Teória tlmočenia

1. TLMOČENIE V

DIACHRÓNNOM POHĽADE

-

tlmočenie – najstaršia forma bilingválnej komunikácie

-

neúplný obraz dejín tlmočenia – neostáva zafixovaný materiál

-

Egyptská ríša – prvá zmienka o tlmočníkoch

- T – ľudia žijúci v pohraničí
- voľná reprodukcia – T boli len bilingválni ľudia, nie T v pravom slova zmysle
- Stredná a Nová ríša – náhodne vybraní otroci nestačili → potreba výchovy T

(kontakty s krajinou)

- simultánny preklad – tlmočenie častí „svätých kníh“

-

literatúra židovských rabínov – zovšeobecnenie problémov pri tlmočení

-

Európa v Antike – najprv interpretátor sakrálnych textov, neskôr svetská sféra

- interlingválne a intralingválne

-

Antika – začiatky prekladovej lit.

- tlmočenie – jednoduchšia súčasť písomného prekladu → stráca autonómiu

-

stredovek – originál nebol záväzný – vylepšovanie a prerábanie originálu

- Cicero – prvý odlíšil tlmočenie od prekladu
- Hieronymus – prekladal zmysel v sakrálnych textoch → patrón prekladateľov
- šírenie kresťanstva
- Európa – nadväzovanie na Antickú vedu

-

Renesancia – kvantitatívna a kvalitatívna zmena

- preklad antických textov, reformácia, kníhtlač
- Etien Dolet – 5 pravidiel pre prekladateľa (úplne rozumieť zmyslu, ovládať oba

jazyky, neobmedzovať sa doslovnosťou, vyhýbať sa latinizmom,
snažiť sa o dobrý štýl)

-

18. a 19.st – najväčší rozmach

- predovšetkým literárny preklad – spisovatelia bili prekladateľmi
- normatívny preklad

-

romantizmus – vernosť originálu → doslovnosť prekladu a upúšťanie od normativizmu

2. POČIATKY MODERNÉHO TLMOČENIA

-

20.st – epocha konferencií

-

konferenčné tlmočenie – konzekutívne

- simultánne

-

konzekutívne – prvýkrát oficiálne – 1919 Parížska konferencia

- najväčší rozmach – medzi vojnami
- časové straty → uprednostňovanie simultánneho

-

simultánne – prvé pokusy – 1927 Medzinárodná robotnícka konferencia v

Ženeve

, 1928 VI.

Kongres Kominterny v

Moskve

, 1935 Medzinárodný fyziologický

kongres v

Leningrade

(prvýkrát kabínovo)

- v širšom rozsahu po II. sv. vojne – 1946 Norimberský proces – oficiálne uvedenie

simultánneho tlmočenia do praxe

- patent na aparatúru dostala americká firma I.B.M.

-

dnes (od 1970/75) – simultánne – mnohostranné medzinárodné styky

- konzekutívne

– dvojstranné styky

3. TEÓRIA TLMOČENIA AKO VEDECKÁ DISCIPLÍNA

-

50te roky 20teho storočia – vznik skutočnej teórie tlmočenia

-

klasické diela – Herbert – porovnanie tlmočenia a prekladu, vlastnosti tlmočníka, notácia a jej

základné pravidlá

- Rozan – skonkretizoval a zosystematizoval Herbertovu notáciu

-

H. van Hoff – porovnanie simultánneho a konzekutívneho tlmočenia (konzekutívne je

simultánne v 2 etapách)

-

Miňjar-Beloručev – komplexné zhrnutie problematiky konzekutívneho tlmočenia

1

-

Otto Kade – tlmočnícka a prekladateľská činnosť a problémy vznikajúce pri výchove a výučbe

prekladateľov a tlmočníkov

-

P.V.Hendrickx (Simultaneous interpreting) – príručka simultánneho tlmočenia

-

Alois Krušina – simultánne tlmočenie

-

Alena Hromasová, B. Mašek, J. Leksa, Z. Tomanová

4. TLMOČENIE AKO SÚČASŤ TRANSLATOLÓGIE

-

veda o preklade – teória a metóda skúmania integrálneho charakteru prekladateľských činností

- interdisciplinárny charakter
- skúma

– podstata 2-jazyčnej komunikácie so zameraním na semiotickú (znakovú)

transformáciu

- úlohu úloha komunikačných partnerov v 2-jazyčnej komunikácii
- subjektívne faktory
- objektívne faktory a ich zákonitosti
- jazyková a štylistická ekvivalencia

-

všeobecný aspekt – výskumy v rámci jednotlivých prekladateľských disciplín majú voj všeobecný

aspekt → prínos pre všeobecnú vedu o preklade

-

špecifický aspekt – skúmanie zákonitostí prevodu v konkrétnej situácii 2 jazykov

5. TYPOLÓGIA PREKLADATEĽSKÝCH TEÓRIÍ

 všeobecná teória prekladu – ústnych foriem

- písomných foriem
- strojového prekladu

 špeciálna teória prekladu – vedecko-technického – vedeckého

- technického

- publicistických textov
- spoločenskovedných textov
- účelových textov
- literárnych textov – veršovaných

- prozaických
- dramatických
- biblických a sakrálnych

 praxeológia prekladu – sociológia prekladu (po čom je dopyt)

- redakčná prax prekladu (po odovzdanie)
- metodológia kritiky prekladu (po vydaní)

 didaktika prekladu – výcvik prekladateľa

- pomôcky prekladateľa

6. TYPOLÓGIA TLMOČENIA

 využitie komunikačného kanála

o jednosmerné

(monologické, unilaterálne) - notácia

o dvojsmerné / viacsmerné

(dialogické, bilaterálne, multilaterálne)

o priečne

(vynecháva materinský jazyk)

 technika prenosu informácií

o konzekutívne

– s notáciou

- bez notácie
- prerušované
- súvislé
- úplné
- referujúce
- sprievodcovské

o simultánne

– kabínové - simultánny preklad v kabíne (z textu)

- kabínová simultánna reprodukcia prekladu

- tlmočenie šeptom (šušotáž)

2

- z druhej ruky (pilotáž)
- simultánny preklad (z listu)

 komunikačný akt

o pracovný

(oficiálny)

o nepracovný

(neoficiálny)

 štylistický aspekt (rečnícke žánre)

o agitačné

(politická reč, súdna reč)

o náučné

(prednáška, referát, koreferát, diskusný, debatný a polemický príspevok)

o príležitostné

(rámcový príspevok, spoločenský prívet, smútočný a slávnostný prejav)

 komunikačná situácia

o okrúhly stôl

(rovnocennosť)

o obdĺžnikový stôl

(dvojstrannosť)

o sálové situácie s

predsedníckym stolom

(simultánne tlmočenie)

7. ŽÁNRE TLMOČENÝCH TEXTOV

-

agitačné

(politická reč, súdna reč)

-

náučné

(prednáška, referát, koreferát, diskusný, debatný a polemický príspevok)

-

príležitostné

(rámcový príspevok, spoločenský prívet, smútočný a slávnostný prejav)

8. INTERDISCIPLINÁRNY ASPEKT TEÓRIE TLMOČENIA

-

aplikovaná lingvistika – skúma špecifikum jazykovej prípravy pre tlmočníka

- vypracovanie modelu prípravy (ekonomizácia vyjadrovania,

flexibilnosť jazykových znalostí, využitie jazykovej redundancie,
prekonávanie stresu...)

-

konfrontačná (porovnáva) a kontrastívna (vypichuje rozdiely) lingvistika – konfrontácia
terminologických sústav

-

teória (spoločenskej) komunikácie – skúma komunikačné efekty dosahované u príjemcu,

komunikačných partnerov, smer komunikácie, kanále,
obsah informácií, systém znakov, taktikou a stratégiou
vedenia komunikácie

-

sociológia

-

psychológia – pamäť (možnosti cvičenia), subjektívna stránka tlmočenia – vlastnosti

komunikantov, základné vlastnosti a predpoklady tlmočníka

-

fyziológia – adaptácia, reakcie v sťažených podmienkach, pamäťové možnosti, rýchlosť

reagovania, nervozita, sebadôvera, tréma, sústredenie, rečnícka schopnosť,
hospodárenie s dychom... celkový fyzický stav

-

teória informácií – informácie (čo je, z čoho sa skladá, ako ju možno merať, redundancia...)

-

syntetická i analytická disciplína – kľúč k analýze fungovania ústnej 2-jazyčnej spoločenskej
komunikácie

9. KOMUNIKAČNÝ ASPEKT TLMOČENIA

-

realizuje sa na osi E → T → P

-

komunikačná situácia – všetky prvky a vektory, ktoré sa v komunikácii vyskytujú

(vzájomné vzťahy)

-

komunikačný akt – komunikátor (R)

- komunikant (P)
- smer komunikácie
- použité kanály
- obsah komunikácie
- vyjadrovacie prostriedky
- zámer a efekt
- v 2jazyčnej komunikácii ešte mediátor (T)

1. fáza – T je voči R pasívny príjemca
2. fáza – T je voči príjemcovi aktívny mediátor

3

-

R → VT → P(tl) → CT → P2

-

komunikačná akt z hľadiska tlmočníka – pasívna časť

- prekódovacia fáza
- aktívna reprodukčná časť

-

komunikačné kanály – umelé

- prirodzené – zmyslové orgány

-

T – konvertor (dekóduje VT a kóduje CT)

-

jednosmerné (monologické) tlmočenie – kanál funguje jedným smerom

-

dvojsmerné (dialogické) tlmočenie – kanál funguje dvoma smermi (môže nastať sémantický
šum, nedorozumenie, chybný prenos – skríženie ciest v kanáli)

10. TYPY SPOLOČENSKÝCH KONTAKTOV PRI TLMOČENÍ

-

priamy – tvarou v tvár (sluchom aj zrakom)

- konzekutívne tlmočenie a šušotáž

-

nepriamy – s pomocou sprostredkovacích článkov (časovo a priestorovo spojení)

- simultánne tlmočenie

11. KOMUNIKAČNÍ PARTNERI A

TLMOČNÍK

-

tlmočník – nepriamy príjemca (vo vzťahu k rečníkovi; správa mu nie je určená)

- nepriamy odosielateľ

(vzťah k príjemcovi)

-

R ↔ T – produktívny komunikačný výkon rečníka vplýva na tlmočníkovo prijatie VT

- T – receptívna komunikačná schopnosť
- rozhodujúci faktor (rýchlosť, štýl, jazyk, intonácia)
- produktívna / pasívna reč
- receptívna komunikačná schopnosť tlmočníka závisí od subjektívnych kvalít tlmočníka

-

T ↔ P – T sa snaží zachovať komunikačný zámer R

- T musí dať pozor, pre koho tlmočí → prispôsobuje sa P
- T – produktívna komunikačná schopnosť

12. MODEL 2-JAZYČNEJ KOMUNIKÁCIE

komunikačná rovina -

pasívne receptívna časť aktívne reprodukčná časť

-

nepriama komunikácia – komunikácia prostredníctvom tlmočníka

-

T – filter, pohlcuje časť informácií, ochudobňuje VT

13. LINGVISTICKÉ A

MIMOLINGVISTICKÉ PREDPOKLADY TLMOČNÍKA

-

lingvistické – teoretické – znalosť základných problémov lingv výskumu a ich aplikácie v praxi

- uvedomenie si výrazových prostriedkov, ich štylistickej hodnoty

a zaradenia v systéme jazyka

- praktické

– ovládanie pracovných jazykov

-

psychologické – ideovo-politicky-odborné znalosti

- informovanosť a

znalosť reálií

- všeobecné a

odborné znalosti

(základné termíny z matematiky, fyziky...)

- psychické vlastnosti

(pamäť, logické myslenie, pohotovosť, koncentrácia,

sebavedomie)

-

fyziologické vlastnosti - odolnosť voči časovej tiesni, reakčné schopnosti, vek, zdravotný stav,

nervový systém, sluch

4

-

tlmočnícke znalosti a zručnosti – zvládnutie techník

-

príprava

– dlhodobá – celoživotná

- formuje tlmočníkov profil, idiolekt a skúsenostný komplex

- krátkodobá (ad-hoc) – na konkrétny situáciu

- súčasť dlhodobej

14. TEXTOVÝ ASPEKT TLMOČENIA

-

VT – jednorazový, neopakovateľný

- nedostatky- nesprávna dikcia, výslovnosť, tempo, suprasegmentálne členenie,

nepripravenosť (nedokončenie, opakovanie)

-

CT – neopraviteľný (len spätnou koreláciou)

 T – Tr – stereotypnosť textov

 T – R

-

idiolekt – štýl jazykového prejavu príznačný pre určitú skupinu alebo jednotlivca

- individuálna, charakteristická schopnosť riešiť tlmočnícke problémy
- vytvára sa v priebehu praktickej činnosti

-

sociolekt – jazyk / jazykový štýl určitej skupiny ľudí

-

produktívna reč – prejav, ktorý nemá rečník vopred pripravený a zafixovaný

- väčšinou sa takto realizuje CT
- intonácia - doplnková informácia

-

pasívna reč – vopred pripravená (čítaná alebo prednášaná)

-

pauzy – fyziologické (na nádych)

- logické

(za zdôraznenie)

-

intonácia – doplnková informácia (pri správnom použití pomáha, pri nesprávnom retarduje)

-

tempo – ovplyvňuje intonáciu

-

skúsenostný komplex

15. DRUHY INFORMÁCIÍ A

ICH VÝZNAM PRE TLMOČNÍKA, REDUNDANCIA

-

kľúčové

-

upresňujúce

-

opakujúce sa

tlmočník neberie do úvahy

-

nulové

-

redundancia – pomer množstva použitých znakov k množstvu prenášanej informácie

 subjektívna

– či je T špecialistom v odbore (ak je, redundancia je vyššia)

 objektívna

– má ju každý text

o jazyková

o textová

o medzitextová

16. TEXTOTVORNÉ PROCESY PRI TLMOČENÍ

-

adaptačné textotvorné procesy:
 selekcia – vypúšťanie určitých jednotiek textu

 alterácia (kondenzácia) – úsporné vyjadrovanie (krátke jednoduché vety)

 substitúcia – automatické nahrádzanie istých prvkov

-

tlmočenie – ústna forma prekladu (ide o prekódovanie textu) → príjem VT a prednes CT

nasledujú bezprostredne za sebou

- operatívne – dôraz sa kladie na zachovanie významovej presnosti a terminologickej

ekvivalencie (estetickosť druhoradá)

17. EKVIVALENCIA PRI TLMOČENÍ

-

korešpondencie vytvárajúce komplexnú ekvivalenciu VT ↔ CT:

 sémantická

 štylistická

5

 terminologická

 prednesová

 kynetická

-

cieľ – čo najväčšia ekvivalencia – zľaviť možno z: prednesovej, sémantickej, štylistickej

- vynechať možno kynetickú

18. (NE)PRELOŽITEĽNOSŤ, (NE)PRETLMOČITEĽNOSŤ, PREKLADATEĽSKÁ LICENCIA, ANTICIPÁCIA

 (ne)preložiteľnosť – štylistická zložka textu = jazyková + tematická zložka

- ťažko preložiteľné – gramatické kategórie, deminutíva, časy, raálie...

 (ne)pretlmočiteľnosť – nepretlmočiteľné – to, čo pri preklade + ďalšie veci (súvisí

s okolnosťami prejavu – rýchlosť, súvislosť,
zrozumiteľnosť, správne členenie...)

-

prekladateľská licencia – vyššia pri tlmočení (smeruje až k improvizácii) – T má dovolené

vypustiť viac, musí však zachovať pôvodnú sémantickú informáciu

-

anticipácia – predvídavosť

19. PAMÄŤ V

PROCESE TLMOČENIA, FLEXIBILITA

-

schopnosť ľudského mozgu zapamätať si a rozpamätať sa na minulé situácie

-

pri tlmočení najčastejšie sluchová pamäť

 krátkodobá – druh zapamätania počas určitej činnosti – zachytenie dominantných informácií

 dlhodobá – stály vzorec mozgových modifikácií (súvisí s učením)

- komplementárny vzťah s krátkodobou

-

flexibilita – schopnosť nahradiť niečo, na čo si nevieme spomenúť adekvátnym synonymom

20. INTERFERENCIA, PRIMÁRNY ROZSAH PAMÄTI

-

interferencia – retroaktívna – negatívne pôsobenie druhého prijímania informácií na tie

predchádzajúce smerom späť

- vonkajšími alebo fyziologickými vplyvmi

– rušenie vplyvmi zvonku (svetlo,

hluk, nepohodlie) → adaptácia subjektu (prekonanie interferujúcich
skutočností)

-

zabúdanie – spontánne – bežné

- úmyselné

- vyberanie len toho dôležitého – aktívna selekcia

-

primárny rozsah pamäti – množstvo určitého materiálu, ktoré možno presne reprodukovať po

jednom podaní (5 +- 2)

- zväčšenie

– cvičením

- zoskupovaním výrazov

21. OD ČOHO ZÁVISÍ KVALITA ZAPAMÄTÁVANIA

-

trvalé asociácie – čo najkratší asociačný čas (od počutia k vybevaniu si a realizácii) – závisí od

častosti opakovania (dlhodobá príprava)

 individuálne vlastnosti – vzťah k práci, ku kvalite práce, zvyky, záujem, emocionálny vzťah

k predmetu zapamätávania...

 vekové vlastnosti – zručnosti a skúsenosti

 rozsah a osobitosti materiálu – hustota, druh a obtiažnosť

22. ODBOČENIE OD ORIGINÁLU Z

HĽADISKA ZAPAMÄTÁVANIA

-

vynechávanie jednotlivých miest (častí)

-

zovšeobecňovanie / zhusťovanie (fialka → kvet)

-

konkretizácia, detailizácia

-

nahrádzanie jedného obsahu iným, rovnakým

-

presúvanie jednotlivých častí originálu

-

spájanie toho, čo bolo v origináli oddelené a opačne

-

dopĺňanie cez hranice originálu

-

skresľovanie zmyslu originálu alebo jeho častí

6

23. KONZEKUTÍVNE TLMOČENIE – CHARAKTERISTIKA

-

po vypočutí celého textu alebo jeho určitej časti

-

dôraz sa kladie na pamäť tlmočníka – podpora notáciou

-

možnosť sekundárnej komunikácie s tlmočníkom

-

výrazné delenie na produkciu VT (R) a produkciu CT (T)→ recepčná a produktívna časť – sú
oddelené → časové straty

-

dvojité rozdvojenie pozornosti – prechod z VT do neutrálneho jazyka poznámok

- prechod z neutrálneho jazyka poznámok do CT

24. FÁZY KONZEKUTÍVNEHO TLMOČENIA

-

recepčná komunikačná schopnosť – príjem a porozumenie

- podržanie prijatého v pamäti a prekódovanie

-

produktívna – rekonštrukcia a prednes

a) príjem a porozumenie

-

príjem – krátkodobý, jednorazový

-

závisia od - objektívnych faktorov – jazykové znaky a mimojazykové danosti konkrétnej

komunikačnej situácie (kontext, realita, o ktorej sa
hovorí)

- subjektívnych faktorov – znalosti tlmočníka, jeho pamäť, myslenie...

-

3 fázy

– akusticko-fonematicko-sylabické dekódovanie – výber relevantných hlások zo

zhluku zvukov

- syntakticko-sémanticko-štylistické dekódovanie
- individuálne dekódovanie a priradenie k vlastnému programu očakávania

b) podržanie a prekódovanie

-

2 spôsoby podržania – pamäť (najmä logická, menej mechanická)

-

notácia

c) rekonštrukcia a prednes – produktom je CT

25. NOTÁCIA PRI KONZEKUTÍVNOM TLMOČENÍ

-

vizuálna podpora krátkodobej pamäti v momente formovania textu v CJ

-

spôsob zväčšovania primárneho rozsahu pamäti s pomocou symbolického kódu – kľúčové slova,
skratky, grafické znaky a symboly

-

vertikalizmus – priestorové rozmiestnenie

-

úspornosť, názornosť, rýchlosť

-

prefabrikácia – príprava na konkrétnu akciu (ad hoc symboly)

symbol – značka motivovaná obsahom

- ekonomické a obrazné vyjadrenie významovo blízkych pojmov → význam je kontextuálny

(nie presný)

- okamžité asociácie, medzinárodný, flexibilný, ekonomický (jednoducho realizovateľný)
- ad hoc symboly – vytvorené pre konkrétnu akciu
- podľa spôsobu vyjadrenia – asociatívne – na základe asociácie

- písmenné

– začiatočné písmeno slova

- odvodené

(kombinované) – rozšírenie významu, konkretizácia

symbolu, antonymá, spojenie viacerých symbolov

- podľa významu – predikatívne – funkcia prísudku vo vete

- časové

– časové vzťahy

- modálne

– modálnosť výpovede

- kvalitatívne

– intenzita kvality

- všeobecné

– bežné pojmy

26. DRUHY KONZEKUTÍVNEHO TLMOČENIA

 štylistický aspekt – všetky druhy rečníckych textov + dramatické texty (umelecké)

 smer komunikácie – jednosmerné – jedna jazyková kombinácia

7

- monológ
- notácia

- dvoj- a

viacsmerné

– dialógy

- bez notácie

- priečne

– monologické i dialogické

- kombinácie vylučujúce materinský jazyk

 komunikačná situácia - s notáciou

– rozsiahlejšie úseky textov alebo celý text

- bez notácie

– kratšie celky textu a dialógy

- prerušované

– prerušovanie rečníka na tlmočenie

- súvislé

– neprerušovaný rečníkov prejav

- úplné

– čo možno najpôvodnejšia forma – úplne zachovanie

formálnych a obsahových indikácií VT

- referujúce

– voľná verzia s najhlavnejšími myšlienkami

- sprievodcovské

– tlmočenie vlastného alebo sprievodcovho výkladu

27. SIMULTÁNNE TLMOČENIA – CHARAKTERISTIKA

-

prekódovanie obsahu počas prejavu rečníka za použitia (i bez) aparatúry

-

T je priestorovo vzdialený od R

-

anonymný vzťah R ↔ T ↔ P

-

charakteristické faktory – časová tieseň

- zvýšená psychicko-fyzická záťaž

-

fázový posun – časový odstup tlmočníka od rečníka

-

fázy – príjem a

porozumenie

- prekódovanie a

rekonštrukcia

- prednes

- dôraz sa kladie na ich synchronizáciu

-

problémy – nelogické rečníkove formulácie, nedokončené vety, príslovia, metafory, narážky

28. SIMULTÁNNE TLMOČENIE – DRUHY

a) bez aparatúry – chuchotage

- simultánny preklad

(tlmočenie z listu) – VT sa prijíma zrakom, CT produkuje

ústne

a) s aparatúrou – kabínový simultánny preklad – T má k dispozícii VT

- kabínová s. reprodukcia prekladu

– reprodukcia predlohy + počúvanie rečníka

- kabínové tlmočenie

– iba z počutia

- pilotáž

(z 2. ruky)

mimolingvistický a

situačný aspekt

-

stresové činitele – objektívne – atmosféra, zlá organizácia, nevyhovujúce prostredie, aklimatizácia na

aparatúru

- subjektívne

– momentálna indispozícia, nepriaznivý fyziologický stav,

prepracovanosť, neznalosť reálie, prepočutie

- negatívny postoj R k T

-

havarijné situácie – zlyhanie aparatúry, vonkajšie vplyvy, šumy...

8