Administratívny systém a vývoj

1. prednáška 20.9.

ADMINISTRATÍVNY SYSTÉM EÚ

-pozri si rozdelenie orgánov EÚ v knihe Európske právo z vlani!!!

Každá MNO musí mať svoj systém orgánov
-tak ako je EÚ sama špecifická, tak aj jej orgány sú netypické, sú veľmi rozsiahleho charakteru
-k plneniu svojich funkcíí EÚ využíva celú škálu svojich orgánov a inštitúcii, pojmologicky by sme ich
mohli vymedziť takto:
Pod pojmom ASEÚ rozumieme:

a) Všetky orgány a inštitúcie, ktoré akýkoľvek spôsobom prispievajú k tvorbe a aplikácii práva

EÚ, bez ohľadu na ich sídlo

b) V užšom slova zmysle za ASEÚ považujem len tie orgány a inštitúcie, ktoré zastrešujú

tvorbu a aplikáciu práva EÚ a ich základ sa odvíja od zakladateľských zmlúv- priamo alebo
nepriamo

c) za ASEÚ budeme považovať hlavné orgány EÚ, osobitné orgány EÚ a špecifické orgány EÚ,

ktoré plnia základné ciele stanovené zakladateľskými zmluvami- časť autorov považuje za
orgány EÚ len tie orgány, ktoré sú kreované na základe zakladateľských zmlúv a podobajú
sa vnútroštátnym orgánom, a za inštitúcie EÚ sú považované tie subjekty, ktoré vznikajú
z vôle tých prvých orgánov

Orgány nám ovplyvňujú vzťahy svojou činnosťou, a to:
1. medzi jednotlivými členskými Š tým že zasahujú do ich právnych poriadkov
2. ovplyvňujú vzťahy medzi jednotlivcami v členských Š
3. ovplyvňuje aj vzťahy k iným MN organizáciám
4. ovplyvňuje vzťahy k orgánom EÚ- určuje nám vzťahy medzi jednotlivými orgánmi navzájom
(ER určuje smery a stratégie, kde sa tie hlavné orgány budú uberať, čo bude vykonávať EK, REÚ
schvaľuje štatúty orgánov EÚ)

3 roviny vnímania orgánov EÚ * :

1. HLAVNÉ ORGÁNY

2. VEDĽAJŠIE INŠTITÚCIE

3. OSTATNÉ CENTRALIZ./DECENTRALIZ. INŠTITÚCIE EÚ

HLAVNÉ ORGÁNY

- sú kreované zo zakladateľských zmlúv, čo znamená že ich právny základ je v zakladateľských
zmluvách zakotvený v konkrétnom článku, svojimi právomocami sú pripodobňované k najvyšším
orgánom Š- sú právotvorné orgány EÚ a sú budované na zastupiteľskom princípe, kde platí, že každý
členský Š má v nich aspoň 1 zástupcu. Zastupiteľský princíp môžem byť realizovaný buď princípom
parity alebo proporcionality-
parita- každý člen. Š má rovnaký počet zástupcov, zvyčajne po jednom (EK, ER,...)
proporcionalita- zastúpenie jednotlivých člen. Š je priamoúmerné určitým identifikátorom, zvyčajne
je to počet obyvateľstva, rozloha krajiny,... (EP, HaSV,...). i keď proporcionalita nie je 100% presná
a zachovalá
-pre tieto orgány platí že vytvárajú právny systém EÚ- kreujú právo EÚ a aj majú svoje právomoci
rozdelené v oblasti legislatívnej, exekutívnej a súdnej
-fungujú od najvyšších orgánov v Š oddelenie, nezasahujú si do svojej činnosti a už vôbec neplatí to,
že by pôsobili ako akési odvolacie orgány!
-budujú si svoj pomocný aparát, ktorý im napomáha k plneniu funkcií na ktoré sú zvyknuté
-podstatným znakom je aj skutočnosť, že fungujú na základe vzájomnej kontroly, teda ich činnosť je
prepojená tak, aby nedošlo ku koncentrácií moci a vrcholným garantom je Súdny dvor EÚ, ktorý môže

aj preskúmavať činnosti týchto orgánov (napr. konanie o neplatnosť právneho aktu), SD má
právomoc ukončiť činnosť jednotlivých orgánov EÚ (komisára)-podávané správy z činnosti
európskych orgánov

VZNIK A DNEŠNÁ PODOBA HLAVNÝCH ORGÁNOV EÚ

-zakladateľská zmluva ESUO-1951, kedy boli založené 4 základné orgány EÚ:
Vysoký úrad- predchodca dnešnej Komisie, 9 členov
Rada- v pozícii poradného orgánu, 6 zástupcov,
Zhromaždenie- predchodcom E´P pričom bolo zložené zo zástupcov parlamentov členských Š, len
poradná funkcia
Súd- 9 sudcov, vznikol ako orgán pre riešenie konfliktných sporov a zmlúv a jediný so zachoval svoju
pôvodnú funkciu dodnes toto boli základy dnešných orgánov
-členské Š koncipovali zmluvy EHS a EURATOM a tiež plánovali vytvoriť 4 identické orgány, avšak keď
už došlo k podpisovaniu zmlúv, súbežne s podpisom rímskych zmlúv, dochádza k podpisovaniu
Zmluvy o spoločných orgánoch, čo znamená
1958-mali sme 8 orgánov pre 3 spoločenstvá: Zhromaždenie a Súd ostali, Vysoký úrad sa
premenoval na Komisiu, Rada ostala
1965- zmluva o zlúčení- dochádza tu k vybudovaniu štvorice orgánov, keď:

R+R+R=jedna mega Rada

VÚ+K+K= jedna Komisia

1974- vznik ER- spontánnym spôsobom, čo znamená že ministri ZV a iní zástupcovia členských Š sa
začali schádza na schôdzkach, z čoho sa vytvoril samostatný orgán ER
-táto ER je odlišného charakteru od ostatných inštitúcii, pretože vznikla spontánne, pričom jej právny
základ vytvoril Jednotný európsky akt (1. veľká revízia zakladateľských zmlúv, 1986), ktorý ju
inštitucionalizoval (tento akt pripustil že dáva priestor ER pre vznik a pôsobenie, ER stála bokom
a mala svoj špecifický charakter, dnes je vrcholným orgánom)
-Luxemburský kompromis: od 1.1. 1966 sa začalo v spoločných orgánoch rozhodovať väčšinovým
spôsobom. Takýto výklad sa ale nepáčil FRA, začala silná centralizácia moci- dochádza k tzv.
„prázdnej stoličky“ -zástupcovia FRA sa prestali zúčastňovať zasadnutí R (jún 1965)
-do 1986 platil jednomyseľný princíp rozhodovania v orgánoch spoločenstva v zásadných otázkach,
ktoré vyplývali zo zakladateľskej zmluvy
-Jednotný európsky akt prelomil túto skutočnosť, a reevidoval aj právomoci jednotlivých orgánov, aj
spôsob rozhodovania jednotlivých orgánov:

 Inštitucionalizovala sa ER

 Posilnili sa právomoci EP- získal právo vyjadrovať sa k pristupovaniu Š do EÚ

 Špecifikovala sa činnosť aj Komisie

1986- Jednotný európsky akt- 1. veľká revízia. Tento sa dotkol:

a) hospodárskej integrácie a chcel vybudovať vnútorný trh atak stanovil jednotlivým členom

podmienky, ako treba zosúladiť právne predpisy k tomu, aby do konca roku 1992 tento
vnútorný trh aj fungoval (Biele knihy)

b) politická integrácia- zaviedol pravidelné schôdzky ministrov ZV, ktorí sa mali schádzať 4 krát

za rok

1992- vznik EÚ vďaka Maastrichtskej zmluve, pričom táto zmluva bola zároveň revíznou zmluvou voči
týmto trom spoločenstvám, a tak sa EHS premenovalo na ES. Inštitucionalizovala politickú integráciu
(II. a III. pilier nemali supranacionálny charakter a rozhodovalo sa v nich jednomyseľne) Ďalšia veľká
zmena vo vývoji orgánov- Maastrichtská zmluva-1992, pretože vznikla EÚ ako nový právny subjekt,
a týmto vznikom EÚ prevzala všetky orgány európskych spoločenstiev a stanovila ako jediný svoj
vlastný orgán- ER. Modifikovala aj právomoci týchto orgánov, špecifikovala tie tri hlavné kategórie
orgánov (*), posilňovala pozíciu EP

1997- ďalšia revízia zakladateľských zmlúv- Amsterdamská zmluva- časť záležitostí z III. piliera sa
presunulo do I. piliera, išlo o vízovú, azylovú a migračnú politiku, ktoré súviseli s pohybom osôb. Tiež
reformovala poľnohospodárstvo a zaviedla“ užšiu spoluprácu“
2001- zmluva v Nice. Táto bola posledná pred tým veľkým rozšírením, a za cieľ si kládla tvorbu
podmienok na to, aby mohlo do EÚ pristúpiť až 10 Š- volá sa aj zmluva reformujúca súdnu moc. Viac
špecifikovala užšiu spoluprácu ale premenovala ju na tzv. posilnenú spoluprácu (min. 8 Š sa môže
zúčastniť, a nesmie byť narušený už dosiahnutý stupeň integrácie). Zároveň touto zmluvou bola
prijatá Charta ZP EÚ, ktorá predstavovala 1. ucelený katalóg ZPaS v EÚ

V rámci veľkého rozširovania, si lídri vtedajšej EÚ uvedomovali povinnosť zjednodušiť právny systém,
aby nebol postavený na toľkých právnych zmluvách.
2003- konvent o budúcnosti Európy- vypracoval Ú EÚ a ratifikoval ju

 zmluvy boli koncipované pre 6 zakladajúcich čenských štátov
 vznik novej právnej úpravy, ktorá by vytvorila nové
 bol zvolaný Konvent o budúcnosti E (orgán ad hog, ktorý vznikom zmluvy zanikol)

z existujúcich členských štátov a z novopristupujúcich členských štátov – hlava = bývalý Franc.
prezident

o úlohou bolo vypracovať základnú normu = Ústavná zmluva
o vypracovala sa, odovzdala orgánom EÚ
o nastal proces prijímania primárneho práva (právny akt musia prijať orgány EÚ +

musia prijať všetky štáty v priebehu 2 rokov – ratifikovať (schváliť) formou, ktorú určí
štát – napr. prezidentom, referendom)

o nebola ratifikovaná vo Francúzsku a Holandsku

 2006 Angela Merkel – Nemecko sa začalo zaoberať revíziou ústavnej zmluvy – vybrať dobré

podklady a opraviť sporné časti

 po polroku sa menilo predsedníctvo v EÚ – Nemecko chcelo spolupracovať s nastupujúcou

krajinou – Portugalskom = revízna zmluva prebiehala pod dohľadom Nemecka a Portugalska

 október 2007 – Lisabonská zmluva – proces ratifikácie

o problémy s ratifikáciou v Írsku – odmietla Lisabonskú zmluvu
o vypracoval sa Írsky protokol – požiadavky, pri splnení ktorých bude ratifikovaná

zmluva

o bola prerokovaná, pozmenená a v 2. ratifikačnom procese bola zmluva schválená

 v súčasnosti od 1.9. 2009 platí Lisabonská zmluva pozmenená o podmienky v Írskom

protokole

 EÚ je v procese transformačných zmien – pravdepodobne sa očakáva zmena Lisabonskej

zmluvy

 každá nesledujúca zmluva bola reevidovaním predchádzajúcej zmluvy
 Lisabonská sa volá – Zmluva o

o ESUO – bola založená na 50 rokov – platnosť ukončila 2002

 všetky právne vzťahy z ESUO sa preniesli na ES

o po Lisabonskej zmluve sa zmluva o ES aj s právnymi vzťahmi z ESUO nahradila

zmluvou o fungovaní EÚ – zrušila ES, pričom jeho právnym nástupcom sa stala EÚ,

o EÚ sa priznala medzinárodno-právna subjektivita
o = EÚ = subjekt zastrešujúci hospodársku a politickú integráciu a EURATOM – subjekt

zastrešujúci integráciu v oblasti atómovej energie

 pod pojmom LZ = Zmluva o fungovaní EÚ
 Zmluva o EÚ
 ďalšia revízna zmluva, ktorá nezrušila predchádzajúce zakladateľské zmluvy

len ich upravila

 súčasný právny stav v oblasti primárneho práva (zakladateľských zmlúv)

o platí:

 Zmluva o EÚ
 Zmluva o fungovaní EÚ
 Zmluva o EURATOM

o v znení predchádzajúcich zakladateľských a revíznych zmlúv
o zjednotila 3 piliere, no naďalej problematika bývalého 2. piliera – Spoločná

zahraničná a bezpečnostná politika zostala riadená osobitným režimom = režimom
jednomyseľnosti pri schvaľovaní právnych aktov, kde platí, že základom pre konanie
je rozhodnutie členských štátov a každý členský štát má právo veta (ak
s predkladaným opatrením nesúhlasí č