Obcianske pravo I. ZS

OBČIANSKE PRÁVO

I.

z hľadiska súkromného práva

Patrí do súkromného práva spolu s obchodným, rodinným, pracovným a
medzinárodným právom súkromným – subjekty si tu môžu svojou vôľou zakladať
navzájom vzťahy, z kt. plynú práva a povinnosti. Občianske právo je tzv. všeobecné
súkromné právo, toto postavenie je dané postavením OZ, kt. je lex generalis k
ostatným častiam súkromného práva:
-

medzinárodné právo súkromné – to zachytáva rôzne úpravy →

smernice EÚ, slúžia na to, aby ich štát transformoval do svojich predpisov; za to
nariadenia sú priamo súčasťou právneho poriadku, je ich tu viac ako smerníc
-

tiež úzke väzby sú medzi OZ a OBZ – napr. úpravy záväzkového práva (zmluvy

podľa OZ a podľa OBZ)
-

rodinné právo, všetci sú tu upravení, každý pochádza z rodiny, tu sa používa OZ,

najmä v oblasti vlastníckeho práva (manželské spoluvlastníctvo – dnes je už prekonaný
inštitút, čaká sa na jeho vyradenie)
-

zákonník práce, v oblasti PP sa niekedy vôbec nemohol použiť OZ, dnes to už je

možné
→ OZ je lex generalis, upravuje vzťahy, kt. tieto ostané kodexy súkromného práva
neupravujú – teda ak nie je niečo v danom právnom odvetví priamo upravené v jeho
predpisoch, postupuje sa vždy k OZ
II.

z hľadiska verejného práva

Verejné právo, tu patrí: ústavné, správne, trestné, finančné a daňové právo. Občianske
právo procesné je súčasťou verejného práva, je tu určený postup súdneho konania (TP
a OSP), Občiansky súdny poriadok rieši aj proces RP,PP, MPS, OP okrem OB.
-

súvislosti správneho práva a OP – sú dané najmä tým, že pokiaľ ide o

nadobúdanie vlast. práva k nehnuteľnostiam, je potrebný aj súhlas správneho orgánu
(z.č. 162/1995 o katastri nehnuteľností – predpis správneho práva s dôsledkami pre
občianske právo)
-

finančné a daňové právo – všetko sa týka peňazí, najmä z pohľadu daňového

práva je dôležitá súvislosť s OP

PREDMET A POJEM

Typickým predmetom úpravy sú majetkové vzťahy (ako aj napr. OBZ, ale rodinné právo
už ide do vzťahov rod. príslušníkov), osobné (česť – nie je možné oddeliť od osobnosti)
a osobnostné (fotka – je može oddeliť od osobnosti). Ďalší znak – subjekty majú rovné
postavenie, ani jeden nemôže druhému nič nanútiť, každý má slobodnú voľbu.
-

dôležitý je fakt, že OP upravuje tieto vzťahy ak ich neupravuje iný právny predpis

(napr. OBZ) – vyplýva to z postavenia OZ ako lex generalis
Fyzická osoba – človek, právnická osoba – rôznorodé subjekty (aj podľa OBZ, Zákona o
združovaní občanov a pod. – to sú verejnoprávne, súkromnoprávne inštitúcie) → tieto
sú subjekty OP. Vzťahy vznikajú za účelom uspokojovania potrieb, ochrany osobnosti a
majektu. Z.č. 514/2001 – zodpovednosť štátu za výkon verejnej moci – v niektorých
prípadoch vystupuje aj štát ako subjekt.

SYSTÉM OBČIANSKEHO PRÁVA

Rozlišujeme 5 častí:
I.

všeobecná časť – je to základ súkromného práva, aj pre všetky ostatné odvetvia

II.

vecné práva – hlavne vlastnícke právo, podielové spoluvlastníctvo (tiež aj

bezpodielove manželské), vecné práva k cudzej veci
III.

záväzkové právo – tu je veľa predpisov týkajúcich sa nehnuteľostí, aj iné právne

predpisy (nie len z OZ)
IV.

dedičské právo – tu sú tiež ďalšie predpisy (napr. OSP, Zákon o notároch)

V.

právo nehmotných statkov – know-how, právo duševného vlastníctva (tak isto

množstvo predpisov)
OBČIANSKY ZÁKONNÍK
Základný predpis OP a SP. lex generalis – ak osobitné predpisy neobsahujú potrebnú
úpravu, použie sa OZ. Bol viackrát novelizovaný, pôvodný je z.č. 40/1964 , novelizácia,
kt. ho kompletne zmenila je z.č. 509/1991.
o

štatutárny orgán – pomenovanie pre toho, kto je oprávnený za právnickú osobu

konať (Akciová spoločnosť – predstavenstvo, Nadácia – správca, s.r.o. – konateľ).

Má časti:
1.

všeobecná časť – je zhodná s prvou časťou OP

2.

vecná práva – množstvo ďalších predpisov

3.

-

4.

-

5.

-

6.

zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie

7.

dedičské právo

8.

záväzkové právo – všeobecná časť, zmluvné typy

9.

záverečné a prechodné ustanovenia

Normy OP – dôležité je delenie noriem na kogentné a dispozitívne, je to veľmi praktické
aj v oblasti súkromného práva – dispozitívne normy ponúkajú možnosť zmeniť
ustanovenia a dohodnúť sa. V OZ nie je presne vymedzené, kt. sú kogentné a
dispozitívne ustanovenia (naopak v OBZ sú presne vymedzené).
→ §2 ods. 3 OZ – subjekty právnych vzťahov si môžu dohodnúť vlastné podmienky
týchto vzťahov, ak nie určené inak – napr. dedenie/zápis do katastra nehnuteľností
Právne predpisy k OZ:
1)

vykonávacie predpisy – napr. nariadenia vlády č. 87/1995

2)

doplňujúce predpisy – je ich tiež celý rad

3)

súvisiace predpisy – napr. notársky poriadok (dedičské právo)

Pôsobnosť OZ – či na daný právny problém je možné túto normu aplikovať; napr. jedna
právna udalosť vyvolá niekoľko právnych následkov (nábura opitý vodič so služobným
autom do domu, kt. zobral bez upovedomenia nadriadeného – trestnoprávna,
občianskoprávna a pracovnoprávna zodpovednosť).
Preto je dôležité rozlišovať pôsobnosť normy:

a)

priestorová – na akom území platí zákonník (jednoznačne na území SR –

nezáleží na občianstve účastníkov právnych vzťahov)
b)

vecná – čo je predmetom právneho vzťahu

c)

osobná – na aké subjekty sa vzťahuje

d)

časová – odkedy možno danú normu aplikovať; treba rozlišovať intertemporálne

ustanovenia a retroaktivita tiež nie je prípustná

Výklad noriem občianskeho práva – je dôležité objasniť si či je možné dané ustanovenie
vyložiť doslovne, zužujúco alebo rozširujúco – či je možné daný vzťah zahrnúť pod
danú normu.
Najčastejší je rozširujúci výklad – zužujúci výklad je menej častý (napr. §704 – ohľadom
manželstva, konkrétne manželského nájmu). Tiež trebarozlišovať autentický (napr.
dôvodové správy), súdny výklad (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu a súdov SR) – ten je dôležitý z niekoľkých hľadísk, pri rozhodnutí je uvedená tzv.
právna veta – všeobecné stanovisko, ku kt. súd dospel pri prejednaní kauzy, je však
natoľko dôležitý, že je záväzný pri ďalšom rozhodovaní, ak sa týkajú tej istej spornej
veci – preto je dobré si naštudovať judikáty – sú to buď len čísla (R15), čísla a právne
vety, ale aj popis celého procesu v Z.z.;nekonkrétne popisy sú ďalej upravené v
súdnych kolégiách (pr. známeho judikátu – nárok na výhru počas trvania manželstva
bez ohľadu na to, kto zaplatil výherný los).
PRÁVNE SKUTOČNOSTI
Skutočnosti, s kt. právo viaže právne následky:

PRÁVNA SKUTOČNOSŤ ↓

PRÁVNY VZŤAH ↓(vznik, zmena a zánik)

PRÁVA A POVINNOSTI↓(vznik, zmena a zánik)

-

zánik právneho vzťahu nemusí mať za následok zánik práv alebo povinností

Delenie podľa závislosti na ľudskej vôli:
a)

subjektívne - závislé

-

najrozšírenejšou právnou skutočnosťou je právny úkon, vzniká v dôsledku

prejavu vôle subjektov

Právny úkon:
1.

jednostranný (závet)

2.

dvojstranný (zmluva, najčastejšie)

3.

viacstranný (zmluva o združení)

-

ďalej to môže byť protiprávny úkon – zodpovednosť za škodu, bezdôvodné

obohatenie, vady a porušenie povinnosti plniť včas (za omeškanie)
-

ďalej to sú konštitutívne rozhodnutia súdov a vytvorenie diela (nevyžaduje sa

spôsobilosť na právne úkony – preto sa nezaraďuje medzi právne úkony)
b)

objektívne – nezávislé

-

najčastejšie právne udalosti

-

často súvisia so subjektívnymi, napr. ak blesk zapáli chatu a zhorí, nemusí to byť

právna udalosť – je to pohroma, ak napr. nie je uzavretá poistná zmluva
-

dôležitá udalosť je plynutie času (lehoty)

Právne skutočnosti rozlišuje tiež:

a)

jednoduché – stačí jedna na nástup PP (darovanie hnuteľností – darovacia

zmluva)
b)

zložené – je ich potrebných viac (darovanie nehnuteľonosti – darovacia zmluva a

zápis do katastra)
-

právna fikcia – je len jedna v OZ §36 ods. 3

PRÁVNE ÚKONY
Podľa §34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene a zániku a
práv a povinností, ku kt. tieto úkony smerujú – aby bol platný a vyhovoval predpisom,
musí spĺňať určité náležitosti:
1.

náležitosť osoby – či ten, kto robí prejav vôle, je spôsobilý (spôsobilosť na PÚ

fyzických osôb, právnické osoby – sú to fyzické osoby predstavujúce štatutárne orgány)
– po 18 r. má fyzická osoba plnú spôsobilosť na PÚ, alebo starší ako 16 r. v
manželskom zväzku so súhlasom súdu
-

avšak aj maloletí môžu uskutočňovať niektoré právne úkony, kt. sú primerané

rozumovej vybavenosti ich veku; napr. kúpopredajné zmluvy, kt. predpetom sú veci, kt.
sú im primerané
-

ale osoba môže byť pozbavená spôsobilosti súdom a to:

a.

negatívne – vymedzia sa úkony, kt. nemôže robiť

b.

pozitívne – všetky úkony

2.

náležitosť vôle – zákon vyžaduje aby vôľa bola:

a.

skutočná (daná) – ak nie je vôle, nie je úkon (nulitný právny úkon) → absolútna

neplatnosť
-

jedná sa o prejav, napr. ak by niekto niekto viedol ruku iného pri podpise násilím

– vôľe tu nie je daná
b.

slobodná – bez rušivých a ovplyvňujúcich aspektov; je to buď fyzické donútenie

alebo bezprávna vyhrážka (psychické), tiež ak je to v tiesni
-

napr. „podpíš, inak ťa zabijem!“ – vôľa tu neni slobodná, ale naopak daná je

c.

vážna – teda mieni vyvolať dané právne následky

d.

bezvadná (neomylná) – tu vystupuje omyl, rozoznávame:

a.

vnútorný – vytváranie určitej vnútornej predstavy, kt. je mylná (zámena kože s

nejakým iným tovarom)
b.

vonkajší – v prejave vôle

-

omyl v pohnútke nerobí právny úkon relatívne neplatný

a.

podstatný – to je najmä:

i.

v predmete

ii.

v akosti

iii.

v osobe

iv.

v podstate právneho úkonu

b.

nepodstatný – rôzne iné

-

len s podstatným omylom sú spojené právne následky

Tohto sa týka aj lesť – čo je úmyselne vyvolaný omyl.
-

vôla je istý zámer – skladá sa z motívu a pohnútky (môžu byť v rôznom poradí a

väzbe)
3.

náležitosti prejavu – právny úkon má byť:

a.

určitý – nie je možné zistiť obsah právneho úkonu a nie je možné nedostatky

odstrániť ani výkladom vôle, ani ustanoveniami zákona
b.

zrozumiteľný – nezrozumiteľný je ak nemožno ostrániť nedostatky ani výkladom

pomocou vôle účastníkov – nie je možné zistiť čo saním malo vyjadriť
i.

relatívna (subjektívna) – len voči účastníkovi

ii.

absolútna (objektívna) – voči každému (nikto mu neporozumie)

-

aj keď je právny úkon neurčitý alebo nezrozumiteľný, je neplatný

4.

náležitosť pomeru vôle a prejavu – vôľa a jej prejav musia byť v súlade, inak ide

o absolútne neplatný právny úkon; nezhoda vôle a prejavu je:
a.

vedomá – simulácia

b.

nevedomá – vzniká v dôsledku omylu v prejave

5.

náležitosti predmetu – predmet musí byť možný a dovolený; nemožný úkon je

neplatný, ale treba rozlišovať medzi:
a.

počiatočná nemožnosť - neplatnosť

b.

následná nemožnosť – tu nejde o neplatnosť, ale o zánik záväzku

Obsah právnych úkonov – sú to zložky:
1)

podstatné – bez nich nie je platný (kúporedaj – cena, nemusí byť presne, alel aj

napr. vo vzorci a pod.)
2)

prirodzené – nie sú nevyhnutné a bežne sa vyskytujú

3)

náležité – vyskytujú sa pomenej, to sú najmä:

a.

podmienka – budúca neistá skutočnosť, musí byť tiež možná (na nemožnú

podmienku sa neprihliada) a dovolená (v súlade so zákonom a mravmi)
b.

uloženie času – to je na rozdiel od podmienky budúca istá skutočnosť

Typy právnych úkonov – sú dva:
a)

typické (pomenované) – sú priamo obsiahnuté v OZ

b)

atypické (nepomenované) – nemá ekvivalent v zákone

-

zmiešané zmluvy – obsahuje prvky viacerých zmlúv

Druhy právnych úkonov:
1)

jednostranné, dvojstranné a viacstranné; treba od nich odlišovať x-subjektné

zmluvy (nejedná sa o strany)
2)

formálne – vyžadujú formu (najmä písomná, z hľadiska väčšej právnej istoty,

napr. pri prevode nehnuteľností, môže byť jednoduchá a sprísnená – tá je na základe
notárskej zápisnice); a bezformálne
3)

adresované – napr. závet; a neadresované – nemusí dôjsť do sféry poznania

druhého účastníka
4)

odplatné a bezodplatné

5)

vôľové a reálne

6)

inter vivos a mortis causa

7)

kauzálne a abstraktné

Zmluvy – je to právny úkon, kt. vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo
zhodných prejavov vôle účastníkov; v podstate ide o dva jednostranné úkony:
i.

offereta – prejav jednej strany dostatočne určitý, adresovaný jednej alebo

viacerým konrétne určeným osobám a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa byť týmto
návrhom viazaný v prípade jeho prijatia
a.

platnosť a účinnosť zmluvy – je platná momentom uzavretia (ak je perfektný

právny úkon); účinnosť – vyvolanie právnych následkov dohodnutých v zmluve na

základe ďalšej právnej skutočnosti, kt. má nastať na základne určitého dojednania v
zmluve, alebo zákonom predpokladanej skutočnosti (stačí ak sa oferta dostane do sféry
vplyvu akceptanta)
-

v tejto súvislosti je §47 OZ je zbytočný – obsolentná právna norma

-

zrušenie návrhu na uzavretie zmluvy:

a.

zrušenie – najneskôr kým príde návrh na uzavretie zmluvy, ale zvyčajne skôr

b.

odvolanie návrhu – ak v lehote na rozmyslenie je odvolaný

c.

neodvolateľnosť – nie je môžné, ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť

d.

zánik – neprijatie v lehote, resp. márne uplynutie lehoty; pri ústnom návrhu, ak

nie je odpoveď okamžite, alebo ak sa adresát vyjadrí, že neprijíma
-

ak napr. sú zmeny alebo doplnky v zmluve – to už je akoby nový návrh

-

inak aj uplynutím primeranej doby, ak nebola stanovená

ii.

acceptatio – musí byť uskutočnené oprávnenou osobou, včas, bez výhrad,

doplnkov, zmien
-

každá zmluva je konsenzuálná, konsenzus je akoby ďalší nevyhnutný prvok

zmlúv

Platnosť a neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) – veľmi dôležité pre celé súkromné
právo; dôsledky:
1)

absolútna - pôsobí voči všetkým, prihliada sa ex offo a pôsobí ex tunc

2)

relatívna – (v §40a – taxatívne vymedzné) súd neprihliada ex effo a účinky má ex

nunc
-

novelizácia OZ od 1. novembra ohľadom ochrany spotrebiteľa (§43a)

-

tiež bol novelizovaný aj zákon o ochrane spotrebiteľa (z.č. 250/2007) a OSP

Spotrebiteľská zmluva:
a.

úzke poňatie – tá zmluva, u kt. spot. nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy

(podpísať/nepodpísať)
-

treba tu rozlišovať neprimerané podmienky – tieto zmluvy ich nesmú obsahovať

b.

širšie ponímanie – akákoľvek zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom, aj

taká, kde mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy
Právo na ochranu má pri obidvoch zmluvách.
-

neprimerané podmienky platia z OZ aj pre spotrebiteľské zmluvy na základe

OBZ, ale tu sa jedná len o prvok neprimeraných podmienok – inak sú medzi takýmito
zmluvamu rozdiely; napr. premlčanie je podľa OZ 3 roky, podľa OBZ 4 roky
-

tak isto sú rozne rozpory medzi zák. na ochranu spot. a ochranou spot.

vyplývajúcou z OZ
OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY
Tie právne vzťahy, kt. sú upravované normami občianskeho práva; je ich veľmi veľa
(vlastníctvo bytov).
OP upravuje subjektívne práva:
1.

absolútne (erga omnes) – vlastnícke právo, autorské právo

-

môže sa okriesiť na relatívne sub. právo, avšak ochrana voči všetkým ostáva

zachovaná (vlastníctvo → nájom)
-

pri narušení vlastníctva nastáva nový právny vzťah – záväzkový, aj v rámci

relatívneho subjektívneho práva (poškodenie prenajatej veci)
2.

relatívne – tieto práva si väčšinou korešpondujú (P ↔ P); najmenej dvojsubjektné

Ďalej sú to práva:
1)

majetkové

2)

osobné

3)

osobnostné

Prvky právnych vzťahov OP:
1.

subjekt:

a.

fyzická osoba – patria k základným subjektom, vo väčšine PV (nezáleží na

občianstve); tu sa rozlišuje spôsobilosť:
i.

na PP – bez prejavu vôle sa mu priznávajú (narodenie – smrť + dedičské práva

nascitura)
-

vyhlásiť za mŕtveho môže súd zistením smrti osoby (preukáže sa smrť) alebo na

zák. veľkej pravdepodobnosti, kvôli dlhodobej nezvestnosti
ii.

na PÚ – hovorí kto a na aké úkony je spôsobilý (teda vykonať prejav vôle s

právnymi náležitosťami); plná spôsobilosť sa dovršuje plnoletosťou, resp. uzavretím
manželstva od 16 r.; ale aj maloletí môžu vykonávať právne úkony (§9 OZ) podľa
rozumovej a vôľovej vyspelosti ich veku
-

napr. občania od 15 r. môžu spísať závet vo forme notárskej zápisnice

Osoba môže mať obmedzenú spôsobilosť na PÚ alebo aj úplne pozbavená spôsobilosti
– najmä z dôvodu duševnej poruchy, je to uvedené v OP.
b.

právnická osoba – akékoľvek PO, kt. vznikajú akýmkoľvek predpisom; OZ

upravuje len úzky počet subjektov PO – typickou úpravou OZ je združenie PO, niekedy
boli aj nadácie, dnes už majú osobitný predpis; subjektom občianskoprávnych vzťahov
sú jednak súkromnoprávne aj verejnoprávne inštitúcie
Vznik – listina (viacero subjektov), zmluva (jeden subjekt)
Zánik právnických osôb - §20a, ods. 4 – ustanovenia OBZ sa použijú aj na likvidáciu
inej PO, ak nie je ustanovené niečo iné – OZ tu odkazuje na OBZ.
Pri identifikácií je potrebné napísať IČO, je to najdôležitejší faktor, kt. nemôžno zmeniť,
inak sa už jedná o iný subjekt.
c.

štát (špecifický subjekt)

2.

predmet:

a.

priamy:

i.

dare

ii.

facere

iii.

non facere

iv.

pati

b.

nepriamy – to ohľadne čoho sa konanie realizuje; sú to:

i.

veci

ii.

práva – musí byť spôsobilé, najčastejšie je to pohľadávka (právo, kt. možno

disponovať, možno ju odkúpiť, postúpiť a pod.)
iii.

iné majetkové hodnoty – cenné papiere, podiel v obchodnej spol., ochranné

známky, autorské diela (predmety duševného vlastníctva); typickým prvkom, kt. nemá
úpravu a spadá sem je know-how
Veci – delíme na:
1)

hnuteľné – jednoduchšie a nehnuteľné – pozemky a stavby spojené pevným

základom so zemou, ak sú predmetom úkonov, je dôležité vykonať úkon v písomnej

forme
2)

zúžitokovateľné - napr. pôžička a nezúžitkovaľné – tu sa vracia tá istá vec

3)

deliteľné – napr. pozemok a nedeliteľné

4)

hlavná vec – môže byť predmetom PV samostane, súčasť veci – to čo možno

nemožno oddeliť od hl. veci (koleso bicykla) a príslušentvo – tu je príslušentvo (§121
OZ):
a.

veci – tu platí:

i.

tvorené z dvoch vecí – hlavná a príslušentvo

ii.

obe patria vlastníkovi

iii.

druhú vec určil vlastník na trvalé užívanie s hlavnou vecou

-

napr. 5. koleso v aute, záhodová misa a pod.; treba presne vymedziť čo je

príslušentvo – je to v podstate všetko čo sa dá „odmontovať“
b.

pohľadávky

c.

bytu

3.

obsah – sú to PP subjektov absolútnych alebo relatívnych PV, kt. nadobúdajú

rôznym spôsobom:
a.

vlastným prejavom vôle (často aj sankcie)

b.

rozhodnutím súdu

c.

ex lege (najmä pri záväzkoch)

Ochrana osobnosti – hovoríme vždy o fyzickej osobe, právnické osoby majú stručnú
úpravu (meno a dobrá povesť – §19b). Právnická osoba má názov – obchodné meno,
špecifický názov, kt. právnická osoba získava ako špecifický subjekt podnikania podľa
OBZ; dobrá povesť je daná pre akýkoľvek subjekt, nie len podnikateľský, podľa OZ.
Nie len predpisy OP sa týkajú ochrany osobnosti (aj iné zákony), verejno- aj
súkromnoprávne normy – ochrana občianskoprávna alebo autorskopráva.
Oprávnené zásahy: na futbalovom zápase, priemyselné kamery, zásah na objasnenie
trestného činu.
Ochrana z hľadiska zásahu fyzického do tela občana – medicínske právo, z. č.
576/2004; informovaný súhlas – pacient vie čo sa mu bude robiť.
Ochran cit a dôstojnosti súvisí úzko s mediálnym právom, tu exituje náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch, nie škody.
-

z.č. 167/2008 – zák. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový

zákon)
-

z. č. 308/2004 – zák. o vysielaní o retranzmisii (vysielací zákon)

Nie sú zosúladené, zakotvujú právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, tu to
platí aj pre právnické osoby.

Zastúpenie – §22 – 30b, určitý subjekt nemôže alebo nechce sám za seba konať, jeho
obsahom je sumár práv a povinností medzi zástupcom a zastúpeným. V našom
právnom poriadku rozlišujeme priame a nepriame zastúpenie, nepriame je len
výnimočne – zmluva o obstaraní predaja, napr. aj nehnuteľnosti (má prvky nepriameho
zastúpenia) – je upravená v zmluvách v OZ.
1.

priame – nie je potrebný úkon na Z, V a Z práv a povinností splnomocnenca

2.

nepriame – je potrebný ešte ďalši úkon, typickým príkladom je komisionárksa

zmluva (§577) z OBZ

-

zastúpenie je odvodené od spôsobilosti na PÚ, ak zástupca nemá spôsobilosť

kúpiť dom, tak to nemôže uskutočniť ani splnomocnene
-

§22 ods. 2 – zastúpenie je pre celú oblasť súkromného práva čerpané z OZ

-

korešponcia práv a povinností – či je zastúpenie povinnosťou alebo oprávneným

-

R12/2006 – ani zastúpenie jedného dediča druhým dedičom nie vylúčené, ale

môže nastať kolízia záujmov
Prokúra je špecifická forma, prokurista je opravnený konať v mene podnikateľa od
moment zápisu do prokúry, je oprávnená na všetky úkony v rámci podniku, disponovať
s nehnuteľnosťami, len ak je to výslovne v prokúre.

Zákonné zastúpenie:
1.

v užšom slova zmysle – ex lege, spoločné zastupovacie právo manželov,

spoločný nájom bytu, zastúpenie detí rodičmi, alebo osvojenec a osvojiteľ
2.

v širšom slova zmysle – na základe rozhodnutia súdu, dohody o plnomocenstve,

plnej moci
§20 ods. 2 – oprávnenie vykonávať právne úkony za právnickú osoby, ak je to obvyklé
pre ich pracovné zaradenie
Zastupovanie na základe rozhodnutia súdu – napr. ak osoby nie sú spôsobilé na PÚ, na
ochranu verejného záujmu, stret zákonných zástupcov a zastúpených a iné kolízie
záujmov, poručníctvo a pod.
Zmluvné zastúpenie:
Zmluva o zastúpení má osobitné postavenie, obsahuje aj rôzne materiálne podmienky,
za kt. sa má vykonávať zastúpenie.

Dohoda o plnej moci (písomná forma ak splnomocený úkon má byť v písomnej forme
alebo všeobecného plnomocenstva), plnomocenstvo – rozlišovanie je rýdzo teoretické.
Zástupca by mal vždy konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť len ak to je
dané, práva a povinnosti zastúpenému vznikajú z ďalších pránvyh úkonov.
§31 ods. 4 – na dva alebo viac pravných ukonov, treba písomné splnomocnenie
§32 ods. 1 – ak niekto nekoná v mene niekoho iné platí, že koná vo vlastnom mene
§33 – ak má účastník viacero zástupcov, doručuje sa tomu, kt. má oprávnenie – ak to
nie je dané, tak sa môže doručovať ktorémukoľvek
Povinné zmluvné zaśtúpenie – pri konaní pred Ústavným súdom
Prekročenie plnej moci – len ak je schválená (§33).
§33a ods. 2 – môže platiť aj pre prípad smrti

Niektoré novelizácie súkromného práva

Právo duševného vlastníctva
-

slabá úprava „know-how“ v našich podmienkach

-

málo dobrých zmlúv o ochrane, tá nie zakotvená napr. v príručke o postupe, tá

samotná príručka nechráni výrobný postup
-

novelizoval sa takto OSP

Ďalšie novely občianskeho práva:
1.

elektorinická komunikácia stále napreduje, preto nastala úprava, existuje zákon

č. 215/2002 Z.z. o elektoronickom podpise – upravuje dva druhy podpisov:

a.

zaručený – je nespochybniteľný

b.

iný

→ novela č. 214/2008 – do §40 OZ sa vložil ods. 5 – zaručený elektorickýpodpisa a
časová pečiatka už nevyžadujú overenie podpisu.
Nie je to jednoduchá a ani lacná záležitosť.
2.

od 1.11. tohto roku je ďalšia novela č. 379/2008 (priamo OZ) spolu aj zákon o

ochrane spotrebiteľa – sú zamerané na ochranu spotrebiteľa, tu nastala aj novelizácia
OSP (rozsiahla novela od 15.10.), aj tam sa tá problematika novelizovala
Spotrebiteľská zmluva – označenie pre druh zmlúv, ale pojem je dosť spochybnený,
pretože sa používa vo viacerých prípadoch, a bol už 3x zmenený; §52 a jeho
vymedzenie nie je v poriadku a ďalej §53 ďalej spomína nepriateľné podmienky – tá sa
týka len tých zmlúv, kde spotrebiteľ nemá môžnosť zmeny obsahu (napr. o dodávke
plynu, pripojenia a pod. – vyplýva tam možnosť podpisu a nepodpisu), úplný chaos
prináša §612, preto by sa zišlo rozlišovať medzi:
a.

spotrebiteľská zmluva v užšom slova zmylse – nie je možné ovplyvňovať obsah

b.

spotrebiteľská zmluva v širšom slova zmysle – každá zmluva uzatváraná medzi

spotrebiteľom a dodávateľom
Spotrebiteľská zmluva aj podľa OBZ, zmluvy v užšom slova zmysle, aj na ňu sa
vzťahuje úprava §53; zákon o ochrane spotrebiteľa to výslovne stanovuje.
Ďalší problém je §52 ods. 4, kde je uvedené, že spotrebiteľom je len fyzická osoba, to je
sporné, pretože aj právnická osoba môže byť spotrebiteľov v OP vzťahu; táto úprava sa
preto vzťahuje len pre §53 → neprijateľné podmienky prináleží len fyzickej osobe, je to
len jeden spôsob ochrany, sú tu aj ďalšie inštitúty – tie by sme aplikovali na zmluvy v
širšom slova zmysle, teda aj pre právnické osoby.
-

ak sa uplatňuje ochrana spotrebiteľa okrem neprijateľnej podmienky, tak sa

rozlišuje OP a OBP úprava týchto zmlúv
-

táto duálna úprava prináša zmätok, zbytočná komplikácia

Novelizovaný zákon o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Z.z.) neuvádza, že
spotrebiteľom je len fyzciká osoba, tak by potom poprel právo uzatvárať spot. zmluvy
pre právnické osoby.
-

neprijateľná podmienka – vymedzenie nie je správne, sú to vlastne dojednania,

za tie sa nepovažujú dohodnuté dojednania v rámci zmluvnej voľnosti
-

v §53 sa mení ods. 6 – nová uprava, kt. postihuje ďalšie zmluvné vzťahy, kt. nie

sú pravané v:
o

zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch – tento zákon sa nevzťahuje

na akékoľvek zmluvy medzi spot. a dodávateľom, predmetom kt. je poskytovanie fin.
prostriedkov – existuje teda ďaleko viac zmluvných vzťahov, kt. zákon nereguluje (napr.
spot. úvery v rozmedzí 200 až 20 000 eur nespadajú sem, ale do ods. 6)
-

§53 sa doplnil ods. 7 – ak sa chce zabezpečiť záväzok zo spot. zmluvy, nedá sa

zabezpečiť prevodom zabezpečovacích práv – napr. sa dom nestal predmetom
záložného práva, ale predmetom zabezpečovacieho práva – teda ak nieto nezaplatil,
veriteľ sa stal majiteľom domu; to bola nehorázna úprava → priznalo sa právo brániť,
ako zabezpečovacie konanie – dom sa predal a veriteľ sa vyplatil a pod.
o

otázne je opäť kt. spot. zmluvy spadajú pod túto úpravu

-

§53 ods. 8 – dodávateľ môže uplatniť právo z §565 najskôr do 3 mesiacov od

omeškania a musí dlžníka 15 vopred upozorniť

o

§565 – platí zásada, že ak sa nezaplatí niektorá zo splátok, tak môže podľa

dohody nastať možnosť požadovať celý dlh, ale najneskôr do splanosti najbližšej
splátky
o

trebalo však uviesť, že potom právo z §565 neplatí

-

ďalej je to bezpodielové vlastníctvo, ale to sa bude preberať neskôr

§18 novelizovaného zákona o ochrane spot. výrazne zasahuje do princípov OZ – 24-
mesačná záručná doba sa rozdelila na 2 12-mesačné; ak sa právo uplatní v druhej
polovici záručnej lehoty, tak sa môže uskutočniť posudok na požiadania spotrebiteľa, kt.
určí predávajú, ale náklady znáša spotrebiteľ a potom ich musí vymáhať od
predávajúceho, ak to posudok potvrdí. Prináša to opäť problémy a zmätok.