Tkanivo svalové a nervové

Tkanivo svalové a ne

Svalové tkanivo

Svalové

• Pohybová funkcia.

Pohybová fun

• Cytoplazma je vybavená myofibrilami.

Cytoplazma je vybavená myofibril

• Podnety k činnosti idú z nervového ústredia

Podnety k činnosti idú z nervového ústred

motorickými vláknami.

• Jednobunkovce –Gregarina, Ciliophora –myofány

Jednobunkovce –Gregarina, Ciliophora

(myonémy) vo vonkajšej vrstve cytoplazmy.

(myonémy) vo vonkajšej

• Hubky (Porifera) bunky tzv. myocyty okolo

Hubky (Porifera) bu

vyvrhovacieho otvoru (osculum).

vyvrhovacieho otvoru

Typy svalového tkaniva

Typy svalové

• 1) Svalové epitely
• 2) Hladká svalovina
• 3) Priečne pruhovaná svalovina
• 4) Svalovina srdca (myokard)

Svalové epitely

Svalové epite

(myoepitely)

(myoepite

ektodermálneho alebo endodermálneho pôvodu

ektodermálneho alebo endodermálneho

• Premenou krycích alebo vystelkových

epitelov. Bazálna časť sa rozšíri a vkliní

sa pod ostatné epitelové bunky.

• Podkožná svalovina mechúrnikov,

okružná podkožná svalovina a pozdĺžna

črevná svalovina ploskavcov.

• Stavovce – v niektorých žľazách a v očnej

dúhovke (iris).

a - myocyt

Hladká svalovina

• Je fylogeneticky staršia. Základná stavebná

Je fylogeneticky staršia. Základná staveb

jednotka je myocyt. Bunka vretenovitého až

jednotka je myocyt. Bunka vretenovitého

vláknitého tvaru (15-200

vláknitého tvaru (15-2

μm).

• Sarkolema, sarkoplazma, sarkoplazmatické

Sarkolema, sarkoplazma, sarkoplazm

retikulum, sarkozómy (modifikované

retikulum, sarkozómy (modifikova

mitochondrie), deliace teliesko (diplocentrum),

mitochondrie), deliace teliesko (diplocentrum

mohutný Golgiho aparát, myofibrily.

mohutný Golgiho aparát, myofibrily

Hladká svalovina

a – myocyt, b – vmedzerené retikulárne spojivo

Hladká svalovina

Charakteristické znaky

Charakteristické

• Myofibrily - dvojlomné anizotropné.
• Umožňujú skracovanie myocytu až o polovicu

dĺžky.

• Aktín, myozín, tropomyozín, paramyozín.
• Vznik z embryonálneho mezenchýmu.
• V zrelom štádiu sa striedajú vrstvy hladkej

svaloviny a vmedzereného retikulárneho spojiva.

• Ovládaná vegetatívnymi nervami, činnosť

nemôžeme ovplyvňovať vlastnou vôľou.

• Vystiela steny vnútorných orgánov, nezaisťuje

pohyb stavovcov.

Charakteristické znaky

Charakteristické

• U bezstavovcov (napr. Annelida, Mollusca)

U bezstavovcov (napr. Annelida, Mollusca

zaisťuje pohyb, jej činnosť je riadená z CNS.

zaisťuje pohyb, jej činnosť je riadená z C

• Helikálna svalovina obrúčkavcov – prudko

Helikálna svalovina obrúčkavcov – prudk

reaguje.

reag

• Paramyozínová svalovina –dlho vydrží v stave

Paramyozínová svalovina –dlho vydrží v sta

konstakcie (zvierače lastúr).

konstakcie (zvierače last

• Výkon hladkej svaloviny malý, reakcie pomalé,

Výkon hladkej svaloviny malý, reakcie pom

činnosť vytrvalá. V tepnách pracuje celý život.

činnosť vytrvalá. V tepnách pracuje celý živ

• Regenerácia z vmedzereného retikulárneho

Regenerácia z vmedzereného retikulárneh

spojiva.

spojiv

Priečne pruhovaná svalovina

Priečne pr

• Dokonalejší, fylogeneticky mladší typ.

Dokonalejší, fylogeneticky mladší t

• V typickej podobe u článkonožcov a stavovcov

V typickej podobe u článkonožcov a stavovco

– kostrové svalstvo

– kostrové sva

pohyb riadený CNS.

pohyb riadený CNS

• Základná stavebná jednotka svalové vlákno.

Základná stavebná jednotka svalové vlák

– Dlhý vláknitý útvar (syncýtium), na povrchu

Dlhý vláknitý útvar (syncýtium),

sarkolema. V sarkoplazme niekoľko 100 jadier,

sarkolema. V sarkoplazme niekoľko 100 jadier,

priečne pruhované vlákna – myofibrily,

priečne pruhované vl

sarkoplazmatické retikulum a priečne prepážky

sarkoplazmatické retikulum a priečn

telofragmy.

– Sarkolema je blana silná asi 1

Sarkolema je blana silná asi µm, aktívne sa dokáže

m, aktívne

naťahovať.

– Jadrá vlákien – oválne, v sarkoplazme sú rozptýlené

Jadrá vlákien – oválne, v sarkoplazme sú rozptýl

buď rovnomerne (článkonožce, žraloky) alebo sú

buď rovnomerne (článkonožce, žralok

pod sarkolemmou (väčšina stavovcov).

pod sarkolemmou (väčši

Priečne pruhovaná svalovina

Priečne pr

• Sarkoplazmatické retikulum – modifikované

ENR, na jeho povrchu nie sú ribozómy,
niektoré jeho výbežky sú spojené so
sarkolemou

 prenos vzruchu od povrchu

svalového vlákna k povrchu myofibríl.

• Sarkozómy (modifikované mitochondrie) v

štrbinách medzi myofibrilami

získavanie

energie.

Myofibrily – 3 druhy bielkovín

Myofibrily – 3 dr

• Jednolomný aktín (izotropný)
• Dvojlomný myozín (anizotropný)
• Menšie množstvo tropomyozínu
• Myofibrily prebiehajú po celej dĺžke svalového

vlákna a prechádzajú otvormi v jeho priečnych

prepážkach.

–Priečne pruhovanie

 pravidelné striedanie dvojlomného

myozínu s jednolomným aktínom po celej dĺžke myofibríl.

–Stredom jednolomných (aktínových) idú telofragmy (tzv.

Z-línia), ktoré delia svalové vlákno na tzv. sarkoméry.

Myofibrily

• Stredom anizotropných zón ide tzv.

mezofragma (M), v ktorej je viditeľný
tzv. Hensenov prúžok (H-zóna) . Šírka
Hensenovho prúžku sa mení podľa
stupňa kontrakcie myofibrily.

– Pri maximálnom sťahu na Hensenov prúžok

zúži na minimum, sarkoméry sa skrátia na
dĺžku protofibríl.

Telofragma (Z línia)

Mezofragma s Hensenovým
prúžkom (H-zónou)

Sarkoméra – t.j. úsek medzi 2
telofragmami (Z líniami)

Protofibrily

Protofibr

• Myofibrila sa skladá z tenkých a hrubých protofibríl.
• Striedanie radov hrubých a tenkých protofibríl.
• Pri natiahnutí svalu zostávajú medzi protofibrilami jedného

druhu medzery takmer tak dlhé, ako je celá dĺžka

protofibríl.

• Pri kontrakcii sa zasunujú hrubé protofibrily medzi tenké a

dochádza k ich čiastočnému (alebo úplnému) prekrývaniu



v miestach prekryvu vytváranie reverzibilných chemických

väzieb.

• Na hrubých protofibrilách sú miesta väzieb na výbežkoch

rozmiestnených na ich povrchu. Oproti výbežkom idú plytké

jamky na povrchu tenkých filamentov.

Umiestnenie myofibríl v

Umiestnenie myofibr

priečne pruhovanom svale

priečne pr

• Rovnomerne
• Do zväzočkov (sarkostyli) –

Cohnheimove políčka

• Myotenie – pentlicovité útvary

Podľa pomeru myofibríl,

Podľa pomeru myofibr

myoglobínu a sarkozómov:

myoglobínu a sarkoz

• Svaly bledé (fázické) – veľa myofibríl, málo

myoglobínu a sarkozómov.

– Orgány s rýchlym a intenzívnym výkonom. Pracujú

krátkodobo, ale vysoko účinne.

• Svaly červené (tonické) – málo myofibríl, často

sa zoskupujú do zväzočkov – sarkostyli, vysoký
obsah myoglobínu a sarkozómov.

– Silne prekrvené, ich činnosť je pomalá, ale vytrvalá.

Obaly svalových zväzkov

Obaly svalových zväz

• Jednotlivé svalové vlákna sú spojené do

svalových zväzkov pomocou

retikulárneho spojiva.

• Spojením veľkého množstva zväzkov

vzniká sval.

• Obaly: endomýzium, perimýzium,

epimýzium , na povrchu svalu je

spojivová blana fascia.

Obaly svalových zväzkov

Svalovina srdca, myokard

Svalovina sr

• Základná stavebná jednotka – kardiomyocyt

(jednojadrová bunka).

• Bunky sú usporiadané do zložitej priestorovej

siete, jadrá sú v strede bunky.

• Sarkoplazma je bohatšia na sarkozómy, menej

myofibríl – pentlicovité myoténie.

• Interkalárne disky (priečne prepážky), sú silnejšie

farbiteľné, prebiehajú schodovito.

• Myokard nemá regeneračné schopnosti.
• Pracuje rytmicky a automaticky.
• Je neunaviteľný, zlučuje vlastnosti priečne

pruhovaného (priečna pruhovanosť) a hladkého

svalu (nie je ovládaný vôľou).

Myokard

Myokar

Elektrické a pseudoelektrické

Elektrické a pseudoelektric

orgány

• Modifikovaná priečne pruhovaná svalovina.
• Základnou stavebnou jednotkou je elektroplax

(elektrická platnička).

• Sú usporiadané v stĺpcoch ako monočlánky v

batérii.

• Jedna strana elekroplaxu je inervovaná.
• Akčný potenciál 1 platničky je 0,14 V.
• Čím viac je elektroplaxov, tým väčší výboj

môže živočích vydávať.

Elektrický úhor (

Elektrický úh

Electrophorus electricus

Electrophorus elec

) –

Amazonka, Orinoco, dĺžka 3 m, pozdĺž chrbtice

Amazonka, Orinoco, dĺžka 3 m, pozdĺž chrbt

5-6 000 platničiek, výboj 600V

5-6 000 platničiek, výboj 600

Elektrický sumec

Elektrický sum

(Malopterulus

Malopteru

) – Afrika

– A

Elektrická raja

Elektrická ra

(Torpedo

Torp

) – Stredozemné more,

– Stredozemné more,

Atlantik, Pacifik

Atlantik, Pa

Pseudoelektrické orgány

Pseudoelektric

• Premenou chvostovej, žiabrovej,

okohybnej svaloviny morských i
sladkovodných rýb.

• Série slabých výbojov (až 300/s).
• Orientácia v priestore

– hlbinné ryby v tme, v bahnitom teréne,

vyhľadávanie opačného pohlavia.

Pseudoelektrické orgány

Pseudoelektric

Gymnarchus
niloticus

Mormyrus

Nervové tkanivo

Nervové

-v CNS

-v C

-v periférnom nervovom systéme

-v periférnom nervovom systé

• Nervové bunky (neuróny)
• Podporné bunky (neuroglie) –

mechanická ochrana, výživa neurónov

Neurón

Ne

• Neurocyt (telo nervovej bunky)

Neurocyt (telo nervovej bunky

• Výbežky :

Výbežky

– Dendrity

Dend

–prijímajú podnety z prostredia a vedú

–prijímajú podnety

vzruchy

 celulipetálne.

– Neurit (axón)

Neuri

–prenáša vzruchy od neurocytu

–prenáša vzru

smerom k telodendronu

smerom k telodendron  celulifugálne.

celulifugálne.

– Telodendron

Telod

– koncová časť axónu

 zaisťuje

zai

prenos nervového vzruchu ďalej cez synapsie na

prenos nervového vzruchu ďalej cez synapsie

svalové, nervové, žľazové bunky.

svalové, nervové, žľazové

Stavba axónu (neuritu)

Stavba axónu (ne

Obaly neuritu, nervových

Obaly neuritu, nervovýc

vlákien a nervu

vlákien a ner

Internódium - úsek medzi 2 Ranvierovými

zárezmi tvorený 1 Schwannovou bunkou.

Endoneurium - na povrchu Schwannovej pošvy.
Perineurium - obal zväzkov nervových vlákien.
Epineurium – obal celého nervu.

Synapsie

(spoje medzi neurónmi)

• 1) axosomatické –telodendron sa

kontaktuje priamo s telom nasledujúcej

nervovej bunky,

• 2) axodendritické – koncové časti neuritu

prvého neurónu a dendrity

nasledujúceho neurónu,

• 3) axoaxonálne – axón prvého neurónu

na axón nasledujúcej nervovej bunky.

Typy neurónov

1) Multipolárne – jeden neurit, viac dendritov (napr.

pyramidálne bunky z mozgovej kôry, Purkyňove bunky
mozočku, motorické bunky predných rohov miechy).

2) Bipolárne – jeden neurit, jeden dendrit (napr. v sietnici

stavovcov, v spinálnych gangliách nižších stavovcov).

3) Pseudounipolárne – pôvodne bipolárne, v priebehu

ontogenézy sa oba výbežky pri tele bunky spojili a potom
opäť rozdelili na dva samostatné výbežky (napr. v
kraniálnych a miechových gangliách vyšších stavovcov).

4) Unipolárne – jeden výbežok  neurit (axón) (napr.

primárne zmyslové bunky – čuchový epitel vyšších
stavovcov).

Typy neurónov

Gliové bunky (neuroglie, glie)

Gliové bunky (neuroglie, glie

• Podporná, izolačná, metabolická a obranná

funkcia.

• Mnohonásobne prevyšujú počet neurónov.
• 1) Ependym
• Cylindrické bunky s riasinkami. Vystielajú

mozgové komory a miechový kanál

 pohyb

mozgovo-miechového moku.

• Tela chorioidea

 miesta tesného kontaktu s

krvnými kapilárami. Ependýmové bunky tu

nemajú riasinky, majú kubický tvar a sekrečnú

funkciu.

Gliové bunky (neuroglie, glie)

Gliové bunky (neuroglie, glie

• 2) Astrocyty

–plazmatické (transport živín z ciev k

neurónom) v sivej kôre mozgovej.

–fibrilárne (tenké, hladké, málo rozvetvené

výbežky) v bielej hmote CNS.

• 3) Oligodendroglie

–malé bunky s guľatým jadrom, jemné málo

rozvetvené výbežky - v mozgu, v

sympatických gangliách, pri tvorbe

myelínových pošiev CNS.

Gliové bunky (neuroglie, glie)

Gliové bunky (neuroglie, glie

4) Mikroglie – bunky s malým telom,

bohato rozvetvenými výbežkami.

Pri poškodení CNS tieto bunky

– migrujú na miesto poškodenia,
– majú schopnosť fagocytózy,
– sú mezodermálneho pôvodu – často

označované ako mezoglie.

Gliové bunky (neuroglie, glie)

Gliové bunky (neuroglie, glie

Gliové bunky v

mozgu

Gliové bunky na mikroskopických preparátoch

Gliové bunky na mikroskopických prepar

Mikroglie



Astrocyty





Astrocyty

Nervové zakončenia

Nervové zakonč

• Senzitívne (aferentné) – prijímajú

podráždenie zo zmyslových orgánov.

• Motorické (eferentné) – prenos

podráždenia na výkonné orgány, napr.
svaly, žľazy.

Aferentné nervové zakončenia

Aferentné nervové zakonč

• 1) Primárne zmyslové bunky

– Čuchový epitel, tyčinky, čapíky v sietnici.

• 2) Nervozmyslové bunky

– V mechanických zmyslových orgánoch..

• 3) Sekundárne zmyslové bunky

– Chuťové poháriky stavovcov. Modifikované

povrchové bunky obalené dendritmi

senzitívnych neurónov.

Receptory

• Exoreceptory

– Čuchové, chuťové, zrakové, sluchové, hmatové.s.

• Interoreceptory

– Podnety z vnútorného prostredia.

• Proprioreceptory

– Podnety z výkonných orgánov, podávajú informáciu

o ich stave – sú v kostrových svaloch, kĺboch a
šľachách.

Príklady nervových zakončení

• Voľné intraepitelové zakončenia
• Nervosvalové vretienka
• Golgiho šľachové vretienka
• Ruffiniho telieska (v podkož. väzive, v kĺbových

puzdrách)

• Vater – Pacciniho telieska (hmatové)
• Golgiho- Mazzoniho telieska (teplo)
• Krauseho telieska (chlad)
• Genitálne telieska
• Meissnerove telieska (ruky, jazyk) – v zamši
• Merkelove telieska (v pokožce, na rypáku

ošípaných).

Interoreceptory

Interoreceptor

Príklady nervových zakončení

Príklady nervových zakončení

Príklady nervových zakončení

Príklady nervových zakončení

v koži cicavcov