výcuc

Funkcie tretieho sektora

 Funkcia sociálna

 Funkcia servisná – poskytovanie špecifických

hmotných statkov a služieb

 Funkcia participačná – uspokojuje potrebu

združovať sa, aktívne sa podieľať na činnosti

 Funkcia politická – prínos k demokratizácii

spoločnosti

Procesy, ktoré ovplyvňujú expanziu tretieho sektora
Tlaky zdola: Považujú sa za najdynamickejšiu silu.
Pochádzajú od jednotlivcov, ľudí, ktorí majú
prirodzenú túžbu zmeniť veci okolo seba, aktívne sa
zapájať do vytvárania lepšej kvality života.
Povzbudenie zvonku: úlohu tu zohrávajú tri subjekty :

 Cirkev

 Súkromné dobrovoľné organizácie

 Rozvojové agentúry

Tlaky zhora: Ide o podporu vlády tretiemu sektoru
prostredníctvom vytvárania vhodných podmienok
(napr. legislatíva podporujúca rozmach tretieho
sektora, dotácie, granty a pod.)
Udalosti podporujúce expanziu tretieho sektora
1. Kríza sociálneho štátu - Nárast výdavkov na

sociálnu politiku sa stal neúnosným. Tak sa
organizácie v treťom sektore stali vhodnou
alternatívou k štátom poskytovaným službám.

2. Kríza rozvoja – Celosvetový nárast chudoby.

Najúčinnejšou podporou bolo podnietiť
k hľadaniu vlastných zdrojov a motivácie –
„assisted self-reliance“ –pomoc pri preberaní
zodpovedností za seba, participatívny rozvoj.

3. Kríza životného prostredia - Vznikali „zelené

hnutia“, prerástli dokonca do politickej línie.

4. Kríza socializmu - Pád socialistického režimu

spôsobil hľadanie nových možností ako napĺňať
ekonomické a sociálne potreby.

5. Komunikačná revolúcia - objav a rozšírenie

počítačov a ved. – technický pokrok umožnil ľahšie
a efektívnejšie organizovať rôzne občianske a
dobrovoľnícke aktivity po celom svete.

6. Revolúcia ekonomického rastu - Rast ekonomiky,

bohatstva, príjmov umožňuje zapájať sa
intenzívnejšie do občianskeho života.

Teória vzájomnej závislosti

: Lester Salamon sa

domnieva, že organizácie v treťom sektore omnoho
rýchlejšie reagujú na potreby ľudí, sú aktívnejšie,
adresnejšie a pružnejšie pri poskytovaní pomoci. To
vyvoláva úvahy, že štát by mal spolupracovať.
Oblasti spolupráce:
 organizácie v treťom sektore odhaľujú “ tzv. biele

miesta v uspokojovaní potrieb“ , ako podnety pre
zlepšovanie činnosti vládnych aktivít,

 na druhej strane im štát môže prenechať výkon

určitých činností

Neziskové organizácie (NO)
V najširšom slova zmysle sú verejnoprospešné
organizácie, ktoré nie sú zriadené za účelom

dosahovania zisku. V prípade vytvorenia zisku platí, že
ho musí reinvestovať do hlavnej činnosti.
Funkcie NO :
 Servisná funkcia.

 Advokátska funkcia.

 Expresívna funkcia.

 Demokratizačná funkcia. (budovanie komunít)

 Inovačná funkcia.

Charakteristické znaky NO:
 Formálna štruktúra

 Cieľom nie je zisk.

 Produkcia statkov obmedzená konkrétnym

sortimentom.

 Samosprávny princíp.

 Môžu dostávať príspevky z verejných rozpočtov.

 Dobrovoľníctvo.

Vývoj a

formovanie tretieho sektora v

SR

1. etapa. Uhorsko - Spolky na stavovskom princípe.
2. etapa. 19. stor. - vznik spolkového práva
3. etapa. rozpad R – U, ČSR – spolková horúčka.
4. etapa. 2. svetová vojna - Mnohé spolky zrušené.
5.etapa. obnovená ČSR (cesta socialistického vývoja)
- Spolky podriadené centralistickému štátu.
6. etapa od 1989 (od zamatovej revolúcie) – návrat
k demokratickému režimu. Podľa M. Vašečka prešiel
odvtedy 3. sektor výraznými zmenami:
 Diverzifikácia. Rozpadli sa socialistické veľké

organizácie. Prijatý zákon o združovaní občanov.

 Konsolidácia a profesionalizácia. Predstavitelia

a pracovníci NO sa profesionálne vzdelávali.

 Emancipácia. Zhoršili sa vzťahy medzi vládou a 3.

sektorom. Nástup zahraničných grantových
programov. Zákon o nadáciách.

 Mobilizácia. Prejavila sa najmä aktivitami NO

v predvolebnej kampani. V tomto období sa
legislatívne dotvoril proces tvorby 3. sektora.

 Stabilizácia. Precizovalo sa postavenie organizácii

3. sektora. Zriadená Rada vlády pre mimovládne
neziskové organizácie ako poradný orgán vlády.

Hlavné problémy 3. sektora v

SR v

súčasnosti:

 nedostatočne zabezpečené financovanie

 sponzorstvo a filantropia sa ešte len vyvíjajú

 nedokončená privatizácia súčasných RO a PO

 negatívne postoje politikov a úradníkov

 neexistuje komplexná legislatívna úprava

Argumenty v prospech NO:
 finančná podpora od štátu je bežná aj vo

vyspelých demokraciách

 NO nie sú od štátnych dotácií závislé úplne

 ťažkosti so získavaním finančných zdrojov od

súkromných darcov sú typické všade vo svete

Politické strany a hnutia
Registrácia
•

Vzniká zápisom do registra strán. Sídlo - SR.

•

MV , odbor vnútorných vecí sekcie VS.

Návrh podáva prípravný výbor, najmenej trojčlenný.
Prílohy k registrácii

•

zoznam občanov, ktorí súhlasia, min. 10 000

•

stanovy strany vo dvoch vyhotoveniach

•

doklad o zaplatení správneho poplatku 20 000,

•

adresa sídla strany, podpísané splnomocnencom

Záujmové združenia právnických osôb
PO na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie
iného účelu môžu vytvárať záujmové združenia.
Založenie združenia
Zakladateľská zmluva alebo Zápisnica z ustanovujúcej
členskej schôdze. K tomu stanovy a určenie osôb
oprávnených konať v mene združenia.
Zápis do reg. združení (obvodný úrad v sídle kraja)
Predmetom činnosti - najmä uspokojovanie
oprávnených záujmov a potrieb zakladateľov.
Združenia obcí
Predmet činnosti združenia
Najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné
prostredie, miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a
miestny cestovný ruch. Reg. orgán – obvodný úrad
K návrhu na registráciu sa prikladajú tieto doklady
•

zmluva o založení združenia obcí podpísaná
starostami s uvedením ich mena, priezviska,
rodného čísla, bydliska, funkcie a názvu obce

•

uznesenie o schválení zmluvy obcami

•

oznámenie kto je splnomocnencom

•

stanovy združenia

Cirkvi a

náboženské spoločnosti

Dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej
viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k
náboženskej viere na základe vnútorných predpisov
príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Sú právnické osoby - môžu sa vzájomne združovať,
utvárať komunity, rehole, spoločnosti.
V Slovenskej republike je cirkev od štátu oddelená.
Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje
záležitosti samy. Štát uznáva len tie cirkvi a
náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované.
•

Pokiaľ chce byť uznaná ako cirkev, musí požiadať o
registráciu Ministerstvo kultúry SR.

•

Návrh podáva najmenej trojčlenný prípravný
orgán ak sa preukáže, že sa k nemu hlási
aspoň 20 000 plnoletých s trvalým pobytom v SR

•

K návrhu sa prikladá základný dokument
zakladanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti

•

Môžu taktiež poskytovať duchovné a hmotné
služby, vlastniť majetok a mať iné majetkové a
nehmotné práva, zriaďovať a prevádzkovať
účelové, zdravotnícke zariadenia, atď.

Náboženské štruktúry sa často prekrývajú s
neziskovými organizáciami a považujú samy seba za
súčasť tretieho sektora. To sa týka predovšetkým
charitatívnych cirkevných organizácií, u ktorých
„verejnoprospešnosť“ nie je úzko viazaná na záujmy a
presadzovanie sa tej ktorej cirkvi.
Spoločenstvá vlastníkov bytov a

nebyt. priestorov

Časti domu, pozemku. Zmluva o SVBaNP. Obv. Úrad.
Medzisektorová spolupráca

Partnerstvo - vzťah, v ktorom jednotlivci alebo
organizácie majú rovnakú snahu dosiahnuť spoločný
cieľ a pri zadefinovaní zodpovedností a právomocí
spolupracujú ako partneri.
Formy spolupráce (cez aktivity): poskytovanie
financií, vecných statkov, výmena skúseností,
organizovanie spoločných akcií, spoločné projekty,
odborná pomoc a poradenstvo.
Spolupráca podnikateľského a 3. Sektora (dôvody):
profit (zisk), power (sila), premises (budovy), product
(produkt), people (ľudia).
Spolupráca organizácií 3. sektora a samosprávy
predpoklady pre vzájomnú kooperáciu:
 predstavujú decentralizačný, samosprávny prvok

 ich poslanie sa často prekrýva

 spravidla pracujú v úzkom spojení s miestnym

prostredím (komunitou)

 reprezentujú aktívny občiansky postoj

 relatívny stupeň autonómie

Bariéry spolupráce NGO s ostatnými organizáciami
 nedôvera, obavy zneužitia, zlyhania,

 nedostatok informácií, nepochopenie partnerstva

 neochota angažovať sa

 „čierne ovce“ vo všetkých sektoroch

 tradície v spoločnosti

 nedostatok financií

 rivalita

 časová náročnosť.

Problémy medzisektorových partnerstiev
 neujasnenosť pojmov, východísk, koncepcií.

 nedostatočné skúmanie predpokladov a možností

rozvoja partnerstiev.

 zabehnuté je preberanie cudzích modelov

spolupráce – chýba vlastná reflexia problému.

 chýbajúci systémový prístup k spolupráci. Nie sú

ujasnené ciele, úlohy zúčastnených strán, atď.

 nerovnovážne postavenie.

 deklaratívny charakter mnohých partnerstiev -

chýba reálna zmysluplná spolupráca.

Spoločenská zodpovednosť v podnikaní je záväzok
podnikania prispievať k udržateľnému ekonomickému
rozvoju, k práci so zamestnancami, ich rodinami,
miestnou komunitou a spoločnosťou všeobecne za
účelom zlepšenia kvality ich života.
 1. Kladie dôraz na rozvoj, nie rast

 2. Kvalita života

 3. Zainteresované skupiny, ovplyvnené

podnikaním (stakeholders)

 4. Týka sa podnikania všeobecne

Sociálny kapitál - počet formálnych aj neformálnych
občianskych iniciatív pôsobiacich v komunite, resp. v
regióne, hustotu ich vzájomných prepojení a sietí a od
nich sa odvíjajúcu úroveň vzájomnej dôvery.
Umožňuje realizovať zámery, pružne využívať
príležitosti a čeliť hrozbám pred komunitou.
Problematika SK je rozdelená do piatich okruhov:
 - participácia, sociálne záväzky

 - kontrola a účinnosť

 - zmysel pre komunitu a hodnotenie jej vlastností

 - sociálna interakcia, siete, podpora

 - dôvera, reciprocita a sociálna kohézia

Komunitný rozvoj znamená budovanie aktívnych a
udržateľných komunít, ktoré sú založené na sociálnej
spravodlivosti a vzájomnom rešpekte. Je to postupné
odstraňovanie bariér, ktoré znemožňujú ľuďom
participovať na veciach, ktoré ovplyvňujú ich život...
Komunita - Pod komunitou chápeme skupinu ľudí,
ktorých niečo spája a ktorí sa pre niečo spájajú. Pod
komunitou rozumieme obyvateľov obce, mestskej
časti, mikroregiónu, geograficky izolovanej lokality...
Riadenie (manažment)
 NGO je systémom rôznych prvkov a vzťahov

medzi nimi, ktorých fungovanie smeruje
k určitému cieľu a tento systém je potrebné riadiť.

 M je dynamický proces, ktorý má niekoľko funkcií

(plánovanie, organizovanie, kontrola)

 Manažment je dosahovanie cieľov prácou so

zdrojmi a prostredníctvom ľudí.

Odlišnosti manažmentu NGO od podnikového
 disponujú komplexnejším cieľovým systémom

 portfólio výstupov je veľmi rôznorodé

 špecifický personálny manažment

 rôzne fázy organizačného vývoja

 kombinované viaczdrojové financovanie

 dôležitú úlohu zohráva marketing a komunikácia

 významné postavenie má manažment zmien

Plánovanie ako jedna zo základných funkcií
 Plánovanie je MF zameraná na budúci vývoj

organizácie, prostredníctvom ktorej formulujeme
ciele a cesty na ich dosiahnutie

 plán – konkrétny nástroj riadenia, poskytuje

racionálnu cestu pre dosiahnutie cieľov

Stratégia
Písomný dokument, ktorý určuje dlhodobé
smerovanie organizácie. Dôvody vypracovania:

 Poznať presne svoje poslanie

 Definovať svoje priority a hodnoty

 Predvídať zmeny a byť pripravený

 Vedieť stanoviť a zvyšovať svoju výkonnosť

Vízia
 cieľová stanica, obraz konečného ideálneho stavu

 zameriava sa na dlhodobú perspektívu -nemala

by sa často meniť

 stručná, výstižná a jasná oznamovacia veta

 opisuje statické štádium

 môže byť rovnaká pre viaceré NGO

Poslanie – misia
 Odpovedá čo je zmyslom vzniku, je podstatou

existencie , je cestou k dosiahnutiu vízie.

 Správne formulovanie by malo byť zamerané

na klienta – vymedziť presne cieľovú skupinu

 dosiahnuteľné, motivujúce, špecifické.

Organizovanie ako jedna zo základných funkcií
Úlohou je účelne vymedziť a hospodárne zaistiť

plánované i neplánované činnosti pri plnení cieľov
a ďalších potrieb organizačnej jednotky alebo jej časti.
Organizovanie v

najširšom zmysle je založené na

 deľbe práce – špecializácii

 koordinácii činností a vzťahov ľudí, ktorí ich

vykonávajú

 primeranom vymedzení právomoci

a zodpovednosti zúčastnených subjektov
v organizovaných procesoch.

Organizačná štruktúra = útvary a pracoviská
v organizáciách, ich usporiadanie, interakcie a väzby
medzi nimi.
Funkčná štruktúra zoskupuje jednotlivé odbory na
základe rovnakých alebo príbuzných činností. V rámci
potreby sa do štruktúry implementujú aj pomocné
útvary - štáby a vtedy sa stretneme aj s označením
líniovo-štábna štruktúra, kde všetky procesy
prebiehajú po línii “nadriadený – podriadený“.
Projektová štruktúra - Z pôvodnej OŠ sa vyčlenia
členovia projektového tímu, ktorí na dobu trvania
projektu podliehajú novému vedúcemu –
koordinátorovi projektu.
Maticová OŠ je špecifickou v tom, že členovia
projektového tímu ostávajú zároveň na svojich
pôvodných miestach počas celej doby projektu.
Delegovanie ako súčasť organizovania
Delegovanie znamená prideliť pracovníkom spolu s
úlohami aj zodpovedajúce rozhodovacie právomoci a
zabezpečiť, aby na ich vykonanie mali k dispozícii
nevyhnutné podmienky a zdroje.
Nevhodné úlohy pre delegovanie – dôležité
a významné úlohy, úlohy dôverného charakteru,
úlohy, ktoré sú povinnosťou manažéra.
Vhodné úlohy pre delegovanie – rutinné práce, práce,
ktoré iní urobia lepšie, činnosti podporujúce
komplexnosť práce, umožňujúce rozvoj skúseností.
Je vhodné, ak vedúci pracovník deklaruje dôveru tým,
že nezasahuje do všetkého, aby neubil sebadôveru
spolupracovníka, ale zaujíma sa o výsledky, ktoré vie
pozitívne oceniť .
Financovanie NGO
Princípy financovania MNO
•

viaczdrojovosť,

•

spôsob nadobúdania zdrojov

•

hospodárenie s cudzími zdrojmi

•

úhrada nákladov prostredníctvom príjmov

•

projektovosť,

•

rozpočtovanie, účelová viazanosť

Verejné zdroje:
1. Zahraničné (Európska únia – štrukturálne fondy)
2. Domáce

 Priame

•

dotácie, granty, príspevky na činnosť,

•

príspevky na základe kontraktov a zmlúv

•

prerozdelenie výnosov z lotérií,

 Nepriame

•

Odpustenie daní a ciel

•

Asignácia 2% dane z príjmu FO a PO

•

Odpočet darov zo základu dane

Súkromné nadačné zdroje
1. Zahraničné - nielen priama podpora ale aj

zakladanie pobočiek, vyhľadávanie partnerov.

2. Domáce - fórum donorov, komunitné nadácie.
3. Podnikové - otázka motivácie. Jednorazovo alebo

opakovane (sponzorstvo, strategické partnerstvá)

Súkromné zdroje – individuálne darcovstvo, formy:

o

zrážky zo mzdy

o

verejné dobročinné akcie – benefičné akcie,

o

priamy kontakt,

o

členské príspevky ?

o

zasielanie pošty alebo telefonovanie

Samofinancovanie - proces, pri ktorom NO využíva
svoje kapacity na tvorbu a získavanie zdrojov pri
súčasnom napĺňaní svojho poslania.
Podnikanie je súčasť samofinancovania.
Fundraising
–

Je to starostlivo naplánovaná, organizovaná a
strategicky orientovaná činnosť neziskových
organizácií s cieľom “identifikovať, pritiahnuť a
získať zdroje na uspokojenie určitej potreby“.

–

Fundraising je proaktívna iniciatíva NO, ktorá sa
spolieha na filantropiu darcov, s cieľom
vybudovania vzájomne výhodného vzťahu a
prípadne aj dlhodobého partnerstva.

–

Fundraiser – koordinátor fundraisingu

Fundraising ako systematické plánovanie
1. Príprava fundraisingového projektu
2. Realizácia – hodnotenie, korekcie, komunikácia
3. Hodnotenie - analýza úspešnosti
1. Fundraisingový projekt
Základný predpoklad úspešného fundraisingu. Mali by
na ňom participovať všetci tí, ktorí sa do jeho
realizácie budú akýmkoľvek spôsobom zapájať.
Prípravná fáza fundraisingovej kampane – projektu

•

Analýza potrieb

•

Analýza externého prostredia

•

Analýza interného prostredia

Fundraisingový projekt:
–

Vychádza z prípravnej analýzy a z poslania

–

Určenie konkrétnych cieľov

–

Realizačný a časový plán aktivít

–

Zostaviť zoznam možných potenciálnych zdrojov

–

Vybrať a špecifikovať okruh darcov

–

Zoznam potenciálnych metód na získanie zdrojov

–

Výber vhodných metód

–

Realizácia

Marketing
Marketing je hľadanie a uspokojovanie potrieb
spôsobom, ktorý prináša pozitívne hodnoty pre obe
zúčastnené strany.
Externý marketing - sľuby, čo a ako môžu od nás
očakávať. Vytváranie dôveryhodného imidžu na trhu.
Interaktívny marketing – dodržiavanie sľubov.
Interný marketing - umožňovanie sľubov. Ak má byť

zákazník spokojný, je dôležité, aby bol spokojný
i poskytovateľ služby – spokojnosť prejde na zákazníka
Segmentácia trhu - rozdeľovanie a zoskupovanie
našich klientov podľa ich spoločných charakteristík.
Trhový segment - skupina klientov z celkového trhu,
ktorí majú niečo spoločné (špecifické produkty).
 Customer – zákazník, klient

 Environment – okolie, makrookolie, mikrookolie

 Product – statok vrátane úžitku, ktorý poskytuje

Marketingový mix
Účinný marketing pomáha nájsť potrebný produkt
alebo službu v správnom čase, na správnom mieste a
so správnym prístupom. Týmto štyrom nástrojom sa
hovorí „marketingový mix“ alebo tzv. „4 P“
- Produkt, Miesto, Cena, Komunikácia, Ľudské zdroje,
Procesy, Služba zákazníkovi.
Cieľ marketingu v NGO
•

identifikovať hlavné cieľové skupiny,

•

navrhnúť produkt,

•

distribučné cesty,

•

marketingovú komunikáciu na zabezpečenie
dlhodobého úspechu jej poslania a činnosti.

Produkt
Produkt je čokoľvek, čo je možné ponúknuť na trhu,
čo získa pozornosť, čo môže slúžiť na spotrebu, čo
môže uspokojiť určité prianie alebo potrebu.
 základný produkt/služba,

 očakávaný produkt/služba, t. j. základný a súhrn

základných podmienok, ktoré zákazník očakáva,

 rozšírený produkt/služba, odlišujúci sa tzv.

pridanou hodnotou k základnému produktu,

 potenciálny produkt/služba, zahŕňa všetky možné

pridané vlastnosti a zmeny, ktoré prinesú úžitok.

Cena

má odrážať hodnotu vnímanú spotrebiteľom.

Miesto a distribúcia
Miesto – priestor konečnej výmeny
Úlohou distribučnej politiky je zabezpečiť dostupnosť
produktu v momente, keď ho môžu využiť, v mieste,
kde ho môžu využiť a s prijateľnými nákladmi.
Komunikácia
Komunikačný mix:
 Reklama - vzbudiť pozornosť, zaujať... médiá

 Osobný predaj

 Podpora predaja

 Vzťahy s verejnosťou -public relations

Ľudské zdroje
 Tímová spolupráca

 2 skupiny – profesionáli a dobrovoľníci

 „interný marketing“ – prilákať, motivovať, školiť a

udržať kvalifikovaných pracovníkov

Procesy
Procesy zahŕňajú postupy, úlohy, časové rozvrhy a
mechanizmy, pomocou ktorých sú výrobky alebo
služby poskytované zákazníkovi.
Služby zákazníkovi
Dôvody: mení sa očakávanie a nároky zákazníka
Cieľom je budovanie dlhodobej a výhodnej spolupráce