Prednáška č. 9

Verejná voľba (21.11.2007)

prednáška 9.

Ciele prednášky:

1. Vysvetliť ako sa rozhoduje vo VS
2. Charakterizovať pojem a predmet skúmania verejnej voľby
3. Rozlíšiť charakter kolektívneho rozhodnutia
4. Vysvetliť podstatu princípu a reprezentaívnej demokracie
5. Objasniť pravidlo jednomyseľného kompromisu a pravidlo väčšiny
6. Charakterizovať Condorcetovo kritérium pre rozhodovania a Condorcetov hlasovací paradox
7. Vysvetliť role jednotlivých subjetktov verejnej voľby

Teória verejnej voľby

                V trhovom sektore o produkcii rozhoduje dobyt a ponuka za existencie ceny. Vo verejnom sektore sa uvedený spôsob rozhodovania vylučuje. ( občan vyberá PS a dáva hlas). Vo VS je rad rozhodnutí  predmetom politického halasovania , keď peniaze  sú nahradené hlasmi  voličov.  Toto politické hlasovanie nazývame verejnou voľbou alebo kolektívnym hlasovaním.

                Verejnou voľbou sa rozhoduje  o alokácii, redistribúcii a stabilizačnej činnosti štátu. Rozhoduje sa o spôsobe a nástrojoch štátnych zásahov, o rozsahu a štruktúre VS, o množstve, štruktúre a spôsobe zabezpečenia  verených statkov. Verejnou voľbou sa však rozhoduje  aj o spôsobe  a nástrojoch prerozdeľovania,  o intenzite štátnych zásahov do vývoja makroekonomických ukazovaťeľov.

Problematike verejnej voľby sa venuje teória verejnej voľby a využíva sa vo všetkých oblastiach, v ktorých trhový mechanizmus rozhodovania  je potrebné  z akýchkoľvek dôvodov nahradiť politickým systémom. Teória verejnej voľby vysvetľuje dôvody, zákonitosti  a charakter individouálneho správania pri prijímani kolektívnych rozhodnutí v rámci politického správania. Predmetom štúdia teórie verejnej voľby sú tieto otázky:

1. Ako sa prejavujú preferencie jednotlivcov v oblasti fiškálnej politiky?
2. Ako sa jednotlivé názory transformujú do kolektívnych rozhodnutí?
3. Ako vláda rozhoduje o týchto záležitostiach?

Kolektívne rohodovanie

V prípade, že by v NH neexistoval verejný sektor, čím  by sa teda nerealizovali kolektívne

akcie a priame kolektívne rozhodnutia, úroveň uspokojenia  jednotlivých členov spoločnosti

by boli nízke. ( vzdelávanie, výstavba diaľníc, sociálne zabezpečenie....).

Logika kolektívneho  rozhodovania (obrázok 1)

 

eeE

eeF

skupina  B

Eeskupina A

 

E – dôchodky dostupné bez kolektívnej akcie

F – dôchodky dostupné po kolektívnej akcii

Otázkou však ostáva, či vštky kolektívne rozhodnutia  sú prospešné a vyvolávajú

zvýšenie efektívnosti.

Kolektívne rozhodnutia môže byť:

1. Efektívne – dôchodky aspoň jedej skupiny sa zýšia, pričom dôchodky iných sa neznížia.
2. Redustribučné – ide o redistribúciu dôchodkov medzi  príjmovými skupinami, ako dôsledok zlepšenia situácie jednej skupiny na úkor druhej.
3. Škodlivé – keď si všetci obyvatelia pohoršia, znížia sa ich dôchodky, hovoríme o zlyhaní vlády.

Obrázok 2        W E

W

R

W P

F

Skupina A

Skupina B

 

E – dôchodky dostupné bez kolektívnej akcie (bod laisser fair)

F – dôchodky dostupné po kolektívnej akcii

E – P – rozhodnutie, ktoré je paretovsky efektívne

E – R – rozhodnutie redistribučné

E – W - rozhodnutie redistribučne škodlivé

Priama a reprezentatívna demokracia

Volebný proces sa  v demokratickej spoločnosti môže realizovať v 2 základných formách:

1. Fornou priamej demokracie – predstavuje priamu voľbu, keď občania rozhodujú priamo a samostatne. Volebného procesu sa zúčastňuje každý volič, nevolí sa teda prostredníctvom zástupcov.
2. Formou reprezenatívnej demokracie – volič si volí reprezentantov svojich záujmova to na základe ich volebných programov. Dochádza k preneseniu rozhodovacej právomoci záujmov na volených zástupcov, čo uľachčuje vyjednávanie, ktoré  sa realizuje medzi menším počtom rozhodovateľov.

Systém reprezentatívnej  demokracie

1. Pomerné zastúpenie
2. Väčšinové zastúpenie