teória odborného prekladu

Translatológia – teória odborného prekladu.

Prof. PhDr. Jana Rakšányiová, CSc. (prednášky)

21.2.2013

Literatúra:

Rakšányiová, Jana: Preklad ako interkultúrna komunikácia (asi prvých 70 strán jedného
zborníka – základ)

Termín translácia, translát, preklad ako produkt, preklad ako text, preklad ako proces,
dynamika vzniku prekladu, fázy vzniku, základné smery v translatológii, lingvistické smery,
teórie ekvivalencie, teória skoposu – funkcionálny smer, subjekt prekladateľa – prekladateľ
ako tvorca a jeho zručnosti a kompetencie a interdisciplinárne aspekty prekladu.

Seminárna práca – stačí 1 strana: všímať si jestvujúce preklady, napr. vo filme (čo je
logické/nelogické, nezmysel, čo malo byť humorné a nie je atď.) v médiách a pod., reklamy,
návody na použitie, webové stránky miest, kúpeľov, cestovných kancelárií, nemusí to byť
super odborný text ale nie beletria. Pragmatický text. Všímať si, aké preklady fungujú, napr.
letáky hypermarketov, zloženie potravín. Všímať, si, ako je to preložené a využiť na svoju
kritiku prekladu terminológiu, ktorú budeme používať, napr. prekladateľ nemal jazykovú
kompetenciu a pod. Osvojiť si odborné vyjadrovanie, keď hovoríme o preklade – je to
predmet nášho štúdia.

raksanyiova@fphil.uniba.sk

Termín prekladu.

Náš globalizovaný svet je nemysliteľný bez prekladov. Všadeprítomné transláty:
neuvedomujeme si, že nejde o originálne texty.

- autorské preklady – druhy translátov, kde je prekladateľ podpísaný svojím menom, je
viditeľný a má autorské práva na tento preklad. Napr. preklady pre agentúry nie sú autorské
preklady, tam nie je prekladateľ uvedený svojím menom.

- skryté preklady – správy, časopisy, novinky, odborná literatúra – za tým textom sú skryté
cudzojazyčné texty. Informácia sa k nám dostala cez cudzojazyčný text. Môžu tam byť aj
plagiáty. Takéto skryté preklady stáli funkciu maďarského prezidenta (doktorská práca
obsahovala texty preložené z bulharčiny), v Nemecku Guttenberga. Pri použití odbornej
literatúry musíme uviesť prameň.

- vnútrojazykové preklady – prerozprávanie do moderného jazyka, alebo odborná téma na
vedeckej úrovni sa môže prepracovať na detskú knihu o vtákoch a pod. Preklad v rámci toho
istého jazyka do jazyka iného obdobia alebo iného štýlu.

- intersemiotické preklady - preklad z jedného znakového systému do druhého znakového
systému, napr. sfilmovanie románu, dramatizácia rozprávky alebo opačne – úspešné seriály
alebo dokumentárne cykly vyjdú knižne. Film má iné výrazové prostriedky ako kniha.

- knižná, umelecká tvorba, reklamy

Metaforické prirovnania – čo je preklad?

- je to prenos z niečoho do iného, prenos z jednej kultúry/civilizácie do inej

kultúry/civilizácie

- prekonanie bariér jazykových a kultúrnych, premostenie (trans-, pre-), v knihe pasáže

o kultúre – pozrieť

- stavba z tehličiek – prirovnanie k prekladu, preklad musí byť homogénna jednoliata

stavba z tehličiek

Prekladateľ – „druhé najstaršie remeslo na svete“ – odkedy existujú jazyky, bolo treba
mať ľudí, ktorí premosťovali národy s rôznymi jazykmi. Odkedy existuje jazyková,
kultúrna, politická, vojenská a obchodná komunikácia, museli existovať aj jazykoví
sprostredkovatelia.

Prekladateľ by mohol byť:

staviteľ

prevozník

imitátor

reštaurátor

virtuóz

„stonožka“, „maklér“, „otvárač cudzokrajných konzerv“

Preklad je stavba mostov porozumenia, ktoré spájajú dve rôzne kultúry a jazykové
spoločenstvá. Preklad nie je výlučne jazyková operácia, lebo my prenášame niečo
z jedného prostredia do druhého prostredia.

MOST – ponad rieku, priepasť

VK – východisková kultúra

CK – cieľová kultúra

VJ – východiskový jazyk

CJ – cieľový jazyk

Kompetencie:

Jazykové zručnosti: čítanie, písanie, porozumenie, hovorenie

Prekladateľské zručnosti:

- nielen používanie slov, ale musí byť interkultúrna kompetencia – prekonať

interkultúrnu bariéru

Napr. niekto dostal na frak (v nemčine dostať po hruške), hladný ako vlk (v nemčine
hladný ako medveď). V odborných textoch ide o termíny, ktoré majú v každom prostredí
nejaký iný význam.

Jazykové a prekladateľské zručnosti:

4 (3?) jazykové zručnosti

5. prekladateľská zručnosť: schopnosť transferovať do inej kultúry a do inej situácie,
prekladať význam, myšlienkový odraz

Translácia je:

Pochopenie a následné vysvetlenie, (preklad je vysvetlenie pochopeného, vysvetlenie
spoločnej témy). Nemôžem prekladať niečo, čo som nepochopila. Pochopenie je základný
predpoklad prekladu.

Suma slov nemusí dávať zmysel – doslovné/otrocké preklady bez pochopenia nemusia
mať ten zmysel.

Translácia znamená porovnávanie rozličných skúseností a vzťahov k realite,
identifikovanie obsahu a prenos do skúsenostného komplexu cieľovej osoby. Translácia
je teda dialóg a diskusia medzi kultúrami, štýlmi, systémami a pod.

28.2.2013

Literárny fond – Grösslingova ulica

Do 15.3.2013 možnosť zapojiť sa do univerziády, odporúčaný odborný preklad do
slovenského jazyka z odborného textu ca 5 normostrán z nejakej odbornej publikácie.

www.litfond.sk

- sekcia pre odborný a vedecký preklad, tvorivá súťaž, prekladateľská univerziáda –

pokyny (možnosť namiesto seminárnej práce – komentár a kritika prekladu
k predmetu Teória odborného prekladu)

- 18.apríla odpadne prednáška, iný štvrtok môžeme nahradiť hodinu

Translácia je transkultúrna komunikácia. Hieronymus – prvý známy prekladateľ Biblie,
preložil časť - Vulgatu. Na preklade Biblie sa kodifikovala väčšina európskych jazykov
(nemčina – Martin Luther). Preklad Biblie do staroslovienčiny – 4.preklad – kultúrny
unikát.

Hieronymus preložil Bibliu do latinčiny. Je patrónom prekladateľov, bol vyhlásený za
svätého. 30.sept.? - svetový deň prekladateľov.

Marcus Tullius Cicero (106-43 pred Kr.) – najvýznamnejší antický prekladateľ. Dichotómia
slova a významu – opozitná dvojica, 2 protipóly. Cicero vyslovil myšlienku, že slovo
a význam sa nie vždy zhodujú – tvoria dichotómiu. Vyjadril základnú... ut interpres –
metóda akoby rekonštruovala originál, orientuje sa na východiskový text, kultúru, jazyk –
v modernej terminológii je to retrospektívny preklad. 2.metóda - prekladateľ tvorí
preklad s ohľadom na príjemcu – ut orator – prospektívny preklad orientovaný dopredu,
na cieľový jazyk, cieľovú kultúru.

Metóda ut interpres sa uplatňuje pri určitých typoch a žánroch textu. Rodný list,
obchodná zmluva, vysvedčenie – rekonštruujeme východiskový text. Je to viacmenej
exotizácia, zachovávajú sa prvky pôvodnej kultúry. Niekedy pracujú prekladateľské
dvojice, napr. niekto preloží text z čínštiny - to bude retrospektívny preklad, a iný človek
text prebásni – prospektívny preklad orientovaný na cieľový jazyk a kultúru. Preklad
reklamy – má byť orientovaný na cieľový jazyk a kultúru. Napr. v návode na použitie musíme
presne použiť popis výrobku – aké má súčiastky, tlačidlá, ale popis – výkladový, sa píše
prospektívne tak, aby používateľ návodu rozumel. Tieto dva protiklady/dichotómie
existujú aj v naivnej predstave, že preklad má insitné delenie - byť alebo verný alebo
voľný – v translatológii to neuznávame. Preklad je verný tým, že reklama musí byť vtipná,
nápaditá. Vernosť – voľnosť v preklade sú veľmi subjektívne. Iná metafora – preklad ako
exotická verzus endotická cesta. Preklad je exotická cesta – ideme do cudzieho jazyka
a cudzej kultúry. Endotická cesta je cesta do seba, do vnútra nášho jazyka, do vnútra
našej kultúry. My sa v preklade konfrontujeme s cudzím a s tým, ako to preniesť do našej
kultúry, či máme na to termíny, pomenovanie reálií a pod. Niekedy sa vďaka prekladu
vytvorí nový termín.

V preklade nastáva napätie medzi cudzím a

svojím

, exotizáciou a naturalizáciou,

patinovaním a modernizáciou. V translatológii nemôžeme uvažovať len o absolútnych
protipóloch. Musíme si uvedomiť, že medzi dvoma krajnými bodmi je veľmi pestrá škála
prechodov. O preklade nesmieme uvažovať čiernobielo, ale mať prierezové myslenie,
interdisciplinárne myslenie, myslenie s odstupom, od binárnych opozícií k prierezovému

mysleniu. Moderný preklad si vyžaduje archetyp renesančného človeka. Leonardo da
Vinci – prototyp renesančného človeka. Mal toto široké myslenie. Vedel vytvoriť niečo
nové – multi-tasking, multi-špecializácia (nebol iba maliarom), celoživotná aktivita,
hĺbavosť a zvedavosť – dôležité aj pre prekladateľa. Prekladateľ sa musí učiť celý život,
pribúdajú nové javy, vyvíja sa jazyk, mení sa jazyková komunikácia, pribúdajú nové žánre
prekladu, nové výzvy.

Tí, ktorí sú zamilovaní do praxe bez vedy, sú ako námorníci, ktorí nasadnú na
loď bez kormidla a kompasu a nikdy nemajú istotu, kam vlastne smerujú.

(Leonardo da Vinci)

Teória prekladu nám pomáha dívať sa na preklad ako na intelektuálnu odbornú činnosť,
odbornú prácu.

Je preklad možný? Preložiteľnosť – optimizmus - optimisti tvrdia, že preložiteľnosť sa dá
dosiahnuť.

Nepreložiteľnosť – pesimizmus - pesimisti tvrdia, že originál sa nedá preložiť, výpoveď sa
nedá ?

Jazykoveda, filozofia jazyka: Translácia v užšom zmysle ako preklad medzi dvoma jazykmi
je nemožný.

Spor preložiteľnosť verzus nepreložiteľnosť:

Inuiti – 40 pomenovaní pre sneh

Reálie – jedlá, tance

Objavy a technológie

Interpretácia reality je rôzna a preto aj pomenovanie javov mimojazykových skutočností
je rôzne.

Každý jazyk pomenúva to, čo jeho používatelia potrebujú. S prekladom sa reálie
dostávajú do cieľového jazyka a s ním aj pomenovania.

Preklad je možný, lebo:

- žijeme v reálnom svete a odvolávame sa na skutočnosť

- máme kognitívnu schopnosť rozpoznať svet a zmysel vecí

- vo vedomí ľudí jestvujú univerzálie.

7.3.2013

Preklad a komunikácia

Preklad ako metakomunikácia

Základné otázky komunikácie

Preklad – akt komunikácie, akt výmeny informácií, impulzov. Komunikácia má aj ďalšie
prívlastky. Metatext je text o texte – odvodený text. Preklad je komunikácia o komunikácii,
informácia o tom, aká bola pôvodná komunikácia medzi autorom a príjemcom.

Komunikácia všeobecne – výmena signálov medzi minimálne dvoma účastníkmi. Rozlišujeme
verbálnu komunikáciu (verbálny – slovný), komunikácia na základe slov, nemusia byť však len
slová, existuje nonverbálna komunikácia – znaky, signály, ikony, gestá – dôležitá komunikácia
pri tlmočení – vidíme gestá a pod. V odbornom texte sú to grafy, obrázky, diagramy,
tabuľky . Nonverbálne zložky bývajú problematické z grafického hľadiska. Dobre je dohodnúť
sa s objednávateľom, ako túto nonverbálnu časť urobiť.

Jazyk – hlavný nástroj komunikácie – pracujeme s ním a má 3 dimenzie:

1. je to syntaktická dimenzia – v jazyku je nutné spájať jednotlivé elementy do súvislých

výrokov – dataprojektor, premietať, slide - spájanie jazykových znakov.

2. sémantika – náuka o význame slov, alebo znakov. Pri preklade musíme veľmi presne

pracovať so sémantikou slov. Je rozdiel, či uvažujeme o zámku v zmysle zámok od
dverí alebo zámok – hrad. Rameno človeka – rameno žeriava. Nemôžeme prekladať
prvý ekvivalent nájdený v slovníku.

3. Pragmatická dimenzia – pragmatika sa vzťahuje na situáciu a využitie, teda na

funkciu, efekt, účel, každý prvok má určitý efekt v určitom kontexte – najdôležitejšie
pre preklad: Ako použiť? S akým účinkom? Subštandardné slová v divadle – ak
charakterizujú postavu, sú na správnom mieste. Text má mať nejaký účinok, funkciu,
podľa toho volíme jazykové prostriedky.

Jazyk – prostriedok na: stvárnenie témy, je výrazom osoby a apelom na komunikačného
partnera.

Vyvolajú u partnera komunikačný efekt, komunikácia záleží od tradícií a situácie.

Komunikácia ako spoločenský jav závisí od situácie a tradícií: podmienky, štandard,
konvencie, tabu, vzťah generácií, mocenské vzťahy...

Východisková kultúra verzus cieľová kultúra.

Proces komunikácie prebieha pomocou správy. Správa vzniká vo vedomí človeka
kladením otázok: Kto vysiela správu, čo je obsahom správy, akým kanálom ide správa,

komu, prečo? Pri vedeckom filozofickom spise je dôležité vedieť, kto je autorom textu
a čo tou správou hovorí. Ak je reč o presnom výrobku, technologickom postupe –
používať adekvátne prostriedky. Kanál – kniha, prednáška, tlmočený prejav, reklama na
bilboarde, správa v médiách (hovorená, písaná), divadelná hra – preklad pre divadelnú
scénu – pozor na spájanie slov. Veľmi dôležitý je aj príjemca – funkcia tej komunikácie –
prečo sa tá komunikácia uskutočňuje – uvažujeme o aktérovi – môže to byť autor, rečník,
prekladateľ, agentúra, ktorá sprostredkovala preklad. Čo sa prenáša správou – akú má
formu, kto je príjemca a aký cieľ má táto komunikácia. To znamená, že my ako
sprostredkovatelia komunikácie vždy tvoríme preklad aj svojimi vnútornými otázkami, čo
prekladáme komu a akým kanálom – napr. na bilboarde – o čo kratšie, tým lepšie. Pri
preklade knihy povedia napr. že text pod obrázkom musí mať 3 riadky.

Aktér – obsah – forma – príjemca – cieľ...

KTO – autor/prekladateľ – KOMU

Majú rovnaké vlastnosti, východiská? Nie, odlišujú sa v emocionálnom stave, sociálnej
kompetencii, jazykových zručnostiach, odbornosti, vedomostiach, skúsenosti, intencii,
očakávaní. Východiskový text vzniká v jazyku, ktorý má svoje intencie do cieľového
jazyka. Ťažko sa prekladajú napr. vtipy. V niektorých kultúrach sa ľahko hovorí
o niektorých témach, v inej kultúre môžu byt tabuizované. Napr. rozdiel je v morských
reáliách – niekde je to bežná slovná zásoba (napr. rahnová plachta).

Komunikáciu ovplyvňuje aj to, aká je téma komunikácie, o čom je, prečo sa uskutočňuje,
aká je pohnútka, motivácia, (chce ten text chváliť, manipulovať?). Rozdielne je aj miesto
– kde fungujú určité reálie. Kedy – čas, termín, deň (napr. ŠPZ je dnes už zastaraný
termín, dnes je evidenčné číslo). Časovým vývojom sa mení terminológia. Ako – fórum,
médium komunikácie (napr. v odbornom texte treba použiť taký termín, aký sa používa,
nie opisné vyjadrenie). Prečo/načo – účel komunikácie, napr. pranie špinavých peňazí –
v bežnej hovorovej komunikácii, ale v právnictve legalizácia finančných prostriedkov z
trestnej činnosti sa udeľuje v zmysle paragrafu ... odňatie slobody – to isté ako ísť do
väzenia alebo udeliť trest odňatia slobody nepodmienečne (ide do žalára – archaizmus).

Interkultúrna komunikácia:

- intrakultúrna komunikácia – dvaja alebo viacerí odborníci píšu, hovoria o tom istom

v jednom jazyku

- interkultúrna komunikácia – preklad

Transkultúrna komunikácia – spoznávanie faktov inej kultúry

Kultúra v širšom význame.

Text nemá význam izolovane od kultúry ale v kultúrnom kontexte – napr. Dunaj prudko
stúpa – v hydrologických správach správa pre lode, kadiaľ majú plávať, ale pre človeka
bývajúceho pri Dunaji, ktorého každý rok vytopí, to znamená stres. Napr. rozsudok –
preložený z thajčiny do SJ - u nás má informatívnu funkciu.

Spájanie reálnych skúseností s kultúrou – každý text má určitú funkciu v určitej kultúre.

Translácia je transkultúrna komunikácia.

Nie VJ – CJ, ale VK – CK

Autor – text - príjemca

Text nemôžeme brať len ako sumu slov, ale odraz reality a súčasť iných súborov textov.

Teória odborného prekladu

Umelecký verzus odborný preklad

(nie strohé delenie, žánrová pestrosť)

Kritérium – štýl

Zložky integrálnej vedy o preklade (v knihe u Rakšányiovej aj u Popoviča) POZRIEŤ

Popovič, Miko – vstup štylistiky do výskumov prekladu, rozdiely medzi žánrami textu,
štýlotvorné výrazové prostriedky. Operatívnosť, ikonickosť, pojmovosť a zážitkovosť - ako
ovplyvňujú preklad? POZRIEŤ

14.3.2013

Preklad a komunikácia

Preklad ako metakomunikácia

Základné otázky komunikácie

(pokračovanie)

Preklad je jedným z druhov komunikácie.

Popovič, Miko: vstup štylistiky do výskumov prekladu

- klasifikácia žánrov prekladu na štylistickom princípe

- 4 primárne štýlotvorné výrazové kategórie:

- OPERATÍVNOSŤ (orientácie reči na komunikáciu, vzťah autor – príjemca) –

nadväzovanie kontaktu autora s príjemcom, autor oslovuje príjemcu s úmyslom, že
ho nejako ovplyvní

- IKONICKOSŤ (zameranie reči na vyjadrenie, zobrazenie, „autor o veci“) –

zobrazovanie, veci, pojmu, javu, vzťahu, v ikonických textoch nie je autor tak silno
prítomný, ide v ňom hlavne o vec, nie o autora

- POJMOVOSŤ – text narába s istými pojmami

- ZÁŽITKOVOSŤ – expresívno-emocionálne zložky, nejaký zážitok, ktorý má čitateľ pri

vnímaní textu

Výrazové kategórie - sú to skupiny jazykových prostriedkov, ktoré majú spoločné výrazové
vlastnosti, kvality

Základné výrazové kategórie: operatívnosť – ikonickosť

Operatívny text bude viac subjektívny, ikonický text – viac objektívny.

Štylistické opozície.

Operatívnosť (autor – príjemca) Ikonickosť (autor – predmet)

Kombinatorika ako triedenie:

Preklad slovesného štýlu (umelecký preklad) – je predovšetkým operatívny, ide o to, osloviť
čitateľa, pojmovosť nie je prvoradá, je zážitkový – text vyvoláva nejaký emocionálny vnem,
nie je ikonický. Dominuje operatívnosť a zážitkovosť.

Preklad vedeckého štýlu (odborný preklad) – ide predovšetkým o pojmovosť, hovorí sa
o presne vymedzených pojmoch, zážitkovosť neexistuje resp. nie je primárnou výrazovou
kategóriou, dôležitá je ikonickosť. Dominuje pojmovosť a ikonickosť, ale neznamená to, že
ostatné kategórie tam vôbec neboli.

Rozdiel nie je v tom, či niektoré kategórie v texte sú/nie sú, rozdiel je v intenzite.

Operatívnosť – ikonickosť – umelecký text

Pojmovosť - zážitkovosť

Priorita obsahu – priorita formy – akcent na obsah v umeleckom texte, na formu
v odbornom texte

Objektívnosť – subjektívnosť

Vážnosť – hra – odborný text – umelecký text (ale aj odborný text môže obsahovať prvky
hravosti)

Tenzívno – detenzívny oblúk: v texte je navodenie napätia, napätie (nastolený problém,
postavená otázka, hypotéza), na konci textu nastáva detenzia – uvoľnenie napätia.

Text nikdy nie je jednofarebný, nemá len jednu výrazovú kategóriu.

Prekladateľ si musí vedieť najprv urobiť diagnózu textu, aký je to text, podľa toho ho bude
prekladať. Treba zistiť, o čo ide.

Nonverbálny symbol môže niečo znamenať, napr. motýľ – v Holandsku je logom detských
hospicov. Pri používaní propagačných materiálov v medzinárodnom kontexte – pre rôzne
kultúry môže mať logo rôzny význam.

Nesprávny pravopis - napr. Slovensko Malá Veľká Krajina

Text ako objekt prekladateľskej aktivity

Text – hmatateľný objekt, nie je zrozumiteľný bez kontextu a ďalších vedomostí a znalostí.
Môže existovať X definícií textu – môžeme ho definovať rôzne.

TEXT je tematický a/alebo funkčne orientovaný koherentný komplex jazykových a/alebo
nonverbálnych znakov, ktorý plní komunikačnú funkciu a predstavuje obsahovo a funkčne
uzavretú jednotku.

Text má tému a funkciu. Musí byť o niečom a mať funkciu niečo dosiahnuť. Koherentný
komplex – jednotky musia spolu súvisieť, musí byť súdržnosť. Čo robí text textom? Prečo je
text textom? Aké vlastnosti musí mať text?

- Kohézia a koherencia – gramatická a obsahová súvislosť, súdržnosť, napr. patričné

vzťažné zámeno, sémantická súdržnosť, napr. daňové priznanie – odborný termín sa
použije v celom texte rovnaký

- Intencia – zámer – operatívna kategória

- Akceptabilita – musí zodpovedať normám a konvenciám (Malá Veľká Krajina – nie je

akceptabilita z gramatického hľadiska, lebo v skratke nemôžu byť veľké písmená)

- Informatívnosť – vecná, alebo estetická

- Situatívnosť – každý text vzniká v nejakej situácii, napr. preklad môže fungovať v inej

situácii. Na to, aby fungoval v inej situácii, treba urobiť určité posuny.

- Intertextualita – znamená, že v danom texte sú určité ohlasy, alebo časti iných textov

– text súvisí s inými textami, napr. francúzsky text z fyziky uvádza Archimedov zákon

– prekladateľ nepreloží po svojom, ale si nájde znenie Archimedovho zákona
v slovenčine. Podobne sa prekladajú biblické texty. Treba pozrieť sekundárnu
literatúru, čo sa používa, odvolávať sa na iné pramene, paralelné texty. Aj umelecké
texty majú v rôznych jazykoch rôzne názvy. Intertextualita – súvislosť s inými
podobnými textami.

Prekladateľ musí prekonať jazykové a kultúrne bariéry. Východiskové texty vznikajú v iných
jazykoch a kultúrach.

21.3.2013

Finále Prekladateľskej univerziády – verejné

Text ako objekt prekladateľskej aktivity

Ausgangskultur, Zielkultur, Ausgangstext, Zieltext, Sprach- und Kulturbarriere

Východiskový text – VT – je určený východiskovému adresátovi, ktorý má znalosti
o východiskovej kultúre a ovláda východiskový jazyk.

- Na jeho podklade translátor vyhotoví preklad

- Adresát vo VK a prekladateľ ho vníma ako jednotku so všeobecnými kultúrnymi

a špecifickými jazykovými črtami

- VT je zasadený do špecifickej komunikačnej situácie a sprostredkúva informácie

rôzneho druhu

- Cieľový text – CT – výsledok textotvornej conn ktor vychádza z VT a uskutočňuje sa

v cieľovom jazyku CJ

- (nový) Adresát v CK ho vníma ako jednotku so všeobecnými kultúrnymi špecifickými

jazykovými črtami

- Slúži komunikácii v inom jazyku, než v akom ho vytvoril autor

Vzťah VT k CT

Principiálna otázka translatológie: Musia byť forma, obsah, účinok , funkcia VT a CT presne
tie isté? Možno ich v závislosti od cieľovej kultúry meniť?

1.možnosť: „prekódovanie“ VT

Pre určité obmedzené účely sa text len“ prekóduje“ – retrospektívny preklad

Napr. zachovanie formy, rôznych znakov VT (na Slovensku je rodný list tabuľka, inde súvislý
text a pod.)

2.možnosť – orientácia na CT – prospektívny preklad

CT je síce ovplyvnený obsahom a/alebo formou VT, ale je komunikačným prostriedkom,
ktorý musí vyvolať u cieľového príjemcu myšlienky, závery, činy, sprostredkovať vedomosti
a poznatky a pod.

Defektné texty

- Ak je text suboptionálny: v niektorom ohľade neplní kritériá kladené na ideálne texty

- Pravdepodobnosť chybovosti: časový stres, bez korektúry, formálne nedostatky

TYPICKÉ CHYBY VT:

- Nesprávne údaje, čísla, mená atd.

- Preklepy meniace zmysel

- Nesúrodosť medzi textom a nonverbálnymi časťami

- Preklad z druhej ruky

Princíp GIGO (garbage in, garbage out, smetie dnu, smetie von) – čo je zle vo VT,
necháme zle aj v CT – nemožno uplatniť vždy – napr. v súdnych textoch nemáme právo
meniť VT, ale musíme na chybu upozorniť zadávateľa, oficiálne dokumenty nemeniť, ale
napr.pri preklade encyklopédie sa nepresné informácie po dohovore s vydavateľom
môžu opraviť.

Texty pre médiá, časopisy, vydavateľstvá, agentúry – je dobre tiež upozorniť zadávateľa
na chyby resp. na nepresné/chybné informácie.

Zvoliť metódu:

A, retrospektívneho alebo

B, prospektívneho prekladu

Spoľahlivé kritérium: FUNKCIA TEXTU

Funkcie textu z prekladateľského hľadiska:

1.informovať, objektívne informovať bez subjektívnych prvkov, objektívne
sprostredkovanie informácií

2.apelovať na príjemcu, manipulovať ho, ovplyvňovať/riadiť jeho správanie

3.pôsobiť na emócie

Z týchto 3 funkcií odvodzujeme typológiu textov:

1.Informatívny text – opis, vyjadrenie skutočnosti, informácia

2.Operatívny/apelatívny text – apel, animácia, nabádanie k činu, riadenie správania

3.Expresívny text – umelecká organizácia obsahu, emocionálny účinok

Z tohto odvodzujme metódy prekladov

Typy prekladov

Dokumentárny preklad – dominancia VT – odborné texty, právne zmluvy, zmluvy,
dokumenty (retrospektívny preklad)

Inštrumentálny preklad – dominancia CK – reklamné, propagačné texty, videotexty...

+ zmiešané formy: návod na použitie, prezentácia firiem, hotelov, politické texty...

Im Sturm erobern – dobyť útokom

4.4.2013

Dominujúce smery modernej translatológie

1.Lingvistická orientácia – teória ekvivalencie

2.Funkčná orientácia – teória skoposu

- pokusom strojového prekladu sa začal preklad konštruovať

Ekvivalencia všeobecne – rovnocennosť, rovnaká platnosť, rovnaká hodnota.

Translatológia prebrala tento termín z matematiky (množiny – priraďovanie prvkov =

Prekladateľ = vytváranie ekvivalentného textu. Priraďovania nie sú rovnocenné – slovo
má viac významov.

Ekvivalencia – výsledok jazykovo-textovej operácie, ktorá vedie od textu vo
východiskovom jazyku k textu v CJ, pričom sa medzi textom vo VJ a textom v CJ vytvára
prekladateľský (ekvivalenčný) vzťah.

Druhy ekvivalencie:

Ekvivalenčné vzťahy (X = viac):

1:1 totálna ekvivalencia (keby sme vo VJ aj v CJ mali jeden význam)

1:X, X:1 oproximatívna ekvivalencia

X:X fakultatívna ekvivalencia

1:0, 0:1 nulová ekvivalencia

Termín ako dominujúca lexikálna jednotka odborného textu:

TERMÍN – pomenovanie pojmu dané definíciou a miestom v systéme pojmov. Vlastnosti
termínu:

1.spisovnosť

2.motivovanosť – termín naznačuje tvar, farbu, funkciu...

3.ustálenosť

4.systémovosť

5.jasnosť a presnosť

6.derivatívnosť – možnosť tvorenia, odvodzovania

7.krátkosť

8.preložiteľnosť

Vzťahy a

aspekty ekvivalencie:

- denotatívna ekvivalencia – len pomenovanie ???

- konotatívna ekvivalencia – vystihnutie vedľajšieho, druhotného významu

- textovo-normatívna ekvivalencia – zachovanie žánru textu

- pragmatická ekvivalencia – dosiahnutie pragmatického cieľa

- formálno-estetická ekvivalencia – v umeleckej literatúre

11.4.2013

Skúšky budú každý piatok od 17.5. do 7.6. (spoločne so štátnicou z translatológie), prihlásiť
sa v AISe. Týždeň pred skúškou odovzdať seminárnu prácu. Tí, ktorí odovzdávali preklad do
univerziády, nemusia odovzdať seminárnu prácu.

TERMÍN ako dominujúca lexikálna jednotka.

Pomenovanie pojmu dané miestom... v systéme pojmov.

Vlastnosti termínu – spisovnosť, motivovanosť, ustálenosť, systémovosť, jasnosť a presnosť,
derivatívnosť, krátkosť, preložiteľnosť. Nemôže mať všetky vlastnosti súčasne.

Termíny by sa nemali prekladať, ale substituovať. Pri nových termínoch musí jestvovať celý
proces prijímania nového termínu. Treba hľadať niečo, čo by mohlo byť ekvivalentom
termínu. Záväzné sú normy, tzv. isonormy - obsahujú záväznú kodifikovanú terminológiu –
uzákonenú, platnú.

(menovaní akcionári a riaditelia) biele kone – Strohmänner

(Offshore firma: nulové alebo veľmi nízke zdanenie, daňová optimalizácia a vysoká miera
anonymity) Daňové raje – Steueroase

(Virtual Office) garážová firma- Briefkasten-firma

pranie špinavých peňazí (legalizácia príjmov z trestnej činnosti) – Geldwäsche

Stránka Europa EU – prekladateľská služba EU, snaží sa o ekvivalenciu (v 23 jazykoch)

Pri preklade - odpútajte sa od hypnózy originálu, hľadajte synonymá, niekedy treba vety
prehodiť.

Kritika ekvivalencie (zameriavala sa na slová, nie texty)

Vernosť a ekvivalencia sú iluzórne

-asymetria jazykov

-asymetria kultúr

Identita – nedosiahnuteľná. Teória (skoposu) navrhuje neskôr:

-kognitívnu, kultúrnu a sociálnu kompatibilitu

-lojalitu voči autorovi

Problém ekvivalencie – napr.termín manželstvo (v niektorých krajinách/jazykoch/kultúrach
to neznamená len zväzok jedného muža a jednej ženy)

Kritika ekvivalencie:

-eliminácia príjemcu, tvorivosti prekladateľa, tradícií prekladu, individuálnej interpretácie

-negácia viacerých možných funkcií prekladu

Medzi originálom a prekladom nikdy nemôže byť absolútny pomer 1:1. Je napr. odlišná dĺžka
viet, počet slov a pod.

My napr.nevieme rozlišovať medzi minulým a predminulým časom, ale vieme rozlišovať
medzi vidom, napr. v minulom čase – či ide o ženskú alebo mužskú osobu.

Zúžený lingvistický prístup podceňuje komplexnosť procesu translácie (lingvistika verzus
translatológia: langue verzus parole)

Preklad – vnímaný ako sociokultúrny produkt.

Ekvivalencia v zmysle úplnej symetrie textov neexistuje:

-mikroštylistické rozdiely – rozdiely na jazykovej rovine, napr. zložené minulé časy,
kompozitá, členy – nemá ich každý jazyk

-makroštylistické rozdiely – tematické rozdiely, Popovič – čas, priestor, kultúra sú odlišné

(posuny a diferencie)

SKOPOS

Je to funkčná teória. Skopos – z gréckeho jazyka – funkcia, cieľ, účel.

25.4. bude dlhšia hodina

25.4.2013

Ekvivalencia v zmysle úplnej symetrie textov neexistuje:

← - mikrokryštalické rozdiely

← - makrokryštalické rozdiely

Makrokryštalická rovina – tematická

SKOPOS z gréčtiny – účel, funkcia, cieľ

Obrat (80.roky) od odborných (technických) prekladov k širšej palete pragmatických textov.
Variantnosť textov, nové žánre (aj v preklade), prevažne umelecký preklad – Popovič, Levý.

Pragmatický obrat v spoločenských vedách – pragmatika, funkcia, proces, text.

Skopos – funkcia, cieľ, účel. Teória skoposu:

Od otázky: Ako prekladať?

k otázke: či, čo, kedy, komu preložiť

Teória skoposu rieši modifikáciu textu, ktorý prichádza t inej kultúry do inej.

Overtranslation (nadpreklad) – prekladateľ pridáva informácie do textu

Undertranslation – zbytočné (fakty?) na funkcie textu

Teória skoposu si všíma nielen interlinguálnu, ale aj interkultúrnu komunikáciu, spoločenské
okolnosti (kultúra), vonkajšie situačné okolnosti (situácia), vnútorná aktuálna dispozícia
čitateľa, individuálne podmienky, ktoré v danom čase determinujú správanie prekladateľa

fenomény vonkajšieho sveta relevantné pre daný čas a miesto

Ponímanie translácie

Je osobitný druh komunikačnej činnosti, ktorá sa zameriava na kultúru a vystihuje jej
špecifiká. Prekladanie je teda kultúrny transfer.

Formy? teórie skoposu

- text nie je raz navždy daný

- percipient sa stáva emancipovaným producentom

- translácia je oslobodenie zo zvieracej kazajky nezáživnej reality

- translátor má kritický postoj a sebavedomé postavenie

VOĽNOSŤ – preklad je kreatívna činnosť, ktorá môže preklad zmeniť

Translátor formuluje cieľový text, ktorý je tiež informačnou ??? (ne)určitého druhu o určitej
informačnej ponuke.

?bjekty prekladateľskej činnosti:

iniciátor prekladu, objednávateľ prekladu, producent východiskového textu, prekladateľ,
používateľ CT (cieľového textu), recipient CT

? funkcie prekladu

zadávateľ formuluje funkciu, účel...

konzultácie, spätná väzba

prekladateľ je emancipovaný tvorca

Záväznosť východiskového textu:

EKVIVALENCIA

mierka „správnosti“

„posvätný“ – na preklade sa nič nemôže meniť

(retrospektívny preklad)

SKOPOS

infomačná ?

„zosadený z trónu“

prospektívny preklad

Informatívny ? preklad – zmena nie je dovolená

Inštrumentálny preklad – môžeme si dovoliť zmenu ? ho musí rozumieť – závisí to od druhu
textu!

Úradný prekladateľ musí prekladať retrospektívne, môže len upozorniť na chyby.

Teória skoposu

Účel svätí prostriedky?

Etické otázniky – je to ešte preklad, alebo vzniká nový text?

Prekladateľ by mal dodržať funkčnú adekvátnosť. Lojalita – prekladateľ musí byť lojálny
k autorovi VT.

- lojalita ako etika

- predchádzanie konfliktom

- profesionalita

- dôvera

- pravdivosť

Zdroje etických, ekonomických a pragmatických konfliktov:

- autor

- iniciátor

- prekladateľ

- príjemca

Odvodené metódy prekladu:

Dokumentárny preklad (informatívne texty) – uplatňujeme teóriu ekvivalencie

Inštrumentálny preklad (operatívne/apelatívne texty) – uplatňujeme teóriu skoposu
(reklama)

←

2.5.2013

Záväznosť východiskového textu

Porovnanie: teória ekvivalencie – teória skoposu

Ekvivalencia:

- mierka správnosti

- Posvätný

- /retrospektívny p./

Skopos – orientuje sa prospektívne na príjemcu, aby vyvolala pozitívny vnem a pod.
(napr.rozprávka, reklama):

- informačná ponuka

- zosadený z trónu

- /prospektívny p./

LOJALITA

Lojalita ako etika

- Predchádzania konfliktom

- Profesionalita

- Dôvera

- Pravdivosť

Odvod metódy prekladu: 1.dokumentárny preklad a 2. ??? (pozrieť v učebnici)

Prierezové témy v translatológii

- Lokalizácia prekladu

- Corportare identity

- Manažment vedomostí

Lokalizácia - pýtame sa: Je to preklad? Je to adaptácia?

- priorita ekonomických záujmov

Lokalizácia prekladu znamená adaptovanie prekladu na domáce prostredie, aby domáci
klient získal pozitívny obraz o výrobku, forme. To sa deje v každej krajine inak.

Stačí si nalistovať niekoľko internetových stránok, napr.:

SK: Citroen – fantázia v pohybe CZ: Výjimečně Výhodná Výbava DE, A: Nichts bewegt Sie, wie
ein Citroen CH: Preise die voll im Trend liegen: klein, kleiner, am kleinsten GB: Just image
what Citroen can do for you RU: Smotri na mir shire. (Pozri sa na široký svet.)

Podobne: kozmetika, Nestlé...

Lokalizácia v preklade:

Der Käfer erobert die Welt im Sturm. Und macht sich dabei nicht nur einen Namen.

Chrobák dobil v tých najťažších časoch. A meno Chrobák/The Beetle sa stalo pojmom.

The one, the only. Whit a different name wherever it goes.

Das Wirtschaftswunder hatte viele Motoren. Und einen Heckantrieb.

Hospodárske zázraky mali mnoho dôvodov čo ich hnalo dopredu. Tento mal motor vzadu.

Some people say it’s ugly. Some say it’s an icon. We say it’s a bit of both.

Lokalizácia prekladu – úplná adaptácia textu pre domáce prostredie a používa sa hlavne
v propagačných reklamných, prezentačných textoch.

Internetové stránky – bohatá studnica týchto prekladov.

CORPORATE IDENTITY

- firemná kultúra

- imidž

- identifikačné znaky

nové žargóny, sociolekty (jazyk určitej sociálnej skupiny) a osobitné termíny

- Vždy si treba vyžiadať firemné materiály tej firmy, pre ktorú prekladáme, lebo

väčšinou majú svoju firemné terminológie, svoje zaužívané texty, napr. poisťovacia
terminológia môže byť nejednotná.

MANAŽMENT VEDOMOSTÍ

Disponujeme:

- implicitnými vedomosťami (subjektívnymi, viazanými na konkrétneho jedinca a jeho

mentálny stav)

- explicitnými vedomosťami (obyčajne písomne fixovanými

- POZRIEŤ v knihe

Hieronymova prísaha:

Konaj lojálne voči svojim partnerom, buď však súčasne natoľko sebavedomý a žiadaj lojalitu
aj od nich, narábaj šetrne so zdrojmi svojich partnerov a nezabúdaj na trvalú udržateľnosť
svojich činov, konaj profesionálne a zachovávaj vážnosť svojho stavu, konaj v súlade
s normami svoje translačnej kultúry, maj aj odvahu rozhodnúť sa zodpovedne... ???

- stále sa vzdelávať, rozširovať svoj obzor