Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka

SOCIÁLNA PRÁCA

Tretí sektor v systéme

sociálnej práce

Šk.rok: 2004/2005 Petra Mitašová

FSEV,3.ročník 531

Tretí sektor v systéme sociálnej práce

Medzi základné hodnoty, ktorými sa riadi tretí sektor zaraďujeme najmä: pomoc iným,
dobročinnosť, solidaritu, participáciu občanov na rozhodovaní o veciach verejných.
Veľký rozmach mimovládnych organizácií, združovania a dobrovoľnej činnosti bol
zaznamenaný predovšetkým na konci 20.storočia. V súčasnosti môžeme takéto organizácie
nájsť takmer v každom kúte sveta. Dokonca sa tretí sektor definuje ako „nová globálna sila“.
Nikto presne nevie, koľko je v súčasnosti na svete neziskových mimovládnych organizácií.
Pričom jednotlivé neziskové organizácie sa navzájom enormne líšia veľkosťou i rozsahom
svojho pôsobenia, od komunitných a susedských organizácií bez vlastného majetku a bez
vlastných zamestnancov, až po mnohomiliardové nadácie, univerzity a zdravotnícke
komplexy s tisícami zamestnancov. Tiež sa odlišujú v tom, čo robia – od ponuky tradičnej
charitatívnej pomoci cez výrobu rôznych tovarov, až po vykonávanie kvalifikovaného
výskumu. Ani ich zdroje príjmov nie sú jednotné: niektoré sú tradičné charity závisiace od
darcov, iné financujú vlády. Niektoré organizácie nie sú formálne registrované ako
charitatívno-dobrovoľnícke, ale sú takýmto hodnotám oddané, napríklad niektoré náboženské
organizácie, alternatívne obchodné spoločnosti, potravinárske a robotnícke družstvá,
svojpomocné zdravotné skupiny, umelecké a politické organizácie, medzinárodné organizácie
a komunity. Od začiatku svojej existencie sa ich formy, činnosť i spôsob fungovania menili
avšak dobročinný impulz ostal.
Je známe, že združovaniu sa lepšie darí v demokratických pomeroch. Rozvoj tretieho
sektora však nie je výsledkom existencie a pôsobenia iba jediného faktora. Medzi príčiny jeho
vzniku možno zaradiť:

-

schopnosť kompenzovať nedostatky štátu a trhu,

-

rýchly technický pokrok umožnil, aby sa hodnoty správania typické pre tretí sektor
rýchlo rozširovali a napodobňovali,

-

tlak občanov zdola,

-

úloha tretieho sektora vzrástla v sociálnom dialógu s vládami a so zamestnávateľmi,

-

schopnosť tretieho sektora utvárať koalície pri uskutočňovaní spoločenských premien
alebo pri dosahovaní sociálnych cieľov, t.j. snaha o spoluprácu a partnerstvo medzi
štátom a tretím sektorom, keď štátny sektor zabezpečuje finančné zdroje a neziskový
sektor v podstatnej miere priame poskytovanie služieb,

-

nositeľmi zmien sa vďaka ekonomickému rastu v posledných troch desaťročiach vo
viacerých krajinách stávajú stredné vrstvy, ktoré sú zároveň producentom
i konzumentom služieb poskytovaných tretím sektorom,

-

predovšetkým v rozvojových krajinách zohrali významnú úlohu zahraničné
dobrovoľnícke organizácie. Spočiatku prichádzali v podobe tzv. „humanitárnych
organizácií“, časom sa preorientovali na posilňovanie miestnych vnútorných zdrojov.
Od pôvodne iba zvonka poskytovanej pomoci v prípade chudoby, hladu, utrpenia
a podobne sa postupne dôraz preniesol na odstraňovanie príčin chronicky neutešenej
sociálnej a ekonomickej situácie, na povzbudenie domácich svojpomocných aktivít,

-

rozvoj tretieho sektora podporili aj vládne a medzinárodné agentúry pre rozvojovú
pomoc /OECD, Svetová banka/ a zároveň i rôzne ideové prúdy.

Takmer vo všetkých krajinách dominujú v treťom sektore štyri základné oblasti činnosti,
ktoré predstavujú spolu 80% výdavkov celého sektora. Patrí medzi ne:

-

vzdelávanie a výskum,

-

zdravotníctvo,

-

sociálne služby,

2

-

kultúra a rekreácia.

Ľudia považujú za užitočné hlavne organizácie zo sféry tradičnej sociálnej a zdravotníckej
starostlivosti no v poslednom období sa priaznivo hodnotia i MVO /mimovládne organizácie/
pôsobiace mimo nej.

Vzťah tretieho sektora a štátu

Pokiaľ ide o vzájomný vzťah tretieho sektora s vládou, často sa spomínajú dve krajné
polohy. Prvou je obraz partnerstva a spolupráce, druhou obraz konkurencie a konfliktu.
Skutočnosť je často pestrejšia. Niektoré vlády rozvíjajú veľké celonárodné programy,
v poskytovaní služieb na miestnej úrovni však prenechávajú značný priestor aj neštátnym
subjektom. Dochádza k „deľbe práce“: štátny sektor zabezpečuje finančné zdroje a neziskový
sektor v podstatnej miere priame poskytovanie služieb. Niekedy tretí sektor súbežne
vykonáva tie isté služby ako štátny sektor, alebo dopĺňa aktivity, ktoré štátne inštitúcie
dostatočne nepokrývajú.
Ekonómovia chápu tretí sektor ako odpoveď na nedostatky štátu a trhu. Môžeme hovoriť
o viacerých funkciách MVO:

1. Prostredníctvom aktívnej účasti občanov dochádza k formulovaniu a tlmočeniu ich

predstáv a požiadaviek. Tretí sektor v tomto prípade vystupuje ako ochranca, obhajca,
„advokát“ jednotlivcov alebo skupín a ich záujmov.

2. Uchovávanie a rozvoj rôznorodosti, plurality. MVO rozširujú pluralitu

a rozmanitosť spoločnosti napríklad tým, že ochraňujú a posilňujú kultúrnu, etnickú,
náboženskú či jazykovú identitu jednotlivých skupín obyvateľstva.

3. Mienkotvorná funkcia MVO. Súvisí s uchovávaním plurality prístupov. MVO

rozširujú informácie o alternatívnych pohľadoch na rôzne otázky alebo samy takéto
alternatívy vytvárajú. Plodia nové idey, predkladajú návrhy postupu.

4. Pôsobenie v prospech spoločenskej integrácie. Prostredníctvom MVO sa jednotlivé

skupiny občanov začleňujú do spoločenského života.

5. MVO sú tiež činiteľmi politickej socializácie. Ľudia si v nich osvojujú demokratické

princípy, kultivujú občianske cnosti. Pomocou MVO môžu nútiť štát plniť si
povinnosti, v niektorých prípadoch však nemusia čakať na vládny zásah, spoliehať sa
na pôsobenie či dobročinnosť štátu a môžu konať skôr. Mnohé MVO umožňujú, aby
sa ľudia sami podieľali na hľadaní riešení vlastných problémov. V prostredí MVO sa
vyhľadávajú a vychovávajú osobnosti s talentom viesť iných. MVO mobilizujú
verejnosť, organizujú podporné i protestné kampane, umožňujú im prejaviť sa
politicky i v obdobiach medzi voľbami.

6. Kontrolné funkcie MVO dozerajú na dodržiavanie demokratických pravidiel hry.

MVO bývajú aktívne napr. pri odhaľovaní volebných podvodov. Podávajú spätnú
väzbu umožňujúcu korigovať chyby v spoločenskom rozvoji. Monitorujú štátne
i medzinárodné záväzky, vynucujú si ich plnenie.

7. Poskytovanie služieb a verejných statkov, ktoré zvyčajne nie sú zabezpečované

štátom ani trhom. Ide o služby humanitárne a sociálne, ale aj vzdelávacie, informačné,
právnické. Táto funkcia máva veľmi tradičné podoby /starostlivosť o zdravotne
postihnutých, o sociálne slabých/, nadobúda však aj celkom nové formy /napríklad
globálne informačné siete v oblasti životného prostredia, ľudských práv, ženského
hnutia a i./.

8. Prevencia a riešenie konfliktov sa týkajú najmä etnických a rasových konfliktov.

MVO prispievajú k prevencii konfliktov aj tým, že fungujú v rozličných
medzinárodných programoch zameraných na spoluprácu a porozumenie.

3

9. Rozmnožovanie spoločenského bohatstva. MVO utvárajú, rozširujú a reprodukujú

tri druhy špecifického spoločenského bohatstva. Prvým je bohatstvo kognitívne: MVO
prinášajú teoretické koncepty a stratégie. Druhým je bohatstvo praktických skúseností,
zručností, schopností zvládnuť komplikované životné okolnosti. Tretím je bohatstvo
prosociálnych vzorov správania: solidarita, dobročinnosť, obetavosť, zodpovednosť
a podobne – to sú hodnoty, ktoré sa reprodukujú a kultivujú práve v prostredí MVO.

Negatíva MVO

Medzi negatíva MVO zaraďujeme nebezpečenstvo zneužitia týchto organizácií na pranie
špinavých peňazí, nekvalifikovaný postup v činnosti, ignorovanie záujmov širšieho celku,
obhajovanie výlučne vlastných záujmov a pod.
Treba si uvedomiť aj to, že krajné nacionalistické hnutia, vrátane nacizmu, tiež začínali
ako dobrovoľnícke organizácie.
Prílišné zasahovanie a presadzovanie vlastných záujmov nepolitických subjektov v politike
oslabuje politické strany, ktoré sú najdôležitejšími sprostredkovateľmi záujmov a hlavným
mechanizmom formulovania a presadzovania týchto záujmov. V istom zmysle združenia
ohrozujú demokraciu, pretože „sprostredkúvajú a reprezentujú čiastkový záujem, nie
všeobecný, agregovaný, politický.“ /L. Brokl/.
Tretí sektor funguje lepšie ako štát a trh tam, kde nejde o zisk, kde sa treba vcítiť do
potrieb iných, kde treba mať ochotu pomôcť, kde sa vyžaduje celkový prístup. Avšak
nadmerné sústredenie sa na MVO môže viesť k istej ľahostajnosti a zbavovania sa
zodpovednosti vlády za riešenie daného problému. Rozvoj MVO môže viesť štátne orgány
k jednoduchej kalkulácii, že dobrovoľné združenia vlastne samočinne urobia kus práce
namiesto štátu. A to neraz bez vytvorenia vhodných podmienok: dobrých zákonov pre
neziskový sektor a účinných mechanizmov na financovanie miestnych iniciatív.
Iným problémom je podkopávanie nezávislosti materiálnou pomocou od vlády alebo od
sponzorov z prostredia biznisu. Nedostatočná kapacita na zvládnutie úloh môže robiť ťažkosti
najmä malým neformálnym organizáciám. Stáva sa tiež, že občianske iniciatívy chýbajú tam,
kde by boli najpotrebnejšie /občania sa angažujú iba tam, kde to považujú za dôležité či
príťažlivé, čo sa však nemusí vždy zhodovať s verejným záujmom/.
Tretí sektor je taktiež citlivý na osobnostné charakteristiky účastníkov v pozitívnom
i negatívnom zmysle slova: organizácie môžu napríklad priveľmi závisieť od jedinej silnej
osobnosti, ktorej odchodom je ich činnosť ochromená, môže hroziť uzurpácia moci či
zneužívanie organizácie zo strany jedincov s takýmto postavením a iné.

Internacionalizácia tretieho sektora

Internacionalizácia tretieho sektora pokračuje v nebývalej miere. Na rozdiel od minulosti,
keď šíriteľmi boli mníšske rády misionárske spoločnosti či islamské školy a univerzity, dnes
internacionalizácia nemá náboženské korene.
MVO s medzinárodným pôsobením zhromaždili nemalé finančné prostriedky určené na
rozvoj a úľavu v núdzi. Hlavnými nositeľmi internacionalizácie sú dnes humanitárne
organizácie, ktoré poskytujú úľavu v núdzi a pomoc pri rozvoji, ale aj záujmové organizácie.
MVO hrali dôležitú úlohu pri utváraní súčasnej podoby medzinárodných vzťahov.
Popri vládach sa zúčastnili na prvej medzinárodnej konferencii o ľudských právach,
pomáhali tvoriť systém medzinárodných zmlúv. Podľa článku 71 Charty OSN sú MVO
vylúčené z kľúčových politických a bezpečnostných operácií OSN, majú však poradenský

4

status v sociálnych a ekonomických záležitostiach. Asi 130 z nich pôsobí v spojení so
Svetovou zdravotníckou organizáciou, ďalšie spolupracujú s Úradom vysokého komisára
OSN pre utečencov, UNESCOm. Podobný model ako OSN sledovali aj európske inštitúcie
a OECD.

Mimovládne organizácie pôsobiace na Slovensku

Nadácia:

– účelové združenie vecí, peňažných prostriedkov, cenných papierov a iných peniazmi

oceniteľných hodnôt /majetok nadácie/, ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne
prospešného cieľa. Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt,
realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, ochrany a tvorby
životného prostredia, zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu
zdravia a vzdelávania.

– registruje sa na Ministerstve vnútra SR, minimálny vklad je Sk 10 000,– pri zriadení,

ktorý musí byť do 6 mesiacov zvýšený na Sk 100 000,–. Administratívne výdavky
môžu byť max. 15% celkových výdavkov.

– nadácia nesmie podnikať s výnimkou prenájmu majetku, organizácie verejných

zbierok, lotérií a iných podobných hier alebo organizovania kultúrnych, športových,
vzdelávacích, spoločenských akcií, ak touto činnosťou účinnejšie využije svoj
majetok.

Neinvestičný fond:

– nezisková právnická osoba, ktorá združuje peňažné prostriedky určené na plnenie

všeobecne prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej
pomoci pre jednotlivca/skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú
naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Všeobecne prospešným účelom
je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ochrana ľudských práv, ochrana
a tvorba životného prostredia, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt, ochrana
a podpora zdravia a vzdelávania, rozvoj sociálnych služieb.

– registruje krajský úrad podľa miestnej príslušnosti, minimálny vklad je Sk 2 000,– pri

registrácii, administratívne výdavky môžu byť max. 15% celkových výdavkov.

– prostriedky fondu nesmú byť použité na podnikanie. Neinvestičný fond môže

organizovať verejné zbierky, lotérie, športové, kultúrne, vzdelávacie akcie a predávať
vlastnú literatúru podporujúcu účel fondu.

Nezisková organizácia:

– právnická osoba, ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných

služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, tvorba a ochrana ŽP,
humanitná starostlivosť, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže poskytovanie
sociálnych služieb.

– registruje ju krajský úrad podľa miestnej príslušnosti, minimálny vklad sa nevyžaduje,

administratívne výdavky môžu byť max. 4% celkových výdavkov.

– podnikateľské aktivity sú povolené v prípade, že zisk je použitý na poskytovanie

všeobecne prospešných služieb alebo zvýšenie efektívnosti poskytovaných služieb.

Občianske združenie:

– právnická osoba, združujúca občanov a/alebo právnické osoby s cieľom reprezentovať

ich spoločné záujmy.

5

– registruje Ministerstvo vnútra SR, minimálny vklad sa nevyžaduje, administratívne

výdavky sú bez obmedzenia, podnikateľské aktivity nie sú zakázané.

Najčastejšie MVO pôsobiace na Slovensku:

-

nadácie a MVO na pomoc nemocniciam, zdravotníckym a sociálnym zariadeniam,

-

MVO na pomoc ľuďom v núdzi /zdravotne postihnutým a ťažko chorým, starým
a opusteným ľuďom, mnohodetným rodinám, bezdomovcom a pod./,

-

MVO na pomoc školám a vzdelávaniu

-

MVO na ochranu a zlepšovanie životného prostredia,

-

Nadácie zamerané na rozvoj obcí, sídlisk a pod.,

-

MVO poskytujúce humanitnú pomoc krajinám postihnutým katastrofou a utečencom
z iných krajín,

-

MVO na prevenciu a pomoc ľuďom závislým od alkoholu a drog,

-

MVO na podporu kultúry a umeleckej činnosti,

-

MVO na podporu športovej a rekreačnej činnosti,

-

MVO na ochranu a výchovu k ľudským právam,

-

MVO na podporu demokracie...

Podľa údajov Ministerstva vnútra SR k 1. septembru 2003 bolo na Slovensku
registrovaných 21 661 rôznych typov MVO:

- občianske združenia

20 575

- neinvestičné fondy

440

- neziskové organizácie

397

- nadácie

249

Nie všetky registrované MVO sú však aktívne. Mnohé športové, kultúrne, voľnočasové
organizácie, odbory, profesiové zväzy a komory sa často neidentifikujú ako organizácie
tretieho sektora. Ak vezmeme do úvahy MVO, ktoré aktívne spoluvytvárajú „identitu“
tretieho sektora na Slovensku, zapájajú sa aspoň minimálne do spoločných aktivít rôznych
strešných organizácií a koalícií MVO, získavajú granty, dopracujeme sa k číslu 1 300- 2 000
MVO. Nadácie pôsobia predovšetkým v hlavnom meste SR a vo veľkých krajských
i okresných mestách. Len 5,4% z celkového počtu 442 nadácií funguje v sídlach pod 10 000
obyvateľov. Výrazné sú i rozdiely pri porovnaní počtov nadácií v jednotlivých krajoch.

Porovnanie počtu MVO pôsobiacich v jednotlivých krajoch Slovenska

v rokoch 1998-1999

Zdroj: 1+2

Tab.č.1

Rok/Kraj

1998

1999

Bratislavský

185

196

Košický

57

61

Žilinský

47

51

Prešovský

39

41

Nitriansky

38

41

6

Zdroj: 1+2

Zdroje financovania pre tretí sektor

1. Fórum donorov SR
Toto neformálne zoskupenie desiatich grantových organizácií, najmä nadácií, nielenže
zefektívnilo prideľovanie grantov, ale v spolupráci s informačno-vzdelávacími MVO
ovplyvnilo všeobecnú informovanosť i vedomosti ľudí .pôsobiacich v treťom sektore.
/väčšina existujúcich nadácií je operačných, len malý počet poskytuje granty ďalším
inštitúciám či jednotlivcom/.
Grantové nadácie na Slovensku:

-

Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation,

-

Nadácia pre podporu občianskych aktivít, Phare,

-

Foundation for a Civil Society a Nadácia pre občiansku spoločnosť,

-

Slovenská humanitná rada,

-

Nadácia pre deti Slovenska,

-

Karpatská nadácia,

-

Vzdelávacia nadácia J.Husa,

-

Regionálne environmentálne centrum,

-

Nadácia Charlesa Stewarta Motta,

-

Sasakawova mierová nadácia,

-

Spolupracujúce holandské nadácie pre strednú a východnú Európu,

-

Nadácia Ekopolis a ETP,

-

Nadácia pre občiansku spoločnosť ...

Okrem týchto organizácií, získavali MVO granty aj od ďalších zahraničných nadácií
z krajín EÚ, USA i Japonska. Fórum donorov efektívne spolupracuje aj s vládnymi
programami pôsobiacimi pri zahraničných veľvyslanectvách na Slovensku.

2. Komunitné nadácie
Tieto domáce organizácie poskytujú v rámci geograficky vymedzeného územia malé
granty širokému spektru aktivít a projektov, čím prispievajú k zvyšovaniu kvality života
v danej komunite. Pre svoju systematicky budovanú základinu sa snažia získavať zdroje
najmä vnútri vlastnej komunity.

3. Verejné prostriedky
Koncepčná a transparentná činnosť grantových nadácií bola v uplynulom období
v kontraste so štátnou politikou podpory MVO. Aj keď sú zo štátneho rozpočtu vyčleňované
nemalé prostriedky a financované mnohé aktivity MVO najmä v oblasti sociálno-zdravotnej,
mládežníckej, vzdelávacej, kultúrnej, športovej a pod., predstavitelia tretieho sektora
kritizovali neujasnenú a netransparentnú grantovú politiku predstaviteľov štátu. Predmetom
kritiky boli i zahraničné prostriedky, ktoré vláda získavala od Európskej únie. Z dlhodobého
hľadiska možno predpokladať, že verejné prostriedky budú tvoriť spolu s poplatkami za
služby rozhodujúcu súčasť financovania väčšiny MVO, podobne ako je to vo vyspelých
demokraciách. Pritom treba rátať s tým, že viaceré zahraničné finančné zdroje pre tretí sektor
sa čoskoro začnú presúvať na juh a východ Európy.

Trnavský

31

34

Banskobystrický 30

33

Trenčiansky

15

15

Spolu

442

472

7

Nepriama podpora – predstavuje napr. oslobodenie od daní pre MVO, DPH, colných
poplatkov, odpočet darov zo základu dane pre darcov a ďalšie.,
Priama podpora – sa môže realizovať formou poskytovania dotácií, uzatváraním
kontraktov a zmlúv, prerozdeľovaním výnosov z lotérií, verejných zbierok a ďalších pod.
hier.

4. Podnikateľská sféra a darcovstvo
Podnikateľské subjekty pomáhajú pri rozvoji tretieho sektora finančnou podporou
projektov MVO, materiálnou pomocou, službami i členstvom v správnych radách. Výsledky
prieskumu ukazujú, že uprednostňujú podporu štátnych škôl, nemocníc, športových klubov
a detských organizácií. Darcovstvo alebo poskytovanie finančných, prípadne vecných darov
na verejnoprospešné účely prostredníctvom zníženia daňového základu je ďalšou možnosťou,
ako podporovať MVO. Podľa údajov Ústredného daňového riaditeľstva SR sa počet
právnických osôb a suma poskytnutých darov, ktoré venovali na verejnoprospešné účely za
posledné štyri roky, znižuje. U FO zaznamenávame postupný vzostup celkovej sumy.
Okrem darov, ktoré umožňuje existujúca legislatíva, sú čoraz populárnejšie verejné
zbierky. Medzi výnimočné príklady patrí napr. kampaň Hodina deťom Nadácie pre deti
Slovenska, alebo Dobrá novina, ktorú organizuje Hnutie kresťanských spoločenstiev detí-
eRko, Deň narcisov organizuje Liga proti rakovine, Ostrovy života Detský fond SR a ďalšie.
K zaujímavým formám podpory darcovstva patrí napr.: Adopcia na diaľku, Šance pre každé
dieťa, Darujte strom... Čoraz populárnejšie sa stávajú aj benefičné koncerty.

5. Príjmy z vlastnej činnosti
Viaceré MVO sa v súčasnosti snažia získavať finančné zdroje aj z poplatkov za služby
/školenia, semináre, konzultácie, sociálnu starostlivosť a pod./ alebo predajom produktov
/napr. výrobky z chránených dielní, publikácie a pop./. Podnikateľským aktivitám MVO bolo
venovaných viacero samostatných odborno-právnych článkov v mesačníku NonProfit.

Dobrovoľníctvo a združovanie v západných demokraciách

Pokiaľ nazrieme za hranice nášho územia, v americkej histórii má dobrovoľníctvo dlhú
tradíciu a patrí k podstate americkej demokracie. Tu vychádza z protestantských kresťanských
koreňov. Sklony Američanov vytvárať dobrovoľné skupiny občanov, ktoré sa venujú
spoločným problémom a záujmom sú známe z čias osídľovania amerického kontinentu až do
súčasnosti. V súčasnosti je dobrovoľníctvo jednou z najbežnejších aktivít v americkej
spoločnosti. V 80. a 90. rokoch sa dobrovoľníctvu venovalo 50% dospelej populácie, dokonca
niektoré prieskumy hovoria až o 65%. Dobrovoľníctvo je rozšírené i v iných krajinách. Štúdiu
spoločnosti Goldfarb Communications z roku 1995 uvádza, že dobrovoľnícke aktivity, do
ktorých sa v čase výskumu v Kanade zapájalo asi 40% populácie, zaznamenávajú mierny
vzostup. Účasť na dobrovoľnej činnosti na vidieku začala klesať a priblížila sa úrovni
dobrovoľníctva v mestských aglomeráciách, najväčší vzostup v zapájaní sa do
dobrovoľníckych aktivít zaznamenali vo vekovej skupine do 25 rokov. Dobrovoľníctvo
v Európe sa vyvíja podobne. Výskum z Veľkej Británie prezrádza, že asi polovica populácie
sa zúčastňuje na dobrovoľníckych aktivitách, ktoré predstavujú týždenne viac ako 100

8

miliónov hodín. Medzi ďalšie európske krajiny s vysokým percentom zapájania sa do
dobrovoľníckych aktivít patria Francúzsko 19%, Holandsko 36%, Dánsko 25% a Írsko 39%.

Dobrovoľníctvo v postkomunistických štátoch

Postkomunistické štáty sú v určitom slova zmysle na začiatku dobrovoľníckych aktivít.
Určite máme bohaté tradície v dobrovoľníctve i my. Avšak 40 rokov totalitného
komunistického systému poznačilo naše myslenie a zastavilo humanitárne a kresťansky
orientované dobrovoľnícke aktivity v prospech iných na pomoc odkázaných. Komunistický
štát vo svojom bohorovnom vyjadrovaní nechcel vidieť sociálne problémy Považoval ich za
prežitok vykorisťovateľských systémov v minulosti. Hrdo vyhlasoval, že sa postará
o pracujúcich a nepotrebuje, ba dokonca zakazuje charitatívne inštitúcie. Medzitým sa
vystriedali generácie a my si uvedomujeme, koľko sme v zakladaní dobrovoľníckych
organizácií a v motivácii verejnosti na ich podporu zameškali. Prvky totalitného myslenia sa
objavujú najmä počas mečiarizmu, ale niektoré i viac než 10 rokov po nežnej revolúcii
v snahe potlačiť aktivity nezávislého neziskového sektora, ku ktorému patrí aj
dobrovoľníctvo. Napriek týmto objektívnym príčinám a vplyvom dobrovoľníctvo stále žije,
rozvíja sa a získava čoraz viac na svojom význame a dôležitosti. Egocentrická koncentrácia
človeka len na seba, svoju rodinu, svojich najbližších a rovnako i národa iba na vlastné
problémy a ťažkosti znamená niekedy popretie charakteru dobrovoľníctva, ktoré vo svojej
podstate smeruje k tým, ktorí to najviac potrebujú bez ohľadu na hranice obce, regiónu či
štátu.

Dobrovoľníctvo a charitatívne inštitúcie na našom území

Až do 12.storočia mníšske rády a cirkev boli hlavným poskytovateľom charitatívnych
služieb v kresťanskom svete. Iné spoločenstvá, napr. Židia a Arabi si uchovávali vlastný
spôsob svojpomoci, ktorý existoval paralelne s kresťanským modelom. Neskôr sa
dobročinnosť presúva i do oblasti svetskej do spolkov, klubov, bratstiev, ktorých
zakladateľmi sa stávajú nielen predstavitelia cirkví, ale i panovníci, šľachtici, neskôr mešťania
a remeselníci. V stredovekej Európe na našom území tak fungovali pod cirkevnou alebo
cirkevno-svetskou správou prvé charitatívno-sociálne ústavy pre chudobných, lazarety,
xenodochiá, špitály v Nitre, Hronskom Beňadiku, Banskej Štiavnici, Bratislave a inde. V 18.
a 19.storočí sa dobrovoľná činnosť u nás realizuje najmä v podobe práce najrozličnejších
bratstiev spolkov i vedeckých spoločností. Zvlášť výrazne sa prejavuje v hnutí za národné
obrodenie, ale i neskôr v hnutí za národné oslobodenie. Samostatnú kapitolu tvorí história
dobrovoľníctva za prvej republiky. Neskoršie totalitárne systémy túto činnosť potláčajú až
likvidujú.

Dobrovoľníctvo na Slovensku

Vo vyspelých demokratických krajinách patrí zapájanie sa občanov do dobrovoľníckych
aktivít k bežným javom s dlhoročnou tradíciou. Na Slovensku sa o dobrovoľníctve a zapájaní
sa do dobrovoľníckych aktivít začalo viacej hovoriť až po roku 1989. V súčasnosti sa do
dobrovoľníckych aktivít v Slovenskej republike zapája asi 19% občanov. Dobrovoľnícka
práca na Slovensku má ešte stále menšie spoločenské uznanie a prestíž ako v zahraničí, hoci

9

záujem o dobrovoľnú prácu sa aj u nás stále zvyšuje. Pre porovnanie, v krajinách EÚ sa do
dobrovoľníckej práce zapája asi 30% a v USA je to ešte o niečo viacej, 65%.
Sám pojem dobrovoľníctva sa u nás často zamieňa alebo prekrýva s pojmom členstva
v neziskových organizáciách. Dobrovoľníci pracujú takmer výlučne v mimovládnych
organizáciách, ktoré sú často úplne závislé od dobrovoľníckej práce.
Kto sú typickí slovenskí dobrovoľníci? Ženy prejavujú väčšiu náchylnosť k dobročinnosti
ako muži. Dobrovoľníctvu sa lepšie darí vo vzdelanejšom prostredí. Mladšia generácia
prejavuje väčšie porozumenie pre užitočnosť netradičných mimovládnych organizácií.
Najsilnejšie sú v skupine dobrovoľníkov zastúpení ľudia stredného a vyššieho stredného veku
/35-44 rokov a 45-54 rokov/. Medzi dobrovoľníkmi mierne prevažujú ženy. Je to zapríčinené
čiastočne prirodzenou inklináciou žien k tomuto typu práce. Ďalším dôvodom je, že tento typ
práce vykonávajú prevažne ľudia s pedagogickým vzdelaním a so vzdelaním v odbore
sociálna práca, medzi ktorými prevažujú ženy. Na druhej strane muži majú väčšiu finančnú
zodpovednosť za svoju rodinu. Väčšina dobrovoľníkov je zamestnaná a dobrovoľnícku prácu
vykonáva vo voľnom čase.
Neziskové organizácie, ktoré sa starajú o ľudí v núdzi, považujú za najžiaducejšie profesie
pre dobrovoľnú prácu lekárov, učiteľov/vychovávateľov, sociálnych pracovníkov, zdravotné
sestry, špeciálnych pedagógov, psychológov. Pre vzdelávacie účely sú vyhľadávaný odborní
lektori s profesiou právnik, lekár ekonóm, umelec, teológ. Ďalšia atraktívna skupina sú ľudia
ovládajúci posunkovú reč, cudzie jazyky, prácu s počítačom, ľudia s organizačnými
schopnosťami, školitelia, technici, účtovníci. Je ťažké získať dobrovoľníkov z radov
dôchodcov, pretože starí ľudia sa snažia nájsť predovšetkým platenú prácu. Ani získavanie
nezamestnaných pre dobrovoľnícke aktivity nie je jednoduché. Nemajú chuť pracovať
zadarmo.
Najviac MVO je orientovaných na prácu s mládežou, potom nasleduje vzdelávanie a veda,
a na treťom mieste je humanita a charita.
V komunite MVO, ktoré sú vo väčšine odkázané na prácu dobrovoľníkov, dnes badať
väčší záujem o systematickejšiu a cielenejšiu prácu s dobrovoľníkmi.
Výskumné údaje naznačujú, že popri dobrovoľníctve sa v slovenskej populácii výraznejšie
rozširuje darcovstvo, teda poskytovanie finančných alebo vecných darov na dobročinné,
verejnoprospešné a charitatívne účely. Mimovládne organizácie a náboženské obce sú
najúčinnejšími typmi organizácií, ktoré vedia osloviť verejnosť a získať na spomínané účely
dary či už od jednotlivcov, podnikateľov, alebo od rôznych typov právnických osôb. Popri
kostolných zbierkach, takmer polovica dospelých občanov prispela aspoň raz,
najrozšírenejšou formou darcovstva je dobrovoľný príspevok na činnosť školských
a predškolských zariadení. Populárne sa stávajú aj zbierky na benefičných plesoch
a koncertoch.

Väčšmi ako dobrovoľníctvo je u nás zatiaľ rozšírené darcovstvo. Pričom pri získavaní
darcov sú najúčinnejšie dva spôsoby: priame oslovenie aktivistami mimovládnej organizácie
a výzva náboženskej obce. V značnej miere sa však využíva aj menej osobné oslovenie
prostredníctvom médií: výzvy v televízii a tlači. Dary na kostolné zbierky, školy a škôlky sú
nielen najčastejšie, ale ich použitie darcov aj najväčšmi uspokojuje. Dôležité je pripomenúť,
že dobrovoľnícka činnosť a darcovstvo nie sú v populácii rozložené rovnomerne. Viac sa im
darí vo vzdelanejšom prostredí. Relatívne najvyšší počet darcov pochádza zo strednej
generácie. Ženy sú náchylnejšie k tradičnej dobročinnosti, sú aktívnejšie v dobrovoľníckych
aktivitách aj v darcovstve. Mladšia generácia sa viac orientuje na netradičné neziskové
organizácie.

Najpopulárnejšie oblasti práce dobrovoľníkov:

10

1. Pomoc ľuďom v núdzi
2. Pomoc nemocniciam, zdravotníckym a sociálnym zariadeniam
3. Podpora školstva a vzdelávania
4. Rozvoj obcí a sídlisk
5. Ochrana životného prostredia
6. Humanitná pomoc krajinám postihnutým katastrofou a utečencom z iných krajín
7. Podpora športovej a rekreačnej činnosti
8. Podpora kultúry a umeleckej činnosti

Prevažná väčšina dobrovoľníkov pracuje v organizáciách sociálnej starostlivosti
/humanitné a charitatívne organizácie, svojpomocné skupiny/, kde je potreba pomoci
najintenzívnejšia.

Do akých aktivít sú zapojení dobrovoľníci?

Práca vo výbore a správnej rade

71.0%

Získavanie finančných prostriedkov

63.4%

Poskytovanie rád a usmernení

54.3%

Organizovanie rekreačných aktivít

50.5%

Poradenstvo

49.2%

Prednášanie, lektorská činnosť

45.1%

Poskytovanie alebo vyhľadávanie informácií

44.3%

Navštevovanie ľudí potrebujúcich pomoc

38.3%

Pomoc pri kancelárskych prácach – 37,4%

37.4%

Administratívne riadenie organizácie

33.3%

Propagácia, vedenie kampaní

31.0%

Ľudia sa stávajú dobrovoľníkmi hlavne pre:

Uspokojenie z viditeľných výsledkov

50%

Radosť z práce

46%

Posilnenie morálnych/náboženských/politických zásad

35%

Obohatenie životných skúseností

24%

Udržanie aktivity a pevného zdravia

22%

Stretávanie sa s ľuďmi, získavanie nových priateľov

20%

Šanca získať nové vedomosti, zručnosti

20%

Ľudia nie sú dobrovoľníkmi pre:

Nedostatok voľného času

36%

Neboli o to požiadaní

32%

Nikdy o tom neuvažovali

19%

Zásady dobrovoľníctva:

1. dobrovoľníctvo je v podstate nevynútená aktivita
2. hlavným zámerom je pomáhať
3. pri takejto aktivite nie je myšlienka na finančný zisk prvoradá
4. táto aktivita je prácou, nie hrou.

11

Oblasti pôsobenia MVO na Slovensku:

Hnutia a charita

815

Mládež

1 650

Vzdelávanie a veda

1 412

Ľudské práva

237

Kultúra

502

Komunitné iniciatívy

114

Životné prostredie

357

Vzťahy MVO a štátu u nás

Transformácia spoločnosti priniesla okrem iného prudký rozmach neziskových

dobrovoľníckych organizácií a aktivizáciu celospoločenského potenciálu na riešenie
sociálneho problému čo následne postavilo tretí sektor do polohy akéhosi „konkurenta štátu“.
Tretí sektor na jednej strane odbremeňuje štát svojimi aktivitami, ale ten na druhej strane nie
je ochotný vytvoriť k tomu vhodné materiálne a legislatívne podmienky. Vzťah štátu v MVO
sa konkrétne premieta do dvoch rovín – legislatívnej a v materiálnej podpore. Argumentácia,
že so vyspelých demokratických krajinách je už zaužívaný a osvedčený spôsob materiálnej
podpory, kde vlády podstatnou mierou prispievajú na činnosť MVO, v našich podmienkach
nenachádza odozvu. A tak MVO zostávajú odkázané na neštátne zdroje financovania, čo však
znovu naráža na prekážky v legislatíve ako je DPH, daňový zákon, colné poplatky a podobne.
V demokratických krajinách namiesto konfliktných vzťahov sa nastoľujú partnerské. U nás sa
však ťažko dosahuje rovnocenné a vyvážené partnerstvo medzi štátom a tretím sektorom.
Niektoré modely MVO pôsobiacich v sociálnej oblasti:

-

cca 35% MVO je zameraných na sociálnu prácu, typy:

1. Svojpomocné združenia chorých, postihnutých, hendikepovaných – vznikali

hlavne po roku 1990 po zániku jednotnej organizácie Zväzu invalidov, vznikli 4
organizácie – Slovenský zväz telesne postihnutých, Slovenský zväz sluchovo
postihnutých, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Zväz postihnutých
civilizačnými chorobami. Postupne vznikli ďalšie. V rámci malých organizácií je
možné lepšie definovať problémy a potreby cieľových skupín. Zamestnávajú väčšinou
dobrovoľníkov zo samotnej cieľovej skupiny, čo odbúrava ich pasivitu, podporuje
motiváciu a riešenie problémov.

2. Kresťanské charitatívne organizácie – tradičné organizácie. Patrí sem Slovenská

katolícka charita, Katolícka jednota Slovenska, ale aj Evanjelická diakona a podobne.
Oblasť ich pôsobenia je veľmi široká, od opatrovateľských služieb, útulkov pre
starých ľudí, bezdomovcov, ohrozené osoby, rôzne formy sociálnej pomoci, zbierky
a podobne. Dobrovoľníci sú predovšetkým z radov veriacich i príbuzní a priatelia.

3. Patronátne nadácie a občianske združenia – malé organizácie vznikajúce pri

špeciálnych školách, detských domovoch, ústavoch postihnutých a i. s cieľom tieto
organizácie zveľaďovať, získavať prostriedky na ich prevádzku. Aktivisti sú takmer
výlučne dobrovoľníci z radov danej inštitúcie. Často aj nadšenci z radov masmédií
alebo spoločenského života, ktorí tiež pracujú ako dobrovoľníci. Napr. Úsmev ako dar
– spoločnosť priateľov detí z detských domovov, Nadácia na podporu detskej
onkológie, Nadácia Petra Dvorského pre hendikepované deti a podobne.

4. Združujúce a servisné organizácie – tieto organizácie majú zastrešujúci charakter,

najvýznamnejšími sú: Slovenská humanitná rada, ktorá je súčasne grantovou

12

a servisnou inštitúciou. Vznikla 2. mája 1990. V súčasnosti združuje 157
dobrovoľníckych organizácií, občianskych združení, nadácií a neinvestičných fondov.
Ďalej sem patrí Červený kríž, ktorý má najvyššiu sieť dobrovoľníkov na Slovensku.
Poskytuje služby v sociálnej oblasti, sprostredkuj organizovanie svojpomocných
skupín zdravotne postihnutých, zabezpečuje informačný servis pre jednotlivcov
i inštitúcie v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

5. Iné zdravotnícke a sociálne iniciatívy – patria sem hnutia a združenia orientované na

špecifickú sociálnu alebo zdravotnícku problematiku /narkománia, HIV, AIDS,
prostitúcia,.../. Dobrovoľnícki aktivisti sú obyčajne ľudia profesionálne alebo osobne
spätí s danou problematikou i rôzni nadšenci. Zapájajú sa aj významné a populárne
osobnosti.

1%-tný zákon prijatý v roku 1999

Podľa údajov Prvého slovenského neziskového servisného centra boli príjemcami 1%-tnej
dane z príjmov na Slovensku v roku 2003:
- nadácia

187

- neinvestičný fond

137

- nezisková organizácia

114

- občianske združenie

2 825

- organzácia s medinárodným prvkom

4

- Slovenský Červený kríž

34

- účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti

88

Kampane, zbierky a ďalšie aktivity MVO na Slovensku v roku 2003

KAPMANE:

1. Piata žena

2. Tolerancia

3. Úsmev ako dar

4. Návrat /Najlepšie je s mamou a ocom/

5. Na kolesách proti rakovine

6. Dobrovoľnícka kampaň 2003

ZBIERKY, napr.:

1. Deň narcisov

2. Hodina deťom

3. Kvapka vody

13

4. Dobrá novina

ĎALŠIE AKTIVITY:

Sú zamerané do oblastí ako je napríklad vzdelanie, kultúra, ochrana životného prostredia,
deti a mládež, starí ľudia a podobne.

Prieskumy v oblasti sociálnej práce a tretieho sektora

Existujú rozsiahle prieskumy, ktoré mapujú stav dobrovoľníctva na Slovensku. V roku
2001 sa uskutočnil prieskum o zapájaní sa študentov do dobrovoľných aktivít na Fakulte
zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Bola vybratá vzorka 158 respondentov –
študentov sociálnej práce, denných i popri zamestnaní z celého Slovenska, s priemerným
vekom 23,8 rokov, z toho 132 žien a 26 mužov. Vybratí študenti boli zo všetkých
zastúpených regiónov, ktorí už majú skúsenosti z praxe, kde sú zastúpené i staršie vekové
skupiny. Podiel žien a mužov je 4:1, čo zodpovedá záujmu o štúdium sociálnej práce, ale
i zapojeniu do dobrovoľníckych aktivít. Tu sú odpovede na niektoré otázky:

1. Pracovali ste niekedy ako dobrovoľník Áno 61% Nie 39%

2. Čo vás viedlo k dobrovoľníckej práci?
Snaha pomôcť, vnútorné presvedčenie

28%

Člen rodiny, priateľ, dobrý príklad

27%

Zlá sociálna situácia v spoločnosti

7%

Povinná prax

6%

Viera

4%

Vlastný postih

3%

Postihnutý priateľ

2%

Iné /zvedavosť, využitie voľného času, nuda,.../

10%

3. Oblasť, v ktorej by chceli pracovať ako dobrovoľníci?
Deti z detských domovov

50%

Týrané deti

48%

Týrané ženy

23%

Drogové závislosti

22%

Handikepovaní

20%

Osamelí starí ľudia

18%

Väzni a prepustení z väzenia

11%

Psychiatrickí pacienti

10%

Chronicky chorí

4%

Alkoholici

8%

Bezdomovci

8%

Rómovia

8%

14

Iné /postihnutí, mládež,.../

16%

4. Prekážky brániace zapojiť sa do dobrovoľníckej práce?
Nedostatok času

64%

Málo informácií

34%

Málo skúseností

30%

Existenčné starosti

18%

Povinnosti v rodine

18%

Vlastná nesmelosť

17%

Málo príležitostí

16%

Iné záujmy

15%

Pohodlnosť

8%

Málo trpezlivosti

6%

Iné

3%

V roku 1999 sa Agentúra FOCUS zaoberala zisťovaním najčastejších metód získavania
dobrovoľníkov mimovládnymi organizáciami. Prieskum uskutočnila na vzorke 183
organizácií.
Osobným kontaktom

80,3%

Z vlastných členov

74,9%

Prostredníctvom verejných inštitúcií /zdratovnícke, sociálne a i. zariadenia/

22,8%

Prostredníctvom letákov, plagátov

12,5%

Prostredníctvom cirkví a náboženských organizácií

11,5%

Prostredníctvom inzerátov, článkov v tlači

9,8%

Prostredníctvom reklamy, relácií v rozhlase

6,0%

Prostredníctvom reklamy, relácií v televízii

3,8%

Prostredníctvom siete platených pracovníkov

2,2%

Na dobrovoľníckych informačných dňoch a trhoch

2,2%

Prostredníctvom agentúr sprostredkujúcich dobrovoľníctvo a ich materiálov

1,6%

Iné

4,9%

15

Použitá literatúra

1. Slovensko 1998-1999, Súhrnná správa o stave spoločnosti, časť: Tretí sektor

a dobrovoľníctvo, Pavol Demeš, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 1999,

2. Slovensko 2000, Súhrnná správa o stave spoločnosti, časť: Tretí sektor

a dobrovoľníctvo, Pavol Demeš, Inštitút pre verejné otázky,Bratislava 2000,

3. Slovensko 2003, Súhrnná správa o stave spoločnosti, M. Kollár, G. Mesežnikov –

deitori, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2003

4. Sociálna práca v treťom sektore, h.doc.Ing. Libuša Radková, Phd., Trnava 2003

16