Základné práva a slobody

Čl. 12
1 - Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné,
nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
2 - Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti,
jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k
národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo
iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Národná rada Slovenskej republiky

Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné
právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky.
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie
sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv,
príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného
zboru a poslanca Európskeho parlamentu.
Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci NRSR.
Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom
čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť
predsedovi NRSR. Ak mandátový a imunitný výbor
NRSR následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec
musí byť ihneď prepustený. Ak je poslanec vo výkone
väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej
republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo
vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo
veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď
do 30 dní. O odpovedi na interpelácie sa v NRSR koná
rozprava, ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere.
Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným
vyhlásením na schôdzi NRSR. Ak mu v tom bránia
vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne do rúk
predsedu NRSR; v takom prípade mandát poslanca
zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia.
Mandát poslanca zaniká

a) uplynutím volebného obdobia,
b) vzdaním sa mandátu,
c) stratou voliteľnosti,
d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e) vznikom nezlučiteľnosti,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,

ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný
trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený
za trestný čin, a súd nerozhodol o podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody.

NRSR môže uznesením prerušiť svoje zasadanie.

Dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace
v roku. Počas prerušenia zasadania vykonávajú
svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a
výbory. Počas prerušenia zasadania predseda
NRSR môže zvolať schôdzu aj pred určeným
termínom. Urobí tak vždy, ak o to požiada vláda
SR alebo najmenej pätina poslancov.

Neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch,

ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom
uznesie Národná rada Slovenskej republiky
trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

Na vyslovenie súhlasu s

medzinárodnou zmluvou je

potrebný súhlas nadpol. väčšiny všetkých poslancov.
Na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní
prezidenta, na podanie obžaloby na prezidenta a na
vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas
aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky
patrí najmä:

a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných

zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,

b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe

do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými
štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,

c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,
d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas so zmluvami,
e) zriaďovať zákonom ministerstvá a iné orgány ŠS,
f) rokovať o programovom vyhlásení vlády,

kontrolovať jej činnosť a rokovať o dôvere vláde,

g) schvaľovať štátny rozpočet,
h) rokovať o základných otázkach vnútornej,

medzinárodnej, hospodárskej a inej politiky,

i) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu

Najvyššieho kontrolného úradu a troch členov
Súdnej rady Slovenskej republiky,

j) uznášať sa o vypovedaní vojny a o uzavretí mieru,
k) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo

územia Slovenskej republiky,

l) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných

ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.

Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí
a odvoláva v tajnom hlasovaní NRSR nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je
zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky

a) zvoláva a riadi schôdze NRSR,
b) podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony,
c) prijíma sľub poslancov NRSR,
d) vyhlasuje voľby do NRSR, voľbu prezidenta a

voľby do orgánov územnej samosprávy,

e) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní

prezidenta Slovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky

Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15
poslancov alebo občania na základe petície podpísanej
najmenej 15 000. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky
najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé
kolo volieb sa neuskutoční a predseda NRSR vyhlási
do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do
60 dní od ich vyhlásenia.
Sľub skladá pred NRSR do rúk predsedu Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

Prezident:

a) dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.

Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže
preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so
súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,

b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky

návrh na rozhodnutie o súlade medzinárodnej
zmluvy s ústavou alebo s ústavným zákonom,

c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich

diplomatických misií,

d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady,
e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky.

Toto právo nemôže uplatniť počas posledných
šiestich mesiacov svojho volebného obdobia,
počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného
stavu. Prezident rozpustí Národnú radu v prípade,
ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta
nebol prezident odvolaný,

f) podpisuje zákony,
g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov

vlády a prijíma ich demisiu,

h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných

orgánov, vyšších štátnych funkcionárov, rektorov
vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských
profesorov, vymenúva a povyšuje generálov,

i) udeľuje vyznamenania, ak nesplnomocní iný orgán,
j) odpúšťa a zmierňuje tresty formou individuálnej

milosti alebo amnestie,

k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl,

l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia

Národnej rady a uzatvára mier,

m) môže na návrh vlády nariadiť mobilizáciu

ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo
vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,

n) vyhlasuje referendum,
o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky

zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia,

p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy

o stave SR a o závažných politických otázkach,

r) má právo vyžadovať si od vlády a od jej členov

informácie potrebné na plnenie svojich úloh,

s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu,

predsedu a podpredsedu Ústavného súdu, prijíma
sľub sudcov ÚS a generálneho prokurátora,

t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a

podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho
prokurátora a troch členov Súdnej rady.

Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady
tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60
dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho
prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred
uplynutím funkčného obdobia, predseda Národnej rady
vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa
prvé kolo uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa
vyhlásenia voľby prezidenta.
Prezident sa môže funkcie vzdať; funkčné obdobie
skončí dňom doručenia písomného oznámenia tohto
rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Ten to písomne oznámi predsedovi NRSR.

Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie
ako šesť mesiacov, Ústavný súd vyhlási, že funkcia
prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa
skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta.
Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje
predseda Národnej rady na základe uznesenia
Národnej rady prijatého najmenej trojpätinovou
väčšinou všetkých poslancov, a to do 30 dní od prijatia
uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do
60 dní od jeho vyhlásenia.
Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie
ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na
prezidenta rozhoduje Národná rada trojpätinovou
väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva
na Ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne.
Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená
stratu funkcie a spôsobilosti ju opätovne získať.

Vláda Slovenskej republiky

Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní
predstúpiť pred Národnú radu, predložiť jej svoj
program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.
Ak Národná rada vysloví vláde nedôveru, prezident
Slovenskej republiky vládu odvolá. Člen vlády môže
podať demisiu prezidentovi. Ak demisiu podá predseda
vlády, demisiu podá celá vláda.
Vláda rozhoduje v

zbore:

a) o návrhoch zákonov,
b) o nariadeniach vlády,
c) o programe vlády a o jeho plnení,
d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie

hospodárskej a sociálnej politiky SR,

e) o návrhoch štátneho rozpočtu,
f) o medzinárodných zmluvách , ktorých

dojednávanie preniesol na vládu prezident,

g) o súhlase s prenesením dojednávania

medzinárodných zmlúv na jej členov,

h) o podaní návrhu na Ústavný súd , aby rozhodol o

súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy
s ústavou a s ústavným zákonom,

i) o zásadných otázkach vnút. a zahraničnej politiky,
j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného

opatrenia na verejnú diskusiu,

k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,

l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,

m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych

funkcionárov

v prípadoch ustanovených

zákonom a troch členov Súdnej rady,

n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu,

výnimočného stavu a na ich koniec, o vyhlásení a
skončení núdzového stavu.

Ústavný súd Slovenskej republiky

Ústavný súd rozhoduje o

súlade:

a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a

s medzinárodnými zmluvami,

b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych

predpisov ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými
zákonmi, s medzinárodnými zmluvami,

c) všeobecne záväzných nariadení s ústavou,

ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami
a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,

d) všeobecne záväzných právnych predpisov

miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne
záväzných nariadení orgánov územnej
samosprávy s ústavou, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami, atď.

 Ústavný súd rozhoduje

o sťažnosti proti

rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

 o ústavnosti volieb prezidenta, volieb do

Národnej rady, volieb do orgánov územnej
samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

 o sťažnostiach proti výsledku referenda a

ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta.

 či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení

činnosti politickej strany alebo politického hnutia
je v zhode s ústavnými a inými zákonmi.

 o obžalobe NRSR proti prezidentovi vo veci

úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady.

 či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného alebo

núdzového stavu bolo vydané v súlade s ústavou
alebo s ústavným zákonom.

Rozhodnutia podľa predchádzajúcich odsekov sú
záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické
osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú.

Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh:

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd,
e) generálny prokurátor,

Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených
hore. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou
väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina
nedosiahne, návrh sa zamietne. O ostatných veciach
rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Senát
sa uznáša nadpolovičnou väčšinou.
Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať
opravný prostriedok.
Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Sudcov
vymenúva na návrh Národnej rady na dvanásť rokov
prezident. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje
dvojnásobný počet kandidátov.
Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný
občan SR, ktorý je voliteľný do Národnej rady,
dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické
vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom
povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane
vymenovaná za sudcu ústavného súdu.
Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého
zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu
vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident.
Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo
vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.
Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči

predsedovi Najvyššieho súdu, podpredsedovi
Najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi.
Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať
písomným oznámením predsedovi ústavného súdu.
Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím
kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné
oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

Prezident sudcu ústavného súdu odvolá:

a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku

za úmyselný trestný čin,

b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného

súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom
funkcie sudcu ústavného súdu,

c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje

na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok

d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady.

Súdy Slovenskej republiky

Súdna rada Slovenskej republiky

Predsedom Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu.
Jej ďalšími členmi sú

a) ôsmi sudcovia, volia a odvolávajú sudcovia,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva NRSR,
c) traja členovia, vymenúva a odvoláva prezident,
d) traja členovia, vymenúva a odvoláva vláda.

Za člena Súdnej rady podľa b) až d) možno ustanoviť
osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov praxe.
Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí:

a) predkladať prezidentovi návrhy kandidátov na

sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,

b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
c) predkladať prezidentovi návrhy na vymenovanie

predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu
a návrhy na ich odvolanie,

d) predkladať vláde návrhy kandidátov na sudcov,

ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku
v medzinárodných súdnych orgánoch,

e) voliť a odvolávať členov a predsedov

disciplinárnych senátov,

f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov pri

zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,

Súdy rozhodujú v

senátoch

, ak zákon neustanoví, že

rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na
rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia
z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť
aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti
rozhodnutiu zamestnanca súdu je prípustný opravný
prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Sudcov vymenúva a odvoláva prezident na návrh
Súdnej rady; vymenúva ich bez časového obmedzenia.
Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej

republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady,
dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské
právnické vzdelanie.

Predsedu Najvyššieho súdu a

podpredsedu

Najvyššieho súdu vymenúva na návrh Súdnej rady zo

sudcov Najvyššieho súdu prezident na päť rokov. Tá
istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu alebo
podpredsedu Najvyššieho súdu najviac v dvoch po
sebe nasledujúcich obdobiach.
Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným
oznámením prezidentovi. Jeho funkcia v takom
prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v
ktorom bolo písomné oznámenie doručené.
Prezident na návrh Súdnej rady môže sudcu odvolať,

a) ak mu zdravotný stav nedovoľuje najmenej počas

jedného roka vykonávať sudcovské povinnosti,

b) ak dosiahol vek 65 rokov.

Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom
alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.

Prokuratúra Slovenskej republiky

Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy
fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Je povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia:



na predchádzanie porušovania zákonnosti,



na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti,



na obnovu porušených práv a vyvodenie
zodpovednosti za ich porušenie.

Ústava SR neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry len na
presadzovanie záujmov štátu, či na pôsobnosť v
trestnej oblasti. Na druhej strane jej však nedáva
mocenské oprávnenia. Prokurátor nemá oprávnenie
zasahovať do základných ľudských práv a slobôd, tzn.
že nerozhoduje o:



vzatí do väzby,



porušení tajomstva prepravovaných správ,



vykonaní domovej prehliadky,



inom narušení domovej slobody.

Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a
najvyšší orgán prokuratúry, ktorý je nadriadený
ostatným prokuratúram. Sídli v Bratislave a na jej čele
stojí generálny prokurátor.
Generálna prokuratúra SR:



zabezpečuje plnenie úloh patriacich do
pôsobnosti generálneho prokurátora,



riadi, organizuje a kontroluje činnosť
podriadených prokuratúr,



dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a
všeobecne záväzných právnych predpisov
podriadenými,



vedie register trestov a zabezpečuje ochranu
údajov uvedených v registri trestov.

Generálny prokurátor stojí na čele prokuratúry. Jeho
funkčné obdobie je sedem rokov. Do funkcie môže byť
vymenovaný najviac na dve po sebe nasledujúce
funkčné obdobia.
Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len
prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov
a ktorý aspoň päť rokov vykonával justičnú prax.
Generálneho prokurátora možno odvolať z funkcie
pred uplynutím jeho funkčného obdobia len vtedy, ak:


bol súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo jeho spôsobilosť bola obmedzená,



stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,



bol odsúdený za spáchanie trestného činu,



stal sa členom politickej strany alebo hnutia,



začal činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou,



nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov
vykonávať funkciu po čas dlhší ako jeden rok,



nemá trvalý pobyt na území SR.

Národnej rade

podáva

raz za rok správu o činnosti

prokuratúry, z ktorej vyplýva stav zákonnosti. Má
právo byť prítomný na schôdzach národnej rady. Môže
podávať návrhy na voľbu kandidátov za sudcov
Ústavného súdu. Predsedovi národnej rady môže
predložiť podnety na prijatie zákonov, ich zmeny
a doplnenia.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky

je oprávnený

podať:



návrh na začatie konania o súlade práv. predpisov,



návrh na začatie konania o výklad ústavných
zákonov, ak je vec sporná,



sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb
do národnej rady alebo do orgánu územnej
samosprávy alebo proti výsledku volieb,



sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť voľby
a odvolania prezidenta Slovenskej republiky,



sťažnosť proti výsledku referenda alebo ľudového
hlasovania o odvolaní prezidenta,



návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení
politickej strany alebo politického hnutia.

Prokurátor je oprávnený podať protest proti
a) všeobecne záväznému právnemu predpisu
vydanému orgánom verejnej správy, a to
1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu
štátnej správy, 2. všeobecne záväznému nariadeniu
územnej samosprávy, 3. všeobecne záväznému
právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy,
b) opatreniu,
c) rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon.
Prokurátor môže podaný protest vziať späť. Proti
rozhodnutiu o proteste prokurátora môže prokurátor
podať nový protest. Orgán VS, ktorý vybavuje protest,
je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní
protestu, ak o to prokurátor požiada. Konanie o
proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa
rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným orgánom verejnej správy,
opatrením alebo rozhodnutím bol porušený
zákon .alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Verejný ochranca práv

Nezávislý orgán, ktorý sa podieľa na ochrane
základných práv a slobôd fyzických osôb a
právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je v rozpore
s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického
a právneho štátu.
Volí ho NRSR na obdobie piatich rokov z kandidátov,
ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov. Možno
zvoliť občana SR, ktorý je voliteľný za poslanca a v

deň voľby dosiahol 35 rokov. Nemôže byť členom
politickej strany ani politického hnutia.
Funkcia zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti
odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo stratou
voliteľnosti.
NRSR ho môže odvolať, ak mu zdravotný stav
dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov,
nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce
z jeho funkcie.