Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Predmet a zásady pozemkového práva

Predmet: spoločenské vzťahy, ktorých objektom je pôda.
Poz.p. – sústava právnych noriem, ktoré regulujú pozemkovo-právne vzťahy.
Poz.p. nie je osobitne kodifikovanou právnou disciplínou – ide o množstvo súvisiacich predpisov.
V

minulosti

sa pozemkové vzťahy členili na:

-

vlastnícke

-

užívacie

-

pozemková správa štátom

Delenie zodpovedá socialistickej koncepcii pozemkovoprávnych vzťahov, keď sa zlikvidoval význam pozemkové-
ho vlastníctva okrem štátneho a nastolil sa režim užívania bez toho, aby boli zohľadnené záujmy vlastníka. Štát vy-
stupoval ako správca všetkej pôdy – vlastníkovi neostalo nijaké rozhodovacie právo – rozhodnutia boli v rukách
štátu (schvaľovanie alebo povoľovanie dispozičných oprávnení súvisiacich s pozemkami).
Dnešné pozemkové právo vyhlasuje vlastníka pozemku za plne oprávneného s pozemkom disponovať. Postavenie
štátu má inú funkciu – poskytuje vlastníkovi záruky a ochraňuje jeho práva.
Pozemkové právo je ovládané zásadami (princípmi):
(expressis verbis formulované v zákonoch; uvedené v dôvodových správach; vyplývajú z noriem pozemkových zá-
konov)
1) zásada ochrany pôdneho fondu – z. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, z. č.

61/1977 o lesoch: vyjadrením zásady je, že účelové určenie pozemkov v lesnom fonde alebo v poľnohospodár-
skom pôdnom fonde nemožno ľubovoľne meniť, na zmenu kategorizácie je potrebné schválenie príslušných or-
gánov;

2) zásada zákazu drobenia pozemkov – v minulosti sa od nej upúšťalo – dochádzalo k drobeniu pozemkov

(z hľadiska výmery a spoluvlastníckych podielov). Občan má právo aj na drobnú výmeru pozemku (napr. na
stavbu domu), ale pri poľnohospodárskej alebo lesnej pôde (zabezpečujúca poľnohospodársku produkciu a les-
nú výrobu) je nevyhnutné hospodáriť na veľkých plochách – z. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom – opatrenia proti drobeniu pozemkov v III. časti;

3) zásada zlepšiť starostlivosť o poľnohospodársku a lesnú pôdu (zásada plného racionálneho využitia pozemkov)

– z. č. 229/1991 Zb. o pôde – všetky opatrenia v rámci reštitúcií treba vykonať s rešpektovaním najlepšieho vy-
užitia pozemkov – v rámci reštitúcií a transformácie družstiev sa to prejavovalo v tom, že príslušné organizá-
cie, na ktoré sa vzťahovala povinnosť vydať pôdu boli povinné užívať túto pôdu vo forme nájmu aj naďalej,
mali povinnosť naďalej zabezpečiť výrobu, kým si pozemok neprevezme oprávnený vlastník;

4) princíp stálosti užívania pôdy – pôda potrebuje dodržanie produkčného cyklu – užívanie pôdy má mať dlhodo-

bý charakter – zásada sa prejavuje vo zvýšenej miere ochrany nájmu poľnohospodárskych a lesných nehnuteľ-
ností a ochranou nájmu poľnohospodárskeho podniku – nar. vl. č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
a lesných pozemkov a o nájme poľnohospodárskeho podniku.

Pozemkovoprávne vzťahy sú zmiešané vzťahy – časť sa dotýka verejného práva, časť súkromného práva. Pozem-
kovoprávne predpisy: dôležité najmä z hľadiska reštitúcií sú staršie právne predpisy (o I., II. pozemkovej reforme,
o konfiškácii nehnuteľného majetku, o pozemkových knihách…).
Z hľadiska právnej sily je najdôležitejšia Ústava SR (čl. 20 a čl. 4).

Pozemkové vlastníctvo

Základné ustanovenia o pozemkovom vlastníctve sú: Ústava SR (čl. 20 a čl. 4), občiansky zákonník (§123, §124).
Všetky pozemkovoprávne predpisy koncipujú obsah pozemkového práva ako systém tzv. triády:
-

vlastník má ius possidendi, ius utendi a fruendi, ius disponendi (držať, užívať a požívať, disponovať).

Základná koncepcia absolútneho panstva vlastníka nad pozemkom – vlastník pozemku vykonáva všetky oprávne-
nia svojou vôľou, nikto ho nemôže rušiť alebo obmedzovať. Ide o priame právne panstvo nad pozemkom – právo
vlastníka voči každému a povinnosť všetkých ostatných, aby ho vo výkone vlastníckeho práva nerušili. Toto abso-
lútne právo má aj obmedzenia, ktoré sa prejavujú najmä vo vzťahu k štátu (sprístupnenie pozemku pri požiari, po-
vodni…, vyvlastnenie).
Dispozičné právo – obsahom je právo vlastníka nakladať a disponovať s pozemkom (scudziť, predať, zameniť,
darovať, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom).
Užívacie právo a právo poberať plody – vlastník má právo na svojom pozemku hospodáriť, brať z neho úrodu –
realizovať úžitkovú hodnotu pozemku.
Právo držby – vlastník má pozemok pod svojou faktickou mocou, umožňuje oprávnenému držiteľovi, ak sa vy-
konáva 10 rokov, vydržať daný pozemok.

1

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

V praxi existuje tzv. nedoložené vlastníctvo resp. pôda nezistených vlastníkov – vlastník sa dlhý čas nehlási k po-
zemku, nedisponuje s ním, je na neznámom mieste, ide o zomretú osobu, vlastník o svojom vlastníctve nevie – sú-
visí to s právnou úpravou platnou za socializmu, keď nebola povinnosť evidovať prevod vlastníckeho práva
v evidencii nehnuteľností, osoby si nepreviedli vlastnícke právo aj preto, lebo právo hospodárenia mali socialistic-
ké organizácie, ktoré mohli pozemky užívať trvalo a bezplatne a vlastníkovi ostalo holé vlastníctvo.
Aby sa pozemkové vlastníctvo komplexne usporiadalo (každá parcela v katastri mala vlastníka) – z. č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov.

Vývoj pozemkového vlastníctva, užívacieho práva k pozemkom do roku 1990

1948 – 1990: formoval sa vlastnícky systém, ktorý diferencoval jednotlivé druhy vlastníctva k pozemkom. Na od-
stránenie významu súkromného vlastníctva k pozemkom vznikli užívacie pozemkové inštitúty. Za socializmu bolo
právne povýšené a zvýhodnené štátne vlastníctvo – bolo považované za nedotknuteľné. Družstevné vlastníctvo
bolo tzv. nižšou formou (menej uznávané) s trendom postupne zaviesť voči nemu režim zhodný so štátnymi po-
zemkami. Súkromné vlastníctvo bolo zaznávané a likvidované. Za účelom likvidácie súkromného vlastníctva k po-
zemkom vzniklo niekoľko druhov užívacích vzťahov:
1) štátna pôda (vo vlastníctve štátu) bola v systéme hospodárskeho zákonníka začlenená do inštitútu správy

národného majetku – neskôr zmenené na princíp hospodárenia;

2) v JRD bola pôda združená s režimom práva družstevného užívania;
3) člen družstva (jeho rodina) dostal do užívania pozemok, ku ktorému mali tzv. právo užívania záhumienku –

spravidla 0,5 ha poľnohospodárskej pôdy;

4) právo užívania pôdy (najprísnejšie) – na zabezpečenie poľnohospodárskej a lesnej výroby – právo trvalé a bez -

platné – vznikalo zväčša administratívnym rozhodnutím proti vôli vlastníka pozemku, niekedy vznikalo doho-
dou, často aj bez právneho dôvodu;

5) právo osobného užívania pozemkov – zriaďovalo sa podľa ustanovení občianskeho zákonníka z roku 1964 – fi-

nančný odbor ONV prideľoval občanom do užívania štátnu pôdu vo výmere 400m2 resp. 800m2 na osobné
účely;

6) naturálne požitky – poskytovali sa pracovníkom napr. v lesníctve v podobe pozemku;
7) nájomný pomer – výnimočný – vyskytoval sa ako dočasná forma užívania (napr. pri záhradkách medzi občan -

mi);

8) právo náhradného užívania pozemkov – jednotlivo hospodáriaci roľníci po vykonanej hospodársko-technickej

úprave pozemkov v rámci katastrálneho územia – roľník dostal pozemok na okraji katastrálneho územia – na
základe rozhodnutia ONV namiesto pozemkov, ktoré boli zahrnuté do areálu družstva;

9) právo stavby – upravil občiansky zákonník z r. 1950 – oprávňoval postaviť stavbu na cudzom pozemku (napr.

štátny majetok, poľnohospodárske družstvo, bytovky…);

10) osobitný druh vzťahov v rámci záhradkárskych osád pre záhradkársky zväz – podstatou bol nájomný pomer,

zriadilo sa právo postaviť záhradnú chatku;

11) osobitný režim k pozemkom s právom užívania samostatnými roľníkmi vrátane pozemkov prenajatých, nájom

museli odsúhlasiť štátne orgány;

12) dočasné užívanie pozemkov vo vlastníctve štátu na základe hospodárskej zmluvy za odplatu podľa hospodár-

skeho zákonníka.

Užívacie vzťahy zasiahli do vlastníctva – vlastníkovi ostávalo iba holé vlastníctvo bez možnosti vykonávať svoje
oprávnenia.
K prevodu nehnuteľností sa vyžadovali rôzne súhlasy a potvrdenia (napr. pre prevod poľnohospodárskej pôdy a re-
gistrovanie na štátnom notárstve – súhlas poľnohospodárskej organizácie, ktorá pozemok užívala, stanovisko orgá-
nu územného plánovania, MNV kde býval kupujúci a predávajúci, čestné vyhlásenie kupujúceho, koľko má ne-
hnuteľností a že prostriedky na kúpu nehnuteľností získal vlastnou prácou).

Pozemkové reformy

Na Slovensku sa vykonávali v niekoľkých etapách.
I.

pozemková reforma – zásah štátu do pozemkového vlastníctva za účelom prerozdelenia pôdy medzi
drobných užívateľov a uvoľnenie pozemkov pre potreby trhu s pôdou. Uskutočnila sa na základe z. č.
215/1919 – záborový zákon a z. č. 81/1920 – prídelový zákon. Záborovému zákonu podliehali pozem-
kové majetky, ak výmera patriaca jednej osobe prevyšovala 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha

2

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

všetkej pôdy. Pozemkový úrad tieto pozemky prideľoval podľa zásad prídelového zákona prídelovými lis-
tami;

II.

etapa pozemkovej reformy – z. č. 142/1947 o revízii I. pozemkovej reformy – uložiť príslušným orgánom
dokončiť pozemkovú reformu s pozemkami, ktoré presahovali povolenú výmeru, tento proces sa nepodari-
lo ukončiť – z. č. 46/1948 o novej pozemkovej reforme – zaberala sa vlastníkom všetka pôda nad 50 ha a
pôda tých, ktorí na nej nepracovali.

V súvislosti s II. svetovou vojnou sa uskutočnili konfiškácie nehnuteľného majetku – hlavne na začiatku vlády fa-
šizmu – majetky židovskej náboženskej obce a občanov židovského pôvodu; po skončení vojny boli konfiškované
majetky nepriateľom a zradcom slovenského národa – na zákl. nariadenia SNR č. 104/1945 o konfiškácii a urých-
lenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa,
podľa nar. Zboru povereníkov č. 26/1948, ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej
národnosti z konfiškácie.

Historické aspekty evidencie nehnuteľností

Evidencia nehnuteľností je budovaná niekoľko storočí – najstaršími boli mestské evidencie, urbárske evidencie
Márie Terézie a Jozefa II.
Formovanie evidencie nehnuteľností súviselo s výberom pozemkovej dane a so zabezpečením vlastníckych a uží-
vacích práv vlastníkov pozemkov. Evidencia pozemkov bola v minulosti sústredená v pozemkových knihách, kde
sa zápisy vykonávali od roku 1855 do roku 1964; v evidencii na strediskách geodézie – 1964 – 1993 a v evidencii
na katastrálnych úradoch po roku 1993 a od roku 1995 na odbore katastra okresného úradu.
Pozemkový kataster existoval na našom území v minulosti v inom zmysle ako je organizovaný súčasný kataster ne-
hnuteľností. Bol budovaný za účelom vyberania a platenia daní za pozemky.
Právna úprava v zákone č. 177/1927 o pozemkovom katastri a jeho vedení – zápisy práv k nehnuteľnostiam
uskutočňovali katastrálne meračské úrady – kataster pozemkovej dane.
Kataster – lat. capistratum – daňový súpis hláv.
Na rozdiel od pozemkového katastra, ktorý nebol prístupný, mali iné formy verejný charakter – železničné knihy,
pozemkové knihy, banské knihy.
Železničné knihy: začali sa zakladať v 19. st., vznikli za účelom evidencie pozemkov, ktoré slúžili železniciam
alebo verejnej doprave. Základnou evidovanou jednotkou bolo teleso – železnica. Zaviedli sa samostatné železnič-
né knihy v Bratislave, Brne a v Prahe, viedli sa podľa odborných princípov ako pozemkové knihy. Najdôležitejšou
časťou bol list železničnej podstaty (meno trate, smer, súpis všetkých pozemkov ležiacich na trati).
Banské knihy: začali sa zavádzať v 18. storočí, predmetom zápisu neboli vlastné pozemky, ale oprávnenia na ťaž-
bu. Výnimočne sa do banských kníh zapisovali zariadenia a stavby nevyhnutné pre ťažbu. Princípy evidencie boli
podobné ako v železničnej knihe a v pozemkových knihách (z. č. 41/1957 o využití nerastného bohatstva) – zru-
šené. V súčasnosti – evidencia na ústrednom orgáne štátnej banskej správy.
Pozemkové knihy: od r. 1850 – pre Slovensko 1855 (z. č. 222/1855), platil do roku 1964, keď sa zastavilo zapiso-
vanie do pozemkovej knihy – odovzdala sa do úschovy štátnemu notárstvu a v roku 1964 sa zaviedla evidencia,
ktorú viedli strediská geodézie.
Dnes sú pozemkové knihy súčasťou katastra nehnuteľností a slúžia ako prameň informácií pre usporiadanie vlast-
níckych vzťahov k pozemkom.
Pozemkové knihy tvoria: hlavná kniha, zbierka listín.
Zásady vedenia pozemkových kníh (zápisy vykonával okresný súd):
1) verejnosti – každý mal právo nazrieť do pozemkovej knihy, robiť si z nej odpisy a za odplatu vyhotoviť výpis;
2) voľnosti – zápisy sa nevykonávali ex offo, ale na návrh vlastníka;
3) intabulácie – vecné práva k nehnuteľnosti vznikali až ich zápisom do pozemkovej knihy;
4) prednosti – vecné právo k nehnuteľnosti sa zapísalo v prospech toho, kto skôr podal návrh na vklad;
5) legality – pozemkové knihy sa viedli priamo na súde, ktorý pri zápise skúmal, či dokumenty predložené na

zápis sú v súlade so zákonom;

6) súladu pozemkovej knihy s pozemkovým katastrom – zabezpečovala sa zhoda medzi oboma evidenčnými kata-

strami.

Do pozemkovej knihy sa zapisovali všetky nehnuteľnosti okrem verejného majetku (cesty, ulice, námestia, parky),
nezaujímavých pozemkov (v zátopových územiach, výmole…).
Z. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom – zabezpečoval, aby bola
v katastri zaevidovaná každá parcela a aby bol uvedený aj jej vlastník.
Pozemkovoknižná vložka:
LIST A: majetková podstata – parcelné číslo, názov katastrálneho územia, výmera, účelové určenie nehnuteľnosti;

3

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

LIST B: vlastníctvo – vlastník pozemku príp. spoluvlastníci, veľkosť spoluvlastníckeho podielu, bolo potrebné
uvádzať označenie dokladu, na základe ktorého došlo k zmene vlastníckeho práva. Pri zápise nového vlastníka sa
meno toho, ktorého vlastníctvo zanikalo, podčiarklo červenou farbou;
LIST C: ťarchy – vecné bremená, záložné právo, predkupné právo;
Významná zmena nastala v roku 1950 (vydanie občianskeho zákonníka) – na zmenu vlastníckeho práva sa nevyža-
doval povinný zápis do pozemkovej knihy, ale stačilo odsúhlasenie prevodu ONV – skutočný stav vlastníctva ne-
hnuteľností sa začal vzďaľovať od evidenčných zápisov.

Katastrálny zákon (zák. č. 162/1995 Z.z.)

Podľa poslednej novely (255/2001 Z.z.) dochádza k vytvoreniu špeciálnej štátnej správy na úseku katastra. V sídle
kraja: katastrálny úrad (II. stupeň), v sídle okresu: správa katastra (I. stupeň). Ústredným orgánom je Úrad geodé-
zie, kartografie a katastra.
Účel novely: zefektívnenie a zrýchlenie výkonu štátnej správy na úseku katastra (účinnosť od 1. 1. 2002).
KATASTRÁLNE KONANIE

:

Systém zápisu práv do katastra je založený na princípoch:
1) konštitutívny – zmluvné vlastnícke práva a iné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú až

vkladom do katastra, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu;

2) evidenčný – vlastnícke práva, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,

príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom, spracovaním, práva vyplývajúce zo správy
majetku štátu a obce sa do katastra zapisujú záznamom; záznam nemá vplyv na vznik, zmenu, zánik uvedených
práv;

3) prenotačný princíp – v prípade nedoložených vlastníckych vzťahov sa v katastri vykoná poznámka v prospech

toho, kto tvrdí, že je oprávneným v právnom vzťahu, ale svoje tvrdenie nevie hodnoverným spôsobom preuká-
zať – osoba je vyzvaná správou katastra, aby podala návrh na určenie vlastníckeho práva alebo osvedčenie
notárom na základe vydržania.

V katastrálnom konaní je príslušná správa katastra, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť, v kata-
strálnom konaní subsidiárne platí z. č. 71/1967 o správnom konaní.

Vklad

Práva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy sa do katastra zapisujú vkladom, vznikajú, menia sa, zanikajú momen-
tom vkladu do katastra nehnuteľností.
Právne účinky: zásada, že právne účinky vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení
vkladu. Výnimky: prevod majetku štátu na iné osoby podľa zákona o veľkej privatizácii – právne účinky nastávajú
dňom, ktorý je určený v návrhu na vklad; prevod vlastníctva k bytu alebo k nebytovému priestoru (z. č. 183/1992
Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) – účinky vkladu vznikajú spätne ku dňu doručenia návrhu na
vklad.
Pojem účastník konania: pred novelou mohol návrh na vklad podať buď vlastník, alebo iná oprávnená osoba, kupu-
júci mohol podať návrh na vklad, len ak bol splnomocnený predávajúcim – od 1. 1. 2002 účastníkom konania o po-
volení vkladu je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k ne-
hnuteľnosti.
Prílohy k návrhu na vklad:
-

zmluva sa prikladá v takom počte vyhotovení, koľko je účastníkov konania + 3 vyhotovenia (katastrálny spis,
zbierka listín, daňový úrad – spolu s ocenením nehnuteľnosti).

-

do 1. 1. 2002 sa musela prikladať verejná listina preukazujúca vlastnícke právo, v súčasnosti sa verejná listina
musí predkladať, iba ak vlastnícke právo nie je evidované v liste vlastníctva

-

identifikácia parciel – prikladá sa iba ak vlastnícke právo nie je zapísané v liste vlastníctva

-

geometrický plán – pri rozdelení / zlúčení nehnuteľností

-

ocenenie nehnuteľnosti 2x (kataster a daňový úrad)

-

výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom právnická osoba

-

ak je účastník zastúpený splnomocnencom, musí sa k návrhu na vklad priložiť dohoda o plnomocenstve – pod-
pis splnomocniteľa musí byť overený.

Pri rozhodovaní o povolení vkladu správa katastra prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu (napr. exekučné konanie, záložné právo, výkon rozhodnutia o predaji nehnuteľnos-
ti…).
Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí na prvej strane zmluvy pečiatkou.

4

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nie je možné podať opravný prostriedok (odvolanie, protest prokurá-
tora…). Nie je vylúčená možnosť podať žalobu podľa Občianskeho súdneho poriadku § 247 – o žalobe bude rozho-
dovať krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza správa katastra, ktorého rozhodnutie sa napáda; pri určovacej ža-
lobe rozhoduje okresný súd.
Proti rozhodnutiu správy katastra o zamietnutí vkladu je možné podať odvolanie:
1) správa katastra môže v rámci autoremedúry odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu
2) správa katastra odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, rozhodne súd (krajský súd, v obvode ktorého sa ne-

hnuteľnosť nachádza) § 250 l Občianskeho súdneho poriadku.

Rozšírili sa dôvody, ktoré majú za následok prerušenie alebo zastavenie vkladového konania.
Lehoty: všeobecná 30 dní, osobitná 15 dní (prevod majetku štátu na iné osoby).

Záznam

Na konanie o zázname sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, zapisujú sa už uvedené práva. Dokumenty (dô-
vody), na základe ktorých sa vydáva záznam:
-

notárska zápisnica (osvedčenie o vydržaní),

-

na základe návrhu, ktorého prílohou je právoplatný rozsudok o rozvode manželstva príp. jeho overená kópia,

-

ak ide o zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorí do troch rokov neuzavreli dohodu o vyporiada-
ní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani v tejto lehote nepodali návrh na vyporiadanie bezpodielové-
ho spoluvlastníctva manželov na súd,

-

návrh, ktorého prílohou je kvitancia (potvrdenie o splnení dlhu) – odporúča sa overiť podpis záložného verite-
ľa,

-

návrh, v prípade, že ide o práva k cudzím veciam,

-

návrh, ktorého prílohou je doklad, ktorý sa viaže ku vzniku, zániku, zmene práva k osobe, ak ide o právo
k cudzej veci, ktoré sa viaže na osobu,

-

návrh, ktorého prílohou je písomné oznámenie o uplynutí času, ak ide o zánik záložného práva, ktoré bolo
časovo obmedzené,

-

odstúpenie od zmluvy

Správa katastra posúdi, či predložená verejná listina podľa osobitného predpisu (osvedčenie o vydržaní vlastnícke-
ho práva alebo vecného bremena) obsahuje všetky náležitosti (v súvislosti s novelou notárskeho poriadku).

Poznámka

Katastrálny zákon rozoznáva:
1) poznámku, ktorá má informatívny charakter (napr. o začatí konania o určenie vlastníckeho práva)
2) poznámku, ktorá má obmedzujúci charakter (napr. začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti)

Určovanie hraníc pozemku

Konanie o určenie priebehu hraníc pozemku:
Začína sa na návrh vlastníka pozemku, účastníkom je navrhovateľ, vlastníci susedných pozemkov, s ktorými je
priebeh hraníc sporný, v prípade, že vlastník alebo jeho pobyt nie je známy, ten, kto má pozemok v držbe, ak nie je
známy, ten, v prospech koho svedčí zápis v katastri.
Ak priebeh hranice nie je sporný, návrh sa nepodáva (hranice vymeria geodet).
Správa katastra doručí návrh bezodkladne ostatným účastníkom konania – návrh by sa mal predkladať v počte rov-
nopisov rovnajúcom sa počtu účastníkov + 1 rovnopis.
Na rozhodnutie slúži technický podklad vyhotovený správou katastra alebo účastníkom konania, práva katastra má
povinnosť rozhodnúť o návrhu do 6 mesiacov od začatia konania. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie:
-

správa katastra v rámci autoremedúry vyhovie v plnom rozsahu

-

ak nevyhovie, rozhodne súd

5

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Súbor popisných informácií a zbierka listín

Nehnuteľnosti sa v katastri evidujú podľa katastrálnych území v:
1) súbore geodetických informácií
2) súbore popisných informácií
3) zbierke listín
4) sumárnych údajoch katastra o pôdnom fonde
5) pozemkových knihách
6) železničných knihách

Súbor popisných informácií katastra sa člení na
-

údaje o katastrálnych územiach, nehnuteľnostiach, a to pozemkoch, stavbách, bytoch a nebytových priestoroch,

-

údaje o právach k nehnuteľnostiam

-

údaje o účastníkoch právnych vzťahov
-

o vlastníkoch

-

o iných oprávnených osobách

-

o držiteľoch

-

o nájomcoch

-

údaje o zmenách v súbore popisných informácií katastra, sídelných a nesídelných názvoch, pomocné záznamy

Údaje o držiteľovi, nájomcovi a inej oprávnenej osobe a o nehnuteľnosti, ktorú drží, má v správe alebo má v nájme
sú predmetom jedného evidenčného listu.
List vlastníctva obsahuje:

-

číslo LV

-

názov obce

-

názov katastrálneho územia

List vlastníctva sa skladá z troch častí:
A – majetková podstata: všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam; výmery, druhy pozem-
kov, príslušnosť k zastavanému územiu obce, číslo položky výkazu zmien. (výmery v m2 …)
B – vlastníci: mená alebo názvy vlastníkov nehnuteľnosti, rodné čísla fyzických osôb, IČO právnických osôb,
spoluvlastnícke podiely (uvádzajú sa zlomkom), titul nadobudnutia daného práva (kúpna zmluva, darovacia zmlu-
va, rozsudok,…), u fyzickej osoby miesto trvalého pobytu, u právnickej osoby sídlo.
C – ťarchy: vecné bremená, záložné práva, predkupné právo, iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné bremená; ne-
uvádza sa údaj o výške dlhu.
Zbierka listín obsahuje písomné vyhotovenie zmlúv, dohôd, spoločenských zmlúv, zakladateľských listín obchod-
ných spoločností, písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení, dokumentácia vý-
sledkov katastrálneho konania, dokument, na základe ktorého má byť vykonaný zápis poznámky do LV, identifiká-
cie parciel, geometrické plány.

Evidovanie pozemkov, stavieb, bytov a nebytových priestorov

Pozemok sa eviduje v súbore popisných informácií parcelovým číslom, výmerou, druhom pozemku, kódom cha-
rakteristiky nehnuteľnosti, ktorý sa skladá z kódu druhu chránenej nehnuteľnosti a z kódu spôsobu využívania ne-
hnuteľnosti; číslom evidenčného listu; číslom LV, kódom bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky; menom/náz-
vom vlastníka/držiteľa/nájomcu; adresou/sídlom, rodným číslom/IČO-m.
Stavby sa v súbore popisných informácií evidujú súpisným číslom a kódom charakteristiky nehnuteľnosti.
Byty sa evidujú číslom vchodu, číslom bytu s uvedením spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a
spoločných zariadeniach domu; vo vzťahu k pozemku, na ktorom je obytný dom postavený a k priľahlému pozem-
ku.
Nebytové priestory sa evidujú opisným spôsobom s uvedením čísla vchodu, čísla nebytového priestoru, uvedením
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom je po-
stavený a k priľahlému pozemku.

6

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Kategorizácia pozemkov

V praxi je potrebné systematicky rozriediť celé územie štátu tak, aby pozemky približne rovnakých vlastností tvori-
li vždy rovnakú kategóriu, ktorá by vyjadrovala rozhodujúci spôsob ich využitia.
Ide o údaje evidované v katastrálnych druhoch pozemkov, ktoré tvoria tzv. kategorizáciu alebo účelové určenie po-
zemkov. Na tieto kategorizácie nadväzujú právne režimy jednotlivých druhov pozemkov. Napr. režim stavebných
pozemkov, režim ochrany poľnohosp. pôd. fondu, les. pôd. fondu.
Druhy pozemkov v katastri nehnuteľností sú vymenované priamo v zákone o katastri nehnuteľností a údaje o
druhoch pozemkov sú na základe zápisu v katastri nehnuteľností považované za záväzné a hodnoverné, ak sa ne-
preukáže opak. Bližšie údaje o jednotlivých druhoch pozemkov obsahuje príloha vyhl. č. 79/1996 Z.z., ktorou sa
vykonáva katastrálny zákon.
Je 10 druhov pozemkov, príloha vyhlášky člení pozemky do 3 kategórií:
1) poľnohospodárska pôda:
-

orná pôda

-

chmelnice

-

vinice

-

záhrady

-

ovocné sady

-

trvalé trávnaté porasty

2) lesné pozemky:
-

lesné pozemky priamo vymenované v prílohe

-

pozemky, ktoré môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva za lesné pozemky vyhlásiť

3) nepoľnohospodárske a nelesné pozemky:
-

vodné plochy

-

zastavané plochy a nádvoria

-

ostatné plochy

Zastavané plochy:

-

pozemky, na ktorých sú postavené stavby okrem skleníkov

-

nádvoria, ktoré patria k obytným, hospodárskym alebo priemyselným stavbám

-

diaľnice, cesty, miestne komunikácie, dráhy

Ostatné plochy:

-

pozemky, ktoré slúžia ako skladiskové priestory

-

pozemky, ktoré slúžia pre telekomunikácie

-

pozemky, ktoré slúžia pre zdravotníctvo

-

pozemky, ktoré slúžia ako štátne prírodné rezervácie alebo iné chránené územia

-

pozemky, ktoré slúžia na ťažbu nerastov

-

pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky využiť

Geometrický plán

Je podkladom právnych úkonov, verejných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam.
Vyhotovuje sa na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľností pred
zmenou a po zmene s uvedením nových a dovtedajších parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer ako aj úda-
je o právach k nehnuteľnostiam.
Geometrický plán vyhotovuje správa katastra, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má na to oprávnenie
podľa osobitného predpisu.
Geometrický plán je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením. Je aj grafic-
kým znázornením vecného bremena časti pozemku.
Pozostáva z 3 častí:
1) popisové pole (kto vyhotovil, autorizačne, úradne overil GP)
2) grafická časť, ktorá obsahuje grafické znázornenie hraníc pozemkov a ich zmeny
3) výkaz výmer parciel
Účel vyhotovenia GP: na rozdelenie nehnuteľnosti, úpravu hranice nehnuteľnosti, určenie vlastníckych práv k ne-
hnuteľnosti, zameranie stavby za účelom kolaudácie a na užívanie stavby, zameranie rozostavanej stavby (keď má
byť predmetom prevodu), priznanie práv k časti nehnuteľnosti, ktoré obmedzujú vlastníka v prospech inej fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, za účelom vymedzenia zmien v poľn. pôd. fonde, lesnom pôd. fonde, za účelom

7

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

zmeny hranice katastrálneho územia, hranice obce, hranice okresu, za účelom zlúčenia nehnuteľností, za účelom
pozemkových úprav.
V rámci vyhotovenia GP rozoznávame osobu, ktorá GP vyhotovila, v príp., že nemá osobitné oprávnenie udelené
Úradom geodézie, kartografie a katastra, je potrebné zabezpečiť autorizačné overenie osobou, ktorá má oprávnenie
od ÚGKaK a v príp., že GP má slúžiť aj pre potreby katastra (na zápis práv k nehnuteľnostiam), je potrebné aj
úradné overenie správou katastra.
Autorizačne overený GP sa na úradné overenie predkladá najmenej v 4 vyhotoveniach. Kópie GP overuje príslušná
správa katastra.

Vyhotovovanie verejných a iných listín

Miestne príslušná správa katastra vyhotovuje na požiadanie výpis z LV, z pozemkovej knihy, železničnej knihy,
kópiu z katastrálnej mapy, kópiu z pozemkovo-knižnej vložky, kópiu vložky železničnej knihy – sú verejnou listi-
nou.
Potvrdený výpis z LV obsahuje len platný právny stav bez vyznačenia predchádzajúcich zápisov.
Identifikácia parciel: porovnanie zápisu a zákresu totožnosti parcely.
Z verejných alebo iných listín so zápisom a zákresom parcely podľa súboru geodetických informácií a popisných
informácií. Je ju potrebné vždy vyhotoviť, keď daná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom právneho úkonu, nie je za-
písaná na LV.
Identifikácia parciel obsahuje parcelné čísla porovnávaných parciel, druhy pozemkov porovnávaných parciel a vý-
mery parciel, ak sa parcely považujú za identické. Ak sa porovnávané parcely nepovažujú za identické, identifiká-
cia obsahuje iba výmeru identifikovanej parcely z listín, ak je výmera parcely v týchto listinách uvedená.
Súčasťou identifikácie parciel môže byť aj ich grafická identifikácia.
Identifikácia parciel sa vyhotovuje v troch vyhotoveniach.

Reštitúcie

Reštitúcia pozemkového vlastníctva:
-

výsledný stav na strane oprávnenej osoby, ktorá za podmienok stanovených zákonom sa stala vlastníkom ne-
hnuteľnosti alebo jej bola poskytnutá zodpovedajúca finančná náhrada s cieľom dosiahnuť zmiernenie niekto-
rých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonom presne vymedzenom období.

Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd s účinnosťou od 1. 11. 1990. Vzťahu-
je sa na následky majetkových krívd, ktoré boli spôsobené fyzickým osobám alebo súkromným právnickým oso-
bám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným alebo hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 o
opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru; podľa zákona č.
71/1959 o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku; majetkové krivdy spôsobené
znárodnením, zoštátnením na základe výmerov niektorých odvetvových ministerstiev, ktoré boli vydané po roku
1955, odvolávajúc sa na predpisy z roku 1948.
Zmiernenie následkov majetkových krívd spočíva vo vydaní veci fyzickej alebo súkromnej právnickej osobe, ktorej
bola táto vec odňatá, v poskytnutí peňažnej náhrady alebo vo vydaní kúpnej ceny alebo doplatku rozdielu medzi
peňažnou náhradou a kúpnou cenou.
V prípade, že vlastník danej veci zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, vydala sa odňatá vec ďalším oprávneným
osobám v poradí:
1) dedičia zo závetu
2) deti vlastníka a jeho manžel
3) rodičia vlastníka
4) súrodenci vlastníka
Vydanie veci sa týka vecí, ktoré ku dňu účinnosti zákona č. 403/1990 Zb. držali právnické osoby s výnimkou
cudzích štátov, podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a s výnimkou obchodných spoločností, ktorých
spoločníkmi boli výhradne fyzické osoby. Povinnými osobami sú aj fyzické osoby, ktoré nadobudli vec od štátu
v prípadoch, keď danú vec nadobudli v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe protiprávneho zvý-
hodnenia osoby nadobúdateľa.
Povinná osoba bola povinná neodkladne vydať vec oprávnenej osobe na jej písomnú výzvu. Povinná osoba a
oprávnená osoba mali spísať dohodu o vydaní veci. Ak bola predmetom nehnuteľnosť, na nadobudnutie vlastnícke-
ho práva sa vyžadovala registrácia na štátnom notárstve, neskôr vklad do katastra.

8

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Ak povinná osoba nesplnila povinnosť vydať vec, oprávnená osoba si mohla svoje práva uplatniť súdnou cestou.
Vec mala byť vydaná oprávnenej osobe v stave, v akom sa nachádza ku dňu uzavretia dohody o vydaní veci. Ak
predmetom bola stavba a stavba bola znehodnotená, prislúchala oprávnenej osobe peňažná náhrada. Ak mala byť
predmetom zhodnotená stavba, bolo na vôli oprávnenej osoby, či sa rozhodne pre finančnú náhradu alebo vyzve
povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti a uhradí príslušnému ministerstvu cenu zhodnotenia.
Pozemok, na ktorom bola umiestnená stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí štátom sa oprávneným osobám ne-
vydával. Nevydával sa pozemok, ku ktorému bolo zriadené právo osobného užívania – oprávnenej osobe patrila pe-
ňažná náhrada.
Lehoty na uplatnenie práv: na vydanie veci alebo uplatnenie kúpnej ceny mohla oprávnená osoba vyzvať povinnú
osobu v lehote 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Ak si oprávnená osoba svoje práva neuplatnila, tieto
práva zanikli.
Tento zákon sa vzťahuje aj na devízového cudzozemca, ak vec, ktorá sa mala previesť do jeho vlastníctva nebola
vyporiadaná medzištátnymi majetkovými dohodami.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách účinný od 1. 4. 1991: vzťahuje sa na zmiernenie následkov
niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi alebo pracovnoprávnymi úkonmi a
správnymi aktmi od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990. Zákon upravuje podmienky uplatňovania nárokov zo zrušených vý-
rokov o treste prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci ako aj spôsob a rozsah náhrady týchto
nárokov. Zákon sa nepoužije na zmiernenie krívd, ktoré vznikli prevzatím poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy
(použije sa zákon č. 229/1991 o pôde).
Zmiernenie následkov majetkových krívd spočíva vo vydaní veci, v poskytnutí finančnej náhrady alebo v zrušení
správnych aktov, ak to bolo v tomto zákone výslovne ustanovené alebo ak týmto aktom došlo na základe právnych
predpisov, ktoré zákon č. 87/1991 zrušuje, ak tieto úkony boli výsledkom politickej perzekúcie alebo postupu poru-
šujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.
Oprávnená bola fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu, pokiaľ bola štátnym občanom ČSFR a záro-
veň mala na našom území trvalý pobyt.
Povinné osoby: štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti zákona danú vec držali. Nevzťahovalo sa to na
podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, cudzie štáty, obchodné spoločnosti, ktorých výlučnými spoločníkmi
boli fyzické osoby.
Povinná osoba bola povinná vydať vec na základe písomnej výzvy oprávnenej osobe, ktorá preukázala svoj nárok
na vydanie veci a uviedla spôsob prevzatia veci štátom.
Oprávnená osoba mohla vyzvať na vrátenie veci do 6 mesiacov od účinnosti zákona, inak jej nárok zanikol. Povin-
ná osoba mala s oprávnenou osobou uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľnosti, vyžadovala sa registrácia na štátnom
notárstve. Ak povinná osoba odmietla uzavrieť dohodu o vrátení veci, oprávnená osoba si mohla práva uplatniť na
súde do jedného roka od nadobudnutia účinnosti zákona.
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k

pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (zákon o pô

-

de): vzťahuje sa na pôdu, ktorá tvorí poľnohosp. pôdny fond, lesný pôdny fond, na obytné budovy, hospodárske bu-
dovy a iné stavby patriace k poľnohospodárskej usadlosti, na iné obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace
poľnohospodárskej a lesnej výrobe a súvisiace s poľnohospodárstvom, vydanie mŕtveho a živého inventára a náh-
rada za trvalé porasty. Pôdu nemohli reštituovať devízoví cudzozemci. Oprávnenou osobou bola fyzická osoba,
štátny občan ČSFR s trvalým pobytom na našom území a ktorého pôda, budovy a stavby prešli na štát alebo iné
právnické osoby od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990. Povinné osoby boli štát, právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti zá -
kona mali vec v držbe s výnimkou cudzích štátov, podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a s výnimkou ob-
chodných spoločností, ktorých spoločníkmi boli výhradne fyzické osoby.
Oprávneným osobám sa vydávali nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo iné právnické osoby v dôsledku výroku o
prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci, ak tieto výrobky boli podľa osobitných predpisov zrušené,
v dôsledku odňatia bez náhrady (z. č. 142/1947 o revízii I. pozemkovej reformy alebo podľa z. č. 46/1948 o novej
pozemkovej reforme), reštitúcia pasienkových majetkov bývalých urbárnikov a spoločne užívaných lesov týchto
urbárnikov, majetok, ktorý bol odňatý v dôsledku súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o
prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo
opustenie republiky, reštitúcia vecí, ktoré boli odovzdané do vlastníctva družstva.
Obmedzujúce ustanovenia: pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu bolo možné oprávnenej osobe vy-
dať iba vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy.
Na rozdiel od predchádzajúcich zákonov, nárok si uplatňovala oprávnená osoba na pozemkovom úrade – oprávne-
ná osoba mala vyzvať zároveň povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti.
Do 60 dní od výzvy mali oprávnená a povinná osoba uzavrieť dohodu o vydaní veci. Pre platnosť tejto sa vyžado -
valo schválenie pozemkovým úradom rozhodnutím, ktoré bolo vydané v správnom konaní. Ak k dohode nedošlo,
rozhodol o vlastníctve pozemkový úrad. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu bolo možné podať opravný pros-
triedok na súde.

9

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Lehoty: právo na vydanie nehnuteľnosti mala oprávnená osoba uplatniť do 31. 12. 1992 (prekluzívna lehota).

Pozemky vo vlastníctve štátu

V roku 1990 sa zrušili všetky privilégiá štátneho vlastníctva. Všetci vlastníci (aj štát) získali vo vlastníckom práve
rovnosť v právach a povinnostiach. Ako vlastník pri pôde, ktorá je majetkom štátu sa zapisuje v evidencii ne-
hnuteľností ten, komu je štátna pôda zverená, do 31. 12. 1992 sa ako subjekt vlastníctva zapisoval voči pozemkom
československý štát s povinnosťou zároveň uviesť správcu a hospodára, ktorý mal právo správy a právo hospodáre-
nia podľa hospodárskeho zákonníka. Ak je v súčasnosti ako vlastník nehnuteľnosti v evidencii katastra nehnuteľ-
ností zapísaný česko-slovenský štát, rozumie sa tým ako vlastník Slovenská republika.
V súčasnosti sa vlastníctvo k pozemkom deetatizuje, napr. poľnohospodárske a lesné pozemky prešli na Slovenský
pozemkový fond (SPF), iné pozemky na Fond národného majetku, ktorý ich privatizuje, ďalšia skupina pozemkov
sa vrátila do komunálneho vlastníctva.
V súčasnosti sú pozemky, ktorých vlastníkom je štát, zverené SPF, FNM a účelovým organizáciám a zariadeniam.
Slovenský pozemkový fond je zriadený zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, úpravách pozemkové-
ho vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách.
SPF je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, spravuje poľnohospodárske a lesné nehnuteľnos-
ti vo vlastníctve štátu a súčasne aj pozemky nedoložených vlastníkov. Právny režim SPF upravuje štatút, ktorý
schválila vláda Slovenskej republiky. Ďalšie právne postavenie SPF je upravené zákonom č. 180/1995 Z.z. o nie-
ktorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
SPF neužíva jednotlivé pozemky, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva.
Hlavnou úlohou SPF nie je pozemky privatizovať, avšak v zákonom stanovených prípadoch môže SPF prevádzať
vlastnícke právo k týmto pozemkom, napr. môže pozemky vo vlastníctve štátu predávať a zamieňať za pozemky
iných vlastníkov na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 180/1990 Zb. Zákon určuje formu
aj pravidlá pre prenajímanie pozemkov.
Úlohy SPF spočívajú v usporiadaní pozemkového vlastníctva a to pri reštitúciách, keď Fond poskytuje reštituentom
náhradné pozemky namiesto tých, ktoré pri reštitúcii nemožno vydať pôvodným vlastníkom.
Dočasne spravuje pozemky nedoložených vlastníkov (nemajú svoje vlastnícke právo preukázané v katastri ne-
hnuteľností).
Podrobné zásady pre správu majetku štátu a nakladanie s týmto majetkom upravuje zákon č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu. Tento zákon upravuje správu majetku štátu, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky a to vo ve-
rejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, pričom správu majetku štátu vykonáva správca, ktorý môže byť napr.
štátna rozpočtová a príspevková organizácia (zriaďuje sa podľa zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravid-
lách). Správu vykonáva aj štátny fond, verejnoprávna inštitúcia a iná právnická osoba, ktorá spravuje majetok štátu
na základe osobitného zákona.
Zásady uvedené v zákone č. 278/1993 Z.z. sa nevzťahujú na:
-

nakladanie majetku štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti štátu,

-

na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,

-

hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu (upravuje zákon č. 303/1995 Z.z.),

-

správu cenných papierov.

Obecné pozemky a komunálne vlastníctvo (I. časť)

Súčasné usporiadanie právnej subjektivity obcí upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Majetkom ob-
ce sú:
-

veci vo vlastníctve obce

-

majetkové práva obce

-

majetkové práva právnických osôb založených obcou

Podľa zákona, darovanie majetku, ktorý patrí obci, je neprípustné. Na usporiadanie pozemkového vlastníctva obcí
bol prijatý zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí – účelom bolo určiť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky
majú prejsť do vlastníctva obce. (dokončenie na konci)

Cirkevné pozemky

V súčasnej dobe sa plne obnovila právna subjektivita cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sa z hľadiska
pozemkového práva považujú za rovnocenných účastníkov právnych vzťahov.

10

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Z hľadiska právnej subjektivity cirkví a náboženských spoločností je dôležitý zák. č. 308/1991 Zb. o slobode
náboženskej viery a o postavení cirkví a náboženských spoločností.
Zákon č. 298/1990 Zb. – majetkové hľadisko – o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kon-
gregácií – výslovne sa vymenúvajú nehnuteľnosti, ktoré sa vracajú do vlastníctva rímskokatolíckej cirkvi. Zákon
bol prijatý, lebo všeobecný reštitučný zákon č. 229/1991 o pôde uplatňoval právo pre fyzické osoby, nie pre práv-
nické osoby.
V minulosti vstúpil štát do vlastníckych vzťahov cirkví zákonom číslo 218/1948 o hospodárskom zabezpečení cir-
kví a náboženských spoločností štátom. Všetka cirkevná pôda prešla pod správu štátnych orgánov. Lesné pozemky
prevzali pod správu organizácie štátnych lesov a poľnohospodárska pôda sa odovzdala štátnym majetkom alebo
roľníckym družstvám.
Cirkevné vlastníctvo bolo zachované, pôda sa nezoštátnila, bola daná iba pod správu.
Národná rada prijala zák. č. 282/1993 – cirkevný reštitučný zákon – zákon o zmiernení niektorých majetkových
krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti si museli
uplatniť svoje nároky do 31. 12. 1994. V prípade, že si nároky neuplatnili, právo zaniklo. Tento zákon upravil spô-
sob zmienenia krívd, ktoré boli spôsobené cirkvám a náboženským spoločnostiam na majetku, ktoré im boli spôso-
bené odňatím hnuteľného a nehnuteľného majetku na základe rozhodnutia štátnych orgánov, občianskoprávnych a
správnych aktov od 8. 5. 1945 a židovským náboženským obciam od 2. 11. 1938 do 1. 1. 1990 v prípade, že boli
urobené v rozpore s dohodami o základných ľudských právach a slobodách. Zákon neupravil reštitúcie jednotlivých
osôb židovského vierovyznania (len náboženských obcí ) – tieto boli reštituované po skončení II. svetovej vojny.
Zákon vymedzuje oprávnené osoby – štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti so sídlom v Slovenskej
republike vrátanie ich častí s právnou subjektivitou.
Za štátom uznané sa považujú tie, ktoré sú registrované na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.
Povinné osoby: štát, právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti zákona mali vec v držbe s výnimkou cudzích štátov,
podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a s výnimkou obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi boli vý-
hradne fyzické osoby.
Titul vydania pozemkov – prípady, keď sa vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločnostiam uplatňovali proticir-
kevné zákony (o poštátnení školstva, o revízii I. pozemkovej reformy, predpisy o vyvlastnení), zmluvy uzatvorené
v tiesni bez náhrady alebo keď cirkevné nehnuteľnosti boli odňaté bez právneho titulu.
Cirkevný reštitučný zákon vymenúva aj prípady, kedy sa nevydávajú nehnuteľnosti (napr. ak bola zriadená chato-
vá záhradková osada – zákon o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách č. 64/1997 Z.z.).

Družstvá a ich pozemky

Podľa obchodného zákonníka má právnu subjektivitu, zapisuje sa do obchodného registra, právne pomery v druž-
stvách ustanovuje obchodný zákonník a stanovy družstva.
Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách.
Do roku 1990 sa nerešpektovali majetkové vzťahy vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov – zaviedol sa tzv.
režim družstevného užívania pozemkov, čo platilo pre JRD a v ostatných družstvách sa uplatňoval režim hospodár-
skeho zákonníka, podľa ktorého družstvá nezískali pozemky do svojho vlastníctva, iba do správy a užívania. Táto
situácia sa vzťahovala aj na bytové družstvá, ktoré stavali bytové a nebytové priestory na cudzích pozemkoch,
ktoré neboli právne vyporiadané. Výstavbu organizoval štát, pozemky, na ktorých sa stavalo, neboli vlastnícky vy-
poriadané. Preto sa o ne prihlásili vlastníci pozemkov s nárokmi na uzavretie kúpnej zmluvy alebo nájomnej zmlu-
vy. Ak sú pozemky zastavané družstevnými objektami a pozemky patria iným vlastníkom, tieto sa pôvodným vlast-
níkom nevydávajú, majú právo na náhradné pozemky, ktoré prideľoval Slovenský pozemkový fond.
Spotrebné a výrobné družstvá mali tiež stavby na nevyporiadaných pozemkoch, ak existujú vlastníci, vzniká im
právo na uzavretie nájomnej zmluvy.
V poľnohospodárskych družstvách sú v súčasnosti 3 skupiny pozemkovo-právnych vzťahov:
1) vlastníctvo družstva
2) nájom pozemkov
3) užívanie združstevnenej pôdy členmi družstva

Transformačný zákon (42/1992 Zb.)

11

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Vlastníkom družstvom užívaných pozemkov sa priznáva spolu polovica majetku družstva, zákonodarca skonštru-
oval zásadu, podľa ktorej 1/2 majetku družstva vznikla na družstvom užívanej pôde. Pôda vytvorila 1/2 hodnoty
družstevného majetku, preto patrí vlastníkom pozemkov.
Zákon určil, že každý, koho pôda bola v čase účinnosti zákona o pôde v užívaní družstva bez rozdielu kvality pôdy
a dĺžky doby, po ktorú družstvo pozemok užívalo, stáva sa oprávnenou osobou voči družstvu a každý dostane pod-
ľa veľkosti výmer tejto pôdy podiel na majetku družstva. Vlastníkom pozemkov pripadla 1/2 majetku družstva, za
odpracované roky sa medzi členov delilo 20% majetku družstva, za družstvom užívaný živý a mŕtvy inventár pri-
padlo oprávneným osobám 30% hodnoty majetku družstva.
Berú sa do úvahy pozemky, ktoré družstvo užívalo k 24. 6. 1991, oprávnené osoby majú nárok na podiel na majet-
ku družstva, ak svoje vlastníctvo vedeli preukázať. Oprávnená osoba nezískala vlastníctvo pozemkov, lebo druž-
stvo ich nemalo vo vlastníctve, len v užívaní – získala vlastníctvo podielov na majetku družstva.
Nárok na podiel sa uvádzal vo finančnom vyjadrení v sume, ktorá bola stanovená v transformačnom projekte a
oprávnenými boli osoby zaradené do zoznamu z titulu transformácie družstva. Oprávnenou osobou sa stal iba ten,
kto si svoje návrhy prihlásil do 28. 4. 1992. Kto sa v družstve neprihlásil v uvedenej lehote, nestal sa oprávnenou
osobou voči družstvu a nezískal právo na podiel na družstevnom majetku.
O transformácii rozhodovali všetky oprávnené osoby na spoločnom valnom zhromaždení – všetky oprávnené oso-
by mali naň byť pozvané – schvaľoval sa na ňom transformačný projekt.
Oprávnené osoby sa stali spolumajiteľmi družstevného majetku podľa výšky vypočítaných podielov. Oprávnené
osoby, ktoré začali súkromne hospodáriť (vykonávať poľnohospodársku výrobu ako samostatne zárobkovo činné
osoby), si mohli vyžiadať od družstva svoju pôdu a zároveň dostali náhradu za mŕtvy a živý inventár. Ten, kto
nezačal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako samostatne hospodáriaci roľník, dostal tzv. podielnické listy,
pričom tieto boli cenné papiere a družstvu vznikla povinnosť prihlásiť ich v Stredisku cenných papierov. Podielnic-
ké listy oprávňujú osobu, aby bola prijatá za člena družstva. Bolo ich možné predať na trhu cenných papierov alebo
do roku 2000 ponúknuť družstvu na odkúpenie.

Konanie o obnove evidencie pozemkov

V záujme zabezpečenia plného vlastníctva k pozemkom potrebuje mať každý vlastník svoje vlastníctvo zdokumen-
tované (vedieť ho preukázať). Náš právny poriadok zabezpečuje pravidlo, že dokladom o vlastníckom práve k ne-
hnuteľnostiam je list vlastníctva vydaný správnou katastra.
Dnešný stav: na Slovensku existuje veľká rozdrobenosť pozemkov, pozemky majú veľký počet spoluvlastníkov.
Od roku 1950 do roku 1989 neexistovala povinnosť, ktorá by vyžadovala zapisovanie vlastníckych vzťahov k po-
zemkom, čo malo za následok, že v extraviláne je veľa pozemkov neevidovaných alebo nie je známy vlastník po-
zemku (nedoložené vlastnícke vzťahy – nie sú známe údaje o vlastníkovi). V niektorých okresoch ide o 20 – 45%
vlastníkov.
Zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom

upravuje:

-

usporiadanie vlastníctva k pozemkom

-

režim štátnej pôdy, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond

-

zákaz drobenia pozemkov

Zákon nariaďuje usporiadať právne pomery tak, aby na konci tohto administratívneho konania príslušný orgán
schválil a kataster nehnuteľností zapísal register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom obnovovacieho
konania sú pozemky vymedzené vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, pokiaľ nie sú evidované v katastri nehnuteľ-
ností. Objektom obnovovacieho konania sú pozemky podľa mapového podkladu, priebeh hraníc pozemkov v príro-
de sa nezisťuje – súčasťou obnovovacieho konania nie je konanie o pozemkových úpravách.
Harmonogram obnovovacieho konania schvaľuje vláda každoročne, sú v ňom vymenované katastrálne územia,
v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku uskutoční obnovovacie konanie.
Na účely obnovovacieho konania sa katastrálne územia rozlišujú podľa súčasného stavu evidencie. Členia sa na 4
skupiny, podľa toho je určená aj kompetencia orgánov, ktoré obnovu schvaľujú:
1) katastrálne územia, v ktorých sa operát pozemkového katastra zjednotil s operátom pozemkovej knihy – identi-

fikácia pozemkovo-knižného stavu sa dá vykonať bez vážnejších problémov = cca. 46% katastrálnych území.
Usporiadanie má na starosti katastrálny úrad;

2) katastrálne územia s nezjednoteným operátom, ale s možnosťou identifikácie – je potrebné vykonať tzv. plošnú

identifikáciu = cca 24% katastrálnych území;

3) katastrálne územia, kde sa operát pozemkového katastra nezjednotil s operátom pozemkovej knihy a údaje

v nich uvedené nie je možné identifikovať. V týchto prípadoch pozemkový úrad dostal úlohy nariadiť výkon
pozemkových úprav po etape schválenia registra pôvodného stavu s úlohou obstarať komasačný operát a
v prípade potreby rekonštrukciu mapovej a písomnej časti operátu.

12

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

4) operát vyhotovený na základe komasácie nepotvrdil súd. ale účastníci komasačného konania vstúpili do držby

– pozemkový úrad (okresný úrad – pozemkový odbor) nariadi vykonanie pozemkových úprav, obstaráva
geometrické a polohopisné určenie nehnuteľností, zostaví zoznam vlastníkov a vytvorí zjednodušený register
pôvodného stavu;

5) operát pozemkovej knihy nie je k dispozícii – je stratený, zničený alebo sa nachádza mimo územia Slovenskej

republiky – príslušný je pozemkový úrad.

Katastrálny úrad alebo pozemkový úrad zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a práv-
nych vzťahov k nim.
Komisia má 7 členov:
-

1 člen za katastrálny úrad

-

1 člen za pozemkový úrad

-

1 člen za Slovenský pozemkový fond (SPF)

-

1 člen za štátnu organizáciu lesného hospodárstva, ak pozemok obhospodarovala

-

1 člen ako zástupca obce (vždy je predsedom komisie)

-

zvyšok určený príslušným správnym orgánom na návrh obce z vlastníkov alebo nájomcom pozemkov

Konanie sa riadi zákonom č. 71/1967 Zb. – správnym poriadkom. Konanie sa uskutočňuje pre každú obec, ak má
obec viac katastrálnych území, zostavuje sa register obnovenej evidencie pozemkov pre každé územie samostatne.
Konanie začína na podnet príslušného správneho orgánu. Je začaté dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o
začatí konania na mieste v obci obvyklom. Oznámenie je vyvesené do schválenia registra evidencie pozemkov.
V oznámení príslušný správny orgán vyzve vlastníkov, nájomcov alebo iné oprávnené osoby, aby v určenej lehote
poskytli údaje o pozemkoch a o právnych vzťahoch k nim.
Podkladom na zostavenie registra sú najmä údaje poskytnuté nájomcom alebo inými oprávnenými osobami; zisťujú
sa údaje z katastrálneho operátu, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov
získaných pri prešetrovaní v obci.
Príslušný správny orgán uverejní register obnovenej evidencie pozemkov na 30 dní a umožní nahliadnuť doň na
mieste v obci obvyklom. Zároveň sa upovedomia účastníci konania o možnosti podať námietky.
Ak je komisii známe sídlo (trvalý pobyt) účastníka konania, zasiela sa účastníkovi výpis z konania v časti ktorá sa
ho týka.
Ak ide o neznámych vlastníkov alebo o osoby, ktorých pobyt nie je známy, ich záujmy zastupuje Slovenský po -
zemkový fond.
Lehoty na podanie námietok:
-

ak je pobyt známy – 15 dní

-

ak ide o neznámych účastníkov konania – 30 dní

K námietkam si komisia môže vyžiadať svedecké výpovede, predloženie listí a námietky so svojím stanoviskom
predkladá príslušnému správnemu orgánu na rozhodnutie.
Príslušný správny orgán po rozhodnutí o námietkach schváli register obnovenej evidencie pozemkov a rozhodnutie
je konečné.
Pre podávanie námietok platí koncentračná zásada: tzn., že na námietky podané po lehote alebo ktoré nie sú odô-
vodnené sa v konaní neprihliada.
Register má po schválení charakter verejnej listiny, kataster záznamom zapíše vlastnícke práva vlastníkom pozem-
kov.
Po vykonaní zápisu sa register zakladá do zbierky listín v katastri nehnuteľností.

Vydržanie (zákon č. 180/1995 Z.z.)

Vlastnícke právo k pozemkom je možné vydržať nielen podľa občianskeho zákonníka, ale za účelom usporiadania
pozemkového vlastníctva môže príslušný správny orgán potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva k pozemku.
Správny orgán uvedie v rozhodnutí deň, ku ktorému navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Návrh na
vydržanie podľa zákona je možné podať iba v súvislosti s usporiadaním pozemkového vlastníctva v rámci konania
o obnove evidencie pozemkov najneskôr v lehote na podanie námietok.
Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania, ktoré sú dané občianskym zákonníkom: spôso-
bilý predmet vydržania, oprávnená držba, uplynutie 10-ročnej lehoty. Navrhovateľ si môže započítať do vydržacej
lehoty aj dobu pred 1. 1. 1992. Prekážkou vydržania nie je, ak pozemok je v nájme poľnohospodárskej alebo lesnej
organizácie podľa skorších predpisov.
Navrhovateľ má povinnosť pripojiť k svojmu návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii alebo iba označí dôkazy, ktoré
sú známe.

13

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Komisia pre obnovu evidencie pozemkov návrh posúdi, dá k nemu stanovisko a predkladá ho príslušnému správne-
mu orgánu na rozhodnutie.
Príslušný správny orgán návrh na vydržanie zamietne, ak nie sú splnené podmienky ustanovené zákonom číslo
180/1995 Z.z.; ak si svoje vlastnícke právo k pozemku v obnovovacom konaní uplatnila aj iná osoba; ak vlastnícke
právo k pozemku je predmetom konania na súde.
Proti rozhodnutiu správneho orgánu o vydržaní nie je možné podať opravný prostriedok podľa správneho poriadku,
toto rozhodnutie je preskúmateľné podľa občianskeho súdneho poriadku v rámci ustanovení o správnom súdnictve.
Oprávnená osoba má možnosť brániť sa proti rozhodnutiu určovacou žalobou.

Nakladanie s niektorými pozemkami a oprávnenia Slovenského pozemkového fondu

SPF nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy alebo je známy a nie je známy jeho trvalý pobyt – pozem-
ky s nezisteným vlastníkom.
Od 1. 9. 1995 (účinnosť zák. č. 180/1995 Z.z.) SPF nakladá aj s tzv. neknihovanými pozemkami. Tieto sa dňom 1.
9. 1995 stávajú vlastníctvom štátu, ak sa nachádzali v extraviláne. Ak sa jedná o neknihované pozemky, ktoré sa
nachádzajú v intraviláne obce, stali sa 1. 9. 1995 vlastníctvom obce s výnimkou pozemkov, ktoré boli v správe
miestneho orgánu štátnej správy.
Pozemky s nezisteným vlastníkom: vlastníkom sa 1. 9. 2005 stáva štát, ak pozemky boli k 1. 9. 2005 zapísané
v katastri najmenej 1 rok.
Ak pozemky do 1. 9. 2005 neboli minimálne rok evidované v katastri a budú zapísané po uvedenom dátume, štát
nadobúda pozemky do 1 roku od zápisu v katastri nehnuteľností. Pozemky spravuje SPF, ak ide o lesný pozemok
štátna organizácia lesného hospodárstva.
SPF pri nakladaní s pozemkami, ktoré spravuje, vystupuje pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo vlastnom
mene, pozemky sám neužíva, ale prenajíma ich na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ak má o
uzavretie nájomnej zmluvy záujem viacero osôb, prednosť má doterajší užívateľ.
SPF môže vlastnícke právo k pozemkom, ktoré spravuje, prevádzať iba v prípadoch stanovených zákonom, môže
ich predávať alebo zamieňať s pozemkami iných vlastníkov v súvislosti s usporiadaním pozemkového vlastníctva
alebo v súvislosti s vykonávaním pozemkových úprav.
Ak SPF predáva pozemky, predávajú sa za ceny zistené podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb. (úradná cena).

Opatrenia proti drobeniu pozemkov

Zákon č. 180/1995 Z.Z. nimi zamedzuje drobeniu poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ktoré sa nachádzajú
mimo zastavaného územia obce (v extraviláne). Vzťahujú sa na zamedzenie drobenia pri prevode aj prechode po-
zemkov.
Zákaz drobenia poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev
upravuje zákon č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.
Ak má na základe právneho úkonu, rozhodnutia o dedičstve alebo rozhodnutia o vyporiadaní spoluvlastníctva
vzniknúť rozdelením pozemkov pozemok vo výmere menšej ako 20.000 m2, je nadobúdateľ povinný zaplatiť od-
vod vo výške 20% z ceny pozemku, ak má vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od 2001 m2 do 5000
m2 alebo lesný pozemok od 5001 m2 do 10.000 m2 alebo nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod vo výške 10%
z ceny pozemku, ak ide o 5001 m2 až 20.000 m2 poľnohospodárskeho pozemku alebo 10.001 m2 až 20.000 m2 les-
ného pozemku. Odvod je príjmom Štátneho fondu ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky. Podrobnosti o platení upravuje vládne nariadenie č.
85/1996 Z.z.
Výmera nižšia je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad!!!
Aj keby vznikol pozemok s menším spoluvlastníckym podielom, ako boli uvedené výmery, zákon sa vzťahuje aj na
tento prípad (minimálne 2000m2 výmery poľnohospodárskeho pozemku resp. minimálne 5000 m2 výmery lesného
pozemku).
Ak sa rozhoduje v dedičskom konaní a dedičia sa nedohodnú v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z., nie je možné po-
tvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ale súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tomu z dedičov,
u ktorého sú najlepšie predpoklady pre obhospodarovane pozemkov.
Stanoví sa povinnosť vysporiadať sa s ostatnými dedičmi.
Premlčacia doba pre pohľadávky je 10 rokov.
Dedičia, ktorým nebolo potvrdené nadobudnutie dedičstva majú záložné právo aj predkupné právo k týmto pozem-
kom.

14

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Opatrenia proti drobeniu pozemkov neplatia, ak:
1) pozemok má slúžiť na účely výstavby alebo iné účely, pre ktoré možno daný pozemok vyvlastniť
2) ide o pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb.
3) ide o bezodplatný prevod alebo prechod podľa zákona č. 229/1991 Zb. (o pôde).

Pozemkové úpravy

Pozemky v extraviláne patria buď do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu. Po-
stupne došlo k veľkému drobeniu pozemkov vo vzťahu k vlastníckemu právu aj k užívacím vzťahom. Snažil sa ho
odstrániť právny predpis, ktorým sa mali zlúčiť pozemky do JRD alebo ŠM vo forme vykonania hospodársko-tech-
nických úprav pozemkov.
V súčasnosti zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozem-
kových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách.
Pozemkové úpravy sú zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území, vykonané za účelom vytvorenia pôdne
ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých vlastníkov a s ich súhlasom a v súlade s celospolo-
čenskými požiadavkami na tvorbu krajiny, životného prostredia a investičnú výstavbu.
Novým usporiadaním pozemkov sa pri sceľovaní parciel vymieňa vlastníctvo, vlastníkovi zaniká dovtedajšie vlast-
nícke právo k drobným parcelám a stáva sa vlastníkom novovymeranej ucelenej plochy. Takéto výmeny sa nazýva-
jú komasáciou, na rozdiel od urýchlených a skrátených konaní, pri ktorých sa majiteľovi poskytne náhradný poze-
mok iba na dočasné užívanie bez zmeny vlastníckeho práva. Pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie vlastníctva a uží-
vacích pomerov, nové rozdelenie pozemkov (sceľovanie, rozdeľovanie, príp. iné úpravy), technické, biologické,
právne, ekonomické opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.

Dôvody pozemkových úprav

Pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä ak je to potrebné na usporiadanie vlastníctva a užívacích pomerov a od-
stránenie prekážok ich výkonu, ktoré boli vykonané v dôsledku historického vývoja pred účinnosťou zákona č.
330/1991 Zb.,
-

ak dôjde k podstatným zmenám vo vlastníctve a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav,

-

ak dochádza k zmene v štruktúre poľnohospodárskych podnikov,

-

ak má dôjsť k zmene hraníc zastavaného územia obce a inej investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní
hospodárenie na pôde

-

alebo je to potrebné na zriadenie verejnoprospešných zariadení spoločne užívaných vlastníkmi a užívateľmi po-
zemkov,

-

ak je to potrebné na obnovenie a zlepšenie funkcií ekologickej stability v danom územnom systéme,

-

ak došlo alebo má dôjsť k podstatným zmenám v poľnohospodárskom a lesnom pôdnom fonde

-

z dôvodu zmien v rámci obhospodarovania lesov.

Pozemkové úpravy sa vykonávajú spravidla naraz pre celé katastrálne územie, ktoré tvorí obvod pozemkových úp-
rav. Pozemkovým úpravám podliehajú všetky pozemky, ktoré sa nachádzajú v danom katastrálnom území. V prípa-
de, že sa tým nezmení účel pozemkových úprav, môžu byť niektoré pozemky z konania o pozemkových úpravách
vyňaté. Sú to napr. pozemky, ktoré slúžia pre obranu štátu, pozemky, na ktorých sú vodohospodárske diela, pásma
hygienickej ochrany vodných zdrojov, železnice, cesty alebo pozemky, na ktorých sú umiestnené chránené územia,
pozemky určené na zastavanie.
Štátnu správu v rámci konania o pozemkových úpravách vykonávajú okresné úrady a ministerstvo pôdohospodár-
stva.
Účastníkom konania o pozemkových úpravách sú:
-

vlastníci a užívatelia pozemkov, ktoré podliehajú pozemkovým úpravám,

-

vlastníci ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku, ktorý sa nachádza v obvode pozemkových úp-
rav,

-

oprávnené osoby z titulu reštitúcie,

-

fyzické osoby a právnické osoby, ktorých záujmy alebo práva môžu byť konaním o pozemkových úpravách
dotknuté,

-

investor – ak ide o pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu investičnej výstavby,

-

Slovenský pozemkový fond.

15

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Účastníci konania vytvárajú za účelom pozemkových úprav združenie účastníkov, toto združenie nie je potrebné
vytvoriť iba v tom prípade, ak by bolo v konaní o pozemkových úpravách iba niekoľko účastníkov konania. Zdru-
ženie je právnickou osobou.
SPF zastupuje a vykonáva oprávnenie vlastníka nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve štátu a u nehnuteľností,
ktorých vlastník nie je známy alebo jeho pobyt nie je známy.
Pozemkové úpravy možno začať na návrh vlastníka, obce alebo z podnetu okresného úradu. Pred nariadením po-
zemkových úprav alebo pred ich povolením okresný úrad nariaďuje konanie o začatí pozemkových úprav - tzv.
prípravné konanie. Nariaďuje sa za účelom preverenia dôvodov, naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania
pozemkových úprav a za účelom určenia pozemkov, ktoré sú vyňaté z konania o pozemkových úpravách. Začatie
prípravného konania oznamuje okresný úrad v príslušnej obci verejnou vyhláškou. Po zhodnotení výsledku príprav-
ného konania, ak sa preukážu dôvody pozemkových úprav, OÚ nariadi vykonanie pozemkových úprav alebo roz-
hodne o povolení týchto úprav. (Rozhoduje sa o povolení právnych úprav na návrh vlastníka alebo obce, nariaďuje
sa z podnetu OÚ.)
Rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav – oznamuje sa verejnou vyhláškou a v nej sa vyzvú
všetci účastníci, aby sa v určenej lehote prihlásili o účasť v pozemkových úpravách. Po právoplatnosti rozhodnutia
o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa začnú práce na oceňovaní pozemkov a trvalých porastov v obvo-
de pozemkových úprav. Začne sa s vypracúvaním zoznamu vlastníkov a užívateľov pozemkov, ktoré sú predme-
tom pozemkových úprav a OÚ predloží združeniu účastníkov a obcí návrh všeobecných zásad funkčného
usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Podľa vykonania ocenenia pozemkov a trvalých porastov a na
základe zoznamu vlastníkov a užívateľov pozemkov OÚ zostavuje register pôvodného stavu, ktorý sa skladá
z geodetických a popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, a to ku dňu právoplatnosti roz-
hodnutia o povolení alebo nariadení pozemkových úprav. Takto zostavený register pôvodného stavu sa na základe
návrhu zapisuje do katastra nehnuteľností. Tento register sa zapisuje nie vkladom, ale záznamom.
Prerokovanie úvodných podkladov – v rámci tohto štádia sa register pôvodného stavu a všeobecné zásady funkč-
ného usporiadania územia zverejnia na mieste v obci obvyklom na 15 dní a tiež sa doručia aj združeniu účastníkov.
Každému známemu účastníkovi pozemkových úprav sa doručí výpis z registra pôvodného stavu s informáciou o
spoluvlastníckych podieloch a o ich cene.
Účastníci pozemkových úprav môžu podať proti tomuto výpisu námietky, a to v lehote určenej okresným úradom.
Po rozhodnutí o námietkach okresný úrad schváli register pôvodného stavu a vypočíta úhrnné ocenenie pozem-
kového majetku každého vlastníka vrátane spoluvlastníckych podielov. Takto upravený register pôvodného stavu
okresný úrad prerokuje s príslušným daňovým úradom.
Za pozemky, ktoré podliehajú pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pôvodných pozemkov vyrovnanie zodpove-
dajúce cene pozemkov prípadne cene spoluvlastníckych podielov. Vyrovnanie sa vykonáva formou poskytnutia
náhradných pozemkov, v rámci určovania náhradných pozemkov sa musí zohľadňovať to, že náhradné pozemky
musia svojou bonitou, výmerou a hospodárskym stavom zodpovedať pôvodným pozemkom. Ak s tým súhlasí
účastník konania o pozemkových úpravách, vyrovnanie je možné poskytnúť aj v peňažnej forme.
OÚ prerokuje s každým účastníkom jeho návrhy a požiadavky na umiestnenie náhradných pozemkov. Po tomto
prerokovaní okresný úrad dohodne so združením účastníkov zásady pre umiestnenie náhradných pozemkov. Po
tomto prerokovaní OÚ dohodne so združením účastníkov zásady pre umiestnenie náhradných pozemkov. Tieto
zásady sú platné v tom prípade, ak s nimi vysloví súhlas 2/3 väčšina účastníkov konania o pozemkových úpravách.

Projekt pozemkových úprav, schválenie a vykonanie

Po schválení úvodných podkladov a dohodnutých zásad pre umiestnenie náhradných pozemkov OÚ zadá vypraco-
vanie projektu pozemkových úprav. Projekt pozemkových úprav nevypracúva OÚ, ale na základe zmluvy s okres-
ným úradom projekt vypracúva fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na projektovanie alebo oblasť
pozemkových úprav.
Projekt pozemkových úprav sa skladá z niekoľkých častí:
1) sprievodná správa – obsahuje rekapituláciu konania o pozemkových úpravách, prikladajú sa tu schválené úvod-

né podklady a schválené zásady pre umiestnenie náhradných pozemkov.

2) návrh na usporiadanie pozemkov v obvode pozemkových úprav – obsahuje údaje v členení (rozdeľovací plán):

a) plány verejných a spoločných zariadení
b) umiestnenie náhradných pozemkov a ich pridelenie vlastníkom
c) zoznam vyrovnaní v peniazoch

Projekt pozemkových úprav sa vypracúva tak, aby bol dostatočným podkladom pre vypracovanie projektovej doku-
mentácie spoločných zariadení a musí obsahovať údaje, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností.
OÚ doručí projekt pozemkových úprav združeniu účastníkov a zverejní ho na mieste v obci obvyklom.

16

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

OÚ doručí výpis z rozdeľovacieho plánu každému účastníkovi pozemkových úprav, ktorého pobyt je známy.
Účastníci a združenie účastníkov môžu proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu podať
námietky v lehote 30 dní od doručenia. Ak sú podané námietky, okresný úrad ich prerokuje do 30 dní od ich doru-
čenia s účastníkmi a so združením účastníkov. Ak sa námietky pri ich prerokúvaní nevybavia, OÚ tieto námietky
predkladá krajskému úradu na rozhodnutie.
Krajský úrad námietkam nevyhovie a projekt pozemkových úprav schváli alebo námietkam vyhovie – vráti projekt
pozemkových úprav na prepracovanie.
Projekt pozemkových úprav je možné schváliť až po prerokovaní námietok a za podmienky, že s projektom vy-
slovila súhlas 2/3 väčšina účastníkov konania. Rozhodnutie o schválení pozemkových úprav sa schvaľuje verejnou
vyhláškou.
Po schválení projektu pozemkových úprav okresný úrad nariadi jeho vykonanie. Dňom právoplatnosti rozhodnutia
o vykonaní projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom, ktorý je uvedený v tomto rozhodnutí sa nadobúda
vlastníctvo náhradných pozemkov alebo sa nadobúda právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho
plánu. Rozdeľovací plán je potom listinou, na základe ktorej sa vykonáva zápis vlastníckeho práva do katastra ne-
hnuteľností. Tento zápis sa vykonáva formou záznamu.
OÚ zabezpečuje vytýčenie náhradných pozemkov v teréne.

Zjednodušené a zrýchlené postupy v rámci konania o pozemkových úpravách

V rámci plynulého prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní môže OÚ na návrh účastníka schváliť umiest-
nenie náhradných pozemkov a začatie hospodárenia na týchto pozemkoch už po schválení dohodnutých zásad pre
umiestnenie náhradných pozemkov. Tento postup je možný len v tom prípade, ak ide o vlastníka, ktorého nárok je
nesporný alebo v jeho nespornej časti.
Na návrh vlastníka alebo oprávnenej osoby, ktorej boli vydané pozemky z titulu reštitúcie a ktorá požiadala o vyda-
nie a vyčlenenie svojich pozemkov, ktoré boli užívané poľnohospodárskym alebo lesným podnikom, OÚ nariadi
urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav. O
urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov sa vyhotovuje zjednodušený rozdeľovací plán, ak nie je
vlastníkovi možné z hospodárskych dôvodov vyčleniť jeho vlastné pozemky, pridelia sa mu iné hospodárske po-
zemky do bezplatného náhradného užívania.
Lesné pozemky sa do užívania prideľujú v ucelených lesných častiach.

Preukazovanie vlastníctva v rámci konania o pozemkových úpravách

Vlastníctvo k pozemkom sa zisťuje v súčinnosti OÚ s príslušnými orgánmi, združením účastníkov a účastníkmi, a
to z údajov katastra nehnuteľností, pozemkovej knihy alebo iných verejných kníh, z právnych listín alebo iných
prostriedkov, ktorými možno objasniť skutočný stav veci.
Ak pri spracúvaní úvodných podkladov v rámci konania o pozemkových úpravách niekto o sebe tvrdí, že je vlast-
níkom alebo má iné právo k pozemku a toto svoje právo nemôže preukázať príslušnou listinou, OÚ vyzve túto
osobu, aby si svoje práva uplatňovala určovacou žalobou na súde.
Ak do zostavenia registra pôvodného stavu súd nerozhodne o tejto žalobe, OÚ zapíše ako oprávneného tohto dom-
nelého vlastníka. Na základe žiadosti domnelého vlastníka OÚ môže pre potreby konania o pozemkových úpravách
svojím rozhodnutím uznať vlastníctvo pozemkov tejto osobe:
-

ak domnelý vlastník predloží rozhodnutie o dedičstve alebo zmluvu, ktorou dokladá svoje vlastnícke právo, ak
nedošlo k právne účinnému prevodu len pre nedostatok zápisu do pozemkovej knihy;

-

ak domnelý vlastník preukáže, že v skutočnosti došlo k výmene pozemkov a k prevodu nedošlo len preto, že
nebol zachovaný predpísaný úradný postup;

-

ak domnelý vlastník preukáže, že sám alebo jeho právny predchodca mal pozemky v držbe a doklad o vlastníc-
tve nemôže predložiť, lebo buď nebolo realizované zápisové konanie, alebo došlo k strate, zničeniu, po-
škodeniu katastrálnych alebo pozemkových operátov.

OÚ môže uznať vlastnícke právo k pozemkom domnelému vlastníkov, ak o týchto pozemkoch neprebieha iné
konanie na súde a pozemok je v užívaní domnelého vlastníka.
Na návrh toho, kto osvedčí právny záujem, rozhodnutie OÚ, ktorým OÚ uznáva vlastníctvo domnelému vlast-
níkovi môže byť preskúmané na návrh súdom v rámci správneho súdnictva podľa občianskeho súdneho poriadku.

17

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Urbárske právo

Vo vývoji pozemkových vzťahov na Slovensku vznikla osobitná skupina právnych pomerov, ktoré sa sformovali
v stredoveku a zachovali sa vo svojej podstate dodnes.
Takéto osobitné režimy vykazujú najmä urbariáty. Právny režim urbárskych spoločenstiev označujeme ako urbár-
ske právo.
Aj keď niektorými zákonmi v období socializmu boli urbariáty zlikvidované, vlastnícke pomery sa zachovali a ich
režim sa plne obnovil. Pri urbariátoch ide o určitú formu spoločného užívania pozemkov. Právne vzťahy týchto ur-
bariátov sú upravené v zákone č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.
Pod urbárskym právom rozumieme súhrn právnych predpisov, ktoré upravujú osobitný druh pozemkovoprávnych
vzťahov, týkajúcich sa najmä lesného a pasienkového majetku, a to vzhľadom na spoluvlastnícky podielnicky
režim, ktorý pôvodne vznikov roľníkom za účelom zabezpečenia spoločného hospodárenia na týchto pozemkoch.
Urbárske právo predstavuje osobitný režim vlastníckych vzťahov na základe podielového nedeleného spoluvlast-
níctva, predstavuje systém spravovania spoločného majetku, ktorý nadobudne pozemkové spoločenstvo.
Najdôležitejšou formou tohto spoluvlastníctva sú urbáre, ktorých právnym základom bol Urbársky patent z roku
1853.
Urbárske vlastníctvo je osobitný systém právnych vzťahov ohľadom majetku, ktorý predstavovali pôvodné pozem-
ky pridelené poddaným do spoluvlastníctva, a to pri lesnej pôde a pasienkoch.
Pozemkové spoločenstvo je:
-

lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktorých sa vzťahovali právne
predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urabarialistov, komposesorátov a iných podobných
právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa reštitučných predpisov (najmä zák. č. 229/1991 Zb. o pôde) a ktoré
boli obnovené k 1. 9. 1995 (účinnosť zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách);

-

lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo, ktoré bolo založené podľa zák. č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, podľa zák. č. 229/1991 Zb. o pôde a zákone č. 293/1992 Zb. o úprave
niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam;

-

pozemkové spoločenstvo, ktoré je založené podľa zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.

Prevládajú prípady podľa bodu 1 a 2.
Členom spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, na práva a povinnosti členov pozemkových
spoločenstiev ohľadom vlastníctva podielov na spoločnej nehnuteľnosti platia subsidiárne ustanovenia občianskeho
zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.
Spoločenstvo s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce
zo spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti môže vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spraco-
vanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, môže hospodáriť v lesoch a na vodných plochách.
Inú podnikateľskú činnosť môže pozemkové spoločenstvo vykonávať, iba ak získa živnostenské oprávnenie podľa
živnostenského zákona č. 455/1991 Zb.
Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné, nie je možné ho zrušiť ani vyporiadať podľa ob-
čianskeho zákonníka. Podmienky drobenia vlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti si upravia vlastníci
tak, aby nevznikali vlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2000 m2.
Úprava drobenia vlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti je pri spoločenstve bez právnej subjektivity
súčasťou vyhlásenia o združení.
Ak ide o spoločenstvo s právnou subjektivitou, je úprava súčasťou zmluvy o založení.
Člen spoločenstva je povinný vykonávať činnosť na dosiahnutie účelu spoločenstva a zdržať sa konania, ktoré by
tomuto účelu odporovalo. Podiel účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na výkone práv a povinností vy-
plývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti je vyjadrený veľkosťou ich podielu na spoločnej
nehnuteľnosti. Plnenie povinností vo väčšom rozsahu ako zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu môže na
seba spoluvlastník prevziať iba dobrovoľne.
Ak nie je možné preukázať veľkosť spoluvlastníckeho podielu, platí, že veľkosť podielov je rovnaká.
Ak niekto tvrdí, že je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti alebo k nej má iné právo a toto právo nevie preuká-
zať príslušnou listinou, spoločenstvo vyzve osobu, aby si uplatňovala práva určovacou žalobou na súde.
Podiely spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve štátu alebo ak ide o vlastníkov, ktorých trvalý pobyt nie je
známy, alebo ktorí si práva k spoločnej nehnuteľnosti neupravili, alebo ide o pozemky, u ktorých nie je vlastnícke
právo preukázané, spravuje SPF.
SPF nemôže pozemky, ktoré tvoria podiely na spoločnej nehnuteľnosti, sám užívať, ale ich prenajíma spoločenstvu
za účelom lesného hospodárstva a poľnohospodárstva.
Členovia pozemkového spoločenstva môžu prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti a
práva a povinnosti s týmto podielom súvisiace za podmienok v zákone č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločen-

18

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

stvách, za podmienok uvedených vo vyhlásení o združení alebo v zmluve o založení spoločnosti a zároveň za pod-
mienok, ktoré sú uvedené v občianskom zákonníku.
Nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom vlastníctva stá-
va členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu.
Dohoda o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti musí mať písomnú formu a vyžaduje pre účin-
nosť vklad do katastra nehnuteľností.
Ak je viacero dedičov alebo spoluvlastníkov, je nadobúdateľ vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti povin-
ný vyporiadať sa s ostatnými dedičmi alebo spoluvlastníkmi dohodou do 12 mesiacov od nadobudnutia právoplat-
nosti rozhodnutia o dedičstve.
Ak sa spoluvlastníci v tejto lehote nevyporiadajú dohodou, môže ktorýkoľvek z nich alebo spoločenstvo podať na
súd návrh, aby rozhodol o vypriadaní vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi dedičmi. Platí to najmä
ak by vznikol vlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2000 m2.

Druhy pozemkových spoločenstiev

Existujú dva druhy pozemkových spoločenstiev:
1) pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity
2) pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou

AD. 1:
Zakladajú vlastníci podielov k spoločnej nehnuteľnosti zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou je písomné
vyhlásenie spoločníkov o združení. Na vznik je potrebný zápis vlastníkov podielov, ktorí vlastnia najmenej 2/3
spoločnej nehnuteľnosti a súhlas SPF za vlastnícke podiely, ktoré spravuje. Spoločníci sú povinní oznámiť vznik
OÚ, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev a miestne príslušnému lesnému úradu.
Za záväzky zodpovedajú spoločníci tretím osobám solidárne (spoločne a nerozdielne).

AD. 2:
Zakladá sa zmluvou o založení pozemkového spoločenstva. Vzniká dňom registrácie na OÚ, ktorý vedie register
pozemkových spoločenstiev.
Pozemkové spoločenstvo musí mať názov, ktorý obsahuje v sebe označenie „pozemkové spoločenstvo“ alebo
skratku „pozem. spol.“. Zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, členovia ručia za záväzky podľa
veľkosti svojich podielov na spoločnej nehnuteľnosti a podľa veľkosti podielov na spoločnom majetku.
Zmluva o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou musí byť uzavretá v písomnej forme a musí
obsahovať názov a sídlo, účel, orgány, ich oprávnenia a povinnosti, spôsob voľby a odvolávania a volebné obdobie
orgánov, práva a povinnosti členov, podmienky obmedzenia drobenia spoluvlastníckych podielov.
Možno tiež určiť, že spoločenstvo vydá stanovy – podrobnejšie upravia práva a povinnosti členov spoločenstva,
pôsobnosť orgánov a zásady hospodárenia so spoločným majetkom Súčasťou zmluvy je aj zoznam vlastníkov
podielov, ktorí zmluvou uzatvárajú.
Majetkom je súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva
a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti.
Podiel člena spoločenstva na výnosoch a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa rozdeľuje
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, ak zmluva neustanovuje inak.
Členmi sa môžu stať len tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu na spoločnej nehnuteľ-
nosti. Členstvo v spoločenstve za jeho trvania vzniká a zaniká prechodom alebo prevodom vlastníctva podielu
k spoločnej nehnuteľnosti.
Každý, kto sa stáva členom spoločenstva, musí pristúpiť k zmluve o založení spoločenstva. Orgány spoločenstva:
-

valné zhromaždenie

-

výbor

-

dozorná rada

-

alebo iné orgány upravené v zmluve alebo v stanovách.

Do orgánov môžu byť volení len členovia spoločenstva alebo zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi spolo-
čenstva, ktorí sú starší ako 18 rokov. Výnimkou je členstvo v dozornej rade – členom môže byť aj nečlen spoločen-
stva.
Volebné obdobie je maximálne 5 rokov, dĺžku stanovuje zmluva alebo stanovy.

19

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie. Malo by sa konať minimálne raz ročne. Do pôsobnosti patrí najmä:
-

schvaľovanie zmluvy o založení spoločenstva, jej zmien a doplnkov,

-

schvaľovanie stanov a ich zmien,

-

volenie a odvolávanie členov orgánov pozemkového spoločenstva,

-

rozhodovanie o hospodárení a nakladaní s majetkom spoločenstva,

-

schvaľovanie ročnej účtovnej závierky,

-

rozhodovanie o rozdelení zisku, prípadne úhrady straty,

-

rozhodovanie o vstupe pozemkového spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva,

-

rozhodovanie o zániku pozemkového spoločenstva jeho premenou alebo zrušením.

Valné zhromaždenie má kompetenciu vyhradiť si rozhodovanie aj o iných otázkach. Pri hlasovaní má každý člen
taký počet hlasov, aký zodpovedá veľkosti jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Valné zhromaždenie rozhoduje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov. 2/3 väčšinou všetkých členov rozhoduje vtedy, ak je to stanovené
buď v zmluve o založení, alebo v zákone. Zákon stanovuje 2/3 väčšinu v prípadoch:
-

schválenia zmluvy o založení, jej zmeny alebo doplnkov,

-

rozhodnutí o vstupe pozemkového spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo družstva,

-

rozhodnutí o zániku pozemkového spoločenstva.

Ak je stanovená povinnosť rozhodovať 2/3 väčšinou hlasov, prehlasovaní spoločníci môžu podať na súd návrh, aby
vo veci rozhodol.
Výbor – je výkonný orgán pozemkového spoločenstva. Rozhoduje o všetkých otázkach, ktoré nie sú zmluvou alebo
zákonom vyhradené inému orgánu. Je štatutárnym orgánom a navonok ho zastupuje predseda pozemkového spolo-
čenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Ak sa má urobiť právny úkon, na ktorý je potrebná písomná forma, vyža -
duje sa podpis aspoň dvoch členov výboru.
Dozorná rada – kontrolný orgán – kontroluje všetku činnosť spoločenstva, prerokúva sťažnosti členov. Má najme-
nej troch členov, členmi môžu byť fyzické osoby, ktoré nie sú členmi pozemkového spoločenstva, avšak ich počet
nesmie prevýšiť počet členov, ktorí sú zároveň členmi spoločenstva. Dozorná rada má oprávnenie zvolať valné
zhromaždenie, ak došlo k bezdôvodnému znižovaniu majetku pozemkového spoločenstva.
Spory medzi členmi spoločenstva, ktoré sa týkajú ich práv a povinností, ktoré vyplývajú z ich členstva, rieši tzv.
zmierovacia komisia, a to v tom prípade, ak to stanovuje zmluva o založení alebo stanovy. Táto komisia nikdy ne-
smie rozhodovať o vlastníckom práve k podielu na spoločnej nehnuteľnosti (kompetentný je súd).
Prejednanie sporov pred komisiou obligatórne predchádza občianskemu súdnemu konaniu (to neplatí, ak sa do
štyroch mesiacov nepodarí komisii rozhodnúť o spore – účastníci môžu podať návrh na konanie pred súdom). Vý-
sledkom prejednania sporu je buď písomný zmier, alebo komisia ich odkáže na konanie pred súdom.

Zrušenie pozemkového spoločenstva, jeho premena a zánik

Súd môže rozhodnúť o zrušení spoločenstva na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, a to ak zaniknú predpo-
klady vyžadované pre vznik pozemkového spoločenstva alebo ak sa vznikom spoločenstva porušil zákon.
Zrušenie je potrebné zapísať do registra pozemkových spoločenstiev a pozemkové spoločenstvo zaniká dňom vý-
mazu z tohoto registra.
Spoločenstvo môže zaniknúť s likvidáciou alebo bez likvidácie. S likvidáciou vtedy, keď majetok neprechádza na
žiadneho právneho nástupcu (vzťahujú sa ustanovenia obchodného zákonníka). Likvidácia sa nevyžaduje, ak sa za-
mietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak po skončení konkurzného konania neostane
žiaden majetok (konkurz – z dôvodu platobnej neschopnosti alebo z dôvodu predĺženia).
Register pozemkového spoločenstva vedie okresný úrad. Návrh na zápis do registra alebo na zmenu údajov je po-
trebné podať v lehote 60 dní od ich schválenia. Na zápis je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom ob-
vode sa nachádza spoločná nehnuteľnosť. Ak týmto spôsobom nie je možné určiť miestnu príslušnosť, je príslušný
ten okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti. Na konanie o zápise sa
vzťahuje správny poriadok.

Úradná cena nehnuteľností

Základné pravidlo pre oceňovanie pozemkov je, že výška cien pozemkov a trvalých porastov pri ich prevodoch sa
určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. Výška dojednávaných cien je limitovaná iba vtedy, ak sa má vy-
konať úhrada z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo iných prostriedkov štátu (tu je potom smerodajná úradná
cena). Výnimku z tohto pravidla môže povoliť iba ministerstvo financií.

20

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Úradnú cenu nehnuteľností upravuje vyhláška č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úh-
radách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov.
Do 1. 1. 2000 platilo iné ustanovenie pre určovanie úradnej ceny, ak nehnuteľnosti kupovali zahraničné osoby
alebo tuzemské osoby so zahraničnou majetkovou účasťou (určovala sa v cenovej úrovni zahraničných trhov, a to
podľa metodiky oceňovania platnej v zahraničí, túto cenu schvaľovalo ministerstvo financií).
Oceňovanie v úradnej cene je smerodajné pre daňové a poplatkové predpisy. Vo vyhláške č. 465/1991 Zb. sú ceny
pozemkov určené za 1m2, a to základnou sadzbou, pričom v prvej skupine sú základné sadzby určené podľa druhu
pozemku alebo účelovej kategorizácie a podľa lokality a v druhej skupine sú určené podľa špecifických hľadísk po-
vahy pozemku. Za týmto účelom vyhláška obsahuje dôvody zníženia alebo zvýšenia základnej sadzby.
V prvej skupine sú sadzby pre tieto druhy pozemkov:
stavebné, zastavané plochy, nádvoria, záhrady a pozemky zastavané líniovými stavbami (cestami). V obciach cena
závisí od počtu obyvateľov, najnižšia cena je 20 Sk v obciach pod 2000 obyvateľov.
V prílohe číslo 7 sú dôvody na zvýšenie alebo zníženie základnej sadzby úradnej ceny (napr. chránené územie,
stavebná uzávera, ochranné pásmo).
V prílohe číslo 8 je určená cena ornej pôdy. Východiskom pre jej určovanie je bonitovaná pôdno-ekologická
jednotka. Táto je základnou mapovacou a oceňovacou jednotkou bonitácie poľnohospodárskej pôdy. Bonitovaná
pôdno-ekologická jednotka v sebe zohľadňuje príslušnosť ku klimatickému regiónu, svahovitosť, expozíciu ku
svetovým stranám. Tieto údaje sú vyjadrené 5-miestnym číslom a bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku určuje
pozemkový úrad.
Ak je v obci pre jednotlivé lokality vypracovaná a schválená cenová mapa, nepoužijú sa úradné ceny vo vyhláške,
ale sa použijú ceny v cenovej mape.

Všeobecná cena nehnuteľností (trhová cena)

Je to cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť z voľnej ruky - v mieste, kde leží a v rozhodnom čase.
Od roku 1997 je pri vyporiadaní spoluvlastníctva smerodajná trhová cena.
Metodiky určovania všeobecných cien:
-

porovnávanie kúpnych cien:

Najlepším indikátorom hodnoty nehnuteľností je porovnávanie kúpnych cien. To sa využíva vždy, keď sú
k dispozícii údaje o zrealizovaných podobných kúpach za všeobecnú cenu (hlavne pri oceňovaní rodinných
domov alebo iných stavieb). Podstatou tejto metódy je, že na ocenenie je stanovený súdny znalec, ktorý pracuje
v realitnej kancelárii alebo si tento znalec vyžiada údaje od realitnej kancelárie prostredníctvom súdu (urobí
priemer z údajov). Na ocenenie sa rozčlení cena za pozemok a cena za stavbu. Cena za 1 m2 pozemku sa od-
vodí z cien dosahovaných za pozemky porovnateľnej polohy, výmery, vhodnosti využitia. Cena stavby sa urču-
je za 1 m2 zastavanej plochy, pričom sa berú do úvahy porovnateľné stavby.

-

kapitalizácia ročného čistého výnosu:

Využíva sa najmä pri oceňovaní podnikov vo veľkej privatizácii, pričom je možná všade tam, kde sa majú oce-
niť nehnuteľnosti, ktoré prinášajú určitý výnos. V minulosti sa do úvahy brali čisté výnosy dosiahnuté za po-
sledné 3 roky. V súčasnosti sa berú do úvahy aj očakávané budúce výnosy, ktoré sú odvodené od peňažných to-
kov, možných rizík vývoja; daňové zaťaženie; možnosť odbytu výrobkov a ich cien. Toto ocenenie zahŕňa aj
hodnotu celého majetku podniku vrátane nehmotných práv. Berie sa do úvahy ročný výnos, ktorý plynie z ne-
hnuteľnosti za posledných 10 rokov.

-

pomocou nákladov, ktoré sú potrebné na vybudovanie stavby, ktoré sú znížené o opotrebenie s

pripočítaním

všeobecnej ceny pozemku.
Podľa tzv. reprodukčných nákladov sa oceňuje tak, že sa zistia náklady, za ktoré by sa oceňovaná stavba dala
postaviť podľa úrovne súčasných cien stavebných materiálov a stavebných prác. Za opotrebovanie vekom sa
suma primerane znižuje tak, že vo všeobecnosti platí, že murované stavby majú životnosť cca. 100 rokov => za
každý rok sa odpočítava 1% z ceny, ďalej sa odpočítava aj iné znehodnotenie ako to, ktoré by bolo spôsobené
bežným používaním. K tejto cene sa pripočíta všeobecná cena pozemku, ktorá je odvodená zo všeobecných
cien okolitých pozemkov. Táto metóda je používaná hlavne na oceňovanie práve dokončených stavieb.

Vlastníctvo a právny režim pozemkov v zriadených záhradkových osadách

V minulosti sa zachoval komplikovaný právny režim, ktorý bol zriaďovaný na pôde odovzdanej zložkám Sloven-
ského zväzu záhradkárov do nájmu. Záhradkári si na pôde zriaďovali chaty, prístupové cesty alebo spoločné za-
riadenia. Vlastníctvo k týmto pozemkom zostalo zachované pôvodným vlastníkom.

21

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Vyporiadanie vlastníctva upravil zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a
vypriadaní vlastníctva k

nim

.

Pod zriadenou záhradkovou osadou rozumie tú osadu, ktorá bola zriadená do účinnosti zákona o pôde (z. č.
229/1991 Zb.), a to na pozemkoch, ku ktorým bola uzatvorená zmluva o dočasnom užívaní.
Nájomcom alebo užívateľom pozemkov sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy
s touto organizáciou obhospodaruje a užíva tieto pozemky a spoločné pozemky, ktoré slúžia všetkým členom (napr.
cesty). Zákon č. 64/1997 Z.z. zavádza princíp, že pozemky získavajú do vlastníctva jednotliví členovia záhradkovej
osady, teda nie záhradkársky zväz. Ak ide o spoločne užívané pozemky, tieto nadobúdajú do podielového spolu -
vlastníctva tiež členovia. Dňom účinnosti tohto zákona vznikol medzi vlastníkom a užívateľom nájomný vzťah.
Tento vzťah môže vlastník vypovedať, ak mu patrí výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov
viac ako polovice pozemku užívaného záhradkárom, a to iba zo štyroch dôvodov:
1) nájomca neužíva pozemok so starostlivosťou riadneho hospodára podľa vládneho nar. 208/1994 Z.z.
2) ak nájomca zriadil na pozemku stavbu bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia
3) ak nájomca uzatvoril bez súhlasu vlastníka alebo záhradkárskej organizácie podnájomnú zmluvu
4) ak nájomca napriek písomnému upozorneniu nezaplatil splatné nájomné za bežný rok do 30.8. nasledujúceho

roka.

Ak vlastník pozemku vypovie nájomnú zmluvu, má povinnosť poskytnúť finančnú náhradu za stavby a trvalé
porasty v dohodnutej výške, minimálne vo výške úradnej ceny. Má povinnosť poskytnúť náhradu za podiel na za-
riadeniach vybudovaných na spoločných pozemkoch. Výpovedná lehota je jeden rok.
Zákon č. 64/1997 Z.z. určuje výšku nájomného – 10% z úradnej ceny pozemku. Nájomné je splatné do 1. apríla na-
sledujúceho roku.
Celý systém usporiadania pozemkového vlastníctva v záhradkových osadách je založený na princípe pozemkových
úprav, konanie sa začína na návrh nad 50% väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nad 50% výmery plochy a prislúcha-
júci podiel z výmery spoločných pozemkov. Navrhovatelia musia preukázať, že vlastníci pozemkov odmietli uzat-
voriť kúpnu zmluvu s návrhom ceny podľa zák. č. 64/1997 Z.z. alebo sa v zákonom stanovenej lehote 30 dní
k zmluve (návrhu) nevyjadrili.
Záujmy nezistených vlastníkov zastupuje Slovenský pozemkový fond.
Vlastníkom pozemkov sa vyčlenia buď náhradné pozemky, alebo sa im poskytne finančná náhrada (východiskom
je úradná cena a zákon č. 64/1997 Z.z. v časti o dôvodoch pre zvýšenie/zníženie ceny).
Vlastnícke právo k pozemkom v záhradkových osadách a k náhradným pozemkom sa nadobúda právoplatnosťou
rozhodnutia o vykonaní projektu pozemkových úprav alebo iným neskorším dňom, ktorý je určený v tomto rozhod-
nutí.
Zápis do katastra: zapisuje sa záznamom (nie vkladom), zapisuje sa aj povinnosť doterajšieho užívateľa zachovať
doterajší spôsob využitia pozemku.

Nájom poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a nájom poľnohospodárskeho podniku

(nar. vl. č. 208/1994 Z.z.)

Zmluva o nájme poľnohospodárskej a lesnej nehnuteľnosti má obligatórne písomnú formu.
Náležitosti: (v OZ) zmluvné strany, predmet, účel nájmu, dohoda o výške nájomného alebo spôsob jeho výpočtu,
určenie spôsobu platenia nájomného, doba nájmu, údaje o prípadnom záložnom alebo predkupnom práve. Ak sú
predmetom nájmu poľnohospodárske pozemky, je povinné uviesť aj údaje o osobitnej sústave obhospodarovania
príp. o vecnom bremene, pri nájme lesného pozemku aj rozsah záväzkov nájomcu podľa lesného hospodárskeho
plánu.
Na nájomnú zmluvu o samostatnom nájme stavieb slúžiacich na poľnohospodársku resp. lesnú výrobu sa vzťahujú
ustanovenia OZ a zákona č. 116/1990 Zb.
Prenajímateľ môže vypovedať zmluvu:
-

ak nájomca bez jeho súhlasu podstatným spôsobom zmení druh pozemku,

-

ak nenakladá s predmetom nájmu so starostlivosťou riadneho hospodára,

-

ak užíva pozemok v rozpore s osobitnými predpismi,

-

ak ani napriek písomnej výzve nezaplatí nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného.

Nájomca má oprávnenie zmluvu vypovedať:
-

ak po dobu dlhšiu ako 3 po sebe nasledujúce kalendárne roky na poľnohospodárskom pozemku nedosahuje vý-
nos, aký bol v čase vzniku nájmu aj napriek tomu, že s pozemkom nakladá so starostlivosťou riadneho hos-
podára;

-

pri lesných pozemkoch, ak ťažba dreva za dobu 3 po sebe nasledujúcich rokov nedosahuje výnosy podľa náj-
mu;

22

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

-

ak vykonal úpravy, ktoré znemožňujú užívanie na dohodnutý účel alebo prenajímateľ zriadil stavbu na pozem-
ku.

Ak nájomca zomrie a nehnuteľnosť bola prenajatá na 5 a viac rokov, prechádza nájom na blízke osoby, ak do 1
mesiaca od smrti poručiteľa oznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme.
Ak je viac dedičov a nedohodnú sa inak, vzniká spoločný nájom.
Poľnohospodársky podnik:
-

súbor pozemkov, stavieb, zariadení a iných prostriedkov, ktoré ako hospodársky celok slúžia poľnohospodár-
skej výrobe.

K poľnohospodárskemu podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie podni-
ku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Náležitosti nájmu: písomná forma, doba nájmu minimálne 10 rokov, povinnosť prenajímateľa zaslať katastru ne-
hnuteľností oznámenie o nájme.

Stavebné povolenie

Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou
podáva stavebník stavebnému úradu.
Vyhl. č. 453/2000 – upravuje podrobné náležitosti (vykonávacia vyhláška k stavebnému zákonu).
Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť
na danom pozemku stavbu.
Iným právom môže byť nájomná zmluva alebo zmluva o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej je zakotvené právo
zriadiť stavbu alebo zmluva o vecnom bremene.
Ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom aj osoba odlišná o
vlastníka (nájomca), ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby.
Účastníkom stavebného konania je stavebník, osoby, ktoré majú k pozemku alebo k stavbe vlastnícke alebo iné
práva, vlastníci susedných stavieb (pozemkov), osoba, ktorá má vykonávať stavebný dozor, projektant.
Ak predložená žiadosť neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, vyzve stavebný úrad
stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil a upozorní ho, že ak žiadosť v uvedenej lehote nedoplní,
stavebné konanie bude zastavené.
Stavebný úrad oznamuje začatie konania obci, dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a
nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Zároveň účastníkov upozorní, že svoje námietky môžu
uplatniť najneskôr pri ústnom konaní. Ak ich neuplatnia, neprihliadne sa na ne (koncentračná zásada).
Od miestneho zisťovania príp. aj ústneho konania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery
staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Začatie stavebného konania oznamuje stavebný úrad účastníkom najmenej 7 dní pred ústnym konaním. Ak sa od
ústneho konania upustí, určí stavebný úrad lehotu, dokedy je možné podať námietky. Zároveň upozorní na koncen-
tračnú zásadu.
V stavebnom povolení stavebný úrad určuje záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne aj o
námietkach účastníkov konania.
V záväzných podmienkach stavebný úrad určuje dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,
určuje podmienky, ktorými sa obmedzia negatívne účinky stavby na životné prostredie.
V stavebnom povolení sa uvádza stavebný dozor, lehota na dokončenie stavby a povinnosť oznámiť začatie stavby.
Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď stavebné povolenie
nadobudlo právoplatnosť. To platí, ak stavebný úrad neurčil v stavebnom povolení dlhšiu lehotu.
Stavebný úrad môže povoliť aj zmenu stavby ešte pred jej dokončením na žiadosť stavebníka. Stavebný úrad túto
žiadosť prerokuje a vydá rozhodnutie, ktoré zmenu stavby povolí, pričom zároveň rozhoduje aj o námietkach účast-
níkov konania alebo žiadosť zamietne. Na toto konanie o zmene sa vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní pri-
merane.
Stavba môže byť predmetom právneho vzťahu ešte pred jej dokončením – inštitút zápisu rozostavanej stavby podľa
stavebného zákona: stavebník zomrie pred dokončením stavby alebo rozostavanú stavbu predá, daruje. Stavebné
povolenie zostáva v platnosti a je záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov stavebného konania. Právny ná-
stupca nedáva novú žiadosť, až pri kolaudácii uvedie, že sa zmenil stavebník (v rámci kolaudačného konania) –
predloží právny titul (dedičské rozhodnutie, kúpna zmluva, darovacia zmluva).

Vytyčovanie a užívanie stavieb

23

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Pred začatím, zmenou stavby, začatím terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu je stavebník povinný zabezpe-
čiť vytýčenie stavby, a to fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je oprávnená vykonávať geodetickú činnosť a
ktorá je oprávnená vykonávať autorizačné overenie.
Stavebný úrad môže pri jednoduchých, dočasných alebo drobných stavbách, pri zmenách týchto stavieb a terén-
nych zmenách menšieho rozsahu upustiť od vytýčenia stavby oprávnenými osobami.
Dokončenú stavbu, príp. jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonáva
zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolau-
dačného rozhodnutia.
Dokončené terénne úpravy, ťažobné práce, informačné, propagačné a reklamné zariadenia sa kolaudujú, len keď to
určil stavebný úrad.
Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie, príp. ktorý povolil terénne úpravy,
ťažobné práce, informačné, propagačné alebo reklamné zariadenie.
Účastníkom kolaudačného konania je stavebník, príp. užívateľ, ak je v čase konania známy (v čase začatia
konania). Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka, stavebný úrad oznamuje začatie kolaudačného
konania účastníkom v obci a dotknutému orgánu štátnej správy najmenej 10 dní pred ústnym konaním. V oznámení
stavebný úrad upovedomuje stavebníka a dotknutý orgán štátnej správy, že námietky môžu podať najneskôr pri úst-
nom konaní, inak sa na ne neprihliada.
V kolaudačnom konaní stavebný úrad skúma najmä či sa stavba uskutočnila v súlade s dokumentáciou overenou
stavebným úradom a či sa dodržali stavebné podmienky určené v stavebnom povolení.
Ak stavebný úrad v rámci kolaudačného konania zistí na stavbe vady, ktoré bránia jej užívaniu, určí lehotu na ná-
pravu a zároveň preruší kolaudačné konanie.
S kolaudačným konaním sa môže spojiť aj konanie o zmene stavby, ak sa skutočné zrealizovanie stavby podstatne
neodchyľuje od dokumentácie, ktorá bola schválená stavebným úradom.
Ak sú uskutočnené podstatné odchýlky od dokumentácie, ktorá bola schválená, stavebný úrad zmenu stavby doda-
točne povolí alebo nariadi uvedenie stavby do súladu s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnou konaní.
Zároveň môže stavebný úrad uložiť pokutu stavebníkovi.
Stavebný úrad kolaudačné rozhodnutie nevydá, ak nie je zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životné-
ho prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, a to najmä ak nie je zabezpečené pripojenie na rozvod
vody, elektriny a kanalizačnú sieť a ak nie je zabezpečený bezpečný prístup a príchod k stavbám.
Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel a ak je to potrebné, určia sa aj podmienky
užívania stavby.
Stavebný úrad môže na žiadosť stavebníka vydať aj časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby eš-
te pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, ak to nemá podstatný vplyv na užívateľnosť stavby a na bez-
pečnosť a zdravie osôb. Do 15 dní po odovzdaní a prevzatí takejto stavby je stavebník povinný podať stavebnému
úradu návrh na kolaudáciu stavby.
Stavebný zákon obsahuje inštitút zmeny v užívaní stavby, platí zásada, že stavbu možno užívať len na účel, ktorý je
v kolaudačnom rozhodnutí príp. v stavebnom povolení. Zmeny užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu
užívania stavby, v zmene spôsobu alebo pri podstatnom rozšírení výroby, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie
ľudí alebo životné prostredie. Vyžaduje sa rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby.

Vyvlastnenie

Pozemky, stavby a práva k nim, ktoré sú potrebné na uskutočňovanie stavieb alebo ktoré sú potrebné na uskutočňo-
vanie opatrení vo verejnom záujme, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva obmedziť rozhodnutím stavebného
úradu o vyvlastnení.
Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme za účelom, ktorý je uvedený v stavebnom zákone:
-

výstavba verejnoprospešných zariadení

-

vytvorenie ochranných pásiem chránených území

-

vytvorenie podmienok pre prístup k pozemku a stavbe – iba vo verejnom záujme

-

na výstavbu diaľnic, ciest, miestnych komunikácií

-

na výstavbu energetického diela, plynárenských zariadení, vojenských objektov

-

na účely dobývania ložísk nerastov

-

na výstavbu a prevádzkovanie vodohospodárskych diel

-

na stavbu železničných dráh

-

na zachovanie a užívanie kultúrnej pamiatky

-

na výstavbu potrubí pre pohonné látky.

Vo vyvlastňovacom konaní je potrebné preukázať verejný záujem.

24

Pozemkové právo – prednášky Spracoval: Peter Štefčík

(speters@stonline.sk)

Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod alebo obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom alebo k stavbám,
alebo zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena k pozemkom a stavbám.
Vlastnícke právo prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Zanikajú všetky ostatné práva k pozemkom a stavbám,
pokiaľ vo vyvlastňovacom rozhodnutí nie je uvedené inak. To sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové
priestory.
Vyvlastniť možno iba v tom prípade, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou. Vyvlastnenie sa môže
uskutočniť iba v nevyhnutnom rozsahu.
Ak sa vyvlastnením prevádza iba vlastnícke právo k časti pozemku a vlastník by nemohol zostávajúcu časť pozem-
ku užívať, príp. len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie na žiadosť vlastníka aj na zostávajúcu časť
pozemkov.
Vyvlastnenie sa uskutoční vždy za náhradu v peniazoch vo výške úradnej ceny podľa vyhlášky 465/1991 Zb.
Vyvlastňovacie konanie podľa stavebného zákona vykonáva stavebný úrad, začína sa na návrh orgánu štátnej
správy príp. právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia užívať. Návrh musí obsahovať aj dô-
kaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemkom alebo stavbe dohodou bol bezvýsledný. Bezvýslednosť sa pre-
ukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody, ak osoba neodpovie do 15 dní od doručenia, má
sa za to, že dohodu odmieta.
Na prerokovanie návrhu stavebný úrad nariaďuje ústne konanie, termín uskutočnenia sa oznamuje účastníkom naj-
menej 15 dní vopred. Námietky je potrebné uplatniť najneskôr v deň ústneho konania, na námietky podané neskôr
sa neprihliada.
Vyvlastnený pozemok alebo stavbu možno užívať len na účel, na ktorý boli vyvlastnené.
S užívaním vyvlastneného pozemku alebo stavby je nutné začať najneskôr v lehote uvedenej v rozhodnutí, nesmie
byť dlhšia ako dva roky.
Inštitút zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia: stavebný úrad zruší vyvlastňovacie rozhodnutie na žiadosť staveb-
níka alebo jeho právneho nástupcu, ak sa v určenej lehote nezačalo s užívaním stavby alebo pozemku na účel, pre
ktorý boli vyvlastnené. Žiadosť je možné podať najneskôr do dvoch rokov od dátumu, kedy sa pozemok alebo stav-
ba mali začať užívať.
Ak rozhodnutie o vyvlastnení bude celkom alebo čiastočne zrušené, ten, kto poskytol náhradu za vyvlastnenie má
nárok na jej vrátenie, a ten, komu sa vyvlastnilo, má nárok na náhradu spôsobenej ujmy – určuje sa podľa
ustanovení OZ o náhrade škody a ak nedôjde k dohode o týchto nárokoch a o ich výške, je možné podať návrh na
súd.

Komunálne pozemky II. (dokončenie)

Do vlastníctva obce prešli z majetku SR veci (okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy), ku
ktorým patrilo právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzali.
Do vlastníctva obce prešli z majetku štátu pozemky na jej území, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym
podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovacia funkcia na obec. Týkalo sa to aj pozemkov, pri ktorých o prevode vlastníc -
tva rozhodol ústredný orgán štátnej správy.
Priamo podľa zákona do vlastníctva prešli aj historické radnice, ktoré v roku 1991 boli majetkom Slovenskej re-
publiky.
Vlastníctvom obcí sa ale nestali pozemky, ktoré môžu byť vo výlučnom vlastníctve štátu, ako aj majetok škôl, škol-
ských a iných zariadení, účelové objekty občianskej vybavenosti, objekty technickej vybavenosti.
Zásady hospodárenia s obecnými pozemkami určí obecné zastupiteľstvo.
Podľa zákona č. 180/1995 Z.z. do vlastníctva obce prešli aj tzv. neknihované pozemky, ktoré sa nachádzajú v za-
stavanom území obce, na ktorej území sa nachádzajú. Avšak pozemky, ktoré k 1. 9. 1995 boli v správe miestneho
orgánu štátnej správy, do vlastníctva obce neprešli.

25