť)
- obligácie založené lombardom (cennými papiermi z portfólia emitenta)
- obligácie zaručené zariadením emitenta
- obligácie zaručené tzv. umorovacím fondom (do fonfu emitent pravidelne vlkladá istú sumu
peňazí, tým akumuluje tak postupne prostriedky na splatenie emisie)
Ďalľia fotma záruky je záruka iného subjektu, subjekt – garant v prípade insolventnosti emitenta
uhradí jeho záväzky

Výnosnosť obligácie
Úrokový výnos môže emitent stanoviť:

-

pevným percentom (nemenné)

-

pevnou úrokovou mierov s podielom na zisku (ako pohyblivý)

33. Finančné úvery a ich formy
-

v peňažnej forme na základe úverovej zmlúvy medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom

Formy:

1. termínované pôžičky – najčastejšie ide o úver na financovanie rozvojových potrieb

podniku, preto sa označujú aj ako investičný úver, charakteristické črty:

-

lehota splatnosti najčastejšie v rozpätí 1-10 resp 15rokov

-

pravidelné splátky (štvrťrocné, polročné, ročné), splátky s pevnou výsškou splátky úveru,
splátkový plán s rovnakou výškou platby za splátkové obdobie (umorovací plán)

-

spravidla sú zabezpečené (nehnuteľnosťou, stroje a zariadenia, cenné papiere, prípadne
osobný majetok podnikateľa)

-

úroková miera sa stanoví spravidla ako pevná alebo pohyblivá

2. pôžičky poskytované formou hypotekárnych záložných listov – poskytované na nákup,

výstavbu, rekonštrukciu a údržbu nehnuteľností, zárukou je nehnuteľnosť

3. pôžičky revolvingového systému – podpstatov je záskaný krátkodobý úver sa spláca z

ďalšieho krátkodobého úveru, dlžník má vlastne úverový zdroj k dispozícií dlhodobo

4. exportný úver – sosobitná forma poskytnutia preddavku na zahraničnú pohľadávku

exportéra

34. Podstata, význam a formy lizingu

Leasing – osobitná forma úverov, pri krytí dlhodobých a strednodobých potrieb podnikov, ide o
prenájom toaru dlhodobej spotreby zákazníkom, ktorí ho používajú za úplatu podľa zmluvne
dohodnutých podmienok. Vlastníkom majetku je prenajímateľ

1. Operatívny leasing – po uplynutí doby, na ktorú sa leasingová zmlúva uzavrela,

neprechádza predmet do vlastníctva nájomcu, prenajímateľ znáša všetky riziká

25

vyplývajúce z vlastníctva, majetok poisťuje, zabezpečuje servis a opravy (keď
prenajímateľ nemá záujem vlastniť v budúcnosti príslušnú majetok)

2. finančný leasing – dlhodobý nájom, končí sa prevodom prenajímaného majetku do

vlastníctva nájomcu, nájomca rovnako ako v operatívnom leasingu sa stará o opravy a
údržbu, poistenie. Podľa predmejtu leasingu rozoznávame leasing hnuteľných predmetov
a leasing nehnuteľností

-

jednoduchý leasing – len dvaja zmluvný partneri v leasingovom vzťahu (okrem výrbcu)

-

leverage leasing – traja partneri vo vzťahu, tretím sa stáva subjekt, ktorý poskytne
prenajímateľovi na konkrétnu leasingovú operáciu

-

dohoda o predaji a spätnom prenájme – táto forma sa vyuíva v prípade, že sa podnik
dostal do platobných ťažkostí

Výhody:

-

netreba vynaložiť naraz cely kapitál, predmet leasingu nezvyšuje aktíva nájomcu
zachytené v súvahe, platby leasingových platieb až z tržieb, leasingové zmlúvy sú pružné
a administratívne nenáročné

Nevýkody:

-

nadobudnutie majetku je drahšie ako kúpa za hotové alebo úver, na nájomcu je prenesená
väčšina vlastníckych rizik a pritom je v svojich užívacích právach obmedzený
leasingovou zmlúvou

35. Forfaiting – jeho výhody a nevýhody pri financovaní podniku pri financovaní podniku,

franchising

Forfaiting – uplatňuje sa v zahraničnom obchode, vo všeobecnosti predstavuje formu
strednodobého a dlhodobého úverovania vývozu, exportér dodá tovar importérovi na úver
(poskytne mu dodávateľský úver), pričom importér vystaví v prospech exportéra zmenku, alebo
uzná svoj dlh písomne formou dlžného úpisu
Výhody – pre exportéra sa púredaj na úver mení na predaj za hotové, jednoduchá, rýchla a
diskrétna operácia
Nevýhody – provízie forfaiterov sú pomerne vysoké
Forfaiter – spravidla banka exportéra, po zrážke úroku a provízie uhradí sumu pohľadávky
exportérovi, preberá všetky riziká plynúce z pohľadávky

Franchising – je to dohoda, ktorou silnejšia a zavedená firma postupuje spravidla začínajúcemu
podnikateľovi právo predávať výrobky tejto firmy v istom teritóriu, resp. Poskytovať služby
podľa jej štandardných postupov. Časť kapitálu musí vložiť aj začínajúca firma a zároveň je
povinná odvádzať dohodnutú časť svojich tržieb alebo svojho zisku. (kuk definíciu od Alexyho)

36. Podstata krátkodobých úverov. Obchodný úver a stále a nestále pasíva

-

finančné zdorje, ktoré získava podnik úverovou formou s lehotou spratnosti do 1 roka,
určené na prekonanie krátkodobého nedostatku platobných prostriedkov vyplývajúceho
zo sezónnych a iných výkonov v reprodukčnom procese

-

najdôležitejšie aktívne obchody komerčných bánk, slúžia na prekonanie momentálnej
platobnej neschopnosti alebo na zabezpečenie likvidity

-

patria sem kotokorenktný úver, ručiteľský (avalový) úver, lombardový úver, zmenkový
úver, krátkodobé úvery, krátkodobé účelove úvery

26

Obchodný úver – prostriedky sa neposkytujú v peňažnej, lae v naturálnej forme, dodávateľ doda
odberateľovi tovar alebo službu s tým, že odberateľ zaplatí po uplynutí dohodnutej lehoty,
úverový vzťah medzi nebankovými subjektmi

-

môže ho poskytovať len dodávateľ odberateľovi, nie naopak

-

dodávateľ môže poskytovať len do výšky, ktorá neohrozuje jeho vlastnú likviditu

Stále a nestále pasíva – sú automaticky vznikajúcim úverovým zdrojom, ktorý má podnik
bezplatne äbezúročne) k dispozícii na krytie svojich potrieb, spontánne vznikajúce finančné
zdroje, hlavnými položkami sú:

-

záväzky voči zamestnancom

– zdrojom ich krytia sú v pasívach súvahy záväzky voči

zamestnancom za nevyplatené mzdy a platy, minimálna výška záväzkov voči
pracovníkom (majúca charakter stáleho pasíva), túto min výšku (ktorá je podniku trvale k
dispozícii) dosahuje záväzok voči zamestnancom v deň výplaty. V ďalších dňoch má
trvale narastujúci záväzok už charakter nestáleho pasíva (dočasného zdroja, pričom pri
ďalšom termíne výplaty poklesne zasa na minimálnu trvalú úroveň

-

záväzky voči štátnemu rozpočtu resp. miestnemu rozpočtu

– vyplývajú zo skutočnosti, že

podnikové dane sa platia s istým oneskorením po ukončení daňového obdobia, podnik
teda po istú dobu disponuje prostriedkami, ktoré z titulu daní patria štátu

37. Podstata kontokorentného úveru, ručiteľského (avalového) úveru, lombardného úveru

Kontokorentný úver – najvýznamnejším krátkodobým bankovým úverom vo vyspelých
trhových ekonomikách, základom je založenie kontokorentného účtu (kontokorent), používa sa
na zúčtovanie a vyjadrovanie pohľadávok a záväzkov medzi jednotlivými obchodnými partnermi

-

kontokorent môže byť vedený ako vkladový účet a v tomto prípade vykazuje len kreditný
zostatok, klient vtedy vystupuje v banke ako veriteľ. Ak však nastane prípad, keď
záväzky sú väčšie ako príjmy, z klienta sa stáva dlžník, lebo banka mu na pokrytie
zvyšných záväzkov poskytne úver d určitej výšky na príslušný kontokorentný účet.Potom
sa z kontokorentného účtu stáva kontokorentný úver.

Výhody:

-

podnik má do výšky úverového rámca úver kedykoľvek k dispozícii bez toho, že by oň
musel osobitne žiadať a zdôvodňovať jeho potrebu

-

platia sa úroky len zo skutočne čerpaného úveru a za skutočný termín trvania debetného
salda, pritom tvanie debetného salda je obmedzené len na nevyhnutný čas

Nevýhody:

-

býva drahší než účelové úvery, banka si účtuje pohotovostnú províziu, zvyšuje sa úrok

Ručiteľský (avalový) úver

-

avalista-ručiteľ, pri poskytovaní úveru banka preberá záväzok svojho klienta voči tretej
osobe, banka sa zaväzuje za cudzí záväzok, poskytuje tento úver iba prvotriednym a
banke dobre známym zákazníkom, u ktorých je riziko insolventnosti veľmi malé

-

dve formy: zmenkový aval, ktorý poskutuje banka, avalový úver vo forme ručenia

Druhy bankových záruk: colná záruka, dopravná záruka, ponuková záruka, záruka za vady,
konosamentná záruka

Lombardný úver – je to úver zaistený hnuteľným majetkom alebo právom (ručnou zástavou),
podobný kontokorentnému úveru, hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že je poskytovaný na
pevnú čiastko po celú dobu dojednanej lehoty splatnosti a tento úver je úročený úrokovou

27

sadzbou bez ohľadu na jeho využitie. Pokiaľ dlžník nepotrebuje úver v celej výške a chce znížiť
náklady lombardného úveru, musí voľnú čiastku úveru využiť účelovým spôsobom, z toho
dôvodu sú vyuzívané takéto úvery v menšom rozsahu

-

zmenkový lombard

-

lombardný tovar

-

lombard na pohľadávky

38. Krátkodobý úver, krátkodobý účelový úver

krátkodobé úvery – otázka 36.
krátkodobý účelový úver – poskytujú banky podnikom na konkrétne dohodnuté ciele
-podmienky úverov vrátane ručenia a úrokových sadzieb sú značne diferenciované

39. Faktoring– podstata, výhody a nevýhody

Faktoring – znamená odpredaj pohľadávky dodávateľa voči odberateľovi osobitnej organizácii
(faktorovi), ktorá sa stará o jej inkaso

-

faktoringový vzťah vzniká vtedy, keď špecializovaná slopočnosť (faktor) kúpi krátkodobú
pohľadávku od predávajúceho pred jej lehotou splatnosti

Dôvody, ktoré vedú dodávateľa používať služby katora, sú dva:

-

nechce sa sám starať o správu svojich pohľadávok a dáva prednosť riešeniu, pri ktorom
prenecháva túto správu špecializovanej organizácii

-

chce poskytovať odberateľom obchodný úver za podmienok bežných v danom odbore, ale
nemá dostatok vlastného kapitálu, a preto potrebuje refinancovanie obchodného úveru,
ktoré mu môže poskytnúť faktor

Výhody pre dodávateľa.

-

odpadá mu podstatná časť administratívy spojenej so správou pohľadávky

-

nepotrebuje viazať slastný kapitál v pohľadávkach a pritom si zachováva konkurenčné
výhody plynúce z poskytovania ochdoného úveru odberateľom

-

zbavuje sa rizika z možného nezaplatenia pohľadávky, z pohybu úrokových sadzieb, resp
menového kurzu

Nevýhody.

-

pomerne vysoká cena faktoringových služieb, táto cena sa v súčasnosti pohybuje od 30-
50% aj viac z ceny vymáhanej pohľadávky

40. Finančná podpora zo strany štátu a jej význam pri financovaní podniku
Formy finančnej podpory: (priame a nepriame formy finančnej podpory)
Priame formy

-

dotácia, príspevok, grant

-

úhrada úrokov alebo časti úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi

-

úhrada časti úveru

-

realizácia štátnej záruky alebo bankovej záruky

-

cenové príplatky (napr. V poľnohospodárstve a potravinárstve)

-

exportné prémie – na krytie rozdielov medzi cenou na domácom a zahraničnom trhu (ich
úlohou je podporiť export niektorých druhov produkcie alebo celoplošna podpora exportu

-

návratná finančná pomoc – používa sa na účelové financie

(priame dotácie predstavujú jeden z najkontraverznejších nástrojov hospodárskej politiky štátu)
Nepriame formy štátnej pomoci:

28

-

prevzatie štátnej záruky za vankové úvery (Úvery, ktoré poskytli domáce obchodné banky
podnikom, alebo úvery, ktoré boli domácim podnikom poskytnuté zahraničnými
veriteľmi, alebo úvery, ktoré poskytli domáce podniky subjektom v zahraničí)

-

poskytnuté úľavy na dani, penáloch, pokutách, úrokoch alebo sankciách

-

predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za nižšiu cenu než je trhová

-

poskytovanie poradenských služieb

-

odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach

41. Finančná podpora z EU, predvstupové fondy, štrukturárne fondy a kohézny fond, PPP
projekty
- erópska regionálna politika je založená na princípe finačnej solidarity, ktorá umožňuje
využívať viac ako 35% rozpočtu EÚ
Predvstupné fondy – na pomoc pristupujúcim krajinám do EÚ, SR čerpala prostriedky z fondov
od roku 1990
Fond PHARE – vytvorený 1989 v snahe podporiť zmeny odohrávajúce sa v krajinách strednej a
východnej Európy, prvotne na pomoc Maďarsku a Poľsku, v roku 1997 sa však fond
pretransformoval na nástroj prípravy kandidátskych krajín na vstup do EU, na SR pod názvom
národný program PHARE

-

v roku 2000 aj pomoc z fondov SAPARD a ISPA, SAPARD – rozvoj poľnohospodárstva
a vidieka, ISPA – opatrenia na financovanie v dopravnej infraštruktúre a životnom
prostredí

Štrukturárne fondy a Kohézny fond
ŠF. Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky poľnohospodársky
usmerňovací a záručný fond, Finnčný nástroj pre usmerňovanie rybolovu
Kohézny fond – prostredníctvom neho sú financované akcie, ktoých cieľom je zlepšiť resp.
vyrovnať postavenie krajiny ako celku voči iným krajinám EÚ. Fond sa využíva v krajinách, kde
HDP na obyvateľa nedosahuje 90% preimeru EÚ
- realizátorom a hlavným činiteľom je štát
Verejno-privátne projekty (PPP – Public Private Partneship)

-

s rozvojom spoločnosti sú kladené väčšie nároky na verejné služby, ktoré zabezpečuje štát

-

podnikové financie môžu byť využívané na projekty, ktoré pomáhajú zabezpečovať aj
veľké finančne náročné projekty, ktoré by mali zabezpečiť verejný sektor a majú slúžiť
verejnému záujmu

-

PPP dávajú možnosť preklenúť nedostatok finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu i
obmedzené zdroje z fondov EÚ, preto projekty PPP treba vnímať ako jeden z možných
spôsobov zabezpečenia verejných služieb, sú jednou z možností, ako sa vyrovnať so
situáciou, keď sa mnohé dôležité investície zanedávajú

-

Ak sa podarí nastaviť systém a proces PPP čisto a transparentne, môže sa dosiahnuť
multiplikačný efekt a vniesť poriadok a systém do investícií súkromného kapitálu do
infraštruktúry

-

Pri PPP je treba si uvedomiť, že ide o rovnocenné partnerstvo, je teda nevyhnutná
rovnováha medzi verejným zadávateľom a súkromným partnerom

29