Občianske právo hmotné I. [3.10._6.10._13.10] ----- F

Občianske právo hmotné I.

fosokles
©2008

OBČIANSKE PRÁVO

I.

z hľadiska súkromného práva

Patrí do súkromného práva spolu s obchodným, rodinným, pracovným a medzinárodným
právom súkromným – subjekty si tu môžu svojou vôľou zakladať navzájom vzťahy, z kt. plynú
práva a povinnosti. Občianske právo je tzv.

všeobecné súkromné právo, toto postavenie je

dané postavením OZ, kt. je

lex generalis k ostatným častiam súkromného práva:

- medzinárodné právo súkromné – to zachytáva rôzne úpravy →

smernice EÚ, slúžia na to, aby ich štát transformoval do svojich predpisov; za to
nariadenia sú priamo súčasťou právneho poriadku, je ich tu viac ako smerníc

- tiež úzke väzby sú medzi OZ a OBZ – napr. úpravy záväzkového práva (zmluvy podľa

OZ a podľa OBZ)

- rodinné právo, všetci sú tu upravení, každý pochádza z rodiny, tu sa používa OZ,

najmä v oblasti vlastníckeho práva (manželské spoluvlastníctvo – dnes je už
prekonaný inštitút, čaká sa na jeho vyradenie)

- zákonník práce, v oblasti PP sa niekedy vôbec nemohol použiť OZ, dnes to už je možné

→ OZ je lex generalis, upravuje vzťahy, kt. tieto ostané kodexy súkromného práva neupravujú
– teda ak nie je niečo v danom právnom odvetví priamo upravené v jeho predpisoch,
postupuje sa vždy k OZ

II.

z hľadiska verejného práva

Verejné právo, tu patrí: ústavné, správne, trestné, finančné a daňové právo. Občianske právo
procesné je súčasťou verejného práva, je tu určený postup súdneho konania (TP a OSP),
Občiansky súdny poriadok rieši aj proces RP,PP, MPS, OP okrem OB.

- súvislosti správneho práva a OP – sú dané najmä tým, že pokiaľ ide o nadobúdanie

vlast. práva k nehnuteľnostiam, je potrebný aj súhlas správneho orgánu (z.č. 162/1995
o katastri nehnuteľností – predpis správneho práva s dôsledkami pre občianske
právo)

- finančné a daňové právo – všetko sa týka peňazí, najmä z pohľadu daňového práva je

dôležitá súvislosť s OP

PREDMET A POJEM

Typickým predmetom úpravy sú

majetkové vzťahy (ako aj napr. OBZ, ale rodinné právo

už ide do vzťahov rod. príslušníkov),

osobné (česť – nie je možné oddeliť od osobnosti)

a

osobnostné (fotka – je može oddeliť od osobnosti). Ďalší znak – subjekty majú rovné

postavenie, ani jeden nemôže druhému nič nanútiť, každý má slobodnú voľbu.

-

dôležitý je fakt, že OP upravuje tieto vzťahy ak ich neupravuje iný právny predpis
(napr. OBZ) – vyplýva to z postavenia OZ ako lex generalis

Fyzická osoba – človek, právnická osoba – rôznorodé subjekty (aj podľa OBZ, Zákona
o združovaní občanov a pod. – to sú verejnoprávne, súkromnoprávne inštitúcie) → tieto sú
subjekty OP. Vzťahy vznikajú za účelom uspokojovania potrieb, ochrany osobnosti a majektu.

Občianske právo hmotné I.

fosokles
©2008

Z.č. 514/2001 – zodpovednosť štátu za výkon verejnej moci – v niektorých prípadoch
vystupuje aj štát ako subjekt.

SYSTÉM OBČIANSKEHO PRÁVA

Rozlišujeme 5 častí:

I.

všeobecná časť – je to základ súkromného práva, aj pre všetky ostatné odvetvia

II.

vecné práva – hlavne vlastnícke právo, podielové spoluvlastníctvo (tiež aj
bezpodielove manželské), vecné práva k cudzej veci

III.

záväzkové právo – tu je veľa predpisov týkajúcich sa nehnuteľostí, aj iné
právne predpisy (nie len z OZ)

IV.

dedičské právo – tu sú tiež ďalšie predpisy (napr. OSP, Zákon o notároch)

V.

právo nehmotných statkov – know-how, právo duševného vlastníctva (tak
isto množstvo predpisov)

OBČIANSKY ZÁKONNÍK

Základný predpis OP a SP. lex generalis – ak osobitné predpisy neobsahujú potrebnú úpravu,
použie sa OZ. Bol viackrát novelizovaný, pôvodný je z.č. 40/1964 , novelizácia, kt. ho
kompletne zmenila je z.č. 509/1991.

o

štatutárny orgán – pomenovanie pre toho, kto je oprávnený za právnickú osobu
konať (Akciová spoločnosť – predstavenstvo, Nadácia – správca, s.r.o. – konateľ).

Má časti:

1. všeobecná časť – je zhodná s prvou časťou OP
2. vecná práva – množstvo ďalších predpisov
3. -
4. -
5. -
6. zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie
7. dedičské právo
8. záväzkové právo – všeobecná časť, zmluvné typy
9. záverečné a prechodné ustanovenia

Normy OP – dôležité je delenie noriem na kogentné a dispozitívne, je to veľmi praktické aj
v oblasti súkromného práva – dispozitívne normy ponúkajú možnosť zmeniť ustanovenia
a dohodnúť sa. V OZ nie je presne vymedzené, kt. sú kogentné a dispozitívne ustanovenia
(naopak v OBZ sú presne vymedzené).

→ §2 ods. 3 OZ – subjekty právnych vzťahov si môžu dohodnúť vlastné podmienky
týchto vzťahov, ak nie určené inak – napr. dedenie/zápis do katastra nehnuteľností

Právne predpisy k OZ:

1)

vykonávacie predpisy – napr. nariadenia vlády č. 87/1995

2)

doplňujúce predpisy – je ich tiež celý rad

3)

súvisiace predpisy – napr. notársky poriadok (dedičské právo)

Občianske právo hmotné I.

fosokles
©2008

Pôsobnosť OZ – či na daný právny problém je možné túto normu aplikovať; napr. jedna
právna udalosť vyvolá niekoľko právnych následkov (nábura opitý vodič so služobným autom
do domu, kt. zobral bez upovedomenia nadriadeného – trestnoprávna, občianskoprávna
a pracovnoprávna zodpovednosť).

Preto je dôležité rozlišovať pôsobnosť normy:

a) priestorová – na akom území platí zákonník (jednoznačne na území SR – nezáleží na

občianstve účastníkov právnych vzťahov)

b) vecná – čo je predmetom právneho vzťahu
c) osobná – na aké subjekty sa vzťahuje
d) časová – odkedy možno danú normu aplikovať; treba rozlišovať intertemporálne

ustanovenia a retroaktivita tiež nie je prípustná

Výklad noriem občianskeho práva – je dôležité objasniť si či je možné dané
ustanovenie vyložiť doslovne, zužujúco alebo rozširujúco – či je možné daný vzťah zahrnúť
pod danú normu.

Najčastejší je

rozširujúci výklad – zužujúci výklad je menej častý (napr. §704 – ohľadom

manželstva, konkrétne manželského nájmu). Tiež trebarozlišovať

autentický (napr.

dôvodové správy),

súdny výklad (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho

súdu a súdov SR) – ten je dôležitý z niekoľkých hľadísk, pri rozhodnutí je uvedená tzv.
právna veta – všeobecné stanovisko, ku kt. súd dospel pri prejednaní kauzy, je však natoľko
dôležitý, že je záväzný pri ďalšom rozhodovaní, ak sa týkajú tej istej spornej veci – preto je
dobré si naštudovať judikáty – sú to buď len čísla (R15), čísla a právne vety, ale aj popis
celého procesu v Z.z.;nekonkrétne popisy sú ďalej upravené v súdnych kolégiách (pr.
známeho judikátu – nárok na výhru počas trvania manželstva bez ohľadu na to, kto zaplatil
výherný los).

PRÁVNE SKUTOČNOSTI

Skutočnosti, s kt. právo viaže právne následky:

PRÁVNA SKUTOČNOSŤ ↓

PRÁVNY VZŤAH ↓(vznik, zmena a zánik)

PRÁVA A POVINNOSTI↓(vznik, zmena a zánik)

-

zánik právneho vzťahu nemusí mať za následok zánik práv alebo povinností

Delenie podľa závislosti na ľudskej vôli:

a)

subjektívne - závislé

-

najrozšírenejšou právnou skutočnosťou je

právny úkon, vzniká v dôsledku prejavu

vôle subjektov

Občianske právo hmotné I.

fosokles
©2008

Právny úkon:
1. jednostranný (závet)
2. dvojstranný (zmluva, najčastejšie)
3. viacstranný (zmluva o združení)

-

ďalej to môže byť

protiprávny úkon – zodpovednosť za škodu, bezdôvodné

obohatenie, vady a porušenie povinnosti plniť včas (za omeškanie)

-

ďalej to sú

konštitutívne rozhodnutia súdov a vytvorenie diela (nevyžaduje sa

spôsobilosť na právne úkony – preto sa nezaraďuje medzi právne úkony)

b)

objektívne – nezávislé

-

najčastejšie

právne udalosti

-

často súvisia so subjektívnymi, napr. ak blesk zapáli chatu a zhorí, nemusí to byť
právna udalosť – je to pohroma, ak napr. nie je uzavretá poistná zmluva

-

dôležitá udalosť je plynutie času (lehoty)

Právne skutočnosti rozlišuje tiež:

a) jednoduché – stačí jedna na nástup PP (darovanie hnuteľností – darovacia zmluva)
b) zložené – je ich potrebných viac (darovanie nehnuteľonosti – darovacia zmluva

a zápis do katastra)

PRÁVNE ÚKONY

Podľa §34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene a zániku a práv
a povinností, ku kt. tieto úkony smerujú – aby bol platný a vyhovoval predpisom, musí spĺňať
určité náležitosti:

1.

náležitosť osoby – či ten, kto robí prejav vôle, je spôsobilý (spôsobilosť na PÚ
fyzických osôb, právnické osoby – sú to fyzické osoby predstavujúce štatutárne
orgány) – po 18 r. má fyzická osoba

plnú spôsobilosť na PÚ, alebo starší ako 16 r.

v manželskom zväzku so súhlasom súdu

-

avšak aj maloletí môžu uskutočňovať niektoré právne úkony, kt. sú primerané
rozumovej vybavenosti ich veku; napr. kúpopredajné zmluvy, kt. predpetom
sú veci, kt. sú im primerané

-

ale osoba môže byť pozbavená spôsobilosti súdom a to:

a. negatívne – vymedzia sa úkony, kt. nemôže robiť
b. pozitívne – všetky úkony

2.

náležitosť vôle – zákon vyžaduje aby vôľa bola:
a. skutočná (daná) – ak nie je vôle, nie je úkon → absolútna neplatnosť

-

jedná sa o prejav, napr. ak by niekto niekto viedol ruku iného pri podpise
násilím – vôľe tu nie je daná

b. slobodná – bez rušivých a ovplyvňujúcich aspektov; je to buď fyzické donútenie

alebo bezprávna vyhrážka (psychické)
-

napr. „podpíš, inak ťa zabijem!“ – vôľa tu neni slobodná, ale naopak daná je

c. vážna – teda mieni vyvolaťdané právne následky

Občianske právo hmotné I.

fosokles
©2008

d. bezvadná (neomylná) – tu vystupuje omyl, rozoznávame:

a. vnútorný – vytváranie určitej vnútornej pohnútky (zámena daru a pôžičky)
b. vonkajší – v prejave vôle
-

omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným

a. podstatný – to je najmä:

i.

v predmete

ii.

v akosti

iii.

v osobe

iv.

v podstate právneho úkonu

b. nepodstatný – rôzne iné
-

len s podstatným omylom sú spojené právne následky

Tohto sa týka aj lesť – čo je úmyselne vyvolaný omyl.

3.

náležitosti prejavu – právny úkon má byť:
a. určitý – nie je možné zistiť obsah právneho úkonu a nie je možné nedostatky

odstrániť ani výkladom vôle, ani ustanoveniami zákona

b. zrozumiteľný – nezrozumiteľný je ak nemožno ostrániť nedostatky ani

výkladom pomocou vôle účastníkov – nie je možné zistiť čo saním malo vyjadriť
i.

relatívna (subjektívna) – len voči účastníkovi

ii.

absolútna (objektívna) – voči každému (nikto mu neporozumie)

-

aj keď je právny úkon neurčitý alebo nezrozumiteľný, je neplatný

4.

náležitosť pomeru vôle a prejavu – vôľa a jej prejav musia byť v súlade, inak
ide o absolútne neplatný právny úkon; nezhoda vôle a prejavu je:
a. vedomá – simulácia
b. nevedomá – vzniká v dôsledku omylu v prejave

5.

náležitosti predmetu – predmet musí byť možný a dovolený; nemožný úkon je
neplatný, ale treba rozlišovať medzi:

a. počiatočná nemožnosť - neplatnosť
b. následná nemožnosť – tu nejde o neplatnosť, ale o zánik záväzku

Obsah právnych úkonov – sú to zložky:

1)

podstatné – bez nich nie je platný (kúporedaj – cena, nemusí byť presne, alel aj
napr. vo vzorci a pod.)

2)

prirodzené – nie sú nevyhnutné a bežne sa vyskytujú

3)

náležité – vyskytujú sa pomenej, to sú najmä:
a.

podmienka – budúca neistá skutočnosť, musí byť tiež možná (na nemožnú
podmienku sa neprihliada) a dovolená (v súlade so zákonom a mravmi)

b.

uloženie času – to je na rozdiel od podmienky budúca istá skutočnosť

Typy právnych úkonov – sú dva:

a)

typické (pomenované) – sú priamo obsiahnuté v OZ

b)

atypické (nepomenované) – nemá ekvivalent v zákone

-

zmiešané zmluvy – obsahuje prvky viacerých zmlúv

Občianske právo hmotné I.

fosokles
©2008

Druhy právnych úkonov:

1) jednostranné, dvojstranné a viacstranné; treba od nich odlišovať x-subjektné

zmluvy (nejedná sa o strany)

2)

formálne – vyžadujú formu (najmä písomná, z hľadiska väčšej právnej istoty, napr.
pri prevode nehnuteľností, môže byť jednoduchá a sprísnená – tá je na základe
notárskej zápisnice); a

bezformálne

3)

adresované – napr. závet; a neadresované – nemusí dôjsť do sféry poznania
druhého účastníka

4) odplatné a bezodplatné
5) vôľové a reálne
6) inter vivos a mortis causa
7) kauzálne a abstraktné

Zmluvy – je to právny úkon, kt. vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných
prejavov vôle účastníkov; v podstate ide o dva jednostranné úkony:

i.

offereta – prejav jednej strany dostatočne určitý adresovaný jednej alebo
viacerým konrétne určeným osobám a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa byť týmto
návrhom viazaný v prípade jeho prijatia
a. platnosť a účinnosť zmluvy – je

platná momentom uzavretia (ak je perfektný

právny úkon);

účinnosť – vyvolanie právnych následkov dohodnutých

v zmluve na základe ďalšej právnej skutočnosti, kt. má nastať na základne
určitého dojednania v zmluve, alebo zákonom predpokladanej skutočnosti

-

v tejto súvislosti je §47 OZ je zbytočný – obsolentná právna norma

-

zrušenie návrhu na uzavretie zmlvy:
a. zrušenie – najneskôr kým príde návrh na uzavretie zmluvy, ale zvyčajne skôr
b. odvolanie návrhu – ak v lehote na rozmyslenie je odvolaný
c. neodvolateľnosť – nie je môžné, ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť
d. zánik – neprijatie v lehote, resp. márne uplynutie lehoty; pri ústnom návrhu, ak

nie je odpoveď okamžite, alebo ak sa adresát vyjadrí, že neprijíma
-

ak napr. sú zmeny alebo doplnky v zmluve – to už je akoby nový návrh

-

inak aj uplynutím primeranej doby, ak nebola stanovená

ii.

acceptatio – musí byť uskutočnené oprávnenou osobou, včas, bez výhrad,
doplnkov, zmien

Platnosť a neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) – veľmi dôležité pre celé súkromné
právo; dôsledky:

1)

absolútna - pôsobí voči všetkým, prihliada sa ex offo a pôsobí ex tunc

2)

relatívna – (v §40a – taxatívne vymedzné) súd neprihliada ex effo a účinky má ex
nunc