Teória literatúry : Literárna veda

Literárna veda a jej štruktúra

Literárna veda sa skladá :
1. Teória literatúra
2. Dejiny
3. Literárna kritika

Súčasti literárnej komunikácie:
- Autor
- Dielo
- Čitateľ/recepcia

Literatúra je spôsob umeleckej tvorivosti. Viaţe sa na jazyk, alebo ústny
prototext. Pod pojmom literatúra môţeme chápať aj texty, ktoré sú prejavom
umeleckej tvorivosti. Vtedy hovoríme o umeleckej alebo krásnej literatúre.
Pouţíva sa aj termín beletria, ale pouţíva sa na označenie umeleckej prózy.
Literatúra – písmeno ( z latinského slova littera)
Výstavbovým materiálom, v ktorom sa literárny prejav realizuje je jazyk.
Funkčné usporiadanie výrazových prostriedkov môţe vyvolať v prijímateľovi
umelecký záţitok. Poznáme estetickú funkciu umeleckej literatúry. Ďalšie:
humanistická, spoločenská, výchovná a poznávacia.
Literárna veda skúma osobitosť umeleckej literatúry, jej podstatu, vznik,
štruktúru, výchovné aspekty, pravdaţe aj hodnotu a pôsobenie. Termín literárna
veda pouţili ako prví Nemci. Literárna veda sa zaoberá jazykovými prejavmi s
prevládajúcou estetickou funkciou. Podriadená je estetike a všeobecnej teórií
umenia.
Hodnota a pôsobenie sa viaţu na literárnu kritiku.
Literárna veda
- Patrí medzi humanitné vedy
- Spoločným východiskom tejto vedy je filozofia, ktorou sa zaoberal aj
Aristoteles.

Predmet výskumu literárnej vedy je ťaţko definovaný. Špecifikum literárnej
vedy by tvorili tri oblasti výskumu:
1. Teória literatúry
2. Teória diela
3. Teória recepcie

Teória literatúry
Skúma podstatu všeobecných aj špecifických zákonitostí umeleckej literatúry.
Zaujímajú ju otázky literárneho procesu, ale aj samostatná teória literatúry,

diela. Jej prioritou je komplexný rozborliterárneho diela, tieţ smery, metódy
(percepcia) a hodnotenie diela:

Odvetvia teórie literatúry:
- Štylistika
- Semiológia
- Teória literárnej komunikácie
- Axiológia
- Sémantika
- Verzológia ( verš)
- Genológia

V súvislosti s teóriou literatúry je potrebné venovať pozornosť pojmu poetika
(napríklad poetika klasicizmu). Poetika niekedy nahrádza teóriu literatúry.
Niekedy hovoríme o špeciálnom druhu poetiky ( Hviezdoslavova poetika,
poetika klasicizmu)
Estetická funkcia
- Smer obdobia ( napríklad romantizmu, klasicizmu)
- Má špecifické odlišnosti

Dejiny literatúry
Skúmajú procesy historického výskumu a literatúry aj tvorivé cesty jednotlivých
spisovateľov. Opierajú sa aj o históriu a etnografiu.
Literárna kritika
- Výklad a hodnotenie kvalít literárneho diela

Postup literárneho kritika:
1. Individuálny čitateľský záţitok
2. Literárno-kritická činnosť (interpretácia tematických obsahových a
výrazových zloţiek)

( mal by obsahovať aj tretí : Záverečné vyjadrenie)
Vývin syntetických predstáv o literatúre
Úlohou dejín literatúry je zaradiť autora do príslušného obdobiaDejiny
slovenskej literatúry sú rozdelené do niekoľkých období.
1. Od zániku Moravy. Patrí tam literatúra, ktorú tvorili príslušníci slovanska
2. Literatúra národa ( od 19 st.) chýbal v tom období znak typu vysokej tvorby.
Okrem výnimiek vo folklórnej hudbe, ktorá mala orálny charakter. Slovenský
národ bol v tom období v tragickom postavení.

Bohuslav Tablic a Pavol Jozef Šafárik začali vyčleňovať slovenskú literatúru
z väčšieho celku.Začiatkom 19 storočia sa J. Kollár snaţil o slovakizáciu češtiny.
Napríklad v jeho knihe Čítanka z roku 1828, ktorá bola v tom období jednou z
prvých toho druhu.

Jozef Dobrovský napísal knihuDejiny českej reči a literatúry, ktorá vyšla v
nemeckom jazyku. J. Dobrovský bol inšpirovaný B. Tablicom a začal
vyčleňovať slovenskú literatúru,pomocou organizovaného výskumu.
Bohuslav Tablic napísal dieloPameti česko – slovanských bešníru ane
veršovcua Poezye. B. Tablic pristupoval k práci ako básnik. Nemoţno ho
povaţovať ako odborníka z vedeckej stránky. V diele sa sústredil sa na isté
obdobie. V diele Pameti česko – slovenských básniku aneb veršovcu je 77
bibliografických profilov. Pouţil v tomto diele texty od neznámych autorov,
ktoré sa vďaka tomu zafixovali. B. Tablic nebral do slovenčiny latinské písmo.
Ale jeho diela nemali vplyv na emancipáciu Slovenska.
Jozef Šafárik bol literárny kritik.Napísal dielo Dejiny slovenského jazyka a
literatúry všetkých nárečí. Vyšlo v roku 1826 v nemeckom jazyku. V tej dobe to
bolozákladné dielo literárnej histórie. J. Šafárik ako prvý vniesol do knihy
systém. Vyčlenil slovenskú literatúru od českej ( metodicky) : „ Kvôli lepšiemu
prehľadu“. Aj keď bol Tablic pre neho inšpirácia, nedával na rozdiel od neho do
popredia samotné dielo a nesnaţil sa urobiťvšeobecnú charakteristiku Slovákov.
Jozef Miloslav Hurban tvrdil, ţe literatúra je výraz ducha národa, je jedinečná.
Oproti predchodcom doplnil dejiny literatúry aţ do seba. Bol zakladateľ
slovenskej literatúry.
Jaroslav Vlček ( 1860- 1930)bol pôvodom Čech. Vydal Dejiny literatúry
slovenskej ( Turč. Sv. Martin, 1890, obnovené vydanie v roku 1923). Vlčkové
časopisecké príspevky vyšli zásluhou Milana Pišúta : Kapitoly zo slovenskej
literatúry ( 1954) a Medzi Váhom a Vltavou ( 1957)
Ľudovít Vladimír Rízner (1849 – 1913)
- Bibliografické štúdie : Prehľad folkloristckej literatúry slovenskej od
prvopočiatku do konca r. 1886 ( 1897), Prehľad slov. prekladov slovanských do
konca r. 1897 ( 1898), Prvý zoznam rukopisov slovenských alebo inorečových
Slovákmi písaných (1905)
- Bibliografický prehľad štyridsaťročnej 1868-1908 literárnej činnosti Pavla
Országha Hviezdoslava (1909) a iné
- Za najvýznamnejšiu bibliografickú prácu v dejinách slovenskej literatúry sa
pokladá jeho šesťzväzková Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob
slovníka od najstarších čias od konca r. 1900

Ďalší: Štefan Krčméry, Stanislav Šmatlák, Viliam Marčok
Literárna kritika je spojená s dobou, pretoţe musela prevziať mnohé
neliterárne prvky ( dobové a ideologické). Umelecký kritik metóda spojená s
romantizmom. Realistická kritika jej predstavitelia na Slovensku: J. Škultéty a
Svetozár Hurban – Vajanský.
S. H. Vajanský tvrdil : „ Niektorá kritická esej môţe mať väčší zmysel, ako
zbierka poviedok.“ Taktieţ kritizoval iné ako neindividuálne témy.
J. Škultéty ( 1853 – 1947)

- kultúrny historik, historik, slavista, filológ, spisovateľ, publicista, redaktor,
správca oţivenej MS, profesor FF UK v Bratislave
- filozoficky vychádzal z pozitivizmu, esteticky z realizmu
- išlo „o literatúru tzv. zdravého, vnútorne nerozvratného subjektu“
- Zo slovenského Plutarcha včleného do knihy O Slovákoch ( 1928)
- do r. 1920 jedinou syntektickou prácou Škultétyho sú Dejiny slovenskej
literatúry (1911)
- vedecké polemiky po r.1918 O Matici slovenkej ( 1919) Stodvasaťpäť rokov
zo slovenkého ţvota 1790 – 1914, Pavel Jozef Šafárik (1922), Slovensko v
minulosti (1926), Nehaňte ľud môj! (1928)
Literárna kritika sa viaţe s publicistickou činnosťou. Literárny kritik by mal
mať bliţšie nedefinovateľné vlastnosti : napríklad „ bunky“ pre literatúru alebo
intuíciu pre vyjadrenie hodnoty diela. Musí si vedieť vytvoriť dojem z daného
diela. Tieto vlastnosti sú predpokladom na precítenie daného diela .Kritik musí
dokázať svoje názory fixovať. Väčšina kritikov robí literárnu kritiku popri
beţnom zamestnaní.
Recenzia je určená autorovi.Autor musí vedieť prijať kritiku. Spôsob, akým ju
vie akceptovať závisí od povahy autora. Problematiky prijatia kritiky sa venoval
literárny kritik profesor Plutkov, alebo aj Sedlák.
Poznávací proces u kritika má dve fázy:
1. Individuálny čitateľský záţitok, ktorý obsahuje osobný aspekt.
2. Konkrétna literárno – kritická činnosť, v nej sa môţe kritik venovať napríklad
štruktúre diela.

( mala by byť aj tretia fáza, takzvaný záver)
Literárna kritikaje extrovertná činnosť. Úlohou literárneho kritika je
upozorňovať, ţe nie je všetko dokonalé, ako sa zdá. Pre literárnu kritiku je
najdôleţitejší ţáner recesia alebo glossa. Kritika môţe byť ako publicistický
útvar, ale existuje aj kritická esej.
Podstata umeleckej literatúry ( nazýva sa aj beletria). Beletria má kľúčovú
estetickú funkciu.Krásna literatúra má kľúčovú informatívnu funkciu.
Literárnu vedu zaujímajú diela, ktoré okrem estetickej funkcie vyvolávajú v
čitateľovi aj pocit uspokojenia.
Rozlišujeme pri diele 4 kategórie:
- Zdroj estetickej funkcie
- Estetické emócie
- Estetická hodnota
- Estetická miera

Estetická hodnota. Prostredníctvom funkcií sa nám autor snaţí povedať, aby
sme si všímali veci, na ktoré v beţnom ţivote zabúdame.
Estetická miera vyjadruje schopnosť autora vyjadriť realitu.

Umelecká literatúra je komplexným modelovaním ( alebo stvárnením),
ţivotnej reality za pomoci jazykových znakov. Subjektívny a objektívny prístup
sa počas času ( alebo histórie) mení.
Literatúra je špecifickým druhom komunikácie. Proces vzniku a pôsobenia
literárneho diela sa dá vyjadriť kombináciou reťazcov:
Autor – vnímateľ
Komunikácia je základ literárneho prejavu. Literárna komunikácia má
schému: súhrn mimojazykových javov...autor... mnoţina jazykového základu...
recipient diela.. súhrn mimojazykových javov
( recipient je čitateľ diela)
Literárno vedecká činnosť je vedeckou činnosťou. Pre výskum literárneho
diela sa nám núka mnoho moţností, alebo bádateľských prístupov:
1. Svet.... básnik
2. Básnik.... báseň
3. Báseň ... svet
4. Báseň... čitateľ

Svet ... básnik a básnik... báseň
- Tieto 2 vzťahy sa skúmali uţ od druhej polovice 19 storočia. Skúmali z
rôznych uhľov pohľadu autora a jeho tvorbu. Súviseli s pozitivistickou literárno
vednou metódou ( éra gematických výkladov)

Pri vzťahoch : báseň ... svet
Báseň....čitateľ
Sa zrodila nová kritika. Bola to metóda, ktorá sa venovala textu alebo jeho
hodnote.Ale pozitivistické metódy ( psychologické) stále pretrvali. Skúmali
napríklad reakciu percipienta na daný text.
Pri vzťahu báseň .... čitateľ sa pouţívala dotazníková metóda, ktorá je
kvantitatívny výskum.
Výskum literárneho diela podlieha dvom postupom:
1. Vonkajší prístup ( patrí tam mimo literárny kontext)
2. Vnútorný prístup ( alebo textový) sa sústreďuje na viacvrtvosť diela (
napríklad na povahu)

Prehľad vývinu literárneho myslenia

( metodologický pluralizmussa viaţe na súčasný výskum)
Platón ( 427 –347 pred n. l) bol starogrécky filozof. Tvrdil, ţe umenie vzniká
napodobnením reality a vďaka múzam, ktoré inšpirujú umelcov ( nielen v
literatúre). Poznal kategóriou krásy a estetickú funkciu. Pod krásou chápal
(alebo povaţoval) všetko čo vzbudzuje obdiv. Mal aj iné kategórie : dobro,
pravda. Kritizoval umenie. Tvrdil : „ Umenie ľudí kazí, pretoţe u ľudí prebúdza
city.“
Aristoteles ( 384 – 322 pred n. l.) uvaţoval podobne ako Platón. Pouţíval teóriu
mimézy ( napodobňovanie). Poznal epickú a tragickú poéziu. „ Básnictvo
vzniklo, lebo ľudia majú napodobňovanie radi“. Tvrdil, ţe poézia je
filozofickejšia a vznešenejšia ako história.
V diele Poetika sa zaoberá:
- postupom básnika pri spracovaní látky
- myšlienkovou stránkou
- Ako prvý definoval metaforu
- Slovným výrazom

Definoval hlásku a spoluhlásku. Podľa Aristotela básnická reč, nemá byť
rovnaká ako hovorená reč. V jeho diele Poetikanachádzame pojmy : hrdinské
básne, jamby, tragédia, komédia, epos. Dielo obsahuje aj normy pre autora.
Aristoteles vytvoril kategóriu katarzie, bol zakladateľom poetiky.
Horácius jeho básnickým listom Ad pisones otvoril obdobie normatívnej
poetiky. Anticky normatívne ponímanie poetiky ako súboru pravidiel preţíval
celý stredovek. V stredoveku bola Aristotelova Poetika preloţená do latinčiny a
stalasa básnickou normou.
Filológia ( z gréckych slov : filein – milovať a logos – slovo) bola v tej dobe
záľuba v literatúre. Teraz je to literárna disciplína, ktorá skúma prejav. Z nej
vznikla hermenuetika ale v súčasnosti ju nahrádza pojem interpretácia.
Humanizmus a renesancia:
- Návraty do minulosti
- Vznikla klasická filológia, ktorá sa zaoberala výskumom antickej literatúry a
jazykov. Z nej vznikla neofilológia, ktorá skúma novodobé jazyky a literatúru
- Hlavný predstaviteľ renesancie J. C. Sallinger, autor latinskej poetiky, ktorá
predznamenala problémy v neskoršom klasicizme.

Klasicizmus zdôrazňoval presnosť umení. Na klasicizmus mala vplyv
Descartová filozofia nacionalizmu.
Nicolas Boileaus v jeho diele Básnické umenie, vyloţil pravidlá
klasicizmu.Dobré dielo je podľa neho iba ak autor pozná všetky zákonitosti
diela. Za najvhodnejší literárny prameň povaţoval antiku.

17 storočie bolo storočím Shakespeara. Do literárno – vednej oblasti zasiahol aj
F. Bakon, ktorý ako prvý hovorí o literárnej histórií. Termín literárna história
zaviedol do vedy aţ nemecký vedec Lambeck v roku 1656.

Bohuslav Balbín vytvoril ako prvý systematický výklad o výstavbe literárneho
diela v učebnici Nastin humanitnich nauk.
V 18 storočí:
- Vznikli estetické teórie : Diderota, Lessinga, Hendera, Schillera a Goetheho.
- Preferovala sa próza a novela
- Vzniklo osvietenstvo, pre ktoré bolo umenie prostriedok na premenu ţivota
- Bol rozvoj literárno – kritického myslenia
- Vznikol tzv.weimarský klasicizmus,sentimentalizmus a preromantizmus

Lessingsa snaţil zdôrazniť, ţe predmet poézie je dej. Spolu s Diderotom venovali
pozornosť dráme a divadlu.
Diderot poţadoval rozbor umeleckých typov v spätosti so situáciou.
Zdôrazňoval význam prostredia pre formovanie charakteru.
Schiller ( Listy o estetickej výchove človeka 1795)
- Úloha umenia a literatúry
- Literárne dôleţitý prostriedok na obnovu harmonickej osobnosti

Goethe ( O pravde a pravdepodobností umeleckých diel) – význam umenia pre
duchovný ţivot.
Literárna veda:
- Problém národnej koncepcie literatúry
- Podiel literatúryv národnooslobodzovacom boji
- Kritéria umeleckej hodnoty
- Medziliterárny kontext
- Literárna kritika ( Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty, Tichomír
Milkin)
- Literárna historia ( Jaroslav Vlček)
- Estetický program reprezentantov prvej vlny slovenského realizmu sa
sformuloval: 1 v Kritických listoch ( Orol 1880) S. H. Vajanského a J.
Škultétyho : ich polemický dialóg sa orientoval na národné umenie a jeho
estetickú hodnotu a 2vo Vlčkovom diele Literatúra na Slovensku, její vznik,
rozvoj a úspěchy ( 1881)

Osvietenský klasicizmus na Slovensku
Ondrej Plachý sa ako prvý pokúsil o literárnu teóriu na území Slovenskav
súvislosti s básňou Večnosť o ktorej napísal článok do novín.
Bohuslav Tablicurobil organizovaný literárno – vedný výskum na území
Slovenska v jeho najznámejšom diele.
Jozef Ignác Bajza ako prvý formuloval román ako literárny ţáner.

Literárna veda v slovenskom klasicizme:
P. J. Šafárikbol literárny historik
J. Kollár a Ján Hollý sa zaoberali literárnou teóriou a estetikou.Šafárik napísal
dielo Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí ( r. 1826)
K. Kuzmány napísal dielo O kráse, v ktorom definuje hlavné literárne druhy.
Pozná lyricko – symbolické, dramaticko – syntetické, epicko –alegorickéi
antické a romantické básnictvo. Definoval aj sloh, v preromanticom románe
Ladislav (1838) podal ako prvý výklad romantizmu.
Romantická poetika vychádzala z kritiky klasicizmu a abstraktného
racionalizmu. Prioritná bola poetika kontrastov. V tom období bol rozpor medzi
ideálom a skutočnosťou, boj princípov dobra a zla. Umenie bol prostriedok na
zmenu „ šedivosti ţivota“. Nemeckí romantisti sa zamerali na problém ľudovosti
umenia.
H. Heine kritizoval idey na diele Romantická škola z roku 1830. Na Slovensku
sa v období romantizmu zaoberal S. M. Hurban otázkami literárnej histórie. Ľ.
Štúr sa zaoberal literárnou estetikou a J. Kalinčiak bol literárny kritik.
V 19 storočí Štúr a Hurban poloţili základy literárnej estetiky a literárnej
histórie, romantickej školy.
M. Hurban a jeho dielo Slovensko a jeho život literárny. V diele vytvoril náčrt
dejín slovenskej literatúry. M. Hurban bol slovenský historik.
V realizme bol rozvoj prírodných vied a prírodovedných výskumov. Vznikol aj
pozitivizmus ( August Combe, 1793 –1857). Pozitivizmus v literárnej metóde, v
tej dobe bola pozornosť hlavne na autora a okolnosti jeho diela.
Predstavitelia : S. Beuve a H. Taine.
Biografizmus sa zajímal o autora a aspekty autorovej osobnosti. Literárny kritik
cez biografiu autora vnikal do jeho psychiky. Vznikol psychologizmus.
Historizmus sa zaujímal o literatúru a historické okolnosti. Jeho existenciu
nemoţno poprieť pred ani v neskôr v literárnych vedách.
Naturalizmus vychádzal z pozitivizmu. Preceňoval význam prostredia a
podceňoval význam osobností. Manifestom naturalizmu bolo okolie.
Slovenský národ nebol vtedy ešte emancipovýskuvaný. Prevládala
nadinviduálnatéma – téma národa. Literárna veda bola s témou národa
prepojená.Literárna kritika sa sústreďovala na diela s touto tematikou,
zaujímala aj o hodnotudiela. Hodnota niekedy predbiehala čitateľský vkus. Išlo
o Hviezdoslavovsko – Vajanskú generáciu, ale patrili tam aj iní autori.
Medzi literárny kontext – autori si všímali literatúru najmä Ruskú.
Tichomír Milkin ( Ján Donoval – 1864 – 1920)

- Literárny kritik a teoretik 80 a 90 rokov 19. st.
- Člen skupiny katolíckych spisovateľov ( Osvaldová družina), zoskúpených
okolo Literárnych listov ( vychádzali 1891-1908 a 1930 ako príloha časopisu
Kazateľňa)
- Kritický záujem o Kukučína, Podjavorínsku, Timravu, Šoltésovú, Vansovú,
Tajovského, Vajanského a i.

S. H. Vajanský nielen tvorbu slovenských spisovateľov ale aj spisovateľov z
iných krajín. Tvrdil, ţe nemá rád svoj ţivot.
Jozef Škultétykritizoval témy, ktoré neboli v tej dobe populárne, iné témy boli
neprijateľné. Okrem iných aktivít zbieral aj tradičné piesne.
J. Vlček bol literárnyhistorik. Vydal dielo Dejiny literatúry slovenskej, ktoré
vyšlo aj v matičnom vydaní.
Historická poetika Alexandra N. Veselovského (1838-1906)
- Jeho poetika je protikladom normatívnej poetiky
- Snaha objasniť podstatu poézie z jej vlastných vývinových zákonitostí
- Historické vývinové aspekty literatúry moţno najlepšie ozrejmiť sledovaním a
výskumom dejín literárnych slohov a ţánrov.
- Vychádzal z predstavy o nadnárodných zákonistostiach literárneho vývinu
- Historická poetika ako základ literárnej histórie
- Z vnútorných dejín národných literatúr sa buduje sústava vyšších celkov –
dejiny európskej a v konečných dôsledkov svetovej literatúry ( porovnávací
základ výskumu slohovo – druhového vývinu literatúr).

Pre realizmus je typická pozitivistická metóda. Podľa V nesúvisí historická
poetika s normou. Ale je základ literárnej histórie.
Školy presadzovali formalizmus.
Marxisticky zameraná literárna veda mala totalitnú myšlienku.
Ruská formálna metóda vznikla z negatívnej reakcie na pozitivizmus.
Jakobson bol vedec.
Nová kritika vznikla podľa rovnomennej štúdie. Všíma si literárnosť diela.
Zameriava sa na výskum metafory a na básnickú obraznosť. Mala vplyv na
vzdelávanie.
Inter. M. Bola variabilná. Súvisela s odmietnutím pozitivizmu. Vznikla
zlúčením viacerých metód.
Štrukturalizmus ( z latinského slova structura – výstavba)
Je to literárnovedná metóda od 20. rokov minulého storočia.
Praţský lingvistický krúţok (1926), jeho členmi boli : Roman
Jakobson,Nikolaj S. Trubeckov.Boli toruskí lingvisti pôsobiaci v Čechách.
Ústrednou osobnosťou praţského štrukturalizmu bol Ján Mukařovský. Mal naň

vplyv ruský literárnovedný formalizmus a lingvistiky, Husserová
fenomenológia, F. D. Saussere a jeho ţenevská škola a vplyv

českej estetiky ( Durdík, Hostinský). Štruktúra bol ústredný pojem
Mukařovského estetiky).
Jan Mukařovský v prednáškovej štúdií O strukturalizmu :
- Povaţuještruktúru za celok, ktorého časti tým, ţe do tohto celku vstupujú,
nadobúdajú špecifický charakter
- Vzťahy medzi časťami sú samé svojou podstatoudynamické
- Hierarchia týchto vnútorných prvkov sa neustále mení
- Štruktúrou je kaţdé umelecké dielo samo o sebe
- Literárne dielo chápe ako znak, čo je prejavom semiologického aspektu (
semiológia alebo semiotika, z gréckeho semion – znak, čo sa rovná špeciálna
veda zaoberajúca sa výskumom znakov.)
- Literárne dielo je podľa Mukařovskéhoveľmi zloţitý znak, lebo kaţdá jeho časť
je nositeľom parciálneho významu
- Výsledkom spojenia sa parciálnych významov je celkový zmysel diela.
- Filozofickým základom praţského štrukturalizmu je moderný racionalizmus,
ktorého hlavným metodologickým je dialektika
- Jan Mukařovský sa zaslúţil o vytvorenie prvej metodológie literárnovedného
štrukturalizmu
- Kapitoly z české poetiky I, II, III ( 1948)
- Problémy básnického jazyka
- Metodológiu literárnej vedy a estetiky, teóriu verša, sémantiku básnických
textov
- Analýzy literárnych diel
- Výskum funkčných vzťahov v štruktúre literárneho diela
- Pojmy : estetická funkcia, norma, hodnota

Literárny vedec Čepán tvrdil:
- Úloha básnika v umení, ak hovoríme o istom literárnom smere, hovoríme o
istom literárnom období. Ide o estetickú štruktúru, ale prelínajú sa a sú medzi
nimi prepojenia.

Mukařovský mal vplyv na literárno – vedné myslenie aj na Slovensku. Jeho
výskumy sa stali inšpiratívne pre ďalších vedcov a pre iné vedecké disciplíny.
Tvrdil, ţe vzťahy v dielach sú dynamické. Jeho štrukturalizmus zasahuje aţ do
semiologického výskumu, lebo literárne dielo chápe, ako zloţitý znak.

- Nadraďovali spoločenskú funkciu literatúry nad ostatné funkcie
- Presadzovali názor, ţe literatúra je výrazom a odrazom spoločenského bytia
( myšlienku nemoţno akceptovať, lebo literárne dielo je umeleckým výrazom
reality, no nie iba jej odrazom).

Metódy literárnej postmoderny : palimpsest, persifláţ, radikálna irónia,
intertextovosť, koláţ ţánrov, druhov a štýlov, fragmentácia atď.
Slovenské postmoderné tendencie nemoţno komplexne prirovnať k
západoeurópskej či severoamerickej postmoderne. Hlavne preto, ţe sa nedokáţu
odpútať od istej spoločenskej reflexie ( spoločenského zrkadlenia).
U slovenských autorov moţno pozorovať kríţenie dvoch podôb stredoeurópskej
postmoderny – existenciálnej a palimpsestovej
V 20 rokoch minulého storočia bolo literárnovedné myslenie na Slovenku
pod vplyvom doznievajúcich koncepcií 19 storočia aj nových trendov:
- Pozitivistickú metódu a československú koncepciu literatúry presadzovali A.
Praţák, J. Hanuš, J. Jakubec
- Jozef Škultéty pokračoval v predprevratových tradíciach
- Štefan Krčméry ( 1892 – 1955) sa orientoval na estetické hodnotenie
literatúry, pričom vychádzal z tradícií literárnovedného myslenia na Slovensku a
z intuitívnej estetiky Bergsona a Croceho
- Literárnovedná orientácia, ktorej duchovným otcom bol František Xavier
Salda
- Slovenskí šaldovci : A. Matuška, M. Chorváth a J. Félix ( na báze
protitradičného myslenia, na protipozitivistických pozíciach, na literárnu tvorbu
presadzovala vysoké kritéria, v čom sa zhodovala so štrukturalizmom.)
- Alexander Matuška (1910 – 1975)

Štrukturalizmus na Slovensku :
- Nová slovenká bádateľská generácia
- Priekopnícku úlohu zohral v prenikaní štrukturalizmu aj ruskej formálnej
metódy do slovenskej literárnej vedy Milan Pišút a hlavne Mikuláš Bakoš
- Milan Pišút:
- Literárny kritik a historik
- Pôsobil ako sprostredkovateľ a informátor medzi praţským štrukturalizmom a
slovenským prostredím
- Základný pojem literárnej teórie „ štruktúra“, deformácia, aktualizácia
- Zástanca synkretizmu metód

Interpretačná metóda ( aj teória interpretácie)
- Vychádzala z metódy nemeckého idealistického filozofa Edmunda Husserla (
1859 – 1938) zakladateľa fenomenologickej školy
- Fenomenológia : idealistická filozofická náuka skúmajúca prírodné a duševné
javy a povaţujúca javy vedoma za jedinú realitu
- Husserlovým teoretickým cieľom bola premena filozofie na striktnú vedu a
vytvorenie čistej logiky vedeckého poznania

- V jeho estetike pokračoval N. Hartmann (/ 1882 – 19950) z Husserlovho
subjektívneho idealizmu vychádzal aj Heideggerov nemecký existencionalizmus
- Roman ingarden, Wolfgang Kayser a Emil Staiger

Nová kritika:
- Vznikla v 20 rokoch minuého storočia vo Veľkej Británií a v USA
- Aj „ analytická kritika“ ale aj „kritika bezprotstredná“
- Bádatelia : John Crove Ransom, Cleanth Brooks, Allain Tate, William
Empson, Thomas Stearns Eliot, Ivor Armstrong, Richards a iný
- Pomenovanie podľa štúdie amrického básnika J. C. Ransoma Nová kritika
(1941)
- Východiskovým dielom tohto smeru bola kniha Princípy literárnej kritiky od I.
A. Richardsa z roku 1923 či kniha Umenie románu (1921) od Perciho Lubbocka.
- Metodologické spojivá novej kritiky s ruskou formálnou metódou
- Poţiadavka analyzovať dielo z literárneho aspektu
- Potrebné čítať samotné literárne dielo, a nie práce o ňom

Postštrukturalizms je ďalšou vývinovou etapou štrukturalizmu:
- Opozičnú funkciu voči štrukturalizmu moţno vidieť v rezignácií na jeho
lingvistické modely
- Priekopníkom teórie dekonštrukcie je Frncúz Jasques Derrida ( 1930)
- Najčastejšie sa pojmom dekonštrukcia označuje filozofický prehovor
- Pojem písmo, ktorý zaviedol namiesto saussurovskému pojmu reči, chápe ako
znakový systém, nie iba grafickú podobu zvukových znakov
- Z Derridovho dekoštrutivizmu vychádzali predvšetkých americkí bádatelia : J.
Culler, P. de Man, H. Bloom a ďalší

Od 60 rokov 20 storočia:
- Verzológia ( M. Bakoš , V. Kochol, V. Turčány, J. Brezina, F. Strauss),
výskum cudzích literatúr ( N. Krausová, J. Félix)
- Literárnovedný výskum na pedagogických a filozoficých fakultáchv Matici
slovenskej a v Ústave svetovej literatúry SAV
- Slovesnká literatúra, Litterária, Slavica
- Od druhej polovice šestdesiatych rokov najprv Kabinet literárnej komunikácie
a experimentálnej metodiky, teraz Ústav jazykovej a literárnej komunikácie, ako
vedecko – výskumné pracovisko pri Pedagofickej fakulte ( Fakulte humanitných
vied) UKF v Nitre
- „ Nitrinska škola“ je spojená s literárnoteoretickou činnosťou Františka Miku a
Antona Popoviča,
- P. Liba, T.Ţilka, J. Kopál, P. Zajac

- O interpretácií umeleckého textu

Sedemdesiate a osemdesiate roky minulého storočia:

- Aktualizácia teoretických a metodologických zásad niektorých predstaviteľov
tzv. druhej vlny ruského formalizmu ( ich bádateľská iniciatíva bola „ z vyššej
moci“ v tieni oficiálnej marxitickej literárnej vedy)
- Ide o J.V. Proppa, P. V. Medvedeva... no hlavne M. M. Bachtina (1895 –
1975):
- Zaujímal sa o problémy jazyka umeleckej literatúry
- Zaoberal sa aj estetikou a teóriou a interpretáciou epických ţánrov
- Jurij M. Lotman zhodnotil jeho bádateľskú orientáciou vo svojej štúdií
Bachtinova dialogická koncepcia kultúry

Pluralita súčastného uvaţovania o literatúre
( Poznámky k najnovšiemu uvaţovaniu o literatúre a literárnom texte..)
Postmoderné vnímanie sveta a umenia : všetko tu uţ bolo.
„ Umělci zjišťují, ţe jediná cesta, jak stvořit něco nového, je vypujčiť si to z
minulosti“ ( Gabliková, Selhala postmoderna, 1995,s .129

Filozofickým základom praţského štrukturalizmu bol moderný racionalizmus.
J. Mukařovský napísal diela Kapitoly z českej poetiky I, II, III.
F. Vodička sa zaujímal aj o re
Levi mal prepojenie aj so zahraničnou literárnou vedou. Bol analytik literárneho
diela.
F. Miku – genetívna poetika
Slovenský štruturalizmus ( črty)
- Spoločný cieľ ( vytvoriť bázu modernej vedy)
- Uplatňovanie metódy vo viacerých vedných disciplínach
- Vypracovanie štrukturalistickej metodológie

Francúzsky štrukturalizmus:
- Reprezentovaný Claudpn Lévi- Straussom ( štrukturálna antropológia),
Rolandom Barthesom, Michelom Foucaltom ( filozofia), Jeanom Piagetom,
Tzvetanom Todorovom, Gérardom Genettom, Jackuesom Lacanom (
štrukturálna psychoanalýza), ale aj inými
- Nadväzovali na Jakobsona
- Vo svojich výskumoch vyuţívali aj semiológiu, preto sa nazýva aj
semiologickým štrukturalizmom,

Svetozár Hurban Vajanský ( 1847 – 1916)
- Popredná literárnokritická činnosť
- Kritiku povaţoval za dôleţitú oblasť tvorivej činnoti
- Glosoval aj výtvarné umenie
- V štúdiach analyzoval aj funkciu umenia, najmä literatúry v národnom ţivote a
v národnoobrannom zápase
- Literatúra a národ, Ľud a literatúra
- Kniţne vyšlo Umenie a národnosť ( 1886)
- Výber z jeho kritickej činnosti vyšiel v 2 zväzkoch: State o slovenskej
literatúre ( 1956) a State o svetovej literatúre ( 1957)

Školy dekadentného umenia:
- Odmietali pozitivizmus
- Presadzovali experimentátorstvo, estétstvo a formalizmus
- Vychádzali z učenia Kierkegaarda, Schopenhauera, Nietzscheho, Bergsona a
Croceho

Marxisticky zameraná literárna veda :
- Vychádzala z marxistického svetonázoru a ideológie historického a
dialektického materializmu
- Zdôrazňovala, ţe buţoázna spoločnosť je napríklad k umeniu a poézií
nepriateľská

- Napriek tomu umenie „ neodumiera“