poznámky z cvika

Demografické procesy v SR v porovnaní s vybranými krajinami EÚ

Sociálna politika:

– je všetko to, čo patrí do kompetencie ministerstva práce , sociálnych vecí a rodiny, tzn. Sociálne zabezpečenie

a politika trhu práce.
-uspokojenie základných životných podmienok obyvateľstva (bytová, vzdelávacia, zdravotná politika)

Demografia: skladá sa z 2 pojmov – demos (obyvateľstvo) a grafein (popisovať); ide o počet, štruktúru

a rozmiestnenie obyvateľstva. Za zakladateľa demografie sa považuje John Grammt.

Členenie demografie: demografická statika, demografická dynamika a

demografická prognóza

Demografická statika: sčítanie obyvateľov domov a bytov
Demografická dynamika: vychodzie údaje o pohybe obyvateľov: prirodzený, mechanický a

sociálny

→prirodzený – natalita, mortalita
→mechanický – migrácia
→sociálny – sociálny status (vydatá, rozvedená, ovdovená)



Priemerný vek ženy pri 1. Sobáši:

SR (28,59); Rumunsko, Litva, Poľsko (24-25); Fínsko, Dánsko, Švédsko (29-31)



Narodený mimo manželstva:

SR (32%); Cyprus, Grécko (3,5-5%); Bulharsko (50%); Estónsko (60%)



Priemerný vek ženy pri 1. pôrode:

SR (27r.); Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko (24-25r.); Španielsko (29r.); Veľká Británia (30r.)



Stredná dĺžka života žien:

SR (79r.); Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko (75-76r.); Francúzsko, Španielsko (83-84r.)

Cena práce

Celkové náklady práce sú súhrnom nákladov za stanovenú jednotku času, kt. zamestnanci vynakladajú
v súvislosti:
-zo získaním a výchovou pracovných síl
-s odmeňovaním za prácu
-zo zabezpečením sociálnych potrieb pracovných síl podľa záväzkov, kt. voči nim prijal

Priame náklady práce = mzdy
Celkové náklady práce Nepriame náklady práce
Subvencie, vládne podpory

1)Priame náklady práce = mzdy (zákl. mzdy + prémie a odmeny + príplatky a doplatky + naturálne
mzdy + ostatné mzdy)
+náhrady mzdy
+platby do programu sporenia
+odmeny za pracovnú pohotovosť
+odmeny zo zisku
+ostatné priame náklady

2)Nepriame náklady práce = zákonné príspevky na sociálne zabezpečenie (dôchodkové + nemocenské +
zdravotné + poistenie v nezamestnanosti + úrazové)
+nadštandardné príspevky v SZ
+sociálne dávky
+personálne náklady na školenie zamestnancov
+náklady na učňovské vzdelanie
+personálne náklady na nábor zamestnancov
+sociálne výhody

3)Subvencie a vládne podpory sú súčtom čiastok prijatých vo forme dotácii, kt. sú určené na financovanie časti
alebo všetkých nákladov na priame odmeňovanie

Minimálna mzda (mm) je najnižšie peňažné plnenie, kt. je povinný zamestnávateľ poskytnúť svojím
zamestnancom spravidla najnižšej kvalifikácie a výkonnosti. Je to najnižšia cena práce zamestnanca
zabezpečujúca mu určitý primeraný životný štandard a to na minimálne uznanej spoločenskej hranici.
Funkcie minimálnej mzdy:
1)ekonomická – mm je „pahom“, od kt. sa odvíjajú tarifné mzdy v danej krajine
- mm je mzdovým nákladom
- mm poskytuje určitú ochranu pred možnosťou nekalej súťaže podnikateľských subjektov

2)sociálna - mm zaručuje určitú formu prežitia zo zárobku

- mm predstavuje určitú ochranu pre nezamestnanosťou lebo má vplyv na platobnú neschopnosť

Mechanizmus stanovenia mm:
1)rozhodnutím parlamentu (takmer nikto ho už nepoužíva – je neflexibilný)

2)rozhodnutím štátnej správy – SR

3)orgány s právom rozhodovať – VB, Írsko, Austrália

4)orgány s právom rozhodovať – typické pre rozvojové krajiny

Prispôsobenie (valorizácia) mm:
1)výber kritérií (spotrebná cena a priemerná mesačná nominálna mzdy)

2)výber spôsobu (periodický a neperiodický)
3)výber času (dôležité aby mm neoneskorovala za zmenou kritérií)



Nad 1000€ - Luxembursko



Okolo 500€ - Švajčiarsko



400 - 200€ - Poľsko, SR, ČR



200 - 100€ - Rumunsko, Bulharsko



Mm nie je stanovená, rieši sa prostredníctvom kolektívnej zmluvy: Cyprus, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko,

Taliansko = nemajú mm na celonárodnej úrovni

Trh práce

1)Trendy vývoja zamestnanosti
-zamestnanosť nad 70% = Holandsko, Dánsko, Švédsko, Rakúsko, Nemecko, VB
- na SR = 60%
- zamestnanosť nad 50% (najhoršie) = Španielsko, Poľsko, Taliansko, Maďarsko, Malta
2)Trendy vývoja nezamestnanosti
-z najnižšou nezamestnanosťou = Rakúsko, Holandsko, Luxembursko
- s najvyššou nezamestnanosťou = Španielsko, Lotyšsko, Estónsko
- na SR = 15%

Aktívna politika trhu práce
1)podpora zvyšovania zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie (príspevok na
vykonávanie absolventskej práce). Ak sa 3 mesiace eviduje musí prejsť školením.

2)podpora zamestnanosti vytvárania a udržovania pracovných miest
- vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca
- príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
- príspevok na zariadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska

3)nové AOTP – na zmiernenie dôsledkov globálnej ekonomickej krízy → pre zamestnávateľa, rok pred začatím
musí tá spoločnosť existovať a rok ju musí podržať

Priame nástroje: podpora v nezamestnanosti
Nepriame nástroje: dávka v hmotnej núdzi a príspevky

Pasívna politika trhu práce
-výška podpory v nezamestnanosti
-50% z denného vymeriavacieho základu
-doba poskytovania podpory v

nezamestnanosti

je 6 mesiacov

-poistenie v

nezamestnanosti je

najmenej 3 roky v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie

nezamestnaných občanov

Hmotná núdza a životné minimum

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a FO nedosahuje životné minimum a občan a FO, kt. sa s ním
posudzujú si príjem nemôže zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Výška životného minima od 1. Júla 2010:

- 185,38€ mesačne pre 1 plnoletú FO

- 129,31€ mesačne ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú osobu
- 84,61€ mesačne ak ide o nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo ak ide o nezaopatrené dieťa

Nástroje pomoci v HN:

tehotná žena, dieťa do 1. roka, deti, kt. si plnia povinnú školskú dochádzku

Príspevok na zdravotnú starostlivosť – je určený na uspokojovanie potrieb v súvislosti zo zdravotným stavom

Aktivačný príspevok – pre členov, kt. sa aktívne zapájajú do rôznych programov → aktívna politika trhu –
rekvalifikačné kurzy, aktivačné práce

Príspevok na bývanie – závisí od počtu členov v domácnosti
Ochranný príspevok – pre občanov zaradených v resocializačných programoch (väzni, po výkone trestu odňatia
slobody, po liečení závislosti)

Sociálna pomoc v systéme sociálneho zabezpečenia → ZŤP

Ťažké zdravotné postihnutie – miera funkčnej poruchy je najmenej 50% a miera príspevku závisí od rozsiahlosti
postihnutia, druh príspevku je určený v posudku a vyplácajú sa od miery majetku domácnosti a od príjmu
domácnosti.

V rámci pracovnej integrácie sú rôzne príspevky: (je ich 7)
1)príspevok na zriadenie chránenej dielne - je pracovisko, kde je aspoň 50% so zdravotným postihnutím

Príspevky: opakované a jednorazové
1)peňažný príspevok na osobnú asistenciu – na hodinu 2,58€; pomoc pri osobnej hygiene, doprava,
predčítavanie, domáce práce...
2)peňažný príspevok na pomôcku – barle, pes, mechanický a el. vozík, doska na prenos do auta a z auta,
najviac je to v sume 8600€
3)peňažný príspevok na kúpu os. motorového vozidla a jeho úpravu – 6638,79€, 2x do týždňa musí preukázať,
že používa vozidlo na predurčené veci
4)peňažný príspevok na prepravu – max 94,58€
5)peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu a garáže – bezbariérový dom – príspevok nesmie
prekročiť 8298,49€
6)peňažný príspevok na diétne stravovanie – zahŕňa príspevky na zvýšené výdavky, príspevok sa dáva podľa
závažnosti diéty
7)peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou – s opotrebovaním šatstva, obuvi a bielizne
8)peňažný príspevok na prevádzku os. motorového vozidla – 16,7 vo výške životného minima (pokiaľ
dostaneme 3 dostaneme aj 8 ale nemôžeme dostať 4 = 30,96€)
9)peňažný príspevok na zvýšené výdavky na starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom – 41,29€
10)príspevok na opatrovanie – 206,37€ pri opatrovaní 1.os

Sociálne zabezpečenie
- sociálne poistenie = dôchodkové
-štátna sociálna podpora = rodinná politika
-sociálna pomoc = ZŤP

Každý zamestnávateľ, kt. má viac ako 20 zamestnancov, musí z celkového počtu zamestnať aspoň 3,2%
zdravotne postihnutých.

Štátna sociálna podpora (rodinná politika) v systéme sociálneho zabezpečenia

1)Jednorazové štátne sociálne dávky (SR) príspevok pri narodení dieťaťa + príplatok
Výška príspevku: 151,37€
678,49€
Podmienky nároku: poskytuje sa na pokrytie výdavkov spojených zo zabezpečením potrieb novorodenca
Pri narodení príspevok nevypláca: Holandsko, Portugalsko, Rakúsko, Švédsko
Súčasť materskej: Grécko, Nemecko, Malta
Vypláca sa adoptívnym rodičom: Belgicko, Francúzsko, Švédsko, Taliansko

2)Opakované štátne sociálne dávky (SR) prídavok na dieťa

Výška príspevku: 22,01€ na každé dieťa
Podmienky nároku: prispieva rodičom na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa do 25 rokov pokiaľ je

študentom denného štúdia

Výplatu na dieťa ovplyvňuje:

-situácia ak ide o zdravotne postihnuté dieťa (Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko)

-príjem rodičov (ČR, Slovensko, Španielsko)
-poradie detí – najnižší príspevok pri prvom dieťati (Španielsko, Slovinsko, Belgicko)

-vek dieťaťa – znižujú sa rastúcim vekom dieťaťa (Dánsko, Portugalsko, Španielsko)

3)Materská: cca 6 mesiacov príjem
Rodičovský do 3 rokov dieťaťa (poprípade 6 rokov)
Výška príspevku: 190,10€

Podmienky nároku: poskytuje sa na zabezpečenie . . . . . . . . . a osobnej starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku
dieťaťa (do 6 rokov dieťaťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom.

Priority sociálnej politiky podniku

1)Kolektívne vyjednávanie, kolektívna zmluva – zákon č. 2/1991 Zb.
Vytvorenie vhodných podmienok na prácu zamestnancov (čisté neprašné prostredie)
Pracovné prostredie a ochrana práce (rúšky, plášte, rukavice, prilby...)
Sociálno – hygienické podmienky práce (šatne, wc – papier, mydlo, jedáleň)
Režim pracovného času a odpočinku (prestávky po 4 hod, medzi zmenami 12 hod, počet dni dovolenky-20)
Kvalifikačná štruktúra a kvalifikačný rast (vzdelávacie kurzy, rekvalifikačné kurzy, školenie)
Doplňujúca kompenzácia miezd (prémie, odmeny, príplatky, darčekové poukážky, zľavy na výrobky podniku, 13
a 14 plat)
Aktivizácia ľudského činiteľa (vzťahy medzi zamestnancami, vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
vzťahy medzi zamestnávateľmi v danom odbore)

2)Sociálny fond – zákon č. 152/1994 Z.z.
Zdokonaľovanie životných podmienok a kvality života zamestnancov
Ochrana a tvorba životného prostredia (čističky odpadových vôd...)
Zdravotná starostlivosť (vstupné a pravidelné zdravotné prehliadky, podnikový lekár, preplácanie vakcín...)
Stravovanie (stravné lístky, bufety, automaty, kávomaty, úprava stravovacích miest, kuchynky, mikrovonky)
Doprava do zamestnania (podnikový autobus, preplácanie cestovného zamestnancom z nižšou mzdou alebo
napr. vzdialenosť nad 20km, parkovacie miesta)
Možnosť bývania (firemné byty...)
Starostlivosť o rodinné zázemie
Zlepšenie sociálno – psychologických vzťahov – s. práca (rizikové skupiny ako postihnutí, slobodné matky,
preliečený alkoholik, osoba po výkone trestu, novoprijatý zamestnanec)

3)Priority podnikovej sociálnej politiky
Zvyšovanie starostlivosti o vybrané skupiny zamestnancov
Vrcholový manažment a najlepší odborníci
Dlhodobo odlúčení zamestnanci (služobné auto, dovolenky naviac, odlučné – preplácanie tel. účtov,
preplácanie internetu)
Uvoľňovaní pracovníci (odporúčanie iným zamestnávateľom, outpleasement, referencie, 2 odstupné platy,
odchodné)
Ženy s nezaopatrenými deťmi, slobodné matky (1 deň do roku voľna, navštevovanie firemného lekára)
Osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou (vysvetlené pri práci ZŤP)
Dôchodkový vek (môžu naďalej navštevovať podnikovú jedáleň aj lekára, odchodné)
Zamestnanci z nízkou sociálnou a kultúrnou úrovňou a s protispoločenskými prvkami správania

Kvalita života

-vzdelávanie, práca, bezpečnosť, zdravotnícke služby, kultúra, šport, životné prostredie

-sociológia, ekológia, demografia, politológia, psychológia, biológia...

Historické súvislosti
-termín kvalita života sa 1. krát objavila na prelome 50.-60. rokov 20. stor. → protiváha orientácie na masovú

spotrebu

-J. K. GALBRAITH americký sociológ a ekonóm (1958)

- J. F. KENNEDY americký prezident (1963)

Kvalitu života chápeme ako sociálno-ekonomickú kategóriu (dá sa merať): je to historický podmienená úroveň

životných procesov, v rámci ktorých človek, spoločnosť reprodukuje a rozvíja svoju existenciu v súlade
s princípmi ľudskosti a humanity.
(I. Laluha) – objektívna stránka kvality života → prejavuje sa cez rôzne indikátory alebo ukazovatele
- subjektívna stránka kvality života → daná prostredníctvom percepcie(o spokojnosti zo životom,
sebou samím) hodnotový rebríček človeka, - je meraná prostredníctvom mäkkých dát, kt. sa získavajú

v prieskumoch verejnej mienky (úrad IVO) – v eurobarometroch

Príbuzné pojmy:
1) Životná úroveň – zložky: príjmy, výdavky, vybavenie domácnosti napr. predmetmi dlhodobej spotreby
2) Životný štýl – cítenie skupiny ľudí, národa alebo celej ľudskej populácie (týka sa skupiny ľudí)

Spôsob života – podiel rôznych druhov činnosti v živote človeka (týka sa jednotlivca)
Životný štýl sa triedi podľa: 1)bydliska
2)profesie
3)materiálneho zabezpečenia – konzumný, racionálny, asektický (odopieranie si),
hedonistický (poživačný životný štýl)

Až v amsterdamskej deklarácii sa začala používať sociálna kvalita. Sociálna kvalita podľa amsterdamskej
deklarácie je rozsah v akom sú občania schopný zúčastňovať sa spoločenského a ekonomického života.

Životná úroveň – príjmy a výdavky 2001 2005 2009
Čisté peňažné príjmy na 1 člena domácnosti 6389 7840 10552
Čisté peňažné výdavky na 1 člena domácnosti 6281 7710 9290sk (308,36€)

Príjmový interval:
do 500€ - 65,0% (↑70,7% PO) Snina, Bardejov
od 500€ do 1000€ - 26,1%
od 1000€ do 1500€ - 5,7%
od 1500€ do 2000€ - 1,6%
nad 2000€ - 1,6% (↑5,2% BA)

-najviac vydávame na potraviny a nealkoholické nápoje 65,25€
-bývanie, voda, plyn, elektrina 62,25€
-vzdelanie 1,45€
Čisté peňažné výdavky spolu: 308,36€

Varovné signály v kvalite života v súvislosti s najvyšším dosiahnutým vzdelaním



Civilizačná negramotnosť



Hodnotové orientácie – zdravé životné prostredie, demokracia, morálka



Pasívne životné prostredie – paternalizmus – ochranársky, pomoc v každej chvíli, pomáha im štát



Absencia sebareflexie resp. negatívne hodnotenie životnej úrovne



Absencia duchovných a kultúrnych statkov – sú k dispozícii len menej vzdelaní nemajú o ne záujem

Ukazovatele kvality života



Časopis „Skúmanie sociálnych indikátorov“ vychádza v USA a Holandsku (od r. 1974)



M. ILLNER – vybrané oblasti kvality života – zdravie, práca, účasť na riadení, príjmy, spotreba, bývanie,
vzdelanie, kultúra, rekreácia, protispoločenské správanie



Kombinácia merateľných a abstraktných hodnôt kvality života – morálka...

Ukazovatele kvality života – Human Development Index – HDI – Ukazovatel ľudského rozvoja alebo

rozvojový index človeka

zdravie a dlhý život ↔ vzdelanie ↔ životná úroveň

Meriame pomocou:

1)očakávaná dĺžka života 2)priemerný počet rokov 4)HNP v parite kúpnej sily

pri narodení školskej dochádzky
3)predpokladaný počet

rokov školskej dochádzky

HDI – meria sa od r. 1990 – monitoruje ukazovateľ rozvojový program OSN
-mená spojené s HDI - Mahbub ul Haq, Amartya Sen a iný
-HDI je rozvrhnutý medzi hodnoty 0 až 1

-r. 2010 – 169 krajín, rozdelenie na 4 časti:
1)veľmi vysoká úroveň ľudského rozvoja (42 krajín)
2)vysoká úroveň ľudského rozvoja (42 krajín)
3)stredná úroveň ľudského rozvoja (42 krajín)
4)nízka úroveň ľudského rozvoja (42 krajín)

Krajiny s najlepšou a najhoršou kvalitou života (2010): 1) Nórsko 2)Austrália 3) Nový Zéland 4)Írsko 5)USA
6)Lichtenštajsko
Zdroj: www.hdr.udp.org

Podľa HDI: 1)Nórsko 0,938 31)Slovensko 55)Saudská Arábia 65)Ruská federácia 89) Čína 108)Indonézia
128)Keňa a úplne posledná Zimbabwe

10 Top skokanov HDI (1970 – 2010)
1)Omán 6)Laos
2)Čína 7)Tunisko
3)Nepál 8)Južná Kórea
4)Indonézia 9)Alžírsko
5)Saudská Arábia 10)Maroko



Očakávaná dĺžka života pri narodení: 59 – 70 rokov



Kombinovaná miera zápisu do školy: 55% - 70%



HDP na obyvateľa: zdvojnásobilo sa na 10 000

Ukazovateľ kvality života = pokračovanie
HDI upravený o nerovnosť (rozdiely v príjme, zdraví a vzdelaní)
GII ukazovateľ rodovej nerovnosti (miera úmrtia matiek a zastúpenie žien v parlamente)
MPI ukazovateľ viacrozmernej chudoby (chudoba na základe príjmu, prístup k vzdelávaniu, zdravotnej
starostlivosti a pitnej vode)

3 sféry kvality života

Sféra voľného času

Sféra práce

Sféra mimopracovného času

Kvalita
života

Sféra práce – základné funkcie práce

a) Práca je eko. Nevyhnutnosť – získavanie finančných prostriedkov na uspokojenie životnej úrovne
b) Práca je prostriedok sebarealizácie – ide o sebauplatnenie človeka, rozvoj potencie
c) Práca je biologická nevyhnutnosť – každý z nás by mal pracovať, je to normálne pre fungujúci ľudský

organizmus

d) Práca vplýva na kvalitu života – práca nám ovplyvňuje hodnotovú orientáciu trávenia voľného času

Mimopracovná sféra – spánok, dochádzka z práce a do práce

Sféra voľného času

 úsek dňa, v kt. existuje možnosť voľby pri výbere činnosti, miesta a spôsobu realizácie (Masarik,

Masariková)

 úsek dňa, počas ktorého jednotlivec trávi voľný čas a uspokojuje potreby, záujmy a

záľuby

podľa

vlastných predstáv (Durak, Tabaková)

 Nové momenty v oblasti voľného času (Laluha)