PF-prednášky

Podnikové financie (prednáška)

1. Základy podnikových financií

-

Obsah a úloha podnikových financií

-

Finančná politika a ciele podnikateľskej činnosti

-

Právne formy podniku

2. Finančné rozhodovanie podniku

-

Základné kategórie využívané pri finančnom riadení podniku

3. Financovanie podniku

-

Finančné potreby a zdroje podniku

-

Zdroje financovanie podniku

4. Získavanie vlastného kapitálu z externých zdrojov

-

Získavanie vlastného kapitálu v podnikoch jednotlivca, osobných spoločnostiach
a v družstvách

-

Získavanie vlastného kapitálu v kapitálových spoločnostiach

5. Získavanie vlastného kapitálu podniku z interných zdrojov

-

Zisk

-

Odpisy

-

Penzijné fondy ako finančný zdroj

-

Ostatné interné zdroje financovania

6. Získavanie finančných zdrojov úverovou formou

-

Dlhodobé a strednodobé úvery

-

Krátkodobé úvery

7. Finančná podpora zo strany štátu a EÚ

-

Finančná podpora podnikov zo strany štátu

-

Finančná podpora podnikov zo štrukturálnych fondov EÚ

-

Verejno-privátne projekty ( PPP – Public Private Partnership)

8. Finančná a kapitálová štruktúra podniku

-

Faktory pôsobiace na finančnú a kapitálovú štruktúru podniku

-

Optimálna finančná štruktúra podniku

9. Alokácia kapitálu a dlhodobé hmotné investície

-

Dlhodobé hmotné investície

-

Prepočty ekonomickej efektívnosti investičného projektu

-

Vplyv inflácie

10. Finančné rozhodovanie o krátkodobej alokácií kapitálu

-

Obežné aktíva podniku

-

Alokácia kapitálu do obežných aktív

-

Cyklus obratu peňazí

11. Oceňovanie podniku ako celku

-

Faktory pôsobiace na oceňovanie podniku

-

Metódy oceňovania podniku

Obsah cvičení

1. Úvodné cvičenie
2. Základné ukazovatele úrokového počtu:

-

Úročiteľ

-

Sporiteľ a fondovateľ

3. Základné ukazovatele úrokového počtu:

-

Odúročiteľ

-

Zásobiteľ a umorovateľ

-

Úroková miera a miera inflácie

4. Peňažné toky podniku ( Cash flow):

-

Priamy spôsob výpočtu cash flow

-

Nepriamy spôsob výpočtu cash flow

-

Ukazovatele likvidity a prevádzkový cash flow

5. Vlastný kapitál podniku z interných zdrojov:

-

Tvorba, rozdeľovanie a zdaňovanie zisku

-

Model určenia minimálne potrebného zisku

6. Získavanie vlastného kapitálu z interných zdrojov:

-

Odpisy a odpisové metódy

7. Daňové odpisové metódy:

-

Využívanie uvoľneného kapitálu

-

Odpisy ako zdroj financovania kapitálu

8. Využívanie cudzieho kapitálu v činnosti podniku:

-

Technika emisií akcií

9. Využívanie cudzieho kapitálu v činnosti podniku:

-

Úvery, ich splácanie

-

Stále a nestále pasíva

-

Leasing

10. Finančná analýza podniku:

-

Štruktúra a cena kapitálu

-

Vplyv štruktúry kapitálu na rentabilitu podniku

11. Alokácia kapitálu do obežného majetku:

-

Alokácia do zásob

-

Alokácia do pohľadávok

-

Alokácia do pohotových peňažných prostriedkov

12. Finančná analýza podniku:

-

Základné ukazovatele hodnotenia finančnej situácie podniku ( ukazovatele likvidity,
aktivity a zadlženosť)

Literatúra:

1. Koišová: Podnikové financie, skriptá
2. Vlachynský a kol.: Podnikové financie, Súvaha
3. Zalai a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku, Sprint
4. Kubkovič a kol.: Podnikové hospodárstvo, Sprint
5. Fotr. J.: Strategické finanční plánovaní, edica Manažer
6. Fetisová a kol.: Podnikové financie, zbierka príkladov, Súvaha

1. Základy podnikových financií a finančné rozhodovanie podniku

Vymedzenie pojmu financie a financovanie

Financie predstavujú peňažné prostriedky získané a použité hospodárskymi subjektmi.

Za hospodárske subjekty pritom rozumieme štát a verejný sektor, podniky služieb, výrobné

a obchodné podniky, spotrebiteľské jednotky.

Štofková, J. :

Pojem financie predstavuje sústavu peňažných vzťahov, ktoré sú spojené so získavaním

a používaním nahromadených peňažných prostriedkov.

Podnikové financie je možné chápať v rôznom kontexte:

-

Najčastejšie sa stretávame s predmetným chápaním

1. Peňažné prostriedky – s krátkym časovým horizontom podnikateľských aktív

2. Kapitál – dlhodobé zdroje financovania podnikateľských aktív ( resp. všetky zdroje, pri

ktorých predpokladáme, že budú podnikateľské aktivity zhodnocované)

3. Finančné zdroje – je to najširšie poňatie zdrojov financovania podnikateľských aktivít, bez

bližšieho rozlíšenia podľa času

Predpokladom úspešnosti podnikateľských aktivít je vzájomná interakcia týchto subjektov:

-

Podnikateľské subjekty – dodávateľsko-odberateľské vzťahy

-

Zamestnanci – kedy sú chápaní ako partneri, spolupracovníci

-

Štát – vytváranie priaznivého prostredia pre podnikanie, hlavne prostredníctvom

daňového systému

Podnikové financie sú sústavou peňažných vzťahov, do ktorých podnik musí vstupovať pri

získavaní finančných zdrojov, pri ich alokovaní a viazaní v jednotlivých zložkách majetku, pri

produktívnom využívaní majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov.

Peňažné vzťahy môžeme členiť

Z hľadiska:

-

Ich charakteru

-

Subjektov medzi ktorými vznikajú

-

Podľa oblasti podnikovej činnosti

-

Prípadne iných hľadísk

Obsahom rozpočtového vzťahu je jednostranný presun majetku v peňažnej forme (napr. platenie

dane, získanie dotácie)

Úverový vzťah znamená presun majetku spravidla v peňažnej forme (pri poskytnutí

dodávateľského a obchodného úveru aj v tovarovej forme). Po uplynutí dohodnutej lehoty dochádza

k spätnému pohybu tohto majetku v peňažnej forme.

Poisťovací vzťah charakterizuje presun peňažného majetku do spoločného poistného fondu, pričom

spätný pohyb je podmienený vznikom poistnej príhody a býva neekvivalentný (poistený môže získať

z poistného fondu viac alebo menej prostriedkov, ako doň sám vloží – závisí to od výšky škody, ktorá

mu pri poistnej príhode vzniká, a od konkrétnych podmienok poistnej zmluvy vrátane dĺžky platenia

poistného).

Realizačným peňažným vzťahom rozumieme vzťah vznikajúci pri kúpe a predaji tovaru či služby

pri promptnom platení. Nedochádza tu k presunu majetku, len k premene jeho formy (u

predávajúceho z tovarovej na peňažnú, u kupujúceho z peňažnej na tovarovú).

Podľa subjektov členíme peňažné vzťahy takto:

Vzťahy v rámci samého podniku: sprostredkujúce spravidla zmenu majetkovej formy (napr.

podnik predá cenný papier, ktorý vlastní, aby získal hotové peniaze, vkladá časť zisku do rezervného

fondu a v prípade potreby ho z tohto fondu uvoľňuje na krytie nepredvídaných potrieb).

Vzťahy medzi podnikom a inými ekonomickými subjektmi, či už sú to zamestnanci, vlastníci,

obchodní partneri, iné podniky a organizácie, štátny rozpočet a iné.

Podľa oblasti podnikovej činnosti ich členíme nasledovne:

Vzťahy vznikajúce pri získavaní finančných zdrojov, s ktorými potom podnik hospodári. Sú to

pôvodné vklady vlastníkov, resp. spoločníkov, ich dodatočné vklady, rôzne úverové zdroje vytvorené

v priebehu hospodárenia a v istých prípadoch aj dotácie zo štátneho rozpočtu alebo rôznych

verejných fondov či nadácií. Tieto vzťahy označujeme spoločným pojmom financovanie podniku.

Vzťahy spojené s alokáciou získavaných finančných zdrojov do jednotlivých zložiek

majetku, a to do hmotného a nehmotného majetku, finančných investícií (cenných papierov a iné),

zásob, pohľadávok a pohotových peňažných prostriedkov. Označujeme ich ako investovanie.

Peňažné vzťahy viažuce sa na produktívne využívanie podnikového majetku, t.j. vzťahy spojené
s výnosmi, nákladmi , tvorbou zisku a pohybmi prúdov hotovosti (cash flow).

Vzťahy zabezpečujúce rozdeľovanie dosiahnutých výsledkov hospodárenia, t.j. odvod daní, výplatu
podielu vlastníkov, resp. spoločníkov na zisku (divident) a ponechávanie časti zisku v podniku na
financovanie jeho rozvoja (vo forme fondov zo zisku, zvýšením akciového kapitálu).

Všetky tieto štyri vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti podnikovej činnosti označujú tokové veličiny.
Vyjadrujú dynamiku procesu. Ich pôsobením sa menia stavové veličiny.

Tokové a stavové veličiny

Stavové veličiny – majetku a kapitálu sa zachytávajú v súvahe podniku zostavovanej k istým
momentom (spravidla ku koncu jednotlivých štvrťrokov). Sú necitlivé na dĺžku obdobia, na konci
ktorého je daný okamih.

Súvaha dáva informácie o stave hospodárskych prostriedkov podniku z hľadiska ich štruktúry

Aktíva - Majetok podniku a z hľadiska zdrojov krytia

Pasíva – Finančné zdroje podniku.

Súvaha

Majetok:

 Stále aktíva:

-

Investičný majetok

-

Finančné investície

 Obežné aktíva:

-

Zásoby

-

Pohľadávky

-

Finančný majetok

Kapitál:

-

Vlastné imanie vrátane hospodárskeho výsledku za bežné obdobie

-

Dlhodobé záväzky

-

Krátkodobé záväzky

Tokové veličiny – charakterizujú objem príslušných vzťahov za isté časové obdobie a vyjadrujú
dynamiku procesu. Ich pôsobením sa menia stavové veličiny ako – majetok podniku kapitál, ktorý
tento majetok kryje.

Tokovými veličinami sú výnosy, náklady, peňažné príjmy a výdavky podniku.

Výnosy zahŕňajú predovšetkým tržby z realizácie výrobkov a služieb, aktiváciu materiálov
a tovarov získaných vo vlastnej réžii, predaje investičného majetku, výnosy z operácií s cennými
papiermi, úroky z poskytnutých úverov a výnosy z rôznych neobvyklých operácií.

Náklady sú peňažným vyjadrením živej a zhmotnenej práce spotrebovanej (vynaloženej) v podniku.

Peňažné príjmy a výdavky vyjadrujú sumy, ktoré za isté obdobie podnik v peňažnej forme prijal
a ktoré boli v peňažnej forme vydané.

Tokové veličiny sa zachytávajú vo výkaze ziskov a strát a v prehľade o peňažných tokoch podniku.

Výkaz ziskov a strát (výsledovka) zachytáva výnosy a náklady podniku v súlade s princípom
aktuálneho účtovníctva. Teda, že ich zachytáva v období, na ktoré sa vzťahujú (keď výnosy v súlade
s platnými predpismi vznikli a náklady sa vynaložili), bez ohľadu na to, či v danom období ich
ekvivalent v peňažnej forme do podniku prišiel alebo z podniku odišiel.

Umožňuje nám uskutočniť analýzu

Zjednodušená schéma výkazu ziskov a strát

Prevádzkové výnosy

-

Prevádzkové náklady

Prevádzkový výsledok hospodárenia

Finančné výnosy

-

Finančné náklady

Výsledok hospodárenia z

finančných operácií

-

Daň z prímov

Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti

-

Mimoriadny výsledok hospodárenia

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie

Prehľad o peňažných tokoch (cash flow) zachytáva skutočný pohyb peňažných prostriedkov
v danom období. Od výkazu ziskov a strát sa líši predovšetkým v dôsledku rozdielov medzi výnosmi
a peňažnými príjmami na jednej strane a v dôsledku rozdielov medzi nákladmi a peňažnými
výdavkami na strane druhej.

Výnosy a peňažné príjmy – rozhodujúce rozdiely sú z časového hľadiska. Tržba vzniká momentom
realizácie. Pri predaji v maloobchode výnos znamená súčasne aj peňažný príjem v medzipodnikovom
styku to tak nie je.

Náklady a peňažné výdavky – peňažný výdavok vzniká vtedy, keď podnik za vstupy platí.

Prehľad o peňažných tokoch (cash flow) dopĺňa dvojicu účt. Výkazov.

Pri sledovaní peňažných tokov v podniku sa uplatňuje metóda:

-

Priama metóda znamená priame sledovanie príslušných peňažných príjmov a výdavkov
podniku.

-

Nepriama metóda vychádza z výsledku hospodárenia pred zdanením a upravuje ho
o výnosy, ktoré v danom období nevyvolali peňažný príjem, o náklady, ktoré v danom
období nezaznamenali peňažné výdavky, o daň, resp. iné položky.

Pri finančných tokoch z investičných a finančných činností sa uplatňuje len priama metóda.

Cash flow – je to toková dynamická veličina peňažných prostriedkov. Táto veličina predstavuje
prírastok alebo úbytok peňazí v súvislosti s hospodárskou činnosťou podniku. Môže, ale nemusí sa
rovnať zisku, pretože skutočné peniaze nemusia byť totožné s nákladmi a výnosmi podniku, ktoré
účtujeme za účelom vyčíslenia zisku.

Trojbilančný systém firmy (TSF)

-

TSF – hovorí o vzájomnom prepojení troch základných výkazov podniku (súvaha,
výsledovka, výkaz cash-flow), medzi ktorými musia platiť určité vzťahy a väzby a na
ktorých musí byť dodržaný bilančný princíp (rovnosť dvoch strán).

-

Súvaha je osou tohto systému firmy.

-

Výsledovka v tomto systéme vysvetľuje proces tvorby zisku a

-

CF vysvetľuje zmeny v peňažných prostriedkoch (tzv. tretí rozmer). &integrujúcim,
zjednocujúcim prvkov v tomto systéme sú zisk a

Finančná politika a ciele podnikateľskej činnosti

Finančná politika podniku upravuje konkrétny spôsob riadenia a uskutočňovania jeho finančnej
činnosti.

Podnikovú finančnú politiku ovplyvňujú štyri základné faktory:

-

Finančný cieľ podnikateľskej činnosti všeobecne a na jeho základe formulované
konkrétne čiastkové finančné ciele,

-

Odbor podnikovej činnosti,

-

Právna forma podniku,

-

Stav a predpokladaný vývoj ekonomického okolia podniku.

Finančný cieľ podnikateľskej činnosti všeobecne a na jeho základe formulované konkrétne čiastkové
finančné ciele.

-

V súčasnosti sa základný finančný cieľ podnikateľskej činnosti formuluje ako
maximalizácia trhovej hodnoty podniku pre vlastníkov rešpektujúca obmedzenia dané
záujmami ďalších účastníkov podnikania.

Za čiastkové finančné ciele podniku spravidla považujú:

-

Likvidita,

-

Rentabilita

-

Stabilita podniku

Likvidita – je schopnosť premeniť hodnoty na peniaze ako najlikvidnejšie aktívum, z toho vyplýva,
že podnik je schopný plniť svoje platobné záväzky v budúcich obdobiach.

Platobná schopnosť (solventnosť) znamená, že podnik má vždy toľko pohotových platobných
prostriedkov, aby mohol bežne a načas uhrádzať svoje splatné záväzky. &je základom dôvery
vlastníkov, dodávateľov a veriteľov, základnou črtou dobrej povesti firmy.

Strategická likvidita – ide o také zloženie majetku a finančných zdrojov, aby sa zabezpečilo nielen
bežné uhrádzanie podnikových záväzkov (operatívna likvidita), ale aj realizácia strategických
zámerov podniku (väčší investičný projekt, zavedenie nového výrobného radu, rast podielu na trhu,
diverzifikácia podnikovej činnosti do nových oblastí a pod.)

Z hľadiska likvidity členíme majetok do týchto tried:

1. Najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere (krátkodobý finančný majetok)

2. Majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe – splatné krátkodobé pohľadávky,

3. Menej likvidné – zásoby,

4. Dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínové vklady,

5. Nelikvidné (takmer nelikvidné) – hmotný majetok.

Poznať úroveň likvidity jednotlivých zložiek

Ukazovatele likvidity môžu byť buď pomerové alebo rozdielové.

Najčastejšie z pomerových ukazovateľov sa používajú tieto :

Likvidita I. stupňa:

Finančný majetok (pohotové peň. Prostriedky/ krátkodobé záväzky

Mal by nadobúdať hodnotu od 0,2 (dolná hranica prijateľných výsledkov) do 0,6

Likvidita II. Stupňa :

Finančný majetok +krátkodobé pohľadávky / krátkodobé záväzky

Za odporúčané hodnoty sa považujú tie, ktoré teda sú v intervale od 1 až 1,5. Krátkodobé záväzky

Likvidita III.stupňa:

Finančný majetok + krátkodobé pohľadávky + zásoby / krátkodobé zväzky

Hodnoty tohto ukazovateľa by mali byť od 2 do 2,5.

Rozdielové ukazovatele:

Ide o rozdiel príslušnej majetkovej skupina a krátkodobých záväzkov. V tomto prípade dostaneme

fondy.

Čisté pohotové peňažné prostriedky – peniaze – momentálne splatné záväzky

Čistý peňažný majetok – (peniaze + pohľadávky) – krátkodobé záväzky

Čistý pracovný kapitál – (peniaze + pohľadávky + zásoby) – krátkodobé záväzky

Rentabilita vyjadruje ziskovosť podniku. Podnik je rentabilný, ak dosahuje zisk, t.j. ak sú jeho

výnosy väčšie ako náklady.

Ak výnosy prevyšujú náklady ide o kladný VH, teda zisk, ak sú náklady vyššie ako výnosy podnik

Výsledok hospodárenia podniku sa skladá:

-

Z prevádzkového VH

-

Miera rentability vlastného kapitálu :

R(vk) – čistý zisk / vlastný kapitál

Stabilita – znamená schopnosť, pri stále sa meniacich vonkajších aj vnútorných podmienkach

podnikovej činnosti – zabezpečovať požadovanú úroveň likvidity a rentability.

Odbor podnikovej činnosti

Úrok a úroková miera

Úrok je platbou spojenou s úverovým vzťahom. Platí ho dlžník za obdobie trvania dlhu.

Charakterizuje sa ako cena používania peňazí.

Výška úroku sa stanovuje percentuálnou sadzbou – úrokovou mierou - zo sumy dlhu.

V trhovej ekonomike sú v úrokovej miere zahrnuté viaceré komponenty:

-

Čistý alebo netto úrok, - základná zložka – zabezpečuje rovnováhu medzi dopytom

a ponukou po peniazoch.

-

Úhrada nákladov spojených poskytnutím úveru a jeho správou,

-

Odmena veriteľa za znášanie rizika,

-

Inflačná prémia, ktorá kompenzuje zhodnocovanie pohľadávky inflačným vývojom, je

determinovaná v hospodárstve očakávanou mierou inflácie,.

-

Miera zdaňovania úrokového výnosu veriteľa. Čím je intenzita zdaňovania vyššia, tým

vyššia bude aj priemerná úroková miera. Rozoznávame reálnu a nominálnu úrokovú

mieru.

Nominálna úroková miera je miera určená zmluvou medzi veriteľom a dlžníkom ako úročenie

konkrétnych depozít a dlhov. Je uvedená v úverovej zmluve.

Reálna úroková miera je mierou očistenou o vplyv zdanenia a inflácie. Ide o časť úrokovej miery,

ktorá skutočne zostane ako reálny dôchodok veriteľovi.

Možno ju vypočítať podľa vzťahu :

r = i.(1-d) – f / 1 + f

Budúca hodnota vkladu:

Jednoduché úročenie – Vt = V0.(1+i.t)

Výška úrokov: ú = V0.i.t

Zložené úročenie – Vn = V0.(1+i)n

Ak sa uskutočňuje úročenie v kratších ako ročných intervaloch, je potom vzore

modifikovaný ako:

Vn = V0(1+i/m)n.m

Plynulé úročenie:

Vn = V0.ei.n e- je Eulerovo číslo = 2,7182

Konečná hodnota sumy anuít. Anuita je pravidelná, rovnaká platba uskutočňovaná stanovený počet

období (rokov).

Konečná hodnota sumy anuít označíme ako S, potom:

S = a. (1+i)n-1/i

S – konečná hodnota vkladu

a- Je pravidelný, rovnaký vklad za rok (anuita)

Výška anuít potrebná na dosiahnutie istej konečnej hodnoty sumy anuít – keď chceme zistiť výšku

ročného vkladu, potom.

a = S.i/(1+i)n-1 výraz v zátvorke je fondovateľ

Súčasná hodnota budúcich efektov: V0 = Vn.1/(1+i)n

Kde 1/(1+i)n je odúročiteľ

Súčasná hodnota sumy anuít:

D = a. (1+i)n-1/i.(1+i)n výraz v zátvorke je zásobiteľ.

Rovnaká splátka dlhu:

a = D. i(1+i)n/(1+i)n-1 výraz v zátvorke je umorovateľ

Odbor podnikovej činnosti

Potrebný objem majetku je daný predovšetkým v odbore s bežne uplatňovanou úrovňou techniky

a technológie. Konkurencieschopnosť podniku vyžaduje využívať techniku a technológiu

porovnateľnú s konkurenciou.

Tento faktor teda ovplyvňuje štruktúru majetku (je to pomer medzi investičným majetkom

a obežnými aktívami), objem kapitálu a jeho zloženie.

Odbor podnikateľskej činnosti je významný aj pre rýchlosť obratu podnikového kapitálu.

Právna forma podniku

Kritéria podľa, ktorých si podnikateľ volí právnu formu.

-

Veľkosť kapitálu – v podnikoch jednotlivca, osobných spoločnostiach a spoločnostiach

s ručením obmedzeným sú ich zdrojom voľné finančné zdroje podnikateľa, resp.

spoločníkov a úvery, ktoré môžu získať.

-

Rozsah ručenia za záväzky podniku.

V podniku jednotlivca, spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti, komplementári

komanditnej spoločnosti ručia celým svojím osobným majetkom ako aj výškou svojho

vkladu do spoločnosti. Komandisti ručia len do výšky nesplatenej časti svojho vkladu.

Najmenej však vo výške 250 eur.

Spoločnosť s ručením obmedzeným ručí celým svojím majetkom a jej spoločníci do výšky

nesplatnej časti svojho vkladu.

Spoločnosť môže založiť jedna osoba, ale spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov.

Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 eur, ale hodnota vkladu spoločníka

musí byť minimálne 750 eur.

Akciová spoločnosť ručí celým svojím majetkom a akcionári ručia len do výšky nesplatených

upísaných akcií.

Akciovú spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak dvaja

alebo viacerí zakladatelia a hodnota základného imania spoločnosti musí byť a aspoň 25 000 eur.

V družstve sa základné imanie tvorí súhrnom členských vkladov.

Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru

členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak.

Zapisované základné imanie musí byť najmenej 1 250 eur.

-

Spôsob riadenia podniku je odvodený od pravidla: kto zodpovedá musí mať právo aj

riadiť.

 V podniku jednotlivca aj v osobných spoločnostiach je ručenie a vlastníctvo priamo spojené

s riadením.

 V kapitálových spoločnostiach a družstvách riadia a zastupujú navonok spoločnosť volení

predstavitelia vlastníkov.

-

Rozdeľovanie zisku a úhrada straty sú úzko spojené so spôsobom ručenie za záväzky

a s riadením.

-

Daňové zaťaženie podniku. Podniky jednotlivca a spoločníci osobných spoločností sú

zdaňovaní daňou z príjmov fyzických osôb a kapitálové spoločnosti s daňou z príjmov

právnických osôb (v súčasnosti u nás platí jednotná z daň príjmu vo výške 19%).

-

Možnosti získavanie úveru. Vyššie právne formy podnikov majú spravidla aj vyššie

základné imanie a tomu zodpovedajúce aj väčšie možnosti získavať úvery.

Stav a predpokladaný vývoj ekonomického okolia podniku

Ekonomickým okolím rozumieme všetky subjekty, orgány a organizácie, s ktorými podnik vo svojej

činnosti prichádza do styku, tieto sa navzájom ovplyvňujú.

Môžeme ho ponímať z aspektu makroekonomického a mikroekonomického.

Makrookolie

je ovplyvňované

-

1. Hospodárskou a legislatívnou politikou štátu, ktorá je tvorená dotačnou politikou,

politikou podpory a rozvoja podnikania, voľbou daňového systému, politikou ochrany

životného prostredia a pod.,

-

2. Uplatňovaním poznatkov vedeckotechnického rozvoja, ktoré určujú technologické

okolie podniku,

-

3. Vývojom medzinárodných politických a ekonomických podmienok (vytváranie

integračných zoskupení a začlenenie krajiny do niektorých z týchto zoskupení, politická

nestabilita v určitých regiónoch a ich potenciálny dopad na hospodársku činnosť

podniku),

-

4. Vývojom na finančných trhoch z pohľadu možností a podmienok získavania

finančných zdrojov na rozvoj podnikateľských aktivít.

Mikrookolie

je ovplyvňované

-

1. Trhovou situáciou ako je dopyt na jednotlivých trhoch ako doma, tak aj v zahraničí,

možnosti a bariéry vstupu na iné trhy, faktory ovplyvňujúce dopyt, vývoj predajných

cien, devízových kurzov, a pod.

-

2. Konkurenciou a faktormi ovplyvňujúce konkurenčnú situáciu, možnosti zavádzania

substitučných výrobkov,

-

3. Vývoj cien na trhu so surovinami a energiami a pod.

Z pohľadu finančnej politiky by sa podnik nemal venovať sledovaniu svojho ekonomického okolia iba

jednorázovo, ale mal by ho sledovať neustále a svojou finančnú politiku vyhodnocovať a vytvárať

si informačný systém, zameraný na sledovanie, vyhodnocovanie a prognózovanie dôležitých faktorov

podnikového okolia.

Finančné rozhodovanie podniku

Obsahom finančného rozhodovania podniku je organizovanie pohybu kapitálu,

peňazí, pohľadávok a záväzkov.

Proces môžeme rozložiť do fáz:

-

Rozoznávanie a formulovanie potrebnej zmeny,

-

Vyhľadávanie možných riešením

-

Vyhodnotenie jednotlivých alternatív z hľadiska výnosnosti a rizikovosti riešení,

-

Prijatie rozhodnutia, t.j. zvolenie jednej z alternatív.

Základné kategórie využívané pri finančnom riadení podniku

Finančné riadenie pracuje s celým radom kategórií a pojmov. K najdôležitejším patria:

-

Zisk,

-

Peňažné prúdy hotovosti (cash flow),

-

Úrok a úroková miera,

-

Časová hodnota peňazí,

-

Riziko a neistota,

-

Požadovaná miera výnosu,

-

Náklady alternatívnych príležitostí.

1. Zisk

Rozdiel medzi všetkými výnosmi a všetkými nákladmi podniku (z prevádzkovej, finančnej činnosti

a mimoriadnych operácií) je výsledkom hospodárenia podniku.

Ak: výnosy > náklady = zisk

Výnosy < náklady = strata

Zisk je kvalitatívny ukazovateľ.

Charakterizuje:

-

Efektívnosť používania podnikového kapitálu,

-

Je zdrojom dôchodkov vlastníkov,

-

Dôležitý zdroj financovania rozvoja podniku.

2. Peňažné prúdy hotovosti (cash flow)

Sú kľúčovou kategóriou najmä pri rozhodovaní o otázkach platobnej schopnosti a likvidity podniku

a pri všetkých druhoch investičných rozhodnutí.

Poznáme:

Brutto cash flow označuje všetky peňažné príjmy a výdavky podniku za isté časové obdobie (napr.

za rok).

Netto cash flow vyjadruje pozitívne saldo bežných peňažných príjmov a výdavkov, do ktorých nie

sú zahrnuté výdavky investičného charakteru.

3. Úrok a úroková miera

Úrok je platbou spojenou s úverovým vzťahom. Platí ho dlžník za obdobie trvania dlhu.

a, budúca hodnota vkladu

Jednoduché úročenie – úroky sa platia vždy len z pôvodnej sumy, neplatia sa z úrokov.

Zložené úročenie – úroky sa pripisujú raz ročne a potom sa v ďalšom období úročia spolu

s vkladom. Počíta sa teda aj úrok z úroku.

Plynulé úročenie

b, súčasná hodnota budúcich efektov (prínosov)

c, Konečná hodnota sumy a anuít.

d, výška anuít potrebná na dosiahnutie istej konečnej hodnoty sumy anuít

e, súčasná hodnota sumy anuít

f, rovnaká splátka dlhu

Riziko a neistota

Neistotu definujeme ako neurčitosť alebo náhodnosť podmienok pôsobenia výsledkov istých javov

či procesov.

Neistota – sa chápe v zmysle variability, ktorá neumožňuje presnú predikciu budúcich výsledkov

určitých aktivít alebo procesov. Prejavuje sa to menšími alebo väčšími odchýlkami predpokladaných

výsledkov od skutočne dosiahnutých.

Neistota môže mať subjektívny alebo objektívny charakter.

Objektívny charakter neistoty – prvky, resp. zložky majú náhodný charakter.

Subjektívny charakter neistoty – vyplýva z neúplnosti a relatívnej nedostatočnosti našich poznatkov

o objektoch reálneho sveta.

Rizikom je taká neistota, pri ktorej sme schopní pomocou rozličných - najmä štatistických – metód

kvantifikovať možnosti odklonu skutočných podmienok alebo výsledkov od očakávaných hodnôt.

V praxi riziko charakterizuje však pravdepodobnosť vzniku nepriaznivých alternatív.

Ak ide o pozitívne alternatívy, tie sa označujú ako šanca.

Z hľadiska vecného rizika delíme na:

-

Podnikateľské – zahŕňa trhové riziká a riziká súvisiace s prevádzkou podniku a

-

Finančné riziko – úverové riziko , úrokové riziko a riziko likvidity.

Z hľadiska príčin vzniku členíme riziká na:

-

Systematické, ktoré postihujú vo väčšej alebo menšej miere všetky podniky (ide o zmeny

konjunktúry, zmeny cien na trhoch , zmeny hospodárskej politiky... )

-

Nesystematické postihujú ten-ktorý konkrétny podnik.

Spravidla platí, že čím je riziko dosiahnutia očakávaných peňažných príjmov vyššie, tým je

bezpečnosť investície nižšia. Varianty s vyššou výnosnosťou sú rizikovejšie a opačne.

Pravdepodobnosť nezaplatenia úveru dlžníkom sa dá vyjadriť takto:

Možnosť

Pravdepodobnosť (=1,0)

Úver bude splatený v dohodnutom termíne

0,85

Nezaplatenie úrokov

0,10

Nesplatenie viacerých splátok a úrokov

0,05

Súčet všetkých pravdepodobností sa rovná 1. Pri istej bezrizikovej možnosti sa pravdepodobnosť

rovná 1. Na základe pravdepodobnosti sa dá určiť priemerná očakávaná hodnota všetkých možných

variantov. Určí sa ako vážený aritmetický priemer jednotlivých možností, kde váhou je stupeň

pravdepodobnosti každej možnosti.

Pomoc štandardnej odchýlky sa potom dá určiť priemerná odchýlka od očakávanej hodnoty a tým aj

stupeň rizika.

Čím je táto priemerná odchýlka vyššia, tým je riziko vyššie.

Riziko sa dá eliminovať poistením.

Nie je možné sa poistiť napr. pred infláciou pred recesiou. Rovnako sa nedá poistiť cenové riziko, ako

je riziko zmeny cien komodít, zmeny menových kurzov alebo úrokových sadzieb.

Chceme byť spoločníkom v niektorom z dvoch podnikov. V ktorom podniku je väčšie riziko

investovania, ak sa očakáva vývoj uvedený v tabuľke:

Variant vývoja
ekonomiky

Pravdepodobnosť
variantu

Pravdepodobná miera výnosu

Podnik A

Podnik B

Recesia

0,2

10%

-4%

Normálny vývoj

0,6

18%

18%

Konjunktúra

0,2

26%

40%

Riešenie

Očakávaná miera výnosu podniku A
A = (10 * 0,20 + 18 * 0,60 + 26 * 0,20)/1 = 18%
Očakávaná miera výnosu podniku B
B = (4 * 0,20 + 18 * 0,60 + 40 * 0,20)/1 = 18%

Štandardná odchýlka jednotlivých variantov výnosnosti od priemernej výnosnosti je daná vzťahom :

V- je miera výnosu jednotlivých variantov
V- očakávaná priemerná miera výnosu
p- pravdepodobnosť vzniku jednotlivých variantov
N- počet variantov

Štandardná odchýlka pre podnik A
v,

ov

v,-ov

(vi - ov)2

p,

(vi – ov)2.pi

10

18

-8

64

0,2

12,8

18

18

0

0

0,6

0

26

18

8

64

0,2

12,8

Rozptyl

25,6

O = 25,60 = 5,08

Štandardná odchýlka pre podnik B
v,

ov

v,-ov

(vi - ov)2

p,

(vi – ov)2.pi

4

18

-14

196

0,2

39,2

18

18

0

0

0,6

0

40

18

22

484

0,2

96,8

Rozptyl

136

O = 136 = 11,66

Štandardná odchýlka podniku A
O = 25,60 = 5,08
Štandardná odchýlka podniku B
O = 136 = 11,66
Záver:
Investícia do podniku B je rizikovejšia.

Čiže môžeme konštatovať, že podmienkou správneho finančného rozhodovania je nielen
kvantifikácia užitočnosti jednotlivých variantov, ale aj kvantifikácia ich rizikovosti,
Problémom však zostáva fakt, že vstupné údaje na výpočet hodnoty očakávanej užitočnosti a k nim
prislúchajúce pravdepodobnosti sú spravidla len kvalifikovaným odhadom.

Požadovaná miera výnosu

Pri miere výnosu máme na mysli percentuálne vyjadrenie čistého výnosu, ktorý prináša investovaný
vlastný kapitál.
Ide o špecifického ukazovateľa miery rentability celkového kapitálu.
Je to dôležité kritérium posudzovania efektívnosti investičných projektov.
Nemôžeme však brať do úvahy priemernú mieru výnosu za podnik. Pretože jednotlivé investičné
príležitosti sú rôzne rizikové.

Náklady alternatívnych príležitostí

Týmto pojmom označujeme hodnotu alternatívneho použitia finančných alebo iných zdrojov,
hodnotu obetovanej alternatívnej príležitosti.

Zdroje financovania podniku

Aby si podnik zabezpečil svoje fungovanie a rast je potrebné aby mal dostatok finančných zdrojov.
Podnik má možnosť získavania svojich finančných prostriedkov z viacerých zdrojov.
Pod pojmom finančné zdroje rozumieme jednotlivé zdroje, z ktorých prichádzajú do podniku
peňažné prostriedky v priebehu istého obdobia. Má teda dynamický charakter

Zo širšieho hľadiska finančné zdroje sú:

-

Tržby z realizácie produkcie, nepotrebné zložky stáleho majetku a zásob

-

Získavanie rôznych úverov a pôžičiek

-

Nenávratná finančná pomoc zo SR

-

Účelových fondov a nadácii.

Pri užšom chápaní sa do pojmu finančné zdroje nezahŕňajú celé tržby, ale iba:

-

Časť zisku zadržiavaný ako zdroj jeho samofinancovania

-

Odpisy z investičného majetku (netto cash flow)

Zdroje financovania podniku
Štruktúra finančných zdrojov podniku

Finančné zdroje podniku môžeme členiť z hľadiska:

1. Účelu, na ktorý sú určené
2. Z časového hľadiska
3. Podľa prameňa z ktorého plynú
4. Z hľadiska vlastníctva

Podľa účelu, na ktorý sú určené, získava podnik finančné zdroje ako kapitál alebo ako
peniaze

O kapitáli hovoríme, ak zdroje slúžia na zariadenie, rozšírenie, modernizáciu alebo iné zveľadenie
podniku, teda investujú sa.
O peniazoch hovoríme, ak finančné zdroje slúžia na zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity
podniku.
Z časového hľadiska finančné zdroje môžeme členiť podľa toho na aké obdobie ich má podnik
k dispozícií:

-

Na neobmedzený čas (trvale); taký charakter má základné imanie podniku získané
pôvodnými alebo dodatočnými vkladmi vlastníkov a samofinancovanie

-

Dlhodobo; ide o zdroje získavané úverovou formou; ide teda o dlhodobé záväzky
(splatnosť 4-6 rokov) a strednodobé záväzky (1-4 roky)

-

Krátkodobo; rôzne druhy úverových zdrojov s lehotou splatnosti do jedného roka.

Podľa prameňa, z ktorého do podniku plynú, môžeme finančné zdroje členiť na externé
a interné.

Externé zdroje: všetky zdroje plynúce do podniku od iných subjektov, ide teda hlavne o všetky
druhy úverov a pôžičiek, dotácií, ale aj pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov.
Interné zdroje: radíme zisk po zdanení a znížený o dividendy, odpisy z investičného majetku
a zdroje uvoľňované pri zmenách majetkovej a finančnej štruktúry podniku.

Z hľadiska vlastníctva členíme finančné zdroje na vlastné a cudzie

Vlastné zdroje sú interné zdroje, pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov. Tieto zdroje má podnik
trvalo k dispozícii a tvoria vlastné imanie podniku. Stav vlastného imania je zrejmý zo strany pasív
bilancie podniku.

Cudzie zdroje podniku zahŕňajú všetky druhy úverov, pôžičiek a záväzkov (vrátane stálych
a nestálych pasív), ako aj prípadnú nenávratnú finančnú pomoc, ktorú poskytuje podniku štátny
rozpočet, účelové fondy a nadácie.
Finančná pomoc je pri získavaní cudzím zdrojom, ale tým, že je nenávratná sa v podniku stáva
súčasťou jeho vlastných zdrojov.

Rozdelenie finančných zdrojov podniku
Finančné
zdroje

zisk

odpisy

Vklady
vlastníkov

Finančná
pomoc

Dlhodobé
a strednodobé
úvery a
záväzky

Krátkodobé
úvery a
záväzky

Členenie
podľa

Času

Trvalé

dlhodobé

Krátkodobé

Zdroja

Interné

Externé

vlastníka

Vlastné

cudzie

Finančný trh je systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umožňujúcich sústreďovať a znovurozdeľovať
dočasne voľné finančné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe vzťahu ponuky a dopytu.
Vo všeobecnosti sa uvádzajú nasledovné podmienky, ktoré predpokladajú fungovanie finančného
trhu:

-

Motívy individuálneho sporenia

-

Možnosti investovať dočasne voľné peňažné zdroje

-

Zodpovedajúce inštitúcie, ktoré podporujú investovanie

Členíme ich na:

-

kapitálový trh

-

Peňažný trh

-

Devízový trh

-

Trh drahých kovov

-

Poistný trh

Kapitálový trh členíme na:

1. Trh s investičnými cennými papiermi (akciami a obligáciami, hypotekárnymi listami)

-

Domácimi

-

Zahraničnými

2. Trh strednodobých a dlhodobých úverov

-

Domáce

-

Zahraničné subjekty

Peňažný trh členíme na:

1. Trh krátkodobých cenných papierov (pokladničných poukážok, vkladových certifikátov,

bankových akceptov, komerčných papierov a pod.)

2. Trh krátkodobých úverov

Devízový trh
Obchoduje sa tu z devízami a valutami.
Valuta je konkrétny peniaze, bankovka (libra, EURO, dolár, koruna a pod.

Valuta je označenie pre znaky peňazí (bankovky, štátovky, mince) iných štátov a sú to vlastne
hotovostné peniaze iných štátov. Dnes sa už využívajú iba v cestnom ruchu. Zahraničnoobchodné
záväzky a pohľadávky sa zásadne vykonávajú len v devízach.

Devíza je krátkodobá peňažná pohľadávka znejúca na cudziu menu a splatná v cudzine.
Môže vystupovať v rôznych formách, napr. vo forme akreditívu, šeku, zmenky a pod. Devíza môže
znieť na voľne vymeniteľné meny (voľná devíza) alebo na meny, ktoré nie sú voľne vymeniteľné
v zahraničí (viazaná devíza).

Pod akreditívom rozumieme poverovací list (poukážku), ktorým banka dáva príkaz inej banke, aby
majiteľovi akreditívu alebo osobe poverenej v akreditíve vyplatila buď naraz, alebo po častiach
uvedenú sumu v akreditíve.

Šek je cenný papier, obsahuje bezpodmienečný písomný príkaz peňažnému ústavu, aby zaplatil
z pohľadávky vystaviteľa alebo poskytnutého úveru sumu peňazí, na ktorú je šek vystavený, a to buď
majiteľovi alebo osobne uvedenej na šeku.

Zmenka je cenný papier obsahujúci zákonom prepísané náležitosti, v ktorom sa vystavovateľ
zmenky:

1. Buď sám zaväzuje, že v stanovenom čase zaplatí zmenkovú sumu určitej druhej osobe

(vlastná zmenka)

2. Prikazuje tretej osobe, aby v stanovenom čase zaplatila druhej osobe určitú sumu (cudzia

zmenka).

Je prevoditeľná rubopisom. Vystavuje sa na peňažnú sumu (nie na tovar alebo cenné papiere).

Trh drahých kovov je trh so zlatom, platinou, paládiom a pod.
O primárnom trhu hovoríme ak producenti predávajú drahé kovy bankách alebo obchodníkom
s drahými kovmi.
O sekundárnom trhu hovoríme ak banky, obchodníci, príp. brokeri predávajú kovy konečným
spotrebiteľom alebo investorom.
Poistný trh je trhom, na ktorom sa obchoduje so špecifickým druhom finančných služieb, a to
s poistením a zaistením.

Poistný trh (poisťovne) členíme na:

1. Vecný poistný trh

-

Ponuka poistenia

-

Dopyt po poistení

2. Investičný poistný trh

-

Investovanie voľných finančných prostriedkov

Na vecnom poistnom trhu je predmetom podnikania komerčnej poisťovne poisťovacia
a zaisťovacia činnosť.

Na investičnom poistnom trhu poisťovne zhodnocujú dočasne voľné technické rezervy spolu
s vlastnými finančnými prostriedkami.

Získavanie vlastného kapitálu z externých zdrojov

Externé zdroje – boli vytvorené mimo vlastnej činnosti, do firmy prichádzajú zvonku.
Členíme ich na:

1. Vlastné
2. Kapitáloví fondy: emisné ážio (rozdiel medzi trhovou a nominálnou hodnotou

akcií).

3. Cudzie – cudzie zdroje určujú financovanie podniku nasledovnou formou:

A, úverovou formou – bankové úvery a záväzky
B, finančná podpora zo strany štátu – čerpanie dotácií

Vlastný kapitál z externých zdrojov prichádza do podniku pri jeho založení ako pôvodný
vklad vlastníka.
Tvorba základného imania je daná obchodným zákonníkom.
Základné imanie je najdôležitejším zdrojom financovania dlhodobých potrieb.
Ak podnik nemá dostatok interných zdrojov dochádza k ďalšiemu vlastníckemu vzťahu.

Získavanie vlastného kapitálu v podnikov jednotlivca, osobných spoločnostiach
a v družstvách
V podnikoch jednotlivca je daná výška vkladu jednotlivca finančnou náročnosťou podnikateľského
zámeru.

-

Majú sťažený prístup k úverom

-

Pri zakladaní podniku sa musia spoliehať najmä na vlastný kapitál

-

Zdrojom bývajú úspory podnikateľa, resp. jeho rodiny.

-

Kapitál sa vkladá nielen v peňažnej forme, ale aj vo forme nehnuteľností, prípadne iných
zložiek majetku.

Ak podnikateľ nemá dostatok vlastného kapitálu môže získať zdroje aj od tichého spoločníka.
Tichý spoločník môže vložiť kapitál do podniku jednotlivca, ale sám sa nezúčastňuje na riadení.

Pri osobných spoločnostiach (verejná obchodná spoločnosť a komanditná) úprava veľkosti
a spôsob vkladu sa uvádza v zmluve medzi spoločníkmi.
V komanditnej spoločnosti sa základné imanie tvorí zmluvne dohodnutými vkladmi
komplementárov (ti sa zúčastňujú na riadení a ručia za záväzky spoločnosti celým svojím osobným
majetkom) a komandistov.
Základné imanie sa zapisuje do obchodného registra.

Družstvá – základné imanie sa tvorí z členských vkladov. Môže mať formu peňažnú alebo aj formu
vecného vkladu, pokiaľ to stanovy družstva pripúšťajú.

Získavanie vlastného kapitálu v kapitálových spoločnostiach

Spoločnosť s ručením obmedzeným. U nás obchodný zákonník stanovuje minimálnu výšku
základného imania spol. s. r. o. na 5000€ a minimálny podiel jedného spoločníka na 750€ . Pri vzniku
musí spoločnosť vytvoriť rezervný fond najmenej vo výške 5% základného imania a každoročne ho
musí dopĺňať o 5% z čistého zisku za príslušný rok.

Zvyšovanie základného imania z externých zdrojov môže byť buď dodatočnými vkladmi pôvodných
spoločníkov, alebo prijatím nových spoločníkov.

Akciové spoločnosti – získavajú prvotné vybavenie základným imaním emisiou akcií a ich
umiestnením na kapitálovom trhu. Podľa nášho Obchodného zákonníka je to minimálne 25 000€
pričom je prípustné aj založenie akciovej spoločnosti jedným akcionárom, ak je právnickou osobou,
inak sú potrební dvaja alebo viacerí zakladatelia.

Akcie a ich typy
Akcia je majetkový cenný papier vyjadrujúci vlastnícke právo.
Je to cenný papier (CP), ktorým sa osvedčuje právo akcionára podieľať sa na majetku a na riadení
akciovej spoločnosti.
Majetkové cenné papiere nezakladajú nárok na vrátenie investovaného kapitálu.

Podľa formy vyjadrenia spoluvlastníctva poznáme dva druhy akcií:

-

Akcie, ktoré znejú na istú pevnú sumu (napr. 10 000), majú teda nominálnu (menovitú,
paritnú)hodnotu vyznačenú priamo na akcii, je to prevládajúci typ akcií.

-

Podielové akcie

Podľa formy, v akej sú vydané, môže ísť:

-

Akcie vo forme listín – listinné cenné papiere, v tomto prípade preukazuje svoje
vlastníctvo akciou

-

Akcie majúce len formu zápisu do zákonom stanovenej evidencie cenných papierov

Podľa spôsobu označenia vlastníka sa môžu akcie emitovať ako:

-

Akcie na majiteľa, za majiteľa sa považuje ich majiteľ, pri predaji na sekundárnom trhu
sa majetkový prevod uskutočňuje len odovzdaním cenného papiera(dispozičného práva
s ním) medzi predávajúcim a kupujúcim

-

Akcie na meno, tu je napísané meno prvého majiteľa akcie, spoločnosť vedie knihu
akcionárov, pri majetkovom prevode takej akcie na sekundárnom trhu treba zapísať
meno nového majiteľa na akciu, ak aj do knihy akcionárov, stanovy spoločnosti môžu
prevod viazať na súhlas predstavenstva, v takom

Podľa rozsahu práv a povinností spojených s ich vlastníctvom.
Rozoznávame:

-

Kmeňové akcie. Vlastníci tohto typu akcií pozívajú plné práva a musia plniť aj všetky
povinnosti akcionára.

Právom akcionára je:

-

Podieľať sa na riadení spoločnosti

-

Získavať podiel na zisku (dividendu)

-

Zachovanie pôvodného podielu na majetku spoločnosti

-

Zodpovedajúci podiel na likvidačnom zostatku.

Povinnosti vlastníka kmeňových akcií sú:
V stanovenom termíne zaplatiť spoločnosti úplnú hodnotu akcií, ktoré upísal.
Ručiť za záväzky spoločnosti do výšky ešte nesplatenej hodnoty akcií, ktoré upísal. Nad túto
hranicu akcionár za záväzky spoločnosti neručí.

Ku kmeňovým akciám patria aj:
Akcie s právom kupca v období umiestňovania emisie predať ich späť emitentovi v presne
určenom termíne za vopred stanovenú cenu.
Akcie s právom spätného výkupu. Dávajú emitentovi právo vykúpiť ich od investorov vo vopred
určenom termíne a za vopred stanovenú cenu.

Prioritné akcie

Získavanie vlastného kapitálu podniku z interných zdrojov

Financovaním podniku z interných zdrojov rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov
získaných z finančno-hospodárskej činnosti samého podniku.
Zisk sa využíva nielen ako zdroj financovania, ale je aj najdôležitejší syntetický ukazovateľ
úspešnosti podniku a efektívnosti podnikania, najmä vo vzťahu k vloženému kapitálu a tiež nástroj
zainteresovanosti nielen majiteľov, ale aj manažérov a pracovníkov.

Vyjadruje:

-

Mieru účelovosti vyrábanej produkcie

-

Mieru efektívnosti vynakladania živej práce a zhmotnenej práce

-

Mieru využitia vloženého kapitálu

V našich podmienkach sa zisk vykazuje podľa základných oblastí, ktoré tvoria podniíkateľskú
aktivitu:
A, oblasť prevádzkovej činnosti
B, oblasť finančných operácií
C, oblasť mimoriadnych výsledkov.

Prevádzkový VH

-

Rozdiel medzi prevádzkovými výnosmi( tržby, zmena stavu zásob vlastnej výroby,
ostatné výnosy ) a prevádzkovými nákladmi ( spotreba materiálu).

Výsledok hospodárenia z finančných operácií je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi z finančných
operácií znížený o daň z príjmov právnických osôb.

Mimoriadny VH je rozdiel mimoriadnych výnosov (výnosy zo zmien v oceňovaní majetku, náhrady
za manká a škody) a mimoriadnych nákladov (manká a škody na majetku)

Výška dosiahnutého VH (zisk alebo strata) závisí od niekoľkých základných činiteľov.
Sú to :

-

Objem realizovanej produkcie

-

Štruktúra realizovanej produkcie

-

Cena jednotky realizovanej produkcie

-

Náklady na jednotku realizovanej produkcie

Daňová politika
Sleduje dva základné ciele:

1. Zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na pokrývanie výdavkov štátu
2. 2. Cieľavedome ovplyvňovať hospodársku a sociálnu politiku štátu.

Daňová politika v podmienkach trhového hospodárstva vo vzťahu k podnikateľskej sfére vychádza zo
zdanenia príjmov:

-

Fyzických osôb

-

Právnických osôb

Predmetom zdanenia môže byť aj:

-

Hodnota majetku podniku, kapitálové transakcie a pod.

Daňová politika môže vzhľadom na rôzne zámery hospodárskej politiky štátu jednak daňovým
základom, jednak daňovými sadzbami ovplyvňovať podnikateľskú aktivitu.

Dividendová politika
Výška dividendy sa stanovuje ako absolútny, alebo percentuálny podiel, ktorý pripadá na nominálnu
hodnotu jednej akcie z tej časti vykázaného zisku, ktorý spoločnosti zostal:

-

Po zaplatení daní

-

Po vykonávaní dotácie všeobecnému rezervnému fondu, vyplývajúcej zo zákona

-

Po vykonávaní dotácií štatutárnym rezervným fondom, t.j. rezervným fondom, ktoré sa
spoločnosť zaviazala vytvoriť vo svojom štatúte, vrátane vyššej ako minimálne stanovenej
tvorby všeobecného rezervného fondu

-

Po výplate tantiém (odmien členov volených orgánov spoločnosti zo zisku)

Poznáme tri základné typy dividendovej politiky:

1. Stabilná, ktorá je typická pre veľké spoločnosti s väčším počtom akcionárov

Dividenda na akciu v bežnom roku nesmie byť menšia ako predchádzajúcom roku.

2. Pasívna reziduálna, ktorú naopak, realizujú malé začínajúce spoločnosti s menším počtom

akcionárov
Dividendy sa vyplácajú len vtedy, keď spoločnosti nemajú výnosnejšie investičné príležitosti,
ako by mal jej priemerný akcionár.

3. Dividendová politika založená na udržiavaní fixnej výšky dividendového podielu. Je to

najstarší typ dividendovej politiky, v súčasnosti sa však najmenej používa.

Rezervné fondy a nerozdelený zisk podniku

Zisk po zdanení – disponibilný zisk, je zisk o ktorom môže podnik voľne rozhodovať, sa rozdeľuje
na:

-

Časť, ktorú odčerpávajú z podniku jeho vlastníci (dividendy)

-

Časť, ktorá zostáva v podniku na financovanie jeho rozvoja. Táto časť zisku slúži tak na
tvorbu rezervných fondov (povinných, resp. dobrovoľných), ako aj iných fondov.

Rezervný fond ako zdroj financovania v s.r.o.

-

Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho
vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk
po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5% z čistého zisku, nie však viac ako 10%
základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú
v spoločenskej zmluve alebo v stanovách , najmenej však vo výške 5% z čistého zisku, až

do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách,
najmenej však do výšky 10% základného imania.

Rezervný fond ako zdroj financovania v a.s.

-

Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10% základného
imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách ,
najmenej však vo výške 10% z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až
do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky
20% základného imania.

Dobrovoľné rezervné fondy

vznikajú na základe vlastného rozhodnutia podniku. Väčšinou majú

vymedzený aj účel použitia.
Rezervné fondy môže podniku dočasne použiť ako interný zdroj financovania.
Nerozdelený zisk (zadržaný zisk). Ide o tú časť zisku, ktorý sa nepoužila na výplatu dividend, či na
tvorbu fondov zo zisku.

Schéme tvorby nerozdeleného zisku:
Zisk bežného roka

-

Daň

-

Prídel do rezervného fondu zo zisku

-

Prídely ostatných fondom zo zisku

-

Úhrada tantiém (odmena členom predstavenstva a dozornej rady)

-

Výplata dividend, resp. podielom zisku
= nerozdelený zisk bežného roka
+ nerozdelený zisk z minulých rokov (stav na začiatku roka)
= nerozdelený zisk koncom roka

Analýza nulového bodu

-

Pomocou analýzy nulového bodu je možné určiť nulový bod, v ktorom sa vyrovnávajú
celkové výnosy s celkovými nákladmi podniku.

Analýza nulového bodu sa využíva v procese plánovania budúcich výkonov.
Podáva cenné informácie pri rozhodovaní:

-

O sortimente

-

Cenovej politike

-

Úrovni nákladov

-

Objemu produkcie a realizácie na základe vyčíslenia zmien týchto faktorov na výrobkové
ukazovatele.

Samofinancovanie

Samofinancovaním chápeme financovanie podnikových potrieb z tej časti zisku, ktorá podniku
zostane po úhrade daní a dividend.

Rozlišujeme tieto formy samofinancovania:

1. Pridelením časti zisku vykázaného v bilancii podniku a financovanie jeho potrieb:

-

v podniku jednotlivca a osobných spoločnostiach pripísaním zisku na kapitálové konto,
čím sa majiteľ zrieka zodpovedajúcej časti zisku, v kapitálových spoločnostiach

pridelením zisku do zjavných rezerv ( zákonných , štatutárnych , dobrovoľných ) alebo
prevedením nerozdelením časti zisku do budúceho roka.

-

Podniky si môžu vytvárať okrem zákonného rezervného fondu aj štatutárne fondy,
prípadne ostatné fondy podľa vlastného uváženia. HV môžu previesť aj do nasledujúceho
roka – nerozdelený zisk z minulých rokov ( neuhradená strata z minulých rokov)

2. Znížením zisku vykázaného v bilancii tým , že podnik vytvorí tiché rezervy, najmú

prostredníctvom:
-

Podhodnotenia majetku, hovoríme o zjavnom samofinancovaní

-

Nadhodnotenia záväzkov (dlhov), ide o skryté (tiché) samofinancovanie.

Povinné samofinancovanie je také, ak zákonodarca podniku stanovuje:

-

Povinné vklady na tvorbu zjavných alebo štatutárnych rezerv

-

Také podmienky na ocenenie majetku, ktoré vedú k tvorbe skrytých rezerv.

K dobrovoľnému samofinancovaniu dochádza vtedy, ak sa podnik, sám rozhodne tvorbu
štatutárnych rezerv, alebo ak dobrovoľne prevedie sumu zisku do rezervných fondov.

Význam samofinancovania:

-

Nemusí žiadať o dodatočné vklady

-

Vedie k zvyšovaniu vlastnej kapitálovej základne – imania

-

Znižuje potrebu cudzích zdrojov

-

Znižuje náklady na získanie kapitálu

-

Vplýva na optimalizáciu kapitálovej štruktúry

-

Pre menšie podniky je to jediný možný spôsob financovania

-

Vytvára možnosti pre financovanie investícií s vysokým rizikom

Nevýhoda:

-

Obmedzuje pôsobenie kapitálového trhu

Odpisy

- V dlhodobom majetku podniky viažu pomerne veľké peňažné prostriedky, ktoré musí

podnik vynaložiť pri jeho nákupe.
Tieto prostriedky sa potom postupne uvoľňujú predajom výrobkov alebo iných výkonov,
až do skončenia doby životnosti dlhodobého majetku.

Opotrebenie majetku môže byť:

- Fyzické – ide o zmeny hmotnej podstaty (materiálové opotrebenie)
- Morálne – resp. ekonomické , v dôsledku, ktorého stráca majetok hodnotu.

1. Fyzické opotrebenie sa prejavuje v dvoch formách

a, opotrebovanie, ktoré je spojené s používaním dlhodobého majetku vo výrobnom procese –
aktívne opotrebenie
b, opotrebenie dôsledkom prírodných a iných vplyvov – pasívne opotrebenie

2. Morálne opotrebenie sa prejavuje tiež v dvoch formách:

a, v prvom prípade sa zlacňuje výroba dlhodobého majetku, takej istej konštrukcie
v dôsledku rastu spoločenskej produktivity práce
b, v druhom prípade technický pokrok umožňuje, že za rovnakú cenu možno kúpiť
výhodnejší dlhodobý majetok. Takého trendy sa prejavujú najvýraznejšie pri informačných
technológiách.

Stupeň opotrebenia dlhodobého majetku sa potom dá určiť niekoľkými metódami a to časovou

O = Ts/Tn.100% O- stupeň opotrebenia, Ts – skutočný vek dlhodobého majetku v rokoch ,
Tn - normovaná doba životnosti dlhodobého majetku

Alebo hodnotovou metódou

O = Co – Cz / Co Co – cena obstarania , Cz – cena zostatková.

Opotrebenie majetku sa teda vyjadruje pomocou odpisov.