Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, Trenčín

Seminárna práca zo sociálnej práce:

Súčasný stav legislatívy v sociálnej oblasti

25. 11. 2004

Eva Sládeková

č. k. 530

Obsah

Obsah

2

1. Sociálne zabezpečenie v SR

3

2. Pomoc rodičom starajúcim sa o deti

2.1 Materská dávka a materská dovolenka

3 - 4

2.2 Príspevok pri narodení dieťaťa

4

2.3 Rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka

5 - 6

2.4 Prídavok na dieťa a daňový bonus

7

2.5 Zaopatrovací príspevok a príspevok na pohreb

8

3. Hmotná núdza a životné minimum

3.1 Hmotná núdza a životné minimum

9

3.2 Všetko o hmotnej núdzi

9 - 12

3.3 Príspevky v hmotnej núdzi

12 - 13

4. Podpora v nezamestnanosti

4.1 Dávka v nezamestnanosti

14 - 15

4.2 Absolventská prax

16

4.3 Individuálny akčný plán

16

4.4 príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť 16
4.5 Vzdelávanie a príprava zamestnanca pre trh 17
4.6 Príspevok na zamestnanie znevýhodneného
uchádzača o zamestnanie

17

4.7 Príspevok na sťahovanie za prácou

17

4.8 Aktívna politika trhu práce

18

5. Použitá literatúra

19

2

1. Sociálne zabezpečenie v

SR

Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy,
ktorými sú sociálne poistenie, sociálna pomoc a sociálna
podpora.

a) Sociálne poistenie
Jeho úlohou je ochrana obyvateľov v rôznych situáciách ( ako
napr. materstvo, či pracovná neschopnosť), a to najmä pokiaľ
ide o následky vo vzťahu k pracovnej sile. Podstata poistného
systému vychádza z predchádzajúcej ekonomickej aktivity
občanov a ich príjmov. Ide o systém zásluhovosti, ktorý je
súčasťou reformy sociálneho poistenia, čo v praxi znamená, že
výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti (odvodov
do poistných fondov) prostriedkov do systému.

b) Sociálna pomoc
Predstavuje systém náhradných zdrojov najčastejšie v
situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov.
Občan, ktorý je bez príjmu má nárok na pomoc zo strany štátu
formu dávok v hmotnej núdzi. Tie ale nemôžu byť trvalou, ale
len dočasnou náhradou pracovného príjmu.

c) Sociálna podpora (rodinné dávky)
Ide o rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu,
prostredníctvom ktorých sa štát priamo podieľa na riešení
niektorých životných situácií ( napr. narodenie, výživa a
výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka a podobne.) Nárok
na rodinné dávky nie je podmienený platením príspevkov, či
príjmovými pomermi oprávnených osôb.

2. Pomoc rodičom starajúcim sa o

deti

2.1 Materská dávka a materská dovolenka

Materská dovolenka trvá 28 týždňov. Poistenkini vzniká
nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným
dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa
pred týmto dňom a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na

3

materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na
materské, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak.

Podmienky nároku

·

poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho
týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom a ak
porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká
uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak
zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak

·

poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 28.
týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň
dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa
stará alebo ak je osamelá. Nárok na materské v tomto
prípade zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na
materské

Výška materského

·

55 % denného vymeriavacieho základu, t.j. 55% denného
hrubého príjmu (podiel súčtu vymeriavacích základov na
platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v
rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia), v
období od 1. júla do 31. decembra 2004 je to max. 260 Sk
na deň. Od 1. januára to bude už len 55% z denného
vymeriavacieho základu, čo znamená cca až 80% náhradu
pracovného príjmu. Materská sa započítava do dôchodku ak
má poberateľka odpracovaných aspoň 100 dní – bude mať
vyššie dávky.

2.2 Príspevok pri narodení dieťaťa

Príspevok pri narodení dieťaťa je dávka, ktorou štát

prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením
nevyhnutných potrieb novorodenca.

Výška príspevku
• 4 320 Sk na každé dieťa
• 6 480 Sk na každé dieťa, ak sa súčasne narodilo 3 a viac
detí a najmenej dve z nich sa dožili 28 dní
• príspevok sa vypláca jednorazovo

O dávku môže požiadať matka, ktorá dieťa porodila alebo otec
dieťaťa, ak :

4

1. matka dieťaťa zomrela alebo po matke dieťaťa bolo vyhlásené
pátranie alebo
2. dieťa mladšie ako jeden rok bolo zverené do výchovy otca na
základe právoplatného rozhodnutia súdu
Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok pri
narodení dieťaťa vzniká na každé dieťa..

Príspevok vypláca rad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo
jeho pracovisko podľa miesta trvalého ydliska matky, alebo
oprávnenej osoby a žiadosť o príspevok sa vydáva na matrike.

Štatistika poberateľov
• v roku 2001 – 50 831 počet poberateľov príspevku

• v roku 2002 – 49 280 poberateľov
• v roku 2003 – 50 892 poberateľov

2.3 Rodičovský príspevok a

rodičovská dovolenka

Rodičovská dovolenka sa začína spravidla hneď po skončení

materskej dovolenky. Dĺžka rodičovskej dovolenky je u nás 3
roky, v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
dieťaťa je to 6 rokov

Rodičovský príspevok je dávka, ktorou štát prispieva

rodičovi na zabezpečenie osobnej starostlivosti a riadnej
starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo o
dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich
rokov veku dieťaťa. Výška príspevku je 4 110 Sk mesačne ak
rodič v období, keď sa stará o dieťa zároveň vykonáva aj
zárobkovú činnosť alebo poberá dávku nemocenského poistenia
okrem materského a príspevok sa vypláca mesačne.

Podmienky nároku
• osobná starostlivosť a riadna starostlivosť rodiča aspoň o
jedno dieťa do troch
rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa
s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom
• trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (týka sa len cudzincov)
oprávnenej osoby na
území Slovenskej republiky,
• trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (týka sa len cudzincov)
dieťaťa na území
Slovenskej republiky.

Dávku vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo jeho
pracovisko podľa miesta trvalého bydliska matky, alebo
oprávnenej osoby, tu treba o príspevok aj požiadať.

Štatistika poberateľov

5

• v roku 2001 - 131 467 poberateľov
• v roku 2002 – 128 873 poberateľov
• v roku 2003 – vo výške 3 790 Sk – 116 649 poberateľov
- vo výške 1 200 Sk – 8 350 poberateľov
- 1200 druhý rodič – 36 203 poberateľov

Otázky:

Patrí rodičovi rodičovský príspevok pri starostlivosti
o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré je
umiestnené v predškolskom zariadení?

- Poskytovanie rodičovského príspevku je podmienené aj osobnou
starostlivosťou rodiča o dieťa do troch rokov veku alebo
o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich
rokov veku. Uvedená podmienka je splnená, ak sa rodič o dieťa
priamo osobne stará, resp. ak rodič počas výkonu zárobkovej
činnosti alebo štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole
zabezpečí potrebnú starostlivosť o dieťa inou plnoletou osobou
a dieťa neumiestni v jasliach, materskej škole alebo v inom
obdobnom zariadení. Zákon zároveň taxatívne ustanovuje aj
ďalšie situácie, kedy sa podmienka osobnej starostlivosti
o dieťa pre účely rodičovského príspevku považuje za splnenú.
Jednou z takýchto situácií je, ak dieťa s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom navštevuje rehabilitačné jasle,
materskú školu, zariadenie sociálnych služieb alebo iné
obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne .

Z uvedeného vyplýva, že rodič, ktorý zabezpečuje

starostlivosť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom nestráca nárok na rodičovský príspevok v prípade, ak
takéto dieťa navštevuje niektorý z uvedených typov zariadení
za podmienky, že pobyt dieťaťa v zariadení neprekročí štyri
hodiny denne.

·

Môže matka pri súčasnom poberaní rodičovského príspevku
vykonávať pracovnú činnosť a kto vypláca rodičovský
príspevok?

- Rodičovský príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu rodiča na
základe žiadosti, ak sú splnené podmienky nároku na túto
štátnu sociálnu dávku. Rodičovský príspevok sa poskytuje
v plnej výške 3 790,- Sk mesačne aj za ten mesiac, v
ktorom sú splnené podmienky nároku len za časť mesiaca.
Rodičovi vykonávajúcemu zárobkovú činnosť sa vypláca
rodičovský príspevok vo výške 1 300 .- Sk mesačne, ak
zabezpečil individuálnu starostlivosť o svoje dieťa inou
fyzickou osobou a neumiestnil ho v jasliach alebo v materskej
škole.

6

Zárobkovou činnosťou sa rozumie činnosť, ktorá podlieha
zdaneniu podľa zákona o dani z príjmov.
Ak rodič v období poberania rodičovského príspevku
vykonáva pracovnú činnosť podľa ustanovení zákonníka práce,
vyplácanie rodičovského príspevku vo výške
1 300 Sk mesačne neovplyvňuje výška zárobku. Výška zárobku
nie je limitovaná.

2.4 Prídavok na dieťa a daňový bonus

Prídavok na dieťa je dávka, ktorou štát prispieva

oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Výška prídavku 540 Sk mesačne na každé nezaopatrené dieťa (do
25 rokov veku ak dieťa študuje na vysokej škole dennou formou,
inak každé dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky) bez
ohľadu na príjem rodiny Výška daňového bonusu 400 Sk mesačne
na každé nezaopatrené dieťa, pokiaľ aspoň jeden z rodičov
pracuje, daňový bonus získava rodič u zamestnávateľa. Prídavok
sa vypláca mesačne, rovnako aj daňový bonus.

Dávku vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa
trvalého bydliska oprávnenej osoby, tu alebo na detašovanom
pracovisku úradu treba aj o prídavok požiadať.

Ak sa rodič zamestná získava okrem prídavku aj daňový bonus vo
výške 400 Sk za každé dieťa a jeho odvody na starobné
poistenie budú nižšie o pol percenta rovnako za každé dieťa.

Prídavky sú naďalej viazané na povinnú školskú dochádzku.

Štatistika poberateľov

• v roku 2001 – 504 597 poberateľov
• v roku 2002 – 603 126 poberateľov
• v roku 2003 – 807 005 poberateľov

Prídavky na dieťa sú dobrovoľnou dávkou, o ktorú môže

požiadať rodič dieťaťa na úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tí rodičia, ktorí
prídavky poberajú, nemusia o ne opätovne žiadať - dostanú ich
automaticky bez vybavovania.

Aké doklady potrebujem na vybavenie prídavku ?
1. občiansky preukaz žiadateľa, príp. cestovný doklad,
2. rodný list dieťaťa,
3. potvrdenie o návšteve strednej alebo vysokej školy, ak sa
dieťa sústavne pripravuje štúdiom na budúce povolanie,

7

4. potvrdenie ošetrujúceho lekára o chorobe alebo o úraze
dieťaťa, pre ktoré sa dieťa nemôže sústavne pripravovať na
budúce povolanie štúdiom ani vykonávať zárobkovú činnosť,
5. posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa,
vydaný príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (do
31. 12. 2004 sa akceptuje aj rozhodnutie príslušného okresného
úradu, po tomto termíne rozhodnutie príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny),
6. doklad o povolení na trvalý alebo prechodný pobyt na území
SR žiadateľa - cudzinca a dieťaťa, ktoré je cudzincom,
7. právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o zverení
dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
prípadne právoplatné rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do
starostlivosti jednému z rodičov.

2.5 Zaopatrovací príspevok a

príspevok na pohreb

Výška príspevku je 870 Sk na vlastné dieťa alebo osvojené
dieťa vojaka, a 1 140 Sk na manželku vojaka a alebo na inú
osoba, voči ktorej má vojak súdom určenú vyživovaciu povinnosť
O dávku môže požiadať požiadať vlastné dieťa alebo osvojené
dieťa vojaka, ak spĺňa podmienky nezaopatrenosti a manželka
vojaka, ak spĺňa podmienky podľa tohto zákona, príspevok sa
vypláca mesačne.

Podmienky nároku
• vojak vykonáva základnú službu alebo náhradnú službu v
ozbrojených silách, alebo
civilnú službu,
• vojak nemá nárok na náhradu mzdy, platu alebo na náhradu
zárobku počas služby
v ozbrojených silách a počas civilnej služby,
• oprávnená osoba má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky

Dávku vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa
trvalého bydliska oprávnenej osoby, tu alebo na detašovanom
pracovisku úradu treba aj o príspevok požiadať

Štatistika poberateľov
• v roku 2001 – 382 poberateľov
• v roku 2002 – 576 poberateľov
• v roku 2003 – 205 poberateľov

Príspevkom na pohreb štát prispieva na úhradu výdavkov

spojených so zabezpečením pohrebu zomretého, výška príspevku
je 2 300 Sk. O dávku môže požiadať plnoletá fyzická osoba,
príspevok sa vypláca jednorázovo. Dávku vypláca úrad práce,

8

sociálnych vecí a rodiny, podľa trvalého bydliska oprávnenej
osoby, tu alebo na detašovanom pracovisku úradu treba aj o
príspevok požiadať

Štatistika poberateľov
• v roku 2001 – 51 300 poberateľov
• v roku 2002 – 50 508 poberateľov
• v roku 2003 – 51 082 poberateľov
3. Hmotná núdza a

životné minimum

3.1 Hmotná núdza a

životné minimum

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica

príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej
núdze. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických
osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje
životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s ním
posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným
pričinením. V určitom zmysle slova možno za príbuzný pojem
sociálnej núdze pokladať chudobu, ktorá je taktiež súčasťou
slovenskej legislatívy a znamená stav, keď si občan nemôže
zabezpečiť sám starostlivosť o seba, svoju domácnosť, ochranu
a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, alebo
kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek,
nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo
stratu zamestnania.

Výška životného minima od 1. júla 2004:
4 580 Sk mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu,
3 200 Sk mesačne ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú
fyzickú osobu, 2 080 Sk mesačne ak ide o zaopatrené neplnoleté
dieťa alebo ak ide o nezaopatrené dieťa.

Vzťah medzi hmotnou núdzou a životným minimom
To či sa osoba alebo osoby nachádzajú v hmotnej núdzi závisí
od ich príjmov. Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb
(domácnosti alebo rodiny) vyššie ako je zákonom stanovená suma
životného minima, osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi
a nemá nárok na dávku a príspevky. Ak sú príjmy domácnosti
nižšie ako je suma životného minima, domácnosť sa nachádza
v hmotnej núdzi, ale to ešte neznamená, že má automaticky
nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. Tá sa poskytuje formou
dávky a príspevkov, pričom ich výška je pevne stanovená
v zákone č. 599/2004 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

3.2 Všetko o

hmotnej núdzi

9

Základné životné podmienky

Dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, a fyzickým

osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú,
na zabezpečenie základných životných podmienok a to
v nasledovnej
výške:

·

u jednotlivca 1 530 Sk mesačne,

·

u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 2
450 Sk mesačne,

·

u dvojice bez detí 2 660 Sk mesačne,

·

u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 3 630
Sk mesačne,

·

u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi 3 640 Sk mesačne,

·

u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 4 850 Sk mesačne.

Fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely
posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných
podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sú :

·

manžel a manželka,

·

rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,

·

rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem
alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy,
žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase
evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku
v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný
dôchodok.

Posudzovanie príjmu

Čo sa za príjem považuje
Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze,
zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej
núdzi považuje príjem v zmysle zákona o životnom minime:

·

príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu
po odpočítaní:

·

poistného na povinné zdravotné poistenie,

·

poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného
na poistenie v nezamestnanosti,

·

preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,

·

ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb,

·

príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa
osobitného predpisu okrem prijatých náhrad škôd, náhrad
nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia
z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb
prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,

10

·

sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do
výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným
prepisom,

·

náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky
ustanovenej osobitným predpisom,

·

ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov
po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Čo sa za príjem nepovažuje:

·

25 % z príjmu zo závislej činnosti osôb,

·

25 % zo starobného dôchodku priznaného dôchodcovi, ktorý
získal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov,

·

25% z materského

·

25% z invalidného dôchodku,

·

25% zo sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu
invalidity,

·

25% zo sirotského dôchodku,

·

25% z vdovského dôchodku, ak vdova dovŕšila dôchodkový
vek,

·

prídavok na dieťa,

·

nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou podľa
osobitného predpisu,

·

príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové
príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané
v bežnom roku,

·

príjem žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej
školy, ktorý študuje dennou formou štúdia, ak tento
príjem neprevyšuje 1,2-násobok- sumy životného minima pre
plnoletú fyzickú osobu

·

štipendium žiakov stredných škôl a študentov vysokých
škôl,

·

náhrada časti cestovných výdavkov a náhrada cestovných
výdavkov uchádzača o zamestnanie,

·

príspevok na náhradu cestovných výdavkov na konanie
aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne,

·

úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavky na
cestovné uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa
zabezpečuje vzdelávanie a príprava pre trh práce,

·

príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o
zamestnanie, ktorý sa stará o dieťa pred začatím povinnej
školskej dochádzky,

·

príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,

·

daňový bonus.

Posudzovanie
majetku

Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom
v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov

11

v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné
minimum, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné
životné podmienky, ktorými si môžu pomôcť v hmotnej núdzi.


Za majetok sa považujú:

·

hnuteľné veci,

·

nehnuteľné
veci,

·

práva, ak to ich povaha pripúšťa,

·

majetkové hodnoty, ak to ich povaha pripúšťa.

Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sa poskytujú:

·

v peňažnej forme,

·

vecnej forme,

·

v kombinovanej forme.

Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné

ošatenie a prístrešie. Dávka a príspevky poskytované
v pôsobnosti úradu sa financujú zo štátneho rozpočtu.

Od roku 2006 bude postupne pomoc v hmotnej núdzi prechádzať

na obce a tie budú:
- dávku a príspevok na zdravotnú starostlivosť, ochranný
príspevok a aktivačný príspevok pre dlhodobo nezamestnanú
osobu, ktorá sa zamestnala alebo začala vykonávať samostatnú
zárobkovú činnosť poskytovať pri prenesenom výkone štátnej
správy zo štátneho rozpočtu.
- aktivačný príspevok s výnimkou aktivačného príspevku pre
dlhodobo nezamestnanú osobu, ktorá sa zamestnala alebo začala
vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a príspevok na bývanie
poskytovať pri samosprávnej pôsobnosti obce z rozpočtu obce.

3.3 Príspevky v

hmotnej núdzi

a)Príspevok na zdravotnú starostlivosť

Štát príspevkom na zdravotnú starostlivosť prispieva

občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom
spoločne posudzujú, na výdavky s Výška príspevku na zdravotnú
starostlivosť je 50 Sk mesačne.

b)Príspevok na bývanie

12

Štát ním prispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním,

občanovi v hmotnej núdzi a osobám, ktoré sa s ním spoločne
posudzujú, za splnenia zákonných podmienok. Výška príspevku
980 Sk mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi,
1 670 Sk mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické
osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.

c)Ochranný príspevok

Ochranný príspevok zohľadňuje také životné situácie,

počas ktorých si občan v hmotnej núdzi nemôže zabezpečiť
príjem vlastnou prácou. Výška ochranného príspevku je 1500 Sk
mesačne.

d)Aktivačný príspevok

Motivuje občana v hmotnej núdzi, aby sa aktívne

spolupodieľal na riešení sociálnej situácie seba a osôb s ním
spoločne posudzovaných čo znamená, aby si aktívne hľadal
uplatnenie na trhu práce, zvyšoval si kvalifikáciu a
zručnosti, vykonával práce v prospech obce alebo dobrovoľnícke
práce.

Dlhodobo nezamestnaná osoba má nárok na aktivačný príspevok
vo výške 1 500 Sk mesačne po dobu najviac 6 mesiacov,
Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok
a študuje na strednej alebo vysokej škole má nárok na
aktivačný príspevok; toto neplatí, ak občan

získal

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Výška aktivačného
príspevku je 1500 Sk mesačne. Nárok na aktivačný príspevok
vznikne občanovi v hmotnej núdzi znovu po splnení zákonných
podmienok najskôr po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho
nároku.

e)Jednorázová dávka v hmotnej núdzi

Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám možno

poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi do výšky
preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky
trojnásobku životného minima (13 740 Sk). Poskytovanie
dávky a príspevkov a poskytovanie jednorazovej dávky
v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú. Jednorazovú dávku
v hmotnej núdzi vypláca obec v rámci svojich možností.

13

f)Aktivácia a aktivačný príspevok

Dôležitým pilierom Novej sociálnej politiky je aktivizácia

poberateľa pomoci v hmotnej núdzi a jeho odmena v podobe
aktivačného príspevku do výšky 1 500 Sk.

4. Podpora v

nezamestnanosti

4.1 Dávka v

nezamestnanosti

Základné informácie o dávke v nezamestnanosti

Kde si uplatnovať nárok na
dávku v nezamestnanosti?

Od 1. januára 2004 si poistenec
uplatňuje nárok na dávku v
nezamestnanosti v pobočke Sociálnej
poisťovne príslušnej podľa miesta
trvalého pobytu.

Ako si poistenec uplatňuje
nárok na dávku v
nezamestnanosti ?

Nárok na dávku v nezamestnanosti si

poistenec uplatňuje na základe
písomnej žiadosti, za ktorú sa
považuje:

·

potvrdenie o zaradení do
evidencie nezamestnaných občanov
alebo,

·

oznámenie o nezaradení do
evidencie nezamestnaných
občanov.

Aké sú podmienky nároku na
dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti

vznikne, ak poistenec v posledných
štyroch rokoch pred zaradením do
evidencie nezamestnaných občanov bol

14

poistený v nezamestnanosti najmenej
tri roky.

Odkedy vzniká nárok na dávku
v nezamestnanosti?

Poistencovi nárok na dávku v

nezamestnanosti vzniká odo dňa
zaradenia do evidencie nezamestnaných
občanov.

Po akú dobu sa poskytuje
dávka v nezamestnanosti?

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje

šesť mesiacov (podporné obdobie v
nezamestnanosti).

V akej výške sa poskytuje
dávka v nezamestnanosti ?

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje

za dni a jej výška je 50% denného
vymeriavacieho základu.

V akej výške sa poskytuje
dávka nezamestnanosti, ak
poistenec posledných troch
rokoch pred zaradením do
evidencie nezamestnaných
občanov nemal vymeriavací
základ ?

Ak poistenec nemal vymeriavací základ,

výška dávky sa určí z pravdepodobného
denného vymeriavacieho základu.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ
je jedna tridsatina minimálnej mzdy
zamestnancov v pracovnom pomere
odmenovaných mesačnou mzdou, ktorá
platí k prvému dňu kalendárneho
mesiaca, v ktorom vznikol nárok na
dávku v nezamestnanosti.

Kedy sa dávka v
nezamestnanosti nevypláca ?

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky

v nezamestnanosti v období, v ktorom
má nárok na nemocenské, ošetrovné,
materské alebo rodičovský príspevok.

Spôsob výplaty dávky v
nezamestnanosti

Poistencovi sa dávka v nezamestnanosti

vypláca mesačne pozadu v lehote
určenej Sociálnou poisťovňou.
Dávka sa poukazuje na účet príjemcu
dávky, v prípade podania žiadosti sa
dávka vypláca v hotovosti (poštovým
okruhom alebo poštovou poukážkou).

Kedy zaniká nárok na dávku v
nezamestnanosti ?

Nárok na dávku v nezamestnanosti

zaniká vždy

·

dňom vyradenia z evidencie
nezamestnaných občanov,

15

·

uplynutím podporného obdobia
(šesť mesiacov),

·

dňom priznania starobného
dôchodku,

·

dňom smrti fyzickej osoby.

Kedy vznikne znovu nárok na
dávku v nezamestnanosti ?

Poistencovi vznikne nárok na dávku v

nezamestnanosti znovu najskôr po
uplynutí troch rokov odo dna zániku
predchádzajúceho nároku na dávku v
nezamestnanosti.

Čo v prípade, ak počas
poberania dávky v
nezamestnanosti začal
poistenec vykonávať činnosť
zamestnanca ?

Ak poistenec v období kratšom ako tri

roky od začatia výkonu činnosti
zamestnanca bol opätovne zaradený do
evidencie nezamestnaných občanov,
vznikne mu nárok na výplatu dávky v
nezamestnanosti odo dňa opätovného
zaradenia do tejto evidencie, a to po
zostávajúcu časť podporného obdobia v
nezamestnanosti a v sume, v akej mu
bola vyplácaná predchádzajúca dávka v
nezamestnanosti.

Kde získa poistenec bližšie
informácie ?

Všetky informácie o poskytovaní dávky

v nezamestnanosti poskytnú pobočky
Sociálnej poisťovne.

Povinnosti poistenca pri
podaní žiadosti o dávku v
nezamestnanosti

·

Predložiť doklad z úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny o
zaradení, resp. o nezaradení do
evidencie nezamestnaných
občanov.

·

Vyplniť potvrdenie na účely
nároku na dávku v
nezamestnanosti.

Povinnosti poberateľa dávky v
nezamestnanosti

Preukázať skutočnosti rozhodujúce na

vznik a na zánik nároku na dávku,

16

nároku na jej výplatu.
Ak bol poistenec písomne vyzvaný
Sociálnou poisťovňou, aby preukázal
tieto skutočnosti, je povinný výzve
vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo
dňa doručenia výzvy, ak Sociálna
poisťovňa neurčila inú lehotu.

Práva poberateľa dávky

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má

právo požiadať Sociálnu poisťovnu o
vydanie potvrdenia o nároku na dávku v
nezamestnanosti, o nároku na jej
výplatu a o jej sume.

4.2 Absolventská prax

Absolventská prax je získanie odborných zručností a

praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú
dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy, alebo získanie
alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických
skúseností uchádzačom o zamestnanie do 25 rokov veku, ktoré
rozšíria jeho možnosti uplatnenia na trhu práce. O príspevok
môže požiadať absolvent alebo zamestnávateľ. Výška paušálneho
príspevku pre absolventa je 1500 Sk a paušálny príspevok pre
zamestnávateľa je 1000 Sk.

4.3 Individuálny akčný plán

Individuálny akčný plán je písomný dokument, ktorý na

základe posúdenia osobnostných predpokladov, schopností
a odborných zručností občana určuje druh a rozsah pomoci
potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia a vymedzuje
na tento účel konkrétne postupové kroky. Individuálny akčný
plán je výsledkom pohovoru medzi občanom a pracovníkom úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Konečným cieľom
individuálneho akčného plánu je osobný rozvoj uchádzača o
zamestnanie a jeho príprava k umiestneniu na trhu práce
formulovaním najoptimálnejších krokov s jasným zámerom
zamestnať sa. Individuálny akčný plán sa vypracúva pre
uchádzača o zamestnanie, ktorý je v evidencii najmenej 3
mesiace.

4.4 Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

17

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje na

úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so samostatnou
zárobkovou činnosťou. O príspevok môže požiadať uchádzač
o zamestnanie vedený v evidencii najmenej 4 mesiace.

4.5 Vzdelávanie a príprava zamestatnca pre trh

Uchádzačovi o zamestnanie, ktorému úrad zabezpečuje

vzdelávanie a prípravu pre trh práce, úrad uhradí výdavky na
stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné. Príspevok na
služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa
zúčastňuje na vzdelávaní a na príprave pre trh práce a ktorý
je rodič starajúci sa o dieťa pred začatím povinnej školskej
dochádzky alebo osoba, ktorá sa stará o dieťa pred začatím
povinnej školskej dochádzky.

Výška príspevku

·

výška úhrady nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh
práce nepresiahla sumu 10 000,- Sk.

·

úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné

4.6 Príspevok na zamestnanie znevýhodneného uchádzača
o

zamestnanie

Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o

zamestnanie sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý prijme
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie do pracovného pomeru na
vytvorené pracovné miesto. O príspevok môže požiadať
zamestnávateľ, ktorý prijme do pracovného pomeru
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorým je občan vedený
v evidencii najmenej 12 mesiacov

4.7 Príspevok na sťahovanie za prácou

V prípade, že máte pracovnú ponuku mimo svojho trvalého

bydliska a chcete sa presťahovať, úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Vám poskytne príspevok na sťahovanie za prácou. Tento
príspevok môžete získať, ak je miesto výkonu nového
zamestnania vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 30
km. Príspevok sa poskytuje jeden krát za 2 roky na výdavky
súvisiace so sťahovaním, nájomné, platby za energie, vodné,
stočné a výdavky na cestovné hromadnými dopravnými
prostriedkami. O príspevok môže požiadať uchádzač o
zamestnanie vedený v evidencii najmenej 6 mesiacov, kde výška
príspevku je najviac 10 000 Sk.

18

4.8 Aktívna politika trhu práce

Zákon o službách zamestnanosti s účinnosťou od 1. 2. 2004

vytvára podmienky a právny rámec pre poskytovanie príspevkov
na nasledovné aktívne opatrenia na trhu práce:

·

Vzdelávanie pre trh práce uchádzača o zamestnanie (UoZ)

·

Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca

·

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

·

Príspevok na zamestnanie

znevýhodneného uchádzača

o zamestnanie

·

Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe

·

Príspevok na aktivačnú činnosť

·

Príspevok na sťahovanie za prácou a i.

19

5.

Použitá literatúra

Zákon 453/2004

Zákon 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi

Internetové stránky MPSVR SR – www.employment.gov.sk

Zákon 461/2003 o sociálnom poistení

20