26-07-05

Podenky (Ephemeroptera)

26-07-05

- Kozmopolitne rozšírený rad s
výnimkou izolovaných oceánskych
ostrovov, Arktídy a Antarktídy

- Cez 3100 druhov, viac ako 20
čeľadí
- Na Slovensku 15 čeľadí, 39 rodov s
viac ako 120 druhmi, čo je cca 5%
známych druhov

- Názov z gr. efemeros = deň trvajúci
a pteron = krídlo

- Exopterygota (Hemimetabola),
nedokonalý vývin, krídla sa vyvíjajú
externe ako krídlové pošvy u lariev,
vývinový cyklus rozdelený do štádií:
vajíčko, larva, subimágo a imágo
- Imágo a subimágo suchozemské,
larvy v rôznych typoch
kontinentálnych vôd
- Unikátne medzi Pterygota pretože
majú 2 dospelé štádiá: subimágo a
imágo

26-07-05

26-07-05

26-07-05

- Protephemeroptera známe z vrchného
karbónu (pred 290 mil. rokmi) sa podobali
na lietajúce Thysanura.
- rod Meganeuria mal rozpätie krídiel až 70
cm
- Triplosoba pulchella jediný karbónsky
druh, ktorý môže byť nepochybne
zaradený medzi podenky.
- V perme nadčeľ. Proterismatoidea a
Mesephemeroidea – podenky alebo ich
priami predkovia.
- Najvyššiu diverzitu dosiahli
pravdepodobne v spodnom mezozoiku -
jure, vtedy už aj dnešné skupiny, známych
9 čeľadí.
- Recentné rody v mladších treťohorách,
zachované v oligocénnom jantáre
-

Odonata + Ephemeroptera =
Paleopterygota (Paleoptera) -
artikulácia oboch párov krídel, ktorá
neumožňuje ich zloženie dozadu
pozdĺž bruška.

26-07-05

1. a 2. pár
krídiel
rovnako veľké

Dlhé tykadlá

Funkčné ústne orgány

26-07-05

-

Ephemeroptera opísané zo spodného permu

-

1. a 2. pár krídiel rovnako veľké. Vo vrchnej Jure sa
zadné krídla zmenšujú na polovicu až 2/3 dĺžky
predných. U moderných podeniek je dĺžka zadných
krídiel od 6/10 dĺžky predných po úplnú absenciu (u
čeľadí Caenidae, Tricorythidae a mnohých zástupcov
Baetidae, napr. náš Cloeon dipterum).

-

u imág dlhé tykadlá. U dnešných krátke.

-

Imága mali funkčné ústne orgány - prijímali potravu.
Dnešné majú atrofované ústne orgány a potravu
neprijímajú.

Larvy:
-

žiabre až na 9. článku. Dnešné max. na 7. článku.

-

9 abdominálnych panôžok.

-

5 článkové chodidlové čl. – tarsi, zakončené 2
pazúrikmi. Dnešné 1 článkové tarsi a 1 pazúrik.

-

nezrastené galea s laciniou. U dnešných zrastené,
tvoria galeo-lacíniu.

-

nezrastený mezo- a metathorax.

-

napojenie krídlových pošiev na mezo- a metathorax
úzke a nezávislo článkované. U dnešných sú väčšinou
široko napojené pozdĺž celého terga, s ktorým tvoria
neoddeliteľnú jednotku, článkovanie vždy mizne.

-

postupný prechod zo stojatých do tečúcich vôd.

26-07-05

- Prvý záznam o výskyte z roku
1792 p.n.l - za Chamurabiho bol
dobre popísaný druh
(Mortogenesia mesopotamica)
nazvaný vodným koníkom.
-

Podenky si všimol už
Aristoteles v 4. st. p.n.l. ako
veľmi krátko žijúci hmyz a
zaradil ho medzi vážky, neskôr
Cicero a Plinius.

- Ako o samostanej skupine
hmyzu s vyobrazením lariev, imág
ale aj kukiel pojednáva štúdia
Cluyta z roku 1634.

26-07-05

26-07-05

26-07-05

26-07-05

- Dĺžka 3 - 35 mm.
-

Hlava hypognátna, Ústne orgány hryzavé,
avšak atrofované.

-

1 pár zložených očí a 3 oceli. Samci majú
veľmi veľké zložité oči s rozdielnou
štruktúrou hornej a dolnej časti.

-

Tykadlá krátke a štíhle: scapus, pedicelus,
filament.

-

Hruď široko špecializovaná na lietanie a nie
chodenie. Predohruď je malá, stredo- a
zadohruď sú veľké a sčasti zrastené.

-

Predné nohy samcov predĺžené, hmatová
funkcia a kopulácia. Nohy s 4 - 5
chodidlovými článkami – tasami, pazúriky
dvojité.

-

Krídla sú v kľude sú postavené vertikálne
nad telom, nie sú schopné ich strechovite
skladať. Zadný pár u Baetis redukovaný a u
Cloeon nevyvinutý.

-

Bruško má 10 článkov (sternity a tergity) 10.
segment nesie dva paracerky, medzi nimi u
mnohých jeden cerkus, pohlavné prívesky a
penis u samčekov.

-

Dva vajcovody sa otvárajú na rozmedzí 7. a
8. sternitu a prekryté sú subgenitálnou
platničkou (9. článok). Penis samcov je
dvojlaločnatý.

26-07-05

26-07-05

Vajíčka
- Od menej ako 100 (Dolania) po viac ako
12000 (Palingenia).
- Rôzne príchytné štruktúry: polárne
čiapočky, prídavné príchytné štruktúry a
vonkajšie adhezívne vrstvy.
- Vajíčka často morfologicky špecifické -
determinácia

26-07-05

26-07-05

Massartella devani Derka, 2002

26-07-05

Ecdyonurus baeticus a Ecdyonurus olgae

26-07-05

26-07-05

26-07-05

26-07-05

26-07-05

26-07-05

26-07-05

Vyššia klasifikácia radu (McCafferty & Edmunds, 1979):
rad Ephemeroptera
podrad Schistonota
nadčeľ. Baetoidea

čeľ. Siphlonuriidae
čeľ. Baetidae
čeľ. Oligoneuridae
čeľ. Heptageniidae

nadčeľ. Leptophleboidea

čeľ. Leptophlebiidae

nadčeľ. Ephemeroidea

čeľ. Behningiidae
čeľ. Potamanthidae
čeľ. Polymitarcyidae
čeľ. Ephemeridae
čeľ. Palingeniidae?

podrad Pannota
nadčeľ. Ephemerelloidea

čeľ. Ephemerellidae

nadčeľ. Caenoidea

čeľ. Caenidae

nadčeľ. Prosopistomatoidea

26-07-05

podrad Carapacea

čeľ. Prosopistomatidae

podrad Furcatergalia
infrarad Lanceolata

čeľ Leptophlebiidae

infrarad Palpotarsa

čeľ. Behningiidae

infrarad Scapphodonta

čeľ. Potamanthidae
čeľ. Polymitarcyidae
čeľ. Ephemeridae (+ Palingeniidae)

infrarad Pannota
nadčeľ. Caenoidea

čeľ. Caenidae

nadčeľ. Ephemerelloidea

čeľ. Ephemerellidae

podrad Pisciforma

čeľ. Ameletidae
čeľ. Ametropodidae
čeľ. Baetidae
čeľ. Siphlonuridae

podrad Setisura

čeľ. Isonychiidae
čeľ. Oligoneuridae
čeľ. Arthropleidae
čeľ. Heptageniidae

Vyššia klasifikácia
(McCafferty, 1996)

rad Ephemeroptera

26-07-05

26-07-05

Podenky možno klasifikovať podľa typu vývinového

cyklu do niekoľkých skupín:

1) A Univoltinné ( 1 generácia za rok) - prezimovanie v štádiu

vajíčka

B

Univoltinné - prezimovanie v štádiu larvy

2) A Bivoltinné (2 generácie za rok) alebo multivoltinné (viac ako 2

generácie za rok), prezimovanie v štádiu vajíčka

B

Bivoltinné alebo multivoltinné – prezimovanie v štádiu larvy

3) Semivoltinné (1 generácia každé dva roky, alebo každé tri roky)

26-07-05

Trofické vzťahy

-Larvy sú fytofágy a detritofágy

-Len málo druhov je dravých (Baetopus tenellus)

-Podenky sú súčasťou potravy väčšiny sladkovodných

predátorov (využitie napodobenín podeniek ako návnady pri

love rýb) a veľa druhov vtákov

-Parazity rýb z triedy Trematodes využívajú vo vývinovom cykle rod Ephemera

ako druhého medzihostiteľa

-Na larvách Ephemera danica a Ephemera vulgata žije larva

pakomára Epoicocladius ephemerae (je komenzál a larvu

využíva ako podklad). Na larvách rodu Rhithrogena pakomár

Symbiocladius rhithrogenae.

-parazitické hlístovce č. Mermitidae, vo svaloch rad Spirurata (rod Spiroptera)

-metacerkárie motolíc

-mikrosporídie (Nosema, Thelohania)

-Haplosporidia – Haplosporidium ecdyonuri

-huba Coelomycidium ephemerae

26-07-05

Slovensko

-130 rokov výskumu, odvtedy viac ako 240 prác týkajúcich sa podeniek
Slovenska prvé údaje z územia Slovenska:

1877, 1878 z Liptovskej a Zemplínskej župy od Sándora Mocsáryho

-

1914 Sándor Pongrácz v Rovartani Lapok publikuje zoznam podeniek
Uhorska

-

1914 Pazsiczky údaje o podenkách Trenčianskej župy, množstvo
“červených” druhov: Oligoneuriella rhenana, Ephoron virgo, Ephemera
lineata, Choroterpes picteti, Brachycercus harrisella, Baetis (Labiobaetis)
atrebatinus, Ametropus fragilis, Rhithrogena germanica, Ecdyonurus insignis

-

údaje z Vysokých Tatier Komárek (1931), Kalmus (1929, 1931), Hrabě
(1939, 1942) a Schoenemund (1929, 1930). Našli tu cez 25 druhov

-

Šámalová (1931) objavila v Čergove druh až v r. 1973 opísaný Sowom
ako Ecdyonurus carpathicus

26-07-05

- Balthasar skúmal Zádielskú dolinu, dolný tok Moravy a Dunaj pri Bratislave,
v Jurskom Šúri objavil Arthroplea congener

- Hollý (1935) - Palingenia longicauda z Nitry, Zavřel (1905) z Moravy

-

po 2. svetovej vojne do r. 1969 predovšetkým V. Landa, M. Zelinka, J.
Rothschein

-

hydrobiologické práce viacerých autorov: Dunaj, Hron, Orava, Hnilec,
Hornád, povodie Tisy

- v r. 1969 Landova Fauna ČSSR - Jepice (Ephemeroptera)

- od 70 - rokov Soldán, Krno, Deván

- Najrozsiahlejšou štúdiou o rozšírení a ekológii podeniek Slovenska je práca
Landu & Soldána (1989)

- Najaktuálnejší prehľad podeniek Slovenska Derka v práci Šporku et al.
(2003) Vodné bezstavovce (makroevertebráta) Slovenska - Súpis druhov a
autekologické charakteristiky.

26-07-05

Na území Slovenska bolo zaznamenaných 123 valídnych druhov
podeniek

Z toho 5 species inquirenda: Baetis gemellus, Cloeon cognatum, Cloeon
inscriptum, Cloeon praetextum, Ecdyonus forcipula

Boli zaznamenané 2 druhy zo skupiny Ecdyonurus helveticus –
pravdepodobne nové, doteraz neopísané druhy

2 druhy treba zaradiť do kategórie incertae sedis: Centroptilum
hungaricum, Rhithrogena henschi

Nové pre faunu Slovenska sú: Pseudocentroptiloides nana, Procloeon
macronyx, Brachycercus europaeus a Caenis pusilla

26-07-05

Rozdelenie Slovenska do povodí

Dunaj

Morava

Horný

Váh

Dolný

Váh

Nitra a

Žitava

Poprad a

Dunajec

Hron

Ipeľ

Slaná

Hornád

Bodrog

Latorica

a Tisa

26-07-05

Porovnanie počtu skúmaných lokalít v povodiach

57

128

252

100

103

58

78

78

112

62

97

106

0

50

100

150

200

250

300

M

o

ra

va

D

u

na

j

H

o

rn

ý

V

áh

D

o

ln

ý

V

áh

N

itr

a

a

Ž

ita

va

P

op

ra

d

a

D

u

na

je

c

H

ro

n

Ip

eľ

S

la

n

á

H

o

rn

á

d

B

od

ro

g

La

to

ric

a

a

T

is

a

26-07-05

Počet druhov v povodiach

68

80

76

63

58

71

77

64

57

78

85

87

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

M

o

ra

va

D

un

a

j

H

or

ný

V

áh

D

ol

ný

V

áh

N

itr

a

a

Ž

ita

va

P

op

ra

d

a

D

un

aj

e

c

H

ro

n

Ip

eľ

S

la

ná

H

or

ná

d

B

od

ro

g

La

to

ric

a

a

T

is

a

26-07-05

Počet druhov v častiach povodí patriacich do

karpatika

51

50

59

60

59

34

53

64

57

68

53

80

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

M

or

av

a

D

un

aj

H

or

ný

V

áh

D

ol

ný

V

áh

N

itr

a

a

Ž

ita

va

P

op

ra

d

a

D

un

aj

ec

H

ro

n

Ip

eľ

S

la

ná

H

or

ná

d

B

od

ro

g

La

to

ric

a

Počet druhov v častiach povodí patriacich do

panonika

20

59

20

16

17

46

23

49

0

10

20

30

40

50

60

70

M

or

av

a

D

un

aj

D

ol

ný

V

áh

N

itr

a

a

Ž

ita

va

H

ro

n

Ip

eľ

B

od

ro

g

La

to

ric

a

a

T

is

a

Karpatikum
995 lokalít, 109 druhov,
len tu 35 druhov

Panonikum
214 lokalít, 87 druhov,
len tu 12 druhov

26-07-05

Hypsometrické rozšírenie podeniek na Slovensku.

Legenda: □ medián, □ 25-75%,

I 10-90 %, * extrémy

S

ip

h

lo

n

u

ru

s

ae

st

iv

ali

s

S

ip

h

lo

n

u

ru

s

alt

er

na

tu

s

S

ip

h

lo

n

u

ru

s

ar

m

a

tu

s

S

ip

h

lo

n

u

ru

s

la

cu

st

ris

A

m

e

le

tu

s

in

o

pin

a

tu

s

M

e

tre

le

tu

s

b

a

lc

a

nic

u

s

A

m

e

tro

p

u

s

fra

g

ilis

A

c

en

tre

la

in

ex

pe

c

ta

ta

A

c

en

tre

la

s

in

a

ic

a

B

a

et

is

a

lp

in

u

s

B

a

et

is

a

tre

b

at

in

us

B

a

et

is

b

e

s

kid

e

ns

is

B

a

et

is

b

u

c

er

a

tu

s

B

a

et

is

d

ig

ita

tu

s

B

a

et

is

fu

sc

at

u

s

B

a

et

is

g

ra

c

ilis

B

a

et

is

lie

b

en

a

ue

B

a

et

is

lu

th

er

i

B

a

et

is

m

ela

n

on

y

x

B

a

et

is

m

ut

ic

u

s

B

a

et

is

n

e

x

us

B

a

et

is

n

ig

e

r

B

a

et

is

rh

od

an

i

B

a

et

is

s

c

a

m

b

u

s

B

a

et

is

s

u

b

alp

in

u

s

B

a

et

is

tr

a

ch

ea

tu

s

B

a

et

is

v

a

rd

ar

e

n

sis

B

a

et

is

v

e

rn

us

B

a

et

is

tr

ic

o

lo

r

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1800

2000

2200

2400

n

a

d

m

o

rs

ká

v

ýš

ka

26-07-05

Počet druhov s ťažiskom výskytu v

jednotlivých hypsometrických stupňoch

51

54

10

7

nížiny

pahorkatiny

podhorský
stupeň
horský stupeň

Len v nížinách (do 200 m) 17
druhov (13%):
Ametropus fragilis
Baetis atrebatinus
Procloeon macronyx
P. pulchrum
Behningia ulmeri
Oligoneuriella polonica
Oligoneurisca borysthenica
Heptagenia longicauda
Palingenia fuliginosa
P. longicauda
Ephoron virgo
Ephemera glaucops
Seratella mesoleuca
Caenis pusilla
Brachycercus europaeus
B. harisella
Cercobrachys minutus.
Na nížinných lokalitách až 100
druhov (83%)

Najväčšie vertikálne rozpätie výskytu: Baetis vernus (96 - 2200 m n. m.)
B. alpinus (130 – 2200 m n. m), Siphlonurus lacustris (230 – 2157 m n. m.),
B. subalpinus (92 – 2157 m n. m.)

Len v pahorkatinách (201- 500 m) 5
druhov (4%): Baetis beskidensis
B. gracilis
B. vardarensis
Ecdyonurus macani
Caenis rivulorum
Len podhorský stupeň (501 – 800 m) 0
Len v horskom stupni (801 – 1500 m) 2
druhy (2%): Ecdyonurus cf. austriacus
sp. nov. 1 Rhithrogena zelinkai
Len v (sub-)alpínskom stupni (nad
1500 m) 0

26-07-05

CCA - referenčné lokality - jesenný odber.

Legenda. 1. Bačkovský potok nad Bačkovom, 2. Biela - Monkova dolina, 3. Blh - Hrušovo, 4. Bystrica nad Dol. Harmancom, 5.
Bystrica - Riečnica, 6 . Čierny Váh - Liptovská Teplička, 7. Hnilec nad žel. st. Vernár, 8. Hron nad Červenou Skalou, 9. Klátovský
kanál, 10. Krupinica - Medovarce, 11. Kysuca - Makov, 12. Lesnianka nad Rajeckou Lesnou, 13. Ľutinka nad Majdanom, 14.
Moštenický potok, 15. Muráň nad Revúcou, 16. Nitra nad Kľačnom, 17. Okna nad Remetskými Hámrami, 18. Oravica nad
Vitanovou, 19 . Orechovský potok nad Kolibabovcami, 20 . Poprad nad Mengusovcami, 21. Radiša - Kšinná, 22. Rajčianka nad
Rajcom, 23. Rimavica nad Rimavskou Lehotou, 24. Slaná nad Vlachovom, 25. Slatina nad Hriňovou, 26. Slavkovský potok - cesta
Slobody, 27. Slovinský potok, 28. Stará rieka nad ústím, 29. Studený potok - cesta Slobody, 30. Súľovský potok, 31. Štítnik, 32.
Tisovník nad Senným, 33. Tuhársky potok nad St. Haličou, 34. Tužina nad Tužinou, 35. Vydrica.

čisté, chladné horské
bystriny s nízkym pH, vo
výškach nad 900 m n. m.,
Rhithrogena loyolaea, R.
iridina, Baetis alpinus
a druhy zo skupiny
Rhithrogena hybrida.

podhorské potoky a rieky
s priemernými hodnotami
sledovaných faktorov
metaritrálové druhy Baetis
fuscatus, B. muticus, B.
rhodani, B. scambus, B.
vernus, Ecdyonurus
venosus, druhy zo skupiny
Rhithrogena semicolorata,
Habroleptoides confusa,
Habrophlebia lauta, Torleya
major

teplé toky pahorkatín so

zvýšeným obsahom živín,

Baetis niger, Electrogena

ujhelyi, Ephemera danica,

Paraleptophlebia

submarginata, Caenis

luctuosa, C. macrura

Klátovský kanál,
Cloeon dipterum,
Caenis horaria

26-07-05

Legenda. 1. Kysuca - P. Chlumec, 2. Bystrica pod VN Nová Bystrica, 3. Varínka - Varín, 4. Turiec - Vrútky, 5. Váh nad
Liptovským Hrádkom, 6. Váh - Hubová, 7. Biely Váh - Važec, 8. Belá - Liptovský Hrádok, 9. Orava - Kraľovany, 10. Poprad
pod Svitom, 11. Čierny Hron - ústie, 12. Hron - Valaská, 13. Hron - Valkovňa, 14. Hron - Sliač, 15. Hron - Šalková, 16. Hron -
B. Bystrica, 17. Bystrica - Banská Bystrica, 18. Hron - Žarnovica, 19. Hron - Žiar nad Hronom, 20. Hron - Budča, 21.
Neresnica - ústie, 22. Sikenica - ústie, 23. Krivánsky potok nad Lučencom, 24. Krivánsky potok pod Lučencom, 25. Ipeľ -
Holiša, 26. Štiavnica - ústie, 27. Rimava - Rimavské Janovce, 28. Slaná - Čoltovo, 29. Slaná nad Rožňavou, 30. Slaná pod
Rožňavou, 31. Muráň - Bretka.

CCA monitoring – jesenný odber

Teplé hyporitrálové
toky pahorkatín,
Heptagenia
sulphurea, Baetis
fuscatus, Caenis
pseudorivulorum

mierne znečistené

podhorské

a pahorkatinové toky
metaritrálu, Baetis
buceratus, B. luheri, B.
vardarensis, B. vernus,
B. scambus,
Ecdyonurus
aurantiacus,
Paraleptophlebia
submarginata, Caenis
beskidensis, C. macrura

čistejšie
podhorské až
horské toky
s druhmi Baetis
alpinus, Epeorus
assimilis,Habrolep
toides confusa,
Rhithrogena
semicolorata-gr.,
R. podhalensis

Štiavnica
ústie:
toxicita –
ťažké
kovy!!!

26-07-05

Dendrogram podobnosti referenčných lokalít. Complete linkage + Sörensenov

index podobnosti

Podhorské
potoky a riečky,
7-17 druhov

Chladnejšie toky

Baetis

rhodani,

Epeorus assimilis,
Rhithrogena
carpatoalpina
Habroleptoides
confusa

Teplejšie toky
B. fuscatus,
B. muticus,
B. rhodani,
B. scambus,
Rhithrogena
semicolorata,
Ephemerella
mucronata

horské tatranské
toky, 4-9 druhov
Baetis alpinus,
B. rhodani
a viacerými
druhmi rodu
Rhithrogena

Klátovský kanál
Paraleptophlebia
submarginata,
Ephemera danica,
Baetis nexus,
Caenis luctuosa,
C. pseudorivulorum

Cloeon dipterum

Caenis horaria

teplé potoky
pahorkatín B.
rhodani,
Ecdyonurus
starmachi, Torleya
major, Caenis
luctuosa, C.
macrura

26-07-05

Dendrogram podobnosti monitoringových lokalít. Complete linkage +

Sörensenov index podobnosti

podhorské rieky,
7-11 druhov
Baetis fuscatus,
Heptagenia
sulphurea,
Potamanthus
luteus

lokality skôr
horského
charakteru,
prevláda povodie
horného Váhu, 8-17
druhov, vyššia
kvalita vody
Baetis lutheri,
B. rhodani,
B. scambus
Rhithrogena
semicolorata
Baetis alpinus
B. vernus
Ephemerella
mucronata

prevládajú
lokality povodia
Hrona, Väčšina
ovplyvnená
znečistením, iba
2-6 druhov, len
na 4 lokalitách
7-12 druhov, ale
ani tu
spoločenstvo nie
je pôvodné.
Prevládajú
euryékne druhy
rodu Baetis: B.
fuscatus,
B. rhodani,
B. scambus,
B. vardarensis,
B. vernus

druhovo chudobné
lokality povodia
Ipľa, 4 druhy.
Takmer výlučne
euryékne druhy
rodu Baetis:
B. buceratus, B.
fuscatus
B. scambus

26-07-05

Divizívna hierarchická klasifikácia TWINSPAN referenčných

a monitoringových lokalít s vyznačenými indikátorovými druhmi

čisté
a chladnejšie,
horské a
podhorské toky
pásma epi- a
metaritrálu

teplejšie toky
kotlín,
pahorkatín
a nížin v pásme
hyporitrálu až
metapotamálu,
prehrievané
potoky
pahorkatín,
mierne až silne
znečistené

3 skupiny lokalít
spĺňajúce
nároky na
referenčné
lokality

Antropicky
mierne
ovplyvnené,
prevažne
eutrofizované
toky metaritrálu

nížinné
rieky a
potoky

26-07-05

Glaciálne refúgiá a postglaciálne migračné trasy podeniek

Ponto-

kaspické

refúgium

Sibírske,

Mongolské,

Amurské refúgiá

Extramediteránne

montánne refúgiá

- DINODAL

Pád

Rhôna

26-07-05

Glaciálne refúgiá a postglaciálne migračné trasy podeniek

Migranti z ponto-kaspických
refúgií:
Siphlonurus armatus
Baetis buceratus
B. nexus
B. liebenauae
B. tracheatus
Procloeon pulchrum
Electrogena affinis
Heptagenia longicauda
Palingenia longicauda
Ephemerella notata
Seratella mesoleuca
Caenis macrura
C. robusta
C. pseudorivulorum

Polycentrické
druhy– výskyt v
Dunaji, Rhône
a Pád:
Baetis liebenauae
Heptagenia
longicauda
Potamanthus luteus
Prosopistoma
pennigerum

Dinodálové druhy:
Baetis alpinus
B. beskidensis?
B. gracilis
B. lutheri
B. melanonyx
druhy zo skupiny Ecdyonurus helveticus
zo skupiny Ecdyonurus venosus
minimálne E. starmachi
rod Rhithrogena
Spolu asi 30 druhov asi 1/4 našej fauny.

Alopatrická speciácia v DINODALi-
množstvo príbuzných druhov:
Rhithrogena picteti a R. iridina
Rhithrogena puytoraci a R. carpatoalpina
skupina Rhithrogena hybrida
skupina Ecdyonurus helveticus

Boreálne, resp.

boreomontánne

druhy – pravé

glaciálne relikty - 7

druhov (8%), napr.

Arthroplea congener

26-07-05

Relatívny podiel jednotlivých typov rozšírenia

vo faune podeniek Slovenska

11 typov rozšírenia
Dominujú druhy:
-palearktické (20%)
-submediteránne (19%)
-západopalearktické
(európske) (16%)
-subpontické (13%)
-stredoeurópske (10%)
-karpatsko-alpské (10%)

26-07-05

Relatívny podiel jednotlivých faunistických

elementov vo faune podeniek Slovenska

12 typov faunistických
elementov.
Prevládajú arboreálne
faunistické elementy:
-eurosibírske (25%)
-pontokaspické (14%)
-holomediteránne (11%)

-24% mediteránne faunistické
elementy:
holomediteránne
pontomediteránne
atlantickomediteránne
adriatickomediteránne

-22% druhy DINODALu
(extramediteránne montánne
faunistické centrá:
karpatsko-alpské, karpatské,
karpatsko-balkánske

-7,6% tundrové (boreálne, resp.
boreomontánne) druhy

26-07-05

Relatívny podiel jednotlivých typov rozšírenia

podeniek vo vybraných orografických celkoch

Slovenska.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

M

al

é

K

ar

pa

ty

M

al

á

F

at

ra

N

íz

ke

T

at

ry

T

at

ry

Ip

eľ

B

od

ro

g

La

to

ric

a

a

T

is

a

západopalearktické
subpontické
submediteránne
subboreálne
stredoeurópske
palearktické
mediteránne
karpatsko-balkánske
karpatské
karpatsko-alpské
holoarktické

Typy rozšírenia

Nížinné oblasti:
-palearktické (32- 41%)
-západopalearktické (23-27%)
-submediteránne (13- 23%)
-subpontické (14-19%)
- druhy s rozšírením
mediteránnym
a stredoeurópskym sú
zastúpené iba minimálne
- úplne absentujú druhy
s rozšírením karpatským,
karpatsko-balkánskym a
subboreálnym

Horské oblasti:
-submediteránne (30- 32%)
-západopalearktické (21-23%)
-palearktické (11-16%)
-subpontické (7- 9%)
-stredoeurópske (12-15%)
- karpatsko-alpské druhy majú vyššie zastúpenie
v horských oblastiach

26-07-05

Relatívny podiel jednotlivých faunistických

elementov vo vybraných orografických celkoch

Slovenska

0%

20%

40%

60%

80%

100%

M

al

é

Ka

rp

at

y

M

al

á

Fa

tra

N

íz

ke

Ta

try

Ta

try

Ip

eľ

Bo

dr

og

La

to

ric

a

a

Ti

sa

adraticko-mediteránny

extramediteránny
montánny

karpatsko-alpský

pontokaspický

amurský

holomediteránny

karpatský

atlantomediteránny

pontomediteránny

eurosibírsky

tundrový

mongolský

Faunistické elementy

Nížinné oblasti:
-eurosibírske (41-57%)
-pontokaspické (13-22%)
-holomediteránne (8-13%)
-amurské (8-10%)
-pontomediteránne do 10%

Horské oblasti:
-eurosibírske (21- 34%)
-holomediteránne (9-17%)
-karpatsko-alpské (10-16%)
-pontomediteránne (11-14%)
-elementy s pôvodom v extramediteránnych montánnych oblastiach vo

vyšších pohoriach – dinodálové druhy (14-19%). Absentujú v Malých
Karpatoch.

-karpatské endemity do 8% druhov

26-07-05

CR:
Ametropus fragilis,
Behningia ulmeri
Isonychia ignota
Oligoneuriella polonica
Oligoneurisca borysthenica
Arthroplea congener
Choroterpes picteti
Ephoron virgo
Palingenia longicauda
Ephemera glaucops
Cercobrachys minutus

EN :
Siphlonurus alternatus
Metreletus balcanicus
Baetis gracilis
B. tracheatus
Baetopus tenellus
Oligoneuriella rhenana
Heptagenia longicauda
Kageronia fuscogrisea
Palingenia fuliginosa
Ephemera lineata
Ephemerella notata
Seratella mesoleuca
Brachycercus europaeus
B. harrisella

VU:
Siphlonurus aestivalis,
S. Armatus
S. Lacustris
Acentrella inexpectata
A. Sinaica
Baetis beskidensis
B. liebenauae
B. tricolor
Pseudocentroptiloides
nana
Ecdyonurus insignis
Electrogena affinis
E. quadrilineata
Heptagenia coerulans
Rhithrogena germanica
R. gorganica
Leptophlebia vespertina
Paraleptophlebia cincta
P. werneri
Caenis lactea
C. pusilla

DD:
Baetis atrebatinus
B. subalpinus
Procloeon macronyx

Deván (2001) - 41 druhov: 8 CR, 17 EN a 16 VU.
Vypustiť Electrogena fascioculata = Electrogena
affinis, Rhithrogena tatrica = R. loyolaea
a Procloeon ornatum = P. bifidum a pochybný
nález Ecdyonurus epeoroides

26-07-05

Porovnanie počtu druhov zahrnutých do červeného zoznamu

Porovnanie relatívneho podielu druhov zahrnutých do červeného

zoznamu

26-07-05

Porovnanie počtu druhov zahrnutých do červeného zoznamu

vyskytujúcich sa v jednotlivých hypsometrických stupňoch

Porovnanie relatívneho podielu druhov zahrnutých do červeného

zoznamu vyskytujúcich sa v jednotlivých hypsometrických stupňoch

26-07-05

Oblasti významné pre zachovanie diverzity podeniek