Postupová skúška Vzprac Ot z OP 2

1. ZÁVÄZKOVOPRÁVNY VZŤAH A JEHO PRVKY
Záväzok je základným pojmom záväzkového práva, ktorý chápeme v dvojakom zmysle, a to:

1. Záväzkovoprávny vzťah ako druh občianskoprávneho vzťahu alebo záväzok v širšom zmysle
2. povinnosť z tohto záväzkovoprávneho vzťahu, t.j. záväzková povinnosť teda záväzok v užšom zmysle

Záväzkovoprávny vzťah je jedeným z druhov občianskoprávnych vzťahov, v ktorom jeden subjekt má postavenie
veriteľa a druhý subjekt má postavenie dlžníka. Veriteľ je oprávnený, dlžník je povinný. Záväzkovoprávny vzťah je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.
Osobitné, charakteristické črty:
1. Závázkovoprávne vzťahy sú právne vzťahy relatívne = subjekty sú určené individuálne a sú viazané PaP(právami a povinnosťami)

z vlastnej vôle najčastejšie zmluvou

2. Záväzkovoprávny vzťah musí mať aspoň

2 subjekty,

z ktorých jeden je subjektom práva a druhý je subjektom povinnosti =>

=> musia byť v súčasne dve strany

3. Záväznosť

= zmluvné strany záväzku sú záväzkom viazané, ani jedna strana tohto záväzku nemôže jednostranne odstúpiť

4. Závázkovoprávne vzťahy môžu byť jednoduché a zložité. Jednoduché Závázkovoprávne vzťahy sa vyskytujú len ojedinele.

Závázkovoprávne vzťahy sú však spravidla zložité.

Prvky záväzkového práva:



subjekt

– veriteľ, dlžník



obsah

– obsahom každého vzťahu sú práva a povinnosti



predmet alebo objekt

– je v povahe: dať (dare) – kúpna, darovacia zmluva

konať (facere) – zmluva o dielo

nekonať (non facere):



opomenutie (omittre) nevykonávajú sa práva, ktoré inak máme



strpenie (pati)

Synalagma - zásada vzájomnej podmienenosti => jeden vzťah je podmienený druhému
Korelácia – povinnosti jednej strany zodpovedajú právam druhej strany a naopak

2.VZNIK ZÁVÄZKOVOPRÁVNYCH VZŤAHOV¨
Záväzky vznikajú:

— z právnych úkonov => najmä zmlúv,
— z protiprávnych úkonov,
— úradným rozhodnutím, najmä súdu,

— z iných právnych skutočností uvedených v zákone.

Z jednostranných právnych úkonov vznikajú záväzky oveľa zriedkavejšie. Teda na rozdiel od zmluvy, ktorá je všeobecným
zaväzovacím dôvodom, pre jednostranné právne úkony platí zásada uzavretého počtu typov. Najvýznamnejším
typickým jednostranným právnym úkonom je verejná súťaž a verejný prísľub.

Z

dvojstranných právnych úkonov

vznikajú záväzkovoprávne vzťahy vtedy, keď ide o zmluvy v zákone neupravené

(atypické), v medziach dovolenosti ustanovenej právnym poriadkom.
Pojem

záväzkovoprávna

zmluva

sa odvodzuje od pojmu zmluva. Záväzkovoprávnymi zmluvami sú všetky zmluvy, z

ktorých vznikajú záväzkovoprávne vzťahy. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv upravených Občianskym zákonníkom výslovné
, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv.

Záväzkovoprávne vzťahy, ktoré vznikajú z protiprávnych úkonov, rozlišujeme podľa spôsobeného výsledku na:

1. spôsobenie škody, a to v dôsledku

a) porušenia zmluvného záväzku,
b) porušenia mimozmluvnej, zákonnej právnej povinnosti

2. spôsobenie iného protiprávneho výsledku.

Úradné rozhodnutie, je dôvodom vzniku záväzkovoprávneho vzťahu len v tých prípadoch, v ktorých zákon poskytuje
oprávnenie záväzkovoprávny vzťah založiť.
Za iné dôvody možno považovať kvalifikovanú udalosť a protiprávny stav.
Záväzkovoprávny vzťah môže vzniknúť aj z niektorých ďalších dôvodov. Ide o vznik záväzkovoprávnych vzťahov z rôznych
dôvodov pr. právo nálezcu na nálezné.

3. SUBJEKTY ZÁV

Ä

ZKOVOPRÁVNEHO VZŤAHU

Subjektmi sú:



fyzické osoby, právnické osoby a štát,



aj cudzí štátni príslušníci, ako aj zahraničné právnické osoby.

Záväzkovoprávny vzťah predpokladá, aby v ňom boli aspoň 2 strany. Stranami záväzkovoprávneho vzťahu sú veriteľ
(kreditor) a dlžník (debitor).

Na strane každého subjektu záväzkovoprávneho vzťahu môžu byť viaceré subjekty = FO, PO, štát => Pluralita
subjektov je na strane veriteľa aj na strane dlžníka.
Ak je na strane veriteľa a dlžníka viac subjektov, ide o spoluveriteľstvo a spoludlžníctvo alebo aj o pluralitu subjektov, t.j.
viac-subjektové

záväzky

. (napr. ak traja podielový spoluvlastníci predávajú dom dvom kupujúcim do podielového

vlastníctva, vznikne dvojstranný záväzkovo právny vzťah, t.j. vzťah, ktorý má dve strany, ale päť subjektov).
Jednoduché záväzky =>

Ak na veriteľskej a dlžníckej strane je len jeden subjekt.

Vzájomné záväzky - sú to záväzkovo právne vzťahy, pri ktorých si strany poskytujú navzájom určité plnenia, teda obe
strany sú navzájom veriteľmi i dlžníkmi.

1

Záväzky v

prospech tretej osoby

- na veriteľskej strane vystupuje jednak zmluvný veriteľ, jednak tretia osoba, pričom ich

veriteľské oprávnenia majú rôznu povahu.
Viacstranné záväzkoprávne vzťahy- pri nich nestoja proti sebe iba dve strany ale je v ňom viac strán, ktoré majú súradné
postavenie, sú vzájomnými veriteľmi i dlžníkmi, takže každá z nich je zaviazaná plniť na prospech všetkých ostatných.
Spoločné záväzky =>

Ak tu vystupuje na jednej zo strán viac subjektov.

Spoločné záväzky

môžu byť solidárne, nedielne a delené.

Solidárne záväzky - niekoľko dlžníkov, ktorí sa zaviazali na to isté plnenie, a veriteľ môže žiadať celé plnenie od
ktoréhokoľvek z nich, alebo pri ktorých je viac veriteľov oprávnených požadovať to isté plnenie od dlžníka a dlžník je
povinný poskytnúť celé plnenie tomu z veriteľov, ktorý oň požiada prvý, a plnením sa dlžník oslobodí od dlhu aj voči
ostatným veriteľom.

Aktívna solidarita je na strane veriteľa a pasívna na strane dlžníka.

Dlh je solidárny

ak je niekoľko dlžníkov zaviazaných na to isté plnenie

.

Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že veriteľovi zodpovedajú dlžníci dlhujúci to isté plnenie, „spoločne a nerozdielne".
Predpokladom pasívnej solidarity je:

1. viac subjektov na dlžníckej strane,

2. existencia zákonom ustanovenej právnej skutočnosti,
3. deliteľnosť plnenia.

Funkcia pasívnej solidarity spočíva v tom, že sa ňou zvyšuje zodpovednosť dlžníka voči veriteľovi. Vo vzťahu dlžníkov a
veriteľa má veriteľ právo požadovať plnenie celej pohľadávky od ktoréhokoľvek dlžníka. Ak dlh splní jeden dlžník,
povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Vo vnútornom vzťahu medzi sú podiely všetkých dlžníkov rovnaké.

Predbežný (preventívny) regres

spočíva

v tom, že dlžník, proti ktorému veriteľ uplatnil celú pohľadávku, môže

požadovať od ostatných dlžníkov, aby splnili dlh podľa podielov na nich pripadajúcich.

Následný (subrogačný) regres

spočíva

v tom, že dlžník, ktorý veriteľovi splnil celú pohľadávku môže od ostatných

požadovať náhradu podľa ich podielov.

Pohľadávka

prislúcha viacerým veriteľom tak

, že dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov s tým

následkom, že splnením jednému z veriteľov, celý dlh dlžníka zanikne.
Funkcia aktívnej solidarity uľahčuje dlžníkovi splnenie dlhu tým, že mu zákon dáva právo splniť s účinkami zániku
záväzku vo vzťahu ku všetkým spoluveriteľom tomu z nich, ktorý o splnenie požiada prvý.
Následky aktívnej solidarity:

 Pre vzťah veriteľov k dlžníkovi je dôležité, že záväzok spoločný niekoľkým solidárnym veriteľom je jediným záväzkom,

 vo vnútornom vzťahu medzi veriteľmi nemožno vyvodzovať, že by pohľadávka bola rozdelená medzi veriteľov.

Majú právo postihu (regresu).
Pri nedeliteľných záväzkoch je predmet plnenia nedeliteľný. Nedeliteľné záväzky pojmovo predpokladajú pluralitu dlžníkov
alebo veriteľov a nedeliteľnosť predmetu plnenia.
Ak je pri nedeliteľnosti plnenia zo záväzku oprávnených viac veriteľov vyžaduje sa spolupôsobenie všetkých veriteľov.
Zákon dáva stranám nasledovné možnosti:

a) veritelia sa môžu dohodnúť na tom, že plnenie uplatní jeden z nich ako ich zástupca,

b) dlžník môže, ak sa veritelia nedohodnú, dlhovanú vec uložiť do súdnej úschovy,
c) dlžník nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov.

Ak je v záväzkovoprávnom vzťahu s nedeliteľným plnením viac dlžníkov nedeliteľný dlh smeruje k tomu istému plneniu. Tu
neprichádza do úvahy ani právo postihu (regresu). Nedeliteľnosť záväzku z hľadiska dlžníkov má dve povahy: môže
spočívať v nedeliteľnosti hmotného predmetu plnenia (pr. auto, kniha a pod.) alebo v nedeliteľnosti správania, ku
ktorému sa dlžníci zaviazali (pr. koncert kvarteta).
Predpokladom delených

záväzkov je:

a) viac subjektov na dlžníckej alebo veriteľskej strane,

b) deliteľnosť plnenia.

Pri delených záväzkoch na dlžníckej strane je každý dlžník povinný splniť veriteľovi iba svoj diel a veriteľ nemá právo
požadovať od neho viac; pri delených záväzkoch na veriteľskej strane má každý veriteľ právo požadovať iba diel, ktorý mu
patrí.

Záväzky v prospech tretieho vznikajú iba zmluvami tzv. zmluvami v prospech tretieho = jedna strana sľubuje druhej
strane, že bude plniť tretej osobe). Zákon nepozná záväzky resp. zmluvy na ťarchu tretieho.

4. PREDMET A OBSAH ZÁV

Ä

ZKOVOPRÁVNEHO VZŤAHU

Predmetom každého právneho vzťahu je určité ľudské správanie. Predmetom záväzku je plnenie. Plnenie spočívá v
tom, že dlžník veriteľovi niečo dá alebo niečo koná, zdrží sa nejakého konania alebo niečo strpí.

1. Danie (dare )- vzniká napríklad zo zmluvy darovacej, kúpnej, výmennej, z výpožičky, z postúpenia pohľadávky a pod.
2. Konanie (facere )- napr. pri zmluve príkaznej, sprostredkovateľskej,
3. Nekonanie (nonfacere), ktoré zahŕňa dve pasívne správania:

 Opomenutie (ommittere) je zdržanie sa konania, vzniká tu vedľajšia povinnosť - pr. nájomná zmluva. Opomenutie

konania však môže byť aj hlavným plnením

 Strpenie, resp. znášanie (pátí) je pasívne správanie povinnej osoby

Spôsob plnenia môže byť rozličný a to najmä:
1. Jednorázové plnenie - danie, vykonanie, prípadne nekonanie naraz, príkladom je odovzdanie veci.
2. Opakujúce sa (periodické) plnenie má povahu buď splátok, alebo opakujúcich sa dávok.

2

Pri splátkach – veriteľ môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz, pre nesplnenie niektorej splátky dlžníkom, pokiaľ sa tak
dohodli alebo ak to bolo určené rozhodnutím súdu. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz môže najneskôr do splatnosti
najbližšej budúcej splátky. Ak veriteľ toto právo nevyužije, pričom dlžník ďalšiu splátku opäť zaplatil včas a riadne, veriteľ už nemôže
žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Pri nezaplatení niektorej z ďalších splátok, však veriteľ môže opäť žiadať zaplatenie celej
pohľadávky.

Opakujúce sa dávky - ide o záväzok plniť po určitú dobu v intervaloch určené dávky. Výška celkového dlhu plnením

jednotlivých opakujúcich sa dávok sa neznižuje. Príkladom je plnenie nájomného, plnenie výživného, príp. vyplácanie

určitého dôchodku alebo dohodnutej renty inej osobe.
3. Trvajúce plnenie sa uskutočňuje do určitého času, príp. bez časového obmedzenia, bez prerušenia a opakovania.
Príkladom je pasívne správanie vlastníka stavebného pozemku, ktorý sa zaviazal nezastavať svojmu susedovi výhľad do
krajiny.
Plnenie určené:

 jednotlivo (individualizovaná vec alebo plnenie)


druhovo (záväzok určený druhovými znakmi, - kvalita, druh, kvantita)

 alternatívne (plnenia vybraté oprávnenou stranou – predmet nie je určený, ale je určiteľný. napr. predplatenie stravy s možnosťou

výberu z viacerých jedál)

Obsahom záväzkovoprávneho vzťahu je súhrn subjektívnych práv a povinností. Je vytváraný právnou
skutočnosťou, na základe ktorej záväzok vznikol a právnym predpisom, príp. rozhodnutím súdu.

Obsah zmluvy môže byť totožný s obsahom záväzku

alebo môže byť širší alebo užší ako obsah záväzku.

Obsah zmluvy je s obsahom záväzku totožný, ak obsah záväzku tvorí iba súhrn práv a povinností obsiahnutých v zmluve.
Obsah záväzku bude širší než obsah zmluvy, ak ho tvorí zmluva a tiež práva a povinnosti ustanovené zákonom.
Obsah záväzku bude užší ako obsah zmluvy, ak časť zmluvy bude neplatná.
Práva a povinnosti dlžníka a veriteľa si spravidla navzájom zodpovedajú, to znamená, že:

-

dlžníkovej povinnosti plniť zodpovedá jeho právo od veriteľa požadovať, aby od neho plnenie prijal, a

-

veriteľovmu právu požadovať od dlžníka splnenie svojho dlhu zodpovedá jeho povinnosť riadne ponúknuté
plnenie prijať.

5. ZODPOVEDNOSŤ ZA VADY – všeobecné ustanovenia
Zodpovednosť za vady je upravená všeobecne. Je typickou záväzkovoprávnou zodpovednosťou, ktorá vzniká v
dôsledku porušenia povinnosti jedného účastníka záväzkovoprávneho vzťahu plniť riadne, t.j. bez vád. Tým sú určené aj
subjekty zodpovednostného vzťahu, ktorými môžu byť tak fyzické osoby, ako aj právnické osoby.
Zo zodpovednosti za vady:

 vznikajú povinnosti vždy tomu subjektu, ktorý za odplatu prenechal vec inému subjektu.

 vznikajú práva len tomu subjektu, ktorý za odplatu prevzal vec od iného subjektu.

Vznik zodpovednosti za vady sa viaže na splnenie týchto predpokladov:

a) existencia záväzkovoprávneho vzťahu =

je základným predpokladom vzniku zodpovednosti za vady.

b) porušenie záväzkovej povinnosti plniť bez vád =>

je ďalším základným predpokladom vzniku zodpovednosti za vady

c) vadné plnenie ako následok porušenia povinnosti =>z

a vadné plnenie treba považovať každé plnenie, ktoré je dôsledkom

porušenia povinnosti plniť riadne.
§449 - za vadné plnenie treba považovať každé plnenie, ktoré v čase plnenia nemá vlastnosti výslovné vymienené alebo obvyklé, že ide o vec
nepoužiteľnú podľa povahy, účelu alebo dohody účastníkov, a tiež, že vec má právne vady.

d) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vadou plnenia = kauzálny nexus

=> Medzi porušením záväzkovej

zodpovednosti a vadou plnenia musí byť príčinná súvislosť
Vadami treba rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne čo ju inak znehodnocuje. Môže ísť tak o
právne vady, ako aj o faktické vady.

Kto vec prenechal za odplatu, nie je oprávnený s ňou takto nakladať.
Nároky zo zodpovednosti za vady nemožno uplatňovať,

ak ide o:

 zjavné vady - vady sú zo zákona vylúčené

 vady, ktoré možno zistiť v katastri nehnuteľnosti - účastníci majú povinnosť overiť si právny stav v katastri nehnuteľnosti.

 prípad, keď niekto prenechá hromadnú vec ako stojí a leží.

Ak je obsah zodpovednosti za vady upravený Občianskym zákonníkom hovoríme o zákonnej zodpovednosti za

vady. Zákonnú zodpovednosť delíme na vady plnenia, ktoré existovali v čase odovzdania a zodpovednosť za

vady plnenia, ktoré sa vyskytli po prevzatí plnenia do uplynutia zákonnej záručnej doby. Zmluvná zodpovednosť

za vady vzniká na základe dohody účastníkov záväzkovoprávneho vzťahu (zákonná zodpovednosť však nesmie

byť vylúčená ani obmedzená, môžu byť dohodnuté len prísnejšie zásady).

3

6. ZABEZPEČENIE ZÁV

Ä

ZKOV – všeobecná charakteristika

Ide o špeciálne občianskoprávne prostriedky zabezpečenia záväzkov posilňujúce postavenie veriteľa voči dlžníkovi.
2 základné funkcie:

a) do splatnosti záväzku zvyšujú istotu veriteľa, t.j. zabezpečujú včasné a riadne splnenie dlžníkovej povinnosti (zabezpečovacia fun.)
b) po splatnosti záväzku dávajú veriteľovi v niektorých prípadoch možnosť uspokojiť svoju pohľadávku subsidiárne, a to
výkonom rozhodnutia (uhradzovacia funkcia).

Zabezpečenie veriteľovej pohľadávky spočíva v tom, že

K pôvodnému právnemu vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom,

ktorý sa nazýva hlavný alebo zabezpečovaný, pristupuje nový právny vzťah, ktorý sa niekedy nazýva zabezpečovací alebo aj
vedľajší (akcesorický).
Akcesorická povaha zabezpečovaného právneho vzťahu spočívá

v tom, že:

a)pokiaľ ide o jeho vznik, predpokladá existenciu hlavného, zabezpečovaného záväzku, t j. nemôže vzniknúť bez hlavného

záväzku;

b) pokiaľ ide o jeho zánik, takisto spravidla závisí od zániku hlavného právneho vzťahu.
c) pokiaľ ide o jeho obsah, zabezpečovací právny vzťah je podmienený zásadné obsahom hlavného právneho vzťahu, aj keď

nemusí byť vždy rovnaký
Zabezpečovacie prostriedky môžu vznikať na základe:



dohody veriteľa a dlžníka, príp. tretej osoby



na základe jednostranného právneho úkonu (uznanie dlhu)



na základe zákona

Občiansky zákonník výslovné upravuje tieto

osobitné (špeciálne) zabez

pečované prostriedky:

-

zmluvnú pokutu,

-

ručenie ,

-

dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ,

-

záložnú zmluvu ,

-

zabezpečenie záväzkov prevodom práva ,

-

zabezpečenie postúpením pohľadávky ,

-

zábezpeku ,

-

uznanie dlhu .

Tento výpočet nie je taxatívny.

7.

ZMLUVNÁ POKUTA, ZABEZPEČENIE ZÁVÄZKOV PREVODOM PRÁVA A

POSTÚPENÍM POHĽADÁVKY

Zmluv. pokuta

je dohodou určená peňažná suma, k-ú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej

povinnosti.
Funkcia zmluvnej pokuty spočíva:
a.

v tom, že pod hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby včas a riadne pripravil na plnenie povinnosti a potom dlh včas a riadne splnil (podstata
zabezpečovacieho významu)

b.

táto dohoda má vlastne povahu paušalizovanej náhrady škody – veriteľ nemusí preukazovať ani to, že mu škoda vznikla, ani to, že mu vznikla
v určitej výške, ale jednoducho žiadať náhradu, pretože nastal prípad, pre ktorý bola pokuta dohodnutá

c.

má povahu pokuty (penále), lebo ju možno požadovať popri zmluvnom plnení; pokuta neposkytuje dlžníkovi právo odstúpiť od zmluvy (dlžník
nemôže voliť medzi zaplatením pokuty a splnením zmluvy)



dohoda o zmluvnej pokute má predpísanú písomnú formu



ak zmluvná povinnosť nie je splnená, veriteľ má tieto práva:

o

predovšetkým domáhať sa splnenia zmluvnej povinnosti

o

zároveň žiadať zaplatenie zmluvnej pokuty

o

má však možnosť domáhať sa aj nároku na náhradu škody (veriteľ však nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta)

Moderačné právo súdu §545a - Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na
to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Dohoda o

pokute

– má predpísanú písomnú formu, musí byť určená výška pokuty a spôsob jej určenia

- ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda
- ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti práv.predpisom (penále)
Zabezpečenie záväzku prevodom práva Musí mať písomnú formu. O vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom však zákon neustanovuje
nič.

Okrem označenia zmluvných strán musí v nej byť uvedený zabezpečo

vaný záväzok a určené právo

. Podstata spočívá v

tom, že dlžník postupuje veriteľovi svoje práva. Túto zmluvu nemôže uzavrieť iná osoba než dlžník, ktorému toto právo patrí. Možno
postúpiť každé právo, ktoré má majetkovú hodnotu, a je prevoditeľné. Nie je vylúčené, aby predmetom prevodu bolo aj vlastnícke
právo. Veriteľ potom bude vystupovať ako oprávnený z tohto práva. V prípade, ak veriteľ v čase, keď je z tohto práva oprávnený,
zneužije svoje postavenie tak, že jeho výkonom prevedené právo zanikne,

dlžník má právo uplatniť náhradu škody.

Zmluvné

strany možnosť dohodnúť si tak zmluvu o spätnom prevode, ako aj rozväzovaciu podmienku, ktorou bude uspokojenie veriteľovej
pohľadávky. Plní aj zabezpečovaciu funkciu.
Zabezpečenie postúpením pohľadávky

 spočíva v tom, že dlžník alebo tretia osoba postúpi veriteľovi svoje pohľadávky za účelom zabezpečenia veriteľovej pohľadávky

 postúpením sa veriteľom z tejto pohľadávky stáva ten, komu bola pohľadávka postúpená, tým sa odlišuje od založenia pohľadávky, pri

ktorom nedochádza k zmene v osobe veriteľa

 dochádza síce k zmene v osobe veriteľa, veriteľstvo nového veriteľa je však obmedzené vnútornou dohodou založenou na dôvere

postupcu k postupníkovi, že k postúpeniu došlo len prechodne na účely zabezpečenia inej pohľadávky; táto výhrada vlastne zaväzuje

4

postupníka (veriteľa), aby pohľadávku postupcovi (dlžníkovi) postúpil späť, keď zabezpečenie sa stane bezpredmetným, najmä keď
hlavný záväzok zanikne splnením

 v prípade zneužitia tohto práva sa ten, kto poskytol takéto zabezpečenie (dlžník= cedent) môže domáhať náhrady takto spôsoben. škody

 od zabezpečovacieho prevodu práva sa odlišuje tým, že na zabezpečenie pohľadávky veriteľa možno použiť nielen pohľadávku dlžníka,

ale aj pohľadávku tretej osoby

8. RUČENIE, DOHODA O

ZRÁŽKACH ZO MZDY A

INÝCH PRÍJMOV

Ručenie =>Je právny vzťah medzi veriteľom a treťou osobou (ručiteľom), ktorého obsah tvorí záväzok ručiteľa uspokojiť
pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník
Okrem tohto k pojmu ručenie patrí aj to, že ručiteľ zabezpečuje dlh niekoho iného, t.j. že zabezpečuje cudzí dlh

-

uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo

mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

predpoklady vzniku:

a. písomné vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, ktorým na seba berie povinnosť voči veriteľovi uspokojiť jeho pohľadávku
b. na vznik ručenia je potrebný súhlas od veriteľa
c. na vznik ručenia nie je potrebný súhlas dlžníka

vzťah ručiteľského a

hlavného záväzku:

o

je zásadne určený akcesorickou povahou

o

je určujúci obsah hlavného zväzku

o

vo vzťahu k záväzku dlžníka je ručiteľský záväzok subsidiárny – veriteľ teda musí žiadať splnenie
pohľadávky od dlžníka a až potom sa môže obrátiť so žiadosťou o plnenie na ručiteľa

obsah ručiteľského záväzku

I. práva veriteľa: základným je právo požadovať plnenie od ručiteľa

II. povinnosti veriteľa:

a. informačná povinnosť veriteľa
b. zachovať všetky právne prostriedky na uplatnenie nároku voči dlžníkovi a previesť ich na ručiteľa
c.

vymáhať svoju pohľadávku voči dlžníkovi včas a riadne

III. práva ručiteľa:

a. uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré mohol voči nemu uplatniť dlžník, hoci tak neurobil

IV. povinnosti ručiteľa:

a.

splniť veriteľovi pohľadávku takisto ako dlžník

b. plniť to, čo je predmetom záväzku

zánik ručiteľského záväzku:

a) v dôsledku p. ú. ručiteľa, najmä ak:

a. ručiteľ splní záväzok
b. uplatní námietky a spôsobí zánik hlavného záväzku
c. ručiteľ odoprie splnenie
d. ručiteľ odoprel súhlas so zmenou v osobe dlžníka

b) nezávisle od ručiteľa:

a.

zánikom hlavného záväzku

b.

uložením plnenia do úschovy

c) na základe právnej udalosti: smrťou ručiteľa; smrťou dlžníka ručiteľský záväzok naďalej trvá

Dohoda o

zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov

Dlžník súhlasí, aby mu platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a poukazoval ich veriteľovi



predpoklady:

o

dohoda musí byť písomná

o

dohodnuté zrážky nesmú byť vyššie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia

o

subjektmi tejto dohody sú dlžník a veriteľ, platiteľ mzdy nie je subjektom dohody

o

ako dlžník môže vystupovať len FO, ktorá má nárok na mzdu alebo iný príjem; veriteľom môže byť aj PO

o

predmetom môže byť mzda alebo iné príjmy, z ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou; zákon teda
rozoznáva:

a. nárok na dlžníkovu mzdu
b. nárok na iné príjmy dlžníka, ktoré nahrádzajú mzdu (dôchodky, štipendiá, nemocenské dávky...)

o

dohodou možno zabezpečiť iba peňažné pohľadávky



obsah:

a) veriteľovi vzniká právo (len čo bude pohľadávka zročná) na výplatu zrážok zo mzdy, v rozsahu určenom dohodou,

dokiaľ nebude jeho pohľadávka uspokojená; len čo je pohľadávka zročná, veriteľ môže preložiť platiteľovi mzdy
dohodu a platiteľ je povinný pravidelne vyplácať veriteľovi zrážky

b) dlžník je povinný strpieť, aby platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy podľa dohody v určenej výške a určenom

rozsahu

c) platiteľ mzdy je na základe tejto dohody oprávnený a zároveň povinný vykonávať zrážky zo mzdy



zánik:

a) zánikom hlavného záväzku najmä splnením
b) dohodou veriteľa a dlžníka; táto dohoda sa netýka existencie hlavného záväzku
c) stratou nároku dlžníka na mzdu alebo iný príjem

5

9. UZNANIE DLHU, ZÁLOŽNÁ ZMLUVA, ZÁBEZPEKA

Záložná zmluva =>Je zmluva medzi veriteľom a dlžníkom alebo treťou osobou, na základe ktorej sa na zabezpečenie
pohľadávky zriaďuje záložné právo na určitú vec alebo právo. Zabezpečovací záväzok je tu záložný, t.j. vecnoprávny vzťah.

Zábezpeka

 kým ostatné prípady sú jednotlivými zabezpečovacími prostriedkami hlavného záväzku, ustanovenia o zábezpeke iba vysvetľujú, akým

spôsobom možno splniť záväzok a dať zábezpeku

 záväzok dať zábezpeku vzniká predovšetkým dohodou strán (niekto predá vec na úver a vymieni si od kupujúceho poskytnutie

zábezpeky za dlhovanú kúpnu cenu)

 v dohode sa nemusí určiť akým spôsobom sa má zábezpeka poskytnúť, pre tieto prípady dispozitívna norma ustanovuje , že záväzok dať

zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi (nejde o taxatívny výpočet – možno splniť aj
inými spôsobmi)

 nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej než sú dve tretiny ich odhadnej ceny

Uznanie dlhu
 je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi v predpísanej písomnej forme
 uznanie zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval
 na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, a ďalej je

potrebné, aby v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný) čo do dôvodu a výšky

 uznanie dlhu zabezpečuje záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky uľahčuje procesné

postavenie veriteľa; ak dôjde k sporu o takto uznaný dlh, súd jeho existenciu v čase uznania predpokladá

 uznanie dlhu však nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania
 možno uznať aj premlčaný dlh, ale len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, o premlčaní vedel
 uznanie dlhu spôsobuje:

ovznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, a súčasne prerušenie premlčania a začiatok

novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom, keď k uznaniu došlo alebo kedy uplynula lehota
na plnenie, ak bola v uznaní určená.

10. ZMENA V

OBSAHU ZÁVÄZKU

I. dohoda strán:

Privatívna novácia – to čo sa zmenilo sa zmenilo tak, že to neplatí úplne a nahrádza sa to úplne novým.
Kumulatívna novácia – to čo sa mení bude platiť popri tom, čo platilo pôvodne.
→ počas trvania záväzku môžu účastníci dohodou kedykoľvek zmeniť vzájomné práva a povinnosti
→ pre platnosť dohody platia všeobecné ustanovenia o zmluvách
→ z dohody musí byť zreteľné a jasné, či dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, alebo či nový
záväzok vzniká popri doterajšom
→ ak bol doterajší zabezpečený ručiteľským záväzkom, zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka bude trvať aj naďalej
→ ak k zmene došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola

II. omeškanie dlžníka: dlžník je v omeškaní, ak včas a riadne nesplní svoj dlh; následky:

1. veriteľ má právo požadovať plnenie v dodatočnej primeranej lehote a dlžník je povinný v dodatočnej lehote plniť
2. pri peňažných dlhoch môže veriteľ požadovať úroky z omeškania – vládny predpis č. 87/1993
3. veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním; pri peňažných záväzkoch si však veriteľ musí započítať úroky

z omeškania, resp. poplatky z omeškania

4. veriteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy; ak márne uplynula lehota poskytnutá dlžníkovi na dodatočné plnenie
5. pri fixných zmluvách je omeškanie upravené iným spôsobom; fixné zmluvy sú také zmluvy, kde je presne určené, kedy alebo

dokedy je treba plniť, inak sa zmluva zrušuje od začátku = veriteľ nemá záujem na ďalšom plnení;;; ak však veriteľ dlžníkovi
oznámi, že na plnení trvá, zmluva sa nezruší

6. dlžník zodpovedá za všetku škodu, ktorá postihne predmet plnenia po omeškaní ;;; osobitne však zodpovedá za stratu, zničenie,

poškodenie veci, okrem prípadu, keď by k tejto škode došlo aj inak

III. omeškanie veriteľa: nastáva, ak veriteľ neprijme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne súčinnosť

potrebnú na splnenie dlhu; následky:

 veriteľ omeškaním nestráca svoju pohľadávku, táto pohľadávka je však dotknutá ďalej uvedenými

právnymi následkami:

1. veriteľ je povinný dodatočne prijať plnenie, resp. poskytnúť súčinnosť; dlžník však nie je povinný čakať, kým veriteľ prejaví ochotu

splniť tieto povinnosti, ale len čo nastane omeškanie je oprávnený uložením plnenia do úschovy spôsobiť zánik záväzku

2. veriteľ nemá nárok na úroky
3. veriteľ znáša od omeškania nebezpečenstvo náhodnej skazy veci
4. veriteľ je povinný nahradiť náklady, ktoré omeškaním dlžníkovi vznikli

6

5. ak je omeškanie veriteľa zavinené, musí dlžníkovi nahradiť škodu spôsobenú omeškaním

11. POSTÚPENIE POHĽADÁVKY

Postúpenie pohľadávky

(cesia)

- namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ

(postupník, cesionár). Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa.

Subjekty:

 doterajší veriteľ (postupca, cedent)
 nový veriteľ (postupník, cesionár)

Zmena môže nastať z vôle doterajšieho veriteľa zmluvou uzavretou medzi ním a novým veriteľom - dobrovoľná cesia alebo bez
jeho vôle, prípadne proti jeho vôli - nútená cesia.
Zmena v osobe veriteľa sa uskutočňuje zmluvou, ktorá musí mať písomnú formu. Na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka.
Nemožno postúpiť:
1. pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa,

2. pohľadávky, obsah ktorých by sa zmenou veriteľa zmenil
3. pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia,
4. pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode veriteľa a dlžníka.

Ak sa informácia o novom veriteľovi dlžníkovi:

 dala – plnil pôvodný veriteľ

 nedala – plní pôvodnému

Postupca môže postúpiť pohľadávku za odplatu aj bezodplatne. Za odplatu, postupca zodpovedá postupníkovi, ak:



postupca zodpovedá za to, že postupuje existujúcu pohľadávku,



nový veriteľ má voči postupcovi nárok na plnenie prijaté od dlžníka



postupca zodpovedá postupníkovi, že v čase postúpenia pohľadávka trvá.

Postupca zodpovedá za vymožiteľnosť (bonitu) pohľadávky.
Postupník sa stáva veriteľom namiesto postupcu

a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami.

Dlžník- nie je postúpením dotknutý (nemôže sa mu zhoršiť jeho postavenie.

12. PREVZATIE DLHU A

PRISTÚPENIE K

ZÁVÄZKU, POUKÁŽKA

Prevzatie dlhu a pristúpenie k

záväzku

Prevzatím dlhu

(privatívna intercesia

) vstupuje do záväzkovoprávneho vzťahu namiesto pôvodného dlžníka nový

dlžník. Prevzatím dlhu dochádza k zmene v osobe dlžníka. Zmluva na svoju platnosť vyžaduje písomnú formu.
Na prevzatie dlhu sa vyžaduje súhlas veriteľa. Predmetom prevzatia dlhu môžu byť len prevoditeľné dlhy. Okrem
prevzatia dlhu na základe zmluvy, k prevzatiu dlhu môže dôjsť na základe zákona alebo na základe súdneho
rozhodnutia.

Tretia osoba sa tak stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi ide o tzv. kumulatívnu

intercesiu.

Pri pristúpení k záväzku pristupuje k pôvodnému dlžníkovi nový dlžník, ktorý sa stáva dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi (kumulatívna intercesia).

Kumulatívna intercesii sa môže uskutočniť

dvojakým spôso

bom:

1. Dohodou uzavretou medzi veriteľom a ďalšou osobou (ďalším novým dlžníkom) bez účasti pôvodného dlžníka - musí mať písomnú
formu, nový dlžník sa stáva zaviazaným len popri pôvodnom dlžníkovi, a nie namiesto neho.
2. Dohodou uzavretou medzi doterajším dlžníkom a novým dlžníkom.

Právne následky takejto dohody:

1. Veriteľ má právo požadovať plnenie tak od pôvodného dlžníka, ako aj od nového dlžníka. Splnením jedným z nich,

povinnosť druhého zaniká. Obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

2. Veriteľ má priame právo požadovať plnenie len od pôvodného dlžníka. Naopak, novopristupujúci dlžník má voči pôvodnému

dlžníkovi povinnosť plniť jeho veriteľovi, ktorý plnenie od neho musí prijať.

Voči tomu, kto nesplnil dlh, ktorý prevzal, vzniká dlžníkovi právo na náhradu škody. Pristúpiť možno

iba k peňažným záväzkom.

Poukážka => Poukážkou (asignáciou) ten, kto ju vydal (poukazca, asignant), splnomocňuje poukazníka (asignatára),
aby prijal plnenie od poukázanca (asignáta) a poukázanca, poukazca splnomocňuje na to, aby plnil poukazníkovi na účet
poukazcu.
Slúži ako prostriedok na zaplatenie dlhu. Poukážka môže byť prostriedkom poskytnutia úveru. Môže byť aj prostriedkom
inkasa.
Poukážka vzniká na základe dvoch splnomocnení. Na jej účinnosť sa vyžadujú 3 právne úkony. Predmetom poukážky
môže byť zásadne akékoľvek plnenie.
Obsah poukážky

sa zakladá na 3 právnych vzťahoch:

1. Vzťah medzi poukazcom a poukazníkom (vzťah valutový)
2. Vzťah medzi poukazcom a poukázancom (vzťah krycí, úhradový)

7

3. Vzťah medzi poukazníkom a poukázancom (platobný vzťah).

13. ZÁNIK ZAVÄZKOVOPRÁVNYCH VZŤAHOV

Záväzkovoprávny vzťah zaniká na základe právnych skutočností, s ktorými objektívne právo takýto právny následok

spája. Napríklad pri zriadení záväzku môže byť ustanovené, kedy a ako tento záväzok zanikne. Záväzok zanikne, ak sa
splnia tieto podmienky. Podmienky pre zánik niektorých záväzkov sú priamo ustanovené v zákone. Dôvody spôsobujúce
zánik záväzkov možno zoskupiť do viacerých skupín. Treba rozlišovať:

-

dôvody, pri ktorých záväzok zaniká uspokojením veriteľa
a

-

dôvody, pri ktorých ide o zánik bez uspokojenia veriteľa.

Podľa druhu

právnych skutočnosti rozoznávame zánik záväzkov:

1. na základe právnych úkonov, a to

a) jednostranných PÚ

b) dvojstranných PÚ-ov, ktorými sú:

 dohoda o novácii
 dohoda o odpustení dlhu a vzdaní sa

práva

 dohoda o zrušení záväzku,

 dohoda o urovnaní,
 dohoda o započítaní

2. na základe udalostí => smrť dlžníka / veriteľa, uplynutie času, splynutie, nemožnosť plnenia

3. na základe úkonu a udalosti
4. na základe rozhodnutia štátneho orgánu.

14. ZÁNIK ZÁVÄZKU SPLNENÍM DLHU
Splnenie (solúcia) je právny úkon, ktorým dlžník, prípadne iná oprávnená osoba s úmyslom plniť dlh poskytuje veriteľovi to,
čo je premetom záväzku a veriteľ toto plnenie prijíma


Kto má plniť:

o

dlžník

(je treba skúmať či ide o záväzok solidárny; delený/ nedielny)

o

ručiteľ

, ak dlžník napriek písomnej výzve veriteľa záväzok nesplnil

o

platiteľ mzdy

, ak sa dlžník s veriteľom dohodli na zrážkach zo mzdy

o

ten, kto pristúpil k dlhu namiesto pôvodného dlžníka, musí plniť na výzvu veriteľa

o

zástupca dlžníka

(veriteľ to nemusí prijať, ak ide o nezastupiteľné plnenie)



Komu treba plniť:

o

veriteľovi

o

tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o prijatí plnenia

o

zákonnému zástupcovi veriteľa, ak veriteľ nie je spôsobilý na právne úkony

o

zástupcovi veriteľa

 Kedy treba plniť: §567 z

dohody je to zrejmé

v deň splatnosti (zročnosti), ktorý môže byť určený:

o zákonom

o súdnym rozhodnutím

o dohodou strán



presným dňom, alebo



lehotou splatnosti, alebo aj



dohodou, ktorá ponecháva určenie splatnosti na dlžníkovi (ak by tým dlžník
porušoval dobré mravy, určí dobu splatnosti súd na návrh veriteľa), alebo



splatnosť sa vôbec neurčí , v tom prípade je veriteľ oprávnený ju určiť

 Kde treba plniť:

o

na mieste určenom dohodou,

ak nebolo určené

o

tak je miestom plnenia bydlisko dlžníka, alebo jeho sídlo



Čo treba plniť:

o

to, na čom sa veriteľ s dlžníkom dohodli

o

zámena

– dohoda medzi dlžníkom a veriteľom na inom plnení ako bolo dohodnuté

o

dlžník dá niečo na splnenie

– dlžník poskytne nejakú vec, postúpi pohľadávku za tým účelom, aby veriteľ jej

speňažením uspokojil svoju pohľadávku

8

Ako treba plniť: podľa dohody strán:

o

naraz – riadne a v čas

o

po častiach - riadne a v čas

o

v splátkach - riadne a v čas

15. ZÁNIK ZÁVÄZKU NA ZÁKLADE DOHODY MEDZI VERITEĽOM A DLŽNÍKOM
a) nováci

a

– dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom

o

ak sa veriteľ dohodne s

dlžníkom, že sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká

o

zákon pre túto dohodu nepredpisuje žiadne formálne náležitosti,

o

ak sa však novým záväzkom nahrádza pôvodný záväzok, ktorý bol zriadený písomnou formou, aj dohoda o novácii
sa musí zriadiť písomne; to isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok

o

podľa výslovného znenia zákona, ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj nový
záväzok; ak však ručiteľ alebo záložca odmietne zabezpečiť nový záväzok, zabezpečenie trvá len v rozsahu
pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku mu zostávajú zachované

b) dohoda o

zrušení záväzku

o

veriteľ môže s dlžníkom uzavrieť dohodu, na základe ktorej sa nesplnený záväzok alebo jeho časť zrušuje

o

záväzok zaniká okamihom prijatia návrhu na zrušenie druhou stranou, pokiaľ z dohody nevyplýva niečo iné

o

ani pre túto dohodu sa nepredpisuje písomná forma, okrem prípadu, ak zrušený záväzok vznikol na základe
písomnej zmluvy

o

v prípade synalagmatických záväzkov zaniká aj záväzok druhej strany; účastníci dohody sa môžu dohodnúť aj inak

o

v prípade, ak už druhá strana svoj záväzok splnila, má nárok na vrátenie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia

o

subjekty sa môžu dohodnúť na zániku aj len časti nesplneného záväzku; v takomto prípade pri synalagmatických
záväzkoch zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušenej časti záväzku

c) dohoda o

vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu

o

veriteľ sa s dlžníkom môže dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo, že dlh odpúšťa

o

dohoda musí mať písomnú formu

o

uzavretím dohody v písomnej forme záväzok zaniká

o

dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná

o

dohoda pôsobí iba medzi účastníkmi, ak veriteľ podľa dohody odpúšťa dlh iba niektorému zo solidárnych dlžníkov, je
účinná len voči tomuto solidárnemu dlžníkovi

o

ak ide o čiastkové záväzky odpustenie dlhu sa môže týkať len tej časti dlhu, ktorú je dlžník povinný plniť

o

ak ide o spoločné nedielne záväzky, odpustenie dlhu je možné len na základe dohody so všetkými dlžníkmi

d) pokonávka

– dohoda o urovnaní

pokonávka – dohoda o urovnaní
o

dohodou o urovnaní môžu účastníci napraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné, čím vlastne pôvodný
záväzok nahrádzajú novým – účelom je odstrániť medzi účastníkmi skutkovú aj právnu spornosť

o

písomná forma sa vyžaduje len, ak doterajší záväzok bol zriadený v písomnej forme

o

na pokonávku sa nemôžu vzťahovať ustanovenie o význame omylu pri uzatváraní zmlúv:

a. omyl v

tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o

pokonávke,

okrem prípadu, ak by bol vyvolaný ľsťou

b. na platnosť dohody o

pokonávke nemá vplyv, ak dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán

dohodnuté právo v

čase dojednania pokonávky nemala

omyl v skutočnostiach, ktoré sú mimo tohto rámca, však oprávňuje, aby sa dotknutá strana domáhala vyhlásenia
neplatnosti pokonávky podľa všeobecných ustanovení o omyle

e) kompenzácia

– dohoda o započítaní

o

ide o započítanie dvojstrannou dohodou

o

predpokladom je vzájomnosť pohľadávok a dohoda účastníkov o započítaní

o

týmto spôsobom možno započítať všetky pohľadávky vrátane tých, ktoré sú vylúčené z jednostranného započítania

ak však ide o

výživné pre maloleté deti, proti týmto pohľadávkam sa započítanie nepripúšťa ani dohodou

16. VÝPOVEĎ A

ODSTÚPENIE OD ZMLUVY

Výpoveď => je jednostranný právny úkon, ktorý spôsobuje zánik záväzku. Vypovedať možno len záväzok,
ktorý bol dojednaný na dobu neurčitú.

M

usí ísť o taký záväzok, ktorého predmet tvorí:

— nepretržitá činnosť, napr. konanie
— opakovaná činnosť
— zdržanie sa určitej činnosti, príp.
— strpenie určitej činnosti.

Účastníci zmluvy sa pri jej uzatváraní môžu dohodnúť na spôsobe výpovede. Záväzok zaniká uplynutím výpovednej lehoty.
Dĺžka výpovedných lehôt je ponechaná na vôľu účastníkov; v prípade, ak sa na lehote nedohodli, zo zákona platí, že
zmluvu možno vypovedať v lehote 3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

9

Výpoveď bude neúčinná, pokiaľ ide o záväzok zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že
záväzok je časovo neobmedzený.
Odstúpenie od zmluvy

Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovoprávny
vzťah v okamihu, keď dôjde druhej strane. Tento spôsob zániku záväzku síce nie je upravený v rámci zániku záväzkov,
avšak odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, teda ex tunc, pokiaľ právny predpis alebo dohoda
neustanovuje inak.

Odstúpenie od zmluvy je právo oprávneného, nie jeho povinnosť. Subjekty môžu odstúpiť od zmluvy vtedy, ak to
ustanovuje zákon, alebo sa na tom dohodli. Jednostranné odstúpenie zákon pripúšťa aj pri zmluve uzavretej v tiesni za
nápadné nevýhodných podmienok a v prípade čiastočnej nemožnosti splnenia .

Ďalej zákon pripúšťa, aby si subjekt zmluvy mohol vymieniť právo od zmluvy odstúpiť, a aby si dohodol pre tento prípad
aj odstupné.

17. ZÁNIK ZÁVÄZKU ZAPOČÍTANÍM, SMRŤOU VERITEĽA / DLŽNÍKA a

Z

Dôvodu NEMOŽNOSTI PLNENIA

Dohoda o započítaní (kompenzácia)

=>

Ide o započítanie dvojstrannou dohodou. Predpokladom tohto druhu

započítania je vzájomnosť pohľadávok a dohoda účastníkov o započítaní.
Týmto spôsobom možno započítať všetky pohľadávky vrátane tých, ktoré sú z jednostranného započítania vylúčené. Ak
však ide o výživné maloletých detí, proti týmto pohľadávkam sa započítanie nepripúšťa ani dohodou.
Smrť dlžníka alebo veriteľa
Smrťou dlžníka jeho povinnosť nezanikne, okrem prípadu, keď jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať
dlžník (pr. namaľovať portrét určitej osoby). Povinnosť dlžníka zásadne prechádza na dediča, resp. štát. Smrťou veriteľa
právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené iba na jeho osobu. Smrťou zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia. To znamená, že na dedičov veriteľa právo na bolestné a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia neprechádza. Právo na výživné a povinnosť poskytnúť výživné zaniká smrťou oprávneného,
resp. povinného.
Uplynutie času=>

Uplynutie času má za následok zánik záväzku v týchto prípadoch:

 uplynutím času (doby), na ktorý bol záväzok dohodnutý,
 nesplnením tzv. fixnej zmluvy,
 neuplatnením práva v prekluzívnej lehote.

Zánik nastáva uplynutím posledného dňa lehoty (pr. právo z výpožičky). Zmluvné strany môžu dohodou trvanie
záväzkovoprávneho vzťahu predĺžiť.
V prípade nesplnenia fixnej lehoty, záväzkovoprávny vzťah zaniká priamo ex lege

. Právo môže zaniknúť aj vtedy, ak nebolo

uplatnené v lehotách ustanovených zákonom. Ide o právny následok neuplatnenia práva v tzv. prekluzívnych lehotách.
Nemožnosť plnenia => Ide o dodatočnú, t.j. následnú nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku
záväzkovoprávneho vzťahu. Plnenie je nemožné vtedy, ak bolo možné uskutočňovať za sťažených podmienok, s
väčšími nákladmi, alebo až po dohodnutom čase. Zásadne musí ísť o

objektívnu nemožnosť

, t.j. splnenie je

všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka.
Objektívna nemožnosť

môže byť

dvojakého druhu

:

1. právna, pri ktorej nemožno plniť, pretože sa plnenie prieči neskoršiemu zákonu a
2. faktická, pri ktorej je plnenie nemožné pre skutočné objektívne pomery znemožňujúce splnenie.

Následky nemožnosti plnenia

sa prejavujú v dvojakom smere:

1. pokiaľ ide o trvanie záväzku,
2. pokiaľ ide o vznik náhradných záväzkov:

a) pri nezavinenej nemožnosti

b) pri zavinenej nemožnosti

18. SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY => §52 - §60

Proti zneužívaniu práv ekonomicky silnejšími navrhovateľmi boli prijaté právne normy, ktoré majú vyvážiť postavenie ekonomicky slabších oblátov,
adresátov
Ochrana týchto subjektov sa zabezpečuje:

-

predpismi verejného práva – zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov

-

predpisy súkromného práva – OZ v piatej hlave prvej časti úprava spotrebiteľských zmlúv – nazvaná Spotrebiteľské zmluvy , ktorá bola
doplnená novelou zákona 150/2004 s účinnosťou od 1. 4. 2004

-

týmto spôsobom boli do slovenského právneho poriadku implementované tri smernice EÚ upravujúce ochranu spotrebiteľa

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Jedným zo znakov spotrebiteľskej zmluvy je status zmluvných strán – dodávateľa a spotrebiteľa. Dodávateľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je FO, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

10

Spotrebiteľskou zmluvou teda nebude zmluva medzi podnikateľmi alebo len medzi spotrebiteľmi
Spotrebiteľskú zmluvu tiež charakterizuje skutočnosť, že spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy, ktorú dodávateľ
vopred pripravil - môže buď súhlasiť, alebo nesúhlasiť s celým návrhom zmluvy – takto uzatvárané zmluvy sú adhézne zmluvy
Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný typ zmluvy, ale ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách voči ustanoveniam OZ ktoré
upravujú jednotlivé zmluvné typy treba považovať za ustanovenia špeciálne a osobité.
Dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa

a) žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnuté v zmluve,
b) akékoľvek plnenia pred uzatvorením zmluvy alebo v dobe, v ktorej môže spotrebiteľ uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy

Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy do 3-och mesiacov od uzavretia zmluvy.
Spotrebiteľ má

právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 10-tich dní

a) od uzavretia zmluvy,
b) od doplnenia chýbajúcich náležitostí alebo
c) po uplynutí lehoty .

Ak spotrebiteľ uplatní voči dodávateľovi právo na odstúpenie od zmluvy , dodávateľ môže požadovať len náhradu
preukázateľne vynaložených nevyhnutných nákladov spojených s odstúpením od zmluvy. Uplatnenie práva na
odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1 sa nemôže zo strany dodávateľa spájať so žiadnymi finančnými nárokmi.
Zákon exemplifikatívne vypočítava, aké ustanovenia v neprospech spotrebiteľa spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať

19. TIMESHARINGOVA ZMLUVA => §55 Spotrebiteľská zmluva - o práve užívať budovu alebo jej časť v

časových úsekoch. Dojednáva sa medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Predmetom zmluvy je právo užívať budovu alebo
jej časť na jeden alebo viac určených alebo určiteľných časových období v roku. Doba dojednania nemôže byť kratšia ako
týždeň. Budovou alebo jej časťou sa rozumie stavba určená na bývanie alebo stavba určená na účely ubytovania.
Zmluva sa uzatvára najmenej na tri roky, v písomnej forme, v slovenskom jazyku a okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko spotrebiteľa,
b) obchodné meno, sídlo, miesto podnikania, predmet podnikania a identifikačné číslo dodávateľa,
c) meno, priezvisko alebo obchodné meno, bydlisko alebo sídlo vlastníka budovy alebo jej časti,
d) polohové umiestnenie, presný popis a vybavenosť budovy alebo jej časti, jej evidenčné číslo a súpisné číslo,
g) informáciu o stave rozostavanosti budovy alebo jej časti,
h) cenu, ktorú spotrebiteľ uhradí za právo užívať budovu alebo jej časť
i) spôsob platby,
j) dátum a miesto podpísania zmluvy spotrebiteľom a dodávateľom.

-

zmluva musí byť vyhotovená v úradnom jazyku v ktorom má spotrebiteľ bydlisko alebo ktorého je občanom

-

jazyk si volí spotrebiteľ

-

pre prípad niektorej z obsahových náležitosti zmluvy sa ustanovuje právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy

-

spotrebiteľ môže odstúpiť v lehote 10 dní po uplynutí 3 mesačnej lehoty, ktorá začína plynúť od dátumu podpísania zmluvy

-

spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu a to v lehote 10 dní odo dna podpísania zmluvy

písomné informácie poskytnuté dodávateľom pred uzavretím zmluvy sú záväzné

20. KÚPNA ZMLUVA A VEDĽAJŠIE DOJEDNANIA PRI KÚPENEJ MLUVE
Kúpna zmluva => Ide o pomenovanú zmluvu (nominálnu).
Pojem: KZ-ou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje prevziať
predmet kúpy a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu
Účel: prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho
Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy:

a) predmet kúpy:

o

musí byť možný a dovolený s výnimkou toho čo patrí do vlastníctva štátu

o

všetky veci, ktoré sú vecami v právnom zmysle, pokiaľ nie sú osobitným zákonom vylúčené z voľného
obratu alebo inak obmedzené v dispozícii,

o

aj prírodné sily, ak sú človekom objektívne ovládateľné a slúžia ľudskej potrebe

o

predmetom môže byť nielen celá vec, ale aj jednotlivý spoluvlastnícky podiel na veci

o

aj veci, ktoré ešte neexistujú

i. kúpa budúcej veci

– kupujúci pri uzavretí zmluvy nevie v akom množstve a kvalite veci

v budúcnosti vzniknú a či vôbec vzniknú, pričom kupujúci sa zaväzuje zaplatiť iba za veci, ktoré
mu kupujúci skutočne odovzdá

ii. kúpa nádeje

– kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu bez ohľadu na to, či sa jeho očakávanie

splní, čiastočne splní alebo bude zmarené

b) kúpna cena:

o

predstavuje odplatu za predmet kúpy

o

môže byť určená peňažnou sumou alebo iným spôsobom, na základe ktorého ju možno nepochybne určiť

o

výšku ceny určujú zmluvné strany, musí byť v súlade so všeobecne záväznými cenovými predpismi

o

splatnosť kúpnej ceny možno dohodnúť tak, že nastáva:

11

a. priamo s odovzdaním a prevzatím predmetu kúpy (kúpa z ruky do ruky)
b. neskôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy (kúpa na úver)
c. skôr než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy (pronumeračná kúpa)

o zaplatenie kúpnej ceny možno dohodnúť jednorazovo alebo v splátkach

Ak nie je splatnosť dohodnutá, kupujúci je povinný zaplatiť v prvý deň po tom, čo ho predávajúci požiadal o
plnenie
Vznik: zákon nepredpisuje osobitnú formu, výnimkou je iba kúpna zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť,
musí mať písomnú formu, inak je neplatná (absolútna neplatnosť)
Práva a povinnosti zmluvných strán:

a) predávajúci je povinný riadne a včas splniť predmet kúpy

o

musí odovzdať v dohodnutom čase; ak nie je dohodnutý, bez zbytočného odkladu

o

predávajúci je oprávnený odoprieť odovzdanie veci, ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu včas

o

môže odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny aj vtedy, ak to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté

b) kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu včas a včas a riadne prevziať predmet kúpy

okupujúci sa dostane do omeškania, ak včas a riadne neprijme predmet kúpy
oak sa tak stane predávajúci môže uložiť predmet kúpy na náklady kupujúceho:

a. vo verejnom skladišti alebo
b. u iného uschovávateľa alebo
c. ho môže predať na účet kupujúceho

Zánik: najčastejším spôsobom je:

a) splnenie
b) odstúpenie od zmluvy
c) zánik v dôsledku vedľajších dojednaní

Vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve

I.

Výhrada vlastníctva:



kupujúci nadobudne vlastnícke právo až po úplnom zaplatení kúpnej ceny



môže sa týkať iba hnuteľnej veci



vyžaduje sa písomná forma

II.

Predkupné právo:



kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju v budúcnosti chcel predať



na rozdiel od výhrady vlastníctva a práva spätnej kúpy ho možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia (zámenná zmluva)



možno ho dohodnúť :

a.

in personam

– len medzi zmluvnými stranami

b.

in rem

– pôsobí aj voči právnym nástupcom kupujúceho; týka sa predovšetkým nehnuteľností, preto

sa vyžaduje písomná forma

 ponuka na kúpu:

o

musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých sa kúpa má realizovať (cena a doba dokedy sa má predaj uskutočniť)

o

písomná forma sa vyžaduje iba, ak ide o nehnuteľnosť

o

podmienky sú ponechané na dohodu účastníkov

o

cena: ak sa nedohodli, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nemôže vec kúpiť alebo splniť podmienky

ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne

o

doba:

dohoda

; ak nie je, tak oprávnená osoba je povinná vyplatiť hnuteľnú vec do 8 dní; nehnuteľnú do

2 mesiacov po ponuke, ak v lehote nezaplatí kúpnu cenu predkupné právo zaniká

III. Právo spätnej kúpy:

 predávajúci si vyhradzuje právo žiadať vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kúpnu cenu

 musí mať písomnú formu

 ak nie je dohodnutá doba, musí tak predávajúci urobiť do 1 roka, inak právo spätnej kúpy zanikne

IV. Iné vedľajšie dojednania:

 ide o výhrady a podmienky, ktoré pripúšťajú zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou
 treba ich chápať ako rozväzovacie podmienky
 pripájajú sa ku kúpnej zmluve vo forme výhrad a dodatkov
 musia mať písomnú formu
 ide najmä o:

1.

právo spätného

2.

výhradu lepšieho kupca

3.

opčnú zmluva

21. SPOTREBITEĽSKÁ KÚPNA ZMLUVA – zodpovednosť za vady =>

Predaj tovaru v obchode z hľadiska

občianskoprávnej úpravy predstavuje jednak osobitný druh kúpnej zmluvy, na ktorú sa okrem všeobecných

12

ustanovení o kúpnej zmluve aplikujú aj osobitné ustanovenia a jednak patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv,
na ktoré sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Na strane predávajúceho je podnikateľ
vykonávajúci predaj v obchode, či už ako FO/PO, a na strane kupujúceho môže vystupovať len FO/PO, ktorá nie je
podnikateľom. Na kúpnu zmluvu uzavretú medzi podnikateľmi, predmetom ktorej je hnuteľná vec, sa zásadne
vzťahujú príslušné ustanovenia Obch.Z. Osobitná úprava sa týka

predaja na objednávku

. Predávajúci je povinný

obstarať objednaný tovar v dohodnutej lehote a ak nie je lehota dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam. Pri
zásielkovom predaji je predávajúci na základe dohody s kupujúcim, alebo ak to vyplýva z povahy veci, povinný
dodať vec na miesto určené kupujúcim; kupujúci je povinný vec prevziať pri dodaní. Pri predaji v obchode sa uplatňuje
všeobecné

pravidlo

, podľa ktorého vlastnícke právo kúpenej veci prechádza na kupujúceho v okamihu prevzatia veci.

To platí aj pri zásielkovom obchode s tým, že kupujúci prevezme vec na mieste dodania ním určenom.
Výnimku z tohto pravidla ustanovuje zákon v prípade samoobslužného predaja => k prevodu vlastníckého práva
ku kúpenej veci dochádza okamihom zaplatenia ceny za vybraný tovar.

Základnou povinnosťou predávajúceho je, aby predávaná nová vec mala dohodnuté vlastnosti, akosť, množstvo,
mieru alebo hmotnosť, a aby bola bez vád =>

najmä musí zodpovedať záväzným technickým normám. Kupujúci má

právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala, alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.
- ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou,
je predávajúci povinný kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe
- ak predávajúci nesplní túto povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla

Pri zodpovednosti za vady predanej veci treba rozoznávať:
a) zodpovednosť za vady, ktorú má predávaná vec pri prevzatí kupujúcim. Nevzťahuje sa na veci použité.
b) zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe, pričom môže ísť o záruku zákonnú alebo zmluvnú.

Všeobecná zákonná záručná doba je 24 mesiacov. Pri použitých veciach sa síce zmluvné strany môžu
dohodnúť na kratšej záručnej dobe, ktorá však nesmie byť kratšia než 12 mesiacov. Ak o to kupujúci
požiada, predávajúci je povinný vystaviť o záruke písomný doklad, a to buď vo forme záručného listu, alebo
vydať doklad o kúpe, ak to povaha veci umožňuje. Záručné doby začínajú plynúť zásadne od prevzatia len
kupujúcim.
Ak ide o vadu odstrániteľnú, kupujúci má právo, aby vada bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Kupujúci môže
požadovať výmenu vadnej veci za vec bezvadnú. Ak ide o vadu neodstrániteľnú kupujúci má právo na výmenu veci
alebo má právo od zmluvy odstúpiť.

Zodpovednosť za vady veci:



predávajúcemu vzniká všeobecná povinnosť upozorniť kupujúceho pri dojednaní zmluvy na vady, o ktorých vie

 ak tak urobí, zbavuje sa zodpovednosti za vady, na ktoré upozornil

 ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú neupozornil, bez ohľadu na to, či o nej vedel alebo nevedel vzniká vzťah zodpovednosti za

vady, z ktorého kupujúcemu vyplýva:

a.

právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny,

b.

právo od zmluvy odstúpiť, ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou



odstúpiť od zmluvy môže kupujúci aj vtedy, ak:

a. predávajúci kupujúceho ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, a tá ich nemá
b. predávajúci kupujúceho ubezpečil , že vec nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé
c. vady veci musí kupujúci uplatniť bez zbytočného odkladu najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia veci, dodržanie týchto

prekluzívnych lehôt je podmienkou, aby sa kupujúci mohol domáhať práv zo zodpovednosti za vady na súde a to v trojročnej
premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od splnenia notifikačnej povinnosti

22. ZMLUVA O

DIELO – podstatné náležitosti, určenie ceny

Pojem: zmluva o dielo je právny vzťah, účelom ktorého je vyhotovenie diela za odplatu.

Pojmovo ju môžeme vymedziť

ako zmluvu, ktorou sa zhotoviteľ diela zaväzuje objednávateľovi vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo
a objednávateľ sa zaväzuje prevziať dielo a zaplatiť jeho cenu.
Pojmové znaky zmluvy o dielo:

A.

vykonanie diela zhotoviteľom => dielo ako predmet zmluvy je určitý pracovný výsledok, ktorý má najčastejšie hmotnú
povahu, resp. povahu prác a výkonov, nevylučuje sa ani nehmotný charakter premetu ako výsledok duševnej tvorivej činnosti;
výsledok pracovnej činnosti môže byť generický (druhový) alebo špecifický (individuálny)

B. odplatnosť :

Výška ceny za dielo môže byť určená:

a.

dohodou

b.

cenovými predpismi

o ak dôjde počas vyhotovovania diela k zmene cenového predpisu, zhotoviteľ je povinný bez meškania

objednávateľa písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu;

o objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy

13

 ak tak urobí, avšak určité práce už boli vykonané, má povinnosť nahradiť zhotoviteľovi

sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a náklady, iba v takom prípade, že mal aj z
čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech

 ak od zmluvy neodstúpi (musí odstúpiť bez zbytočného odkladu), je povinný nahradiť

zhotoviteľovi novú kúpnu cenu, okrem prípadu, že k zvýšeniu ceny došlo až po prekročení
času vykonania diela

c.

ak nie je takto určená OZ určuje, že treba poskytnúť primeranú cenu

Spôsob určenia ceny:

o pevnou sumou; podľa rozpočtu

(ten sa považuje tiež za určenie pevnou sumou)

 nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť,

 práce a náklady, ktoré dodatočne vznikli môžu byť účtované len, ak ich objednávateľ písomne schválil, alebo dodatočne

písomne objednal; inak môže po zvýšení nákladov odstúpiť za tých istých podmienok ako je uvedené vyššie

o odhadom

:

 vzhľadom na povahu diela nie je možné cenu presne určiť pri dojednávaní zmluvy

 výsledná cena sa bude v nepodstatnom rozsahu meniť

 na podstatné prekročenie ceny (prax: 10 – 20% pôvodnej ceny) je povinný zhotoviteľ bez meškania písomne upozorniť

objednávateľa a oznámiť mu novourčenú cenu

 objednávateľ môže ( musí tak urobiť bez zbytočného odkladu) od zmluvy odstúpiť za rovnakých podmienok ako pri

cene určenej cenovými predpismi

Vykonanie diela na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa:

 znamená, že zhotoviteľ sa zaväzuje plniť výsledok práce a znáša riziko spôsobu ako dielo vykoná; ide o riziko,

že nastane taká právna skutočnosť, ktorá znemožní zhotoviteľovi riadne vykonanie diela

 nebezpečenstvo zmarenia diela môže spočívať v

tom, že

:

a) dielo nebude možné vôbec vykonať

(nedostatok materiálu alebo prevádzkové

dôvody)

b) dielo sa náhodne zničí, stratí, zhorší, prípadne skazí

vo všetkých prípadoch znáša riziko zhotoviteľ

- na rozdiel od pracovnej zmluvy, resp. od zmluvy o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kde ide o výkon
práce, pri zmluve o dielo iba o jej výsledok
- vzhľadom na úpravu v autorskom zákone sa zmluva o dielo netýka vytvorenia vedeckých a umeleckých diel, ale výsledkov
duševnej tvorivej činnosti v ostatných prípadoch
Vznik zmluvy o dielo:

 dohodou zmluvných strán o podstatných zložkách, ktorými je vymedzenie predmetu (diela) a odmena za vykonanie

diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa

 na platnosť zmluvy sa nevyžaduje písomná forma; predpísané je však písomné potvrdenie o prevzatí objednávky,

ktoré je povinný vydať zhotoviteľ objednávateľovi v prípade, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie

Práva a povinnosti zmluvných strán:
 zhotoviteľ je povinný:

o vykonať dielo podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase
o na základe pokynov objednávateľa; ak by boli nevhodné, je povinný na to upozorniť objednávateľa bez

zbytočného odkladu; ak by objednávateľ napriek tomu trval na zhotovení diela podľa nevhodných
podmienok, je zhotoviteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy

 pri zhotovovaní diela je často nevyhnutná súčinnosť objednávateľa; za predpokladu, že objednávateľ poskytne riadne

a včas potrebnú súčinnosť a zhotoviteľ napriek tomu v určený čas nepristúpi k vykonaniu diela, dostáva sa do
omeškania a objednávateľovi v súvislosti s tým vznikajú nasledujúce práva:

a) právo odstúpiť od zmluvy
b) právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu v dôsledku omeškania vznikli; toto právo musí uplatniť

u zhotoviteľa najneskôr do 1 mesiaca od prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpil, tak do 1 mesiaca od odstúpenia

 najdôležitejšou povinnosťou objednávateľa je zaplatiť cenu za vykonanie diela; splatnosť ceny nastáva (ak sa

nedohodli inak) až po vykonaní diela

23. PRÁVO NA ODSTÚPENIE OD ZMLUVY PRI ZMLUVE O

DIELO

Môžu odstúpiť obe zmluvné strany.

a) zhotoviteľ – ak objednávateľ neposkytne potrebnú súčinnosť resp. nezabezpečí potrebné zdravotné

a bezpečnostné opatrenia

b) objednávateľ:

o

môže odstúpiť z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bezdôvodne až do vykonania diela; objednávateľovi vzniká
povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na už vykonané práce, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledky
použiť inak, a povinnosť nahradiť mu účelne vynaložené náklady

o

môže odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude hotové včas alebo nebude vykonané riadne

14

Ďalšie dôvody na odstúpenie od zmluvy o

dielo

=> smrťou zhotoviteľa, ak vykonanie diela závisí od jeho osobitných

osobných vlastností; smrť objednávateľa neruší sama osebe zmluvu, pokiaľ by z dohody alebo povahy zmluvy nevyplývalo,
že plnenie bolo obmedzené len na jeho osobu

24. ZHOTOVENIE VECI NA ZÁKAZKU
Zmluva o zhotovení veci na zákazku je osobitným druhom zmluvy o dielo a v praxi sa vyskytuje často. Objednávateľovi
vznikne právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky zhotovil vec, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za
zhotovenie veci.
Osobitné ustanovenie OZ-ka ukladá objednávateľovi povinnosť prevziať zhotovenú vec najneskôr do jedného mesiaca od
uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Ak
vec neprevezme v tejto lehote, je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie. Po uplynutí šiestich mesiacov odo
dňa, keď bola vec zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať; napr. môže ju predať tretej osobe. Pokiaľ sa mu
nepodarí vec speňažiť alebo inak s ňou účelne naložiť, zhotoviteľ má právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu
zhotovenia diela. Zhotovenie novej veci - zodpovednosť za vady je v tomto prípade upravená podobne ako zodpovednosť
za vady kúpenej veci v obchode.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady, k-é má vec pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, k-é sa vyskytnú po prevzatí v záručnej
dobe.Záručná doba je 24 mesiacov. Pri zhotovení stavby je záručná doba 3roky.

Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list, v ktorom sú vyznačené záručné doby.

Nároky zo zodpovednosti za vady zásadne závisia od toho, či ide o vadu odstrániteľnú / neodstrániteľnú.

Pri výskyte odstrániteľnej vady je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Výnimočne má
objednávateľ právo zrušiť zmluvu za predpokladu, že na veci sa po oprave opätovne vyskytne ta istá vada alebo väčší
počet vád, čo bráni riadnemu užívaniu veci.

Ak ide o vadu neodstrániteľnú a vada bráni riadnemu užívaniu veci, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy.
Ak vada síce má povahu neodstrániteľnej vady, ale táto vada nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky,
objednávateľ má právo iba na primeranú zľavu z ceny za zhotovenie veci.
Záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci.
Osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu si vo vzťahu k zhotoveniu stavby vyžiadala okolnosť, že objednávateľ je vlastníkom
stavby už v štádiu jej rozostavania. Ide o uplatnenie princípu objektívnej zodpovednosti za škodu, ktorej sa zhotoviteľ môže
zbaviť len za predpokladu, že ku škode by došlo aj inak.

25. ZMLUVA O OPRAVE A ÚPRAVE VECI
Zmluvou o oprave a úprave veci vznikne na jednej strane objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky
vykonal opravu alebo úpravu veci, a na druhej strane zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za
opravu alebo úpravu veci.
Opravou veci sa rozumie činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady, následky jej poškodenia alebo účinky jej
opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa mení najmä povrch veci alebo jej vlastnosti.
Ide o osobitný druh zmluvy o dielo. Za vady zodpovedá zhotoviteľ.
Pri zodpovednosti za vady vykonanej opravy a úpravy veci je zákonná záručná doba 3mesiace a ak ide o stavebné práce, tak najmenej 18
mesiacov. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby.

Ak ide o vadu odstrániteľnú, objednávateľ má právo na bezplatné odstránenie vady. Ak ide o vadu neodstrániteľnú,
alebo ak sa vada vyskytne objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy / na primerané zníženie ceny opravy alebo
úpravy. Objednávateľ je povinný vec si vyzdvihnúť najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa
oprava alebo úprava malá vykonať.

Ak si objednávateľ nevyzdvihne vec v lehote šiestich mesiacov

odo dňa, keď bol povinný ju vyzdvihnúť,

zhotoviteľ

má právo vec predať,

a to podľa

týchto zásad:

a) ak zhotoviteľ pozná adresu objednávateľa a ak ide o vec väčšej hodnoty, zhotoviteľ je povinný objednávateľa vopred upovedomiť
a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu na vyzdvihnutie veci;
b) ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, zhotoviteľ je oprávnený ponechať si časť výťažku z predaja zodpovedajúcu cene opravy
alebo úpravy, poplatku za uskladnenie a nákladom predaja;
c) objednávateľ má právo na zostatkovú časť výťažku z predaja, ktorá zostala po odpočítaní nárokov uplatnených zhotoviteľom.
Právo na výťažok z predaja musí objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa.

26. ZMLUVA O

POŽIČKE, ZMLUVA O

VÝPOŽIČKE, DAROVACIA ZMLUVA

Zmluva o

pôžičke:

Pojem: zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu Dochádza ňou k prevodu vlastníckeho práva.
=> pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky =>

pri nepeňažnej – možno dojednať namiesto úrokov plnenie

primeraného väčšieho množstva alebo veci lepšej akosti, spravidla toho istého druhu

Pojmové znaky:

a.

prenechanie vecí určených podľa druhu

b. dočasnosť
c.

povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu

Predmet: veci určené druhovo, predmetom nemôže byť nehnuteľná vec, je určená genericky

15

Vznik:

dohodou, ktorá nemusí zahŕňať dobu splatnosti, ani v nej nemusí byť vyjadrené, či ide o odplatnú, alebo

bezodplatnú zmluvu; nevyžaduje sa nijaká forma => zmluvné strany si môžu písomnú formu dohodnúť (pri peňažných
sa od dlžníka vyžaduje písomné vyhlásenie o dlhu v podobe tzv. peňažného úpisu, dlžník môže od veriteľa požadovať písomné
potvrdenie o splnení dlhu)
2 druhy pôžičiek:
Peňažné – poskytovanie je spojené s platením úrokov
Nepeňažné
Zánik: splnením; pri peňažnej vrátením peňažnej istiny spolu s dohodnutými úrokmi; pri nepeňažnej vrátením vecí toho istého druhu, množstva

Zmluva o

výpožičke:

Pojem: zmluvou o výpožičke prenecháva jedna strana (požičiavateľ) druhej (vypožičiavateľovi) vec na bezplatné dočasné
užívanie. Nedochádza ňou k prevodu práva.
Pojmové znaky: prenechanie užívania veci & bezplatnosť & dočasnosť
Predmetom výpožičky: môže byť akákoľvek vec určená individuálnymi znakmi;
Vznik: vzájomným prejavom vôle strán – musí mať však dočasný charakter; nepredpisuje sa písomná forma
Predpokladom výpožičky: vec musí byť vhodná na užívanie na určené účely a používaním sa nesmie narušiť
- nie je predpísaná forma
- požičiavateľ nezodpovedá za vady vypožičanej veci, vypožičiavateľ je oprávnený vec užívať, vypožičiavateľ musí vec chrániť pred
poškodením, zničením, vypožičiavateľ je povinný vec riadne vrátiť/musí sa uskutočniť včas/
Zánik:

a)

riadne dôvody zániku:

1. uplynutie doby, na ktorú bola výpožička dojednaná
2. splnenie účelu výpožičky

b)

mimoriadne dôvody:

1. predčasné vrátenie veci vypožičiavateľom, pretože ju nepotrebuje
2. predčasné vrátenie na požiadanie požičiavateľa.

Darovacia zmluva:
Darovanie (donatio) je záväzkovoprávny vzťah založený darovacou zmluvou, ktorou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému, a ten dar alebo sľub prijíma. K darovaniu teda nemôže dôjsť iba na základe
jednostranného právneho úkonu, ale len zmluvné dojednanie dvoch strán.
Dva subjekty:

 darca

 obdarovaný

Predmetom nemusí byť len vec, ale aj poskytnutie iného majetkového prospechu. Pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú
bezodplatnosť a dobrovoľnosť.
Pojmovými znakmi sú:
a)

bezplatnosť

– obdarovanému nevzniká nijaká povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu; to však neznamená, že

by nemohlo byť podmienené splnením určitej podmienky, za predpokladu, že takáto podmienka nemá pre darcu
majetkový význam a neprieči sa dobrým mravom

b) dobrovoľnosť

- darovaním nie je, keď by poskytnutie daru pre darcu predstavovalo právnu povinnosť (výživné)

Vzniká:

o

súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného

i. pri reálnej darovacej zmluve

– súhlasný prejav je sprevádzaný faktickým odovzdaním a prevzatím daru

ii. pri konsenzuálnej

– dôjde k reálnemu daru až v budúcnosti, preto zákon vyžaduje písomnú formu

o

písomná forma sa vyžaduje aj, ak ide o darovanie nehnuteľnosti

o

zákon vylučuje, aby sa darovanie viazalo na okamih smrti darcu, darovacia zmluva, ktorá sa má plniť až po darcovej
smrti je neplatná

Práva a povinnosti zmluvných strán:
Z hľadiska formy darovacej zmluvy treba rozlišovať reálnu a konsenzuálnu darovaciu zmluvu. Reálna darovacia
zmluva spočívá v tom, že súhlasný prejav vôle strán je súčasne sprevádzaný faktickým odovzdaním a prevzatím daru.
Musí dôjsť k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu daru.
Pri konsenzuálnej darovacej zmluve dôjde k reálnemu darovaniu až v budúcnosti, zákon vyžaduje písomnú formu.
Písomnú formu musia mať darovacie zmluvy, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Zákon vylučuje, aby sa darovanie
viazalo na okamih smrti darcu. Darca je povinný odovzdať dar a obdarovaný je oprávnený domáhať sa jeho splnenia.
Obdarovaný má právo vrátiť vec darcovi.
Zánik darovacej zmluvy:
1. spôsob zániku je, že obdarovaný sa správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

To

je zákonom ustanovený dôvod na to, aby sa darca domáhal vrátenia daru. Právnym následkom je zrušenie

darovacej zmluvy. Obdarovaný musí vrátiť všetko, čo od darcu prijal.

2. spôsob je ak obdarovaný využije svoje právo vrátiť dar, lebo vec má vady, na ktoré ho darca neupozornil.

16

27. NÁJOMNÁ ZMLUVA –

podstatné náležitosti, predmet nájmu a práva a povinnosti zmluvných strán vzťahujúce sa

na predmet nájmu
Je obligatórne odplatná. Nedochádza ňou k prevodu vlastníckeho práva.
Pojmové znaky:

a) prenechanie užívania alebo brania úžitkov

o

užívanie

– prenechanie úžitkových vlastností bez toho, aby sa vyžadovala osobitná starostlivosť

o

branie úžitkov

– predpokladá ešte aj osobitné obhospodarovanie, výsledkom ktorého sú spravidla prírastky veci

b) určitá vec:

o

musí byť určená individuálne, pretože nájomca je povinný vrátiť tú istú vec

o

musí ísť o vec, ktorá sa nespotrebuje

c) dočasnosť: môže byť určený:

o

na dobu určitú – určením doby alebo účelu užívania

o na dobu neurčitú – k skončeniu dôjde dohodou strán alebo výpoveďou

d) odplatnosť : povinnosť nájomcu platiť nájomné(v peňažnom / nepeňažnom plnení/ poskytnutím užívania inej veci)

;,

určenie výšky nájomného: dohoda/ cenové predpisy

Predmetom je => individuálna vec
Vznik nájmu:

a) zmluvou:

o nevyžaduje sa písomná forma s výnimkou nebytových priestorov; pri nájme bytu, ak sa zmluva neuzavrela písomne,

treba o jej obsahu spísať zápisnicu

o platnosť nájomnej zmluvy môže byť výnimočne viazaná na udelenie súhlasu orgánu verejnej správy

b) súdnym rozhodnutím
c) priamo zákonom

Obsahové náležitosti:



vymedzenie predmetu nájmu



nájomné

 ak je predmetom nebytový priestor – treba účel nájmu

DRUHY NÁJMOV

1.

bytu

2. obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie
3. podnájom bytu, resp. časti bytu
4. nájom a podnájom nebytových priestorov
5. podnikateľský nájom hnuteľných vecí

Práva a povinnosti zmluvných strán:



prenajímateľ má povinnosti:

a.

odovzdať vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie

b. udržiavať vec na svoje náklady v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Trvá po celú dobu nájmu.
c.

zdržať sa zásahov do užívania veci nájomcom.

 nájomca má oprávnenia:

a. právo užívať vec dohodnutým spôsobom,
b. oprávnenie dať vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak

 nájomca má povinnosti :

a. užívať vec tak, aby nevznikla škoda.
b. hlavnou povinnosťou je platiť nájomné:
c. je povinný vrátiť vec po skončení nájmu v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania v prípade ak

spôsob užívania nebol v zmluve výslovne dohodnutý.

28. NÁJOMNÉ – splatnosť, zľava z

nájomného

Nájomné môže spočívať tak v peňažnom, ako aj v nepeňažnom plnení. Nájomné sa platí spravidla v opakujúcom sa plnení. Povahe
nájmu však neodporuje ani jednorázové plnenie nájomného.

Určenie výšky nájomného závisí od dohody zmluvných strán, pokiaľ nie je v určitom prípade nájomné celkom alebo sčasti regulované
cenovými predpismi, ako sa to dlhodobo uplatňovalo a dosiaľ ešte uplatňuje napríklad pri bytovom nájme. Aj splatnosť nájomného je
vecou dohody zmluvných strán. Ak sa nedohodnú a ak ani osobitný predpis neurčuje dobu splatnosti, splatnosť nájomného sa
spravuje ustanovením §671ods.2.
Právo na poskytnutie zľavy z nájomného po splnení podmienok podľa §674 musí nájomca uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočného odkladu. Toto právo zanikne, ak sa neuplatní do 6 mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam, ktoré ho
zakladajú.

29. SKONČENIE NÁJMU

Spôsoby zániku nájomného vzťahu sú upravené takto:
a) Uplynutie doby pri nájmoch uzavretých na určitú dobu - sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, ak sa
zmluvné strany nedohodli inak.

b) Pri nájmoch uzavretých na dobu neurčitá môže nájom zaniknúť iba výpoveďou, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom.

Výpoveď je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane. Pri výpovedi bytového nájmu a nájmu

nebytových priestorov, kde sa okrem iných náležitostí vyžaduje aj písomná forma .

17

Možnosť dať výpoveď má tak prenajímateľ, ako aj nájomca.
Výpovedné lehoty upravuje Občiansky zákonník dispozitívne.
Ide o

nasledovné lehoty:

 pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote,
 pri nájme hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

 pri nájmoch poľnohospodárskych pozemkov dohodnutých na neurčitý čas možno dať výpoveď v jednoročnej lehote, a to

k 1. novembru

c) Výpoveď pre zmenu vlastníctva prenajatej veci - zmena v subjekte vlastníctva prenajatej veci môže viesť a spravidla
aj vedie k zmene ekonomického záujmu prenajímateľa na trvaní

.

d) Odstúpenie od nájomnej zmluvy - táto možnosť patrí obom zmluvným stranám, ak sú splnené zákonom predpísané podmienky.
Ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý vyvoláva právne následky v okamihu dôjdenia adresátovi.

- prenajímateľ je oprávnený odstúpiť, ak nájomca poruší tieto právne povinnosti:

1. v rozpore so zmluvou dá vec do podnájmu
2. na prenajatej veci robí bez súhlasu prenajímateľa zmeny,v dôsledku k-rých hrozí prenajímateľovi značná škoda
3. napriek písomnej výstrahe užíva vec alebo strpí užívanie takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda,

alebo že mu hrozí značná škoda

4. napriek upomienke nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, ak je táto doba kratšia

ako tri mesiace, tak do troch mesiacov, alebo ak vzhľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu
treba vec vypratať; toto ustanovenie sa však netýka bytu a nebytového priestoru

- nájomca v

týchto prípadoch

:

1. ak bola vec odovzdaná v stave nespôsobilom na riadne užívanie
2. ak sa vec stane neupotrebiteľnou alebo sa odníme nájomcovi taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy
3. ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obytné účely zdraviu škodlivé, a to aj vtedy, ak o tom nájomca pri

uzavieraní zmluvy vedel; tohto práva sa nemožno vopred zmluvne vzdať

4. ak sa vyskytla právna vada veci a prenajímateľ v primeranej lehote neurobil právne opatrenia alebo jeho opatrenia

boli neúspešné

e) Nájomný vzťah zaniká aj zničením prenajatej veci- dôsledok toho, že prestal existovať predmet užívania. Nie je
dôležité, akým spôsobom došlo k zničeniu veci, prípadne koho zavinením k jej zničeniu došlo.
f) Smrť nájomcu alebo prenajímateľa zásadne nemá za následok zánik nájomného vzťahu. Platí tu totiž zásada uplatňujúca sa pri
všetkých záväzkovoprávnych vzťahoch, podľa ktorej smrť niektorej strany je dôvodom ich zániku len za predpokladu, že ide o vzťah,
ktorý je na niektorej strane viazaný na osobu.

30. NÁJOM BYTU – podstatné náležitosti zmluvy, práva a povinnosti z

nájmu bytu, podnájom

Nájom bytu
Pojem: zmluvný vzťah, na základe ktorého prenajímateľ prenecháva nájomcovi na dobu určitú alebo bez určenia
doby na užívanie byt a nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné

Pojmové znaky:

a) prenechanie užívania => nájomca si prostredníctvom užívania uspokojuje svoje bytové potreby; právnym základom je

nájomná zmluva, ktorá umožňuje ekonomické si privlastňovanie úžitkovej hodnoty bytu ako cudzej veci

b) predmetom nájmu je byt:

o byt - súbor miestností a priestorov pod spoločným uzavretím, ktorý svojím stavebno–technickým a funkčným

usporiadaním a vybavením spĺňa požiadavky na trvalé bývanie

o obytná miestnosť – priamo osvetlená a priamo vetrateľná miestnosť s podlahovou plochou aspoň 8 m štvorcových,

ktorá je priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovaná a vzhľadom na svoje technické usporiadanie a vybavenie určená
na celoročné bývanie; za týchto podmienok za ňu treba považovať aj kuchyňu s podlahovou plochou nad 12 m2

o príslušenstvom bytu – vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom trvale užívali (neobytná kuchyňa,

hala predsieň, kúpeľňa...)

o plnenia poskytované s užívaním bytu – dodávka teplej a studenej vody, vykurovanie, čistenie spoločných priestorov

c) dočasnosť: prenajímateľ prenecháva byt na užívanie na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania,
d) odplatnosť okrem nájomného platí nájomca aj úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu

Vznik:

I. nájomnou zmluvou:

o podstatné zložky

:



určenie predmetu užívania, t. j. bytu, určenie rozsahu užívania



opis príslušenstva a stav bytu



výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a spôsob ich výpočtu

o osobitnú úpravu majú byty v domoch osobitného určenia – nájomcom iba ten, kto spĺňa zodpovedajúce predpoklady
o niektoré osobitosti má aj vznik nájmu družstevného bytu – za podmienok upravených v stanovách

II. priamo zo zákona:

a) smrť nájomcu

: znamená zánik práva nájmu zomretého a vznik tohto práva osobám, ktoré vypočítava zákon (na koho

konkrétne prechádza nájom závisí od toho, či ide o spoločný nájom, nájom družstevného bytu...)

b) trvalé opustenie spoločnej domácnosti

: obdobné právne následky ako smrť nájomcu

c) uzavretie manželstva spôsobuje vznik spoločného nájmu manželmi, ak sa jeden z nich stal individuálnym nájomcom pred

uzavretím manželstva

d) dohoda alebo rozhodnutie súdu

, v ktorom sa určí, ktorý z rozvedených manželov bude byt po rozvode naďalej užívať

18

e)

rozhodnutie súdu

, ktorým sa zrušuje spoločný nájom a zároveň sa určuje, k-ý z doterajších nájomcov bude byt naďalej užívať

Práva a povinnosti zmluvných strán:

I. práva nájomcu:

a) právo užívať byt, spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj požívať plnenia spojené s užívaním bytu
b) disponovať bytom
c) na primeranú zľavu z nájomného:

1. ak prenajímateľ napriek jeho upozorneniam v byte neodstráni závadu, ktorá podstatným spôsobom alebo po dlhší čas

zhoršuje jeho užívanie, a to dovtedy kým tak neurobí

2. ak sa užívanie bytu neplnením alebo vadným poskytovaním plnení spojených s užívaním bytu zhoršilo, nie je pritom

rozhodujúce, či k tomu došlo zavinením prenajímateľa

3. ak sa stavebnými úpravami podstatne alebo po dlhší čas zhoršili podmienky užívania bytu alebo domu



právo na zľavu zanikne, ak sa neuplatní do 6 mesiacov od odstránenia závad; od uplatnenia začína plynúť
3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie na súde

d) právo na ochranu pred neoprávneným zásahom prostriedky ochrany:

1. súdnej
2. môže sa brániť svojpomocou
3. má právo domáhať sa ochrany na orgáne štátnej správy

II. povinnosti prenajímateľa:

a) odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie
b) zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv a povinností spojených s užívaním bytu;

 je povinný na svoje náklady vykonávať údržbu a potrebné opravy, okrem drobných opráv spojených

s obvyklým udržiavaním, nájomca je povinný k tomu poskytnúť súčinnosť;

 ak prenajímateľ nesplní povinnosť odstrániť závady, nájomca má právo po predchádzajúcom upozornení

závady odstrániť a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov (bez zbytočného odkladu, do
6 mesiacov od odstránenia závad; 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie na súde)

III. povinnosti nájomcu:

a) užívať byt riadne, ako aj riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu



nesmie užívať byt na iné účely ako na bývanie



nesmie vykonávať stavebné úpravy a zmeny bez súhlasu prenajímateľa



dodržiavať pravidlá dobrých mravov

b) uhradiť v byte drobné opravy súvisiace s jeho užívaním
c) platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu;



nesplnenie je dôvodom na výpoveď nájmu



musí ich uhrádzať včas;



neplatenie dlhšie ako 3 mesiace je dôvodom na výpoveď

IV. práva prenajímateľa:

a)

právo, aby nájomca užíval byt riadne

b)

právo na zaplatenie nájomného

c)

právo na poskytnutie nevyhnutnej súčinnosti (oznámenia potreby opráv, umožnenie opravy)

d)

právo vykonať stavebné úpravy a iné podstatné zmeny, avšak len so súhlasom nájomcu


súhlas možno odoprieť len z vážnych dôvodov; ak prenajímateľ vykonáva úpravy na príkaz štátneho orgánu, nájomca je
povinný ich umožniť, inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla

Podnájom bytu

Prenecháme bytu alebo časti bytu sa uskutočňuje prostredníctvom právnej formy podnájmu, na základe

ktorého vzniká právny vzťah medzi nájomcom a podnájomníkom. Podnájom je vzťahom akcesorickým, a to v

každom smere, najmä však pokiaľ ide o jeho existenciu, trvanie, obsah i rozsah, závisí od nájomného vzťahu

ako hlavného vzťahu. Podnájom družstevného bytu upravujú stanovy jednotlivých bytových družstiev.

Právnym základom tohto vzťahuje zmluva o podnájme. Zmluvu možno uzavrieť len s písomným súhlasom

prenajímateľa. Udelenie tohto súhlasu je podmienkou platnosti zmluvy. Práva a povinnosti účastníkov tohto

právneho vzťahu vyplývajú zo zmluvy o podnájme bytu alebo jeho časti. Rozsah práv a povinností

podnájomníka a spôsob ich realizácie závisí od dohody s nájomcom bytu. Podnájom zanikne najneskôr

spolu so zánikom nájmu bytu. Po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na bytovú náhradu. Je to

dôsledok toho, že podnájom bytu alebo časti bytu sa nepovažuje za chránený vzťah, ako je to v prípade

nájmu bytu.

31. NÁJOMNÉ A

ÚHRADA ZA PLNENIA POSKYTOVANÉ S

UŽÍVANÍM BYTU

Ide o spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v
ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť
ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je
povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v
dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má
nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho
užívanie bytu zhoršilo.
Rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami v dome sa podstatne alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania
bytu alebo domu.
Nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ riadne a
včas neposkytuje.

19

Právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

32. SPOLOČNÝ NÁJOM BYTU A

SPOLOČNÝ NÁJOM BYTU MANŽELMI

Spoločný nájom bytu: nájomcami sú spoločne a nerozdielne 2 / viaceré osoby, ktoré majú rovnaké PaP
Vznik: vzniká z tých istých dôvodov ako nájom bytu patriaci jednej osobe
Obsah:

o

bežné veci môže vybavovať každý z nájomcov

o

ostané veci – vyžaduje sa súhlas všetkých spoločných nájomcov

Od spoločného nájmu treba odlišovať:

a)

keď so súhlasom nájomcu v byte bývajú aj príslušníci jeho domácnosti, resp. rodiny, ktorých právo užívať byt
je odvodené od práva nájomcu

b)

v časti bytu bývajú osoby, ktorým ju nájomca so súhlasom prenajímateľa prenechal do podnájmu

Spoločný nájom bytu manželmi:
Prípady vzniku spoločného nájmu manželmi:

a) ak sa manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu za trvania manželstva (aj pokiaľ ide o družstevné byty; vzniká aj

spoločné členstvo v družstve); podmienkou je, že spolu trvale žijú

b) ak sa stal nájomcom bytu jeden z manželov ešte pred uzavretím manželstva, uzavretím manželstva vznikne spoločný

nájom bytu (platí aj pri družstevnom byte, nevzniká však spoločné členstvo v družstve)

c) na základe intertemporálneho ustanovenia OZ, ktoré mení existujúce spoločné užívanie bytu manželmi na spoločný nájom

Zánik spoločného nájmu bytu manželmi:
a) v prípade rozvodu; ak sa nedohodnú, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje spoločný nájom bytu, zároveň

určí, ktorý z manželov bude byt naďalej užívať; ak ide o družstevný byt:

a. ak jeden z manželov nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva,

a tým pádom nevzniklo spoločné členstvo v družstve, právo užívať byt zostane tomu manželovi, ktorý nadobudol
právo na uzavretie zmluvy o nájme

b. ak nadobudli právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu za trvania manželstva a tým pádom vzniklo aj

spoločné členstvo v družstve; súd na návrh jedného z nich rozhodne o zrušení tohto práva a zároveň rozhodne, ktorý
z nich ako člen družstva bude naďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo v družstve

o

súd vezme zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa

o

ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k:



manželovi alebo



rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo

 k blízkej osobe, ktorá s ním býva v byte =

= stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených
manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť

b) smrťou jedného z manželov: jediným nájomcom sa stane pozostalý manžel;
c) keď niektorý z manželov trvale opustí spoločnú domácnosť: výlučným užívateľom sa stane opustený manžel

33. PRECHOD NÁJMU BYTU
K prechodu nájmu bytu dochádza vtedy, keď nastanú osobitné skutočnosti ustanovené zákonom. Prechod nájmu nastane
priamo zo zákona na základe týchto právnych skutočnosti:

a) smrťou nájomcu,
b) trvalým opustením spoločnej domácnosti nájomcom.

Ad.: a) Ak nájomca zomrie a nejde o byt v spoločnom nájme manželov, sa nájomcami stávajú jeho deti, vnuci, rodičia,
súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt, aj tí, ktorí sa
starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu, alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej
domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
Zákon teda rozoznáva

dve skupiny osôb, na ktoré prechádza nájom bytu po smrti nájomcu:

Do 1.skupiny patria najmä najbližší príbuzní zomretého nájomcu bytu; ich výpočet je taxatívny a nemôže sa rozširovať o
ďalších príbuzných.. Do 2.skupiny patria osoby, ktoré nemusia byť s nájomcom v príbuzenskom vzťahu.
Medzi založením spoločnej domácnosti a smrťou užívateľov musí uplynúť doba aspoň TROCH rokov.
Spoločným predpokladom, je, že tieto osoby nemajú vlastný byt.
Nájom v dôsledku smrti prechádza zo zákona na osoby bez spojitosti s dedičskou postupnosťou. Toto právo sa totiž
nededí. Prechod nájmu bytu v prípade smrti nájomcu družstevného bytu je upravený iným spôsobom. Osobitne zákon rieši
právnu situáciu v prípade smrti nájomcu, ak ide o byt v spoločnom nájme manželov. Ak ide o spoločný nájom bytu a jeden
zo spoločných nájomcov zomrie, jeho právo prechádza na ostatných spoločných nájomcov. Z režimu prechodu nájmu
bytu nájomcu sú vyňaté byty trvale určené ako služobné byty, byty osobitného určenia a byty v domoch osobitného určenia.
Ad.: b)

Nájom bytu zanikne aj v dôsledku trvalého opustenia spoločnej domácnosti nájomcom .

Pojem trvalé opustenie spoločnej domácnosti nevymedzuje nijaký právny

predpis

.

34. ZÁNIK NÁJMU BYTU

20

Osobitná povaha nájmu bytu s neurčitou dobou užívania spočívá v tom, že ide o nájom chránený, čo výrazné vystupuje
do popredia práve v súvislosti s jeho zánikom. K zániku môže dôjsť buď dohodou, alebo výpoveďou, alebo na základe iných
právnych skutočností výslovné ustanovených zákonom.

Prísne podmienky sú ustanovené pre prípad, keď nájom bytu má zaniknúť proti vôli nájomcu, t.j. výpoveďou
prenajímateľa. Prichádza do úvahy len vtedy, keď existuje niektorý z dôvodov taxatívne vymenovaných v zákone, pričom
nájomca má v každom prípade možnosť brániť sa na súde proti výpovedi, aby zabránil zániku nájmu bytu. Aj keď je dôvod na
zánik nájomného vzťahu splnený, ak bytová potreba nájomcu pretrváva naďalej, v určených prípadoch platí, že sa nemusí z
bytu vysťahovať, kým pre neho nie je zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada, t.j. náhradný byt, alebo náhradné
ubytovanie, alebo prístrešie. O zániku nájmu bytu hovoríme v dvojakom zmysle.

Relatívny zánik = PRECHOD práv - pričom právo užívať byt prechádza na určité osoby ustanovené v zákone v
závislosti od toho, či ide o byt v spoločnom nájme manželov, alebo nie.

Smrťou nájomcu:
1) Individuálny nájom

,

komunálny byt: po smrti nájomcu sa nájomcami (spoločnými nájomcami) stávajú:

o

príbuzní zomretého nájomcu, ktorí s

ním žili v

deň jeho smrti v

spoločnej domácnosti a

nemajú vlastný byt



deti



vnuci



rodičia



súrodenci



zať a nevesta

o

osoby, ktoré nemusia byť s

nájomcom v

príbuzenskom vzťahu

:



osoby, ktoré sa starali o spoločnú domácnosť so zomretým nájomcom, alebo



sú na nájomcu odkázané výživou
podmienky:

1. žili s ním v jednej domácnosti aspoň 3 roky pred smrťou
2. a nemajú vlastný byt

družstevný byt: ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov – členstvo v družstve a nájom bytu prechádza na toho

dediča, ktorému pripadol členský podiel v družstve

2) Spoločný nájom manželov

:

1. komunálny byt

: spoločný nájom zaniká a jediným nájomcom sa stáva pozostalý manžel

2. družstevný byt

:

o

za predpokladu, že právo na družstevný byt sa nadobudlo za trvania manželstva: spoločný nájom zaniká
a jediným nájomcom sa stáva pozostalý manžel

o

ak jeden z manželov nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva: nájom bytu prechádza na
toho dediča, ktorému pripadol členský podiel v družstve

3) Spoločný nájom

: právo prechádza na ostatných spoločných nájomcov.

Trvalým opustením spoločnej domácnosti nájomcom:

 podmienky prechodu i okruh osôb, na ktoré nájom prechádza sú také isté ako v prípade smrti nájomcu

 výnimka sa týka družstevných bytov – trvalé opustenie domácnosti nemá za následok zánik nájmu družstevného bytu,

lebo trvanie nájmu družstevného bytu závisí od trvania členstva v družstve – t.j. kým členský vzťah v družstve trvá,
nemôže zaniknúť ani nájom družstevného bytu

 pojem trvalé opustenie domácnosti nevymedzuje nijaký právny predpis, súdna prax ho chápe ako konanie vedené

s úmyslom domácnosť zrušiť a už ju neobnoviť (odsťahovanie šatstva alebo odhlásenie sa z trvalého pobytu)

A

bsol

útny zánik

- keď právo užívať' byt neprechádza na nikoho a nastáva zánik celého právneho vzťahu nájmu bytu.

A. Právnymi úkonmi

:

a. Dohodou zmluvných strán o zániku nájmu bytu – okrem obvyklých obsahových náležitostí PÚ musí mať písomnú formu
b. Výpoveďou

- majú možnosť skončiť nájom obe zmluvné strany; prenajímateľ však iba z dôvodov taxatívne vymenovaných

v zákone a len s privolením súdu; dôvody:

1. ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, svoje deti, vnukov, zaťa, alebo nevestu, svojich rodičov, alebo

súrodencov

2. ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú bol prenájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ potrebuje byt

pre iného nájomcu, ktorý bude túto prácu vykonávať

3. ak nájomca, alebo ten, kto s ním býva, napriek písomnej výstrahe, hrubo poškodzuje prenajatý byt a jeho

príslušenstvo

4. ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce s nájmu bytu (nemusí predchádzať výstraha)
5. ak je z dôvodu verejného záujmu s bytom, alebo domom potrebné naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt,

alebo dom vyžaduje opravy

6. ak ide o byt, ktorý stavebne súvisí s priestormi určenými na prevádzkovanie obchodu, alebo inej podnikateľskej

činnosti, a nájomca alebo vlastník týchto nebytových priestorov chce tento byt užívať

7. ak má nájomca dva, alebo viac bytov, okrem prípadov, keď od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby užíval

len jeden byt

8. ak nájomca neužíva byt bez vážnych dôvodov
9. ak ide o byt osobitného určenia, alebo o byt v dome osobitného určenia a nájomca nie je zdravotne postihnutá osoba
10. ak nájomca využíva byt na iné účely ako na bývanie bez súhlasu nájomcu, alebo ak nájomca, alebo tí, čo s ním bývajú

sústavne narušujú pokojné bývanie ostatných nájomcov, ohrozujú bezpečnosť, alebo porušujú dobré mravy v dome

B. V

dôsledku udalosti

:

21



smrťou nájomcu, ak nie sú splnené podmienky prechodu nájmu bytu



zničenie bytu alebo domu



uplynutím doby, ak bol dojednaný na dobu určitú



v prípade družstevného bytu, aj osobitný prípad zániku ex lege – v dôsledku zániku členstva v družstve

35. BYTOVÉ NÁHRADY => Nájomca (občan) nesmie v určených prípadoch zostať bez garantovanej

možnosti bývať ani vtedy, keď jeho nájom bytu z niektorého v zákone uvedeného dôvodu zanikol a je povinný z bytu
sa vysťahovať. Právo na bytová náhradu vo forme práva na náhradný byt, alebo na náhradné ubytovanie, alebo na
prístrešie. Nájomca nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, kým pre neho nie je zabezpečená zodpovedajúca
bytová náhrada. Spoloční nájomcovia však majú právo len na jednu bytovú náhradu. Bytovými náhradami sú náhradný byt,
nápadné ubytovanie a prístrešie.

Náhradným bytom je byt, ktorý podľa veľkosti a vybavenia zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov
jeho domácnosti.Nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a
výškou nájomného primeraný bytu, ktorý sa má vypratať, s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby v prí-
padoch, keď sa nájom skončil výpoveďou prenajímateľa preto, lebo prenajímateľ' byt potrebuje. Primeraný náhradný
byt treba zabezpečiť aj nájomcovi družstevného bytu v prípade, ak zanikne jeho nájom zánikom členstva v bytovom
družstve. Náhradný byt, ktorý môže mať aj horšiu kvalitu a s menšou podlahovou plochou, než je vypratávaný byt, sa
nájomcovi poskytne, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z nájmu bytu
a nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi.
Náhradné ubytovanie - byt s jednou miestnosťou alebo obytnú miestnosť v slobodami, ubytovni alebo iných
zariadeniach určených na trvalé bývanie, alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu.
Môžu ho užívať viacerí nájomcovia. Rozvedenému manželovi stačí poskytnúť náhradné ubytovanie v prípade, keď je
povinný vypratať družstevný byt.
Keď ide o služobný byt, byt osobitného určenia a byt v dome osobitného určenia, a nájomca zomrie, prípadne sa rozvedie
alebo trvale opustí domácnosť, osoby ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti síce zostávajú v byte bývať bez právneho
dôvodu, ale nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, kým im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak podlá
osobitného zákona nestačí poskytnúť náhradné ubytovanie.
Prístrešie - prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených a
priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.
Táto bytová náhrada prichádza do úvahy pri dôvodoch výpovede nájmu za predpokladu, že je tu dôvod hodný
osobitného zreteľa.
Kto poskytuje bytovú náhradu - zákon vychádza zo zásady, že ju má zabezpečiť ten, v prospech koho sa byt
vypratáva

36. NÁJOM A

PODNÁJOM NEBYTOVÝCH PRIESTOROV

Predmet: nebytové priestory – miestnosti, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na
bývanie; príslušenstvo bytu, ani spoločné priestory v dome sa nepovažujú za nebytový priestor
Účastníci: na strane prenajímateľa buď vlastníci alebo nositelia práva správy; nájomcom môže byť akákoľvek FO alebo PO
Vznik:
I. zmluvou

: =>

musí mať písomnú formu

o

obsahovať výšku a splatnosť nájomného

o

a ak nejde o nájom na dobu neurčitú, tak dobu, na ktorú sa uzaviera

Pozn.: „ak chýba niektorá z

týchto náležitostí je zmluva neplatná“



zmluva je neplatná aj vtedy, ak sa uzavrie bez súhlasu obce v prípadoch, keď sa takýto súhlas vyžaduje;



určitým obmedzením zmluvnej slobody je právo obce prikázať PO, ktorá vykonáva právo správy alebo správu
majetku obce k nebytovému priestoru vo vlastníctve štátu alebo obce, aby prenajala nebytový priestor a uzavrela
nájomnú zmluvu s určeným nájomcom

II. na základe inej právnej skutočnosti: smrťou nájomcu prechádza nájom na dediča za predpokladu, že do 30 dní od
smrti nájomcu oznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme

Práva a povinnosti zmluvných strán: smerodajná predovšetkým dohoda strán, ustanovenia zákona majú prevažne

dispozitívny charakter, keď si zmluvné strany nedohodli niečo iné



prenajímateľ je povinný:

o

odovzdať nebytový priestor v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie

o

v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať

o

zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktoré sú spojené s užívaním nebytového priestoru



nájomca je oprávnený:

o

na užívanie nebytového priestoru, pričom rozsah tohto užívania sa spravuje podľa toho, čo je dohodnuté v zmluve

o

jediným dispozičným oprávnením nájomcu je právo prenechať nebytový priestor alebo jeho časť so súhlasom
prenajímateľa do podnájmu



nájomca je povinný:

o

uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním nebytového priestoru

o

bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv,

o

platiť nájomné;

Zánik nájmu:

22

I. nájom uzavretý na dobu určitú:

A. uplynutím dojednaného času
B. pred uplynutím:

a.

výpoveďou prenajímateľa z taxatívne vypočítaných dôvodov:

1. nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou
2. mešká s platením nájomného alebo úhrady za služby o viac ako jeden mesiac
3. neposkytuje riadne a včas určité služby na úhradu nájomného,
4. nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor hrubo porušujú pokoj a poriadok
5. užívanie nebytového priestoru bolo viazané na užívanie bytu a nájomca je povinný byt vypratať
6. nájomca prenechal nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa

b. výpoveďou nájomcu z taxatívne vypočítaných dôvodov:

1. ak stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal
2. nebytový priestor sa bez jeho zavinenia stal nespôsobilým na dohodnuté užívanie
3. prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti

II. nájom uzavretý na dobu neurčitú: obaja môžu vypovedať bez udania dôvodu, výpoveď musí mať písomnú formu,

výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa nedohodlo inak

37. PRÍKAZNÁ ZMLUVA A

KONANIE BEZ PRÍKAZU

Konanie bez príkazu => Obstaranie cudzej veci bez toho, aby konajúci mal na toto konanie príkaz alebo bol inak oprávnený.
Pojmovými znakmi konania bez príkazu sú:
1. obstaranie cudzej veci => Ide o obstaranie nejakej záležitosti.
2. nedostatok príkazu / iného oprávnenia => Obstarávateľ cudzej záležitosti nedostal na to od osoby, o ktorej vec ide, žiadny

pokyn

3. obstaranie cudzej veci v cudzom záujme. Musí ísť o obstaranie cudzej veci v cudzom záujme.

V prípade odvracania hroziacej škody je ten, ktorého záležitosť bola obstaraná, povinný nahradiť konajúcemu bez
príkazu nevyhnutné náklady, aj keď sa výsledok bez zavinenia konajúceho nedostaví.

V ostatných prípadoch, ak konajúci koná bez súhlasu toho, do záležitosti ktorého zasahuje, má konajúci bez príkazu
nárok na náhradu nákladov, ktorými sa ten, v záujme koho konal, v čase skončenia konania obohatí. Konajúci
zodpovedá za všetku škodu; zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikla náhodou, okrem prípadu, ak by vznikla aj bez zásahu
konajúceho.
Príkazná zmluva
Ide o zmluvu, ktorou sa jedna strana (príkazník mandatár) zaväzuje druhej strane (príkazcovi mandantovi), že pre ňu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Pojmovým znakom je

„obstaranie nejakej veci"

alebo „vykonanie inej činnosti".

Predmetom je

právny úkon alebo faktické konanie. Konanie príkazníka smeruje k obstaraniu veci alebo inej činnosti pre

príkazcu. Predmetom príkaznej zmluvy je len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, avšak nepatrí k nemu aj
výsledok obstarania alebo činností. Príkaznú zmluvu treba odlíšiť od všetkých iných zmluvných typov, ktorých predmet tiež
spočívá v činnosti pre iného - napr. o zmluvu o dielo, zmluvu o úschove a o sprostredkovateľskú zmluvu.
Príkazná zmluva upravuje vnútorný vzťah medzi príkazcom (splnomocniteľom) a príkazníkom (splnomocnencom). Právny
vzťah z príkaznej zmluvy vzniká, len čo sa zmluvné strany dohodli o predmete.. Ak ide o odplatnú zmluvu, strany sa musia
dohodnúť aj o odmene. Zmluva môže byť uzavretá aj konkludentne.
Povinnosti príkazníka:

a) pri plnení príkazu je povinný konať podľa svojich schopností a znalostí
b) musí zachovávať pokyny, ktoré dostal od príkazcu
c) príkaz je povinný vykonať osobne
d) príkazník je povinný podávať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu
e) musí previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu a po vykonaní príkazu predložiť príkazcovi vyúčtovanie

Povinnosti príkazcu:
a) príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu
b) príkazca je povinný nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu. Príkazník nezodpovedá za
dosiahnutý výsledok.
c) príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu, avšak len vtedy, ak ide o odplatnú príkaznú zmluvu.
d) príkazca povinný nahradiť škodu, a to jednak škodu, ktorú príkazníkovi zavinil a jednak škodu, ktorá príkazníkovi vznikla v súvislosti s
vykonávaním príkazu
Zánik príkaznej zmluvy:
a) vykonaním úkonu, na ktorý bola obmedzené
b) ak ho príkazca odvolal
c) ak ho vypovedal príkazník
d) ak príkazník zomrie
- ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak
prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. - to platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania
zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.

23

38. Zmluva o OBSTARANÍ veci a Zmluva o OBSTARANÍ PREDAJA veci
Zmluva o obstaraní veci = Je osobitným druhom príkaznej zmluvy.

Subjektmi sú: objednávateľ a obstarávateľ. Zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec.
Obstarávateľ je oprávnený obstarať vec aj prostredníctvom inej osoby, o ktorej objednávateľ nemusí ani vedieť. Zodpovedá akoby
ho vykonával sám. Zákon na uzavretie zmluvy nepredpisuje písomnú formu. Povinnosť obstarávateľa vydať objednávateľovi
písomné potvrdenie, v ktorom musí byť uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania. Podstatnými zložkami zmluvy o
obstaraní veci sú dohoda o predmete obstarania, jeho cena a doba obstarania. Predmet - čo má obstarávateľ obstarať.
Pokiaľ ide o dobu obstarania veci, v akom čase sa majú objednávateľovi jednotlivé plnenia poskytovať. Osobitný význam
majú pokyny objednávateľa udeľované obstarávateľovi. Obstarávateľ sa musí týchto pokynov pridržiavať.
Zmluva o obstaraní predaja veci

je

Osobitný druh príkaznej zmluvy

.

Subjektmi sú objednávateľ a obstarávateľ.
Náležitosti: M

usí

mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva musí obsahovať určenie predmetu predaja, dohodnutú

cenu, výšku odmeny obstarávateľa v prípade úspešného predaja veci a poplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy pred
dohodnutou dobou určenou na predaj veci. Základnou povinnosťou obstarávateľa je prevziať zverenú vec a urobiť
potrebné opatrenia na predaj. Ak by sa vec poškodila, stratila alebo zničila, obstarávateľ zodpovedá za škodu. Právo na
odmenu má obstarávateľ totiž len vtedy, ak sa zverená vec predala. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť' o dobe, v ktorej musí byť
vec predaná, prípadne že po uplynutí určenej doby sa vec predá za nižšiu cenu. Objednávateľ nie je s kupujúcim v žiadnom
právnom vzťahu.

39. ZMLUVA O ÚSCHOVE
Pojem:

vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval

Pojmové znaky:

 opatera prevzatej veci

=>

aktívne pričinenie sa zo strany uschovávateľa zamerané na zachovanie veci (nie

obhospodarovanie alebo zveľaďovanie)

 predmetom úschovy môže byť iba hnuteľná vec

, pretože iba takáto vec je vhodná na opatrovanie

Vznik:

dohodou zmluvných strán o opatere veci, pretože ide o reálny kontrakt, vyžaduje sa reálne prevzatie veci

uschovávateľom; nevyžaduje sa písomná forma; v zmluve sa nemusí riešiť otázka odplatnosti alebo bezodplatnosti
Práva a povinnosti zmluvných strán:

I. uschovávateľ je povinný:

o

vec opatrovať dohodnutým spôsobom, ak sa nedohodli o spôsobe, tak starostlivo

o

zdržať sa užívania veci a nesmie ju dať do užívania nikomu inému

o

vrátiť vec v riadnom stave, spolu s ňou všetko, čo k nej počas úschovy pribudlo;

II. zložiteľ je povinný:

o

nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady

o

odmenu je povinný zaplatiť iba, ak bola zmluva o úschove odplatná

o

nahradiť prípadnú škodu, ak v dôsledku úschovy vznikla

Zánik:

a) uplynutím doby,
b) ak zložiteľ ešte pred uplynutím doby požiada uschovávateľa, aby vec vrátil; uschovávateľ sám nie je oprávnený vec vrátiť skôr,

ibaže pre nepredvídateľnú okolnosť nie je vec schopný bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať

c) ak sa zmluvné strany nedohodli ako dlho má trvať, zložiteľ má právo kedykoľvek požiadať o vrátenie veci a uschovávateľ môže

kedykoľvek vec vrátiť

Vzájomné práva zmluvných strán možno uplatniť do 6 mesiacov od vrátenia veci; ide o prekluzívnu lehotu.

40. ZMLUVA O

UBYTOVANÍ

Ide o

zmluvu

, na základe ktorej vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na

dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom a objednávateľ je povinný
zaplatiť ubytovateľovi cenu.

Zmluvu o ubytovaní pojmovo charakterizuje prechodnosť ubytovania a okolnosť, že predmetom ubytovania sú priestory
v zariadeniach na to určených. P

rechodnosť ubytovania

odlišuje tento právny vzťah od nájomných

právnych

vzťahov. Predmetom ubytovania sú priestory v osobitných zariadeniach určených na tento účel (v hoteloch,
nocľahárňach, ubytovniach, v kúpeľných zariadeniach a v iných zariadeniach). Podmienky ubytovania sú
podrobnejšie konkretizované v ubytovacích poriadkoch. Právny vzťah ubytovania vzniká uzavretím zmluvy t.j.
okamihom, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných zložkách zmluvy. Podstatnými zložkami zmluvy sú dohoda o
predmete ubytovania, o cene a o dobe ubytovania. Zákon

nevyžaduje písomnú formu.

Zákon

objednávateľovi (ubytovanému) ustanovuje tieto práva a povin

nosti:

24

a) Ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené, spoločné priestory a tiež používať služby, ktorých poskytovanie je
s ubytovaním spojené.
b) Ubytovaný je povinný užívať priestory určené na ubytovanie a služby spojené s ubytovaním riadne. Zákon ubytovanému zakazuje, aby bez súhlasu
ubytovateľa vykonával nejaké podstatné zmeny.
c) Ubytovaný má právo odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby. Ide o jednostranný úkon ubytovaného.
d) Ubytovaný je povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu ubytovania, ako aj cenu za služby spojené s ubytovaním, a to v lehotách určených ubytovacími
poriadkami.

Ubytovateľ má tieto práva a povinnosti:

a) Povinnosť odovzdať ubytovanému priestory vyhradené mu na ubytovanie v stave spôsobilom na riadne užívanie a
zabezpečiť mu nerušený výkon práv spojených s ubytovaním
b) Ubytovateľ má právo od zmluvy odstúpiť pred uplynutím dohodnutej doby, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek
výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy. Hrubé porušenie základných
mravných pravidiel (pr. obťažovanie ostatných ubytovaných, znečisťovanie priestorov).
c) Zodpovednosť ubytovateľa za škody spôsobené na veciach, ktoré ubytovaný vniesol do ubytovacích priestorov, alebo boli pre
neho vnesené, sa spravuje osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Zánik: uplynutím doby a v dôsledku smrti ubytovaného. Možnosť odstúpenia od zmluvy ubytovateľom i ubytovaným.

41. ZMLUVA O

PREPRAVE OSÔB - zodpovednosť

Občiansky Zákonník obsahuje len všeobecnú úpravu, ktorá je spoločná pre všetky druhy dopravy (železničnú, leteckú,
cestnú, vodná a mestskú; podrobnejšiu úpravu obsahujú prepravné poriadky a tarify
o na základe zmluvy o preprave osôb vzniká cestujúcemu, k-ý za určité cestovné použije dopravný prostriedok, právo,

aby ho dopravca prepravil do miesta určenia včas a riadne

o právne postavenie dopravcu a cestujúceho je ovplyvnené okolnosťou, či ide o:

a) pravidelnú prepravu: je vždy hromadnou prepravou a vykonáva sa podľa cestovných poriadkov a na vyznačených

trasách

b) nepravidelnú prepravu: rozlišujeme medzi:

a. hromadnou (zájazd)
b. individuálnou (taxi)

o

predmetom osobnej prepravy je nielen cestujúci, ale aj jeho batožina: môže byť :

a) pod dohľadom cestujúceho (príručná batožina)
b) oddelene (cestovná alebo zapísaná batožina)

o

práva a povinnosti účastníkov: vyplývajú z OZ, z prepravných poriadkov a zo zmluvy

a) dopravca je povinný:

- dopraviť cestujúceho do miesta určenia včas a riadne
- starať sa o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich
- batožina prepravovaná oddelene musí byť prepravená do miesta určenia najneskôr v rovnakom čase s cestujúcim

b) cestujúci je povinný:

- zaplatiť určené cestovné
- zaplatiť poplatok za prepravu batožiny
- dodržiavať príslušné ustanovenia prepravných poriadkov a taríf

o

zodpovednosť za škodu:

a) pri pravidelnej preprave – prepravné poriadky
b) pri nepravidelnej preprave – dopravca je povinný nahradiť škodu vzniknutú tým, že preprava nebola vykonaná

včas

práva vyplývajúce zo zodpovednosti dopravcu za omeškanie treba uplatniť u dopravcu v oboch predchádzajúcich
prípadoch bez zbytočného odkladu, najneskôr do 6 mesiacov, inak zaniknú

o

zodpovednosť za škodu spôsobenú cestujúcemu počas prepravy (na zdraví, batožinách, na veciach, ktoré mal pri sebe)
sa spravuje ustanoveniami o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov

42. ZMLUVA O PREPRAVE NÁKLADU – zodpovednosť

 na základe zmluvy o preprave nákladu odosielateľovi vzniká právo, aby mu dopravca za prepravné prepravil do

určeného miesta zásielku a vydal ju príjemcovi

 odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanie písomne potvrdiť objednávku prepravy

 dopravca je zase povinný na požiadanie odosielateľa písomne potvrdiť prevzatie zásielky

 predmetom je zásielka pokiaľ zodpovedá podmienkam určeným v jednotlivých prepravných poriadkoch

Práva a

povinnosti účastníkov:

1.

dopravca je povinný:

a. prepraviť zásielku do určeného miesta a vydať ju určenému príjemcovi
b. dopravca vykonáva prepravu sám; môže použiť aj iné FO alebo PO, v takom prípade však zodpovedá akoby prepravu vykonal
sám

c. ak vykonáva prepravu niekoľko prepravcov (združená preprava) prepravné poriadky určujú, ktorý z dopravcov a za akých
podmienok za túto prepravu zodpovedá

2.

odosielateľ je povinný zaplatiť prepravné za odoslanie zásielky

3.

príjemca je povinný zásielku odobrať na určenom mieste; ak ju neodoberie do 6 mesiacov, dopravca má právo
zásielku predať

zodpovednosť za škodu:

25



je založená na objektívnom princípe



dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej zásielke v čase od prevzatia veci na prepravu, až do jej
odovzdania



liberačné dôvody: dopravca sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škoda bola spôsobená:

a. odosielateľom alebo príjemcom
b. vadnosťou zásielky
c. vadnosťou obalu alebo balenia
d. osobitnou povahou zásielky
e. okolnosťou, ktorú dopravca nemohol ovplyvniť



stratou alebo zničením zásielky vzniká dopravcovi povinnosť nahradiť cenu, ktorú mala stratená alebo zničená zásielka
v čase, keď bola prevzatá na prepravu, okrem toho je povinný znášať náklady, ktoré vznikli v súvislosti s prepravou
stratenej alebo zničenej zásielky



za iné škody z nákladnej prepravy dopravca zodpovedá iba, ak boli spôsobené prekročením dodacej lehoty

Právo na náhradu škody musí odosielateľ u dopravcu uplatniť do 6 mesiacov od vydania zásielky príjemcovi alebo, ak k vydaniu
nedošlo, do 6 mesiacov od prevzatia zásielky na prepravu, ide o prekluzívnu lehotu.

43. SPROSTREDKOVATEĽSKÁ ZMLUVA

Je zmluva, ktorou sa sprostredkovateľ zaväzuje záujemcovi za odmenu sprostredkovať uzavretie zmluvy a záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa
Pojmovými znakmi: predmet a odmena
Predmetom je priame spolupôsobenie sprostredkovateľa, ktoré vedie k uzavretiu zmluvy.

sprostredkovateľská činnosť

musí viesť k očakávanému výsledku.
Ak by sa uzavretie zmluvy nedostavilo, nemožno hovoriť o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľská zmluva je typom

odplatnej zmluvy

a preto poskytnutie odmeny sprostredkovateľovi je ďalším jej

pojmovým znakom. Odmena zodpovedá tomu, že sa sprostredkovateľ pričinil o dosiahnutie výsledku.
Vznik: dohodou strán o jej podstatných zložkách, a to predmete a odmene. Zákon na vznik tejto zmluvy nevyžaduje
písomnú formu.
Práva a povinnosti:
o práva sprostredkovateľa:



právo na dohodnutú



právo na náhradu nákladov spojených s jeho činnosťou, ale to iba v prípade, že to bolo výslovne dohodnuté

o

obe zmluvné strany majú vzájomnú oznamovaciu povinnosť

o

sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo čokoľvek prijímať len, ak bol na to písomne splnomocnený

Zánik: OZ nemá osobitné ustanovenia zániku právneho vzťahu zo sprostredkovateľskej zmluvy, preto sa uplatnia
všeobecné spôsoby zániku záväzku, najmä splnenie

44. ZMLUVA O ZDRUŽENÍ
Pojem: zmluva, ktorou sa niekoľko osôb združuje, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného hospodárskeho účelu
Pojmové znaky:

 združenie osôb => bez obmedzenia ich počtu; môžu nimi byť FO aj PO; zmluvou o združení sa nevytvára nový

právny subjekt, preto združenie nemá spôsobilosť na práva a povinnosti

 spoločné pričinenie => spôsoby pričinenia sa spočívajú buď v pracovnej alebo majetkovej účasti

 dosiahnutie hospodárskeho účelu

Vznik: len čo sa zmluvné strany dohodli o podstatných náležitostiach; nepredpisuje sa písomná forma
Práva a povinnosti zmluvných strán:
a) každý je povinný rozvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by

mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu

b) ak pričinenie spočíva v poskytnutí majetkových hodnôt, je účastník povinný poskytnúť tieto majetkové hodnoty na

účely zmluvy

c) správu vecí vykonáva niektorý účastník poverený zmluvou, alebo s vecami nakladá v záujme dosiahnutia účelu

účastník, ktorý ich poskytol, je však povinný ich oddeliť od svojho ostatného majetku

d) majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva predmetom spoluvlastníctva všetkých účastníkov zmluvy,

spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak

e) zo záväzkov voči tretím osobám sú členovia zaviazaný spoločne a nerozdielne; Ak nie je v zmluve určené inak =

platí dispoztívne pravidlo = > účastníci rozhodujú jednomyseľne => príp. dohoda o pridelení hlasu podľa podielu 
väčšinové hlasovanie

Zánik:

I. zánik celého právneho vzťahu založeného zmluvou o združení:

a. dosiahnutím účelu
b. uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dohodnutá
c. splnením rozväzovacej podmienky
d. dohodou členov o zrušení a rozpustení združenia

26

II. zánik členstva jednotlivého člena:

a.

vystúpením – každý účastník môže zo združenia kedykoľvek vystúpiť, nesmie však vystúpiť v nevhodnom čase a na
ujmu ostatných účastníkov

b. vylúčením – účastníka možno z vážnych dôvodov vylúčiť, pričom je potrebné jednomyseľné uznesenie, ak zmluva

neurčuje inak

c.

smrťou, príp. zánikom, ak ide o PO – nevylučuje sa, aby zmluva určovala, že namiesto zomretého člena nastupujú
dedičia; ak zmluva takúto úpravu neobsahuje, treba predpokladať, že smrťou člena jeho členstvo zaniká

45. POISTNÉ ZMLUVY – všeobecná charakteristika, predmet poistenia
Účelom poistenia je finančne zabezpečiť FO a PO v prípade, ak nastanú nepriaznivé náhodné udalosti. Účastníkmi
poistnoprávnych vzťahov sú poisťovateľ a poistník.
Poisťovateľ: sa rozumie poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne.
Poistník: osoba k-á s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu a môže ním byť ktorákoľvek FO a PO:
Zmluvné poistenie: vzniká na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi poisťovateľom a poistníkom.
Zákonné poistenie: vzniká bez uzavretia poistnej zmluvy na základe iných skutočností a podmienok priamo uvedených
v zákone
Rozlišujeme poistenia: a) poistenie majetku

b)poistenie osôb

c)poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, majetkovú škodu.

Poistná zmluva -

jedna zmluvná strana (poistiteľ) sa zaväzuje, že v dojednanom rozsahu poskytne plnenie druhej

strane, ak nastane náhodná udalosť bližšie označená v zmluve, a druhá strana (poistník) sa zaväzuje platiť
poistiteľovi poistné
Poistná zmluva obsahuje najmä:

Poistná zmluva obsahuje najmä:
a)

výšku poistnej sumy,

b)

výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové alebo bežné poistenie

c)

poistnú dobu

d)

údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a v akým spôsobom

e)

práva a povinnosti poisťovateľa

f)

výšku odkupnej hodnoty

Súčasťou zmluvy sú:

a) všeobecné poistné podmienky => schválené orgánom štátneho dozoru, v

poistnej zmluve sa od poistných podmienok možno

odchýliť len v

prípade, ktoré sú v

nich určené; v

iných prípadoch len, ak je to na prospech poistníka; obsahujú najmä

:

1. vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie a kedy táto povinnosť nevzniká
2. rozsah a splatnosť poistného plnenia
3. ustanovenia o povinnosti platiť poistné a výšku poistného
4. poistné obdobie
5. čas platnosti poistnej zmluvy a
6. princípy, podľa ktorých sa poistený budú zúčastňovať na prebytkoch poistného

b) môžu byť aj osobitné poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných podmienok alebo ich dopĺňajú alebo sa majú

používať pre určité typy poistných zmlúv



Osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy na základe inej
skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených – zákonné poistenie



Osobitný predpis môže ustanoviť FO alebo PO povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu – povinné zmluvné
poistenie

Predmetom:



jednotlivé veci, alebo súbor vecí, ktoré sa poisťujú pre prípad poškodenia zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd;



predmetom môže byť aj majetok, ktorý patrí inej osobe, než tej, ktorá uzavrela poistnú zmluvu; smrť FO alebo zánik PO, ktorá
poistenie dojednala má za následok, že osoba v prospech ktorej bola zmluva uzavretá

Mechanizmus vzniku poistnej zmluvy:

o

na uzavretie zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ; ak ju neurčil, tak do mesiaca odo dňa,
kedy ho druhý účastník dostal

o

zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu

o

vyžaduje sa písomná forma, pokiaľ v Občianskom Zákonníku alebo poistných podmienkach nie je ustanovené inak

o

požiadavka písomnej formy sa vzťahuje nielen na zmluvu, ale aj na ďalšie p. ú. týkajúce sa poistenia, výnimkou je konkludentné
prijatie návrhu poistiteľa a to zaplatením poistného za ustanovených podmienok; zmluva potom vzniká okamihom zaplatenia
poistného

o

z hľadiska právnej istoty má osobitný význam povinnosť poistiteľa vydať poistníkovi písomné potvrdenie o uzavretí poistnej
zmluvy (poistka)

o

pri uzavieraní poistnej zmluvy je poistník povinný pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa; túto
povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď
poistnú zmluvu sám neuzaviera

Zmluva o

poistení majetku

:

o

predmetom:

27



jednotlivé veci, alebo súbor vecí, ktoré sa poisťujú pre prípad poškodenia zničenia, straty, odcudzenia alebo iných
škôd;



ak nastane poistná udalosť a týka sa poistenej veci, poistený má právo na poskytnutie peňažného plnenia vo výške
určenej podľa dohodnutých podmienok



zmena v osobe vlastníka má za následok zánik poistnoprávneho vzťahu, ak poistné podmienky neurčujú inak



predmetom môže byť aj majetok, ktorý patrí inej osobe, než tej, ktorá uzavrela poistnú zmluvu; smrť FO alebo zánik
PO, ktorá poistenie dojednala má za následok, že osoba v prospech ktorej bola zmluva uzavretá, vstupuje ex lege do
právneho vzťahu namiesto osoby, ktorá zmluvu uzavrela

o

obsah:


poistený má predovšetkým preventívnu povinnosť dbať na to, aby poistná udalosť nenastala



poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti

Zmluva o

poistení osôb

:

o

poistený má právo, aby mu poistiteľ vyplatil dohodnutú sumu, alebo mu platil dohodnutý dôchodok, alebo aby mu poskytol
plnenie vo výške určenej podľa dohodnutých podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť – konkrétne telesné poškodenie,
dožitie určitého veku, smrť alebo iná poistná udalosť

o

ak je poistnou udalosťou smrť poisteného ten, kto uzavrel zmluvu, môže určiť osobu, ktorej má v dôsledku poistnej udalosti
vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému; až do vzniku poistnej udalosti možno určenie osoby
zmeniť, zmena je účinná doručení oznámenia poistiteľovi

o

ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie, právo na plnenie nadobúdajú
tieto osoby:

a.

manžel poisteného, ak ho niet

b. deti poisteného, ak ich niet
c.

rodičia poisteného, a ak ich niet

d. osoby, ktoré žili s poisteným v spoločnej domácnosti po dobu najmenej jedného roka pred smrťou v spoločnej

domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli na poisteného odkázané výživou; ak niet
ani týchto osôb, nadobúdajú toto právo

e.

dedičia poisteného

o

poistiteľ má právo znížiť sumu, ktorú má vyplatiť, ak je poistnou udalosťou úraz a ak k úrazu došlo následkom požitia alkoholu
alebo návykových látok poisteným

Zmluva o

poistení zodpovednosti za škody

:

o

poistený má právo, aby poistiteľ v prípade poistnej udalosti, podľa poistných podmienok nahradil škodu, za ktorú zodpovedá
poistený

o

pri tomto druhu poistenia sa poisťuje zodpovednosť za škody, ktoré vznikli na živote a zdraví alebo na veci, prípadne
zodpovednosť za inú majetkovú škodu

o

zmluvu môže uzavrieť FO aj PO aj v prospech tretej osoby

o

poistiteľ platí náhradu škodu poškodenému (nie poistenému) za predpokladu, že nastane poistná udalosť

o

poškodený však nemá právo na plnenie proti poistiteľovi, ak osobitné predpisy neustanovujú inak

o

poškodený si môže uplatniť právo na náhradu škody len proti poistenému škodcovi

o

poistiteľ nemá právo znížiť náhradu poskytovanú poškodenému v prípade, ak poistený porušil svoje povinnosti

o

sumu, o ktorú si poistiteľ nemohol svoje plnenie z tohto dôvodu znížiť je povinný uhradiť poistený

ak poistený spôsobí škodu v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok, poistiteľ má nárok na primeranú náhradu toho, čo
za neho plnil

46. ZMLUVA O

VKLADE

 je zmluvou o vklade vzniká vkladový vzťah ako druh záväzkového vzťahu, ktorého subjektmi na jednej strane sú FO

a PO ako vkladatelia a na strane druhej peňažné ústavy ako prijímatelia vkladov

o

peňažnými ústavmi sa chápu predovšetkým banky, prípadne aj ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené uzavrieť zmluvy
o vklade

 zmluva o vklade je typickou reálnou zmluvou, čo sa prejavuje najmä v tom, že vzniká zložením vkladu v peňažnom

ústave a jeho prijatím peňažným ústavom

 k základným právam vkladateľa patrí právo na úroky a iné majetkové výhody a právo s vkladom nakladať

 súčasťou zmluvného vzťahu môže byť dohoda účastníkov o viazaní výplaty vkladu na oznámemie určitého hesla alebo

splnenie inej podmínky

Zmluva o

vklade na vkladných knižkách



vzniká zložením vkladu vkladateľa a jeho prijatím peňažným ústavom, pričom peňažný ústav potvrdí túto skutočnosť
vydaním vkladnej knižky



vkladná knižka je teda dokladom (dôkazom) o existencii vkladu a je upravená tak, že z nej vyplýva výška vkladu, jeho
zmeny a konečný stav



vkladná knižka je legitimačným dokladom, nemožno ju považovať za cenný papier



vzhľadom na legitimačný charakter, jej existencia je predpokladom nakladania s vkladom zo strany vkladateľa, preto
v prípade straty alebo zničenia peňažný ústav uskutoční umorovacie konanie



druhy vkladných knižiek

:

28

a) na doručiteľa

– vkladom na takejto vkladnej knižke je oprávnený disponovať každý, kto ju predloží; môže byť

vystavená len pre FO; z hľadiska právnej ochrany vkladov FO sa považuje za anonymný vklad, ktorý nepožíva
zákonnú ochranu

b) na meno

- vkladom na takejto knižke môže disponovať len ten, na koho meno, priezvisko, adresu, dátum

narodenia alebo identifikačný znak PO je vystavená

c) cestovné vkladné knižky

- s vkladom môže v určených prípadoch nakladať každý, kto predloží vkladnú knižku

a preukazný lístok, podstata spočíva v tom, že zásadne s vkladom možno disponovať aj v inom peňažnom ústave
alebo na pošte



zo zákona sa vkladový vzťah zrušuje, ak vkladateľ po dobu 20 rokov s vkladom nenakladal ani nepredložil vkladnú knižku
na doplnenie záznamov; vkladový vzťah takto zaniká uplynutím uvedenej doby – vkladateľ má právo na vyplatenie
zostatku zrušeného vkladu; vkladateľ môže toto právo uplatniť v 3 ročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od
okamihu zrušenia vkladového vzťahu

Vkladové listy a

ďalšie formy vkladov



vkladový list je osobitná forma vkladu a to jednorazového a pevného, ktorý sa nevyberá ani nedopĺňa



vkladový list je predmetom predaja



v takéto podobe vystupuje na jednej strane ako potvrdenie banky vkladateľovi o vloženom vklade a na strane druhej ako
cenný papier, ktorý sa dá prevádzať; preto sa naň uplatňujú predpisy o cenných p. a tiež sa naň primerane vzťahujú
ustanovenia Občianskeho Zákonníka



aj v oblasti vkladových vzťahov sa uplatňuje zásada zmluvnej slobody účastníkov Občianskoprávnych vzťahov, podľa
Občianskeho Zákonníka môže peňažný ústav dojednať s vkladateľom aj iné formy vkladov, budú predovšetkým závisieť od
dohody zmluvných strán

47. VEREJNÁ SÚŤAŽ A

VEREJNÝ PRÍSĽUB

Verejná súťaž:
Pojem: jednostranný neadresovaný p.ú. FO alebo PO (vyhlasovateľa), ktorá verejne vyhlasuje súťaž na určité dielo alebo
výkon, za čo sľubuje cenu
Predmet: dielo alebo výkon
Vznik: okamihom zverejnenia; okrem všeobecných náležitostí musí tento jednostranný p. ú. obsahovať:



presné vymedzenie predmetu a lehotu súťaže



výšku cien a ostatné súťažné podmienky



vyhlásenie, kto posúdi splnenie podmienok a vykoná ocenenie a v akej lehote



kritériá podľa akých sa bude predmet súťaže posudzovať

Povinnosti vyhlasovateľa súťaže: poskytnúť ceny tým súťažiacim, ktorí splnili podmienky súťaže; táto povinnosť je
vynútiteľná súdom
Odvolanie súťaže: len výnimočne a zo závažných dôvodov; buď rovnakým spôsobom, akým došlo k jej vyhláseniu, alebo
iným rovnako účinným spôsobom

Verejný prísľub:
Pojem:

jednostranný p. ú., ktorým sa niekto verejne vyhlasuje, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie

jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia určité podmienky
Subjekty: verejný prísľub môže urobiť FO aj PO
Podmienky:



určujú podrobnosti, kto a za akých okolností dostane sľúbenú odmenu;



ak tieto podmienky neurčujú inak, odmenu dostane ten, kto ich najskôr splní;



v prípade, ak boli splnené, vzniká tomu, kto ich splnil, nárok na vyplatenie sľúbenej odmeny / iného plnenia => nárok možno
uplatniť aj súdne;



ak by podmienky splnilo súčasne niekoľko osôb, ale z ich obsahu vyplýva, že odmenu má dostať len 1 osoba, delí sa medzi
nich odmena rovným dielom

48. PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM

Občianskoprávnu prevenciu možno charakterizovať ako spôsob predchádzania ohrozeniu či porušeniu PaP v
občianskoprávnych vzťahoch zabezpečovaný normami občianskeho práva.

Tvorí súčasť právnej prevencie.

Zásadu prevencie zdôrazňuje OZ v celom svojom obsahu.
Najvýraznejšie sa princíp prevencie v OZ prejavuje pri úprave zodpovednosti za škodu. OZ ustanovuje jednak
všeobecnú (generálnu) preventívnu povinnosť a osobitné

(konkrétne, špeciálne)

preventívne povinnosti.

Všeobecná (generálna) preventívna povinnosť - ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Považuje sa za základný princíp. V záujme
predchádzania škodám sa OZ neobmedzuje len na ustanovenia všeobecnej preventívnej povinnosti. Vznik škody nemusí
vždy spočívať iba v konaní ľudí, ale príčina škody môže závisieť aj od objektívnych okolností nezávislých od vôle ľudí.

Osobitná

(konkrétna, špeciálna) preventívna povinnosť

–

hrozí zdraviu, majetku alebo životnému prostrediu.

Špeciálna prevencia sa týka len toho , komu škoda hrozí. Ohrozenou môže byť FO aj PO. Spočíva v povinnosti zakročiť
(tzv. zakročovacia resp. zasahovacia preventívna povinnosť)

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Ak je stupeň ohrozenia

vyšší => ohrozený má právo dovolať sa súdnej ochrany, ktorou by sa sledovalo uloženie povinnosti vykonať

vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie škody (tzv. prevencia súdom), či už vo forme predbežného

opatrenia alebo rozhodnutím vo veci samej.

29

Ďalšími prípadmi špeciálnej

prevencie je

konanie

v krajnej núdzi

a v

nutnej obrane

. Vykonanie preventívneho

zákroku býva zväčša spojené s vynaložením určitých nákladov. Občiansky zákonník poskytuje ohrozenému právo na
náhradu

 na náhradu účelne vynaložených nákladov,
 na náhradu škody, k-ú pri odvracaní ohrozenia sám utrpel, a to najviac v rozsahu

zodpovedajúcom škode, k-á bola odvrátená.

Podstatný rozdiel JE v úprave zakročovacej povinnosti podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

OZ

na vznik tejto zodpovednosti

vyžaduje zavinenie

. Obch. Z je založený na objektívnom princípe.

To znamená, že účastník občianskoprávneho vzťahu sa zbaví zodpovednosti dôkazom o neexistencii zavinenia,
pre obchodnoprávne vzťahy je nutný dôkaz o existencii okolnosti vylučujúcej zodpovednosť

.

49. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU –

pojem, predpoklady

, Okolnosti vylučujúce vznik zodpovednosti za škodu

Pojem: Zodpovednosť ako následná (sekundárna) právna povinnosť vznikajúca subjektu, k-ý porušil primárnu práv.povinnosť
Podstata spočíva vo vzniku nepriaznivého právneho následku, ktorý postihuje toho, kto porušil primárnu povinnosť; OZ
v niektorých prípadoch na vznik zodpovednosti nevyžaduje porušenie primárnej právnej povinnosti, ale jej vznik viaže iba na
určitú kvalifikovanú udalosť – absolútna zodpovednosť
Predpoklady:

1.

protiprávny úkon

o

spočíva v rozpore p.ú. alebo správania sa osoby s právom;

o

nezáleží, či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu, alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu;

o

o rozpor ide nielen vtedy, ak úkon alebo správanie osoby porušuje objektívne právo, ale aj vtedy, ak ho
obchádza;

o

protiprávne môže byť nielen konanie, ale aj opomenutie;

o

úkon môže byť zavinený aj nezavinený

o

okolnosti vylučujúce protiprávnosť:

a. plnenie povinnosti -
b. výkon práva
c. svojpomoc
d. konanie v nutnej obrane
e. konanie v krajnej núdzi
f. súhlas postihnutého (poškodeného)

2.

ujma :

a) majetková: určitá majetková strata vyjadriteľná v peniazoch; náprava:

a. náhrada
b. obnovenie pôvodného stavu

b) nemajetková ujma: ujma v osobnej sfére; náprava – iba jej určité spravodlivé zmiernenie

Škoda:

podľa výkladu súdnej praxe – majetková ujma poškodeného, ktorú je možné vyčísliť v peniazoch, prejavuje sa ako

a) skutočná škoda
b) ušlý zisk

3.

príčinná súvislosť medzi predpokladmi uvedenými v bode 1 a 2

4.

zavinenie: vnútorný psychický vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému konaniu, úkonu, ktorý sa prieči
objektívnemu právu;

o

formy a stupne zavinenia:

a) úmysel

1. priamy
2. nepriamy

b) nedbanlivosť

a. vedomá
b. nevedomá



prvé tri majú objektívnu povahu; štvrtý má subjektívnu



na vznik subjektívnej zodpovednosti je potrebná existencia predpokladov tak subjektívnej, ako aj objektívnej povahy;
možno sa je zbaviť prostredníctvom vyvinenia exculpácie



na vznik zodpovednosti založenej na objektívnom princípe stačí existencia predpokladov objektívnej povahy -
zodpovednosť za výsledok, za náhodu– objektívnej zodpovednosti sa nemožno zbaviť

Okolnosti vylučujúce protiprávnosť:
Plnenie povinnosti –

Povinnosť vykonávať určitú činnosť. Spravidla býva spojená s výkonom určitého povolania alebo

funkcie.

30

Výkon práva -

Výkon práva vylučuje protiprávnosť iba za predpokladu, že sú splnené potrebné náležitosti, najmä že

výkon práva nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi

Svojpomoc - Svojpomocné správanie nemá charakter protiprávneho konania, ak sú dané podmienky ustanovené v §6.

Konanie v

nutnej obrane

- Podmienkami konania v nutnej obrane sú:

 existencia hroziaceho či trvajúceho protiprávneho útoku na chránené občianskoprávne vzťahy.
 obrana nesmie byť zrejmé neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.

Konanie v

krajnej núdzi

- Podmienkami krajnej núdze sú:

 existencia bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva.
 existencia nebezpečenstva, ktoré konajúci sám nevyvolal;
 nebezpečenstvo za daných okolností nebolo možné odvrátiť inak, napríklad útekom (zásada

subsidiarity);

 následok spôsobený zákrokom nesmie byť zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší než ten, ktorý

hrozil (zásada proporcionality).

Súhlas postihnutého (poškodeného) -

Protiprávnosť úkonu je zásadné vylúčená aj v prípade, keď k správaniu,

ktorým bola spôsobená škoda, došlo so súhlasom postihnutého. Platí pri splnení určitých podmienok:



súhlas sa musí týkať zásahu do takých práv jednotlivca, o ktorých mu právny poriadok dovoľuje rozhodovať;



súhlas musí dať osoba spôsobilá na právne úkony;



súhlas musí byť daný ešte pred vznikom škody.

50. ŠKODA – pojem, rozsah a

spôsob náhrady škody, moderačný princíp

Škodou podľa výkladu súdnej praxe sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne
vyjadriť. M

ôže byť spôsobená zavinene alebo z nedbanlivosti.

Rozsah náhrady škody:
a) na veci:

o

celá skutočná škoda;

 nie je žiadna maximálna hranica, ale poškodený by nemal profitovať,
 malo by dôjsť k odpočítaniu výhod, ktoré poškodený v súvislosti s porušením právnej povinnosti druhou

stranou sám získal,

 pokiaľ by k odpočítaniu nedošlo, škodcovi ostáva návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia
 Občianske právo nepozná osobitnú cenu- cenu obľuby

o

ušlý zisk

b) na zdraví:

o vytrpené bolesti a
o sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného
o strata na zárobku, dôchodku a účelné náklady liečenia, jednorázové vyrovnanie
o primerané náklady pohrebu a výživy pozostalých

Rozsah môže súd výnimočne, vzhľadom na okolnosti prípadu primerane znížiť; predpoklady:

a) musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa
b) nesmie ísť o škodu spôsobenú úmyselne

Ide o

moderačné právo súdu §450.

Spôsob náhrady škody:
a) v peniazoch - umožňuje poškodenému, aby si za poskytnuté peniaze zadovážil tú istú vec, prípadne iný predmet.
b) uvedením do predošlého stavu do stavu v akom sa vec nachádzala pred spôsobením škody.
Nie je vylúčená ani kombinácia. Zákon dáva poškodenému právo na výber vybrať si medzi oboma spôsobmi náhrady škody.

51. SUBJEKTY ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU – spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu, zavinenie poškodeného
Subjekty zodpovednosti za škodu:

1. fyzické osoby,

2. právnické osoby.

Na zodpovednosť FO za škodu sa vyžaduje subjektívny predpoklad spočívajúci v zavinení => treba, aby FO bola spôsobilá
(tzv. spôsobilosť na zavinenie, niekedy tiež tzv. deliktuálna zodpovednosť ).
Občianske právo všeobecné viaže

vznik spôsobilosti osôb na zavinenie

na:

a) dosiahnutie plnoletosti

b) existenciu predpokladu, že osoba nie je postihnutá duševnou poruchou

Za určitých predpokladov občianske právo priznáva spôsobilosť na zavinenie aj maloletým osobám, resp. osobám, ktoré trpia
duševnou poruchou. Vtedy, keď tieto osoby sú schopné v konkrétnom prípade rozpoznať následky svojho konania a
zároveň ho určovať a ovládnuť. Možno hovoriť o obmedzenej (čiastočnej) spôsobilosti osoby na zavinenie.

Súdna prax vyžaduje, aby uvedené predpoklady zodpovednosti za zavinenie boli splnené súčasne. Môže nastať aj
taká situácia, že dôvody vylučujúce spôsobilosť na zavinenie budú kumulované v jednej osobe. V takomto prípade sa
prihliada najmä na duševnú poruchu osoby. Iná situácia vzniká , keď sa do stavu prechodnej duševnej poruchy osoba
privedie sama vlastnou vinou – zavinením. Ak je zodpovednosť osoby založená na objektívnom princípe, na vznik tohto
druhu zodpovednosti netreba, aby osoba bola zároveň spôsobilá na zavinenie.

31

Na vznik zodpovednosti za škodu PO-y sa spravidla predpokladá existencia zavinenia. Podstatou zavinenia je
psychický vzťah k správaniu, ktoré sa prieči objektívnemu právu. Subjektom občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu môže byť aj štát. Štát – pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov, má postavenie PO-y.
Spoločná zodpovednosť viacerých škodcov môže mať formu

buď:

a) zodpovednosti spoločnej a nerozdielnej
b) zodpovednosti čiastkovej .

Ak

škodu spôsobilo viac škodcov

, OZ

ustanovuje

zodpovednosť spoločnú a nerozdielnu

, čiže solidár

nu

.

Podstata spočíva v tom, že každý zo škodcov zodpovedá za všetkých, a naopak, všetci škodcovia zodpovedajú za každého.
Ak jeden zo solidárne zaviazaných škodcov nahradil celú škodu, než aká naňho pripadá, vyporiada sa s ostatnými
škodcami podľa individuálnej účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Pri zavinení škody poškodeným

treba rozlišovať, či škoda bola spôsobená :

a) výlučným zavinením poškodeného, alebo

b) spolu zavinením poškodeného.

Ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju poškodený v celom rozsahu sám.
Ak bola škoda spôsobená spolu zavinením poškodeného, znáša ju poškodený pomerne, podľa účastí na spôsobení škody.
Na spolu zavinenie poškodeného musí súd v konaní o náhradu škody prihliadať aj bez návrhu.

52. VŠEOBECNÁ ZODPOVEDNOSŤ FYZICKÝCH A

PRÁVNICKÝCH OSOB ZA SPOSOBENÚ ŠKODU

Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje:

a) protiprávny úkon,

b) škoda,
c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
d) zavinenie.

Zodpovednosť FO:
Vzťahuje sa na prípady, keď FO spôsobí škodu inej osobe, ak nie je daná osobitná úprava. FO zodpovedá za svoje
vlastné zavinenie, ktoré sa predpokladá = t.j prezumpcia zavinenia. Prezumpcia zavinenia sa vzťahuje len na nedbanlivosť,
a to na nevedomú nedbanlivosť; úmysel škodcu sa musí preukázať.
Zodpovednosť PO:
Je upravená spolu so zodpovednosťou FO. Použije sa vždy, keď na prípad nemožno aplikovať niektoré z iných
ustanovení OZ o náhrade škody. Vznik zodpovednosti PO sa viaže na splnenie rovnakých podmienok ako pri
zodpovednosti FO. O protiprávny úkon PO ide vtedy, keď škodu spôsobili pri svojej činnosti, ktorých na tuto činnosť použila.
Zodpovednosť PO nebude daná, ak napr. niekto konal v úmysle alebo vedome za iného zo svojej (vlastnej) iniciatívy.

53. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PREVÁDZKOVOU ČINNOSŤOU A

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU

SPÔSOBENÚ TÝMI, KTORÍ NEVEDIA POSÚDIŤ NÁSLEDKY SVOJHO KONANIA
Zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkovou činnosťou

= J

e ďalšou z foriem všeobecnej zodpovednosti.

Predpokladmi vzniku tejto prísnej (objektívnej) zodpovednosti sú:

a) škodná udalosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej

činnosti,

b) vznik škody,

c) príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom

škody.

Škodou spôsobenou prevádzkovou čin

nosťou je škoda spôsobená:

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, pripadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa inému spôsobí škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu

podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Základom prevádzkovej činnosti bude určitá organizovaná, cieľavedomá činnosť, pričom nie je rozhodujúce, o akú
činnosť ide. Nevyžaduje sa, aby išlo o prevádzku zvlášť nebezpečnú. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
nemožno (ako to odôvodňuje súdna prax) považovať zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu na zdraví pacienta,
ktorá má svoju príčinu v samom lekárskom zákroku, či v spôsobe vykonania = vzhľadom na špecifickú povahu
lekárskeho zákroku. Možnosť liberácie je zákonom viazaná na preukázanie buď toho, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou (vis maior / požiar) ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo preukázanie toho, že škoda bola
spôsobená vlastným konaním poškodeného.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu

posúdiť následky svojho konania

Ak škodu spôsobí maloletý alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ako subjekty zodpovednosti prichádzajú do úvahy:

a)

tí, k-í nad týmito priamymi škodcami zanedbali náležitý dohľad - predovšetkým rodičia maloletých detí, osvojitelia, resp.

budúci osvojitelia, poručníci, pestúni, osoby, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, aj tí, k-ým boli tieto osoby
s ich súhlasom zverené do výchovy
b) maloletý alebo plnoletá osoba postihnutá duševnou poruchou za predpokladu, že v konkrétnom prípade boli spôsobilí na
zavinenie a boli schopní rozpoznať' následky svojho konania a zároveň ho ovládnuť.

Náležitý dohľad nemožno chápať tak, že osoby povinné na dohľad by doslova museli „strážiť“ každý krok a čin
zvereného chránenca.

Z

hľadiska toho, kto zodpovedá za spôsobenú škodu, môžu nas

tať tieto prípady:

32

a) za škodu zodpovedá výlučné maloletá osoba
b) osoby, ktoré vykonávajú dohľad
c) osoby pod osobitnou ochranou zákona, ako aj osoby, ktoré nad nimi vykonávajú
dohľad
d) poškodenému nezodpovedá nikto

S prípadmi zodpovednosti súvisia prípady týkajúce sa zodpovednosti tých, ktorí sa vlastnou vinou uviedli do takého stavu,
že neboli schopní ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, a v takomto stave spôsobili škodu.

54.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú PORUŠENÍM POVINNOSTI Z

EXISTUJÚCEHO ZAVÄZKOVOPRÁVNEHO VZŤAHU

&

zodpovednosť za škodu spôsobenú NEZÁKONNÝM ROZHODNUTÍM / NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením

povinnosti z existujúceho záväzkového vzťahu

Zodpovedá každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu /
zničenie.

Táto zodpovednosť sa týka FO a PO.

Predpoklady vzniku tejto osobitnej zodpovednosti:

a) prevzatie veci, ktorá má byť predmetom záväzku,
b) poškodenie, strata alebo zničenie veci,
c) príčinná súvislosť medzi prevzatím veci, ktorá má byť predmetom záväzku, a poškodením, stratou alebo zničením veci.

Je

objektívnou zodpovednosťou

, a preto nie je rozhodujúce, ako došlo k škodnej udalosti. Podstatnou je skutočnosť, že došlo k

poškodeniu, strate alebo zničeniu veci. K prevzatiu veci, ktorá je predmetom záväzku, dochádza na základe zmluvy.
Liberačným dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti (liberácia) je skutočnosť, že ku škode by došlo aj inak.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti sú:

a) škodová udalosť, k-á má pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré PO / FO použila pri plnení záväzku voči inej
osobe,
b) škoda,
c) príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.

Základným predpokladom tejto zodpovednosti je

okolnosť

, ktorá má svoj pôvod v povahe prístrojov / vecí použitých pri plnení

záväzku,

ktorá u inej osoby vyvolala škodu

= tzv.

absolútna objektívna zodpovednos

ť.

Zodpovedná osoba sa teda nemôže zbaviť zodpovednosti napríklad tvrdením, že vykonala všetko, čo bolo v jej
silách, aby zabránila škode. Subjektom tejto zodpovednosti nemusí byť len právnická osoba, ale aj fyzická osoba.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom

IDE o

zodpovednosť

za škodu spôsobenú:

— orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a

— orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

Subjektom zodpovednosti je buď štát alebo územná samospráva. Zodpovednosť štátu za škodu sa týka nezákonného
rozhodnutia, nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste alebo o ochrannom
opatrení, rozhodnutia o väzbe, alebo nesprávneho úradného postupu.

Škodou je skutočná škoda a ušlý zisk, poškodený má

nárok na náhradu straty zárobku a právo na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy.
Na vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje existencia nasledovných

predpokladov:

a) nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody,

rozhodnutie o treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup,

b) škoda,
c) príčinná súvislosť

Za

nesprávny

úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov FO a PO. Škodou podľa tohto zákona je
skutočná škoda a ušlý zisk. Osobitosťou je, že zákon poškodenému výslovné priznáva aj nárok na náhradu straty na
zárobku. Okrem náhrady majetkovej škody má poškodený aj právo na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri vý

kone verejnej moci je konštruovaná ako

zodpovednosť

objektívna a bez

možnosti liberácie.

Ďalším zo subjektov sú orgány územnej samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú jej orgánmi
pri výkone samosprávy, ak ku škode došlo nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Koná buď
starosta , alebo predseda samosprávneho kraja).

Na vznik zodpovednosti územnej samosprávy sa vyžaduje existencia týchto predpokladov:

a) nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
postup,
b) škoda,
c) príčinná súvislosť

Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

33

55. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPOSOBENÚ PREVÁDZKOU DOPRAVNÝCH PROSTRIEDKOV

Subjektom : prevádzkovateľ dopravných prostriedkov, môže ním byť podľa §427:

o

FO alebo PO vykonávajúca dopravu

o

iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla či lietadla

Pojem prevádzkovateľ:

o

nie je definovaný, za prevádzkovateľa sa spravidla považuje ten, kto má právnu a faktickú možnosť, aby disponoval
vozidlom,

o

nemusí byť totožný s vlastníkom,

o

osoba, ktorá inej osobe požičala motorové vozidlo

o

v určitých zákonom presne vymedzených prípadoch subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopr.
prostr. môže byť aj:



prevádzkovateľ podniku, kde sa vykonáva oprava dopravného prostriedku



dopravný prostriedok sa používa bez vedomia prevádzkovateľa, rozlišujú sa dva prípady:

a.

osoba použila prostriedok bez vedomia a proti vôli prevádzkovateľa – zodpovednou sa stáva

táto osoba

b. osoba používa prostriedok bez vedomia a proti vôli prevádzkovateľa, ale prevádzkovateľ toto

použitie umožnil svojou nedbanlivosťou – zodpovedá škodca s prevádzkovateľom solidárne

Predpokladmi zodpovednosti:

a) škodná udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku
b) škoda
c) príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou

Dopravné prostriedky:

a) železnice všetkého druhu
b) motorové vozidlá všetkého druhu
c) lietadlá
d) motorové plavidlá

Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu ,,vyvolanú osobitnou povahou dopravného prostriedku!“ Zodpovednosť podľa §427
a nasl. je objektívnou zodpovednosťou s možnosťou liberácie. Občiansky zákonník uvádza

dva

liberačné dôvody

:



Liberačné dôvody:

a) spôsobenie škody okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a ktorej sa nemohlo zabrániť ani po vynaložení

všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať

b) spôsobenie škody zavinením poškodeného

Okolnosť má svoj pôvod vo vnútornom organizme prevádzky, riadení, alebo uskutočňovaní prevádzky. Prevádzkovateľ tak
bude zodpovedať za škodu spôsobenú udalosťou, k-á má svoj pôvod vo vadnom stave využívaného zariadenia. Za takto
spôsobené škody zodpovedá prevádzkovateľ bez zreteľa na to, či ich mohol odvrátiť, alebo nie.
Pre vonkajšiu okolnosť je charakt. pôsobenie živelných prírodných síl (blesku, víchrice, povodne apod.).Vynaložením
všetkého úsilia na odvrátenie okolnosti vyvolávajúcej škodu treba rozumieť objektívne možnú starostlivosť, kt. bolo možné za
daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť na dosiahnutie tohto cieľa. Nesmie ísť o subjektívnu neodvrátiteľnosť.
Prevádzkovateľ sa zbaví občianskoprávnej zodpovednosti aj vtedy kde bola škoda spôsobená zavinením poškodeného.
Ak dôjde k stretu prevádzok dvoch al. viacerých prevádzkovateľov => situácia je odlišná podľa toho ,či škoda vznikla:

a) na zdraví- živote- alebo na veciach iných subjektov než prevádzkovateľov , resp. ich zamestnancov
b) na zdraví – živote - alebo na viacerých majetkových právach prevádzkovateľov resp. ich zamestnancov

,,Stret prevádzok“- je širší pojem než stret dopravných prostriedkov.
Ak následkom stretu prevádzok došlo k spôsobeniu škody iným osobám než prevádzkovateľom. Ich spoločná zodpovednosť
je zodpovednosťou spoločnou a nerozdielnou.
Ak bola stretom prevádzok prevádzkovateľov dopravných prostriedkov spôsobená škoda im samým základom ich vzájomnej
občianskoprávnej zodpovednosti sa stáva objektívny princíp.
Škodami spôsobenými na veciach

môžu byť:

a) škody spôsobené zničením alebo poškodením vecí, ktoré mal poškodený na sebe či pri sebe = šaty, aktovka
b) škody spôsobené odcudzením alebo stratou vecí, ktoré mal poškodený na sebe alebo pri sebe, avšak len za predpokladu,

že poškodený stratil možnosť ich opatrovať = poškodený pri nehode stratil vedomie…

c) škody spôsobené poškodením alebo zničením iných vecí, ktoré poškodený nemal ani na sebe ani pri sebe

56. ZOPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ NA VNESENÝCH ALEBO ODLOŽENÝCH VECIACH
Subjekt:

FO alebo PO, ktorá je prevádzkovateľom činnosti, s ktorou je spojené vnášanie, umiestňovanie, či pravidelné

odkladanie vecí; konkrétne ide o zodpovednosť:

a. prevádzkovateľov ubytovacích služieb - osoby kt. hlavným predmetom prevádzkovej činnosti je poskytovanie

ubytovania, ale aj osoby, u kt. je poskytovanie ubytovania iba doplnkom ich hlavnej prevádzkovej činnosti.

b. prevádzkovateľov činností spojených s pravidelným odkladaním vecí
c. prevádzkovateľov garáží a iných podnikov podobného druhu.

Liberačné dôvody: ide o zodpovednosť, ktorá má charakter objektívnej zodpovednosti, jediným liberačným dôvodom je, že
by ku škode došlo aj inak - živelná prírodná pohroma

34

Predpoklady zodpovednosti: okrem všeobecných, vyžaduje aj osobitné predpoklady, a nimi sú:

a. udalosť vyvolávajúca škodu alebo protiprávny stav pri prevádzke, z ktorou je spravidla spojené odkladanie vecí
b. škoda musí vzniknúť na veciach odložených na mieste určenom na odkladanie vecí alebo na mieste, kde sa obvykle

odkladajú

c. škoda musí vzniknúť na veciach oprávneného účastníka

Predmetom ochrany sú veci, k-é ubytované FO vniesli resp. boli pre ne vnesené do priestorov prevádzky. Zodpovednosť
prevádzkovateľa trvá po celú dobu ubytovania FO, aj keď sa počas pobytu môže okruh vnesených vecí meniť.
Za odložené veci treba pokladať veci, k-é osoba v priestoroch prevádzkových miestností za účelom realizácie príslušnej
služby spravidla odkladá tak, že sa zrieka bezprostredného dozoru nad nimi, takže sa stávajú prístupné prevádzkovateľovi,
jeho zamestnancom, ako aj ďalším osobám.

Pre rôznosť kategórií prevádzkovateľov treba rozlišovať tieto prípady:

1.

Na vznik zodpovednosti u prevádzkovateľov ubytovacích služieb sa vyžaduje splnenie dvoch predpokladov:

a) Prijatie osoby na ubytovanie.
b) U prevádzkovateľov garáží a podobného druhu je oprávneným subjektom ten, kto s prevádzkovateľom uzavrel zmluvu o

umiestení dopravného prostriedku a kto dopravný prostriedok v garáži skutočne umiestnil.

c) V prevádzkárňach v kt. je s určitou činnosťou spojené odkladanie vecí, je oprávneným subjektom ten, ktorý sa riadne

dostal do priestorov prevádzkarne.

2.

Obsah a

spôsob náhrady škody:

o platia všeobecné ustanovenia o náhrade škody § 442 a nasl.
o pokiaľ ide však o klenoty, peniaze a iné cennosti, prevádzkovateľ zodpovedá iba do maximálnej sumy 10000 Sk, pričom

limit sa vzťahuje na všetky veci, nie na každú z nich

o Za iné cennosti nemožno pokladať také bežné predmety osobnej potreby hoci by išlo o hodnotné veci.
o zásada minimalizácie náhrady škody neplatí a prevádzkovateľ je povinný nahradiť škodu v plnom rozsahu, ak:

a. škoda bola spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú, alebo
b. veci boli prevzaté zmluvou do úschovy

Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr však 15 dňa.
po dni, keď sa o škode dozvedel. Ide o prekluzívnu lehotu.

57. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ VADNÝM VÝROBKOM
Rozsah a spôsob náhrady takejto škody nie je upravený osobitne. Limitovaná je len výška náhrady v tom prípade, ak bola
rovnakými výrobkami s tou istou vadou spôsobená škoda viacerým poškodeným. Vtedy výrobca zodpovedá za
spôsobenú škodu do výšky 116.178.716,08Eura.

Ak však bola vadným výrobkom spôsobená škoda na veci, výrobca bude podľa osobitného zákona zodpovedať len

vtedy, ak:

- škoda bola spôsobená na inej veci, ako je vadný výrobok,
- iná VEČ je obvykle určená na osobné použitie alebo osobnú spotrebu a poškodenému slúžila prevažne na

tento účel,

- je takáto škoda vyššia ako 663,88eura.

Zodpovednosť škodcu sa posúdi podľa ustanovení všeobecného (lex generalis) právneho predpisu, ktorým je OZ.

Výrobkom sa rozumie každá hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná. Za výrobok sa teda
nepovažuje nehnuteľnosť. Podstatné je to, že vec bola určená na uvedenie do obehu.

Osobitným spôsobom sa rieši zodpovednosť za škodu spôsobenú tzv. prvotnými poľnohospodárskymi produktmi a zverinou. Za
výrobok sa považujú aj poľnohospodárske a lesné prírodné produkty, produkty včelárstva a rybárstva a zverina bez ohľadu
na to, či boli podrobené prvotnému spracovaniu.

Výrobok je vadný, ak nezaručuje bezpečnosť jeho užitia alebo použitia, ktorú možno od neho očakávať. Ak vadu
vykazuje celá séria v dôsledku nevhodnej konštrukcie alebo dizajnu výrobku, používa sa označenie konštrukčnej vady.
Prípady, keď škoda vznikla v dôsledku chýbajúceho alebo nevhodného upozornenia na riziká užitia alebo použitia
výrobku, ktoré výrobca poskytol alebo mal poskytnúť, používa sa pomenovanie informačné, inštrukčné/marketingové vady.

Vady výrobku môžu byť:

1. výrobné
2. konštrukčné
3. informačné
4. inštrukčné
5. marketingové

Rozhodujúcim pre určenie vadnosti výrobku je teda „očakávanie" užívateľa alebo používateľa, ktoré je odôvodnené,

najmä vzhľadom na:

a) prezentáciu výrobku a informácie o výrobku, ktoré výrobca poskytol alebo mal poskytnúť,
b) predpokladaný spôsob jeho užitia alebo použitia a účel, na aký môže výrobok slúžiť,
c) čas, kedy bol výrobok uvedený do obehu.

Osobitná právna úprava definuje vadnosť výrobku výlučne vo vzťahu k jeho bezpečnosti. Jediným testom bezpečnosti
výrobku je teda legitímne očakávanie poškodeného.

35

Zodpovednosť sa vzťahuje predovšetkým na toho, kto výrobok vyrobil, vyťažil alebo inak získal (výrobca). Výrobca je aj ten
kto výrobok dovezie zo zahraničia na účel predaja, nájmu alebo inej formy užitia alebo použitia v rámci svojej obchodnej
činnosti (dovozca, importér) a aj každý, kto výrobok dodá (dodávateľ). Cieľom právnej úpravy zodpovednosti za škodu
spôsobenú vadným výrobkom je, aby takúto škodu znášal predovšetkým výrobca.
V

ýrobca sa

zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ak preukáže, že

a) výrobok neuviedol do obehu
b) výrobok nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu alebo vada výrobku
nastala neskôr;
c) výrobok nevyrobil napredaj ani ho nedistribuoval
d) vada výrobku je dôsledkom splnenia povinnosti
e) stav vedeckých a technických poznatkov neumožňoval vadu výrobku
zistiť.

Právo na náhradu škody je

majetkovým

právom, ktoré podlieha režimu premlčania. Zodpovednosť výrobcu nemožno

vopred vylúčiť ani obmedziť.

58. VŠEOBECNÉ PREDPOKLADY VZNIKU ZAVAZKOVO PRÁVNÍHO VZŤAHU Z

BEZDOVODNÉHO

OBOHATENIA

Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor

iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. Samo protiprávne konanie subjektu sa javí ako možný, nie však ako všeobecný
predpoklad vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia.

V niektorých prípadoch má svoj význam aj existencia subjektívnej kategórie dobromyseľnosti. Bezdôvodné obohatenie
jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej
hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočívá vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo v znížení pasív a pod.

Občiansky zákonník výslovne ustanovuje, čo sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie. Ide o

nasledovné prípady:

a) prijatie premlčaného dlhu,

b) prijatie dlhu neplatného pre nedostatok formy,

c) prijatie plnenia zo stávky alebo hry medzi fyzickými osobami,
d) vrátenie peňazí požičaných do stávky a hry.

Ide o naturálne práva, to znamená, že plnení z týchto práv sa na súde nemožno s úspechom domáhať.
Prípady jednotlivých

skutkových

podstát

bezdôvodného obohatenia:

a) všeobecnú skutkovú podstatu, ktorá ustanovuje všeobecnú povinnosť' vydať už získané bezdôvodne

obohatenie,

b) osobitné skutkové podstaty, ktoré sa ďalej členia na:

 bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu,
 bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu,
 bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
 bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov,
 bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, čo podľa práva mal splniť sám.

Subjektmi = je ten na úkor koho sa bezdôvodne obohatenie získalo (veriteľ, oprávnený), a ten, kto získal
bezdôvodne obohatenie (dlžník, povinný subjekt).

59. JEDNOTLIVÉ PRÍPADY BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA
BO získané:

1)

plnením bez právneho dôvodu

o

plnenie:

presun majetkovej hodnoty z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry

druhého subjektu; môže spočívať v poskytnutí veci, peňazí, postúpení pohľadávky, v zriadení práva,
v uskutočnení pracovného výkonu

o

nedostatok dôvodu:

musel existovať už od začiatku

plnením z právneho dôvodu

, ktorý odpadol: dôvod na plnenie tu existoval od začiatku, avšak dodatočne pôvodný dôvod

odpadol, pričom sa už plnilo =>dôvod

mohol odpadnúť v

dôsledku

: uplynutia času, splnenia rozväzovacej podmienky,

nemožnosťou plnenia alebo ak druhý účastník odstúpil od zmluvy

2)

plnením

z neplatného p.ú.:

získané na základe právneho úkonu, ktorý je už od začiatku neplatný, pričom je

irelevantné, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť

3)

z nedostatočných zdrojov – za nedostatočný zdroj možno považovať len taký zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými

mravmi a ktorý konkrétna právna norma reprobuje

4)

tým, že niekto splnil za toho, kto mal

podľa práva

splniť sám

: na rozdiel od iných prípadov BO majetkový

prospech jednej strany spočíva v tom, že sa zbavila svojich záväzkov (pasív) v dôsledku toho, že za ňu plnila
iná osoba, ktorá nemala faktickú povinnosť plniť záväzok

36

60.SPÔSOB A

ROZSAH VYDANIA BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA, PREMLČANIE PRÁVA NA VYDANIE

BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA
Rozsah: Neoprávnene obohatený subjekt je povinný vydať všetko, čo na úkor iného bezdôvodným obohatením
nadobudol, vrátane súčasti a príslušenstva, ak bol nedobromyseľný je povinný vydať aj úžitky, ktoré z neho získal

=>

Ak konal dobromyseľne môže si úžitky nechať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal => Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno
zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada
Pre určenie výšky BO je rozhodujúci čas jeho získania, nie čas jeho vydania;

 ten, kto vydáva predmet BO má právo na náhradu nevyhnutných nákladov vynaložených na vec

Spôsob: => predovšetkým:

a) naturálna reštitúcia - vyžaduje obnovenie pôvodného stavu, a to vo forme vydania predmetu plnenia, ktorý tvorí BO (pr.

peniaze, vec)

b) peňažná náhrada – poskytuje sa, ak naturálna reštitúcia nie je možná (pôvodné predmety už neexistujú, spotrebovali sa,

zničili, stratili...)

PREMLČANIE PRÁVA NA VYDANIE BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA
Právny režim premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto

 právo sa premlčí za 2r.

odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie

, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (tzv. subjektívna premlčacia doba).

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí:

 najneskôr za 3r, a ak ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne,

 za 10r odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo

(tzv. objektívna premlčacia doba).

!!!! Subjektívna premlčacia doba je vo vzťahu k objektívnej dobe určujúca.

37