Výcuc

REVOLÚCIA V

UHORSKU A

NA SLOVENSKU

Príčiny vypuknutia revolúcií
-

nespokojnosť s utláčaním – utláčaní roľníci a buržoázia v rámci občianskych práv
a hospodárstva, politická kríza (prevládal odpor proti cudzím dynastiám, nespokojnosť
s absolutistickým poriadkom), obyvateľstvo chcelo ústavnú politiku, snaha
o zjednotenie území (Tal., Nem.), hospodárska kríza (rozvoj výrobných síl
v kapitalistických západoeurópskych krajinách v 1. pol. 19. str. prehlboval krízu
absolutistických feudálnych systémov narušených VFR), ekonomické zaostávanie
Rakúska a Uhorska

Revolúcie v ostatných krajinách
-

v Nemecku sa túžba po ústavnosti prekrývala s túžbou po zjednotení, bolo rozdrobené
a cieľ bol zjednotiť ho, v závere revolúcia nedosiahla svoj cieľ

-

vo Francúzsku revolúcia priniesla zvrhnutie Bourbonovcov, vyhlásenie politických
práv a dočasne nastolila republiku

-

v Taliansku boli cieľom revolúcie konštitučné a demokratické zmeny a aj zjednotenie
krajiny, lebo na území Talianska existovalo v 1. ˝ 19. str. niekoľko štátnych útvarov,
Taliansko nebolo zjednotené, ale vzniklo niekoľko republík-Benátky, Rím, Toskánsko

Základné ciele uhorskej revolúcie
-

odstrániť prekážky rozvoja kapitalistických výrobných síl a výrobných vzťahov,
odstrániť feudálny systém, nastoliť buržoázne spoločenské zriadenie, riešiť roľnícku
a národnostnú otázku

-

vedúcou silou maďarskej buržoáznej revolúcie bola liberálna šľachta a opozičná
šľachtická inteligencia bojujúca za umiernené buržoázne reformy, revolučná mládež,
predstavitelia národných hnutí v monarchii

Žiadosti Ľ. Štúra a Ľ. Kossutha na stavovskom sneme 1847–1848
-

Ľ Štúr: zrušenie poddanstva a urbariálnych povinností za náhradu, bojoval za

ponechanie materinskej reči na školách, vybudovanie slovenského školstva,
zakotvenie politických práv-zrovnoprávnenie občanov
-

Ľ. Kossuth: považoval odstrániť Metternicha ako symbol absolutizmu, priznanie

politických práv mestám, všeobecné zdanenie obyvateľstva-hlavne
šľachty, lebo dovtedy daň neplatila, žiadal zriadiť zodpovedné ministers-
tvo a ústavu pre Uhorsko, zrušenie aviticity, modernizácia Uhorska
-

DT snemovne Kossuthove návrhy prijala ale HT sa ťažko rozhodovala ale pod vply-
vom správ revolúcii vo Viedni a radikalizácii ľudi v Pešti 15.3. 1848 kapitulovala

-

petícia bola 15.3. predložená panovníkovi, jej prijatie narazilo na odpor panovníka ale
ustúpil pod tlakom revolúcie a 7.4. vymenoval Batthyániho predsedom vlády

-

11.4. Ferdinand V. potvrdil 31 zákonov, na ktorých sa uzniesol snem 20. – 31.3. 1848,
tzv. marcové zákony, podľa ktorých sa zriadila parlamentná monarchia s uhorským
vládou zodpovednou snemu, stavovský štát ustupuje konštitučnému, kde je občanom
zaručená účasť na výkone štátnej moci prostredníctvom volených zástupcov

Bratislavská marcová ústava

Národné zhromaždenie
-

panovník ho zvolával každoročne

-

zložené z 2 komôr: hornej snemovne, ktorej predsedu vymenoval panovník a bola
vyhradená pre dedičných členov, aristokratov a cirkevných hodnostárov, dolnej
snemovne, ktorá si predsedu volila zo svojho stredu

-

poslanecký mandát trval 3 roky, volebné právo mal každý 20 r. svojprávny muž,
štátny občan (majetkový cenzus, majiteľ podniku, poberal príjmy z nehnuteľností,
vysokoškolský diplom, pred r. 1848 bol mešťanom v slobodnom kráľ. meste)

-

voľby boli verejné a o platnosti mandátov rozhodovalo NZ

-

aktívne v.p.: (malo ho 6% obyvateľov) nesmeli voliť ženy, muži od 20. roku života,
voliči nesmeli byť trestne stíhaní, majetkový cenzus (dom, pozemok v hodnote 300, Ľ
usadlosti), voliť mohla aj inteligencia, ľudia, ktorí získali vysokoškolský diplom alebo
vykonávali určité povolania (lekár, advokát, umelec), tí,ktorí mali volbné právo pred
rokom 1848 im ostalo (šľachta, mešťania)

-

pasívne v.p.: vek od 24. roku života, ovládanie maďarčiny

Vláda
-

vládnu moc vykonával panovník prostredníctvom nezávislého zodpovedného
ministerstva zloženého z predsedu a 8 ministrov, ktoré bolo zodpovedné NZ

-

každý minister mal právo vystupovať v NZ, ale hlasovať mohol iba vtedy, ak bol
voleným poslancom DS alebo členom HS

Panovník
-

menuje predsedu vlády, vykonáva exekutívu, predsedá výročnému zasadnutiu snemu,
menuje cirkevných hodnostárov, udeľuje milosť, tituly a vyznamenania, schvaľuje
vyslanie vojska mimo hraníc krajiny, obmedzený kontrasignáciou i ústavou a zákonmi

-

nemohol rozhodovať bez ministrov kontrolovaných snemovňou a minister mohol
prekaziť panovníkovo opatrenie tým, že sa vyhol kontrasignovaniu

Komitáty a mestá
-

právomoc komitátov ostala nezmenená ale stratili svoj stavovský charakter

-

k účasti na správe bol pripustený ľud – každá obec mala vyslať do župnej kongregácie
1 delegáta bez ohľadu na jeho pôvod a táto kongregácie volila z obyvateľstva stály
výbor, ktorého zasadnutie bolo verejné a úradným jazykom bola maďarčina

-

administratívnu, finančnú a jurisdikčnú právomoc slobodných kráľovských
a ostatných miest rozšírili na všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich stav. príslušnosť

-

zriadilo sa mestské zastupiteľstvo na určité funkčné obdobie, zastupiteľstvo a magis-
trát volili občania tajnou voľbou, pričom voľba sa viazala na majetkový cenzus

-

reorganizácia obcí sa neuskutočnila a obce sa podriadili komitátnej správe

Odstránenie základov feudálneho práva
-

vyhlásenie rovnosti všetkých občanov pred zákonom, zrušenie poddanstva urbariál-
nych povinností (naturálne dávky, roboty a deviatok) a cirkevného desiatku, do
vlastníctva roľníkov prešli urbariálne pozemky, zrušila sa šľachtická výsada
nezdaniteľnosti a vyslovila sa všeobecná povinnosť platiť daň bez ohľadu na pôvod,
zrušil sa inštitút aviticity-viazanosť dedovizenských statkov

Udalosti ku koncu revolúcie
-

NZ zasadalo v Budapešti a uznieslo sa vytvoriť národnú armádu a na návrh Košúta sa
vydali nové peniaze (štátovky) ale aj tieto zákony odmietol cisár sankcionovať, čím sa
konflikt ešte viac prehĺbil a tak nasledovala demisia Batthyániho a NZ poverilo
Košúta aby stál na čele Výboru pre obranu vlasti

-

ďalšie opatrenie urobilo NZ, keď sa Ferdinand V. vzdal trónu a na jeho miesto
nastúpil František Jozef I., demisiu vyhlásilo za nezákonnú

-

došlo k vojenskému konfliktu a maďarské vojsko po porážke odišlo do Debrecína

-

František Jozef I. 4.3. 1849 proklamoval oktrojovanú Stadionovu celoríšsku ústavu,
platnú aj pre Uhorsko, ktorá vyhlásila za neplatnú Ba marcovú ústavu z roku 1848

-

na toto cisárovo rozhodnutie odpovedalo uhorské NZ na návrh Kossutha 14. apríla
1849 vyhlásením nezávislosti, ktoré obsahovalo tieto body:

1. Uhorsko je samostatné, slobodné a nezávislé s nedotknuteľným, nedeliteľným územím

2. Habsburská monarchia sa zbavuje trónu, jej členovia strácajú občianske práva
3. Uhorsko chce žiť v mieri s každou krajinou
4. vládu až do rozhodnutia NZ riadi prezident-gubernátor (Kossuth) spolu s ministrami
-

cisár požiadal o pomoc ruského cára Mikuláša I. a intervencia Rusov znamenala
koniec uhorského odboja-po bitke pri Temešvári sa uh, armáda pri Világoši vzdala
a kapitulovala 13.8. 1849

Slovensko

-

Slováci revolúciu privítali, zrušenie poddanstva ale neznamenalo dôsledné riešenie
roľníckej otázky → nespokojnosť poddaných čo sa snažili riešiť revolucionári Kráľ
a Rotarides ale ich odsúdili a uväznili v Šahách, potom ich ale omilostili

-

Ba snem nevyriešil národnostnú otázku a tak Štúr vyzval národovcov, aby zostavili
petície s podpismi obyvateľstva a mal sa vypracovať dokument pre uhorskú vládu

-

v marci 1848 vyšli Liptovské Žiadosti a v apríli Nitrianske Žiadosti, ktorých
koncipovateľom bol Hurban a boli vyhlásené v Brezovej pod Bradlom a obsahovali
jazykové, kultúrne a školské požiadavky

-

po neúspešných petičných akciách sa konala porada v Liptovskom Mikuláši
(Francisci, Daxner a Hodža), ktorá mala za úlohu spísať celonárodné požiadavky,
ktoré vyšli 10.5. 1848 pod názvom

Žiadosti slovenského národa
-

obsahovali rovnoprávnosť národov, národných jazykov v školstve a úradnom styku,
účasť Slovákov na krajinskom sneme, vybudovanie národného školstva (od ľudových
škôl až po univerzitu), uznanie národnej vlajky, všeobecné rovné a tajné hlasovacie
právo, sloboda tlače, prejavu a zhromažďovania, zrušenie dávok a zmluvných
povinností roľníkov a vrátiť im pozemky, ktoré im zemepáni odobrali, prepustenie
Kráľa a Rotaridesa z väzenia a zabezpečenie národných práv Poliakov v Halíči

-

sú prvý štátoprávny programom Slovákov v ich histórii

-

Slovensko malo mať autonómiu (vytvorenie slovenskej územnej jednotky) s vlastným
snemom a slovenčinou ako úradným jazykom, symbolmi (vlajka), národnými gardami

-

(odmietli jednotný uhorský národ, chceli prebudovanie Uhorska na federatívny štát)

-

napriek tomu, že Žiadosti slov. národa neboli zamerané proti integrite Uhorska,
uhorská vláda na slovenské požiadavky reagovala vyhlásením stanného práva
v slovenských stoliciach, uhorské úrady vyhlásili petíciu za panslavistickú
a protizákonnú, a vláda vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu (len s pomocou
priateľov sa im podarilo vyhnúť sa zatknutiu a ujsť z Uhorska do Prahy)

Slovanský zjazd a júnové povstanie v Prahe
-

maďarský a nemecký tlak viedol predstaviteľov slovanských národov k oživeniu
myšlienky slovanskej vzájomnosti a vzájomnej spolupráce

-

vedúcimi predstaviteľmi slovenskej delegácie boli Štúr, Hurba, Hodža

-

dominoval tu austroslavizmus-žiadal orientáciu na Rakúsko-Viedenský pan. dvor

-

hovorilo sa o federalizácii Rakúska, ktoré by tvorili 1 celok vrátane Uhorska,
federalizované Rakúsko by sa malo rozdeliť na 8 etnických skupín (1 et. Skp. By
tvoril aj Č-S. národ), Hurban tu predniesol program Žiadosti Slovákov a Rusínov
uhorských, kde požadoval, aby boli Slováci a Rusíni určení za národ a aby boli pre
nich aj zriadené snemy

-

zjazd schválil dokument Manifest Slovanského zjazdu k európskym národom, ktorý
zohral úlohu vo vývoji národnostnej otázky a uvedomeniu si samostatnosti

-

zjazd prerušil konflikt s vojenskými jednotkami na čele s generálom Windischgrätzom
a 12.6. vypuklo v Prahe ozbrojené povstanie a tak aj slovenskí delegáti bojovali na
barikádach v pražských uliciach, lebo aj oni rátali s podporou českého národa

-

po porážke pražského povstania Štúr a Hurban presunuli ťažisko do Viedne

SNR a dobrovoľnícke výpravy
-

16. septembra 1848 vo Viedni Slováci založili Slovenskú národnú radu (členovia boli
Štúr, Hurban, Hodža, aj vojenskí velitelia Bloudek, Zach, Janeček a tajomníci Nosák,
Bórik) ako najvyšší národný revolučný, politický a vojenský orgán

Prvá výprava – jesenná
-

SNR zorganizovala dobrovoľnícky zbor, ktorý 18. septembra obsadil Myjavu a 19.
septembra tu vyhlásila (Štúr) slovenskú samostatnosť, vypovedala štátny zväzok
s Maďarmi, poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala ľud do ozbrojeného povstania

-

povstalci kontrolovali oblasť Myjavy, Starej Turej a Brezovej pod Bradlom

-

na obsadenom území SNR zriadila slovenskú správu na čele s komisármi (s
kompetenciami súdnymi, správnymi, vojenskými) a vydávala vlastné nariadenia

-

dobrovoľníci bojovali nielen proti maďarskej armáde, ale aj proti cisárskemu vojsku,
ktoré ich nepokladalo za spojencov, a tak sa dobrovoľníci 28. septembra stiahli

-

uhorská vláda potom začala prenasledovanie účastníkov povstania a niektorých aj
popravila (Holuby, Šulek)

Štátoprávne usporiadanie Uhorska
-

už v polovici novembra 1848 Schwarzenberg, Stadion, Bach, Rosenfeld hlásali, že
treba umožniť národnostný vývoj národom monarchie-riešenie národnostnej otázky,
nár. rovnoprávnosť, navrhli, aby sa Uhorsko rozdelilo na národnostné dištrikty

-

gróf Ján Majláth chcel riešiť národnostnú otázku, požadoval reorganizáciu Uhorska-
zriadenie 3 spoločných ministerstiev (financií, zahraničia a vojny so sídlom vo
Viedni), Uhorsko malo byť rozdelené na 7 dištriktov podľa národností na čele s kráľ.
komisárom, každý dištrikt mal mať svoj vlastný snem a všetky dištrikty mali vysielať
svojich zástupcov do ríšskeho snemu

-

Palacký predložil ríšskemu snemu, ktorý zasadal v moravskom Kroměříži, návrh na
federalizáciu ríše – podľa návrhu sa mali spojiť české krajiny som Slovenskom do 1
celku a spolu vytvoriť korunnú krajinu (zopakoval v podstate návrh, ktorý česká strana
predložila na slovanskon zjazde)

Druhá výprava – zimná
-

prvé povstanie ukázalo, že Slováci nie sú schopní sami dosiahnuť splnenie národných
požiadaviek, a tak sa spojili s Viedňou, ktorá sľúbila spravodlivé riešenie národnostnej
otázky v monarchii

-

výprava sa viedla v 2 smeroch – 1. na strednom a V Slovensku a 2. na JZ Slovenska

-

na obsadených územiach SNR zriadila dočasné administratívne rady

-

v marci 1849 Slováci spísali svoje požiadavky v Marcovom prosbopise, kde žiadali
vlastný snem, štátnu správu podliehajúcu Viedni, úradnú reč slovenčinu, ale panovník
(bol v Olomouci a nie vo Viedni, lebo bolo povstanie) zriadil iba Úrad dôverníkov na
obhajovanie slov. záujmov a prisľúbil riešenie – Kollár, Hlaváč, Hánrich, ktorí sa
snažili presadiť slovenských úradníkov do viedenských úradov, boj za jazykové práva
(pripustenie slovenčiny do úradov a škôl), návrh prebudovať Slovensko pod názvom
Korunná krajina alebo dištrikt (Hánrich), vypracovanie programov na riešenie
postavenia Slovákov

Tretia výprava – letná
-

Slováci v tretej výprave do bojov priamo nezasiahli, ale iba pomáhali cisárskej armáde
udržiavať poriadok na území Slovenska

-

po definitívnej porážke maďarskej armády Rakúska ministerská rada v novembri
rozpustila slovenský dobrovoľnícky zbor bez toho, aby uznala svojbytnosť slov.
národa a jediným výsledkom bolo, že vláda vytvorila na území Slovenska 2
administratívne obvody – bratislavský a košický

BACHOV ABSOLUTIZMUS

Nastolenie Bachovho absolutizmu
-

v habsburskej monarchii došlo po revolúcii k reštaurácii pomerov

-

cisár František Jozef I. sa usiloval o centralizáciu štátnej moci a nastoliť režim
popierajúci ústavnosť a späť k absolutizmu – neoabsolutizmus/Bachov absolutizmus

-

uskutočnil sa niekoľkými normami vydanými v roku 1851 – opatrenia zavádzajúce
zodpovednosť ministrov panovníkovi a silvestrovské patenty znamenajúce otvorený
prechod k absolutizmu

-

prvý patent prehlásil marcovú ústavu za zrušenú od 4.3. 1852 a potvrdzovala sa iba
rovnosť občanov pred zákonom a zrušenie poddanstva, druhý prehlásil občianske
práva za zrušené a tretí stanovil organizáciu správy zemí (rozdelenie na obce, okresy
a zeme), zaviedol 3-inštančné súdne konanie, odstránil verejnosť súdneho konania,
zrušil poroty a zaviedol inštitúciu štátneho zástupcu ako žalobcu v trestných veciach

-

vládlo sa bez parlamentu a bez kontroly zo strany verejnosti

-

po porážke revolúcie sa pristúpilo k uskutočneniu Stadionovej ústavy – k začleneniu
Uhorska do rakúskeho cisárstva, režim obnovil a uplatnil teóriu zo 17. str.
Verwirkungstheorie, podľa ktorej nastupuje administrácia riadená z milosti
a suverénnej moci cisára

Stadionova ústava
-

ústava z marca 1849 zakotvila parlamentnú monarchiu (zdanie parlamentnej
monarchie), lebo ústava zakotvila inštitúciu ríšskeho snemu, ktorý mal mať 2 komory
pričom dolná komora mala byť volená na zemských snemoch a to po 2 poslancoch za
každú krajinu

-

prvá ústava, ktorá platila pre celú Habsburskú monarchiu, ale Habsburgovci ju nikdy
neuviedli do života, lebo začali vládnuť absolutisticky

-

územie ríše bolo slobodné, nedeliteľné a nerozlučiteľné, ústava zakotvila centralizáciu,
zrušila samostatnosť Uhorska, Rakúska a českých krajín a územie štátu nazývala
cisárstvo rakúske

-

v rámci centralizmu zaviedla ústava jednotné štátne občianstvo, jednotné colné
a obchodné územie (boli zrušené hranice), bol zavedený jednotný systém súdnictva
pre celú monarchiu, zavedená sloboda sťahovania, rovnosť občanov pred zákonom
a bolo zrušené poddanstvo a otroctvo

-

ústava priznala panovníkovi tieto kompetencie – najvyšší vojenský veliteľ, uzatvára
zmluvy s krajinami, vyhlasuje zákony a vydáva nariadenia, menuje a odvoláva
ministrov, udeľuje vyznamenania, tituly, rády, milosť a amnestiu, zmierňuje tresty, má
mincové právo (vydávanie peňazí)

-

Zákonodarná moc: ríšsky snem zložený z hornej a dolnej komory a cisár

-

Výkonná moc: cisár ju vykonáva cez ministrov, cisár ustanovuje námestníkov

-

Súdna moc: je oddelená od štátu, statusová funkčná nezávislosť sudcov, ríšsky súd

ako najvyšší súd so sídlom vo Viedni
-

v Uhorsku bolo zavedené provizórium (prechodný politický systém) v kt. sa zaviedla
vojenská diktatúra, územie sa rozdelilo na 5 dištriktov (územie Slovenska patrilo do
Ba a Ke dištriktu), o správe Uhorska rozhodovala Viedeň, zrušil sa uhorský snem

-

po r. 1853 sa provizórium zmenilo na definitívum

-

v r. 1855 uzatvoril cisár konkordát s pápežom, ktorým posilnil postavenie cirkvi
a zrušil štátny dozor nad cirkvou

-

katolícka cirkev sa tak stala jedinou štátnou cirkvou a stala sa vedľa polície a vojska
jednou z hlavných opôr režimu bachovského absolutizmu

Organizácia miestnej správy za Bachovho absolutizmu
-

krajina sa rozdelila na 5 civilných administratívnych dištriktov, z ktorých 2 boli na
Slovensku, na čele dištriktu bol hlavný župan,ktorý vykonával svoju právomoc za
pomoci 2-3 dištriktuálnych radcov, tajomníka a 2-3 konceptných úradníkov, dištrikt
bol čiastočne podriadený miestodržiteľstvu v Budapešti, čiastočne ministerstvu vnútra
vo Viedni

-

delil sa na župy, na čele dištriktuálnej župy stál župný náčelník, ktorý vykonával
politickú správu podľa pokynov hlavného župana dištriktu

-

župa sa delila na okresy, na čele ktorých stál slúžny a tu sa sústreďovala všetka
administratíva okresu

-

úradným jazykom bola nemčina, v košickom dištrikte sa vyhlášky občas vydávali aj
v staroslovienčine

Súdna organizácia za Bachovho absolutizmu
-

v komitátoch dosť dlhý čas súdy nefungovali kvôli pomalému systému a tak sa roľníci
obracali na bývalých komitátnych funkcionárov, slúžnych, podžupanov a zemepánov,
ktorí spory riešili ako volení rozhodcovskí sudcovia

-

sudcovia dištrikt. súdov boli pod dozorom štátnych zástupcov dištriktov a polície

-

sedmopanská tabula bola preložená do Viedne a dištriktuálne súdy sa obsadzovali
nemaďarskými sudcami, ktorí súdili na základe rakúskych zákonov

-

najvyšší súd vo Viedni sa staral o jednotnosť judikatúry

-

inštančný postup sa zjednodušil takto: okresný súd bol vždy prvoinštančným súdom,
župný a dištriktuálny súd súdili väčšie delikty tiež ako prvoinštančné inak to boli
odvolacie súdy a potom bol najvyšší kasačný súd so sídlom vo Viedni

Právny poriadok za Bachovho absolutizmu
-

za Bachovho absolutizmu bolo vydané veľké množstvo nariadení a patentov, ktorými
sa upravovali oblasti hospodárskeho, politického a spoločenského života

-

v rámci centralizácie a germanizácie sa do Uhorska uviedol rakúsky právny poriadok

-

v 1857 – 1859 sa upravila príslušnosť urbariálnych súdov a patent o zrušení aviticity

-

patentom o zrušení aviticity sa uviedli do života zákony o zrušení poddanstva

-

urbariálny patent obsahoval inštrukcie na riešenie otázok súvisiacich so zrušením
poddanstva a úpravou pomerov želiarov a kontraktualistov, patent vymedzil možnosť
súkromného výkupu pozemkov, dotýkal sa úpravy pastvín, lesov, oddeľovania
zemepánskej pôdy od sedliackej

-

preto sa zriadilo 3-inštančné urbariálne súdnictvo

Slovensko v dobe Bachovho absolutimu
-

Slováci po revolúcii prechádzajú k pasivite

-

väčšinu dejateľov posielali na neslovanké územia, alebo mnohí boli pod policajným
dozorom, boli väznení za panslavizmus (nadávka proti Viedni, spojenie Slovanov)

-

Slováci pokračovali v literárnej činnosti zakladaním vydavateľstiev a kníhtlačiarní,
cieľom bolo presadiť slovenské školstvo a slovenský jazyk

-

v r. 1851 sa konala porada v Bratislave, kde sa dohodli na reforme pravopisu na
etymologickom princípe → Hodžovsko-Hattalovská reforma

-

zintenzívnili sa aj aktivity Slovákov organizovaním rôznych hnutí a spisovaní
požiadaviek, 6. a 7. júna 1861 sa slovenská inteligencia stretla na národnom
zhromaždení v Turčianskom sv. Martine a spísala, prerokovala a nakoniec schválila
dokument pod názvom Memorandum národa slovenského, najväčšiu zásluhu mal na
ňom Štefan Marko Daxner a jeho dokument Hlas zo Slovenska (zdôrazňoval rovnop-
rávnosť Slovákov v Uhorsku) a Janko Francisci s novinami Pešťbudínske vedomosti

-

vychádzalo z požiadavky, aby sa v rámci slovenských hraníc vymedzilo slovenské
územie pod názvom Hornouhorské slovenské okolie ako územie uznaného slobodného

slovenského národa, ktoré malo byť autonómnym útvarom tvoreným župami (nechceli
federalizáciu)

-

Národné p.: bolo menej revolučnejšie v porovnaní so Žiadosťami, uznalo celistvosť

Uhorska a diplomatický charakter maďarčiny ale odmietalo nadraďova-
nie Maďarov nad ostatné národy, žiadalo zrušiť zákony znamenajúce
diskrimináciu nemaďarských jazykov a národov, na území slovenského
okolia sa mali úrady obsadzovať Slovákmi, primerané zastúpenie
Slovákov v uhorskom sneme
-

Jazykové požiadavky: na školách a súdoch sa mala používať slovenčina

-

Kultúrne p.: vytvorenie slovenskej právnickej akadémie, Katedru slovenskej reči

a literatúry na peštianskej univerzite, mali sa povoliť slovenské kultúrne
a hospodársko-sociálne spolky s primeranou štátnou podporou, vydávať
slovenské noviny a časopisy
-

Memorandum odovzdala uhorskému snemu slovenská delegácia ale ten nestihol
rokovať a zrušil ho a tak bolo predostrené panovníkovi, tzv. viedenské memorandum,
ktoré obsahovalo tie isté požiadavky doplnené o zriadenie politicko-admin. okolia

-

cisár im splnil iba kultúrne požiadavky a povolil založenie 3 slovenských gymnázií
(Revúca – 8-ročné a Martin – 4-ročné → evanjelické, Kláštor pod Znievom – 4-ročné
→ katolícke) + gymnázium v Banskej Bystrici bolo poslovenčené

-

4.8. 1863 vznikla Matica slovenská s predsedom Štefanom Moyzesom, podpredse-
dom Karolom Kuzmánym a čestným doživotným podpredsedom Jankom Franciscim

-

vyzbieral sa na ňu slovenský národ s finančnou podporou cisára (grajciarová zbierka)

-

jej úloha bola vydavateľská činnosť (knihy a časopisy), šírenie kultúry, osvety
a slovenského jazyka, podpora študentov poskytovaním štipendií, rozvíjali činnosť
s ostatnými slovanskými národmi, vznikli tu muzeálne zbierky (listiny) a archívy

OBDOBIE PROVIZÓRIA A

R-U VYROVNANIE

Likvidácia Bachovho absolutizmu
-

Rakúsko v r. 1859 prehralo bitky pri Magente a Solferine a stratilo územia na
S Talianska a kvôli tejto prehre cisár odvolal Bacha → pád Bachovho absolutizmu

Októbrový diplom
-

vydanie Októbrového diplomu 20.10. 1860 znamenalo ústavne koniec absolutizmu,
panovník sa ním zriekal neobmedzenej vlády, diplom prehlásil za právny základ
monarchie Pragmatickú sankciu a pripustil určitý stupeň federalizácie monarchie

-

bol prehlásený návrat k parlamentarizmu, zemským snemom a ríšskej rade sa priznala
zákonodarná moc, ríšska rada mala kompetencie v oblasti financií, cla, obchodu, bánk,
vojenských vecí, pôšt, telagrafie a železníc

-

okrem vecí spoločných všetko ostatné malo zostať v kompetencii krajinských snemov

-

Uhorsko pod vedením palatína malo mať vlastný snem s nevolenou H a volenou DK
a voľby do snemu mali byť na základe volebného práva z r. 1848

-

ale na slovenské národné záujmy diplom neprihliadal, priznal Uhorsku autonómne
konštitučné práva a výsadné postavenie vládnucich maďarských tried

-

realizácia OD bola zverená Bachovmu nástupcovi Schmerlingovi, ktorý chcel
konštitučným náterom napraviť to, čo Bach nedosiahol otvoreným násilím

Februárová ústava
-

bola vyhlásená 26.2. 1861 a bola zložená z 3patentov zriaďujúce parlament-ríšske
zastupiteľstvo zložené zo snemovne poslaneckej a panskej a zaviedli zemské zriadenie
pre neuhorské krajiny

-

charakt. črtou ústavy je centralistické chápanie štátu, čo sa prejavuje v posilnení
zákonodarnej moci zastupiteľstva a obmedzení moci zemských snemov

-

ústava nezakotvovala občianske práva, nepoznala zodpovednosť ministrov, ochranu
národnostných práv ale zakotvovala právo panovníka vládnuť bez parlamentu

-

februárový patent akceptoval ústavnoprávne zmeny ríše podľa historického práva ale
na Slovákov a nehistorické národy neprihliadal a ponechal ich bez ústavných garancií

-

panovník ním vyšiel v ústrety maďarským požiadavkám-zriadil v Uhorsku snem
a namiesto centralizovanej monarchie dvojštátie, čím sa Uhorsko dostalo pod kontrolu
uhorskej vlády, snemu a župných úradov, ktoré začali s madarizáciou

R-U vyrovnanie
-

po porážke od talianskych vojsk sa vynoril pre Rakúsko ďalší silný súper Prusko,
ktoré na čele s Ottom von Bismarckom prevzalo iniciatívu pri zjednocovaní Nemecka
a rozhodlo sa prevziať vedenie Nemeckého spolku

-

v r. 1866 bolo Rakúsko porazené v bitke pri Sadovej (pri Hradci Králové)

-

za tejto situácie Habsburgovci potrebovali spojencov a preto bolo najvýhodnejšie
spojiť sa s Maďarmi a dohodnúť sa smaď. Statkárskou šľachtickou triedou

-

Deák vyhlásil, že uhorský snem bol ochotný prispôsobiť sa záujmom Rakúska ak
panovník odvolá svoje protiústavné nariadenia a tak na sneme v r. 1865 suspendoval
rak. Konštitučné zákony a výsledkom bola dohoda o rozdelení kompetencií na
spoločné vykonávané z Viedne pre celú monarchiu a na tie, ktoré na území Uhorska
prislúchajú maďarským orgánom a tak maďarské vládnuce vrstvy získali právo
potláčať nemaďarské národnosti

-

28.7. 1867 sa monarchia rozdelila na Predlitavsko (Rakúsko) a Zalitavsko (Uhorsko),
ale oficiálny názov štátu bol Rakúsko – Uhorsko

-

obsahom vyrovnania bolo, že zákony z r. 1867 schválili demisiu Ferdinanda V.
a zrušili funkciu palatína, kráľovského miestodržiteľa, rozšírila sa právomoc
panovníka vo veci rozpustenia NZ

-

podľa PS R-U tvoria nedeliteľnú jednotu a preto obrana a financie na ňu musia byť
spoločné a vznikla dualistická konštitučná monarchia, pričom oba štáty sú samostatné
s vlastným zákonodarstvom a administratívou boli v pomere reálnej únie

-

zriadili sa 3 spoločné ministerstvá (obrany, zahraničných vecí a financií)

-

ostatné náležitosti riešili štáty samostatne cez vládne snemy a vládu

-

neskôr sa pristúpilo i k hospodárskemu vyrovnaniu (jednota cla a bankového systému)

-

pre Slovákov znamenalo vyrovnanie koniec autonomistických úprav v budúcnosti

Súdna sústava po R-U vyrovnaní
-

stavovské súdy spojené s administratívou, ktoré sa obnovili v roku 1860 sa nezmenili,
nedokázali zabezpečiť stálosť judikatúry a tak vládnuca moc pristúpila k reforme

-

bolo treba oddeliť justíciu od administratívy, uzákonila sa zásada sudcovskej
nezávislosti – sudca súdi podľa platných zákonov a práva

-

sudcu nebolo možné odvolať alebo preložiť a bola vymedzená zásada sudcovskej
inkompatibility-nezlučiteľnosti

Riadne súdy
-

1. inštancia: okresné súdy príslušné pre 1 okres/mesto kde súdil samosudca

a kráľovské súdne stolice príslušné pre 1 župu a rozhodovali, ak išlo
o dôležitejšiu záležitosť
-

odvolacia i.: kráľovská súdna stolica (sedria) kde súdil 3-členný senát pre spory

začaté na okresnom súde, kráľovské tabule kde súdil 3-členný senát
riešiace odvolania zo sporov začaté na stolici a kráľovská kúria kde

súdil 5-členný senát ako najvyšší súd krajiny

-

zriadili sa poroty pri každej sedrii, ktorá rozhodovala o skutkových otázkach, vine
a priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach a rozšírila sa kompetencia porotných
súdov na prejednávanie najťažších zločinov, trest vymeriaval senát

Osobitné súdy
-

patrili sem obchodný, burzový, zmenkový súd, súd dvorného maršalka a volebný
súd, ktorý sa mohol zriadiť na základe dohody zmluvných strán

Štátne zastupiteľstvo
-

orgán zastupujúci verejné záujmy štátu a nezávislý od súdov, v trestných veciach
podával obžalobu, uskutočňoval a kontroloval výkon rozsudku, kontroloval väznice

-

tvorili ho generálny štátny zástupca pri kráľ. kúrii, kráľ. hlavní štátni zástupcovia pri
kráľ. tabulách a sedriách, vymenúval ich panovník

Judexkuriálna konferencia
-

keď sa na základe Októbrového diplomu z roku 1860 obnovilo pôvodné uhorské
feudálne právo, bolo potrebné rozhodnúť čo bude platiť v budúcnosti, ako sa má
obnoviť kontinuita s feudálnym uhorským právom a čo sa má recipovať z rak. Práva
aby sa vytvoril jednotný právny poriadok

-

preto sa zvolala JK, ktorá zasadal od 23.1. do 4.3. 1861 a vypracovala dočasné súdne
pravidlá, ktoré mali byť rámcovým zákonom a boli odporúčané ako dočasná výpomoc
pre súdnictvo, lebo parlament ešte nebol vytvorený a panovník korunovaný

-

stali sa záväznými ako obyčajové právo a mali tieto kapitoly – všeobecné súkromné
právo a civilný proces, trestný proces, zmenkové, konkurzné, obchodné, urbárske,
banské právo, predpisy o advokácii a verejnom notárstve a JK prijala aj základné
zásady – platí feudálne právo, pri prevode nehnuteľností platia ustanovenia rakúskeho
vš. Obch. zákonníka, platí rakúske pozemkovoknižné a banské právo

-

mali sa zachovať rakúske pozemkové knihy, ktoré zabezpečili prehľad o prevodoch
a nadobúdaní nehnuteľností

-

v rodinnom a dedičskom práve sa vytvorila inštancia rodinného zverenstva, ktoré
vytvorilo inštitúciu vetvového majetku a ponechalo v platnosti rod. a majet. právo

-

podobne sa upravilo aj banské právo – namiesto banského cla sa nariadilo platiť
nájomné do rúk majiteľa pozemku za ťaženie

-

v trestnom práve sa obnovila predrevolučná feudálna trestnoprávna súdna prax ale
s tým rozdielom, že sa mali odstrániť rozdiely medzi šľachticom a nešľachticom
pokiaľ ide o spôsob trestania a trestné sadzby

Kodifikácia obchodného a zmenkového práva za dualizmu
-

OZ bol prijatý ako zákonný článok 37/1875 a pozostával z 2 častí – predpisy
o obchodníkoch a obchodných spoločnostiach a predpisy regulujúce obchodné úkony

-

vzorom bolo nemecké obchodné právo ale aj právo rak., fr., belg., hol., švaj.

-

ZZ bol vypracovaný na podklade zahraničného nemeckého práva, prevzal jeho systém

Kodifikácia trestného práva za dualizmu
-

trestný zákon bol vyhlásený pod č. 5/1878 a rozlišoval zločin, prečin a priestupok

-

nedostatky nového trestného zákona sa odstraňovali novelami a doplnkami

-

novelou (zák. čl. 36/1908) sa upravili podmienky podmienečného prepustenia
a odloženia výkonu trestu a regulovali sa opatrenia proti mladistvým previnilcom

-

pod zák. čl. 10/1879 bol vydaný osobitný trestný zákon o priestupkoch

-

bol prijatý zákon o trestnom konaní, ktorý obmedzil prípady predbežného zadržania,
obmedzil právo polície na uvalenie väzby a rozšíril možnosť odvolania

Kodifikácia občianskeho a rodinného práva za dualizmu
-

v oblasti civilného procesného práva sa legislatívne upravilo exekučné konanie

-

základné zásady civilného konania sa mali vypracovať podľa vzoru nemeckého
a rakúskeho občianskeho súdneho poriadku

-

konečná úprava civilného procesu bola publikovaná zák. čl. 1/1911 a účinnosť
nadobudla 1.9. 1914

-

súčasťou OP vzniká manželský zákon upravujúci predpisy povinného civilného sobáša

-

predtým bol stav taký, že platili paralelne osobitné právne poriadky pre katolíkov,
grékokatolíkov Srbov a Rumunov, protestantov a evanjelikov – každá z týchto
právnych systémov uznával rozdielnosť v náboženstve za príčinu rozvodu, kto teda
zmenil náboženstvo, mohol sa ľahko rozviesť

-

preto bolo uzákonenie jednotného manželského práva pokrokom

-

okrem toho sa prijal zákonný článok o vierovyznaní detí a štátnych matrikách, ďalšími
zákonmi boli upravené veci poručnícke a opatrovnícke, právne postavenie žien, formál
-ne náležitosti testamentu, darovanie pre prípad smrti, dedičské zmluvy a konanie

Národnostná a

školská politika v

Uhorsku v

rokoch 1848 – 1918

Národnostný zákon z roku 1849
-

predstavitelia maďarského politického života ani ich vláda neboli schopní
v revolučných rokoch vyriešiť národnostnú otázku

-

národnostný zákon prijatý na zasadnutí uhorského snemu v Segedíne 18.7. 1849
sľuboval národnostiam široké práva a priznával používanie materinskej reči v obecnej
administratíve, pred prvostupňovými súdmi, v náboženských inštitúciách

-

ale prišiel krátko pred zrútením národného odboja a nemal praktický účinok

Národnostný zákon 44/1868
-

obsahoval ideu uhorského národného štátu – 1 štát, 1 jazyk, 1 národ alebo urýchlená
maďarizácia ako výraz pokroku – len národ maďarský je národ štátotvorný a politický
a ostatné národy sú považované za národnosti a sú im priznané len jazykové a kultúrne
práva ale nie politické, lebo tie sú priznané iba národu

-

národnosti si nemôžu uplatňovať práva ako celok ale iba individuálne

-

maďarčina ostala aj naďalej na úradoch ako úradný jazyk, obyvatelia môžu používať
materinský jazyk v súdnictve-cirkevné súdy, zápisnice z municípií môžu byť písané
okrem maďarčiny aj iným jazykom, mohli sa zakladať kultúrne spolky

Školská politika
-

v cirkevných školách sa mohol používať materinský vyučovací jazyk ale tie nedostali
finančné subvencie a tak väčšina škôl zanikla lebo Slováci nemali finančné
prostriedky na prevádzku škôl a tak sa udržala aj naďalej negramotnosť

-

bol založený hornouhorský spolok Femke presadzujúci maďarčinu od materských škôl

-

od roku 1879 sa zaviedlo povinné vyučovanie maďarčiny

-

zavŕšením politiky boli Apponyho školské zákony v roku 1907 vyžadujúce ovládanie
maďarského jazyka slovom aj písmom už od ľudových-obecných škôl

-

v rokoch 1874-75 boli rozpustené aj 3 slovenské gymnáziá a zatvorená Matica
slovenská, ktorej rozpustenie sa odôvodnilo panslavistickou činnosťou

-

zakladali sa spolky, ktoré mali za cieľ udržiavať obyvateľstvo v maďarskom
národnom povedomí

-

v roku 1894 sa zišla vo Viedni 300-členná deputácie, ktorá odovzdala panovníkovi
memorandum o utláčaní Rumunov v Uhorsku a národnostnej politike uhorskej vlády
výsledkom čoho bolo jeho neprijatie panovníkom a postúpenie uhorskej vláde, tá ho
dala súdu a výsledkom bol škandalózne vedený proces proti jeho účastníkom

Udalosť v Černovej
-

v r. 1907 si dedinčania postavili kostol a chceli jeho vysvätenie od Hlinku

-

vrchnosť im to zakázala a poslala tam maďarského biskupa, ktorého ľudia odmietli

-

vrchnosť ich dala postrieľať (15 mŕtvych), udalosť obletela celý svet

FORMOVANIE ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY V

ROKOCH 1914 – 1918

-

Clevelandská dohoda

-

Československá národná rada

Légie v Rusku, Taliansku a USA
-

légie v Rusku organizoval v lete 1916 M.R.Štefánik – neľahká úloha

-

popredným predstaviteľom Slovákov v Rusku bol Ján Kvačala (pripojenie k Rusku)

-

Kvačala a Štefánik sa rozišli v zlom, ale Štefánikovi sa podarilo prekonať rozpory
medzi krajanmi a získať ich pre podporu ČsNR → 29.8 1916 Kyjevska dohoda

-

nepodarilo sa mu ale dosiahnuť možnosť vstupu do čs. légií aj vojnových zajatcov

-

po revolúcii Masaryk po príchode do Ruska za pomoci novej ruskej vlády dosiahol,
že do légií sa môžu hlásiť aj vojnoví zajatci

-

vzniklo početné 70 000 vojsko, kt. dosiahlo úspechy v bitke pri Zborove 2.7. 1917

-

po podpísaní Brest-litovského mieru žiadalo Nemecko, aby sovietska armáda odzbro-
jila všetky dohodové vojská a teda aj čs. légie

-

légie ale chceli po odzbrojení bezpečný odchod z krajiny, čo v chaose bolo nemožné

-

tak po boľševickom konflikte obsadili sibírsku železničnú magistrálu a kontrolovali
územie Ruska s jeho európskou časťou → Čeľjabinský incident

-

týmto sa zviditeľnili u Dohody, výsledkom čoho bolo uznanie ČsNR a vojska za
vojsko spojenecké Fr. vládou – 29.6., vládou VB – 3.9. a vládou Tal. – 3.10. 1918

-

Taliansko malo voči R-U územné požiadavky a bolo proti vytvoreniu nových štátov

-

Taliansko sa obávalo vytvorenia juhoslovanského štátu, v kt. videlo posilnenie svojho
protivníka Srbska a vytvorenie protivníka v oblasti Jadranského mora

-

po porážke talianskych vojsk pri Caporette v r. 1917 Štefánik podpísal s tal.
ministerským predsedom Orlandom 21.4. 1918 zmluvu o vytvorení légií

-

po vstupe USA do vojny v r. 1918 museli niektorí členovia légií vstúpiť do armády

-

do čs. vojska mohli vstúpiť len tí kt. nepodliehali mobilizácii

Rozloženie politických síl

-

v politike Slováci dodržiavali formálne vyhlásenú pasivitu

-

Ružomberok: SĽS – Hlinka, Šrobár Bratislava: SD – Lehocký

-

Martin: SNS – Dula Budapešť: Stodola, Juriga

-

Viedeň: Hodža, Dérer Praha: Štefánek

-

Trojkráľová deklarácia

-

spravodajské služby vykonávala pre zahraničný odboj organizácia česká Maffia
(Kramář, Rašín) založená vo Viedni

-

svoje informačné zdroje mala aj v ústredných úradoch

-

na Slovensku neboli vhodné diskusie o politickom programe (perzekúcie a pasivita)

-

1.5. 1918 sa konala manifestácia v Liptovskom Mikuláši, kde vystúpil Vavro Šrobár

-

24.5. 1918 sa v Martine konala dôverná porada vedenia SNS

-

medzitým vznikali vzbury vojakov proti vojne a službe v uhorskej armáde na fronte
(Srbsko – Boka Kotorska, Kragujevac) a na Slovensku (BA, Trenčín, Rim. Sobota)

-

Pittsburská dohoda

-

29.6. 1918 ČsNR uznala Fr.vláda ako najvyšší orgán Čechov a Slovákov

-

13.7. 1918 vznikol po dohode českých politikov v Prahe Národný výbor č-s, mal
postupne preberať moc a prijímať prvé zákony nového štátu – predseda Kramář

-

Washingtonská deklarácia

-

27.10. 1918 žiadal minister zahraničných vecí R-U J. Andráši rokovať o prímerí

-

28.10. 1918 R-U kapitulovalo, v Prahe Národný výbor prevzal moc a vyhlásil ČSR

-

Martinská deklarácia

Štátoprávne predstavy, stanoviská k monarchii čs. národného hnutia cez WW1:

-

slovenský a český národ trpel pod Rakúsko-Uhorskou nadvládou

-

vypuknutie vojny vyvolalo v Uhorsku vlnu šovinizmu a odpor narukovať, ktorý sa
prejavil dezerciami a vzburami proti vojsku

-

František Jozef I. zomrel v r. 1916 a po ňom nastúpil Karol I. s manželkou Zitou, kt.
cieľom bolo zachovať monarchiu, ale vznikli aj myšlienky federácie

-

v monarchii bol vyhlásený vojnový stav a vojensko-úradnícka diktatúra a politici
vyhlásili politickú pasivitu a zastavenie

-

najdôležitejšie hospodárske odvetvia boli priamo podriadené vojenským orgánom

-

zaviedol sa prídelový systém, rozvíjal sa čierny trh a vysťahovalectvo do USA

-

Slováci chceli využiť vojnu na zmenu štátnoprávneho postavenia → chceli
federalizovať monarchiu, úvaha o osamostatnení – pripojenie sa k Rusku, Poľsku
alebo Česku → čo im prišlo najvhodnejšie, lebo ich spájal jazyk, osud a rozvýjali
kultúrnu spoluprácu (časopisy, knihy, podujatia, podpora študentov)

-

počas vojny sa zaktuálnila myšlienka vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov

Slovensko-české vzťahy pred WW1:

-

v rokoch 1895-96 vznikla Československá jednota organizujúca porady a stretnutia
oboch národov v Luhačoviciach na upevnenie vzťahu na hospodársko-kultúrnej úrovni

-

v r. 1907 vznikla v USA Slovenská liga ako zástupca Slovákov v USA s predsedom
Albertom Mamatejom a pre Čechov – České národné združenie

-

Československá národná rada v Paríži ako oficiálny odbojový orgán v zahraničí

-

Národný výbor č-s mal 30-38 členov (Rašín, Soukup), Slováci nemali zastúpenie
(konštituoval sa na základe Švehlovho kľúča, ktorého základom boli výsledky volieb
do ríšskej rady z roku 1911) ale zastupovali ich poslanci, ktorí poznali pomery na
Slovensku

-

jedným zo spôsobov ako presvedčiť Dohodu o nevyhnutnosti rozpadu monarchie a
uznaní čs. reprezentácie ako vlády nového štátu a na podporu svojho úsilia bolo
vytvorenie vojska za národnú slobodu a proti centrálnym mocnostiam – légií, ktoré
vznikali v Rusku, Taliansku, USA

Clevelandská dohoda:

-

obe organizácie (Slovenská liga a České národné združenie) podpísali tento dokument
22.10. 1915 a dohodli sa na založení spoločného štátu s Čechmi a Slovákmi na
federatívnom základe

-

požiadavky: samostatnosť, spojenie vo federatívnom zväzku s národnou autonómiou

pre Slovensko – vlastný snem, štátna správa a jazyk, volebné právo –

všeobecné, tajné a priame, forma vlády – personálna únia, demokratický
štát – vzor VB, zmeny vo vzájomnej dohode

-

pojmy: federatívny zväzok-politické spojenie 2/viacerých štátov na základe spoloč-

nej ústavy, národná autonómia-samospráva, forma určitej nezávislosti
a samostatné rozhodovanie o regionálnych a národných záležitostiach,
personálna únia-spojenie 2/niekoľkých štátov osobou panovníka

Pittsburská dohoda:

-

Masaryk (tvorca) na jar odišiel do USA, kde sa pokúsil ovplyvniť vládu USA, najmä
prezidenta Wilsona, aby súhlasili s československou samostatnosťou

-

Dohoda v Pittsburgu bola podpísaná 30.5. 1918, hovorila o autonómnom postavení
Slovenska v čs. štáte a o čs. štáte ako o republike, vypustila federatívne usporiadanie

-

prijali ju Slovenská liga, Zväz českých katolíkov, České národné združenie

-

obsah: vlastná admunistratíva, snem a súdy Slovenska, slovenčina ako úradný jazyk,

č-s. štát ako demokratická republika, vzájomná spolupráca Čechov a Slovákov

Politické osudy Pittsburskej dohody:

-

štátoprávne zásady dohody sa nenaplnili a ČSR sa budovalo ako unitárny štát
s ideológiou čechoslovakizmu

Washingtonská deklarácia:

-

18.10. 1918 bola vyhlásená čs. nezávislosť v USA – Masaryk, Štefánik, Beneš

-

obsah: ČSR bude republikou → dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd,

cirkev odčlenená od štátu, práva menšín, rovnoprávnosť žien a mužov v rovine
politickej, kultúrnej a sociálnej, volebné právo žien, parlamentná vláda,
referendum – hlasovanie ľudu, pozemková reforma – odkúpenie pôdy a rozde-
lenie občanom, zrušenie šľachtických výsad, štát prevezme časťdlhu R-U,
sloboda tlače a svedomia, záverečné ustanovenie: viera v slobodu
-

význam: ovplyvnila odpoveď prezidenta Wilsona centrálnym mocnostiam na mierovú

ponuku 18.10. 1918 a v odpovedi uviedol, že rakúska vláda musí rokovať
s čs. vládou v Paríži
-

vychádzala zo zásad americkej ústavy-deklarácie nezávislosti

Československá národná rada:

-

vznikla v Paríži vo februári 1916 ako oficiálny odbojový orgán v zahraničí

-

predseda: T.G.Masaryk, podpredseda: M.R.Štafánik, J. Durich, tajomník: E.Beneš

-

úloha: politický zástupca zatiaľ neexistujúceho štátu, uznanie dohodových štátov, pre-

sadenie rozpadu R-U ako vojenský cieľ Dohody, na kt. sa mali podieľať légie

Rezolúcia z 1. mája 1918:

-

prvomájové oslavy v Liptovskom Mikuláši organizované sociálnodemokratickou
stranou, kde protestujú proti ďalšiemu vedeniu vojny, proti národnostnému útlaku, za
sociálne požiadavky a za sebaurčovacie právom, vyjadrili ideu národného oslobodenia

-

ohlas rezolúcie znamenal podporu v zahraničí

-

hlavný prejav predniesol Vavro Šrobár a vyslovil požiadavku spoločného štátu, za čo
bol potom do polovice októbra žalárovaný

Zhromaždenia z 24. mája 1918 v Turčianskom sv. Martine:

-

prvýkrát od začiatku vojny sa zišiel výbor SNS a prijal uznesenie, že SNS stojí na
stanovisku bezpodmienečného a bezvýhradného samourčovacieho práva slov. národa
a na tomto základe si uplatňuje nárok pre slov. národ účasť na utvorení samostatného
štátu pozostávajúceho o Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska

Formovanie SNR v roku 1918:

-

12.9. 1918 sa v Budapešti konala porada slovenských politických činiteľov, kde sa
dohodli na vytvorení SNR

-

30.10. 1918 bola na zhromaždení 200 delegátov zo Slovenska zvolená SNR a jej 20-
členný výkonný výbor a zhromaždenie prijalo Deklaráciu slovenského národa

-

SNR vyhlásila, že iba ona má právo hovoroť v mene Slovákov, prihlásila sa k uplat-
neniu samourčovacieho práva spolu s českým národom a žiadala uzavretie mieru

Vystúpenie F. Jurigu v uhorskom parlamente:

-

19.10. 1918 Ferdiš Juriga vyhlásil, že na budúcej mierovej konferencii má právo
zastupovať Slovákov iba SNR a odmietol uhorskému snemu čokoľvek hovoriť
a podnikať v mene Slovákov a žiadal samourčovacie právo aj pre Srbov, Chorvátov
a Rusíncov, pre všetky národy Uhorska

Dátum vzniku Českého zväzu a Národného výboru:

-

19.11. 1916 bol vydaný Ohlas k českému národu oznamujúci vytvorenie ČZ, ktorý
zjednocoval českých poslancov v ríšskej rade a založenie NV ako celonárodných
organizácií, ktoré by zjednocovali postup českých politických strán

Trojkráľová deklarácia:

-

6.1. 1918 sa v Prahe zišiel Generálny snem českých ríšskych a krajinských poslancov,
ktorý v prijatej deklarácii vyhlásil za záruku mieru právo národov na samourčenie,
právo českého národa na samostatnú štátnu existenciu s plným uznaním práv
národnostných menšín

-

prihlásil sa aj k myšlienke Čechov a Slovákov v jediný štátny zväzok

Podoba a činnosť Národného výboru v roku 1918:

-

pod vplyvom úspechov zahraničného odboja došlo v júli 1918 k reorganizácii NV ako
najvyššej politickej reprezentácie, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu pri vzniku ČSR

-

jeho úlohou bolo pripraviť prevzatie moci do českých rúk z rakúskej byrokracie

-

zloženie NV bolo stanovené podľa Švehlovho kľúča – 10 sociálnych demokratov, 9
a 9agrárnikov a štátoprávnych demokratov, 4 a 4 českí socialisti a lidovci, 1 a 1
staročech a realista

-

28.10. 1918 zasadal a schválil podľa návrhu Rašína zákon o zriadení samostatného
československého štátu a tiež prijal prevolanie k čs ľudu, kde oznamoval zriadenie
samostatného štátu a prevzatie správy do svojich rúk

-

jeho činnosť skončila 13.11. 1918

Impulz na vyhlásenie čs samostatnosti v roku 1918:

-

27. október 1918, keď rakúsky minister zahraničných vecí gróf Andrássy poslal
prezidentovi Wilsonovi nótu, v ktorej boli podmienky kapitulácie a žiadal rokovať
o prímerí

-

28.10. 1918 vyhlásil a schválil NV historický zákon o zriadení samostatného čs štátu
(zákonný článok 11/1918)

Zákon č. 11/1918Zb:

-

v preambule zákon konštatoval, že samostatný čs štát vstúpil doživota, NV sa
označoval za predstaviteľa čs národa a vykonávateľa štátnej zvrchovanosti

-

1. článok hovoril, že štátnu formu čs štátu určí NZ po dohode s ČSNR v Paríži

-

boli ponechané v platnosti krajinské a ríšske zákony a nariadenia, všetky orgány boli
podriadené NV a mohli pokračovať v činnosti

-

ako Rašín uviedol, týmto zákonom sa malo zamedziť aby nenastal bezprávny stav a
aby sa celá štátna správa nezastavila

Zákon č. 11/1918 Sb. V živote dr. Šrobára: podpísal zákon za Slovákov
Právne akty vydané Národným výborom:

-

vydal 17 zákonov a 23 nariadení, ktorými zriaďoval ústredné orgány štátnej správy
a súdnictva – 2/1918 zriadených 12 správnych orgánov pre rezorty (vnútro, obrana...),
k ministerstvám pribudli aj ďalšie (Mpôšt, telegrafov a telefónov...)

-

3/1918bol zriadený najvyšší správny súd, 5/1918 Najvyšší súd so sídlom v Prahe

Národné výbory v českých krajinách:

-

vznikali na prelome októbra a novembra 1918 a vykonávali vlastné opatrenia
v zásobovaní obyvateľstva, v riadení pracovného procesu v továrňach

-

podľa pokynov pražského NV mali vykonávať právomoc na územízastupiteľského
alebo súdneho okresu

-

boli politickou organizáciou plniacou funkciu mocenského a správneho aparátu,
zabezpečovali úlohy v oblasti hospodárskej, sociálnej, zásobovacej, bezpečnostnej,
vojenskej, kultúrnej

Martinská deklarácia:

-

30.10. 1918 bola na zhromaždení 200 delegátov zo Slovenska zvolená SNR a jej 20-
členný výkonný výbor a zhromaždenie prijalo Deklaráciu slovenského národa, kde
bola vyhlásená ČSR na Slovensku a definitívny rozchod s R-U

-

podpísali ju Dula ako predseda SNR a Medvedský

-

obsah: žiadali mier, skončenie vojny a žiadosť o prijatie ostatnými národmi a štátmi,

obvinili Uhorsko z utláčania, zhodnotili tu dlhoročmý útlak Maďarska, žiadali
samourčovacie právo a nezávislosť → odvolávali sa na Wilsona (BA – Wilso-
novo mesto)

Vznik ČSR:

-

ČSR bola vyhlásená 28.10. 1918 v Prahe a 30.10. 1918 v Martine

-

oficiálne sa písal Č-SR (- = rovnocennosť), od r. 1920 sa písal bez pomlčky → ČSR

(po prijatí Ústavy), od 6.10. 1938, keď bola autonómia, tak opäť s pomlčkou

-

zákon č. 11/1918 (prvé ústavne provizórium/recepčná norma) určil za vykonávateľa
štátnej zvrchovanosti Národný výbor

-

rozšírením RNV vzniklo v novembri Dočasné národné zhromaždenie – DNZ

-

malo 256 členov, prijalo behom 2 týždňov 17 zákonov a zvolilo prezidenta

-

zákony: zrušenie šľachtických titulov a výsad, zavedenie 8-hod. pracovného času,

rôzne sociálne podpory, sloboda tlače, slova a zhromažďovania, podpora
v nezamestnanosti, sociálne poistenia
-

bolo celoštátny orgán, ale pre SR bola dočasná vláda so sídlom v Skalici
a ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko (minister bol Vavro Šrobár) so sídlom
v Žiline a v r. 1919 sa presunulo do BA – odvtedy je hlavným mestom

-

13.11. 1918 bola prijatá dočasná ústava – ČSR sa stala demokratická krajina

-

14.11. 1918 bola vytvorená 1. čs. vláda → predseda: Kramář, minister ZV: Beneš,
minister vojny: Štefánik, minister zdravotníctva: Šrobár

-

14.11. 1918 bol T.G. Masaryk zvolený DNZ za 1. prezidenta ČSR

-

29.2. 1920 Národné zhromaždenie schválilo Ústavu ČSR, kt delila moc na 3 zložky

→ zákonodarná – parlament, výkonná – vláda a súdna – súdy
-

parlament: 1.snemovňa poslancov: 300, od veku 30 r. a volili ich občania od 21 r.

2. senát: 150, od veku 45 r. a volili ich občania od 26 r.
mal malý vplyv a bol iba zaopatrovňou vyslúžilých politikov
-

parlament volil prezidenta na 7 rokov, kt. potom menoval vládu

-

vo vláde mali najsilnejšie slovo politické strany, pričom samostatný politik nemal šan-
cu sa presadiť, politik musel byť dobrý rečník, vzdelaný človek a nesmel čítať prejavy

Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a jeho činnosť (MsPMpSS):

-

česká vláda v záujme upevnenia mocenských pozícií republiky na Slovensku a jeho
obsadenia vytvorila regionálny úrad pre správu Slovenska s diktátorskou mocou

-

10.12. 1918 bol v parlamente prijatý zákon č. 64/1918 o mimoriadnych prechodných
opatreniach upravujúci správu Slovenska, na základe ktorého vláda menovala prvým
ministrom pre správu Slovenska dr. Vavra Šrobára a na jeho návrh 17 vládnych
referentov (§ 1 – uhorské zákony a nariadenia o zastúpení na uhorskom sneme sa
zrušujú, mestské a obecné výbory sa rozpúšťajú a ich právomoc prejde na komisie
ustanovené zmocnencom vlády)

-

dočasným sídlom ministra s plnou mocou pre správu Slovenska sa stala Žilina

-

ako minister vykonával opatrenia na udržanie poriadku, konsolidovanie pomerov
a zabezpečenie riadneho chodu štátneho života, prešla na neho právomoc
o mimoriadnych opatreniach pre prípad vojny vláde, resp. ministerstvu vnútra

-

vymenoval nových županov s mimoriadnou právomocou vládnych komisárov, ktorí
vyzvali starých stoličných úradníkov, aby zostali na svojich miestach a s pomocou
vojska, četníctva a legionárov robili opatrenia na zamedzenie nepokojov

-

úloha vládnych referentov po vytlačení maďarského vojska zo Slovenska (do 21.1.)
bola preberanie správy celej krajiny, ministerstvo zreorganizovalo štátnu správu,
súdnictvo, municipálne a obecné samosprávy

-

nariadením č. 6/1919 zo dňa 8.1. 1919, ktoré nadobudlo platnosť 23.1. zrušilo národné
gardy, národné výbory a ostatné miestne revolučne ustanovené orgány v čase prevratu
a aj SNR

-

článkom IX. Uvádzacieho zákona k Ústave ČSR z roku 1920 bola zrušená platnosť
všetkých predchádzajúcich ústavných zákonov a teda aj zák. č. 64/1918 ale
Ministerstvo fungovalo ďalej, pokiaľ to vláda potrebovala a po upevnení
centralistického režimu sa stalo zbytočným a vo februári 1927 bolo zrušené

-

ministerstvo vydalo počas svojej existencie 273 nariadení, ktoré sa uverejňovali
v osobitnej zbierke Úradné noviny

Ako ovplyvnilo normatívny základ existencie ministerstva s plnou mocou pre správu
Slovenska vydanie ústavnej listiny z roku 1920?

-

podľa derogačnej klauzuli uvádzacieho zákona vláda nemohla preniesť svoju nariaďo-
vaciu moc na zmocnenca (ministra) tento inštitút sa tak stal protiústavným ale zmoc-
nenie ministra sa aj tak nezrušilo a o jeho protiústavnosti sa začalo hovoriť v 1925

Ako sa menila reálna pozícia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska?

-

stratil právny základ, stal sa závislým od ústredných orgánov, inštitút stratil význam

Proces začlenenia Slovenska do ČSR:

-

po vyhlásená samostatnosti ČSR sa na Slovensku vytvorila komplikovaná situácia,
kedy obyvataľstvo likvidovalo staré uhorské úrady a začalo vytvárať nové orgány
moci – národné a robotnícke úrady, ktoré si tvorili svoje ozbrojené orgány

-

rozoberali sa zásoby zo skladov, obchodov a obsadzovali sa zemepanské sídla,
všeobecne sa žiadalo rozdelenie statkárskej pôdy

-

SNR nemala dostatok prostriedkov pre kontrolu politickej situácie a na prevzatie
politickej moci na celom území Slovenska

-

postupné obsadzovanie Slovenska čs vojskom prebiehalo od novembra 1918 do
januára 1919 a 3. decembra odovzdal pplk. Vyx Karólyho vláde nótu, podľa ktorej
musela maďarská vláda odvolať svoje vojská zo slovenského územia

-

vzhľadom na to, že SNR nebola sama schopná zvládnuť situáciu, došlo k prvému
pokusu vojensky obsadiť Slovensko začiatkom novembra 1918, NV postavil Šrobára,
Dérera a Blahu ako dočasnú vládu pre Slovensko ale činnosť tejto Skalickej vlády
trvala 4.-14. novembra a jej právomoc zanikla ustanovením prvej čs vlády a pokus sa
tak nevydaril

Hranice ČSR:

-

po vyhlásení samostatnosti čs vláda musela mocensky presadiť autoritu štátu na celom
území a základným predpokladom na to bolo vyriešenie hraníc štátneho územia

-

pre určenie hraníc neexistovali jednoznačné stanoviská – so vznikom nových štátov
bol propagovaný postulát sebaurčenia národov (etnický princíp), ktorý akceptovali
vlády víťazných dohodových mocností, bral sa do úvahy aj historický princíp
uplatňujúci nárok na určité územie z minulosti

-

o povojnovom usporiadaní v Európe sa rozhodovalo na mierovej konferencii v Paríži
v dňoch 18.1. až 28.6. 1919, kde rozhodujúce slovo mali víťazné mocnosti (VB, USA,
Fr., Tal., Jap.) a výsledkom bolo podpísanie mierových zmlúv s porazenými štátmi,
ktoré tvorili základ povojnového usporiadania v Európe, tzv. versaillský systém ako
záruky trvajúceho mieru

-

ČSR na konferencii zastupovali Kramář, Osuský a Beneš, ktorý predložil požiadavky
vychádzajúce z platformy historických hraníc Čiech, Moravy a Sliezska s celým
Tešínskom, Slovenska s hranicou voči Maďarsku posunutou na juh a pripojenie
Podkarpatskej Rusi

-

Nemecko vyhlásilo z českých krajín provincie a ich pripojenie k Rakúsku

-

Dohoda to odmietla a čs. vojsko obsadilo pohraničné kraje

-

na Tešínsku došlo k zrážkam s poľským vojskom, kt. oblasť obsadilo a na zásah
Dohody boli boje zastavené a v r. 1920 bola oblasť rozdelená medzi oba 2 štáty

-

vymedzila sa slovensko-poľská hranica na Orave a Spiši – 25 obcí pripadlo Poľsku

-

Maďarsko obsadilo po vyhlásení ČSR J Slovensko → v r. 1918 – 1919 bolo
územie Slovenska úplne oslobodené armádami ČSR, Rumunska a ZSSR

-

Versaillskou mierovou zmluvou z roku 1919 boli určené hranice s Nemeckom, kde
bola pripojená k Česku časť Hlušínska a predpisy upravovali správu v Sliezsku

-

Saint-germainska zmluva z roku 1919 určila hranice s Rakúskom a ČSR ňou
dosiahla niektoré ratifikácie hraníc proti Rakúsku (časť Vitorázska a Valticko)

-

Trianónska zmluva z roku 1920 stanovila hranice s Maďarskom ale tieto rokovania
boli komplikované, lebo tu neexistovali žiadne historické hranice a Slovensko po
stáročia začlenené do Uhorska nebolo vyhranenou samostatnou jednotkous pevne
určenými hranicami a obidve strany chceli uplatniť maximálne požiadavky a táto
zmluva nakoniec iba potvrdila už existujúcu demarkačnú čiaru ako hranicu

-

hranica československo-rumunská a československo-poľská vychádzala z textu
neratifikovanej Sévreskej zmluvy v septembri 1920

-

Medzinárodná konferencia rozhodla aj o pripojení Podkarpatskej Rusi k ČSR na
základe malej zmluvy Saint-germainskej uzavretej medzi Dohodou a ČSR 10.9. 1919

Pôsobenie Milana Hodžu v roku 1918 v Budapešti:

-

bol čs. splnomocneným zástupcom a 6.12. 1918 sa dohodol s maďarským ministrom
obrany (Barth) o provizórnej demarkačnej čiare

Kedy a za akých okolností došlo k zásadnej zmene hraníc stanovenej Trianonskou
zmluvou? 24.12. 1918keď podplukovník VIX v mene Dohody odovzdal maďarskej vláde
nótu, ktorá utvorila demarkačnú čiaru medzi Slovenskom a Maďarskom (rieka
Dunaj, Potok Ipľa, Iplaľ po Rimavskú Sobotu a od RS po tok Uhu)
Slovenská republika rád:

-

27.4. prekročila čs armáda demarkačnú líniu a začala vojenské operácie proti
Maďarskej republike rád ale po utrpených stratách sa vojsko stiahlo a Maďarská
červená armáda pokračovala v útoku a obsadila asi 2/5 územia V a J Slovenska

-

na území obsadenom maďarskou armádou sa tvorili revolučné orgány, miestne rady
a direktóriá a 16.6. 1919 na manifestácii v Prešove bola vyhlásená SR rád

-

revolučný výkonný výbor ako najvyšší zákonodarný nariaďovací a kontrolný orgán
štátu, revolučná vládna rada, ktorej patrila všeobecná správa štátu, bola zložená
z ľudových komisárov a predsedu (Janoušek), ľudové komisariáty vykonávajúce
rezortnú činnosť, rady robotníkov, vojakov a roľníkov s výkonnými výbormi ako
miestne orgány štátnej moci a správy podliehajúce RVR, v závodoch a podnikoch sa
tvorili osobitné orgány poverené hospodárskymi úlohami, revolučné tribunály,
červená armáda a červená stráž

-

na základe ultimáta dohodových veľmocí bola červená armáda nútená ustúpiť
z územia Slovenska a čs vojsko 7.7. 1919 opäť obsadilo územie Slovenska a SR rád
tak po 3 týždňoch trvania zanikla

Dočasná ústava:

-

prvé obdobie existencie ČSR, keď na čele štátu stál NV, bolo uzavreté 13.11. 1918
prijatím zákona č. 37?1918 Zb. o dočasnej ústave tzv. druhým ústavným provizóriom

-

bola vypracovaná dr. Meissnerom, členom NV, DÚ platila do konca februára 1920

-

bola zložená z 21 paragrafov rozdelených do 4 oddielov – o NZ, prezidentovi,
o vyhlasovaní rozsudkov, o moci výkonnej a nariaďovacej, zakotvila sústavu 3
najvyšších orgánov štátnej moci a správy, spôsob ich tvorenia, štruktúru a vzáj. vzťahy

Národné zhromaždenie
-

aj RNZ, 256 členov na podklade kľúča podľa výsledkov volieb do ríšskej rady v 1911

-

Slovákom sa pridelilo 40 miest ale slov. poslanci nevystupovali ako reprezentanti
politických strán ale tvorili spoločný klub slov. poslancov

-

najvyšší zastupiteľský orgán republiky, malo zákonodarnú právomoc pre územie štátu,
vykonávalo dozor nad výkonnou mocou a mohlo do jej činnosti zasahovať

-

mohlo rokovať a byť uznášania schopné za prítomnosti 1/3 poslancov a schvaľovať
bežné otázky za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny prítomných

-

strata poslaneckého mandátu – strata svojprávnosti, poslanec odsúdený za TČ

spôsobujúci stratu voliteľnosti do obcí v Čechách
-

jednokomorový ústavodarný kontrolný kreačný orgán s úplnou suverenitou
a rozhodujúcim postavením v ústave štátnych orgánov

-

vzťah NZ a najvyššími orgánmi štátu – parlament volí prezidenta a vládu, voči
vláde mu prislúcha kontrolná právomoc, členovia vlády skladajú sľub snemovni,
ktorej sa vláda zodpovedá za svoju činnosť

Prezident
-

vykonáva spolu s vládou časť výkonnej moci, je volený NZ 2/3 väčšinou prítomných

-

reprezentatívna funkcia, mal právo vrátiť na nové prerokovanie schválený zákon do 8
dní ale ak parlament zotrval na pôvodnom uznesení, zákon bol vyhlásený

-

prezident nemohol zasahovať do činnosti vlády (opak sa pripúšťal), ktorú ani
nemenoval a ani neodvolával

-

14.11. 1918 bol zvolený TGM za prvého prezidenta ČSR (v jeho neprítomnosti) a
právomoc prezidenta bola obmedzená, vyvinul TGM úsilie o rozšírenie kompetencií

Výkonná a nariaďovacia moc
-

prislúchala vláde, ktorá mala 17 členov-stanovení ústavou

-

zo svojich členov volila námestníka predsedu vlády, prideľovala rezorty ministrom

-

pre rozhodovanie o závažných otázkach bola stanovená účasť najmenej 10 ministrov

-

mala aj normotvornú pôsobnosť, ktorú vykonávala formou nariadení

Ostatné ustanovenia
-

§ 13: rozsudky a nálezy sa vyhlasujú menom republiky, § 20: tu sa schvaľovali všetky
akty moci výkonnej a nariaďovacej vykonané predsedníctvom NZ

Novelizácie ústavy
-

novela z 11.3. 1919 zákon č. 138/1919, ktorým bol zvýšený počet poslancov NZ na
270, z toho bolo 54 slovenských a stalo sa tak na návrh klubu slov. poslancov

-

novela z 23.5. 1919 zákon č. 271/1919 – zmeny v postavení a vzťahoch ústredných
orgánov → obmedzenie kompetencií parlamentu a posilnenie výkonných orgánov –
NZ stratilo právo voliť vládu, , vláda dostala právo podávať v NZ návrh na vyslovenie
dôvery a a sťažila sa možnosť na vyslovenie nedôvery zo strany NZ, vláda nemala už
pevne stanovený počet členov, prezident dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy,
povinnosť podávať správy o stave republiky a odporučiť snemovni opatrenia , právo
suspenzívneho veta k zákonom prijatých v parlamente a predĺžená lehota na vrátenie
zákona k opätovnému prerokovaniu NZ na 14 dní, právo menovať a prepúšťať vládu,
predsedať schôdzam vlády, kontrola brannej moci

Ústava ČSR z roku 1920:

-

bola prijatá RNZ ako zákon č. 121 Zb. 29.2. 1920, ktorá platila od 6.3.

-

návrh ústavy bol vypracovaný odborníkmi na čele s Hoetzelom, Švehlom, Meisnerom

-

vychádzali z cudzích vzorov – USA, fr., rak., angl., švajč., belg., Weimarská rep.

-

ústavná listina sa skladala z úvodného vyhlásenia, uvádzacieho zákona, 6 hláv, 134 §

-

súčasne s ústavou boli prijaté zákony, ktoré rozpracovávali/dopĺňali základné zásady –
jazykový zákon, zákon o zložení a právomoci senátu, volebný poriadok do
poslaneckej snemovne, zákon o volebnom súde, zákon o župnom zriadení

-

rešpektuje zásadu trojdelenia št. moci, upravila práva, slobody, povinnosti občanov

-

zaraďuje sa medzi tuhé ústavy (také, kt. možno meniť iba ústavným zákonom),
právne ústavy (zásady, metódy a formy politickej organizácie), písané ústavy
a fiktívne (časť sa nezhodovala so skutočnosťou)

-

zakotvila demokratický parlamentárny systém, ktorý ostal do roku 1938 neotrasený

Úvodné vyhlásenie
-

formulované dr. Herbenom, vychádzalo z fikcie jednotného čs. národa, v ústave sa
deklarovala vôľa čs. národa zavedením spravodlivých poriadkov pre blaho občanov
a začleniť sa do poločnosti národov ako člen vzdelaný, mierumilovný, demokratický
a pokrokový

Uvádzací zákon
-

obsahoval 10 článkov – ústava ako norma najvyššej právnej sily, ktorú môžu meniť
iba ústavné zákony, boli derogované zákony odporujúce ústave, kompetencia a zlože-
nie ústavného súdu, vymedzenie činnosti NZ a prezidenta, záverečné ustanovenia

Hlava I – Všeobecné ustanovenia
-

vymedzené základné princípy a formy štátu a jeho režimu

-

právna zásada zvrchovanosti ľudu ako jediný zdroj moci v štáte

-

forma štátu-demokratická republika na čele s prezidentom voleným na 7 rokov

-

územie republiky tvorilo jednotný celok, zmena hraníc mohla byť vykonaná iba
ústavným zákonom, súčasťou nedeliteľného štátneho celku je aj samostatné samos-
právne územie Podkarpatskej Rusi dobrovoľne pripojené na základe medzinárodnej
zmluvy (malá zmluva Saint-germainska), ktorá mala dostať širokú autonómiu

-

jediné a jednotné štátne občianstvo, hlavné mesto Praha, záverečné ustanovenia
upravujú štátny znak, vlajku a farby republiky

Hlava II – Zákonodarná moc
-

dvojkomorové NZ zložené z poslaneckej snemovne a senátu so sídlom v Prahe

-

zákonodarná, správna a kontrolná (kontrola finančného hospodárenia, schvaľovanie
rozpočtu, schvaľovanie medzinár. zmlúv, voľba prezidenta) a autonómna funkcia
(každá snemovňa si mohla zvoliť svoje predsedníctvo a funkcionárov a upraviť svoju
prácu rokovacím poriadkom),kreačný orgán a malo postavenie súdu

-

NZ nebolo ústavne podriadené vláde ale vláda mohla zasahovať do jeho činnosti

Poslanecká snemovňa
-

300 členov volených na 6 rokov na základe všeobecného, rovného, priameho a tajného
hlasovacieho práva podľa zásady pomerného zastúpenia (Ap-21r., Pp-30r.)

Senát
-

150 senátorov volených na 8 rokov podľa rovnakých zásad (Ap-26r., Pp-45r)

Ustanovenia
-

žiadny občan nemohol byť súčasne členom oboch snemovní, mandát vykonávali
členovia parlamentu osobne po zložení sľubu vernosti republike, podľa najlepšieho
vedomia a svedomia, nesmeli od nikoho prijímať príkazy, mali imunitu

-

obe snemovne sa schádzali 2x ročne na jarnom a jesennom riadnom zasadnutí ale
pripúšťalo sa aj mimoriadne zasadnutie, schôdze boli verejné

-

návrhy zákonov mohla predkladať vláda alebo snemovne, pripúšťalo sa aj referendum

Hlava III – Vládna a výkonná moc
Prezident
-

volený NZ oboma komorami 3/5 väčšinou (občan ČSR, 35r., volený do posl. snem.)
na 7 rokov maximálne 2krát po sebe

-

zastupuje štát navonok, prijíma a poveruje vyslancov, uzatvára a ratifikuje medzin.
zmluvy, vyhlasuje vojnový stav, rokuje o mieri, vrchný veliteľ brannej moci, podáva
správu o stave republiky, podpisuje zákony a vracia do parlamentu

-

menuje a prepúšťa ministrov, menuje vysokoškolských profesorov, sudcov a vyšších
štátnych úradníkov a dôstojníkov, udeľuje milosť

-

nebol politicky zodpovedný, za jeho oficiálne prejavy zodpovedná vláda, bol trestne
stíhaný iba pre vlastizradu, po zvolení skladal sľub NZ, sídlom bola Praha

Vláda
-

kolektívny orgán – zbor ministrov na čele s predsedom vlády, ktorý zostavuje program
vlády, zastupuje je v NZ

-

rozhodovala v zbore o vládnych návrhoch pre NZ, o vládnych nariadeniach, návrhoch

-

ak jej vyslovil nedôveru, musela odstúpiť a demisiu podala do rúk prezidenta

Hlava IV – Sudcovská moc
-

obsahovala princípy ako p. nezávislosti sudcov, zákonnosti, verejnosti a ústnosti
pojednávania, zásadu obžalovaciu a z. zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, oddelenie súdnictva od správy

Hlava V – Občianske práva, slobody a povinnosti
-

ústava uzákonila rovnosť občana pred zákonom, odstránila výsady pohlavia, rodu
a povolania, osobná (usadenie a nadobúdanie nemovitostí), domová, tlačová,
zhromažďovacia a spolková sloboda, vymedzila politické právo, listové tajomstvo,
sloboda svedomia, prejavu, mienky, vyznania (rovnosť náb. vyznaní), ochrana
a sloboda súkromného vlastníctva, sloboda podnikania

-

jediná občianska povinnosť – § 217 podrobenia sa vojenskému výcviku občana ČSR

Hlava VI – Ochrana menšín národných, náboženských a rasových
-

zabezpečenie rovnakých občianskych a politických práv, prístup do verejných služieb,
užívanie jazyka v súkromnom a verejnom styku všetkým občanom bez ohľadu na
rasu, jazyk a náboženstvo

-

ochrana menšín sa vzťahovala len na právne postavenie jednotlivých občanov
a neposkytovala osobitné postavenie iným skupinám

-

ústava zabezpečila používanie jazyka, pri väčších národnostných menšinách aj
vyučovanie vo vlastnej reči, poskytovala úplnú rovnosť bez ohľadu na národnostnú,
náboženskú a rasovú príslušnosť a zakazovala násilné odnárodňovanie

Podkarpatská Rus:

-

sa stala súčasťou ČSR na základe malej zmluvy Saint-germainskej z 10.9. 1919

-

po vojne boli sformované 3 smery na budúce štátoprávne postavenie PR – najsilnejší
bol orientovaný pro-čs (Centrálna národná rada v Užhorode), ďalší zastával ponechať
krajinu v rámci Maďarska a tretí prosovietsky žiadal pripojenie k sov. Ukrajine

-

8.5. 1919 porada rusínskych národných rád v Užhorode potvrdila výsledok rokovania
amerických Rusínov z 12.11. 1918 o pripojení PR k ČSR s autonómiou

-

v júni MsPMpSS odovzdal PR armáde aby stabilizovala situáciu

-

v júni 1919 bola vyhlásená vojenská diktatúra trvajúca do januára 1922, v júli minister
vnútra vyslal predstaviteľa civilnej správy, aby zriadil administratívu

-

v novembri 1919 bol vyhlásený generálny štatút pre správu PR – právna norma
obsahujúca preklad článkov SG zmluvy, vymedzenie hraníc, jazykovú stránku
a sústavu orgánov správy

-

na čele PR stál veliaci generál ako vojenský náčelník, rozhodoval v civilných veciach,
oficiálne stál na čele správy administrátor, ktorý mal pripraviť zavedenie autonómie
a bol podriadený ministrovi vnútra

-

5-členné direktórium na čele s Žatkovičom ako poradný orgán administrátora vo
veciach zákonodarstva, správy, jazyku, školstva, náboženstva

-

26.4. 1920 rozhodla vláda o premene generálneho štatútu a podľa vládneho nariadenia
stál na čele PR guvernér (najprv Žatkovič – rozpory s vládou a potom Beskid)

menovaný prezidentom republiky, ktorý zastupoval PR pri rokovaní s vládou,
podpisoval výnosy normat. povahy, menoval úradníkov

-

jeho zástupca bol viceguvernér menovaný prezidentom republiky a zodpovedný vláde

-

guberniálna rada (gubernátor, vice-, 10 volení a 4 vládou menovaní členovia) ako
poradný orgán guvernéra (ale nikdy nebol vytvorený)

-

zásah do správy územia znamenalo vládne nariadenie č. 84/1926 o reorganizácii
župnej správy na území PR – bola zriadená 1 župa vytvorená zlúčením uhorských žúp

-

podľa zákona č. 125/1927 so zavedením krajinského zriadenia sa stala PR jednou zo 4
krajín ČSR s krajinským zastupiteľstvom, kraj. prezidentom (náčelník kraj. úradu)

-

v 30-tych rokoch bola zlá politická situácia, ťažké hospodárske pomery, sformovali sa
3 nacionálno-politické smery – jazykové spory (ukrajinský, ruský a rusínsky)

-

v júni 1937 sa schválil zákon o dočasnej úprave právneho postavenia guvernéra
PR a o organizačných opatreniach na tlak politických strán pre sľubovanú
autonómiu, a podľa tohto zákona stál na čele PR guvernér menovaný a odvolávaný
prezidentom republiky (prejednávanie návrhov o správe a riadení PR), viceguvernér
(zástupca a prednosta krajinského úradu), guberniálna rada (dočasný poradný orgán do
doby zriadenia autonómneho kraj. snemu, mala 18 členov) ale ani tá nezačala pôsobiť

-

po viedenskej arbitráži zostala PR súčasťou Č-SR, ale časť územia s prevahou Maďa-
rov bola pripojená k Maďarsku a na ostatnom území sa striedali autonómne vlády

-

po vyhlásení SR 14.3. 1939 maďarské vojsko obsadilo územie PR a stalo sa súčasťou
Maďarského štátu, v roku 1944 po oslobodení územia sovietskou armádou sa PR
formálne vrátila do hraníc ČSR ale silnel tlak na pripojenie PR k sovietskej Ukrajine
a tak Londýnska vláda po rokovaniach vyslovila súhlas po dohode medzi ČSR a ZSSR
o pripojení PR k ZSSR a 29.6. 1945 bola podpísaná dohoda čs-sovietska o odstúpení

Župný zákon č. 126/1920 Sb.:

-

reforma správy bola objektívnou potrebou-modernizácia štátnej správy a nový systém
mal upevniť zapojenie Slovenska a Podkarpatskej Rusi do jednotného štátu

-

29.2. 1920 RNZ prijalo zákon o zriadení župných a okresných úradov v ČSR, župný
zákon sa prerokovával aj spolu s 5 základnými ústavnými zákonmi (aj Ústava)

-

hlavný cieľ župného zákona bola unifikácia správy, územie republiky sa rozčlenilo na
župy zložené z okresov, v republike sa malo zriadiť 21 žúp, z toho 6 na Slovensku
(bratislavská, košická, nitrianska, považská, pohronská, podtatranská), v PR bolo
župné zriadenie vytvorené až v roku 1923 (1926-župa so sídlom v Mukačeve)

-

unifikácia sa nedosiahla v celej republike pre odpor národnej demokracie a čsl. lidovej
strany a tak župné zriadenia boli zavedené 1.1. 1923 iba na Slovensku

-

odvtedy prestali existovať staré uhorské župy a slúžnovské úrady, ktorých
kompetencia sa rozdelila medzi úrady okresné, župné a centrálne

-

v českých krajinách ostalo krajinské zriadenie z dôvodu zavedenia žúp v pohraničných
oblastiach, kde by tak vynikli 2-3- župy s nemeckým obyvateľstvom

-

zriadili sa župné a im podriadené okresné úrady, ktoré podliehali ministerstvu vnútra,
ktorých úloha bola dozerať na právny a verejný poriadok, pokoj, posielať správy

-

na čele župného úradu bol župan (reprezentant, riadil úrad), prezídium (zastupovanie
v cudzine, záležitosti štátne, národnostné, jazykové, zhromažďovacie) jednotlivé

-

→ oddelenia, expozitúry, grémium tvorené prednostami oddelení a županom

Zákon o organizácii politickej správy č. 125/1927 Zb.:

-

čiastočnou realizáciou župného zákona sa v 20-tych rokoch nepodarilo dualizmus
odstrániť, ešte sa prehĺbil vytvorením 3 systémov na Slovensku, PR, v Čechách

-

do popredia sa dostala druhá alternatíva – krajinské zriadenie

-

návrh pozostával z téz: župy sa zrušia, republika sa rozdelí na 4 krajiny – českú,
moravsko-sliezsku, slovenskú, podkarpatskoruskú a každá krajina sa stane
samosprávnou právnickou osobou s vlastnými orgánmi, okresná a kraj. samospráva sa
poštátni, posilní sa postavenie vlády a policajná a trestná právomoc správnych úradov

-

zákon bol odhlasovaný 14.7. 1927, bol to organizačný zákon, vznikli 4 krajiny, kt. boli
rozdelené na okresy (zemské úrady v českých krajinách, na Slovensku krajinský úrad,
na PR krajinský úrad) na čele kraj. úradu bol krajinský prezident menovaný
prezidentom republiky a podriadený ministrovi vnútra

-

orgány menované – kraj. prezident, námestníci, úradníci kraj. úradu, okres. náčelníci

-

orgány volené – kraj. zastupiteľstvo, výbor a komisie, okres. zastupiteľstvo a výbor

Župný zväz:

-

mali sa vytvoriť 3 a to český, moravsko-sliezsky a slovenský

-

mali tu pôsobiť župný zbor, zväzový výbor a zväzový dozorný výbor

-

zväzy mali byť pokusom o zachovanie zemského zriadenia, kt. si presadili NDS a LS

-

vybavovali úlohy hospodárskej povahy, nemali celoštátnu dôležitosť

Orgány v krajinách a okresoch podľa krajinského zriadenia:

-

krajinské zastupiteľstvo: hospodárska a správna pôsobnosť (hosp. soc. kult. otáz-
ky, vyberanie poplatkov, príspevkov), zákon zakazoval uznášať sa na politických vec-
ach, normotvorná pôsobnosť (vydávať predpisy k zákonom odhlasovaných parla-
mentom, vydávanie štatútov a predpisov-ale potvrdené ministerstvom vnútra),
pôsobnosť v správnom súdnictve, poradná pôsobnosť (kraj. prezidenta)

-

krajinský výbor: volilo ho KZ, iba volení členovia, úloha: príprava návrhov na roko-
vanie KZ, správa majetku patriaci krajine, zostava rozpočtu, dozor nad hosp. okresov

-

krajinské komisie: ustanovené KZ voľbou, členmi-aj členovia KZ a občania, malo
povahu poradných orgánov

-

krajinský prezident: zvolával schôdze, určoval predmet rokovania, vykonával
bajvyšší dozor nad volenými krajinskými orgánmi, mal sistačné právo-pozastaviť
uznesenia KZZ ak sa priečili zákonu, hlava politickej správy v rámci krajiny

-

krajinský úrad: vykonával vo svojom obvode vnútornú správu

-

okresné zastupiteľstvo, okresný výbor, okresný náčelník (štátny úradník menovaný
ministrom vnútra, na čele okres. úradu, predsedal schôdzam OZ a OV)

-

okresy mali pôsobnosť – hospodársku, pomocnú, poradnú, iniciatívnu

Orgány v župách a okresoch podľa župného zákona:

-

voľby: členovia ŽZ sa ustanovovali na základe všeobecného, tajného, rovného

a priameho volebného práva, pasívne volebné právo (štátny občan ČSR, 30 r.,
býval aspoň rok v župe ododňa vypísania volieb)
-

Župné zastupiteľstvo malo 35 členov, venovali sa otázkam hospodárskym
a správnym (zriadenie ústavov a podnikov v župe, podávanie návrhov a podnetov
zákonodarnému zboru a úradom, na predsedu ŽZ sa malo právo vznášať sťažnosti
a dotazy), normotvorná pôsobnosť (predpisy k zákonom, štatúty, nariadenia),účasť
na správnom súdnictve, starostlivosť o kultúrne záujmy župy

-

župný výbor ako orgán samosprávy, predsedal mu župan, stály orgán zastupiteľstva,
príprava návrhov na rokovanie ŽZ, návrh fin. rozpočtu, správa majetku župy

-

župná komisia zriadená ŽZ pre správu a dozor nad župnými ústavmi a podnikmi

-

župy sa delili na okresy na čele kt. boli okresné úrady a nižšia zložka okresný výbor

Súdnictvo v 1. ČSR:

České krajiny: (riadne súdy)
-

okresné súdy ako prvostupňové, rozhodujúce spory menšieho významu v 1. inštancii

-

krajské súdy ako druhostupňové, spory väčšieho významu v 1. inštancii

-

zemskú súdy ako treťostupňové, odvolacie, rozhodujúce v 2. inštancii

-

najvyšší súd ako štvrtostupňový súd, odvolací treťoinštančný súd

Slovensko: (riadne súdy)
-

okresné ako prvostupňové, rozhodujúce v 1. inštancii

-

súdne stolice ako druhostupňové, spory väčšieho významu v 1. inštancii a odvolacie

-

súdne tabule ako treťostupňové, druhoinštančné, odvolacie

-

najvyšší súd ako štvrtostupňový súd, rozhodujúci v 3. inštancii

Od 1928 jednotná súdna organizácia: (riadne súdy)
-

okresné ako prvo-stupňové a inštančné, rozhodoval 1 sudca v trestných a civil. veciach

-

krajské ako druhostupňové, pre 1 kraj, 3-členný senát

-

hlavné so sídlami v Ba, Ke, Praha, Brno, odvolacie, 3-5 členný senát

-

najvyšší súd so sídlom v Brne, rozhodoval s konečnou platnosťou

Súdy rozhodujúce o urážkach – porotné súdy
Verejnoprávne súdy – ústavný, najvyšší správny súd, volebný súd
Štátne záujmu v rokovaní pred súdmi zastupoval štátny zástupca
Mimoriadne súdy
-

úzko špecializované, zmiešané zloženie senátov, rozhodovali v občiansko-právnych
a trestno-právnych veciach

-

porotné súdy: rozhodovanie o najťažších TČ, tvorený súdnym zborom-3a poroty-12

-

súdy mládeže: 14-18r., sudca s pedagogickými schopnosťami

-

kmetské súdy: rozhodovali o TČ spáchaných tlačou

-

pracovné súdy: spor medzi zamestnávateľmi a zamestnancami v občianskopr. veciach

-

labské plavebné súdy: náhrada škody spôsobených plavidlami na rieke Labe

Rozhodcovské súdy
-

rozhodovali v občianskoprávnych nárokoch, neboli štátne súdy, nemali oprávnenie
povoliť ani vykonať exekúciu, sudcovia a aj prísediaci sa zúčastňovali

-

burzové (spory z burzových obchodov), banské (mzdové a pracovné podmienky
baníkov), rs nemocenských poisťovní (v sídle každej nemocenskej poisťovne), rs
robotníckych úrazových poisťovní (nároky poistencov na odškodné v prípade že ho
nechcela uznať), rs bratských pokladníc, štatariálne s. (výnimočne na obmedzený čas )

Najvyšší správny súd
-

sídlo v Prahe, pre objektívne riešenie konfliktov občanov a inštitúcií

-

zloženie: 1. a 2. prezident, 4 senátni prezidenti, 20 radcov

-

rozhodoval v poslednej inštancii o konfliktoch medzi správnymi úradmi, o nárokoch
voči štátu/jednotlivým krajinám štátu → preskúmaval ich rozhodnutie

Volebný súd
-

rozhodoval o platnosti volieb do poslaneckej snemovne a senátu, vybavoval sťažnosti
týkajúce sa volieb a overenie poslaneckých mandátov

-

zloženie: predseda NSS, 12 prísediacich volených na 12 r., náhradníci a referenti

Ústavný súd
-

či zákony ČSR sú v súlade s ústavou, zložený zo 7 členov, konanie začal iba na návrh
NS, NSS, VS, činnosť tohto súdu sa nerozvinula

Štátny súd
-

mimoriadny trestný súd tvorený predsedom, námestníkom, sudcovia a prísediaci, TČ
v zákone na ochranu republiky

Vojenské súdnictvo – najvyšší vojenský súd v Prahe, jemu podriadené divízne a brigádne

Volebné právo v 1. ČSR:

-

všeobecné, rovné a priame volebné právo s tajným hlasovaním podľa zásady
pomerného zastúpenia, volebné právo aj ženám

-

aktívne volebné právo do poslaneckej snemovne – čs. štátny občan, vek 21 r.

-

pasívne volebné právo do poslaneckej snemovne – čs. štátny občan, vek aspoň 30 r.

-

aktívne volebné právo do senátu – vek nad 26 r., a pasívne volebné právo – vek 45 r.

-

od volebnej povinnosti boli oslobodené osoby staršie ako 70 r., pre chorobu sa
nemohli dostaviť do miestnosti, pre neodkladné povinnosti povolania, v deň voľby
vzdialené od miesta aspoň 100 km, boli zadržané prerušením dopravy

-

volebné konanie: vypísanie volieb, vyhotovenie voličských zoznamov, zostavenie

volebných komisií, zostavenie kandidátnych listín
-

kandidátne listiny museli obsahovať označenie strany, meno, priezvisko, zamestnanie
a bydlisko kandidáta, splnomocnenca strany a náhradníka a ich adresy

-

volebný úkon: volič sa musel dostaviť osobne a preukázať sa legitimačným lístkom

Politické strany v 1. ČSR:

Centralisti a čechoslovakisti
-

žiadali riadenie štátu z 1 centra – z Prahy, uznávali 1 čs. národ

-

nebrali Slovákov ako osobitný národ, kt. potreboval politické orgány

-

Agrárna strana: - najsilnejšia strana, kt. sa opierala o roľnícke obyvateľstvo

- chceli zavádzať reformy na zlepšenie hospodárstva v krajine
- hl. predstaviteľ bol Milan Hodža – minister školstva a hospodárstva
a prvý Slovák zastávajúci predsedníctvo vlády, prišiel s teóriou
podunajskej federácie, kde by spolupracovali stredoeurópske štáty
- predstavitelia: Šrobár, Blaho, Štefánek
- fungovala cez besedy, najvplyvnejšia strana zo všetkých
- heslo: Za tú našu slovenčinu, za tie naše haleny
-

Čs. sociálno-demokratická Strana: ľavicovo orientovaná strana, kt. hájila práva

robotníkov a ľudu, na čele boli Dérer a Tusar
Autonomisti
-

snažili sa vytvoriť pre Slovensko autonómiu s politickými orgánmi-vláda, snem, súdy

-

SĽS: - od r. 1925 HSĽS, opierala sa o katolíckych kňazov a drobný ľud

- hlavní predstavitelia: Hlinka a Tuka
- 2 prúdy: 1. Prouhorský smer na čele s VojtechomTukom
2. Rodobrana – fašistická organizácia, vznikli z nej Hlinkove gardy
-

SNS: - strana evanjelického obyvateľstva na čele s Rázusom

- často menila spojencov a program a preto nezískala veľký počet hlasov
Ľavica – KSČ
-

vznikla zo sociálno-demokratickej strany v r. 1921

-

združovala najchudobnejšie vrstvy a cieľom bolo presadiť revolúciu – triedne rozpory

-

podliehala medzinárodnej komunistickej organízácii Kominterne v Moskve (r. 1919)

-

od r. 1929 stál na čele strany Kliment Gottwald, strana získala veľký vplyv po SNP

Menšinové strany
-

menšiny si vytvárali vlastné strany alebo vstupovali do ostatných – pridruženie

-

Zjednotená maďarská strana: za obnovu Uhorska, na čele gróf János Esterházy

-

Karpatonemecká strana: - spolupracovala so Sudetonemeckou stranou v Čechách na

čele s Henleinom
- predstaviteľ: Franz Karmasin

Bezpečnostné a ozbrojené zbory v ČSR:

Polícia
-

policajnú správu vykonávali policajné úrady a vo väčších mestách štátne policajné
úrady (komisariáty, riaditeľstvá), aj obecná stráž, policajné kapitanáty (Slovensko)

-

sieť úradov prevzatá z habs. Monarchie bola riedka a materiálne vybavenie a počet
osôb nedostačujúci, len Pražské policajné riaditeľstvo bolo plne vybavené

-

na Slovensku sa vytvorili policajné riaditeľstvá v Ba a Ke a pohraničný policajný
komisariát v Petržalke a neskôr ak komisariáty v RS, Rožňave, Lučenci...

-

kompetencia: starostlivosť o verejnú bezpečnosť, vnútorný pokoj a udržovanie

verejného poriadku, evidencia obyvateľstva
-

vznik špecializovaných bezpečnostných služieb – spravodajská ústredňa, všeobecná
kriminálna ústredňa, daktyloskopická centrála

-

v zboroch vládla roztrieštenosť, nedôvera medzi zložkami, konflikty

Armáda
-

branný zákon – zakotvil budovanie pravidelnej kádrovej armády tvorenej vojakmi
z povolania, povolancami z ročníkov činnej služby

-

zákon o obrane štátu bol prijatý pod vplyvom nepriaznivej M situácie, umožnil
vykonať nové organizačné a vojenskotechnické opatrenia zamerané na zvýšenie
obranyschopnosti republiky

-

obrana štátu – opevnenie hraníc, civilná protilietadlová obrana, stráž obrany štátu na
zabezpečenie štátnych hraníc v prípade zhoršenia M situácie tvorená vojakmi,
žandármi, strážnikmi a štátnymi zamestnancami

Žandárstvo
-

vedením bol poverený Úrad generálneho veliteľstva žandárstva, podriadené min. vn.

-

postavenie žandárstva upravil zákon o četnictve → žandárstvo predstavovalo vojensky
organizovaný strážny zbor

-

zriadené ústredné pátracie oddelenie na riadenie a zjednotenie pátracej služby

-

po nástupe fašistov k moci sa vytvorili žandárske pohotovostné oddiely (pohraničie)

Orgány ochrany štátnych hraníc a Väzenstvo
-

finančná stráž strážila hranicu s Nemeckom, nútené pracovné kolónie

Pozemková reforma:

-

súvisí s riešením roľníckej otázky, NV vydal pod tlakom robotníctva a roľníkov zákon
o obstavení veľkostatkov, silnelo volanie po pozemkovej reforme

-

čsl. soc.dem. strana vytýčila cieľ vyvlastniť veľkostatky nad 100 ha

-

reforma predstavovala zásah do pozemkového vlastníctva všetkých osôb a realizácia
znamenala kompromis medzi agrárnou stranou a sociálnymi demokratmi

-

nutnosť bola prerozdeliť pôdu – presun vlastníctva pôdy do rúk domácich

-

pozemková reformu mal na starosti Štátny pozemkový úrad

-

reforma posilnila agrárnu stranu, obmedzila majetok maď. šľachty

-

riešili ju záborový zákon, prídelový zákon a náhradový zákon

Záborový zákon
-

obsahoval zásady na prevzatie a rozdelenie pozemkového majetku

-

zabraný majetok (nad 150 ha a 250 ha) štát ponechal pre prospešné účely, ale jeho
prevažnú časť mal pozemkový úrad prideliť do vlastníctva/prenájmu roľníkom, držst.

-

Majetok zabraný štátom ostal v držbe pôvodného majiteľa (nemohol ho predať celý)

-

zabranie majetku štátom neznamenalo vyvlastnenie, vlastník mal právo na náhradu

Prídelový zákon
-

obsahoval zásady o spôsobe prideľovania zabratej pôdy, určoval okruh osôb
(jednotlivci, združenia), kt. mala byť pôda pridelená do vlastníctva/nájmu

-

zákon predpokladal, ak nebolo možné uskutočniť rozdeľovanie, mali sa vytvoriť
zbytkové veľkostatky, zákonom sa malo posilniť postavenie stredného roľníka

Náhradový zákon
-

určil postup prevzatia zabraného majetku štátom a preberaciu cenu

1940 – 1950
-

opatrenia v židovskom kódexe sledovali zbavenie majetkovej spôsobilosti Židov

-

zákon o náhrade škody spôsobenej nepriateľskými činmi, štát poskytoval náhradu

-

pozemková reforma z roku 1940 mala dať pôdu z rúk nekresťanov a neslovákov do
rúk slovenským roľníkom, štát mal aj právo spätnej kúpy majetkov, ktoré pridelil

-

rentová árenda pre menej solvenstných uchádzačov, ktorí nemali ani 50 percent
prídelovej ceny a tak úrad poskytol pôdu iba do užívania a nie do vlastníctva-to vtedy
ak bola splatená cena

Nostrifikácia podnikov z roku 1919:

-

podľa nostrifikačného zákona mali podniky sídliace mimo územia ČSR preložiť svoje
sídlo a hospodárske vedenie do oblasti čs. štátu

-

vláde išlo o zdomácnenie akciových spoločností a teda vymanenie spod vplyvu
Rakúska a Maďarska, zabezpečenie príjmov z daní a poplatkov, kt. museli odvádzať

Socializačné zákony zasahujúce do vlastníctva:

-

pozemková reforma (vyvlastnenie veľkostatkov, baní, priemyselných podnikov)

-

1919-1920 boli vypracované návrhy zákonov, podľa ktorých sa mal zriadiť monopol
ťažby a distribúcie uhlia, prípadne vplyv štátu v tejto oblasti

-

Za Tusarovej vlády boli vydané zákony považované zazačiatok socializačného
procesu – zákon o účasti zamestnancov v baníctve na správe baní a ich podielu na
zisku, zákon o závodných a revíznych radách v baníctve, zákon baníckych
rozhodcovských súdoch, zákon o závodných výboroch v priem. závodoch nad 30 zam.

Menová odluka v roku 1919:

-

menová reforma mala odvrátiť nebezpečenstvo inflácie, mala stabilizovať republiku

-

právnym základom sa stal zákon č. 84/1919 Zb., kt. bol minister financií zmocnený,
aby vykonal okolkovanie bankoviek a súpis majetku za účelom uloženia majet. dávky

-

účelom bola menová odluka od ostatných krajín, kt. používali R-U menu

-

od februára do marca 1919 boli uzavreté hranice a bankám sa zakázalo prijímať
vklady, zastavila sa doprava a poštový styk s cudzinou, okolkovali sa R-U bankovky,
ktoré sa stali č-s. štátovkami a menová jednotka sa značila ako koruna č-s (Kč)

Základné občiansko-právne predpisy po vzniku ČSR:

-

v ČR sa používal Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 prevzatý z Rakúska a na
Slovensku nekodifikované uhorské obyčajové právo

-

zákon, ktorým sa znížila hranica plnoletosti pri dosiahnutí 21 r., zákon o sťahovaní
neplnoletých do cudziny, zákon o ochrane detí v cudzej starostlivosti

-

odstránili sa výsady pohlavia, rodu, povolania, zaviedla sa sloboda náb. vyznania,
zrušil sa šľachtický stav, rady a tituly, fideikomisy

-

v 1920 sa prijali normy, kt. upravili konanie ohľadom vyhlásenia za mŕtveho
u účastníkov WW, zmenili sa predpisy o nadobudnutí št. občianstva, zrušili sa
ustanovenia o cirkevnej prekážke manželstva, upravilo sa obmedzenie otcovskej moci,
zabezpečil sa sirotský majetok

-

zákon č. 100/1931 Sb. unifikoval ustanovenia nesporového súdneho konania

-

normy upravujúce pracovnú úpravu a mzdové pomery domáckej práce, zákony
o kolektívnych a pracovných zmluvách, ochrana nájomníkov, zákony upravujúce
exekúciu na platy zamestnancov a dovolenky

Manželská novela (320/1919 Sb.) z roku 1919:

-

zaviedol sa fakultatívny sobáš a to cirkevný alebo štátny

-

rozlučiteľnosť manželstva bez ohľadu na náboženskú príslušnosť manželov

-

dôvody rozluky manželov boli cudzoložstvo, väzenie na viac ako 3 roky, zlomyseľné
opustenie manžela, úklady siahajúce na život manžela, zlé zaobchádzanie s manželom,
zhýralý život, duševná choroba viac ako 3 roky, manželský rozvrat, odpor

Obchodné a živnostenské právo:

-

prevzal sa rakúsky obchodný zákonník z roku 1863, unifikácia obchodného práva sa
neuskutočnila, uskutočnili sa iba čiastkové úpravy obchodného práva

-

zákony: SRO aj na územie Slovenska, zjednotil sa železničný právny poriadok

-

zmenkový zákon upravil vnútroštátny styk a aj styk s cudzinou

-

živnostenský zákon upravil živnostenské podnikanie, obmedzil sa aj počet živností
určitého druhu, obchodné a živnostenské komory združovali všetkých živnostníkov,
obraňovali záujmy podnikateľov

-

zákon o autorskom práve na literárne, umelecké a fotografické diela

Zmenkové a šekové právo:

-

zmenka je cenný papier na bezhotovostný platobný styk a šek je platenie v hotovosti

-

návrh Rašína o zjednotení úpravy zmenkového práva sa ale nedostal do parlamentu

-

ministerstvo unifikácie vypracovalo návrh osnovy ako zjednodušenú kompiláciu
rakúskeho a uhorského zákona a osnova bola dokončená v roku 1926 a dala prednosť
praktickejším a modernejším ustanoveniam

-

novelizácia konkurzných a vyrovnávacích poriadkov – úprava najvyššej vyvolávacej
ceny, najnižšej vyrovnávacej ceny, najmenšej ponuky a mimokonkurzné konanie

Právne predpisy upravujúce trestné právo:

-

právny dualizmus znamenal, že v ČR sa používal Zákon trestný o zločinoch, preči-
noch a prietupkoch a na Slovensku uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch

-

Dočasný návrh všeobecnej časti trestného zákona (delikty sa delili na zločiny a preči-
ny, trest odňatia slobody osobám mladším ako 30 mal byť vykonaný v polepšovniach
dospelých na časovo vymedzenú dobu)

-

Zákon proti útlaku a na ochranu slobody v zhromaždeniach mal chrániť osobnú
slobodu občanov, mali sa trestať osoby, kt. konaním spôsobili ujmu na zdraví

-

Zákon o štátnom väzení mal zlepšiť práva politických väzňov

-

Zákon o trestnom súdnictve nad mládežou zaviedol pojem mladistvý páchateľ (14-18)

-

Zákon o ochrane cti kvalifikoval 4 skupiny deliktov pod pojmom urážka, ohováranie,
utŕhanie na cti, výčitka trestného stíhania či trestu

-

Zákon o podmienečnom prepustení a prepustení, zákon o zriadení prac. kolónií

Zákon na ochranu republiky
-

ochrana čs. štátu a jeho ústavných predstaviteľov, jeho ustanovenia narušili slobodu
zhromažďovania, prejavu a tlače, podnetom na vydanie bol atentát na Rašína

-

hlava I. – ochrana samostatnosti, jednotnosti a demokraticko-rep. formy štátu

-

hlava II. – ochrana ústavných činiteľov a cti prezidenta republiky

-

hlava III. – politický a sociálny radikalizmus, hanobenie republiky a národa

-

hlava IV. – tresty za trestné činy

-

zákonom sa zvýšili trestné sadzby, vrcholný riadiaci orgán bolo Ministerstvo
spravodlivosti, najzávažnejšie zločiny prejednával Štátny súd

-

v 30-tych rokoch bol novelizovaný (rozšírenie kategórie zločinov a prečinov, ochrana
NZ, postih verejného podnecovania k nepriateľským činom proti obyvateľstvu)

Zákon o třaskavinách a zacházání s nimi
-

bol súčasťou rakúskeho občianskeho zákonníka – platil v Čechách

-

ale bol zavedený aj na Slovensko a Podkarpatskú Rus

-

bol namierený proti teroristom, za použitie trhavín boli odsúdení k odňatiu slobody

Zákon č. 108/1933 Sb.
-

upravoval urážku a ohováranie (rozdiel – ohováranie bolo na verejnosti-3. osoba)

-

urážka: ak niekto ublíži niekomu na cti nadávkou, vyhrážkou, vydaním v posmech

-

ohováranie: ak niekto ublíži niekomu na cti tým, že pred 3. osobou opovrhne

a v dôsledku toho poklesne ohováranej osobe jej verejná mienka

Kongruový zákon:

-

kongrua-najnižší príjem duchovného vo verejnej duch. správe zabezpečený zákonom

-

rozoznával cirkvi a náboženské spoločnosti kongruové a subvencové

-

cirkvami kongruovými v Čechách a na Morave boli katolícka cirkev a cirkev
pravoslávna a na Slovensku a Podkarpatskej Rusi cirkvi recipované, čiže katolícka
cirkev, evanjeliscká augsburského vyznania, evanjelická reformovaná, pravoslávna
a židovské náboženské spoločnosti

-

najnižšia kongrua bola stanovená na 9000 Kčs ročne, celkový príjem cirkví od štátu
bol ročne od 130 – 150 miliónov Kčs, z toho 2/3 katolícka cirkev

Modus Vivendi:

-

po vzniku ČSR bolo potrebné upraviť vzťah štátu a cirkvi a riešiť vzťahy k páp. kúrii

-

1920 – oficiálne nadviazanie dipl. stykov s Vatikánom

-

čs. vláda chcela riešiť otázku rozhraničenia diecéz a otázku rozdelenia cirk. majetku
a pápežská kúria kládla na 1. miesto otázku cirk. majetku bez vzťahu k rozhr. diecéz

-

výsledkom rokovaní bolo 17.12. 1927 prijatie dohody MV, ktorý sa týkal vymenova-
nia arcibiskupov a biskupov, rozdelenia diecéz podľa nových štátnych hraníc, rozde-
lenie ich majetku, zrušenia závislosti cirkevných rádov od predstavených v cudzine

-

čo sa praxe týka, pápežská kúria urobila nominácie bez toho, aby rešpektovala právo
čs. vlády a štát bol nútený akceptovať menovaných hodnostárov, vláda uznala
nominačné právo pápeža ale si vyhradila podmienku, že menovaná osoba bude mať
čs. štátnu príslušnosť a že kúria oznámi meno kandidáta vláde vopred

Vzťah štátu a cirkvi v ČSR:

-

odluka cirkvi od štátu sa neuskutočnila a namiesto toho došlo iba k úprave vzťahov
jednotlivých cirkví a náb. vyznaní, kt. sa týkali kultových záležitostí ako náboženské
príspevky, bohoslužby, výkon duchovnej správy

-

ústavná listina ČSR obsahovala úpravu slobody vyznania a svedomia jednotlivca

-

čo sa Washingtonskej deklarácie týka, tam mala byť cirkev odčlenená od štátu, lebo
nastali prevratové komplikácie v náb. pomeroch, vzťah grkat. a pravosl. Cirkvi, boj
proti katolicizmu politickými stranami odviedli pozornosť od riešenia tejto otázky

Nemecká Menšina v ČSR:

-

národnostné menšiny vytvárali politické strany, cez ktoré realizovali svoje potreby

Zákon o potulných cigáňoch:

-

bol koncipovaný ako pokus o riešenie rómskej otázky, jeho ustanovenia sa ale
vzťahovali na všetky osoby žijúce kočovným spôsobom

-

kočovníci boli evidovaní a vydávali sa im kočovné listy, politické orgány mohli
regulovať ich pohyb a odopierať im možnosť pohybu v ich obvode a súdy im mohli na
základe oznámenia odnímať ich deti

-

zákon iba prehĺbil izolovanosť Rómov od okolitého prostredia

Správne právo:

-

tlačový zákon č. 126/1933 Zb. pozmenil a doplnil staré R-U tlačové zákony a to
najmä ustanoveniami o kolportáži, k. tlače bola zakázaná, smerovala proti
demokratickému poriadku a ohrozovala verejný pokoj a poriadok

-

ďalšie zmeny sa týkali rozšírenia kategórie trestných činov, za ktoré bolo možné
zastaviť periodickú/neperiodickú tlač

Zákon o mimoriadnych opatreniach
-

umožňoval zaviesť mimoriadne opatrenia obmedzujúce/dočasne rušiace slobody
zaručené ústavnou listinou, ochranu osobnej a domovej slobody a listového tajomstva

-

mohlo sa to stať v čase vojny alebo ak udalosti ohrozili vnútornú stabilitu republiky

Zákon o obrane štátu
-

určenie spôsobu, akým sa majú zabezpečiť záujmy obrany štátu a aké prostriedky sa
majú na túto obranu použiť, vytvorili sa nové orgány na obranu štátu (najvyššia rada
obrany štátu, medziministerský zbor obrany štátu, generálny sekretariát obrany štátu)

Zákon o zhabaní, úschove a správe majetku rozpustených politických strán
a zastavení, činnosti a rozpustení politických strán

Udalosti pred Mníchovskou dohodou:

-

v r. 1933 sa Hitler dostal k moci a postavil sa na čelo štátu ako vodca

-

v r. 1935 uzavrela ČSR so ZSSR spojeneckú zmluvu o vzájomnej pomoci

-

Hitler pripravoval likvidáciu ČSR – akcia: Prípad Zelený = Fall Grun

-

Hitler si zobral ako zámienku útoku proti ČSR ochranu nemeckej menšiny

-

28.3. Hitler rokoval s predstaviteľmi Sudetonemeckej-Henlein a Karpatonemeckej
strany-Karmasin a vyzval ich, aby pri rokovaní s vládou ČSR o riešení otázky ne-
meckej menšiny kládli nesplniteľné požiadavky – samostatná autonómia s menšinou

-

24.4. 1938 sa konal Karlovarský zjazd, na kt. Sudetonemecká strana predložila vláde
ČSR nesplniteľné požiadavky

-

21.5. 1938 bola vyhlásená mobilizácia čs. armády na hranice ČSR

-

mobilizácia Hitlera prekvapila a preto svoje jednotky stiahol a rozhodol sa politicky
a medzinárodne izolovať ČSR

-

Hitler v r. 1938 ešte nebol pripravený na vojnu so spojencami ČSR – VB a Fr.

-

VB – politika appeasementu-politika ústupkov voči Nemecku, lebo nechceli vojnu

-

VB zaslala sprostredkovateľa medzi Henleinom a vládou – Lorda Waltera Runcimana

→ Misia Lorda Runcimana v auguste 1938
-

vláda ČSR požiadavky prijala, čo prekvapilo Hitlera – chcel len stupňovať napätie

-

v septembri 1938 sa Hitler stretol v Berchtesgadene – Bad Godesberg s Chamber-
lainom, kt. podporil Hitlerov nárok na územie ČSR obývané Nemcami

Mníchovská dohoda:

-

konala sa 29.9. 1938 , kde sa rozhodlo o osude ČSR – odstúpenie pohraničia
Nemecku, na ktorom žilo asi 50 percent nemeckej populácie

-

predstavitelia: VB-Chamberlian, Tal.-Mussolini, Fr.-Daladier, Nem.-Hitler

-

hovorilo sa aj o požiadavkách Poľska a Maďarska – mali byť splnenené do 3 mesiacov

-

zástupcovia ČSR neboli pozvaní, ČSR utrpela hospodárske a územné straty

-

čs. vláda musela prepustiť aj Nemcov zo svojich ozbrojených zborov a väzňov
nemeckej národnosti

-

tento dokument je v rozpore s M právom a aj v rozpore s Ústavou a právnym
poriadkom ČSR a dohoda je od samého začiatku neplatná lebo ČSR nebola
účastníkom rokovania, neuzavrela zmluvu a navyše bola v jej neprospech

-

účastníci dohody porušili medzinárodnoprávne záväzky nepoužiť silu

-

súhlas s MD nevyslovilo NZ ale iba vláda ČSR, bol porušený B-K pakt, pakt SN

Viedenská arbitráž
-

bola podpísaná 2.11. 1938 vo Viedni, oslabila ČSR vojensky, hospodársky a politicky

-

na arbitrážnom súde v Belvederi (Nem.-Ribbentrop, Tal.-Ciano) sa rozhodlo
o požiadavkách, kt. boli prijaté 30.10. 1938 – odstúpenie J Slovenska Maďarsku

-

požiadavky: (hranice: Šaľa, Levice, Lučenec, Rožňava, Košice), ponechali si BA,

územie malo byť vyprázdnené do 10.11. 1938, sťažnosti pri vyprázdňo-
ní riešil maďarsko – čs. výbor, ochrana maď. obyvateľstva na Slovensku

II. ČSR:

-

keď Beneš požiadavky prijal, tak abdikoval a emigroval do Londýna → II. ČSR

-

prezidentom sa stal E. Hácha, predsedom vlády Beran a podpredsedom Sidor

-

v II. ČSR zanikla parlamentná demokracia, nastúpila fašizácia, autonómia Slovenska

-

v Žiline 6.10. 1938 žiadala Hlinkova HSĽS, ku kt. sa pridali ostatné strany vyhlásenie
o autonómii Slovenska → Žilinská dohoda, kt. podpísali Stodola, Tiso, Sidor a Lukáč

-

pražská vláda požiadavku prijala a vymenovala autonómnu vládu na čele s J. Tisom

-

Slovensko malo autonómiu vo forme decentralizujúcej vládnej a výkonnej moci

-

rezort vnútra-Tiso, spravodlivosť a zdravotníctvo-Ďurčanský, školstvo-Černák,
financie-Teplanský, doprava-Lichner, štátny tajomník-Karmasin

Ústavný zákon č. 299/1938 Sb.:

-

z 22.11. 1938 ako základný zákon Slovenskej krajiny, publikovaný v slovenčine

-

zmena formy štátneho zriadenia ČSR z unitárnej na autonómnu, resp. federatívne
asymetrickú ČSR

-

ústavný zákon o autonómii Slovenska mal 2 časti – úprava pražských a slovenských
zákonodarných a výkonných orgánov na prechodnú dobu a zmena ústavy

-

upravil financovanie celoštátnych výdajov – mali sa hradiť z príjmov z hospodárenia
štátnych podnikov a daní

Ústredné orgány slovenskej krajiny:

NZ
-

celoštátny zákonodarný orgán rozhodujúci o otázkach obrany štátu a ZP, hospodárske
a finančné otázky, otázky štátneho občianstva, rozpočtu, štátneho dlhu, spol. záujem

Snem slovenskej krajiny
-

spoluúčasť pri rokovaní o M zmluvách týkajúcich sa slovenských záujmov, rokovanie
o zmenách slovenských hraníc, úloha-prijatie ústavy slovenskej krajiny

Celoštátna vláda
-

otázky týkajúce sa ústavnej listiny, Z vzťahov, obrany, meny, rozpočtu a dlhu

Voľby do snemu Slovenskej krajiny:

-

vláda pripustila iba 1 kandidátku HSĽS a voliči mohli v listine odpovedať na otázku:
Chceš nové slobodné Slovensko_ iba áno alebo nie

-

boli to voľby so znakmi autoritatívno-totalitnými

Štátne orgány v II. ČSR:

-

sústava ústredných orgánov zostala po dobu trvania II. republiky nezmenená ale boli
modifikované jej kompetencie, zloženie a úloha

NZ
-

od júna 1935 do marca 1939 bolo rozpustené, na začiatku mala snemovňa 300
poslancov a senát 150 a na konci iba 190 poslancov a 96 senátorov

-

zmeny v dôsledku zlúčení, zaniknutí a rozpustení politických strán

-

po prijatí zmocňovacieho zákona 16.12. 1938 ukončil svoju činnosť

Postavenie politických strán v II. ČSR:

-

na Slovensku sa vytvorila 1 a v Čechách 2 politické strany, bola zastavená činnosť KS

-

vydalo sa vládne nariadenie o politických stranách – v budúcnosti sa strany môžu
zakladať iba s povolením vlády

-

Čechy – Strana národnej jednoty na čele s Beranom a opozícia – Národná strana práce

-

Slovensko – HSĽS na čele s Hlinkom

Zmocňovací zákon č. 330/1938 Zb.:

-

prijatý 15.12. 1938, zákon likvidoval zákonodarnú moc parlamentu, zmocnil preziden-
ta, aby na návrh vlády vydával po dobu 2 rokov dekréty s mocou ústavného zákona

-

zákon znamenal obmedzenie občianskych práv a slobôd, porušili sa politické zásady
hlásané vládnou garnitúrou a základy právneho poriadku, obmedzenie demokracie,
zrušenie domovej, osobnej a listovej slobody, sloboda tlače

-

začali sa robiť rasové, antisemitské opatrenia, zriadené nútené pracovné tábory

-

na Slovensku sa pracovalo na koncentračných táboroch pre odporcov režimu

-

zlikvidoval parlamentný systém – zánik čs. parlamentarizmu

Slovensko v II. ČSR:

-

na Slovensku rástol vplyv HSĽS – radikáli: Tuka, Mach, Ďurčanský

-

umiernení na čele s Tisom žiadali postupný vývoj a radikáli zase okamžité utvore-
nie slovenského štátu, čomu česká vláda chcela zabrániť

-

separatistické krídlo sa spoliehalo na nemeckú pomoc

-

v noci z 9. na 10.3. 1939 nastolila svojím vojskom na Slovensku vojenskú diktatúru

-

na Slovensku bola táto akcia známa ako Homolov puč, po príchode armády bol Tiso
z funkcie predsedu vlády odvolaný a nahradil ho Sidor

-

Hitler urobil nátlak na Slovensko, kvôli vytvoreniu samostatného štátu

-

Sidor a Tiso váhali, ale keď sa hrozby nacistov stupňovali, tak Tiso prijal Hitlerovo
pozvanie na rokovanie do Berlína 13.3. 1939, kde mu Hitler predložil 2 možnosti

→ vyhlásenie slovenského štátu alebo obsadenie Maďarskom a Poľskom
-

14.3. 1939 slovenský snem po návrate Tisa z Berlína vyhlásil Slovenskú republiku

-

15.3. 1939 – Protektorát Čechy a Morava → Nemecko obsadilo české krajiny a tým
sa zavŕšila likvidácia ČSR

Protektorát Čechy a Morava:

-

v priebehu 14. a 15. marca Nemci okupovali Čechy a Moravu

-

stav vytvorený anexiou českomoravského priestoru 15.3. 1939 legalizoval výnos
vodcu a ríšskeho kancelára o zriadení Protektorátu Čechy a Morava č. 75/1939 Zb.

-

výnos zlikvidoval inštitúcie štátnej moci a správy, okupačná správa nacistické orgány
a justícia zaviedli otvorenú diktatúru

-

obyvatelia protektorátu nem. nár. boli vyhlásený za ríšskych štátnych príslušníkov
a ostatní sa stali štátnymi príslušníkmi protektorátu

-

územie p. bolo neoddeliteľnou súčasťou nemeckej tretej ríše, jednotné colné územie

Protektorátna správa – ústredné orgány
-

na čele štátny prezident (E. Hácha), na výkon f-cie potreboval dôveru vodcu
a k činnosti súhlas ríšskeho protektora, jeho výsady nemali žiaden význam

-

protektorátna vláda nahradila Benešovu (od 24.3. 1939) na čele s gen. Eliášom

-

vláda vydávala nariadenia s mocou zákona na základe zmocňovacieho zákona (1938)

-

nariadením č. 14/1942 Zb. vláda prestala fungovať ako kolektívny orgán

Protektorátna správa – miestne orgány
-

krajinské, okresné a obecné úrady a zvyšky samosprávnych orgánov (tie zanikli)

-

na čele kraj. úradov boli krajinskí prezidenti, na čele okrs. úr. boli okresní hajtma-
ni, služobne podliehali ministerstvu vnútra a dohliadal úrad ríšskeho protektora

-

nariadenie z 23.5. 1942 zaviedlo správu na ríšsky príkaz – kraj. a okr. úrady
vykonávali úlohy patriace do právomoci ríšskeho protektora

-

okupačné autority rozpustili krajinské zastupiteľstvá a výkon ich úloh sa preniesol na
krajinských prezidentov

-

ovládnutie miestnej správy sa dovŕšilo nariadením o úrad. správe obcí č. 51/1944 Zb.

Zákon o Slovenskom štáte č. 1/1939:

-

zákon sa stal základnou právnou normou a východiskom budovania nového štátu
a jeho právneho poriadku, recepčná norma stanovila, že všetky zákony, nariadenia
a opatrenia zostávajú v platnosti

-

14.3. 1939 bola vyhlásená SR – oficiálny názov dostala po prijatí ústavy 21.7. 1939

-

SR bol vedľajší produkt rozbitia Československa, kt. sa nevyvíjal prirodzenou
cestou – satelit Nemecka a „vzorový štát“, SR uznalo 26 štátov

-

nový štát mal rozlohu 38 000 km˛, 2 a pol milióna obyvateľov, územie bolo rozdelené
na 6 žúp a 61 okresov, BA ako hlavné mesto

-

SR vznikla pod tlakom ale aj s podporou nacistického Nemecka a stala sa spojencom

Štátna moc
-

zákonodarná: parlament → senát-štátna rada: nemala žiadnu moc, menoval prezident

→ snem na čele s Martinom Sokolom, mal 80 poslancov,
vládlo sa cez štátne nariadenia, degradácia funkcie snemu
tzn. nevydal žiadny zákon, totalita
-

výkonná: prezident – Jozef Tiso volený snemom na 7 rokov, predseda HSĽS, veliteľ

HG, od r. 1942 vodca národa, vydával dekréty meniace ústavu,
formálne ho kontrolovala štátna rada
vláda – predseda: najprv J. Tiso, potom V. Tuka a nakoniec Š. Tiso
minister zahraničia: najprv F. Ďurčanský a potom V. Tuka
minister vnútra: F. Ďurčanský a A. Mach
minister hospodárstva: G. Medrický
minister obrany: F. Čatloš (jediný, kto nebol členom HSĽS)
minister financií: M. Pružinský
minister školstva: J. Sivák
minister spravodlivosti: F. Fritz
minister dopravy a spojov: J. Stano

Ochranná zmluva s Nemeckom:

-

16.3. Hitler oznámil, že preberá ochranu slovenského štátu, ktorý si potom aj naďalej
môže garantovať územnú integritu, nezávislosť a existenciu

-

bola podpísaná 23.3. 1939 a uzatvorená na 25 rokov

-

slov. vláda sa zaviazala viesť ZP v dohode s Nemeckom, ďalej organizovať svoje
ozbrojené sily v prospech Nemecka, v ochrannej zóne poskytnúť Nemcom právo
zriaďovať vojenské objekty a ochraňovať ich, bezcolné zásobovanie Nemcov

Úloha HSĽS v slovenskej spoločnosti:

-

HSĽS bola jedinou povolenou slovenskou politickou stranou v štáte (aj v zákone)
kt. ovládala všetkých občanov v štáte a disponovala vlastnými organizáciami – H.
gardou a H. mládežou (vstup do strany: príťažlivosť, strach, výhody)

-

členovia strany zastávali rôzne f-cie a ostatné strany (okrem menšinovej nemeckej pod
vedením F. Karmasina a maďarskej pod vedením J. Esterházyho) boli zakázané

-

pre režim v štáte boli typické princípy totality, autoritárske princípy, kresťanská
ideológia a slovenský nacionalizmus

-

rozhodujúcou inštitúciou vplyvu Nemecka na slovenskú vládu bolo nemecké
veľvyslanectvo v BA (Bernard, Killinger, Ludin), kt. tlmočilo želania a žiadosti
nemeckého protektora a zasahovalo do vnútorných záležitostí SR

Zákon o HSĽS č. 215/1942
-

zákon zavádzal vodcovský princíp – rozhodujúce postavenie v strane mal vodca,
určoval smer politiky HSĽS (orientácia na Nemecko), rozhodnutia vodcu boli záväzné
pre všetkých jej členov, zjazd HSĽS sa nikdy nezišiel, vodca určil základný program,
predsedníctvo a ÚV zákon charakterizoval ako poradné orgány vodcu

-

vytvorili sa Hlinkove gardy a Hlinkova mládež

-

strana sa delila neskôr na radikálov a umiernených

-

vznikli nové inštitúcie slúžiace na centrálne riadenie štátu ako Úrad propagandy,
Ústredný hospodársky úrad, Ústredný úrad práce, Ústredňa štátnej bezpečnosti,
pracovné a koncentračné tábory

Vojnová SR (1939 – 1945):

Jeseň 1938 – leto 1940: „Usmievavé Slovensko“
-

hlavné slovo mala konzervatívne krídlo HSĽS na čele s Tisom (Sokol, Sidor)

-

radikáli (politici na čele s Ďurčanským) zbierali silu a prišli s myšlienkou neutrality
SR – nereálne (satelit)

-

budovanie autorutatívneho režimu pokračovalo degeneráciou f-cií Snemu SR

-

moc sa koncentrovala do rúk vlády, uskutočňujú sa prvé protižidovské opatrenia

August 1940 – august 1944: „Démon súhlasu“
-

nástup radikálov, kt. sa začal po slovensko – nemeckých rokovaniach v Salzburgu,
v r. 1940 na kt. najvyšší predstavitelia na čele s Hitlerom prejavili nespokojnosť so
slovenskou politikou a nediplomaticky nadiktovali personálne zmeny slovenskej vláde

-

Ďurčanský bol z f-cie odstránený a namiesto neho nastúpili Tuka a Mach

-

dochádza k fašizácii a k upevneniu totalitného systému, perzekúcia odporcov, cenzúra

-

konzervatívne krídlo na čele s Tisom, ku kt. sa pridalo Nemecko získalo prevahu, lebo
vedeli udržať pokoj, poriadok a plynulú hospodársku činnosť → v r. 1492 bol prijatý
vodcovský princíp – Tiso sa dostal na čelo Slovenského štátu

-

radikáli sa začali rozkladať a k moci sa už nedostali – vyradení z politického života

September 1944 – apríl 1945
-

nemecké vojenské jednotky okupovali územie Slovenska a režim sa opäť posunul
k fašisticko-totalitným metódam

-

ako dôsledok vypuklo SNP, kt. sa skončilo porážkou, v apríli 1945 zanikla SR

Protižidovské zákonodarstvo:

-

prvé opatrenia boli vydané v r. 1939 počas existencie protižidovského výboru, kt.
cieľom bolo vyradiť Židov zo spoločenského života, obrať ich o občianske práva
a majetok a konečné riešenie bolo poslanie na smrť (teórie – vysťahovanie na
Madagaskar a do Palestíny)

-

Židia patrili k strednej vrstve (podnikatelia, inteligencia) hlásajúcisa k maďarskej
národnosti (Maďari si mysleli, že Židiabudú chcieť pripojenie Slovenska k Uhorsku)

-

prvé nariadenia týkajúce sa židovských opatrení bolo vymedzenie pojmu Žid, zákaz
vykonávať určité povolania, hospodársky dôležitým Židom sa udeľovali výnimky

-

arizácia: v r. 1940, kedy boli Židia zbavení svojho majetku v prospech kresťanov

-

existovali centrá na pomoc Židom (emigrácia, ochrana majetku) → orgán Ústredňa
Židov, kt. tlmočila požiadavky vláde

Židovský kódex
-

bol vydaný 9.9. 1941 ako zákonník zjednocujúci nariadenia proti Židom

-

vychádzal z Norimberských zákonov → vymedzil sa pojem Žid, z náboženského a
rasového hľadiska sa určil aj miešanec a združenie,

-

mali povinnosť evidovať sa, boli označení – žltá hviezda, nemali volebné právo
a nesmeli byť volení, obmedzenie manželstva, zákaz vykonávať určité druhy povolaní
(notár, advokát, inžinier, lekár)

-

bola im určená pracovná povinnosť, kedykoľvek domová a osobná prehliadka

-

zákaz vydávať tlač, mohli študovať len v židovských školách

-

boli im zadržané cestovné pasy a bola určená výšky sumy peňazí, kt. môžu disponovať

-

postupne boli Židia obraní o všetky svoje práva a v r. 1941 sa začala pripravovať ich
vyvrhnutie zo spoločnosti, deportácia do get a ich postupná likvidácia (1 os.-500 DM)

Deportácie Židov
-

Tuka a Mach si pod zámienkou sústredenia Židov na práce v Poľsku vynútili od
vlády súhlas – zákon s vysťahovaním židovského obyvateľstva za hranice štátu

-

od 25.3. 1942 (1. transport z Popradu) do októbra 1942 vysťahovali 58 000 Židov

-

ďalších 13 500 bolo deportovaných na jeseň v r. 1944 nemeckými jednotkami

-

prežilo okolo 200 a niektorí dostali prezidentskú výnimku

-

na Slovensku boli zriadené tzv. zberné tábory (Sereď, Nováky, Žilina, Bratislava)

-

účasť Slovenska na holokauste ho skompromitovala pred celým svetom, pretože ako
jediný štát uskutočnil deportácie vlastnými mocenskými a administratívnymi
prostriedkami, proti deportáciám protestoval dokonca aj Vatikán

-

celkovo bolo deportovaných 70 000 Židov

Sociálne zákonodarstvo (1939 – 1945):

-

zákonodarstvo zložené z noriem prevzatých z ČSR doplnených predpismi s ideológiou
štátu a súlade so záujmami Nemcov

-

zákon o slovenskej pracujúcej pospolitosti ako nútená a spoločná organizácia
zamestnávateľov a zamestnancov

-

opatrenia súvisiace s trhom práce a pracovnou zmluvou(autoritatívne určenie mzdy
a pracovných podmienok, čo má za následok odstránenie zmluvnej voľnosti

-

ústredný úrad práce a úrady práce na účely sprostredkovania práce

-

inštitút sociálnych náčelníkov – sledovanie soc. pomerov zamestnancov, ukladať
návrhy na zlepšenie práce ak nezodpovedali platným predpisom

-

Slovenská pracujúca pospolitosť ako povinná organizácia osôb s prácou/penziou

-

problém nezamestnanosti sa vláda pokúsila riešiť zavedením príspevku v nezamesta-
nosti a zavedením osobitného druhu prac. Povinnosti

-

kolektívne zmluvy, platená dovolenka, ochrana nájomníkov, prídavky na deti,
starostlivosť o opustenú mládež zabezpečovali osobitné ústavy/poručenské súdy za
pomoci verejných poručníkov a sirotských otcov

-

úprava sociálneho poistenia vychádzalo z čs. predpisov

SNR a SNP:

Domáci odboj – 3 skupiny
-

charakteristika: ukrývanie Židov, sabotovanie výroby zbraní – ničenie dopravných,

spojov, ciest a železníc, štrajky, letáky, fungovali tajné vysielačky,
počúvanie zahraničného rozhlasu (Moskva a Londýn – trestné)
-

komunistický: hlavná osobnosť Ján Osoha + Šmidke, Husák, Novomeský, najzorga-

nizovanejší odboj – 56 buniek, vydávali noviny – Hlas ľudu, boli za
vytvorenie Sovietskeho Slovenska
-

soc. – demokrat.: osobnosti – Horváth, Šoltés, Zaťko, kt. cieľom bolo vytvorenie č-š

národa, centralistickej ČSR a orientácia na Benešovu politiku
-

občian. – demokrat.: bývalí agrárnici (Ursíny, Lettrich, Josko), chceli obnovu ČSR

-

ciele: vytvorenie spoločného orgánu – SNR (3. v poradí), boli proti fašizácii, útlaku,

chceli prevrat, prevziať všetku moc pokiaľ nebudú slobodné voľby, spoluprácu
so zahraničným odbojom, nový režim, lepší život, slobodnú kultúru a školstvo
-

v marci 1944 vzniká vojenské ústredie na čele s pplk. Jánom Golianom

-

1. variant – optimálny: domáci odboj v spolupráci so sovietskou armádou

-

2. variant – defenzívny/nevýhodný: začne, ak Nemci začnú obsadzovať Slovensko

-

Čatloš vypracoval memorandum (kombinácia 1. a 2. variantu) a na území Slovenska
bude nastolená diktatúra pri zachovaní slovenskej štátnosti

-

29.8. 1944 Nemci vstúpili na územie Slovenska

-

SNR zasadla na povstaleckom území a prijala deklaráciu SNR

-

Vianočná dohoda: 24.12. 1943 sa všetky 3 odboje zjednotili a dohodli na spoločnom

postupe v otázkach usporiadania štátu a obnove ČSR na základe

rovnoprávnosti Č a S a vytvorili SNR (bola v ilegalite)
podpísali ju občianske skupiny (DS) a 5. ilegálne ÚV KSS
(Husák, Šmidke, Novomeský)

Ciele SNR
-

boj za odstránenie fašistického diktátu, snaha o prevzatie moci zákonodarnej,
politickej, vojenskej a výkonnej v príhodnej chvíli

-

slov. ľud si má slobodne zvoliť svojich zástupcov, kt. SNR odovzdá všetku moc

-

SNR bude spolupracovať so zahraničným odbojom a s Londýnskou vládou v oblasti
vojenskej a medzinárodnej

-

štátny zväzok s Čechmi má byť na základe princípu rovný s rovným

-

sloboda náboženského vyznania, vylúčenie vplyvu cirkvi na štát, demokratický rozvoj
školstva, hospodárstva, kultúry, spolupráca so slovanskými štátmi a ZSSR

Nariadenie SNR č. 1/1944
-

SNR bola ustanovená ako najvyšší zastupiteľský orgán slovenského národa

-

všetky zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti, ak neodporujú
republikánsko-demokratickému duchu

-

SNR ako revolučný orgán sa opiera o revolučnú moc ľudu a neopiera sa o DŠZR

Úloha Vavra Šrobára na začiatku povstania:
-

spolukoncipovateľ proklamácie vojenského revolučného vedenia a koncipovateľ
proklamácie Ústredného národného výboru (ÚNV)

SNP
-

ilegálne Vojenské ústredie sa poslednýkrát stretlo v júli v Čremošnom, kde
rokovalo o prípravách na povstanie (hlavná oblasť bola S Slovensko)

-

prípravy na povstanie nenechala slov. vláda bez povšimnutia, a tak 11. 8 vyhlásila
stanné právo (zákaz vychádzania) a nemecké vojská vstúpili na územie Slovenska

-

vyhlásilo sa z BB vysielača (centrum) Jánom Golianom („Začnite s vysťahovaním“)

-

v krajine prebrali moc národné výbory a politicky na čele SNP stála SNR

-

Z Slovensko: nemecké vojská zabránili akýmkoľvek zmenám – došlo k okupácii

-

V Slovensko: povstalci sa spoliehali na 2 divízie slov. armády, kt. mala prejsť na ich

stranu, ale Nemci s tým počítali a vojsko odzbrojili

S Slovensko
-

tu bol sústredený najväčší odpor partizánov

-

cieľ: výroba zbraní, boli vyrobené 3 pancierové vlaky, budovanie cestnej a železničnej
siete hromadenie zásob (povstalci boli zásobovaní vzdušným mostom zo ZSSR)

-

povstalci bojovali proti slov. a nem. armáde pri Strečne, Telgárte a Ostrô

-

vojsko na čele s Golianom vytvorilo 1. č-s armádu a jej velenie prevzal Viest

-

6.10. sa konala Karpatsko-Duklianska operácia – boje pri Dukle, kde bojovali
príslušníci 1. č-s armádneho zboru bojujúci v sovietskej armáde

-

18.10. prešli nemecké jednotky do ofenzívy a 27.10. obsadili BB – porážka SNP

-

začalo sa obdobie prenasledovania povstalcov, väznenie a deportácie do koncentrač-
ných táborov (v bojoch padlo 4 000 povstalcov a 15 000 deportovali)

-

na výstrahu boli vypálené obce Ostrý Grúň, Tokajík a Kľak

-

centrum povstalcov sa presunulo do Nízkych Tatier – na čele bol generál Asmolov

Dočasné štátne zriadenie (DŠZR):

-

základom DŠZR bolo tvrdenie, že MD a všetko po nej je právne irelevantné, teda MD
neexistuje a absentuje opodstatnenie pre existenciu 2. ČSR, Slov. štátu a Protektorátu

-

17.10. 1939 vznikol v Paríži ČSNV, kt. do konca vojny prebral riešenie všetkých
záležitostí a vyhlásil, že ČSR existuje aj naďalej z hľadiska medzinárodného práva

-

po obsadení Paríža Nemcami prešiel do Londýna a tu sa vytvoril systém štátnych
orgánov → DŠZR tvorené prezidentom, vládou a štátnou radou

-

prezident – Beneš, kt. je stále vo funkcii (abdikoval), vystupuje ako nositeľ
ústavoprávnej suverenity, menuje vládu, zriaďuje štátnu radu, základom pre oživenie

prezidentskej funkcie bolo tvrdenie, že rezignácia z októbra 1938 bola neplatná, lebo
bola urobená pod nátlakom zo strany Nemecka

-

vláda – vznikla v júli 1940 na čele je Šrámek,

-

štátna rada – zriadená na základe ústavného dekrétu prezidenta republiky č.1/1940
územného viestnika, poradný zbor prezidenta, pomocný, poradný a kontrolný orgán,
max. 40 členov, kt. menoval prezident republiky na 1 rok, podávala prezidentovi
a vláde memorandá o všetkých otázkach štátneho života, fungovala do 21. apríla 1945
štátna rada bola zrušená na základe úst. dekr. č. 13/1944 úr.v., podľa ktorého sa mala
zrušiť dňom vytvorenia vlády na oslobodenom území

-

právna rada – zákonodarný spolupracovník, vytvorená uznesením vlády
a rozhodnutím prezidenta republiky 4.2. 1942, poradný a súdny orgán, mohol požiadať
o posudok prezident, členov menoval prezident, posudzovať sťažnosti čs. štátnych
príslušníkov proti rozhodnutiam orgánov DŠZR

Dekretálna činnosť prezidenta republiky:

-

ústavný dekrét č. 2/1940 úz.v. – vytvorila sa koncepcia právnej kontinuity, tvrdenie:
ak prezident nemôže zvolať NZ, bude riešiť úlohy, ku ktorým je potrebný súhlas NZ
so súhlasom vlády
ustanovenie: zákonodarná činnosť bude vykonávaná prezidentom na návrh vlády vo
forme dekrétov a spolupodpisuje aj predseda vlády a prezident

-

ústavný dekrét č. 12/1942 úz.v. – prezident pred vydaním dekrétu je povinný
požiadať si poradnú správu od Štátnej rady

-

ústavný dekrét č. 11/1944 úz.v. – právne predpisy vydané od vzniku republiky do
28.9. 1938 sú súčasťou čs. právneho poriadku a predpisy od 30.9. 1938 nie sú
súčasťou právneho poriadku ale je ich možné používať, pokiaľ neodporujú
demokratickým zásadám
zásada ratihabície (dodatočné schválenie) – všetky dekréty tvoria súčasť čs. právne-
ho poriadku, podliehajú dodatočnému schváleniu do 6 mesiacov od dňa zídenia NZ

Postavenie národných výborov a DNZ:

-

dekrét prezidenta republiky o NV a DNZ z 4.12. 1944, (č.18/1944 úr.v.) podľa kt. mali
vznikať miestne, okresné a zemské NV podriadené vláde a z nich sa malo vytvoriť
DNZ ako najvyšší zákonodarný orgán ČSR

-

DNZ ako najvyšší zastupiteľský zbor s celoštátnou pôsobnosťou, bolo vytvorené
delegačnými voľbami spoločne so sústavou NV

-

bolo jednokomorový zákonodarný zbor z 200 poslancov Čiech a Moravy a 100 zo
Slovenska, funkčné obdobie bolo stanovené do doby zídenia ÚNZ

-

úloha bola pripraviť voľby do ÚNZ, nesmelo meniť ústavu, potvrdilo prezidenta rep.
až do novej voľby a prevedenie ratihabície

Opatrenia proti Maďarom, Nemcom, kolaborantom a zradcom:

-

KVP: boli potrestaní, zakázali sa fašistické organizácie, neobnovili sa politické strany,

kt. sa previnili na záujmoch republiky, príslušníci nem. a maď. národnosti,
okrem antifašistov, boli pozbavení čs. štátneho občianstva
-

Benešove dekréty: odsun Nemcov a Maďarov (to veľmoci nepovolili), repatriácia-

návrat do vlasti a reslovakizácia-opätovné poslovenčenie, výsled-
kom bola výmena 74 000 Maďarov za 73 000 Slovákov a 44 000
Maďarov bolo odsunutých z J Slovenska do české ho pohraničia →
vnútorná kolonizácia

Košický vládny program:

-

koncom marca v r. 1945 sa uskutočnili moskovské rokovania českých politických

strán, SNR a E. Beneša, kde sa dohodli na budúcej podobe ČSR a programe vlády

(12.12. 1943 bola uzavretá sovietsko-československá zmluva o priateľstve, vzájomnej

pomoci a hospodárskej spolupráci, kt. určila zahranično-politickú orientáciu ČSR)

-

do Košíc prišla 4.4. 1945 nová čs. vláda vedená prezidentom E.Benešom a predsedom
vlády Z. Fierlingerom, kde 5.4. 1945 vyhlásila KVP zložený zo 16 kapitol

-

programový dokument prvej vlády NF Čechov a Slovákov

-

obsah: nová vláda je vládou NF Čechov a Slovákov tvorená predstaviteľmi sociálnych
zložiek a politických smerov, príprava volieb do ÚNZ, podpora sovietskej armády
vládou, armáda podľa sovietskeho vzoru, ZP-spolupráca s USA, VB, Fr., verejný život
s demokratickým základom, tvorba volených, kontrolovateľných a odvolateľných NV,
potrestanie zradcov, znárodnenie, roľníci by mali zabezpečiť výživu ľudu, základy
sociálnej politiky (práca, starostlivosť, združovanie v organizáciách), kultúrna a škol-
ská politika na demokr. princípoch, vláda nepripustí koristnícky systém príživníkov

-

dokument je aj politicky významný a aj z hľadiska práva, lebo z neho vychádzala
zákonodarná činnosť v ďalšom období činnosti čs. štátu

KVP – Znárodňovanie:

-

zaistené a pod národnú správu boli postavené majetky občanov nepriateľských štátov
a zradcov, vláda schválila konfiškáciu pôdy nepriateľov a zradcov a jej rozdelenie
drobným roľníkom

Národný front a Socialistický blok:

-

národný front bol politický blok širokých vrstiev národov, jednota Čechov a Slovákov
s princípom rovný s rovným

-

jadrom národného frontu boli strany národného bloku pracujúceho ľudu, inak
zvaného, socialistický blok, oficiálne sformovanie SB prebehlo po oslobodení (1945)

Voľby v roku 1946:

-

v Čechách vyhrali komunisti – 40% a na Slovensku DS – 62% (KSS-40%), ale
celoštátne vyhrali komunisti

-

novým predsedom čs. vlády sa stal Klement Gottwald-KSČ, predsedom SNR Jozef
Lettrich, predsedom zboru povereníkov Gustáv Husák a DS získala 9 a KSS 5
povereníkov v Zbore povereníkov

-

komunisti, aby sa aj na Slovensku dostali k moci, museli vymyslieť nový postup, ako
rozložiť DS zvnútra, a ak by sa im to nepodarilo, spustiť zdiskreditovanie DS
a pozbaviť ju moci

Práce na novej ústave, Kubešov návrh ústavy:

-

práce na ústave sa začali po prijatí zákona o Ústavodarnom národnom zhromaždení

-

nebol vypracovaný konkrétny návrh kvôli rozporu medzi SNR a českými poslancami

-

jediný návrh Kubešov (národný socialista, bol z Moravy) – navrhol krajinské
usporiadanie-posilnenie krajín → ústavný charakter

-

ústava 1948 bola úplne nový produkt a odlišný od Kubešovho návrhu

-

ústava 1948 zaviedla nový právny poriadok

Prvá pražská dohoda:

-

po 1945 bola SNR a Zbor povereníkov ako sústava slov. najvyšších orgánov

-

príchod vlády a prezidenta na Slovensko vyžadovalo vymedzenie okruhu
zákonodarnej moci → SNR vydala nariadenie č. 30/1945 o zákonodarnej moci na
Slovensku: zákonodarnú moc na Slovensku vykonáva SNR a to v duch zhody
s prezidentom a vládou republiky, zákonodarnú moc celoštátnej povahy vykonáva
prezident a to po dohode so SNR, k určitým veciam treba dohodu predsedníctva SNR
a vlády republiky

-

toto ustanovenie sa stalo predmetom rokovania s čs. vládou a predsedníctvom SNR,
z ktorého vznikla 1. pražská dohoda

-

obsah: SNR je predstaviteľka slov, národa, nositeľka štátnej moci na Slov., SNR
prislúcha zákonodarná moc, ak otázky nie sú vyhradené čs. zák. zboru a výkonná moc,

ak otázky nie sú vyhradené čs. vláde, spoločné celoštátne hosp., kult., polit.
a administr. Veci, zatiaľ vykonáva prezident zákonodarnú moc v republike po dohode
so SNR, dekréty prezidenta republiky vykonávala vláda republiky a na Slovensku
Zbor povereníkov SNR, ktorý mal byť vláde zodpovedný, spoločné najvyššie súdne
tribunály, sídlom najvyššieho správneho súdu bude Ba

Druhá pražská dohoda:

-

doplnila 1. pražskú dohodu, lebo sa vyskytli prekážky pri praktickej realizácii

-

Obsah: prezident menuje profesorov, sudcov, dáva milosť, vyznamenania a rády,
zriadený koordinačný orgán medzi prezidentom, vládou a SNR, kontrola štátneho
hospodárstva na území celej republiky, platnosť dekrétu č. 5/1945 prezidenta
republiky (znárodnenie majetkov nepriateľských Nemcov, Maďarov, zradcov
a kolaborantov) sa mala rozšíriť aj na Slovensko

Tretia pražská dohoda:

-

dohoda bola uzavretá národným frontom po voľbách 1946

-

bola to ďalšia negácia samostatnosti orgánov – ak SNR chcela vydať nariadenie,
musela ho predložiť ministerstvu čs. vlády

-

minister čs. vlády (orgán výkonnej moci) môže vykonať zákony aj mimo ministerstva

Právnická dvojročnica:

-

zahŕňa kodifikáciu oráva (spracovanie súboru právnych noriem jednotlivých odvetví
práva do samostatných kódexov) a tiež jeho unifikácia (vytvorenie jednotného
právneho poriadku platného pre celé územie ČSR)

-

bola v rokoch 1949-1950 (hlavne právo rodinné, občiansky zákonník, občiansky
súdny poriadok, trestný zákon)

Právny ak upravujúci postavenie slovenských národných orgánov v 1848:

-

ústava – kapitola 5. (SNR a Zbor povereníkov)

Zákon č. 95/1933 Zb.:

-

je to tzv. zmocňovací zákon, ktorý výrazne rozšíril právomoci vlády, ktorým sa na
vládu prenieslo právo upravovať otázky práva, úprava ktorých patrila do kompetencie
parlamentu (str. 150 – Hubenák)

-

zákon z obdobia hospodárskej krízy-zásahy do hospodárstva (str. 217 – Hubenák)

-

poznámka: s touto odpoveďou som si nie celkom istý, tak preto som uviedol zdroj,
odkiaľ som čerpal, aby ste si to mohli overiť