5. Az euróbevezetés elmaradásának feltételezhető költségei a külkereskedelemben

Zhrnutie prednášky

Prednáška skúma hypotetické náklady toho, že Maďarsko nezaviedlo euro, a to výlučne z pohľadu zahraničného obchodu. Predpokladá sa, že by exportéri aj importéri od roku 2007 poistili celý obchod s eurozónou (v roku 2019 asi 57 % exportu a 55 % importu) opciami s cieľovým kurzom 252 HUF/EUR z roku 2006, pričom cena opcií reprezentuje národohospodárske náklady. Autor porovnáva stratégie zabezpečenia (žiadne, úplné, selektívne) a zvolí úplné zabezpečenie. Opcie oceňuje Garmanovým–Kohlhagenovým vzorcom (upravený Black–Scholes) s 10-ročnými výnosmi nemeckých a maďarských dlhopisov a s volatilitou predpovedanou simuláciou GARCH. Rozoberá aj rozdiely medzi exportérmi a importérmi, vplyv krízy 2008 a reakciu maďarskej centrálnej banky.

• - Scenár: Maďarsko zavádza euro po vzore Slovinska, no namiesto toho obchodníci zabezpečujú kurzové riziko opciami.
• - Importéri používajú kúpnu (call) a exportéri predajnu (put) opciu na euro s cieľovým kurzom 252 HUF/EUR.
• - Podiel eurozóny v roku 2019: približne 57 % exportu a 55 % importu, v modeli konštantný.
• - Tri stratégie zabezpečenia: žiadne, úplné a selektívne; zvolené je úplné, ktoré je drahé, ale odstraňuje riziko.
• - Oceňovanie cez Garman–Kohlhagenov vzorec: domáca a zahraničná úroková miera, spot a cieľový kurz, splatnosť 1 rok, volatilita.
• - Volatilita sa odhaduje simuláciou GARCH (100 simulácií na 52 týždňov) s využitím tvorby priemeru z výsledkov.
• - Importéri sú na slabnúci forint citlivejší než exportéri, ktorých môže oslabenie viesť k nižšiemu tlaku na produktivitu.
• - Počas krízy 2008 centrálna banka bránila kurz úrokmi a forint niesol vysokú prémiu voči nemeckým dlhopisom.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.