Praktikum z teórie literatúry
teória literatúry literárna veda literárna históra Metodológia literárnej vedy Dejiny literatúry literárna kritika poetika Disciplíny literatúry:
Stiahnuť DOC · 21 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
Praktikum – využitie teórie literatúry v
praxi
Rozlišujeme dve kategórie:
1. Literatúra
2. Literárna veda
Nemôžu bez seba existovať.
Literatúra je objekt výskumu, ktorý skúma literárna veda.
Literatúru môžeme rozdeliť na :
1. Lyriku
2. Epiku
Genologické disciplíny:
1. Literárna história
(skúma vývin literatúry rôznych oblastiach)
2. Teória literatúry
3. Literárna kritika
Literatúra je to čo za pojem považuje kultúra. Kultúra ovplyvňuje pojem
literatúra.
Čo je literatúra?
- Otázka sa týka charakteristických rysov diel, ktoré za literatúru
pokladáme
Pri otázke : Na základe čoho považujeme niečo za literatúru, sa riadime podľa:
- Meniacich sa kritériam jednotlivých sociálnych diskurzov.
Odpoveď : Literatúra je všetko, čo daná spoločnosť ako literatúru vníma.
Čo nás vedie k otázke: Čo v rámci našej kultúry považujeme za literatúru?
Dve definície textu,
1. Text nemá žiadny zjavný praktický význam
( samé o sebe však NEPOSTAČUJE)
2. Text musí mať istý druh pozornosti, alebo vyzývať k
zamysleniu
Druh pozornosti napríklad: forma, metafora.
Text musí vyzývať k záujmu o jednotlivé slová, ich vzájomné vzťahy, implikácie,
spojitosť medzi tým čo sa hovorí a ako sa hovorí.
Napríklad pri čítaní básne sa človek sústreďuje na to čo autor píše a spôsob
akým píše. Tým pádom sa čitateľ musí nad textom zamyslieť.
Ak je jazyk vyčlenení z iných kontextov, zbavený bezprostredného účelu, je
možné interpretovať ho ako literatúru, pokiaľ disponuje určitými vlastnosťami,
ktoré interpretáciu umožňujú.
Z toho vyplýva, že literatúra je typ, ktorý nemá primárny motív.
Disciplíny literatúry:
1. Literárna história
2. Teória literatúry
3. Literárna kritika
Ako štvrtú disciplínu môžeme považovať metodológiu literárnej vedy, ktorá
niekedy patrí do disciplíny teória literatúry.
Teória literatúry predstavuje smer (alebo metódu), ktorým sa máme pri
literatúre zaoberať.
Literárna kritika je prvotným hodnotením diela. Zameriava sa na súčasnú
literatúru.
Literárna veda skúma fenomén literatúry a problémy. Lit. veda konštruluje
pojem literatúra. Taktiež poukazuje na literatúru (napríklad pomocou škôl alebo
odborných časopisov.)
Literárny vedec (literárnej histórie) rekonštrulujuje vybranú dobu ( alebo
obdobie), zachytáva ho a sprostredkováva. Lepšie je tvrdenie, že (re)
konštruluje, pretože vytvára istú verziu minulosti v literatúre ( jej možný
nadhľad).
Možnosti vedeckého skúmania literatúry:
1. Odmietnutie možnosti vedeckého skúmania literárneho diela
a literárneho skúmania
2. Tesné prepojenie literárnej vedy s
inou vednou disciplínou
s lingvistikou,
ktorá má za objekt výskumu jazyk alebo reč. Majú spoločný záujem.
Alebo so sociológiou)
3. Literárna veda, ako veda o
literárnych prostriedkoch, stratégiách a
ich
účinkoch.
Literárna veda, ako veda o literárnych prostriedkoch, stratégiách a ich
účinkoch:
- Je rozdiel medzi lingvistikou a literárnou vedou, hlavne kvôli vymedzeniu
výskumu. Účinok smeruje na čitateľa.
- Poznáme dve základné línie:
1. Poetika
je sústredená na jazyk
2. Hermeneutika
sa sústreďuje na čitateľa.
Poetika sa snaží o porozumenie diela, ako diela dosahujú svoje účinky. Opisuje
literárne kompetencie( alebo konvencie), ktoré umožňujú vznik literárnej
štruktúry a významu. Odpovedá na otázky Čo sú tieto kódy a systémy konvencií,
ktoré čitateľom umožňujú identifikovať žánre, vytvárať literárne postavy).
Hermeneutika sa pýta na význam textov a snaží sa vytvoriť nové interpretácie.
Vychádza z čitateľského očakávania, že dielo niečo dôležité sprostredkúva
a snaží sa o pomenovať, čo to je.
Literárnovedná prax kombinuje obe prístupy.
Skúmanie literatúry ako vedy
- Nejestvuje jednotný názov, čo je predmetom záujmu literárnej vedy.
Základné typy vzťahov, ako možné východiská skúmania literárneho diela:
1. Autor a „ svet“,
skúma autora ovplyvňuje spoločnosť
2. Autor a
jeho text,
skúmanie autorovho textu.
3. Text a „svet“
, autor je mimo pozornosti. V centre pozornosti a centrálny
text a svet. Text sa zaraďuje do povedomia o svete. Vieme hodnotovo
porozumieť textu. Témy sú univerzálne, vieme ich pochopiť.
4. Text a
čitateľ
Členenie literárnej vedy:
1. Základné disciplíny:
metodológia, teória literatúry, dejiny literatúry
a literárna kritika
2. Pomocné disciplíny
: filozofia, estetika, lingvistika, história, dejiny
ostatného umenia, sociológia, psychológia, matematika
Metodológia literárnej vedy
- Skúma a formuluje postupy literárneho diela
- Odlišuje sa od teórie literatúry
- Teoretické „normovanie“ optimálneho výskumného postupu
- Výskum historického vývoja literárnovedných metód, používa sa aj
diachrónny literárnovedný prístup
- Prehľad metodologických orientácií literárnej vedy
- Interpretuje literárnu vedu
Teória literatúry súvisí s metodológiou literárnej vedy. Skúma základné
a všeobecné otázky charakteru literárneho diela a literárneho procesu.
Určovanie všeobecných tendencií, ktoré s uplatňujú pri vzniku literárneho diela,
pri zaradenídiela, pri zaradení diela do literárneho procesu a jeho čitateľskej
konkretizácií.
Dejiny literatúry :
- Stredný stupeň abstrakcie
- Je objektívne najstabilnejšia súčasť literárnej vedy
- Výskum historického vývoja literatúry
- Najčastejší postup literárneho bádateľa : postupuje od jednotlivých
literárnych javov k všeobecným literárnym procesom
- Literárno historický výskum je parciálne zameraný
- Vyústenie čiastkových výskumov do literárno – historickej syntézy
- Pri literárno historickej práci je nutná podmienka selekcie a hierarchie
výskumného materiálu. ( vyberanie istej časti za dôležitú je selekcia.
Vďaka nej vzniká hierarchia)
Literárna kritikasa zameriava na súčasnú literárnu produkciu, jej výklad
a hodnotenie vydaných literárnych diel. Taktiež aktívne ovplyvňuje aktuálnu
literárnu prácu. Jej východiskom je individuálny čitateľský zážitok. Pokračovanie
literárno- kritickej činnosti je interpretácia... Literárna kritika má mať
rozhrania : subjektívne ponímanie literárneho diela. Kritik má mať kritickú
intuíciu a snaží sa objektivizovať svoj názor na dielo. Najznámejší literárny kritici
sú Matuška, Felix a z dnešných je to V. Mikula
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky