EKOLÓGIA VODNÝCH

KÔROVCOV

(Branchiata)

HYDROBIOLÓGIA I.

Remipedia

Remiped

Cephalocarida

Cephalo

Branchiopoda:

Branchiop

1.Anostraca

žiabronôžky

2.Notostraca

šítovce

Perloočky

„Cladocera

)

3. Spinicaudata

Maxillipoda

Maxillip

1. Ostracoda

1. Ostraco

2. Mystacocaridea

2. Mystacocarid

3.Copepod

a

3.Copepo

a

5. Branchiura

5. Branch

7. Cirripedia

7. Cirriped

Parazitické veslonôžky

Parazitické veslo

Malacostraca

Malaco

1.Leptostraca

1.Lepto

2.Stomatopoda

2.Stomatop

3.Anaspidacea

3.Anasp

5.Euphasiacea

5.Eu

6.Decapoda

6.Decapo

7.Mysidacea

7.Mys

9. Tanaidacea

9. Tanaidac

10.Isopoda

10.Iso

11.Amphipoda

11.Amphip

Fyziologicko - morfologické

adaptácie

• Povrch tela

Povrch tel - chitinózna

kutikula - chitín - je dusíkatá látka,

ktorá odoláva pôsobeniu vody, aj koncentrovaných kyselín. U

nižších kôrovcov je mäkká, u vyšších je inkrustovaná s CaCO

3.

• Adaptácie na pasívny pohyb

Adaptácie na pasívny po

- u planktonických kôrovcov

– zmenšenie špecifickej hmotnosti - odľahčenie schránky,

rôsolovité obaly, plynové vakuoly, olejové kvapky…

– zvýšenie odporu tela - prilby, tŕne, štetiny…snaha

nadobudnúť iný ako guľatý tvar.

Aktívny pohyb

Aktívny poh

-

• dvoj -vetvové hrudné končatiny. U nižších rakov aj filtrujú

potravu a slúžia aj na dýchanie.

• brušné končatiny – zabezpečujú pohyb u rakovcov

• tykadlá – planktonické kôrovce: veslonôžky, perloočky

ROZŠÍRENIE KÔROVCOV

ROZŠÍRENIE KÔRO

ROZŠÍRENIE KÔ

ROZŠÍREN

• Pôvodne vodné organizmy, žijú v limnickom aj morskom

biocykle

• 40 000 druhov vo svete, na Slovensku 386 druhov kôrovcov

Voľne žijúce:

Voľne ži
• Sladkovodné – planktonické kôrovce, 3 druhy

sladkovodných rakov, rak riečny (Eriochor sinensis)

• Morské – v moriach dosiahli kôrovce najväčšiu druhovú

diverzitu, biomasu:

planktonické kôrovce – vznášivky

(Calanoida), rozmery (homáre)

• Kozmopolitné - Anostraca

Parazitické

Parazitick

Parazitické veslonôžky

ROZŠÍRENIE KÔROVCOV

• planktón = planktonické druhy - súčasť

zooplanktónu - (Cladocera, Copepoda)

• v teplých moriach tvoria v pelagiále Calanoida až 90%

planktónu. V chladných oceánoch sa vyskytujú

pancierovky

Euphausia superba - „kirl“. - potrava

pre slede a veľryby.

• v stojatých sladkých vodách v pelagiále a v litorále,

vysoká diverzita druhov je vo vodnej makrovegetácii

•

bentos = bentické druhy v bahne, v štrku, v

piesku, Ostracoda, Amphipoda (Gamarus), Isopoda…

permanentný bentos - makrozoobentos

planktón

litorál, bentos

ROZŠÍRENIE KÔROVCOV

ROZŠÍRENIE KÔRO

–

v periodických vodách, v mlákach –

žiabronôžky (Anostraca), štítovce (Notostraca) -

znášajú vysychanie biotopu.

–

v machoch - niektoré plazivky (Harpacticoida)

– v intersticiále – plazivky (Harpacticoida),

lastúrničky (Ostracoda), pieskovky (Mystacocarida)

• v podzemných vodách - stygobionty - Bathynella natans žije v

studniach; sú prispôsobené na podzemný život, nemajú vyvinutý zrak.

Isopoda (Nyphargus) vytvárajú v podzemných vodách celý rad morfologicky

odlišných populácií.

• v jaskyniach - troglobionty- remipédie (Remipedia, najstaršie kôrovce),

endemity žijú v zatopenej jaskyni na Veľkom bahamskom ostrove, sú

reliktom permského mora Thetis.

• v oceánoch – bentické žijú kôrovce až v hĺbke 7000 + 8500 m, výlučne

morské sú štítovovky (Tantulocarida) a fúzonôžky (Cirripedia). V morskom

biocykle dosahujú obrovských rozmerov langusty, homáre: 45 cm, 8 kg

Palinurus elephas

Palinurus

3. Vodné kôrovce a abiotické

faktory

3. Vodné kôrovce a abiotické

• Teplota - poikilotermné živočíchy, široká ekologická

valencia.

• Limitujúci faktor pre stygobionty - oligostenotermné –

ovplyvňuje ich životné cykly, abundanciu aj distribúciu

• teplota je riadiaci faktor postupného vývinu jednotlivých

druhov na rovnakom biotope: a) pri teplote 0°C sa po

rozmrznutí periodických vôd liahnu jarné druhy

Siphonophanes grubii a Lepidurus apus, dospievajú pri

teplote 5°C; b) pri teplote 10 °C sa liahnu letné druhy

Branchipus schaeferi a Triops canciformis, dospievajú pri

20 °C .

kyslík – liahnutie vajíčok (žiabronôžky), prítomnosť samcov

u morských populácií Notostraca – ergosterol je citliví na

kyslík a v jeho prítomnosti sa rozkladá

• pH – pre kôrovce inkrustované s CaCO

3 sú optimálne

podmienky v neutrálnom prostredí, veľmi nízke pH je

limitujúci faktor.

• Svetlo

cirkadiánne migrácie - planktonické kôrovce - v ranných

hodinách sa pohybujú ku dnu- vo večerných vystupujú k hladine -

fotoperiodický jav. U morských Calanoida - od 30 - 500 m,

pohybujú sa rýchlosťou 10 - 30 cm/min.

• Migrácie

• Migrácia Copepoda ku dnu, tvoria sa kľudové štádiá: a)

dormancia

- zastavenie vývoja spôsobené nepriaznivými podmienkami a týka sa

viacerých štádií; b)

diapauza - vyskytuje sa pravidelne (!), obligátne

prerušenie vývoja, postihuje vždy len jedno štádium.

• Migrácie u Decapoda závisia od teploty vody, od pohlavia (samice s

vajíčkami sú citlivejšie ako samice bez nich), a stave po liahnutí

(postupne sa citlivosť zvyšuje).

Cirkadiánne migrácie

Cirkadiánne migrá

• Vlhkosť - Vyschnutie biotopu - kôrovce žijúce v periodických

vodách produkujú trvalé vajíčka, resp. tvoria cysty, schopné prežiť

vysychanie aj vymrznutie biotopu.

• Hustota vody - vysoká hustota vody spôsobuje nadnášanie

živočíchov a preto dosahujú veľkých rozmerov. Homár (Homarus

vulgaris) a langusta (Palinurus vulgaris) patria k najväčším

článkonožcom na svete.

• Viskozita vody - (vnútorné trenie tekutiny) -

cyklomorfózy - u Cladocera, tvorba hlavovej prilby, komplex

faktorov - a) vyššia teplota

 nižšia viskozita; b) prítomnosť

predátora (v prítomnosti dravých lariev Chaoborus sa vytvorila u

perloočiek D. pulex prilba).

• Prúdenie vody - ploský tvar tela - Gammarus.

• Salinita - môže ovplyvniť u kôrovcov veľkosť tela

(Artemisia salina) a partenogenetické rozmnožovanie.

Potrava kôrovcov

• 1. Podľa spôsobu uchopenia potravy:

• Filtrátory - mikrofágy filtrujúce detrit (Cephalicarida),

fytoplanktón, baktérioplanktón. Ako filtračný aparát slúžia

hrudné končatiny.

• Drviče - živia sa hrubými časticami organickej hmoty (>2

mm) - sladkovodné rôznonôžky (Gammarus),

rovnakonôžky ( Asellus), morské kôrovce.

•

Zoškrabávače - zoškrabúvajú nárasty zo substrátu -

niektoré perloočky.

• Dravci - dravé perloočky, veslonôžky

• 2. Podľa typu potravy

• Mikrofytofágy - sú to najmä filtrátory fytoplanktónu (perloočky,

veslonôžky, lastúrničky)

• Makrofytofágy - zoškrabávače nárastov
• Zoofágy - karnivorné formy.
• Nekrofágy - rakovce (Decapoda) - požierajú uhynuté telá iných

živočíchov, organické zvyšky v bahne.

• 3. Kôrovce ako potrava

• súčasť potravovej siete
• iných bezstavovcov, rýb, človeka.

Dýchanie

• Celým povrchom tela - drobné kôrovce, nemajú

vyvinutú dýchaciu sústavu (Ostracoda, Copepoda,
Cladocera); niektoré parazitické druhy - kaprovce
(Branchiura).

• Žiabrami - tenkostenné výbežky medzi exopoditom a

endopoditom na bázach končatín hrudných nôžok. Tenká
kutikula žiabier umožňuje výmenu plynov. Dýchanie je
viazané na končatiny.

Rozmnožovanie

• Gonochoristi - (!) je ich väčšina - je vyvinutý pohlavný

dimorfizmus

• trpasličí samec + mohutná samica (Lernaea)
• trpasličí samec žije v plášťovej dutine samice (Cirripedia)

• Hermafroditi - prítomnosť samca závisí od zemepisnej šírky

- u severných populáciách Notostraca prevládajú

partenogenetické generácie, u južných sa objavujú samce

(ergosterol)

• Partenogenéza – nepohlavné rozmnožovanie, u Artemia

salina - vajíčka sú veľmi odolné.

• Heterogónia - striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie

(u perloočiek). Samce sa objavujú na jeseň alebo pri

nepriaznivých environmentálnych podmienkach.

Heterogónia

• Dyploidné vajíčka

neprebehlo redukčné
delenie:
partenogenetické
samičky  priamy
vývoj, dĺžka vývinu je
ovplyvnená teplotou.

• Haploidné vajíčka

• prebehlo redukčné

delenie:
liahnu sa samce, ktoré
oplodnia zvyšné
haploidné vajíčka 
vzniknú zimné vajíčka.

Vývin

• Nepriamy vývin - cez viacero štádií – zvliekanie:

– nauplius

metanauplius

adult

– nauplius

protozoea  zoea  mysidové

štádium  adult

– nauplius  kopepoditivé štádium  adult

(COPEPODA)

– nauplius  cyprisová larva

Priamy vývin - časť vývoja prebehne ešte v

embryonálnom stave vo vajíčku a z vaječných obalov

sa rodí buď zoëa (kraby) alebo malý živočích (raky).

Medzidruhové vzťahy

• Komenzalizmus - Ostracoda ako ektokomensály na

Echinodermata

• Parazitizmus

– Copepoda - dochádza k redukcii končatín, mizne

článkovanie, mizne chitinózny obal a telo sa zväčšuje.

Ergasilus sieboldi - ryby; Archicaligus - na

hlavonožcoch Nautilus.

Parazity kôrovcov:
– Tantulocarida - redukcia úst, tráviaceho traktu, končatín

- ich larvy žijú paraziticky na morských kôrovcoch.

– Rhizocephala - vnútorné parazity Decapoda

Ďakujem za pozornosť

Ďakujem za pozor

Ďakujem z