ryby
Stiahnuť PPT · 1,6 MBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
Ryby
MORSKÉ
- žijú a rozmnožujú sa v morskom prostredí
pelagické - vo vodnom stĺpci, od povrchu po hlbiny
bentické - na dne
batypelagické - v hlbinách
Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom
žijú
Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom
žijú
SLADKOVODNÉ
- žijú a rozmnožujú sa v sladkej vode
reofilné - tečúce vody
pelagické
bentické
limnofilné - stojaté vody (jazerá, tône)
pelagické
bentické
Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom
žijú
ŤAŽNÉ
anadromné - hlavná časť života v mori, v období rozmnožovania
ťah do riek
(losos)
katadromné - hlavná časť života v sladkej vode
(úhor)
Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom
žijú
BRAKICKÉ
- pred ústím do riek, kde dochádza k miešaniu slanej a sladkej vody
okrajové a vnútrozemské moria (Kaspické more)
pelagické
bentické
Základné faktory, ktoré vplývajú na život rýb:
teplota
prúdenie
priehľadnosť
rozpustené látky
kyslík
substrát
Rozdelenie podľa nárokov na koncentráciu kyslíka:
1. veľmi vysoká koncentrácia O
2 (10-16 mg.l)
Salmo trutta m. fario (pstruh potočný),
Phoxinus phoxinus (čerebľa pestrá),
Cottus gobio (hlaváč bieloplutvý),
Noemacheilus barbatulus (slíž severný)
2. vysoká koncentrácia O
2 (7-10 mg.l)
Thymallus thymallus (lipeň tymiánový),
Chondrostama nasus (podustva severná),
Gobio gobio (hrúz škvrnitý)
Rozdelenie podľa nárokov na koncentráciu kyslíka:
3. mierne nároky na koncentráciu O
2 (5-6 mg.l)
Rutilus rutilus (plotica červenooká),
Perca fluviatilis (ostriež zelenkavý)
4. druhy, ktoré sú schopné odolávať nízkym
koncentráciám O
2 (0,72 -1,43 mg.l)
Cyprinus carpio (kapor obyčaný),
Carassius carassius (karas zlatistý),
Misgurnus fossilis (čík európsky)
Rozdelenie podľa neresového substrátu:
1. Fytofilné
2. Litofilné
3. Pelagofilné
4. Psamofilné
5. Ostrakofilné
Klasifikácia toku
1) z hľadiska ichtyologického založená na prítomnosti
niektorých druhov (prof. Frič)
pstruhové
lipňové
mrenové
pleskáčové
2) založená na kombinácii biotických a abiotických faktorov
Zóna
Šírka toku v m
Spád
Dno
Ichtyofauna
HORSKÁ
0 - 5
130 - 9,5
kamenité
Salmo, Cottus, Phoxinus
PODHORSKÁ
5 - 10
20,5 - 5,3 kamenito-štrkovité Salmo, Cottus, Phoxinus, Noemacheilus
podhorský potok
podhorská rieka
10 - 100
15,3 - 2,0 štrkovito-pieskovité Leuciscus, Barbus, Thymallus, Gobio
NI
Ž NNÁ
nad 100
0,0 - 0,5 pieskovito-ílovité Rutilus, Alburnus, Abramis, Cyprinus,
Esox
Metódy výskumu v ichtyológii
Zber materiálu
Udice – selektívne - nevhodné na kvalitatívne hodnotenie ichtyocenózy
Siete
Aktívne - záťahové siete, čerene
Pasívne - žiabrovky,vrše
Jedy (piscicidy) – toxafén, rotenon, DDT
Elektrický agregát
Elektrický agreg – krátke impulzy vysokého napätia ryby sú
priťahované ku kladnému pólu (do podberáku) a omráčené
Zdroj el. prúdu
Zdroj
- batéria
batér
ľahký prenos na miesto činu
nezávislý-nik nemusí obsluhovať elektrocentálu
netreba ťahať kábel
Ale: menšia výdrž, slabší výkon, batéria sa musí brať do vody
- motorová elektrocentrála
motorová elektrocentr
výkonná, dlhá výdrž, do vody sa berie len
podberák s
káblom
Ale: potrebná obsluha elektrocentrály, ťažko sa prenáša, kábel sa môže
zamotať, porušiť izolácia
Použitie: menšie toky ( tzv.potoky)
litorál väčších tokov (popri brehu)
Neloví sa za dažďa a do vody nedávame ruky !!!
Ichtyologický prieskum toku
Menší tok - elektrický agregát, prípadne záťahová sieť
{Prelovujú sa len časti toku (100m) v rôznych úsekoch}
Zahradenie proti úniku rýb
Postup proti prúdu
CPUE - catch per unit effort - množstvo úlovkov za určitý čas-
možnosť porovnať rôzne toky medzi sebou
Obvykle potrebné opakované prelovenie
Určenie do druhu, meranie dĺžky tela rýb
Vyhodnotenie
4 lokality
Spolu 1403 rýb, 22 druhov, 10 čeľadí
Eudominantné: Cottus gobio, Cottus poecilopus,Alburnoides bipunctatus,
Barbatula barbatula
16 reofilných, 6 eurytopných, žiadne limnofilné
Podľa reprodukčných gíld:
20 druhov ikru neochraňujúcich -
16 druhov kladúcich ikry na voľný substrát
6 litofilných
3 fytolitofilné
2 psamofilné
1 litopelagofilný
1 pelagofilný
4 druhy ukrývajúce ikry, všetky litofilné
2 ikru ochraňujúce, litofilné
Spolu 12 litofilných druhov
Podľa výživy:
11 zoobentofágnych
5 piscifágnych
3 polyfágne
1 detritofág
1 zooplanktonofág
1 perifytonofág
1 detritofág
14 druhov z červeného zoznamu
Potravná analýza
Určovanie potravy podľa zachovaných častí
a) celý obsah
b) časť obsahu rovnomerne premiešaná v 70-80% alkohole (drobné kôrovce,
riasy), potom sa prepočíta množstvo na celý obsah
Index naplnenia- hmotnosť obsahu tráv. súst. / hmotnosť tela
Index spotreby- hm. jednotlivých zložiek potravy / hm. tela
Numerická metóda - zrátajú sa počty jedincov urč. druhu
Dominancia potravných zložiek - hlavná zložka potravy
zastúpenie nad 60%
Stanovenie veku a rastu
Keď ryby rastú-zväčšujú sa im šupiny, kosti, otolity
Prírastky
zimné (úzke)
letné (široké)
medzi nimi dobre viditeľná hranica-anulus
Odber šupín na určených miestach-viac ks
(niektoré môžu byť regenerované - nepôvodné,
nedá sa z nich určovať vek, majú inú štruktúru)
Kosti a otolity
prírastky viditeľné na výbrusoch
Podľa počtu anulov a veľkosti prírastkov sa dá určiť vek aj
dĺžkový či váhový rast v jednotlivých rokoch
Nepriama metóda určenia veku rýb
Odlov rýb – vzorka musí byť veľká, z jedného dátumu
a musia v nej byť zastúpené všetky dĺžkové a vekové skupiny
N
lc
0
I
II
Odhady početnosti
Priame- odvodnenie
zahradenie časti toku a jeho úplný výlov
vytrávenie piscicidmi
Absolútna početnosť
Nepriame- značkovanie rýb a ich spätný odlov
-značka nesmie odpadnúť, nesmie spôsobovať zranenia
a zvyšovať mortalitu
-označené ryby musia byť rovnomerne rozptýlené
-zber musí byť proporcionálny hustote, rovnomerný
v jednotlivých častiach nádrže
-uloviteľnosť označených aj neoznačených jedincov
musí byť rovnaká
-populáciu nesmie ovplyvniť natalita ani mortalita
M- počet označených rýb
N-celkový počet rýb v nádrži
C-počet rýb ulovených pri nasledujúcom odlove
R-počet spätne ulovených označených rýb
N/M = C/R
N= (M.C)/R
Odhad početnosti postupným odstraňovaním rýb
z populácie
Opakované odlovy
N
CPUE
Vyváženosť ichtyocenóz
Vzájomný pomer hmotností rôznych skupín rýb
Koeficient F/C (Swinglov koeficient)
F-hmotnosť nedravých rýb
C-hmotnosť dravých rýb
<2- premnoženie dravých druhov
3-6 - populácie v rovnováhe
>6 - premnoženie nedravých druhov
Koeficient A
T
(hmotnosť rýb presahujúcich lovnú mieru / hmotnosť všetkých rýb). 100
<40% premnoženie nedravých druhov
>85% premnoženie dravých druhov
Plodnosť
Neres
– raz za sezónu
viac krát za sezónu-dávkovitý (v ováriách sú rôzne štádiá zrelosti)
plodnosť determinovaná – počas neres. obdobia sa dalšie ikry netvoria
nedeterminovaná – tvorba nových ikier
Samce –objem gonád, hmotnosť
Samice – čerstvé i fixované
Metódy počítania ikier
priame
-zrátanie všetkých ikier
nepriame
-len časť ikier
volumetrická – zistí sa objem známeho počtu ikier,
objem ikier v gonáde, úmerou sa vypočíta počet
ikier v gonáde
Bayerova – najprv objem ikier v gonáde-
aritmet. priemer priemeru ikier zo vzorky(100ks)
naukladané vedľa seba v korýtku
celková dĺžka / počet ikier
z tabuľky sa zistí objem ikry
a vypočíta ich množstvo v gonáde
gravimetrická – hmotnosť známeho počtu ikier/hm. ikier v gonáde
Najpoužívanejšia, najpresnejšia, najjednoduchšia gravimetrická
Výpočty
Absolútna plodnosť – celkový počet zrelých ikier v samici
Relatívna plodnosť – počet ikier na gram (kg) samice
Gonadosomatický index (GSI) – hmotnosť gonád / hmotnosť tela
Populačná (druhová) plodnosť
(priem. plodnosť x priemerné % samíc v populácii) / priem. vek
Priem. plodnosť 100 samíc / priem. vek 100 samíc
Určovanie rýb
Vonkajšie - morfologické znaky
Vnútorné - anatomické znaky
Vonkajšie znaky
meristické – tie ktoré sa počítajú
počet lúčov v plutvách
napr. D
1 XII-XVII, D2 I-III, 13-15, A II, (7) 8-9 (10) -ostriež
D-dorzálna (chrbtová) plutva
A-análna (ritná) plutva
P-pektorálna (prsná) plutva
V-ventrálna (brušná) plutva
C-kaudálna (chvostová) plutva
Rímska číslica - počet tvrdých, nerozvetvených lúčov
Arabská číslica – počet mäkkých, rozvetvených lúčov
Počet šupín
V bočnej čiare
Nad bočnou čiarou
Pod bočnou čiarou
Vzorec šupín
(lieň)
90 –––––– 110
30-32
19-21
Acipenser ruthenus
Salmo trutta
Thymallus thymallus
Esox lucius
Rutilus rutilus
Leuciscus cephalus
Chondrostoma nasus
Gobio gobio
Barbus barbus
Anguilla anguilla
Alburnus alburnus
Rhodeus sericeus
Cyprinus carpio
Cobitis taenia
Misgurnus fossilis
Silurus glanis
Perca fluviatilis
Lepomis gibbosus
Cottus gobio
Document Outline
- Slide 1
- Slide 2
- Slide 3
- Slide 4
- Slide 5
- Slide 6
- Slide 7
- Slide 8
- Slide 9
- Slide 10
- Slide 11
- Slide 12
- Slide 13
- Slide 14
- Slide 15
- Slide 16
- Slide 17
- Slide 18
- Slide 19
- Slide 20
- Slide 21
- Slide 22
- Slide 23
- Slide 24
- Slide 25
- Slide 26
- Slide 27
- Slide 28
- Slide 29
- Slide 30
- Slide 31
- Slide 32
- Slide 33
- Slide 34
- Slide 35
- Slide 36
- Slide 37
- Slide 38
- Slide 39
- Slide 40
- Slide 41
- Slide 42
- Slide 43
- Slide 44
- Slide 45
- Slide 46
- Slide 47
- Slide 48
- Slide 49
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky