Skúška

1.Každá MNO musí mať svoj systém orgánov-tak ako je EÚ sama špecifická, tak aj jej
orgány sú netypické, sú veľmi rozsiahleho charakteru
-k plneniu svojich funkcíí EÚ využíva celú škálu svojich orgánov a inštitúcii, pojmologicky
by sme ich mohli vymedziť takto:
Pod pojmom ASEÚ rozumieme:Všetky orgány a inštitúcie, ktoré akýkoľvek spôsobom
prispievajú k tvorbe a aplikácii práva EÚ, bez ohľadu na ich sídlo
V užšom slova zmysle za ASEÚ považujem len tie orgány a inštitúcie, ktoré zastrešujú
tvorbu a aplikáciu práva EÚ a ich základ sa odvíja od zakladateľských zmlúv- priamo
alebo nepriamo
za ASEÚ budeme považovať hlavné orgány EÚ, osobitné orgány EÚ a špecifické orgány
EÚ, ktoré plnia základné ciele stanovené zakladateľskými zmluvami- časť autorov
považuje za orgány EÚ len tie orgány, ktoré sú kreované na základe zakladateľských
zmlúv a podobajú sa vnútroštátnym orgánom, a za inštitúcie EÚ sú považované tie
subjekty, ktoré vznikajú z vôle tých prvých orgánov
2. -zakladateľská zmluva ESUO-1951, kedy boli založené 4 základné orgány EÚ:
Vysoký úrad- vnímaný ako najvyšší výkonný orgán zakl.zmluvy nominovali 9čl.
Rada- v pozícii poradného orgánu, 6 zástupcov,
Zhromaždenie- bolo zložené zo zástupcov parlamentov členských Š, len poradná funkcia
Súd- 9 sudcov, vznikol ako orgán pre riešenie konfliktných sporov a zmlúv a jediný si
zachoval svoju pôvodnú funkciu dodnes ,toto boli základy dnešných orgánov
-podpísaním tzv.Rímsk.zmluv o zalozeni EHS a EURATOM došlo k právnemu základu pre
vznik totožných orgánoch oboch nových spoloč
3.II.etapa
-členské Š koncipovali zmluvy EHS a EURATOM a tiež plánovali vytvoriť 4 identické
orgány, avšak keď už došlo k podpisovaniu zmlúv, súbežne s podpisom rímskych zmlúv,
dochádza k podpisovaniu Dohody o spoločných orgánoch, čo znamená
1958-účinná dohoda,kde 1parlam.zhromaž 1 súdny dvor
ESUO-vys.urad,rada,parl.zhromaž.,sudny dvor
EHS a EURATOM= komisia,rada,parlam.zhromaž.,sudny dvor
8.4.1965-zmluva o zluceni 3Rady=1,vys.urad a K=1K
III.etapa –etapa rozširovania
JEA-inštituciolizovala sa ER,1988 sud I.stupna,posilnila sa uloha EP(vyjadrovat s ak prijmaniu nových
čl.št.)EP sa priznal vecný podiel na tvorbe niektorých práv.aktov.(Rada mohla spoločný postoj prijať
až po oboznámení EP)čiastočne sa rozšírili právomoci EK,definitivne sa prelomil lux.kompromis
MZ-vznik EU,prebrala vsetky rozhodovacie organy ES,ER stanovila specificku poziciu-zostala mimo
zákl.štrukt.,mimo kontroly sud.dvora a EP
-vyrazne posilneny EP(priznala sa mu rozpoctova pravomoc)posilnenie právomoci pri vymenovaní EK
-upravenie tech. A prganizacných otázkach v Rade,zaviedla europ.system centrálnych bank,zriadila
ECB a EIB
-medzi hl.orgány učtovný dvor(preskumanie vsetkych prijm. A vyd. Spoločenstiev)
-AS-(buduce rozsirovanie)presun casti z 3.pil. do 1. Sa rozširila právomoc Rady
-nová funkcia gen.sektretara Rady ako vys.predstavit. EU pre spoloc. ZaBp
-rozširene právomoci EP(zvysil sa pocet sektorovych politik),zmenil sa sposob kreacie K,predsedu
K 1myselne hlasovanie a suhlas EP,vytvoril sa fiktivny vztah EP-K(ako je to parlament-vlada)
-zmluva z nice-zmluva reformujuca sudnu moc,právomoc zriadovať špec.sudne senaty-zriadeny sud
pre ver.službu EU-2.11.2004 ako vnutor.sud
-zmluva pokracovala v posilneni právomoci EP,upravila status poslanca EP , v R zaviedla system 2-
tej vacsiny(na zákl. hlasov aj pocet obyv.)-posilnila s apozicia predsedu K smerm

dovnutra(nspr.menovanie predsedupovinost clena K odstupit ak je vyzvany...),predsedu K menuje R
so suhlasom EP

4.charakt.orgánov podla LZ—počet členov v K sa mal znížiť,na zákl.Irskeho protokolu každý čl. bude
mať v K 1zást.,posilnila sa spätosť EP-s K-predsedu K bude volit EP na návrh ER
-6mesač, rotujuce predsednictvo R zachovane,R pre zahr.veci bude predsedať Vysok.predst. pre zv
a bp
-posilnuje právomoci EP v oblasti zákonodarstva,pocet poslancov max 754 do r.2014
-ER je plnohodnotne zaradena medzi inštit.unie,stanovuje s a pozicia staleho predsedu na 2,5r
-sudnictvo: sudny dvor-všeob.sud(terajsi sud pre ver.sluzbu),modifikovanie právomoci jednotlivych
sudov

ER- ER-právomoci 1) oblasť rozvoja EU- podľa MZ ER dáva podnety na rozvoj, zodpovedná za inovačnú
politiku, stanovuje rámec dáva podnety námety no musí prebehnuť legislatívny proces
2) oblasť zahraničných vecí- ER je vrcholný orgán v ZaBp a zodpovedá za celú jej činnosť
- určuje strategické záujmy EU-vzťah a postoj k nečlenŠ
- stanovuje zakladne smery v rámci ZaBp a spolupracuješ aj s NATO
- stanovuje strategické smery pre legislatívu oblasti priestoru slobody, bezp a sprav
- určuje dalsie smery pre rozvoj integrácie
3) kreačné právomoci- volí svojho predsedu, volí vysokého predstaviteľa pre ZaBp
- môže kreovať prezidenta, viceprezidenta a iných členov ECB-kvalifikovanou väčšinou
- plní aj kreačné funkcie kde musí rešpektovať rozhodnutia iných orgánov napr.: predsedu EK kedy navrhuje
kandidáta predsedu EK, rešpektovať výsledky volieb do EP
- plní funkciu arbitra v tom prípade ak sa orgány EÚ nevedia dohodnúť pri riešení určitej problematickej
situácie, vtedy rozhoduje s konečnou platnosťou ER (rozpočeť EÚ)
- túto funkciu arbitra plní aj pri nezhode medzi jednotlivými členskými štátmi
všeobecná charakteristika a činnosť
- vrcholný, najvyšší orgán EU LZ, Brusel
- nevznikla vymedzením ale spontánne(zdola) zo schôdzk ministrov zahraničných vecí ktoré stanovil jednotný
europsky akt
- následne JEA 1986 potvrdil pravidelné schodzky ministrov zahraničnýh vecí
- až MZ ju potvrdila ako orgán EÚ
- od MZ stála mimo klasickej štruktúry orgánov
- až LZ 2009 ju zaradila medzi hlavné orgány EÚ pričom jej pozícia a právomoci zostali nezmenené
- na základné právomoci ER ktoré ER vykonáva ju môžeme charakterizovať ako iniciatívny politický orgán
ktorý zabezpečuje komplexný pohľad na smerovanie únie tak, aby sa plnili jej ciele
- je špecifický orgán lebo je zložená z vrcholných predstaviteľov výkonnej moci v štáte (SVK - premiér, FR -
prezident)- činnosť:- hl úlohou je určovať princípy ciele smerovania spoločnej ZaBp a rozhodovať o spoločných
strategiach ktoré sa presadzujú v spoločných oblastiach ČŠ
-ER dáva podnety na rozvoj
- ER ako najvyšší politický orgán rozhoduje v prípade nezhody
- summity sa konajú sa 4x do roka (marec, jún, október, december), okrem toho existujú aj mimoriadne
zasadnutia rady(zvoláva predseda ER)
- v zásadnych otazkach hlasujú jednomyseľne v osataných kvalifikovanou väčšinou
- na plnenie administratývnych funkcii vuyžíva generálny sekretariat REU

EP- orgány parlamentu- politické skupiny EP reprezentujú širšie politické spektrum, spájajúce politické strany
obdobného zamerania v jednotlivých ČŠ (poslanecký klub Europskej ludovej strany, skupina progresívnej
aliancie socialistov a demokratov, aliancia librerálov a demokratov za Europu, Europska slobodná aliancia,
europski konzervatívci a reformisti, europska zjednotená ľavica, skupina europa slobody a demokracie)
- pre realizáciu výkonu svojich právomoci si parlament vytvára pracovné skupiny, podľa odvetvových sektorov,
22 stálych výborov (pre zahraničné veci, ľudské práva, bezpečnosť a obranu, rozvoj, medzinárodný obchod,
rozpočet…)
EP-predseda a organy riadenia parlamentu
- predseda a 14 podpredsedov tvoria Predsedníctvo EP a je riadiaci orgán ktorý zodpovedá za rozpočet
parlamentu, za administratívne, rozpočtové a personálne záležitosti

- 5 kvestorov, ktorí sú konzultantmi pre administratívne a finančné záležitosti vzťahujúce sa na členov
parlamentu a ich štatútu
- predsedu a podpredsedov volí parlament tajným hlasovaním na obdobie 2,5r
- podpredsedovia sú nominovaný na základe politickej nie štátnej príslušnosti
- predseda vykonáva svoje úlohy ako navonok tak dovnútra EP:
- riadiť činnosť parlamentu a jeho orgánov, usmerňovanie rozpravy na plenárnych schôdzach, dohliadať na
dodržiavanie rokovacieho poriadku, podpisovať legislatívne akty prijaté, zastupovať EP na vzťahu k iným
orgánom EU, reprezentovať parlament vo vonkajších vzťahoch
- prácu EP organizuje Sekretariát, ktorý vedie Generálny tajomník so stálym personálom v počte 3500
pracovníkov, z toho 1/3 zamestnancov poskytuje jazykové služby–tlmočenie a preklady
- Konferenciu predsedov tvoria predseda parlamentu a predsedovia politických skupín
- plenárne zasadnutia EP sa konajú raz za do mesiace v Štrasburgu, podľa potreby sa konajú i krátke zasadnutia
v Bruseli.
EP-činnosť a pozícia poslanca
- poslanci EP majú nezávislí mandát(inkompatibilný v inými funkciami na nadnárodnej a národnej úrovni,
nezávislí od externých subjektov)
- nezávislosť mandátu poslanca zvýraňuje skutočnosť že hoci sú poslanci do EP volený ako zástupcovia svojích
strán v členskom štáte, v Europskom parlamente pracujú v politických skupinách
- štatút poslanca 2009: na jeho základe su realizované socialne a finančné aspekty výkonu mandátu, približuje
pozíciu poslanca na pozíciu najvyšších štátnych činitelov(imunita)-v dobe zasadania EP majú poslanci na
územísvojho domovského štátu imunitu zhodnú s imunitou poslancovnárodného parlamentu príslušného štátu
- o zbavenie tejto imunity rozhoduje EP
- výsady poslancov EP sú nadalej upravené Protokolom o výsadách a imunitách EU
EP-právomoci 1) Legislatívne- rozlišujeme pred a po LZ
- EP spolupôsobil s REU používaním niektorého z 3 postupov
A) konzultačný: pred prijatím legislatívneho návrhu bola REU povina konzultovať toto prijatie s EP, stanovisko
EP nemalo závezný charakter, ak by REU svoju konzultačnu povinnost nesplnila, mohlo by byť dôvodom na
vyhlásenie neplatnosti takéhoto aktu
B) kooperačný: po schválení právneho aktu REU mal EP trojmesačnú lehotu na vyjadrenie sa. Ak nesúhlasil s
prijímaním právnym aktom, REU mohla tento nesúhlas opätovne prelomiť jednomyseľným hlasovaním
C) spolurozhodovací: EK predkladala návrh právneho aktu REU aj EP, bol schválený až v prípade ak s ním
súhlasila aj REU aj EP
- po poslednej reforme sa spolurozhodovací postup stal riadnym legislatívnym postupom
2) Kreačné- smerom dovnutra tým že si volí svoje orgány
- vonkajšia kreačná právomoc umožňuje EP vytvárať orgány fungujúce samostatne
- EP volí predsedu EK a na jeho návrh ostaných členov EK
- priamo kreuje aj Eombucmana
- rokovací poriadok EP umožňuje priamo zvolené orgány aj priamo odvolať
- krížovým preverovaním kreuje členov Dvora auditorov
- EP potvrdzuje aj kandidátov na prezidenta, viceprezidenta a ostatných členov Výkonnej rady ECB
- podieľa sa na kreácii členov SD
3) Kontrolné- vychádza z obdobných vzťahov aké majú parlamenty v štátnych útvaroch k výkonným orgánom
- priamu kontrolu v takomtozmysle vykonáva EP vo vzťahu k EK a k REU(europske špecifikum súvisiace s
trojuholníkom K-R-P)
4) oblasť vonkajších vzťahov- sústreďujú činnosť na spoluprácu s parlamentmi nečlenských krajín v dvoch
oblastiach: aktívne rozvíjajú spoluprácu a prispievajú k rozvíjaniu hodnot na ktorých je založená EU
Generálny sekretariát EP
- pod vedením generálneho tajomníka tvorí približne 5000 štátnych zamestnancov prijatých na základe konkurzu
zo všetkých krajín Únie. Tento rozsiahly administratívny útvar EP zabezpečuje plnohodnotné fungovanie
parlamentu v Luxemburgu, Štrasburgu i v Bruseli. Zabezpečuje potreby poslancov, politických skupín, výborov,
delegácií, politických orgánov EP (predsedu EP, podpredsedov EP, Konferencie predsedov, predsedníctva EP,
kvestorov)- Pre politické skupiny zabezpečuje vlastných spolupracovníkov, pre poslancov parlamentných
asistentov. Zabezpečuje tiež mnohojazyčnosť EP tak, aby fungoval v dvadsiatich troch úradných jazykoch. Stará
sa o preklady všetkých parlamentných dokumentov. Generálny sekretariát poskytuje poslancom aj svoje
tlmočnícke služby tak, aby sa každý poslanec mohol v EP vyjadriť vo svojom materinskom jazyku. Európsky
parlament je najväčším zamestnávateľom tlmočníkov a prekladateľov na svete
- zloženie: Generálny tajomník, právna služba, úrad generálneho tajomníka, generálne riaditelstva(je ich 10, GR
prekladu, financii, personalu)

EK-právomoci 1) Legislatívne- výlučné právo legislatívnej iniciatívy(podávan návrhy aktov REU a EP)

- aj REU a EP može požiadať EK aby vykonala rozbor právneho aktu-nepriama legislatívna iniciatíva
- vypracováva legislatívne plány a určuje tiež hlavné smery a zásady vývoja legislatívy-Biele knihy legislatívy
- jej právomoci súvisia aj s príjímaním právnych aktov pretože rada ju môže kedykoľvek zmocniť na vydávanie
právnych aktov čo sa v reále aj využíva
- iba v jednom prípade može EK vydávať akty bez dozoru a to vtedy ak ide o dozor nad verejnými podnikmi
2) Výkonne a administratívno-správne- EK dbá na uplatňovanie zmlúv a závezkov z nich vyplyvajúcich pre
členské štáty či už pomocou vlastných orgánov alebo dozerá na impkementáciu
- dohialda nato či dodržiavajú štáty zmluvy a dozerá aj nato či štáty implementujú právne akty, kontroluje aj to či
zmluvy sú dodržiavané FO a PO- zároveň štáty sú povinné informovať EK ako implementujú právne akty
- plní aj funkcie súdneho orgánu s tým že má možnosť realizovať predbežné zmierovacie konanie
- predbežné zmierovacie konanie(bez pokuty)
- neformána-formálna faza-sankcie(ak nezaplatí podávaka sa na SD)
3) Vonkajšie- zodpovednosť za oblasť vonkajších vzťahov má predseda komisie a vysoký predstaviteľ pre
zahraničnú a bezpečnostnú politiku (aj s predsedom ER) pričom úlohou komisie je pôsobiť vo vonkajšom svete
tak aby reprezentovala záujmy únie ale aj šírila dobré meno EÚ ako takej
- predseda EK zosúladuje činnost v rámci 3 orgánov - ER, REÚ, EK
- EK zmocnená Radou na vyjednávanie dvojstranných obch dohôd
EK-charakteristika a ukončenie plných mocí- hlavnou úlohou je dozerať nato aby europska integrácia
napredovala a aby členské krajiny konali tak, aby tú integráciu rozvýjali nie brzdili
- ide o iniciatívny a kontrolný orgán a mohli by sme ho prirovnať k vládam ČŠ
- Bruseli, jej útvary majú sídlo v Luxemburgu a v každom ČŠ má svoje zastúpenie(BA-Dom Európy)
- kolektívny orgán- skladá sa z predsedu, jednotlivých komisárov spolu je ich 28-predsedovi pomáhajú 8
popredsedovia- ak EK chce prijať niečo musia komisári hlasovať
- zodpovedá sa EU Parlamentu
- jednotlivý komisári majú pridelenú oblasť o ktoré sa starajú
- komisár môže konať sám v odvetví v ktorom pôsobí iba vtedy ak ich nato EU Komisia splnomocní, vínimka
VpZaBp- 8 podpredsedovia majú špecifikovanú činnosť:, zahraničné veci a bezpečnostná politika(Cathrin
Aston), spravodlivosť, základné práva a občianstvo,hospodársku súťaž, doprava, digitálna agenda,priemysel
a podnikanie, medziinštitucionálne vzťahy(Ševčovič),hospodárske a menové záležitosti
- UKONCENIE MOCI: vypršanie funkčného obdobia, neočakávaný pád komisie, odstúpenie, odvolanie celej
komisie- odstúpiť má povinnosť komisár vtedy ak ho predseda vyzve a zároveň môže aj sám odstúpiť a platí to
aj pre vysokého predstaviteľa
- na voľné kreslo má nárok tá krajina ktorá o toho komisára prišla
- komisár môže byť aj odvolaný:1) EP:- ak vyslový nedôveru predsedovy padá celá komisia, komisii ako
celku 2/3 poslancov, tiež môže vysloviť iba jednému komisárovy-pokial nieje vytvorená nová komisia plní
funkcie statá aby nebola EÚ bez EK
2) SD:- ak sa člen dopustí vážneho pochybenia pri plnení svojej funkcie
- návrh na jeho odvolanie môže podať buď REÚ alebo EK, rozhoduje o tom SD-takéto rozhodnutie ma za
následok že takáto osoba sa už nesmie uchádzať o funkciu eurokomisára
Vysoký predstaviteľ pre ZaBp- osobitnú pozíciu má prvý podpredseda EK ten má inú úlohu čo sa týka kreácie
a čo sa týka právomoci, zodpovedný za oblasť vonkajších vzťahov
- vysoký predstaviteľ je volený ER na 5 rokov, prvým podpredsedom sa stáva z titulu jeho funkcie, sám
disponuje pomocným orgánom: Europska služba pre vonkajšiu činnosť (tvorená zo zástupcov generálneho
sekretariátu rady a komisie, zo zástupcov diplomatických služieb členských štátov) pričom jej úlohou je
prostredníctvom delegácii je pomáhať mu pri plnení úloh ZaBp EÚ
- nemáme právne akty ktoré by komisár prijímal sám s výnimkou prvého podpredsedu EK ktorým je VPZaBp
- koordinuje a riadi činnosť ktorá súvisi s zahraničnou politikou v rámci troch orgánoch: v rámci EK, REÚ a ER
- zúčasňuje sa na summitoch ER ale nieje členom(hlasuje iba konsenzom)
- volí ho ER- REU pomocou VPZaBp dohliada na uskutočňovanie ZaBp
- v REU je stály predstaviteľ pre ZaBp

REUREU-kreácia a zloženie-je zložená z predstaviteľov vlád na ministerskej úrovni čl.št.-každý čl.št. má v R
1zást. No vzhladom nato že ide o nestály orgán nemajú stálu pozíciu v R,ale zast. Čl.št. sa striedajú podľa
prerokovavanej veci v Reú-R zasada vo formáciach(10)
-formácia sa obmienaju podla prerok.veci (všeob.záležitosti,zahr.veci,hosp- a fin zalezitosti,spravodlivost
a vnutor.veci,zamestnanost,soc.praca,zdravie,živ.prostr)
-na čele stojí predsedníctvo resp.predsedajuca krajina
-krajiny sa striedajú v polročnom intervale podľa vopred stanoveneho harmonogramu (prijala REU,poradie
nahodne)
-formácia 3ky-striedanie k januaru a julu,teraz je Grécko potom Talian.,Lotyš

-predsedajuca krajina zostavuje harmonogram zasadnuti a formácií a tak isto stanovuje harmonogram
jednotlivych zasadnuti
-jednotlive formácie potom uz vedie prislusny minister z prislusnej kraj.
–jedina zvlastnost je R pre zahr.pol kt. má staleho predsedu
-zasadnutia R su verejne vzdy a aj vtedy ak sa hlasuje o legislativnych aktoch
-1.zasadn. o nelegislat. Pravnom akte je verejne ostatne su neverejne
-jednotlive zasadnutia vedie ten minister kt. zastupuje dany rezort v predsedajuc.kraj
-pravomoci v oblasti normotvorby- najdôležitejšie pozície
- posilnuje sa v procese normotvorby pozícia parlamentu
- koná na základe svojho rokovacieho poriadku-upravuje konanie rady pri prijímaní legislatívnych a
nelegislatýchnych právnych aktov
- samotný legislatívnny proces sa začína na návrh EK pričom REÚ nemá právomoc legislatívnej iniciatívy, môže
ale požiadať komisiu o uskutočnenie rozboru ktorý potrebuje pre prijímanie právnych aktov
- predsajúca krajina zvoláva zasadnutia REÚ z vlastného podnetu, člena rady alebo na návrh komisie
- ak zvoláva z vlastného podnetu ide o riadne zasadnutie, ak zvolá člen alebo komisia ide o mimoriadne
zasadnutie
- zasadnutia sa riadia špecifickými pravidlami podľa toho či sa rokuje o legislatívnych alebo nelegislatívnych
právných aktov
- legislatívne právne akty-sekundárne všobecné právne akty ktoré priamo alebo nepriamo zavezujú členský štát
- nelegislatívne akty-právne akty ktoré rada vykonáva alebo prijíma vo vzťahu k sebe alebo iným orgánom EÚ
ktoré nemajú všeobecne záveznú právnu platnosť voči členským štátom (štatúty, rokovacie poriadky, či iných
internýhch aktov) ktoré musia REÚ schvaľovať
- ak je súčasťou riadneho zasdnutia aj neformálne časť, veľa vecí sa preberá práve tu-dohodnú sa tu ako budú
hlasovať v formálnej časti
- formálna časť je rozdelená na časti skupinu A a B
- A: boli prebraté v neformálnej časti a môžu byť ukončené vez rozpravy
- B: tie právne akty ktoré sa nedojednali na noformálnom zasadnutí, alebo sú tu návrhy tých právnych aktov
ktoré sa ani neprejednávali na neformálnom zasadnutí a je potrebné im uskutočniť rozpravu-končí hlasovaním
- v procese normotvorby zohráva veľkú úlohu pomocný aparát-COREPER
- Coreper1: zástupcovia velvyslancov-pracovný orgán
- Coreper2: velvyslanci členských štátov-pripravuje zasadnutia v dôležitejších otázkach
- Coreper môže prijímať aj procedurálne uznesenia a môže svojími rozhodnutiami zaväzovať aj radu(zasadnutie
REU inde ako v Bruseli,...)
- Jumbo summity: viacerí ministri z jedného členského štátu- výbory: je ich 19
- pre vnútornú bezpečnosť-pri konštituovaní sudcov súdneho dvora
- zmierovací výbor-ak REU sa nevie dohodnúť pri prijímaní právnych s EP
REU-vseob chrakteristika, pravomoci vonkajsie, menovacie a kreačné- najstarší orgán EÚ, vznikla hneď na
začiatku EU integrácie 1951
- počas svojho vývoja len minimálne modofikovala svoje právomoci
- ide o špecifický orgán ktorý charakterizujeme ako kolektívny a nestáli orgán legislatívneho charakteru s
oprávnením vydávať závezné právne akty
- aj vďaka historickému vývoju ju označujeme ako najvyšší legislatívny orgán
- aj napriek tomu že sa posilnili právomoci legislatívnemmu orgánu ale REÚ stále ostala v pozícii hlavného
legislatívneho orgánu- Lisabonská zmluva ju špecifikuje ako RADU EÚ
- VONKAJSIA OBLAST: - REU prijíma právne akty pre ZaB politiku vo formácii rady pre zahraničné veci
- tým vytvára právny rámec zahraničnej politiky únie a dohliada na uskutočňovanie tejto zahraničnej politiky
pomocou VPZaBp- právne akty prijíma jednomyseľne, čím aj táto oblasť je viac nadviazaná na diplomatické
vyjednávanie a na hľadanie konsenzu medzi jednotlivými ČŠ
- REU dojednáva medzinárdné zmluvy
- KREAČNÉ:- v zmysle zakladateľských zmlúv má REU oprávnenie svojími rozhodnutiami zriadovať ostatné
orgány ktoré nemajú svoj základ v zakladateľských zmluvách, ak je potrebné aby EU disponovala iným
orgánom, zriadi ho REU- tak vznikol súd prvej inštancie, súd pre verejnú službu
- MENOVAČNÉ:- REU svojími rozhodnutiami potvrdzuje konkrétne osoby do funkcie
- menuje členov do účtovného dvora, hosp. a soc. výboru, zriaduje súdne orgány
Normotvotba-pravna norma v SR a EU-je to určitý proces tvorby noriem, rozumieme aj tvorbu noriem
etických, kultúrnych, hygienických,..
-pokiaľ už ide o užší význam- tvorba právnych noriem = tvorba práva, a ešte v rámci tvorby práva rozlišujeme
legislatívny proces (tvorbu zákonov) a tvorbu iných právnych noriem (tvorbu podzákonov)
PN je všeobecne záväzné š vydané pravidlo správania sa, ktoré môže mať formu príkazu, zákazu alebo
dovolenia. Pri nerešpektovaní nastupuje zo strany š sankcia- vynútiteľnosť š mocou

Znaky PN (materiálne znaky, musia vyplývať z jej obsahu):
• regulatívnosť a normatívnosť (PN môže byť len o niečom, čo sa dá regulovať)
• právna záväznosť (normy zaväzujú)
• všeobecnosť (platia rovnako pre každého, neurčitý okruh rovnakých adresátov)
• vynútiteľnosť š mocou (sankcia v prípade nedodržania)
Formálne znaky PN (to, kto môže PN vytvárať a vydávať):
• spôsob kreácie oprávneným subjektom
• PN musí byť uverejnená v predpísanej forme (zákony v SR v Z.z., v EÚ je to Úradný vestník)

TVORBA PRAMEŇOV PRÁVA V EÚ (NORMOTVORBA EURÓPSKA)
a) Primárne pramene
- vytvorené Zakladateľskými zmluvami, lenže tu ide o tvorbu Revíznych zmlúv- RZ vznikajú na tzv.
medzivládnych konferenciách, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia všetkých čš, pričom iniciatíva často
prichádza z ER (ale aj EK môže dať návrh na zvolanie, aj čš,..). Na tejto konferencií dochádza k vypracovaniu
Textu RZ. Ak konferencia ukončí činnosť a vypracuje návrh RZ, návrh sa posunie na posúdenie orgánom EÚ
(REÚ, EP) a zástupcom jednotlivých čš (vláda, parlament). Ak nie je nijaký problém, dochádza k podpísaniu RZ
vrcholnými predstaviteľmi čš, ak sú pripomienky z REÚ alebo z EP, návrh sa opätovne posudzuje aj s
pripomienkami. Po podpísaní nasleduje proces ratifikácie, spôsob ratifikácie si každý čš určí podľa seba, pričom
RZ zväčša vo svojich záveroch stanovuje, že dokedy má byť celková ratifikácia ukončená. Pre ratifikáciu sa
vyžaduje súhlas každého jedného čš (jednomyseľnosť, každý čš má veto).
b) Všeobecnoprávne zásady
-vytvárané činnosťou SD pri vypĺňaní medzier v Zakladateľských zmluvách. Tie VPZ ktoré majú väčší dosah,
platia dlhodobo a už prenikli do právneho poriadku EÚ, tie majú aj písomné vyjadrenie a sú pripojené k
zmluvám (Protokol o proporcionalite, Protokol o subsidiarite), a dostávajú sa na roveň primárneho práva, pretože
SD stanovil rovnaké účinky VPZ aké má primárne právo.
c) Judikatúra SD
-tvorí sa aktuálnou činnosťou SD z prípadu na prípad. Existuje totiž konštantná (ustálená) judikatúra SD, ktorú
sledujú a dobrovoľne rešpektujú čš a tým sa vlastne dostáva do pozície nepísaných noriem európskeho práva.
d) Sekundárne pramene
-toto je vnímané ako „pravá alebo vlastná tvorba EÚ“, pretože je realizovaná orgánmi na to určenými a aj sa
vlastne nazýva legislatívnym procesom, pričom výsledky z činnosti tohto legislatívneho postupu majú obdobný
charakter ako výsledky činnosti orgánov š v procese tvorby práva čš. Tu sa tie orgány EÚ približujú orgánom š,
resp. plnia rovnaké funkcie ako orgány š. Navyše činnosť orgánov EÚ v legislatívnom procese je priamo
záväzná pre všetky subjekty na území čš.
Riadny legislatívny postup- nahradil dovtedy zaužívaný postup- EK--REU-EP
- rozhodujúci orgán EK, ako jediná može podávať návrhy sekundárnych právnych aktov, môžu na sa ňu obrátiť
orgány ktoré majú záujem na prijatie legislatívy-ECB, EP, SD...
- s návrhom sa môže obrátiť aj 1/4 členských štátov
- ak EK podá návrh, rozhoduje o ňom aj REU a EP
- prebieha prvé čítanie a EP má 3 možnosti: schváliť, odmietnuť, pripomienky
- ak EP odmietnie právny akt končí- ak EP schváli posúva sa REU a tiež rokuje ak schváli právny akt je na svete
- ak EP schváli posúva REU a tiež rokuje ak odmietnie právny akt končí no môže mať aj pripomienky a tak sa
vracia EP a prebieha druhé čítanie- v druhom čítaní sa už zvykne schváliť no stáva sa že EP má pripomienky a
posiela s pripomienkami do 2. čítania REU
- ak právny ak schváli je na svete ale ak má pripomienky alebo nechcce schváliť zriaduje sa zmierovací výbor
- zmierovací výbor je zložený z rovnakého počtu členov EP a REU ale zúčastňujú sa aj zástupcovia EK
- tento výbor vypracuje konečnú podobu právneho aktu má nato 6 týždňov
- ak sa vypracuje posúva sa do 3tieho čítania a už len hlasujú o návrhu ako celku, nemajú možnosť na žiadne
pripomienky
- hlasuje aj REU a EP a ak je schválený v oboch orgánoch nadobúda platnosť
- ak zamietne len jeden, právny akt nemôže platiť a na novo sa môže rokovať iba vtedy ak ho EK znova predloží
- ak je právny akt schválený, podpisujú ho predseda REU a EP, generálny tajomník REU a EP
- takto schválený a upravený ak sa posiela do Úradného vestníka EÚ
- spoluúčasť národných parlamentov sa vyžaduje keď komisia podáva návrhy právnych aktov
- národné parlamenty majú možnosť sa vyjadriť a namietať že sa v danom návrhu nedostatočne využil princíp
subsidiarity
- ak by 1/3 členských krajín appelovana na princíp subsidiarity, EU musí odôvodniť prečo chce vydať právny akt
- ak polovica členských štátov zamietla vydanie právneho aktu, EK musí riadne odôvodniť prečo a ak v prvom
čítaní REU alebo EP má pripomienky na princíp subsidiarity, akt sa nemôže pridať

- oblasti: poľnohospodárstva, rybolovu, dopravy, šturkurálnych fondov, bývalého tretieho piliera, rozpočtovej
oblasti, energetike, životného prostredia, ochrane spotrebiteľa
Mimoriadny legislatívny postuppredstavuje prijatie nariadenia, smernice alebo rozhodnutia Európskym
parlamentom za účasti Rady alebo jeho prijatie Radou za účasti Európskeho
parlamentu.
1) jednomyseľný postup:
2) konzultačný postup:- uplatňujú sa v prípadoch výslovne ustanovených v zmluvách, keď nariadenie, smernicu
alebo rozhodnutie prijíma Európsky parlament s účasťou Rady, alebo naopak
- buď súhlasi, odmietne, pripomienky
- tieto stanoviská parlamentu REU nemusí zohľadniť
- uplatňuje sa zriedkavo pretože podľa judikatúry SD nemôže REU prijať právny akt predtým než by mala
stanovisko parlamentu
- v určitých oblastiach vnútorného trhu a hospodárskej súťaže
3) postup súhlasu:- zmluva ho upravuje ako postup kde má EP právo veta
- právne akty prijíma REU, EP sa k ním vyjadruje a REU musí zohľadniť stanovisko parlamentu
- využíva sa pri podpisovaní dohôd pridružení a pristúpení k EÚ
4) postup iniciatívy:- EP z vlastnej iniciatívy na základe stanoviska Komisie a po súhlase Rady prijíma niektoré
pravidlá týkajúce sa poslancov a ombudsmana
5) rozpočtový postup:- zvýhodňuje EP- prebieha koncom roka
- návrh podáva EK ktorá pripravý predbežnú perspektívu rozpočtu a posudnie je REU ktorá vypracuje konkrétny
návrh rozpočtu
- tento návrh REU posúva EP ktorý o ňom rokuje, ak má pripomienky vracia sa do REU a konečné stanovisko
má EP
6) iné legislatívne procesy:
Administrativny aparat HL organov EU-vseob charakteristika
1) Generálny sekretariát EP- pod vedením generálneho tajomníka tvorí približne 5000 štátnych zamestnancov.
Tento rozsiahly administratívny útvar EP zabezpečuje plnohodnotné fungovanie parlamentu v Luxemburgu,
Štrasburgu i v Bruseli. Zabezpečuje potreby poslancov, politických skupín, výborov, delegácií, politických
orgánov EP
- Pre politické skupiny zabezpečuje vlastných spolupracovníkov, pre poslancov parlamentných asistentov.
Zabezpečuje tiež mnohojazyčnosť EP tak. Stará sa o preklady všetkých parlamentných dokumentov.
- zloženie: Generálny tajomník, právna služba, úrad generálneho tajomníka, generálne riaditelstva(je ich 10, GR
prekladu, financii, personalu)
2) Generalny sekretariat EK- Cieľom je hladké a efektívne fungovanie Európskej komisie. Poskytuje podporu
celej Komisii.- GS má v rámci Komisie osobitnú úlohu. Zabezpečujeme celkový súlad vo fungovaní Komisie–či
už pri tvorbe nových politík, alebo pri ich uplatňovaní v ostatných inštitúciách EÚ.
- Táto úloha so sebou nesie isté zodpovednosti, ako napríklad poskytovanie podpory pri každodenných
činnostiach Komisie a pri zabezpečovaní správneho uplatňovania právnych predpisov EÚ. Okrem toho pomáha
útvarom Komisie pri ich kontaktoch so zástupcami občianskej spoločnosti a predsedovi Komisie poskytujeme
podporu pri presadzovaní hlavných politík
- pozostáva z jednotlivých generálnych riadeteľstiev-cca 30-podľa odborov
3) Generalny sekretariat REU- vykonáva celú administratívu písomností
- poskytuje poradenstvo a koordinuje prácu v rade
- starať sa o praktickú organizáciu zasadnutí-príprava rokovacích miestností
- poskytuje REU aj právny servis
- na čele stojí generálny tajomník ktorého volí REU a pozostáva z 8 generálnych riadetestiev
- generálne riaditeľstvo pre právny servis, právne vzťahy, komunikáciu, otvorenosť, administratívu, zahraničné
vzťahy
- sú delené podľa politík
- ER pre svoju činnosť nevyhnutne potrebuje administratívny aparát a keďže bola zriadená ako posledná nemá
vlastný administratívny aparát ale využíva generálny sekretariát Rady EÚ
Zakladne principy fungovania organov EU- existuje rad zamestnancov inštitúcii ktorý vytváraju personálny či
administratívny aparát sú označovaný ako europsky úradníci a vzťahuje sa na nich služobný poriadok
- činnosť je organizovaná na určitých zásadach a princípoch:
1) Princíp zdieľadnia orgánov- platil hlavne do Lisabonskej zmluvy a po Lisabonskej zmluve v zúženej
podobe
- sústava orgánov a inštitúcii tak ako je tvorená platí ako pre EU spoločenstvá a EÚ
- tento princíp aplikujeme aj smerom k národným orgánom členským štátom
- pokial spolupracujú členské štáty spolupracuje s orgánom EÚ, táto spolupráca je prístupná pre všetky členské
štáty

2) Princíp právnej samostatnosti- hovorí o tom že každý jeden orgán pri rešpektovaní záujmov EÚ koná
samostatne, vydáva právne akty ktoré mu prislúchajú z jeho rozhodovacej činnosti
- za svoju rozhodovaciu činnosť je každý orgán zodpovedný sám
- zodpovednosť je vnímateľná aj tak že činnsoť je skúmateľná súdom, orgány majú rozhodovať samostatne bez
ovplyvňovania
3) Princíp zverených právomocí- rozsah svojich právomocí ktorými disponujú majú presne vymedzený v
zakladateľských zmluvách
- pokial by prekročili nad rámec týchto právomocí išlo by o konanie Ultra Vires a takéto konanie je
napadnuteľné pred súdnym dvorom EÚ
- existuje aj skupina orgánov ktoré nemajú právomoci vymedzené v zmluvách pretože vznikajú z činnosti iných
orgánov, tie majú potom vymedzené právomoci v štatútoch a platí pre nich to isté čo pre orgány že nemžu konať
nad rámec právomocí určených v štatútoch>ultra vires
4) Princíp vzájomnej spolupráce- vychádza z toho že aj právomoci boli rozdelené tak aby ich výkon bol
navzájom prepojený a orgány spolupracovali
5) Princíp vzájomnej kontroly- vychádza z klasického delenia moci kde jeho základou úlohou je to aby moc
nebola koncentrované v rukách jedného orgánu/inštitúcie EÚ- vzťah medzi EP a EK kde EP schvaľuje zloženie
EK- jednotlivé orgány podávajú správy o svojej činnosti
6) Zásada transparentnosti a verejnosti
- zverejňujú správy vo všetkcýh úradných jazykoch
7) osobitnými princípmi sú princíp subsidiarity a proporcianality
A) Princíp subsidiarity- musia sa ňou riadiť jednak vzťahy EÚ, ale aj vzťahy medzi EÚ a členskými štátmi
- subsidiarita v legislatívnom procese, a jedaná tým že národné parlamenty majú možnosť sa zúčasniť sa na
tvorbe legislatívneho procesu, teda návrhy právnych aktov posiela aj národným parlamentom všetkých členských
štátov a ak miektorý z parlamentov členských štátov namieta že nebola zachovaná subsidiarita alebo
proporcionalita a táto námietka nájde dostatočnú podporu právny akt nesmie postúpiť dalej na prerokovávanie
- Princíp proporcionalitu
Europsky Kodex dobrej spravnej praxe- vzťahuje sa na kždého jedného euroúrdnika a musí sa ním riadiť od
najnižšej zložky na akejkoľvek pozícii
- bol schválený EP v 2001 z podnetu EÚ ombucmana preto aby sa realizovalo tzv. právo na dobrú správu
- hovorí nám o zásadách ktoré majú úradnici dodržiavať úradníci pri svojej rozhodovacej činnosti
- zásady: - z. zákonnosti: koná len na základe toho čo je v predpisoch spoločenstva,z. nediskriminácie: s
osobami v rovnakej situácii možu sa rozhodnutie líšiť, z. proporcionality
, z. zákazu zneužitia právomoci: zneučitie=odchod z únie, využíva ich len na tie účely na ktoré boli zverené,
alebo na také žeby nimi nesledoval žaiden verejný záujem, z. nestrannosti a nezávislosti,z. objektivity
- z. oprávnených očakávaní a kozistentnosti: úradník sa musí riadiť zaužívanými postupmi rozhodovania čím
vlastne dával najavo ostatným účastníkom konania čo môžu očakávať, z. zdvorilosti, z. odpovedania na listy v
jazyku občana,z. primeraného časového limitu rozhodovania, z. zôvodnovania rozhodnutia,z. ochrany osobných
údajov,z. verejnosti
Poradné orgány-všeob charakteristika- upravuje tuto problematiku LZ (EHaSv, VR)
- spoločne upravuje obidva orgány vo vzťahoch k hlavným poradným orgánom, teda vyčleňuje ich ako poradné
orgány voči REU, EK, EP
- ide o nepolitický orgán ktorý vzníká ako platforma medzi občianskou spoločnosťou a hlavnými rozhodovacími
orgánmi v procese tvorby práva
- teda aj jaeho účelom je aby sa zabezpečila účasť na procese tvorby práva všetkým vrstvám občianskej
spoločnosti ktoré majú podiel na spoločnom vnútornom trhu
- predstavuje zastúpenie širokého spektra občianskej spoločnosti cez jej jednotlivé zložky
- ide o orgány zakotvené v zmluve ale z hľadiska činnosti ide o poradné orgány ktorým zakladateľské zmluvy
zverujú obligatorne pravomoci
- ide o nezávislí orgán: aj ked členovia výboru sú z jenotlivých členských štátov, výbor vykonáva svoje funkcie v
prospech záujmov EÚ
Poradné orgánny-vývoj v zmysle zakl a rev zmlúv- oficiálny názov je: Eurposky hospodársky a sociálny
výbor- pričom používa sa aj hospodársky a sociálny výbor
- ide o jeden z najstarších orgánov EÚ
- bol zriadený v 1957 rímskymi zmluvami a už vtedy mal charakter poradného orgánu pričom pôvodne plnil
poradnú funkciu voči REU a EK
- postupne sa rozširovali oblasti v ktorých vykonáva poradnú funkciu
- a až Lisabonská zmluva pričlenila k nemu aj poradnú funkciu EP
- zároveň EU hospodársky a sociálny výbor ako sa mu posilňuje postavenie naberá právomoci ktoré mohol
podávať stanoviská z vlastnej iniciatívy

- Lisabonská zmluva ho špecifikovala z tej roviny že plní poradnú funkciu voči REU, EK, EP ale neplní poradnú
úlohu voči SD, ECB
Výbor regionov-všeob charakteritika, kreacia, zloženie- druhý poradný orgán za tým účelom aby EU sa vyhla
prílišnej centralizácii
- je zložený z ČŠ ktorý sú zástupcovia regionálnych a miestnych samospráv, a to nie hocijaký zástupcovia ale
predstavitelia volených orgánov samosprávy
- sídli v Bruseli, možme ho chrakterizovať ako poradný odborný orgán, založený za účelom rovnocenného a
adekvétneho prístupu regionálnych oblastí jednotlivcýh členských štátov na tvorbe právnych aktov na úrovni EÚ
- vykonáva svoju činnosť ako poradný orgán REU EK EP
- členov výboru menuje REU- zmluva stanovuje obmedzenie, členovia Výboru regionov nesmú byť členovia EP
- činnosť VR je stále v spolupráci s REU, EP, EK
- Zloženie:- maximálny počet 350 členov po pristúpení Chorvátska 353
- predseda, podpredseda, predsedníctvo, komisie, nordné delegácie,
- členovia sú proporcionálne rozdelený medzi krajiny
- terajšie funkčné obdobie regionov je od 1.1 2010 do 1.1 2015
- keďže pristúpilo chorvátsko a do konca funkčného obdobia ostávalo len rok a pol tak nechajú dôjsť toto
funkčné obdobie a v 2015 sa znovu prerozdelí 350 proporcionálne
- SVK-9 členov- členovia sú volený zástupcovia, predstavitelia samospráv jednotlivých členských štátov
- VR si vypomáha inštitútom náhradníkov preto, lebo má byť tento orgán permanentne činným orgánom aby
činnosť VR bola realizovaná nepretržite
- náhradníci teda zastupujú členov ak sa nemôžu rokovania zastúpiť
- každý jeden náhradník môže zastúpiť iba jedného člena

Výbor regionov-právomoci a činnosť 1) Právomoci- LZ stanovila povinnosť EK zapájať miestne a regionálne
orgány únie združené vo výbore regionov do legislatívneho procesu ešte predtým, ako bude právny akt podaný
na riadny legislatívny postup
- právomocou VR je vydávať stanoviská k príprave právnych aktov v oblastiach:
- Oblasť hosp a soc súdržnosti- Oblasť trans europskej dopravy- Oblasť energetickej a telekomunikačnej sieti-
Oblasť verejného zdravia- Oblasť školstva vzdelávania mládeže a kultúry
- VR môže vypracovávať aj vlastné stanoviská z vlastného podnetu ak považuje za toto stanovisko natoľko
dôležité že je podľa VR je nutné ich prerokovať a prejednať
- právomoc podať žalobu o neplatnosť právneho aktu na SD a to v prípade ak by výbor požadoval zrušenie už
podaného právneho aktu alebo ak by to bolo dôležité na ochranu jeho právomocí
Činnosť- konkrétne stanoviská sa pripravujú v komisiách
- za činnosť komisie zodpovedá predseda
- politické skupiny tiež realizujú svoju činnosť v spolupráci s EP a Plenárne zasadnutie organizuje predsedníctvo
a členovia komisíí zabezpečujú aby plenárne zasadnutia boli pripravené včas
- administratívne záležitosti má na starosti generálny tajomník
Hospodársky a socialny výbor-všeob chrakteritika, kreacia a zloženie- bol zriadený v 1957 rímskymi
zmluvami a už vtedy mal charakter poradného orgánu pričom pôvodne plnil poradnú funkciu voči REU a EK
- postupne sa rozširovali oblasti v ktorých vykonáva poradnú funkciu
- ide o nepolitický orgán ktorý vzníká ako platforma medzi občianskou spoločnosťou a hlavnými rozhodovacími
orgánmi v procese tvorby práva
- teda aj jaeho účelom je aby sa zabezpečila účasť na procese tvorby práva všetkým vrstvám občianskej
spoločnosti ktoré majú podiel na spoločnom vnútornom trhu
A)Zloženie a štruktúra EHaSv- každá ČŠ má zastúpenie v EHaSv proporcionálne
- členov nominuje ČŠ následne ich menuje REU na obdobie 5 rokov
- základom pre prácu v EHaSv je odbornosť, pričom jednotlivý členovia musia spadať do 3 základných kategórií
ktoré zmlvua špecifikuje: zamestnávatelia, zamestnanci,rôzne záujmové skupiny
- EU si na tomto orgáne zakladá
- čo sa týka štruktúry, na čele stojí predseda a predsedníctvo, predsedu(2 podpredsedov) si volí výbor na
polovičné obdobie členov výboru 2,5 roka
- jednotlivý členovia výboru pracujú v pracovných sekciách
- CCMI: sekcia pre priemyselné zmeny
- ECO: sekcia pre hospodársku a menovú súdržnosť
- INT: sekcia pre jednotný trh výrobu a spotrebu
- NAT: sekcia pre poľnohospodárstvo, vidiek a živ prostredie
- REX: sekcie pre vonkajšie vzťahy
- SOC: sekcia pre zamestnanosť a sociálne veci
- TEN: sekcia pre dopravu, enegrgetiku a informačnú spoločnosť

Hospodársky a socialny výbor-právomoci a činnosť- výbor pracuje v pléne alebo v sekciách pričom hlavná
práca prebieha v sekciách
- 60-70 osôb sa venujú príprave odborných stanovísk-sú väčšinou reakciou na určitú iniciatívu EK ak ich o to
komisia o to požiada
- LZ stanovuje prípady kedy musí komisia obligatórne konzultovať návrhy právnych aktov s EHaSv a to vtedy
ak sa dotýkajú napr: Spoločnej organizácie poľnohosp trhov, voľného pohybu pracovníkov, opatrenia pre
dosahovanie cieľov v rámci spoločnej dopravnej politiky
- EK musí požiadať stanovisko EHaSv týchto sekcií, ak by tak neurobila je to dôvod na napadnutie právneho
aktu
- v samotnom procese musia požiadať aj REU aj EP tieto orgány sa môžu obrátiť na EHaSv aj v iných prípadoch
- aj sám výbor môže kedykoľvek takzvanú informačnú správu, ktorá sa môže zaoberať akoukoľvek otázkou
politík EÚ
- čo sa týka samotného procesu vypracovania stanoviska, stanoviská sa prerokovávajú v jednotlivých sekciách,
kde dochádza k jeho posúdeniu a potom ho sekcia musí schváliť
- pozmeňujúce návrhy sa môžu predkladať dovtedy pokial sa nedosiahne konsenzus
- ak stanovisko schváli, predloží sa na plenárne rokovanie, kde je možné podávať pozmeňovacie návrhy
- následne ak sa schváli, stáva sa oficiálnym dokumentom europskej únie a publikuje sa v oficiálnou vestníku
europskych spoločenstiev
- tieto stanoviská nemajú právny závezný chrakter, teda nezavezujú čs, FO ani PO, majú však veľký význam v
procese tvorby práva pretože ak by nebolo vyžiadané stanovisko niektorého výboru, mohol by byť napadnuteľný
takýto právny akt
- 170 - 200 stanovísk ročne
- na vypracovanie stanovísk ma lehotu, pričom zmluva hovorí že musí byť aspoň jeden mesiac od požiadania
ktoré sa adresuje predsedovi výboru
- pokial EP, EK, REU lehotu nestanovia potom je na výbore do kedy to stanovisko vypracuje, pričom predseda
je povinný dbať oto aby zbytočne neplinul čas ktorý by odiaľoval legislatívny proces EÚ