Potrebné zákony

Zákon č. 50/1976 Zb. – ot. 29

§ 1

(1) Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši

priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa

jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností

ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu,

kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny

v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 1)

(2) Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad

všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť

o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy

a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie

prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných

a kultúrnych hodnôt.

------------------------------------------------------------------

1)

§ 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

§ 2

(1) Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti:

a) určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného

využívania územia,

b) určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné

zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využívania,

c) vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja

a ochranné pásma (ďalej len "chránené časti krajiny"), ak

nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje

ochranu všetkých chránených častí krajiny,

d) určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne

sústredenej výstavby jedného stavebníka alebo viacerých

stavebníkov,

e) posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných

stavieb a iných opatrení v území a navrhuje ich rozsah, ktorý

podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie,

f) rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické,

urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na

ich projektovanie a uskutočňovanie,

g) určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia

a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom

neprekročilo únosné zaťaženie územia, 1a) aby sa vytvárala

a udržiavala ekologická stabilita 1b) krajiny,

h) vytvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického

vybavenia územia,

i) navrhuje poradie výstavby a využívania územia,

j) navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné

na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej

stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

(2) Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú

a) sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií

o území, najmä

1. trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného

využívania územia,

2. pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov

priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,

3. sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania

územia,

b) prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní

a informačného systému o výstavbe,

c) územnoplánovacou činnosťou,

d) rozhodovaním v územnom konaní.

(3) Územnoplánovacou činnosťou je

a) obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov

a udržiavanie ich aktuálneho stavu,

b) obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie

územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho

stavu.

(4) Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších

poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov

o stave životného prostredia, a to postupom a spôsobom podľa tohto

zákona.

(5) V územnoplánovacej činnosti sa používajú mapové podklady

základného štátneho mapového diela, automatizovaného informačného

systému geodézie, kartografie a katastra alebo iné účelové mapové

podklady.

(6) Na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní. 1c)

(7) Základnými nástrojmi územného plánovania sú

územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné

rozhodnutie.

------------------------------------------------------------------

1a) § 5 zákona č. 17/1992 Zb.

1b) § 4 zákona č. 17/1992 Zb.

1c) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§ 3

Územnoplánovacie podklady

Územnoplánovacie podklady sú:

a) urbanistická štúdia,

b) územný generel,

c) územná prognóza,

d) územno-technické podklady.

§ 4

Urbanistická štúdia

(1) Urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území.

Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie

priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na

spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch

územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických

územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych,

urbanistických alebo architektonických problémov v území ako

podklad pre územné rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný

predpis. 1d)

(2) Urbanistickú štúdiu obstaráva spravidla orgán územného

plánovania. Môže ju však obstarať alebo na jej obstaranie finančne

prispieť každý, kto prejaví o jej obstaranie záujem.

(3) Obsah a rozsah urbanistickej štúdie sa určuje v jej

zadaní, na ktoré dáva súhlas orgán územného plánovania, ktorý

garantuje štátne, resp. komunálne záujmy. V prípade, že sa má

použiť ako podklad pre územné rozhodovanie, je potrebné vyjadrenie

stavebného úradu.

------------------------------------------------------------------

1d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z.z.

o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby

diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

§ 5

Územný generel

(1) Územný generel podrobne rieši otázky územného rozvoja

jednotlivých zložiek osídlenia, najmä bývania, priemyslu,

poľnohospodárstva, dopravy, technických sietí a služieb,

občianskej vybavenosti, zelene a rekreácie. Spracúva sa, ak treba

prehĺbiť riešenie určitej zložky osídlenia navrhnuté

v územnoplánovacej dokumentácii; je podkladom územného

rozhodovania a spracovania ďalšej alebo stupňov územnoplánovacej

dokumentácie.

(2) Obsah a rozsah územného generelu sa určuje v zadaní.

Územný generel obstaráva príslušný orgán územného plánovania.

§ 6

Územná prognóza

(1) Územná prognóza rieši možnosti dlhodobého priestorového

usporiadania a funkčného využívania územia. Spracúva sa na základe

rozboru a hodnotenia územno-technických podmienok,

environmentálnych podmienok, ekonomických podmienok a sociálnych

podmienok územia, ako aj na základe rozboru a hodnotenia územného

systému ekologickej stability, tendencií územného rozvoja

a starostlivosti o životné prostredie.

(2) Územnú prognózu obstaráva orgán územného plánovania.

Obsah, ciele a rozsah územnej prognózy sa určujú v zadaní. Zadanie

prerokuje orgán územného plánovania s dotknutými orgánmi štátnej

správy a s dotknutými obcami.

§ 7

Územno-technické podklady

(1) Územno-technické podklady ako účelove zamerané a sústavne

dopĺňané súbory údajov charakterizujúcich stav a podmienky územia

sa spracúvajú pre celé územie Slovenskej republiky a pre vybrané

územné celky.

(2) Územno-technické podklady slúžia najmä

a) na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie,

b) na posudzovanie a tvorbu koncepcie investičnej výstavby,

c) na priebežné sledovanie zmien v podmienkach územia, jeho

organizáciu a využitie,

d) na územné rozhodovanie, ak nie je príslušná územnoplánovacia

dokumentácia spracovaná.

(3) Územno-technické podklady obstaráva ministerstvo, ktoré

zabezpečuje ich priebežné dopĺňanie a zmeny. Na základe poverenia

ministerstva môžu niektoré územno-technické podklady obstarať aj

iné orgány územného plánovania.

(4) Územno-technickým podkladom pre celé územie Slovenskej

republiky je Stratégia územného rozvoja Slovenska, ktorá

ustanovuje zásady, priority a ciele dlhodobého územného rozvoja

a starostlivosti o životné prostredie na základe podmienok územia,

stavu životného prostredia, potrieb jeho ochrany a tvorby krajiny

a na základe posúdenia priestorových požiadaviek stratégie trvalo

udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej politiky,

environmentálnych akčných programov a odvetvových koncepcií;

obsahuje aj prieskumy, rozbory a hodnotenia pre spracovanie

Koncepcie územného rozvoja Slovenska.

(5) Za úplnosť a správnosť spracovaných územno-technických

podkladov zodpovedá orgán územného plánovania, ktorý ich

obstaráva, pričom určí spôsob ich

a) používania a uplatňovania podľa účelu, na ktorý boli

spracované alebo na ktorý sú použiteľné,

b) uloženia na orgánoch územného plánovania a v informačnom

systéme o územnom plánovaní.

(6) Orgány územného plánovania, ktoré územno-technické

podklady obstarali, ich sprístupňujú podľa osobitného

predpisu. 1e)

------------------------------------------------------------------

1e) Zákon č. 171/1998 Z.z. o prístupe k informáciám o životnom

prostredí.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky č. 273/1998 Z.z. o úhradách za sprístupnenie

informácií o životnom prostredí.

Zákon č. 50/1976 Zb. – ot. 30

§ 32

Umiestňovanie stavieb, využívanie územia a ochrana dôležitých

záujmov v území

Umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité

záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým

je

a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,

b) rozhodnutie o využití územia,

c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,

d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

§ 33

Príslušnosť

(1) Na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

(2) Ak je na územné konanie, ktorým sa vydáva rozhodnutie

o využití územia alebo o chránenom území či o ochrannom pásme,

príslušný podľa osobitných predpisov iný orgán štátnej správy než

orgán uvedený v odseku 1, dohodne sa tento orgán o návrhu

rozhodnutia alebo opatrenia so stavebným úradom.

(3) zrušený od 1.9.1997.

§ 34

Účastníci územného konania

(1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec a ten,

komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. 1g)

(2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia,

o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj

právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné

práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom

a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

(3) Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov

a nebytových priestorov.

------------------------------------------------------------------

1g) Napríklad § 9 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

§ 35

(1) Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,

z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy.

Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi

k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4),

prípadne dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa

uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú

do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

(2) Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre

posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia

v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve

stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil

potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné

konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného

rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad

územné konanie zastaví.

§ 36

(1) Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým

orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne

konanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní

účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť

najneskoršie pri ústnom konaní, inak že sa na ne neprihliadne.

(2) Od ústneho konania môže stavebný úrad upustiť v prípade,

že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na

základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak

stavebný úrad upustí od ústneho konania, určí lehotu, do ktorej

môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na

neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť

kratšia ako 7 dní.

(3) Dotknuté orgány štátnej správy oznámia svoje stanoviská

v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky

a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov

štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas,

stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím,

primerane predĺži. Ak dotknutý orgán štátnej správy, ktorý bol

vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo

predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za

to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

(4) Začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby

alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby,

s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania

o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa

týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného

konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného

konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania

alebo ich pobyt nie sú známi.

§ 38

Ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo,

možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby

alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na

navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.

Zákon č. 50/1976 Zb. – ot. 31

§ 39

V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na

navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy

spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného

plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb

a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné

prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt

v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí

o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže

vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej

dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť

ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

§ 39a

Rozhodnutie o umiestnení stavby

(1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný

pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na

umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej

dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa

vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

(2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti

o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia

a architektonického riešenia stavby s okolitým životným

prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby

vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na

výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete

technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na

podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného

pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných

plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy.

(3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na

a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný

plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené,

b) drobné stavby,

c) stavebné úpravy a udržiavacie práce,

d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich

stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie

a výškové usporiadanie priestoru,

e) informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné

zariadenia.

(4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so

stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe

a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na

pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu,

že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

§ 39b

Rozhodnutie o využívaní územia

(1) Rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie

územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.

(2) V podmienkach nového využívania územia sa určí najmä

spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť,

pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického

vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich

z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých

orgánov štátnej správy a určenia požiadaviek na ochranu

existujúcich stavieb a zelene.

(3) Rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na

a) vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný

systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie

významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území,

najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy

a meliorácie,

b) zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných

záhrad a inej zelene, ak sú spojené s terénnymi prácami,

s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a inými

spevnenými plochami, s umiestnením drobnej záhradnej

architektúry a technickým prevádzkovým zariadením na

osvetlenie a údržbu zelene,

c) zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných

a skladovacích plôch,

d) delenie a sceľovanie pozemkov, ak podmienky na to nie sú

určené územným plánom zóny, projektom pozemkových úprav, iným

rozhodnutím alebo opatrením,

e) ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak

osobitný predpis neustanovuje inak. 1h)

(4) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o využívaní územia určiť,

že sa upúšťa od povolenia terénnych úprav.

(5) Rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím

o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie

týka, uskutočniť aj stavba.

------------------------------------------------------------------

1h) § 27 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného

bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej

rady č. 498/1991 Zb.

§ 39c

Rozhodnutie o chránenej časti krajiny

(1) Rozhodnutím o chránenej časti krajiny sa ustanovujú jej

hranice, zakazujú alebo obmedzujú určité činnosti z dôvodov

ochrany verejného záujmu 1i) a určujú sa podmienky jej ochrany,

najmä ktoré činnosti v území nemožno vykonávať a ktoré činnosti

možno vykonávať iba pri splnení určených podmienok.

(2) Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa určí spôsob

ochrany, najmä zákaz, obmedzenie alebo spôsob uskutočňovania

stavieb, terénnych úprav, ťažobných prác, výsadby stromov

a postreku stromov, hnojenia pôdy, prevádzky vysokofrekvenčných

prístrojov, zabezpečujú sa požiadavky dotknutých orgánov štátnej

správy a pod.

(3) Ak sa niektorá z chránených častí krajiny, najmä chránené

územie alebo ochranné pásmo, vymedzí všeobecne záväzným právnym

predpisom alebo rozhodnutím príslušného správneho orgánu podľa

neho vydaným, rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa nevydáva.

(4) Ak zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie

o chránenej časti krajiny, alebo to isté územie rieši schválený

územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu.

Ak bolo rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri

nehnuteľností, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz po zrušení

rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý bola obmedzená jeho

platnosť.

------------------------------------------------------------------

1i) Napríklad zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred

znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší), zákon č. 44/1988

Zb., zákon č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach

a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení zákona č. 58/1997 Z.z., zákon

č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 281/1997 Z.z.

o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. o organizácii

miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 70/1998 Z.z.

o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z.z.

o geodézii a kartografii.

§ 39d

Rozhodnutie o stavebnej uzávere

(1) Rozhodnutím o stavebnej uzávere sa vymedzuje územie,

v ktorom sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje stavebná činnosť,

najmä ak by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia

alebo jeho organizáciu podľa pripravovaného územného plánu.

(2) Stavebnú uzáveru možno určiť iba na nevyhnutne potrebný

čas, najviac však na päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

o stavebnej uzávere.

(3) Rozhodnutím o stavebnej uzávere nemožno zakázať ani

obmedziť vykonávanie udržiavacích prác.

(4) Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie

o stavebnej uzávere, alebo to isté územie rieši schválený územný

plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo

rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri

nehnuteľností po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času, na

ktorý bola obmedzená jeho platnosť, stavebný úrad podá návrh na

jeho výmaz.

§ 40

(1) Rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití

územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa,

keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil

v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť,

pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie

alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa

tohto zákona (§ 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím územia

na určený účel.

(2) Čas platnosti rozhodnutia o chránenej časti krajiny, ako

aj rozhodnutia o stavebnej uzávere určí stavebný úrad. Ak sa

platnosť rozhodnutia nemôže vopred časove obmedziť, rozhodne

stavebný úrad o skončení jeho platnosti, ak zanikne účel, na ktorý

bolo rozhodnutie vydané.

(3) Čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad

predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal pred uplynutím

lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po

predĺžení nesmie presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného

rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté územie schválený

územný plán zóny, ktorý rieši predmet územného rozhodnutia.

(4) Územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov

jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania.

§ 41

Zmena územného rozhodnutia

(1) Stavebný úrad môže z podnetu navrhovateľa nahradiť územné

rozhodnutie, ktoré je právoplatné, novým územným rozhodnutím, ak

to umožňuje územnoplánovacia dokumentácia alebo iné podklady pre

územné rozhodnutie alebo podmienky v území. Za rovnakých okolností

môže stavebný úrad nahradiť územné rozhodnutie, ktoré vydal

z vlastného podnetu.

(2) Stavebný úrad môže z rozhodnutia o chránenom území,

o ochrannom pásme a o stavebnej uzávere v odôvodnených prípadoch

a po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy povoliť výnimku so

stavebného zákazu alebo z obmedzenia niektorých činností v území.

§ 42

Oznámenie územného rozhodnutia

(1) Územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením

písomného vyhotovenia.

(2) Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie

o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj

o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, s veľkým počtom účastníkov

konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme,

ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením

územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým.

Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

(3) Odkladný účinok odvolania proti územnému rozhodnutiu

nemožno vylúčiť.

Zákon č. 50/1976 Zb. – ot. č. 32:

§ 43

Stavba

Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo

stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej

osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa

rozumie

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ

v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej

stavbe,

d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e) umiestnenie pod zemou.

§ 43a

Členenie stavieb

(1) Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu

členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

(2) Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy

vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné

a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny,

ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy

a nebytové budovy.

(3) Inžinierske stavby sú

a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia,

chodníky a nekryté parkoviská,

b) železničné, lanové a iné dráhy,

c) vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk,

d) mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody,

e) prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady

a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy, rybníky,

f) diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu,

g) diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody,

miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd,

h) diaľkové a miestne telekomunikačné siete a vedenia,

telekomunikačné stožiare, transformačné stanice,

i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné

stanice, televízne káblové rozvody,

j) banské stavby a ťažobné zariadenia,

k) stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu,

l) stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu,

m) stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne,

n) stavby ťažkého priemyslu, napríklad vysoké pece, valcovne

a zlievarne,

o) nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové

a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske trate a vleky,

p) zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady,

r) ostatné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadu.

§ 43b

Bytové budovy

(1) Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica

podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria

a) bytové domy,

b) rodinné domy,

c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské

domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

(2) Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo

štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom

z verejnej komunikácie.

(3) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné

bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má

najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

(4) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností

s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným

uzavretím, určený na trvalé bývanie.

(5) Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím

stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé

bývanie.

(6) Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti,

ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie

bytu.

§ 43c

Nebytové budovy

(1) Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica

ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi

nebytové budovy patria

a) hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na

krátkodobé pobyty,

b) budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky

a pošty,

c) budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích

staníc,

d) dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá,

garáže a kryté parkoviská,

e) priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá,

f) budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice

a galérie,

g) budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum,

h) nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia,

i) kryté budovy pre šport,

j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale,

k) budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít,

krematóriá a cintoríny,

l) kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami,

m) ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo

kasárne.

(2) Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa

hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej

podlahovej plochy.

(3) Ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na

túto časť požiadavky na bytové budovy.

§ 43h

Stavebný pozemok

(1) Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným

plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím

na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

(2) Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho

pôdneho fondu 1la) alebo lesného pôdneho fondu, 1lb) možno

v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný

pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie

z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu,

alebo ak je v zastavanom území.

------------------------------------------------------------------

1la) Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho

fondu v znení neskorších predpisov.

1lb) Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 50/1976 Zb. – ot. č. 33:

Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce

§ 54

Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu

uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe

ohlásenia stavebnému úradu.

§ 55

(1) Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon

a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú

inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich

stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné

povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe,

nadstavbe a pri stavebných úpravách.

(2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí

a) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej

stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;

b) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad

stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa

spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

c) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu

stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné

prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe,

ktorá je kultúrnou pamiatkou,

d) pri telekomunikačných stavbách (nosiče telekomunikačných

zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré

nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných

konštrukcií stavby,

e) pri prízemných telekomunikačných stavbách, ak ich zastavaná

plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m,

f) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na

existujúcich telekomunikačných stavbách, keď nedôjde k zmene

stavby.

(3) zrušený od 1.8.2000.

§ 56

Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje

a) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri

stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú

schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa

banských predpisov,

b) pri nadzemných a podzemných vedeniach verejných

telekomunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích

bodov,

c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné

stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu

a osvetlenie budov,

d) pri scénických stavbách pre film a televíziu,

e) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach,

signáloch a pyramídach,

f) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,

g) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia

napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa,

h) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané

ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. c),

i) pri nadzemných a podzemných vedeniach neverejných

telekomunikačných sietí vrátane oporných a vytyčovacích bodov,

j) pri rozvodoch telekomunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré

sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb.

§ 57

Ohlásenie stavebnému úradu

(1) Stavebník drobných stavieb, stavebných úprav

a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 je povinný ich

uskutočnenie vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebný

úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo

udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného

povolenia.

(2) Drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu môže stavebník

uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že

proti ich uskutočneniu nemá námietok. K písomnému oznámeniu

stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres.

Udržiavacie práce môže stavebník vykonať, pokiaľ stavebný úrad do

30 dní odo dňa ohlásenia neurčí, že tieto práce podliehajú

stavebnému povoleniu.

(3) Za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie

podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu.

(4) Ak sa majú stavebné úpravy alebo udržiavacie práce

uskutočniť na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, priloží

stavebník k ich ohláseniu stavebnému úradu stanovisko orgánu

pamiatkovej starostlivosti.

(5) Oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia,

stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých

orgánov štátnej správy požadované podľa osobitných predpisov. 1n)

Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane

povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné

slovenské technické normy.

Zákon č. 307/1992 Zb. – ot. č. 49:

§ 1

Úvodné ustanovenie

Poľnohospodársky pôdny fond je nezastupiteľnou zložkou

životného prostredia a nenahraditeľným prírodným zdrojom. Každý je

povinný chrániť jeho prirodzené funkcie a vyhnúť sa konaniu, ktoré

by viedlo k jeho zhoršeniu.

DRUHÁ ČASŤ

POĽNOHOSPODÁRSKY PÔDNY FOND A JEHO VYUŽÍVANIE

§ 2

(1) Poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske

pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností 1) členené na ornú

pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne

porasty. 1a) Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj

pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania

jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov 2)

zostávajú nedotknuté.

(2) Vlastník, prípadne nájomca (ďalej len "vlastník") pozemkov

patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu je povinný podľa

účelu jednotlivých druhov pozemkov 1a) vykonávať také

agrotechnické opatrenia, ktoré zaručujú ochranu, zachovanie

a obnovu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy,

predchádzajú výskytu a šíreniu burín, zabraňujú znehodnoteniu

a poškodeniu poľnohospodárskej pôdy. Spôsob využívania

poľnohospodárskeho pôdneho fondu musí zodpovedať prírodným

podmienkam v danom území, zaručovať funkčnú spätosť prírodných

procesov v krajinnom priestore a nesmie ohrozovať ekologickú

stabilitu územia. 2a)

------------------------------------------------------------------

1) § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995

Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

1a) § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z.

2) Napríklad zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane

prírody a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 222/1996 Z.z.

2a) Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších

predpisov.

§ 3

(1) Zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku na ovocný sad,

vinicu, chmeľnicu, na zalesnenie poľnohospodárskeho pozemku alebo

premenu nepoľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku pôdu, ak nie

je predmetom schváleného projektu pozemkových úprav podľa

osobitného predpisu 3) alebo nie je s ním v súlade, možno vykonať

len so súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

ak nie sú dôvody na vykonanie pozemkových úprav.

(2) Na súhlas podľa odseku 1 je potrebné vyjadrenie orgánu

ochrany prírody a krajiny 4) a vyjadrenie orgánov, ktoré chránia

verejné záujmy podľa osobitných predpisov, 5) ak môžu byť

navrhovanou zmenou dotknuté tieto záujmy, ak nie je na takýto

postup potrebný ich súhlas v osobitnom konaní.

(3) V rozhodnutí o schválení projektu pozemkových úprav alebo

o schválení zmien uvedených v odseku 1 môže orgán ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu určiť podmienky a lehotu na ich

vykonanie.

(4) Vlastník je povinný ohlásiť vykonanie zmeny druhu

poľnohospodárskeho pozemku orgánu ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu.

------------------------------------------------------------------

3) Zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách.

4) § 9 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 287/1994 Z.z.

§ 53 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 287/1994 Z.z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 222/1996 Z.z.

5) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon).

Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.

Zákon č. 138/1973 Zb.

Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení

zákona SNR č. 196/1990 Zb. a zákona SNR č. 419/1991 Zb.

Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody.

Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona

SNR č. 130/1991 Zb. a zákona SNR č. 421/1991 Zb.

TRETIA ČASŤ

ZACHOVANIE PRIRODZENÝCH VLASTNOSTÍ POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO

FONDU

§ 4

Základné povinnosti

(1) Vlastník, ktorý využíva poľnohospodársky pôdny fond na

poľnohospodársku výrobu, je povinný využívať poľnohospodársku pôdu

spôsobom a na účely, ako vyplývajú z § 2, a zachovať prirodzenú

úrodnosť poľnohospodárskej pôdy.

(2) Opatrenia na ochranu, zachovanie, obnovenie a zveľadenie

prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy presahujúce rámec

všeobecne používaných agrotechnických opatrení, ak nie sú súčasťou

projektu pozemkových úprav, vyžadujú osobitné schválenie orgánu

ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(3) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej

len "ministerstvo") v spolupráci s Ministerstvom životného

prostredia Slovenskej republiky môže všeobecne záväzným právnym

predpisom určiť výrobky alebo technológie používané na

obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a iné prípady, kedy možno

určité výrobky uvádzať do obehu alebo vykonávať určité činnosti,

len ak osobitné posúdenie vylúči ich negatívny vplyv na

poľnohospodársky pôdny fond. Posúdenie vykoná fyzická alebo

právnická osoba oprávnená na to ministerstvom.

(4) Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva

Slovenskej republiky a Ministerstvom životného prostredia

Slovenskej republiky určí najvyššie prípustné hodnoty škodlivých

látok v pôde a určí organizácie, ktoré budú oprávnené zisťovať

skutočné hodnoty týchto látok.

§ 5

Opatrenia na odstránenie poškodenia

(1) Kto svojou činnosťou alebo nečinnosťou poškodí prirodzené

vlastnosti poľnohospodárskej pôdy alebo vyvolá hrozbu takéhoto

poškodenia (ďalej len "poškodenie"), je povinný bezodkladne

poškodenie odstrániť (§ 4 a 6). Ak tak neurobí, orgán ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhodnutím určí opatrenia na

odstránenie poškodenia.

(2) Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu môže pred

vydaním rozhodnutia o odstránení poškodenia rozhodnutím uložiť

povinnosť tomu, kto spôsobil poškodenie, zabezpečiť vypracovanie

odborného posúdenia poškodenia. Odborné posúdenie obsahuje stupeň,

rozsah, príčiny a zdroj, ktorý spôsobil poškodenie. Súčasťou

odborného posúdenia je návrh opatrení na odstránenie poškodenia

poľnohospodárskej pôdy. Odborné posúdenie overuje ministerstvo.

(3) Ak ten, kto poškodenie poľnohospodárskej pôdy spôsobil,

nie je známy, vypracovanie odborného posúdenia zabezpečí orgán

ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu prostredníctvom Štátneho

fondu ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu

(§ 12). Finančné prostriedky vynaložené na vypracovanie odborného

posúdenia uhradí Štátnemu fondu ochrany a zveľadenia

poľnohospodárskeho pôdneho fondu ten, kto poškodenie

poľnohospodárskej pôdy spôsobil, ak sa stal známym.

(4) Ak ten, kto spôsobil poškodenie poľnohospodárskej pôdy

a tento stav neodstráni do jedného roka od právoplatnosti

rozhodnutia o určení opatrení podľa odseku 1, zaplatí pokutu do

Štátneho fondu ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho

fondu. Povinnosť odstrániť poškodenie poľnohospodárskej pôdy

zaplatením pokuty nezaniká.

(5) Pokuta sa vypočíta podľa rozsahu poškodenia

poľnohospodárskej pôdy. Výška finančnej pokuty do Štátneho fondu

ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa

ustanovuje ako pri odňatí poľnohospodárskej pôdy

z poľnohospodárskeho pôdneho fondu 5a) takto:

a) pri dočasnom znížení úrodnosti poľnohospodárskej pôdy 10% sumy

zodpovedajúcej odvodu pri dočasnom odňatí poľnohospodárskej

pôdy,

b) pri dočasnej strate úrodnosti poľnohospodárskej pôdy 100% sumy

zodpovedajúcej odvodu pri dočasnom odňatí poľnohospodárskej

pôdy,

c) pri vyhlásení osobitnej sústavy obhospodarovania

poľnohospodárskeho pôdneho fondu 30% sumy zodpovedajúcej

odvodu pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy.

(6) Pokuta sa platí jednorazovo a je splatná do troch mesiacov

odo dňa, keď rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu o pokute za poškodenie nadobudlo právoplatnosť.

(7) Pokuta do Štátneho fondu ochrany a zveľadenia

poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa platí bezhotovostným prevodom

alebo v hotovosti poštovou poukážkou. Pri bezhotovostnom platení

sa za deň platby považuje deň, keď suma bola odpísaná z účtu

povinnej osoby v banke, a pri platení v hotovosti poukážkou deň,

keď pošta hotovosť prijala. Ak pokuta nebola zaplatená včas

a v celej výške, vzniká povinnosť zaplatiť penále podľa osobitného

predpisu. 5b)

------------------------------------------------------------------

5a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 152/1996 Z.z.

o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej

pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

5b) § 47 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995

Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

§ 6

Osobitná sústava obhospodarovania

(1) Ak je to potrebné na vhodné využitie a ochranu

poľnohospodárskeho pôdneho fondu z dôvodov jeho ohrozenia,

ustanovuje sa osobitná sústava obhospodarovania, ktorá zahŕňa

opatrenia

a) proti erózii alebo nežiadúcim zmenám štruktúrneho stavu,

vodného režimu alebo chemických vlastností pôdy, prípadne iným

nepriaznivým zmenám prirodzených vlastností pôdy (ohrozený

pôdny fond),

b) na odstránenie negatívnych zmien prirodzených vlastností

poľnohospodárskej pôdy (kontaminovaný a zdravotne závadnými

alebo inak nebezpečnými cudzorodými látkami poškodený

poľnohospodársky pôdny fond) alebo zabránenie ich škodlivého

vplyvu na krmivá, potraviny alebo iné zložky životného

prostredia alebo prírodné zdroje,

c) na ochranu iných prírodných zdrojov alebo zložiek životného

prostredia (ochranný pôdny fond).

(2) Osobitnú sústavu obhospodarovania vyhlasuje orgán ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu po dohode s orgánom ochrany

prírody a krajiny 5c) po vyjadrení orgánov štátnej správy, ktoré

chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov, 5) ak táto

nebola schválená v projekte pozemkových úprav.

(3) Vyhlásenie osobitnej sústavy obhospodarovania zahŕňa podľa

svojho účelu najmä

a) súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu na

zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku,

b) nariadenie zmeny druhu poľnohospodárskeho pozemku, zalesnenia

alebo výsadby zelene,

c) rekultiváciu poľnohospodárskych pozemkov,

d) opatrenia na zlepšenie vodného režimu,

e) opatrenia na ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných

minerálnych vôd stolových,

f) opatrenia na likvidáciu alebo neutralizáciu imisií a iných

odpadov alebo ich vplyvov,

g) obmedzenie distribúcie alebo použitia poľnohospodárskych

výrobkov alebo nariadenie ich osobitnej kontroly,

h) zákaz alebo predpísanie niektorých technologických

(agrotechnických) opatrení.

(4) Ten, v záujme koho sa vyhlási osobitná sústava

obhospodarovania, zaplatí vlastníkovi vzniknutú majetkovú ujmu. Ak

sa osobitná sústava obhospodarovania vyhlási vo verejnom záujme,

uhradí túto ujmu štát.

(5) Majetková ujma vzniknutá v dôsledku obmedzenia

hospodárenia na poľnohospodárskom pôdnom fonde sa vypočíta

z produkčno-ekonomického ocenenia bonitovaných pôdnoekologických

jednotiek a koeficientu zníženia určeného na základe posúdenia

vplyvu faktorov obmedzujúcich poľnohospodársku prvovýrobu podľa

prílohy č. 1.

(6) Majetková ujma vzniknutá v dôsledku hospodárenia na

poľnohospodárskom pôdnom fonde v imisne ohrozenom území sa

vypočíta podľa prílohy č. 2.

(7) Podmienkou úhrady majetkovej ujmy je vyhlásenie osobitnej

sústavy obhospodarovania z niektorého dôvodu uvedeného v odseku

3. Majetková ujma podľa odsekov 5 a 6 sa uhrádza vlastníkovi a je

splatná najneskôr do 30. septembra bežného roka.

------------------------------------------------------------------

5) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon).

Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.

Zákon č. 138/1973 Zb.

Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení

zákona SNR č. 196/1990 Zb. a zákona SNR č. 419/1991 Zb.

Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody.

Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona

SNR č. 130/1991 Zb. a zákona SNR č. 421/1991 Zb.

5c) § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994

Z.z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 222/1996 Z.z.

§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zák. č. 307/1992 Zb. – ot. č. 50:

§ 7

(1) Poľnohospodársky pôdny fond možno použiť na iné účely, ako

sú uvedené v predchádzajúcich ustanoveniach, len v rozsahu a za

podmienok postačujúcich na dosiahnutie tohto účelu a súčasne čo

najmenej obmedzujúcich funkcie ostatných jeho súčastí. Pritom

treba najmä

a) čo najmenej narušovať organizáciu poľnohospodárskeho pôdneho

fondu, jeho využitie a jeho prvky v ekologickej stabilite

dotknutého územia,

b) osobitne chrániť poľnohospodársku pôdu najlepšej kvality

zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdnoekologickej jednotky 5d)

do kvalitatívne najlepších troch skupín poľnohospodárskych pôd

nachádzajúcich sa v príslušnom katastrálnom území, ako aj

ovocné sady, vinice, chmeľnice a poľnohospodársku pôdu, na

ktorej boli vykonané hydromelioračné alebo iné opatrenia na

zachovanie a zvýšenie úrodnosti,

c) chrániť zariadenia na zachovanie a zvýšenie úrodnosti

poľnohospodárskej pôdy a jej ostatných vlastností a funkcií,

pri ich narušení obnovovať ich funkčnosť alebo zriaďovať nové,

ak táto potreba vznikne na okolitej pôde v dôsledku použitia

poľnohospodárskej pôdy na iné účely,

d) vykonávať skrývku humusového horizontu použitej

poľnohospodárskej pôdy a opatrenia na jej účelné využitie

podľa rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu,

e) narušenú poľnohospodársku pôdu rekultivovať.

(2) Možné budúce použitie poľnohospodárskej pôdy na

nepoľnohospodárske účely sa posudzuje spravidla pri návrhoch

územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov 6)

a pri návrhoch projektov pozemkových úprav.

(3) Dokumenty uvedené v odseku 2 musia byť pred schválením

podľa osobitných predpisov odsúhlasené orgánom ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Súhlas sa vydáva podľa zásad

uvedených v odseku 1 a môžu v ňom byť určené podmienky na ich

zabezpečenie. Pre vydanie súhlasu a určenie podmienok je

rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia

poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(4) Ak zámery uvedené v návrhu dokumentov podľa odseku 2 nie

sú v súlade s projektom pozemkových úprav, treba na návrh začať

konanie o jeho zmene. V tomto prípade sa súhlas podľa odseku 3

nevydá pred schválením zmeny projektu pozemkových úprav.

------------------------------------------------------------------

5d) Príloha k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 152/1996

Z.z.

6) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

7) § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov

v znení zákona č. 219/1991 Zb.

§ 8

(1) Na účely uvedené v § 7 na dobu dlhšiu ako jeden rok možno

poľnohospodársky pôdny fond použiť len na základe rozhodnutia

orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o odňatí

poľnohospodárskej pôdy (alebo iných súčastí poľnohospodárskeho

pôdneho fondu) z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. O odňatí

rozhoduje orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v obvode

ktorého leží odnímaná poľnohospodárska pôda, prípadne jej

najväčšia časť.

(2) Pri vydávaní rozhodnutia podľa odseku 1 sa vychádza

z upresneného návrhu žiadateľa, zo súhlasu podľa § 7 a zmien

projektovej dokumentácie a iných podmienok, z ktorých sa

vychádzalo pri vydávaní tohto súhlasu.

(3) V rozhodnutí sa uvedie výmera odnímanej poľnohospodárskej

pôdy, doba odňatia, predpíše sa odvod (§ 11) a určia sa opatrenia

na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu podľa podmienok, za

ktorých bol vydaný súhlas podľa § 7.

(4) Opatrenia na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa

vykonávajú na náklady žiadateľa. Pri ich určovaní sa prihliada na

ich účelnosť a hospodárnosť. Spôsob vykonania rekultivácie

schvaľuje orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu

rozhodnutím podľa odseku 1.

(5) Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu zašle odpis

rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy alebo iných súčastí

poľnohospodárskeho pôdneho fondu príslušnému orgánu štátnej správy

katastra nehnuteľností

§ 9

(1) Konanie o vydanie rozhodnutia podľa § 8 sa nezačne, ak sa

poľnohospodárska pôda nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona

v zastavanom území obce, alebo ak ide o poľnohospodársku pôdu

určenú na výstavbu poľnohospodárskych usadlostí, a ak sú podľa

schválenej územnoplánovacej dokumentácie určené na výstavbu.

V takýchto prípadoch stavebné povolenie nahrádza rozhodnutie

o odňatí poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(2) Poľnohospodársku usadlosť tvoria pozemky 7) a súbor

obytných stavieb a hospodárskych stavieb, ktoré slúžia na

zabezpečovanie poľnohospodárskej prvovýroby vykonávanej samostatne

hospodáriacim roľníkom s cieľom získať trvalý zdroj príjmov.

Zastavaná plocha obytných stavieb môže tvoriť najviac tretinu zo

zastavanej plochy hospodárskych stavieb.

(3) V pochybnostiach o tom, či pozemky tvoria poľnohospodársky

pôdny fond, alebo či patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu

(§ 2 ods. 1), rozhodne orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho

fondu.

------------------------------------------------------------------

7) § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov

v znení zákona č. 219/1991 Zb.

§ 10

Osobitné ustanovenia

(1) Ustanovenia § 7 a 8 neplatia v prípadoch použitia

poľnohospodárskeho pôdneho fondu na iné účely po dobu kratšiu ako

jeden rok vrátane uvedenia poľnohospodárskej pôdy do pôvodného

stavu.

(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 je žiadateľ povinný pred

začatím vykonávania nepoľnohospodárskej činnosti na

poľnohospodárskom pôdnom fonde vyžiadať si stanovisko orgánu

ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

§ 11

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu

(1) Ten, na žiadosť koho sa odníma poľnohospodárska pôda podľa

§ 8, je povinný zaplatiť odvod Štátnemu fondu ochrany a zveľadenia

poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(2) Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením základné

sadzby odvodov pre jednotlivé druhy poľnohospodárskych pozemkov,

ako aj

a) spôsob platenia a splatnosť odvodov pri dočasnom a trvalom

odňatí poľnohospodárskej pôdy,

b) určenie výmery plochy poľnohospodárskych pozemkov, z ktorej sa

vypočítava odvod, pričom prihliadne najmä na to, či tieto

plochy budú v novom účelovom určení vyradené z biologického

látkového kolobehu s rastlinstvom,

c) podmienky a rozsah zvýšenia alebo zníženia základných sadzieb,

dodatočného predpísania odvodov alebo zníženia ich výšky

a oslobodenia od odvodov.

Zák. č. 61/1977 Zb. – ot. č. 52:

§ 2

Vymedzenie lesného pôdneho fondu

(1) Lesný pôdny fond tvoria pozemky, ktoré sú trvale určené na

plnenie funkcií lesov (ďalej len "lesné pozemky"). Lesnými

pozemkami sú:

a) pozemky porastené lesnými drevinami, ktoré slúžia na plnenie

funkcií lesov (ďalej len "lesné porasty"), a pozemky, na

ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom ich

obnoviť alebo s cieľom zriadiť lesné škôlky, prípadne lesné

semenové plantáže,

b) pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému

hospodárstvu a sú pre ne nepostrádateľné (rozdeľovacie

prieseky, lesné cesty, plochy horných lesných skladov a pod.),

c) pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo

vysokohorských oblastiach, s výnimkou zastavaných pozemkov

a ich príjazdových komunikácií.

(2) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže za lesné

pozemky vyhlásiť:

a) pozemky, ktoré možno najhospodárnejšie využiť na zalesnenie,

b) pozemky, ktoré sa majú zalesniť najmä z vodohospodárskych,

pôdoochranných, zdravotných, rekreačných a estetických

dôvodov,

c) nezalesnené pozemky vnútri lesov, ktoré slúžia alebo majú

slúžiť na plnenie funkcií lesov, najmä pri tvorbe a ochrane

prírodného prostredia.

(3) V pochybnostiach, či ide o pozemok patriaci do lesného

pôdneho fondu podľa odseku 1, rozhoduje orgán štátnej správy

lesného hospodárstva.

(4) Lesnými pozemkami nie sú a ani sa za ne nemôžu vyhlásiť

pozemky, pokiaľ sú súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. 1)

------------------------------------------------------------------

1) Zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane

poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

§ 3

Evidencia lesného pôdneho fondu

(1) Správca, vlastník alebo užívateľ lesných pozemkov (ďalej

len "užívateľ lesných pozemkov") je povinný oznámiť každú zmenu

v správe (vlastníctve, užívaní) lesných pozemkov orgánu štátnej

správy lesného hospodárstva.

(2) Užívateľ lesných pozemkov je povinný viesť vlastnú

evidenciu lesných pozemkov a stavieb, ktoré užíva. Ministerstvo

pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")

po dohode s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnejšie upraví

spôsob vedenia evidencie.

§ 4

Obsah a základné povinnosti

(1) Užívatelia lesných pozemkov sú povinní lesné pozemky

a lesné porasty chrániť a racionálne ich využívať na plnenie

funkcií lesov. Za tým účelom môžu orgány štátnej správy lesného

hospodárstva uložiť užívateľom lesných pozemkov, aby na vlastný

náklad vykonali na lesných pozemkoch potrebné opatrenia.

(2) Lesné pozemky sa nesmú vyňať z lesného pôdneho fondu, ani

sa nesmie obmedziť ich využívanie na plnenie funkcií lesov, pokiaľ

o ich vyňatí alebo o obmedzení v ich využívaní nerozhodol orgán

štátnej správy lesného hospodárstva. K vyňatiu lesných pozemkov

z lesného pôdneho fondu alebo k obmedzeniu v ich využívaní môže

dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy

ekonomického a spoločenského rozvoja nemožno zabezpečiť inak.

(3) Pri vyňatí lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu alebo

pri obmedzení v ich využívaní treba:

a) zvlášť chrániť lesné pozemky v lesoch vyhlásených za ochranné

lesy a za lesy osobitného určenia,

b) použiť v prvom rade lesné pozemky, na ktorých možno vzhľadom

na prírodné podmienky dosiahnuť len malú produkciu drevnej

hmoty, pokiaľ tieto pozemky nezabezpečujú iné funkcie lesov,

c) použiť len nevyhnutne potrebnú plochu lesných pozemkov

a nepripúšťať trieštenie lesného pôdneho fondu,

d) zabezpečiť, aby použitie lesných pozemkov čo najmenej narúšalo

záujmy lesného hospodárstva a čo najmenej sťažovalo

hospodárenie v lesoch,

e) dôsledne dbať na ochranu lesných porastov,

f) robiť v prípadoch, keď je to účelné a technicky

uskutočniteľné, podľa rozhodnutia orgánu štátnej správy

lesného hospodárstva skrývku kultúrnych vrstiev pôdy

a opatrenia na jej hospodárne využitie,

g) po skončení použitia vyňatých lesných pozemkov na iné účely

urýchlene vykonať pôdne úpravy a rekultiváciu tak, aby sa

dotknuté lesné pozemky mohli zalesniť; v prípadoch väčšieho

a dlhodobého sústredenia ťažby nerastov vykonávať aj

biologickú rekultiváciu vhodnými lesnými porastmi.

(4) Trvalým vyňatím lesného pozemku z lesného pôdneho fondu sa

rozumie trvalá zmena spôsobu využitia lesného pozemku. Dočasne sa

pozemok z lesného pôdneho fondu vyníma vtedy, ak sa počíta s jeho

použitím na iné účely na čas určený v rozhodnutí, najdlhšie však

na 12 rokov. O obmedzenie vo využívaní lesného pozemku ide vtedy,

ak sa plnenie funkcií lesov obmedzuje z dôvodov iných dôležitých

záujmov spoločnosti.

(5) Pri spoločensky odôvodnených vzájomných výmenách medzi

lesným pôdnym fondom a poľnohospodárskym pôdnym fondom treba dbať

na zásady ochrany lesného pôdneho fondu aj ochrany

poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Z lesného pôdneho fondu, najmä

v oblastiach s nízkou lesnatosťou, možno vyňať iba roztrúsené

lesné pozemky nevýznamné pre lesné hospodárstvo, životné

prostredie a ráz krajiny.

(6) Z lesného pôdneho fondu sa lesné pozemky nesmú vyňať na

individuálnu výstavbu rekreačných chát a objektov. Ústredný orgán

štátnej správy lesného hospodárstva republiky môže v súlade so

schváleným územným plánom povoliť vyňatie lesných pozemkov na

individuálnu výstavbu rekreačných chát a objektov výnimočne, ak

ide o nezastavané plochy lesných pozemkov v chatových osadách 2)

vybudovaných predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

a celkom výnimočne v nadväznosti na vyňatie lesných pozemkov

z lesného pôdneho fondu na iné účely a len vtedy, ak stavbu

nemožno umiestniť na inej pôde.

(7) Ten, na žiadosť koho sa vynímajú lesné pozemky z lesného

pôdneho fondu, je povinný zaplatiť odvod Štátnemu fondu

zveľaďovania lesa. 3a) Vláda nariadením ustanoví základné sadzby

odvodov podľa kategórií lesov pri trvalom alebo dočasnom vyňatí,

podmienky a rozsah zvýšenia alebo zníženia základných sadzieb,

dodatočného predpísania odvodov a oslobodenia od odvodov.

------------------------------------------------------------------

2) Vyhláška č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách

na výstavbu.

3a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 131/1991 Zb. o Štátnom fonde

zveľaďovania lesa Slovenskej republiky.

§ 23

Kategorizácia lesov

(1) Z hľadiska prevažujúcich funkcií lesov sa lesy členia na

hospodárske lesy, ochranné lesy a na lesy osobitného určenia.

(2) Hospodárske lesy sú lesy, ktorých hlavným poslaním je

produkcia akostnej drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní

ostatných funkcií lesov.

(3) Ochranné lesy sú lesy, ktorých funkčné zameranie vyplýva

z daných prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť

tak, aby sa predovšetkým zlepšovala ich ochranná funkcia.

(4) Lesy osobitného určenia sú lesy s osobitným poslaním,

ktoré vyplýva zo špecifických dôležitých spoločenských potrieb,

ktorými sa spravuje aj spôsob hospodárenia.

(5) Ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva

republiky upraví všeobecne záväzným predpisom podrobnejšiu

špecifikáciu jednotlivých kategórií lesov.

§ 24

Oblasti lesov

(1) Podľa poslania lesov, prírodných a hospodárskych

podmienok, ako aj podľa spoločenských záujmov a potrieb sa

vymedzujú oblasti lesov.

(2) Oblasti lesov vyhlasuje vláda republiky nariadením; pritom

môže upraviť, prípadne zakázať činnosti, ktoré ohrozujú poslanie

oblasti lesov, a to najmä v záujme ekologickej stability

územia 13a) oblasti lesov.

------------------------------------------------------------------

13a) § 4 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

§ 25

Výkon štátnej správy vo vojenských lesoch

(1) Ministerstvo obrany vykonáva, s výnimkou prípadov

uvedených v odseku 2, štátnu správu lesného hospodárstva v lesoch,

ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu podľa osobitných

predpisov 14) (ďalej len "vojenské lesy"), a to podľa smerníc

ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva republiky.

(2) Ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva

republiky vydáva vo veciach vojenských lesov na zabezpečenie

jednotnej celoštátnej lesníckej politiky záväzné vyjadrenia

a) k návrhom lesných hospodárskych plánov vypracúvaných

organizáciami riadenými ministerstvom obrany pred ich

schválením,

b) pred vydaním rozhodnutí o vyňatí pozemkov z lesného pôdneho

fondu a o obmedzení v ich využívaní, ak výmera pozemkov, ktoré

sa majú vyňať alebo ktorých využívanie sa má obmedziť,

presahuje 10 ha.

(3) Ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva

republiky si môže zo závažných dôvodov rozhodovanie podľa odseku 2

vyhradiť.

(4) Ministerstvo obrany je povinné vo vojenských lesoch

sústavne dozerať, ako sa dodržiavajú ustanovenia tohto zákona,

zákonov národných rád, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch

a štátnu správu lesného hospodárstva, a predpisov podľa nich

vydaných.

(5) V rozsahu svojej pôsobnosti ukladá ministerstvo obrany

opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a pokuty za

porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a zákonmi

národných rád, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a štátnu

správu lesného hospodárstva, prípadne na ich základe uložených.

Tieto pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu federácie.

(6) Ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva

republiky vykonáva hlavný dozor, ako orgány a organizácie

ministerstva obrany vykonávajú ustanovenia tohto zákona, zákonov

národných rád, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a štátnu

správu lesného hospodárstva, a predpisov podľa nich vydaných.

Ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva republiky môže

po prerokovaní s ministerstvom obrany ukladať organizáciám

riadeným týmto ministerstvom opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov a pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto

zákonom a zákonmi národných rád, ktoré upravujú hospodárenie

v lesoch a štátnu správu lesného hospodárstva, prípadne na ich

základe uložených.

------------------------------------------------------------------

14) Zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.

Zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej

republiky.

Zákon č. 100/1977 Zb. – ot. č. 53:

§ 1

Všetky lesy bez ohľadu na veľkosť a správu (vlastníctvo,

užívanie) musia sa plánovite obhospodarovať ako lesný fond tak,

aby sa zabezpečovali a zlepšovali funkcie lesov pri zachovaní

trvalého pôsobenia účinkov lesov a utvárali predpoklady na

racionalizáciu lesného hospodárstva. Na tieto účely slúži

hospodárska úprava lesov, ktorej výsledkom sú predovšetkým lesné

hospodárske plány.

§ 2

Poslanie a obsah hospodárskej úpravy lesov a lesných

hospodárskych plánov

(1) Hospodárska úprava lesov zahŕňa opatrenia zamerané na

zisťovanie stavu lesov a prírodných, spoločenských, technických

a ekonomických podmienok hospodárenia v nich. V rámci hospodárskej

úpravy lesov sa vypracúvajú podklady na určovanie dlhodobých

cieľov, výhľadov a plánovaných úloh integrovaného hospodárenia

v lesoch z hľadiska zvyšovania produktívnosti, zabezpečenia

racionálneho využívania a ochrany lesov; sleduje sa tiež

uskutočňovanie týchto cieľov a plnenie úloh.

(2) Lesné hospodárske plány sú nástrojom na cieľavedomé

hospodárenie v lesoch sledujúce zlepšovanie funkcií lesov; určujú

na základe najnovších poznatkov vedy a techniky ciele a úlohy

hospodárenia v lesoch, najmä z hľadiska pestovania a ochrany

lesov, ochrany a tvorby životného prostredia, ťažieb dreva

a ostatných funkcií lesov.

(3) Lesné hospodárske plány obsahujú:

a) záväzné údaje, ktorými pre jednotky priestorového rozdelenia

lesa sú hospodársky spôsob a jeho forma, horná hranica objemu

obnovnej úmyselnej ťažby, horná hranica objemu výchovnej

úmyselnej ťažby v porastoch s vekom nad 50 rokov, dolná

hranica objemu výchovnej úmyselnej ťažby v porastoch s vekom

do 50 rokov, plocha prerezávky a výchovnej ťažby, obnovné

zastúpenie hlavných drevín,

b) smerné ukazovatele a údaje, ktorými sú najmä hospodársky tvar

lesa, umiestnenie a postup ťažieb, postup premien a prevodov

a meliorácie lesných pozemkov,

c) orientačné ukazovatele, ktorými sú napríklad charakteristiky

prírodných, ekonomických a technických podmienok hospodárenia

v lesoch.

(4) Pri určovaní údajov podľa odseku 3 písm. a) sa

v hospodárskych lesoch prihliada aj na rozloženie zásob dreva,

prírastkové pomery a ťažbovú plynulosť; v ochranných lesoch

a v lesoch osobitného určenia sa prihliada na formy hospodárskych

spôsobov určené vo vzťahu k prevažujúcej funkcii týchto lesov.

§ 3

Tvorba a schvaľovanie lesných hospodárskych plánov

(1) Lesné hospodárske plány sa vyhotovujú podľa zásad

schválených orgánom štátnej správy lesného hospodárstva na základe

komplexného zisťovania stavu a sledovania vývoja lesov v lesných

hospodárskych celkoch a z hľadiska dlhodobých cieľov hospodárenia

a ochrany lesov.

(2) Lesné hospodárske plány sa vyhotovujú pre časti lesov

podľa ich užívania spravidla na obdobie desiatich rokov. Ak je to

odôvodnené potrebami hospodárenia v lese, môže orgán štátnej

správy lesného hospodárstva povoliť alebo určiť vypracovanie

lesného hospodárskeho plánu na iné obdobie.

(3) Najmenšia výmera, pre ktorú sa vyhotovuje lesný

hospodársky plán, je 50 ha. Orgán štátnej správy lesného

hospodárstva môže určiť (§ 2 ods. 3) aj nižšiu výmeru, pre ktorú

sa vyhotoví zjednodušený lesný hospodársky plán, ak si to vyžaduje

racionálne obhospodarovanie a ochrana lesov.

(4) Návrhy lesných hospodárskych plánov vyhotovujú fyzické

osoby a právnické osoby na základe osvedčenia o odbornej

a technickej spôsobilosti (ďalej len "osvedčenie") vydaného

ministerstvom. Právnická osoba môže lesné hospodárske plány

vyhotovovať len pracovníkmi, ktorí sú držiteľmi osvedčenia.

(5) Lesné hospodárske plány schvaľujú orgány štátnej správy

lesného hospodárstva, ktoré kontrolujú ich dodržiavanie a môžu

v odôvodnených prípadoch povoliť ich zmeny.

(6) Štátne organizácie lesného hospodárstva riadené

ministerstvom alebo Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,

vlastníci alebo užívatelia lesa sú povinní viesť prehľad

o výsledkoch hospodárenia podľa lesných hospodárskych plánov

a evidenčných výkazov lesnej hospodárskej evidencie.

(7) Na konanie o schvaľovaní návrhov lesných hospodárskych

plánov podľa § 2 ods. 3 písm. a) a o povoľovaní zmien platných

lesných hospodárskych plánov a na konanie o určení častí lesa

podľa ich užívania (§ 2a ods. 3) sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní. 1a) Účastník konania sa môže proti rozhodnutiu

o schválení lesného hospodárskeho plánu alebo povolení jeho zmeny

odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka; platnosť rozhodnutia

voči ostatným účastníkom konania tým nie je dotknutá.

------------------------------------------------------------------

1a) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§ 4

Súhrnné lesné hospodárske plány

(1) Organizácie poverené vypracúvaním lesných hospodárskych

plánov vypracúvajú súhrnné lesné hospodárske plány Slovenskej

republiky, a ak to určí ministerstvo, aj súhrnné lesné hospodárske

plány oblastí lesov.

(2) Súhrnné lesné hospodárske plány schvaľuje ministerstvo.

(3) Štátne orgány, užívatelia lesov a organizácie, ktoré môžu

ovplyvniť svojou činnosťou plnenie funkcií lesov, oznamujú na

požiadanie ministerstvu, prípadne ním povereným organizáciám údaje

potrebné na vypracúvanie a doplňovanie súhrnných lesných

hospodárskych plánov; ministerstvo, prípadne ním poverené

organizácie si môžu v prípade potreby tieto údaje u nich samy

zisťovať.

§ 6

Vyhlasovanie ochranných lesov a lesov osobitného určenia

(1) Lesy osobitného určenia z dôvodu vplyvov imisií a ochranné

lesy vyhlasuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh

vyhotovovateľa lesného hospodárskeho plánu, ostatné lesy

osobitného určenia vyhlasuje tento orgán z podnetu vlastníka,

správcu alebo užívateľa lesného pozemku, alebo na návrh iných

orgánov štátnej správy, alebo z vlastného podnetu. Na konanie sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 1a)

(2) Ak sa vyhlásenie ochranných lesov a lesov osobitného

určenia, ako aj schvaľovanie lesných hospodárskych plánov pre

tieto lesy dotýka záujmov chránených osobitnými predpismi, 2)

orgán štátnej správy lesného hospodárstva prerokuje tieto

opatrenia s dotknutými orgánmi štátnej správy, prípadne ak to

ustanovujú osobitné predpisy, vyžiada si ich súhlas; tento súhlas

sa môže viazať na splnenie podmienok ustanovených uvedenými

predpismi. Právo týchto orgánov vydávať rozhodnutia o podmienkach

ochrany nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov

zostáva nedotknuté; ak sa rozhodnutie dotýka lesov, vydávajú ho

tieto orgány po prerokovaní s ministerstvom.

------------------------------------------------------------------

1a) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

2) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, zákon Slovenskej

národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej

starostlivosti, zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, zákon

č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov,

zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení

neskorších predpisov.

§ 10

Ťažba dreva

(1) Ťažba dreva sa vykonáva

a) pri výchove a obnove lesných porastov v rozsahu a do výšky

určenej lesnými hospodárskymi plánmi (úmyselná ťažba),

b) pri vyňatí lesného pozemku z lesného pôdneho fondu a pri

odlesňovaní lesných pozemkov pre potreby lesného hospodárstva

(mimoriadna ťažba),

c) pri odstraňovaní následkov mimoriadnych prírodných vplyvov

alebo inej škodlivej činnosti (náhodná ťažba).

(2) Užívatelia lesov môžu vykonávať v lesných porastoch ťažbu

dreva podľa odseku 1 písm. a) len v rozsahu a do výšky ťažby

určenej lesnými hospodárskymi plánmi; ak vznikne nevyhnutnosť

vykonať ťažbu podľa odseku 1 písm. c), sú povinní zabezpečiť jej

prednostné spracovanie.

(3) Ťažbu dreva podľa odseku 1 možno vykonať len po jej

predchádzajúcom vyznačení a písomnom súhlase vydanom odborným

lesným hospodárom, ktorým je vykonávateľ ťažby povinný sa

preukázať.

(4) Vyťažené drevo musí byť na čele kmeňa označené ciachou

užívateľa lesa registrovanou orgánom štátnej správy lesného

hospodárstva.

(5) Podrobnosti o vyznačovaní ťažby dreva, o ciachach,

označovaní ciachou, registrovaní ciach a súvisiacej evidencii

ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 13

Nadpis zrušený od 22.8.1993

(1) Hospodárenie v lesoch podľa § 1 sú vlastníci a užívatelia

lesov povinní zabezpečiť odborným lesným hospodárom (§ 14 a 14a).

(2) Odborný lesný hospodár môže svoju činnosť spravidla

vykonávať spolu na výmere lesov do 2 000 ha, vyššiu výmeru orgán

štátnej správy lesného hospodárstva spravidla povolí v prípade

uceleného užívania lesov jedným subjektom alebo združením.

(3) Ak vlastníci alebo užívatelia lesov nespĺňajú kritériá

podľa § 14 ods. 1, zabezpečia činnosť odborného lesného hospodára

zmluvou, v ktorej dohodnú aj jej úhradu. 3a)

(4) Ak vlastník alebo užívateľ lesa nezabezpečí odborné

obhospodarovanie lesov, určí mu odborného lesného hospodára

s povinnosťou úhrady jeho činnosti orgán štátnej správy lesného

hospodárstva.

------------------------------------------------------------------

3a) Zákonník práce.

Obchodný zákonník.

Občiansky zákonník.

Zákon č. 138/1973 Zb. – ot. č. 54:

§ 9

Povolenie na vodohospodárske diela

(1) Na zriadenie vodohospodárskych diel (§ 38), na ich zmeny

a zrušenie je potrebné povolenie vodohospodárskeho orgánu.

(2) Vodohospodársky orgán v povolení vodohospodárskeho diela

určí povinnosti, prípadne podmienky, za ktorých ho udieľa. Podľa

potreby uloží žiadateľovi o povolenie zriadiť vodnú značku

(ciachu), prípadne predložiť mu na schválenie návrh manipulačného

alebo prevádzkového poriadku vodohospodárskeho diela.

(3) Povolenie na vodohospodárske dielo je súčasne rozhodnutím

o prípustnosti stavby podľa zákona o stavebnom poriadku. Stavebný

úrad dáva na tieto diela súhlas podľa osobitných predpisov 7) iba

z hľadiska zabezpečenia súladu s územnými plánmi a územnými

rozhodnutiami.

(4) Pri vodohospodárskych dielach patrí vodohospodárskym

orgánom pôsobnosť stavebných úradov podľa stavebného poriadku,

s výnimkou pôsobnosti vo veciach vyvlastnenia. Vodohospodársky

orgán, ktorý je príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela,

rozhoduje aj o jeho uvedení do trvalej prevádzky (užívania) podľa

osobitných predpisov. 8)

(5) Ak zanikne povolenie udelené podľa § 8 ods. 1, rozhodne

vodohospodársky orgán o podmienkach ďalšieho trvania, prípadne

zrušenia vodohospodárskeho diela, ktoré umožňovalo povolené

nakladanie s vodou.

------------------------------------------------------------------

7) § 25 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku.

8) Vládne nariadenie č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí

dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich

uvedenie do trvalej prevádzky (užívania).

§ 10

Povolenie na niektoré činnosti

Povolenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné:

a) na vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov

v zátopových územiach (§ 13 ods. 2),

b) na ťažbu piesku, štrku, bahna, s výnimkou liečivého bahna,

okruhliakov a pod. (ďalej len "riečny materiál") z korýt

vodných tokov,

c) na geologické a hydrogeologické práce v zátopových územiach

a ochranných pásmach (§ 19),

pokiaľ tieto činnosti nevykonáva organizácia spravujúca vodný tok

v súvislosti s jeho správou.

§ 11

Zmeny a zrušenia povolenia

Vodohospodársky orgán môže z vlastného podnetu alebo na návrh

po vykonanom konaní ním vydané povolenie zmeniť, prípadne zrušiť,

a) ak to vyžadujú vodohospodárske alebo iné dôležité záujmy

spoločnosti,

b) ak dôjde k zmene skutočností rozhodných pre udelenie

povolenia, najmä ak rozsah povolenia trvalo presahuje potrebu

oprávneného,

c) ak oprávnený opätovne nedodržiava podmienky povolenia,

prípadne povinnosti určené v ňom vodohospodárskym orgánom,

d) ak oprávnený nevyužíva povolenie bez osobitného dôvodu po čas

dlhší než 2 roky,

e) ak pri povolenej činnosti dochádza k porušovaniu ustanovení

tohto zákona alebo k podstatnému poškodzovaniu oprávnených

záujmov iných.

§ 12

Zánik povolenia

(1) Povolenia vodohospodárskych orgánov uvedené v § 8 ods. 1,

prípadne v § 10 písm. b) zanikajú:

a) uplynutím času, na ktorý boli udelené,

b) zánikom vodohospodárskeho diela umožňujúceho povolené

nakladanie s vodou, pokiaľ vodohospodársky orgán do jedného

roka po zániku diela neurčí lehotu na obnovenie diela; v tomto

prípade povolenie zaniká márnym uplynutím tejto lehoty,

c) zánikom organizácie, prípadne smrťou občana, ktorým boli

udelené, ak práva a povinnosti vyplývajúce z povolení neprešli

na ich právnych nástupcov podľa § 8 ods. 4.

(2) Povolenia na vodohospodárske diela (§ 9) a na niektoré

činnosti (§ 10) zanikajú, ak oprávnený neprikročí k ich

uskutočňovaniu do dvoch rokov od vydania povolenia, prípadne

v dlhšej lehote, ktorú vodohospodársky orgán v povolení určil.

Štvrtý oddiel

Súhlas

§ 13

(1) Súhlas vodohospodárskeho orgánu je potrebný na stavby,

zariadenia, prípadne činnosti, na ktoré nie je potrebné jeho

povolenie, ktoré však môžu ovplyvniť vodné pomery, a to:

a) na stavby a zariadenia vo vodných tokoch a v ich korytách a na

pozemkoch pri nich,

b) na zriaďovanie diaľkových potrubí, skladov, nádrží a skládok

látok ohrozujúcich akosť vody, na stavby umožňujúce podzemné

skladovanie látok v zemských dutinách a na stavby komunikácií,

c) na zmeny stavieb a zariadení uvedených pod písmenami a) a b),

d) na umiestňovanie (kotvenie a pod.) zariadení neslúžiacich

plavbe ani na správu vodného toku na vodných tokoch mimo

obvodu prístavov,

e) na stavby a na dobývanie nerastov, ako aj na zemné práce

v zátopových územiach, v chránených oblastiach prirodzenej

akumulácie vôd (§ 18) a v ochranných pásmach (§ 19),

f) na zasýpanie odstavených ramien vodných tokov a výmoľov,

g) na stavby vo vzdialenosti do 15 m od vzdušnej päty ochrannej

hrádze vodného toku.

Vodohospodársky orgán môže určiť podmienky, za ktorých súhlas

udieľa.

(2) Zátopové územia a rozsah pozemkov uvedených v odseku 1

písm. a) určí na návrh správcu toku vodohospodársky orgán

a oznamuje ich príslušným stavebným úradom a miestnym národným

výborom, ktorých sa to týka.

(3) Orgány vydávajúce podľa iných predpisov povolenia na

stavby, zariadenia alebo činnosti uvedené v odseku 1 nevydajú

povolenie, pokiaľ im žiadateľ nepredloží súhlas vodohospodárskeho

orgánu.

(4) Súhlas podľa odseku 1 netreba na dočasné stavby,

zariadenia, prípadne na činnosti, ktoré sú potrebné pri cvičení

ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov; v týchto

prípadoch postupujú ozbrojené sily a ozbrojené bezpečnostné zbory

po dohode s okresným národným výborom obdobne podľa predpisov

o obrane Československej socialistickej republiky.

(5) O zániku platnosti súhlasu na stavby alebo zariadenia

platí obdobne § 12 ods. 2. O zániku platnosti súhlasu na činnosti

uvedené v odseku 1 písm. d) a e) platí obdobne § 12 ods. 1.

Piaty oddiel

Vyjadrenie

§ 14

(1) Pri investičnej činnosti ktoréhokoľvek odvetvia národného

hospodárstva je investor už v štádiu spracúvania prípravnej

dokumentácie alebo jej zmien povinný požiadať príslušný

vodohospodársky orgán o vyjadrenie, či je plánovaná investícia

z vodohospodárskeho hľadiska možná, prípadne za akých podmienok.

Investor je povinný k žiadosti o schválenie projektovej úlohy

pripojiť vyjadrenie vodohospodárskeho orgánu.

(2) Vyjadrenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné aj na

prípravu zmien vo výrobnom procese alebo v rozsahu výroby a na

zmenu a úpravu vodohospodárskych diel, i keď sa tieto zmeny

a úpravy neprejavia v investičnej oblasti, ale ovplyvňujú vodné

hospodárstvo.

(3) Vyjadrenie nenahrádza povolenie ani súhlas a nie je

rozhodnutím podľa predpisov o správnom konaní.

§ 18

Chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd

(1) Oblasti, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvoria

významnú prirodzenú akumuláciu vôd, môže vláda Českej

socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej

republiky (ďalej len "vláda republiky") určiť za chránené oblasti

prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránené vodohospodárske

oblasti").

(2) Vláda republiky pri určení chránených vodohospodárskych

oblastí upraví, prípadne zakáže činnosti, ktoré v nich ohrozujú

vodohospodárske pomery.

§ 19

Ochranné pásma

(1) Vodohospodársky orgán podľa potreby určí rozhodnutím

ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti alebo zdravotnej

nezávadnosti vodných zdrojov.

(2) Vodohospodársky orgán po prerokovaní s príslušnými orgánmi

môže v ochranných pásmach zakázať alebo obmedziť doterajšie

užívanie nehnuteľností alebo činnosti ohrozujúce výdatnosť, akosť

alebo zdravotnú nezávadnosť vodných zdrojov.

(3) Náklady spojené s technickými úpravami v ochranných

pásmach, uloženými vodohospodárskym orgánom na ochranu vodného

zdroja, znáša organizácia, ktorej ochrana vodného zdroja slúži na

plnenie úloh.

Zák. č. 135/1961 Zb. – ot. č. 55:

§ 1

Úvodné ustanovenia

(1) Tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu

pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov

pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov

štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c)

vo veciach pozemných komunikácií.

(2) Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu,

určenia a technického vybavenia na

a) diaľnice,

b) cesty,

c) miestne komunikácie,

d) účelové komunikácie.

(3) Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.

Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov,

násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou

oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za

zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

(4) Súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky

zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre

úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych

komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej

a hospodárnej premávky na nich.

§ 2

Plánovanie, príprava a výstavba pozemných komunikácií

(1) Pozemné komunikácie sa budujú, rekonštruujú, spravujú

a udržiavajú v súlade so zásadami štátnej dopravnej a cestnej

politiky, s koncepciou rozvoja dopravy a vzhľadom na ochranu

životného prostredia.

(2) Plány rozvoja diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú

podkladmi na prípravu investičnej výstavby a na vypracovanie

územno-plánovacej dokumentácie.

(3) Plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu

zabezpečuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Plánovanie,

prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych

komunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich

zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby. Prípravu a výstavbu

prejazdných úsekov diaľnic a ciest v colnom priestore pohraničnej

colnice (ďalej len "colný priestor") zabezpečujú colné orgány

v rámci svojej pôsobnosti v súčinnosti s ministerstvom. Na

schvaľovanie podľa tohto odseku sa nevzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní. 1)

------------------------------------------------------------------

1)

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§ 3b

Pripájanie pozemných komunikácií

(1) O pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov

z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti,

o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií

a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné

nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej

komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný

správny orgán.

(2) Je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na

susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové

komunikácie s výnimkou účelových komunikácií, ktorými sú na

diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu

diaľnic alebo objekty a zariadenia umiestnené na odpočívadlách.

(3) Na rozhodovanie podľa odseku 1 sa nevzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní. 1)

------------------------------------------------------------------

1)

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§ 4

Diaľnice

(1) Diaľnice sa budujú ako pozemné komunikácie smerovo

rozdelené s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradené len pre

motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného

predpisu, 2d) s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami

s ostatnými komunikáciami.

(2) Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je

prípustné, ak ekonomický rozbor preukáže nevhodnosť okamžitej

výstavby diaľnice v celom rozsahu. Projektová dokumentácia sa však

musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a až

z neho sa vyčlenia objekty pre plánovanú etapu. Polovičný profil

diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové

vozidlá, ak spĺňa technické podmienky podľa § 4a ods. 4.

------------------------------------------------------------------

2d) Vyhláška Federálneho ministerstva vnútra č. 99/1989 Zb.

o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách (pravidlá

cestnej premávky) v znení neskorších predpisov.

§ 4a

Cesty

(1) Cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory

a obce sú pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Do

cestnej siete patria aj pozemné komunikácie mimo územia

zastavaného alebo určeného na súvislé zastavanie, ktoré spájajú

železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre

pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami

a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na

prevádzku alebo na správu týchto zariadení.

(2) Účelné usporiadanie cestnej siete sa zabezpečuje výstavbou

nových ciest alebo zaradením miestnych komunikácií, prípadne

účelových komunikácií do cestnej siete. Cesty, ktoré nie sú

potrebné na účelné usporiadanie cestnej siete, môžu sa z tejto

siete vyradiť a zaradiť do siete miestnych komunikácií alebo

preradiť medzi účelové komunikácie alebo zrušiť.

(3) Medzinárodné cestné ťahy sú pozemné komunikácie zaradené

do niektorej z medzinárodných cestných sústav, ktorých

usporiadanie je určené medzinárodnými dohodami.

(4) Cesty pre motorové vozidlá sú pozemné komunikácie

s obmedzeným pripojením a prístupom vyhradené len pre motorové

vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného

predpisu, 2d) s mimoúrovňovými, výnimočne úrovňovými kríženiami

a križovatkami s ostatnými komunikáciami.

(5) Ak usporiadanie cestnej siete vyžaduje zmenu vlastníckych

vzťahov k pozemnej komunikácii, môže ministerstvo vydať

rozhodnutie o usporiadaní cestnej siete [§ 3 ods. 3 písm. d)] iba

na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva

k dotknutej pozemnej komunikácii uzatvorenej medzi terajším

vlastníkom a budúcim vlastníkom. Do ukončenia prevodu vlastníckeho

práva k dotknutej pozemnej komunikácii vykonáva všetky práva

a povinnosti k tejto pozemnej komunikácii jej doterajší správca

alebo vlastník. So súhlasom ministerstva sa prevod vlastníckeho

práva k pozemnej komunikácii na obce môže vykonať bezodplatne. Na

konanie o udelenie súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní. 1)

------------------------------------------------------------------

1) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

2d) Vyhláška Federálneho ministerstva vnútra č. 99/1989 Zb.

o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách (pravidlá

cestnej premávky) v znení neskorších predpisov.

§ 4b

Miestne komunikácie

(1) Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané

ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá,

ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych

komunikácií.

(2) Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú

v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali

osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne

poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj

potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

Zák. č. 164/1996 Z.z. – ot. č. 56:

§ 2

Základné pojmy

(1) Dráha je dopravná cesta určená na pohyb dráhových vozidiel

vrátane pevných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu

dráhových vozidiel a bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe.

(2) Súčasťou dráhy sú všetky zariadenia, stavby a objekty,

ktoré sú potrebné na zabezpečenie pohybu dráhových vozidiel, na

zabezpečenie a ochranu dráhy a na zabezpečenie bezpečnosti

a plynulosti dopravy na dráhe.

(3) Dráhy podľa tohto zákona nie sú banské, prenosné,

priemyselné dráhy a lanové vleky.

(4) Prevádzkovaním dráhy sa rozumejú činnosti, ktorými sa

zabezpečuje a obsluhuje dráha a organizuje doprava na dráhe.

(5) Prevádzkovaním dopravy na dráhe sa rozumejú činnosti,

ktorých predmetom je preprava osôb, zvierat a vecí.

(6) Kombinovanou dopravou sa rozumie preprava tovaru na jeden

prepravný doklad v jednej nákladovej jednotke z miesta nakládky do

miesta vykládky prepravovaného najmenej dvoma druhmi dopravy.

(7) Nákladovou jednotkou sa rozumie nákladné vozidlo, príves,

náves s ťahačom alebo bez ťahača, vymeniteľná nadstavba, kontajner

najmenej 6 058 mm dlhý a podvojný náves.

(8) Verejným záujmom vo verejnej osobnej doprave na dráhe je

záujem na zabezpečení základných prepravných potrieb.

DRUHÁ ČASŤ

DRÁHY

§ 3

Členenie dráh

(1) Dráhy sa podľa technických podmienok členia na železničné,

električkové, trolejbusové, lanové a špeciálne dráhy.

(2) Špeciálne dráhy slúžia na zabezpečenie dopravných potrieb

obce.

(3) Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky (ďalej len "ministerstvo") ustanoví všeobecne záväzným

právnym predpisom stavebné a technické podmienky jednotlivých

druhov dráh a ich súčasti.

§ 4

Kategórie železničných dráh

(1) Železničné dráhy sa z hľadiska účelu a významu členia na

a) celoštátne dráhy, ktoré slúžia celoštátnej verejnej

železničnej doprave a medzinárodnej doprave,

b) regionálne dráhy, ktoré majú miestny význam, slúžia verejnej

železničnej doprave a sú zaústené do celoštátnej alebo do inej

regionálnej dráhy,

c) vlečky, ktoré slúžia vlastným prepravným potrebám

prevádzkovateľa alebo iného subjektu na základe zmluvy a sú

zaústené do celoštátnej dráhy, regionálnej dráhy alebo do inej

vlečky.

(2) O zaradení železničnej dráhy do príslušnej kategórie dráhy

a o zmenách tohto zaradenia rozhoduje príslušný dráhový správny

úrad po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky

s výnimkou ustanovenia § 70.

§ 5

Obvod dráhy

(1) Obvod dráhy je územie vymedzené územným rozhodnutím 1) na

umiestnenie stavby dráhy.

(2) Obvod dráhy vzniká vydaním územného rozhodnutia a zaniká

zrušením územného rozhodnutia alebo rozhodnutím o zrušení dráhy.

(3) Celoštátne dráhy a regionálne dráhy majú obvod dráhy

vymedzený zvislými plochami vedenými hranicami pozemkov, ktoré sú

určené na umiestnenie dráhy, zabezpečenie dráhy a jej údržbu,

najmenej však 2 m od vonkajšieho okraja stavby dráhy.

(4) Ostatné dráhy majú obvod dráhy vymedzený zvislými plochami

vedenými 3 m od osi krajnej koľaje, krajného nosného alebo

dopravného lana, krajného vodiča trakčného vedenia alebo hranicami

pozemku určeného na umiestnenie dráhy, zabezpečenie dráhy a jej

údržbu, najmenej však 1,5 m od vonkajšieho okraja stavby dráhy, ak

dopravná cesta nevedie po pozemnej komunikácii.

------------------------------------------------------------------

1) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb., zákona

č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 136/1995 Z.z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 199/1995 Z.z.

§ 6

Stavba dráhy a stavba na dráhe

(1) Stavba dráhy je stavba dopravnej cesty a stavba, ktorá

rozširuje, dopĺňa, mení alebo zabezpečuje dráhu a jej súčasti bez

ohľadu na to, či je, alebo nie je v obvode dráhy.

(2) Stavba na dráhe sú všetky stavby v obvode dráhy, ktoré nie

sú stavbou dráhy, bez ohľadu na účel, na ktorý slúžia.

(3) Stavba dráhy a stavba na dráhe musia spĺňať osobitné

podmienky a požiadavky bezpečnosti prevádzky dráhy a dopravy na

dráhe. Súčasťou týchto podmienok sú aj podmienky na prístup

zdravotne postihnutých osôb.

(4) Ak je to potrebné na účely stavby dráhy, ako aj na výkon

činností v obvode dráhy a v ochrannom pásme dráhy (§ 5 a 7), možno

vo verejnom záujme v nevyhnutnej miere vyvlastniť za náhradu

potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim, ak ich nemožno získať

dohodou. Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahujú osobitné

predpisy. 1)

(5) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

podrobnosti o osobitných podmienkach a požiadavkách bezpečnosti

prevádzky dráhy a dopravy na dráhe.

------------------------------------------------------------------

1) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb., zákona

č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 136/1995 Z.z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 199/1995 Z.z.

§ 8

Činnosti v ochrannom pásme dráhy

(1) V ochrannom pásme dráhy možno zriaďovať stavby, zriaďovať

vedenia, vykonávať banskú činnosť, činnosť vykonávanú banským

spôsobom a iné zemné práce len so súhlasom príslušného dráhového

správneho úradu a podľa podmienok ním určených.

(2) V ochrannom pásme dráhy možno umiestňovať svetelné zdroje

a farebné plochy zameniteľné s návestnými znakmi, ako aj skladovať

nebezpečné odpady, výbušniny a nebezpečné látky len so súhlasom

príslušného dráhového správneho úradu a podľa podmienok ním

určených.

(3) Vlastník (správca, užívateľ) nehnuteľností a vedení

v ochrannom pásme dráhy je povinný na vlastné náklady udržiavať

tieto nehnuteľnosti a vedenia v takom stave a užívať ich takým

spôsobom, aby dráhu a dopravu na dráhe neohrozoval a neobmedzoval.

(4) V záujme bezpečnosti dráhy a dopravy na dráhe je vlastník

(správca, užívateľ) nehnuteľnosti povinný v ochrannom pásme dráhy

odstrániť stromy, kry, iné porasty alebo upraviť, prípadne

odstrániť iné prekážky, ktoré by mohli ohroziť bezpečné a plynulé

prevádzkovanie dráhy a dopravy na dráhe. Nedotknuté zostávajú

osobitné predpisy. 2)

(5) Príslušný dráhový správny úrad môže nariadiť vlastníkovi

nehnuteľnosti v ochrannom pásme dráhy vykonať na vlastné náklady

opatrenia na odstránenie závad, ktoré narušujú bezpečnosť dráhy

a dopravy na dráhe alebo obmedzujú dopravu na dráhe.

(6) V prípade nebezpečenstva z omeškania môže prevádzkovateľ

dráhy vykonať na náklady vlastníka (správcu, užívateľa)

nehnuteľnosti úpravu alebo odstrániť prekážky, okliesniť alebo

odstrániť stromy, kry alebo iné porasty sám. Tým nie je dotknuté

právo vlastníka (správcu, užívateľa) na náhradu škody podľa

všeobecných predpisov o náhrade škody. 3)

(7) Prevádzkovateľ dráhy a prevádzkovateľ dopravy na dráhe

(ďalej len "dopravca") sú oprávnení vstupovať v ochrannom pásme

dráhy s vedomím vlastníka (správcu, užívateľa) na cudzie

nehnuteľnosti na účely opráv, údržby a prevádzkovania dráhy.

V prípade odstraňovania následkov nehôd alebo poškodenia dráhy

a na účely odstraňovania iných prekážok obmedzujúcich prevádzku

dráhy prevádzkovateľ dráhy a dopravca sú aj bez predchádzajúceho

upozornenia vlastníka oprávnení vstupovať v ochrannom pásme dráhy

na tieto nehnuteľnosti na nevyhnutne potrebný čas. Pritom sú

povinní dbať na to, aby užívanie týchto nehnuteľností bolo rušené

čo najmenej a aby vstupom a činnosťami nevznikli škody, ktorým

možno zabrániť. Tým nie je dotknuté právo vlastníka (správcu,

užívateľa) nehnuteľnosti na náhradu škody podľa všeobecných

predpisov o náhrade škody. 3)

------------------------------------------------------------------

2) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

3) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších

predpisov.

Zák. č. 44/1988 Zb. – ot. č. 57:

§ 5

Nerastné bohatstvo

(1) Nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská

vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložiská").

(2) Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

§ 6

Výhradné ložisko

(1) Ak sa zistí vyhradený nerast v rozsahu a kvalite, ktoré

umožňujú odôvodnene očakávať jeho nahromadenie, vydá Slovenský

geologický úrad osvedčenie o výhradnom ložisku.

(2) Osvedčenie o výhradnom ložisku zašle Slovenský geologický

úrad obvodnému banskému úradu, obci, okresnému a obvodnému úradu

životného prostredia, 2) orgánu geodézie a kartografie

a organizácii, ktorej Slovenský geologický úrad určil územie na

vyhľadávanie a prieskum výhradného ložiska. 2a)

------------------------------------------------------------------

2) Zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej

správe pre životné prostredie.

2a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických

prácach a o Slovenskom geologickom úrade v znení zákona

Slovenskej národnej rady č. 497/1991 Zb.

§ 7

Ložisko nevyhradených nerastov

Ložisko nevyhradeného nerastu je súčasťou pozemku.

§ 16

Chránené ložiskové územie

(1) Ochrana výhradného ložiska proti znemožneniu alebo

sťaženiu jeho dobývania sa zabezpečuje určením chráneného

ložiskového územia.

(2) Chránené ložiskové územie zahŕňa územie, na ktorom by

stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného

ložiska, mohli znemožniť alebo sťažiť dobývanie výhradného

ložiska.

(3) Pre ložisko vyhradeného nerastu sa určí chránené ložiskové

územie v období vyhľadávania alebo prieskumu po vydaní osvedčenia

o výhradnom ložisku (§ 6).

(4) zrušený od 1.1.1992

(5) zrušený od 1.1.1992

(6) zrušený od 1.1.1992.

§ 17

Určenie chráneného ložiskového územia

(1) Chránené ložiskové územie určí obvodný banský úrad

rozhodnutím vydaným v súčinnosti Slovenským geologickým úradom

a po dohode s okresným úradom životného prostredia.

(2) Konanie o určenie chráneného ložiskového územia sa začína

na návrh organizácie alebo na podnet orgánu štátnej správy. Návrh

sa doloží osvedčením o výhradnom ložisku a návrhom hraníc

chráneného ložiskového územia.

(3) Účastníkom konania o určenie chráneného ložiskového územia

je navrhovateľ. Začatie konania oznámi obvodný banský úrad

Slovenskému geologickému úradu, dotknutým orgánom štátnej správy

a obvodnému úradu životného prostredia. Obvodný banský úrad

nariadi ústne pojednávanie spojené podľa potreby s miestnou

ohliadkou a súčasne upozorní, že stanoviská uvedených orgánov

štátnej správy a pripomienky a návrhy účastníka sa môžu uplatniť

najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak obvodný banský úrad nemusí

na ne prihliadnuť. Ak niektorý z uvedených orgánov štátnej správy

potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, obvodný banský úrad na

jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži.

(4) V konaní o určenie chráneného ložiskového územia posúdi

obvodný banský úrad návrh a podklady z hľadiska požiadaviek na

ochranu výhradného ložiska, zabezpečí stanoviská orgánov štátnej

správy uvedených v odseku 3 a posúdi pripomienky a návrhy

účastníka.

(5) Hranice chráneného ložiskového územia sa vyznačia

v územnoplánovacej dokumentácii.

(6) Obvodný banský úrad zruší chránené ložiskové územie, ak

pominuli dôvody ochrany výhradného ložiska.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 5 platia primerane aj pre zmenu

a zrušenie chráneného ložiskového územia.

(8) Podrobnosti o určení, zmene a zrušení chráneného

ložiskového územia a jeho evidencii ustanoví všeobecne záväzným

právnym predpisom Slovenský banský úrad.

§ 18

Obmedzenie niektorých činností v chránenom ložiskovom území

(1) V záujme ochrany nerastného bohatstva sa nesmú v chránenom

ložiskovom území zriaďovať stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia

s dobývaním výhradného ložiska, pokiaľ sa na to nedal súhlas podľa

tohto zákona.

(2) Ak je nevyhnutné v celospoločenskom záujme umiestniť

stavbu alebo zariadenie nesúvisiace s dobývaním výhradného ložiska

v chránenom ložiskovom území, treba dbať na to, aby sa čo najmenej

narušilo využitie nerastného bohatstva. Znemožniť alebo sťažiť

dobývanie výhradných ložísk nerastov uvedených v § 3 ods. 1

písm. a) až d) možno len v osobitne odôvodnených prípadoch, ak ide

o mimoriadne dôležitú stavbu alebo zariadenie alebo ak sa stavbou

alebo zariadením sťaží alebo znemožní dobývanie len malého

množstva zásob výhradného ložiska.

§ 19

Povoľovanie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území

(1) Povolenie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom

území, ktoré nesúvisia s dobývaním, môže vydať príslušný orgán

podľa osobitných predpisov 10) len so súhlasom obvodného banského

úradu.

(2) Súhlas obvodného banského úradu podľa odseku 1 si vyžiada

orgán príslušný na povoľovanie stavieb a zariadení. Žiadosť

o povolenie stavby a zariadenia musí žiadateľ doložiť vyjadrením

organizácie spolu s návrhom podmienok ochrany výhradného ložiska.

------------------------------------------------------------------

10) § 117 až 121 zákona č. 50/1976 Zb.

§ 23

Projektovanie, výstavba a rekonštrukcia baní a lomov

(1) Na projektovanie, výstavbu, prípadne rekonštrukciu baní

a lomov včítane výsypiek, odvalov a odkalísk sa vzťahujú všeobecné

predpisy o investičnej výstavbe, pokiaľ tento zákon neustanovuje

inak.

(2) Dokumentácia stavieb uvedených v odseku 1 musí okrem

náležitostí ustanovených všeobecnými predpismi zabezpečovať

a) racionálne využívanie výhradných ložísk,

b) optimálne rozmiestnenie povrchových a podzemných zariadení,

stavieb a banských diel a použitie najvhodnejších dobývacích

metód,

c) ukladanie a uchovávanie vydobytých a dočasne nevyužívaných

nerastov a ukladanie odpadov (výsypky, odvaly a odkaliská),

d) ochranu pred zničením alebo znehodnotením zásob susedných

výhradných ložísk,

e) bezpečnosť prevádzky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

zabezpečenie banských diel, vetranie, čerpanie a odvádzanie

banských vôd, ochranu proti výbuchom, prievalom, požiarom

a otrasom, ako aj proti prietržiam hornín, uhlia a plynov,

f) obmedzenie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie,

g) riešenie vzťahov k iným národohospodárskym odvetviam

a celospoločenským záujmom chráneným osobitnými

predpismi, 11) a to nielen z hľadiska priamych následkov

pripravovanej investičnej výstavby, ale aj z hľadiska

následkov spojených s dobývaním výhradného ložiska s uvedením

objektov a zariadení, za ktoré bude treba plánovať náhradu,

h) spresňovanie zásob výhradného ložiska potrebným prieskumom.

(3) Banské diela a banské stavby pod povrchom povoľuje obvodný

banský úrad.

(4) Obvodný banský úrad povoľuje aj banské stavby slúžiace

otvárke, príprave alebo dobývaniu výhradného ložiska v lomoch

a skrývkach v hraniciach vymedzených čiarou skutočne vykonanej

skrývky alebo vykonávanej ťažby, prípadne na území vystavenom

priamym účinkom ťažby, pokiaľ sa nevykonala rekultivácia pozemku.

(5) Banské diela a stavby uvedené v odsekoch 3 a 4 povoľuje

obvodný banský úrad spravidla v rámci povoľovania otvárky,

prípravy a dobývania výhradného ložiska. 12)

(6) Povoľovanie stavieb skladov výbušnín a ich užívanie

upravujú osobitné predpisy. 12)

------------------------------------------------------------------

11) Napríklad: zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona

č. 104/1974 Zb., vyhláška Ministerstva dopravy a Ústredného

banského úradu č. 28/1967 Zb., ktorou sa ustanovujú pravidlá

pre styk dráh s banskou činnosťou, zákon č. 110/1964 Zb.

o telekomunikáciách, zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti

o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov, zákon

č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu

v znení zákona č. 75/1976 Zb. (úplne znenie č. 124/1976 Zb.),

zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), zákon

č. 61/1977 Zb. o lesoch, zákon Slovenskej národnej rady

č. 1/1955 Zb. Slovenskej národnej rady o štátnej ochrane

prírody, zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb.

o štátnej pamiatkovej starostlivosti, zákon Slovenskej

národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov.

12) Zákon ČNR č. 61/1988 Zb.

Zákon SNR č. 51/1988 Zb.

SIEDMA ČASŤ

DOBÝVANIE VÝHRADNÝCH LOŽÍSK

§ 24

Oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska

(1) Oprávnenie organizácie na dobývanie výhradného ložiska

vzniká určením dobývacieho priestoru.

(2) Prednosť na určenie dobývacieho priestoru má organizácia,

ktorej bolo určené územie na vyhľadávanie a prieskum výhradného

ložiska, 2a) a to do 6 mesiacov odo dňa schválenia výpočtu zásob

v období prieskumu (§ 14 ods. 3).

(3) Ak návrh na určenie dobývacieho priestoru podali viaceré

organizácie, obvodný banský úrad začne konanie o určenie

dobývacieho priestoru na návrh tej organizácie, ktorá má

prednostný nárok podľa odseku 2. Ak táto organizácia návrh

nepodala, alebo takáto organizácia nie je, rozhodne obvodný banský

úrad po dohode s okresným úradom životného prostredia o začatí

konania o určenie dobývacieho priestoru na návrh tej organizácie,

ktorej návrh zaručuje racionálnejšie využívanie výhradného ložiska

a zohľadňuje ochranu ostatných celospoločenských záujmov.

(4) Dobývať výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore

môže organizácia po vydaní povolenia banskej činnosti obvodným

banským úradom. 12a)

(5) Organizácia má právo nakladať s vydobytými nerastami

v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí o určení

dobývacieho priestoru.

(6) Ak organizácia, ktorá má oprávnenie na dobývanie

výhradného ložiska, nepožiada do troch rokov od určenia

dobývacieho priestoru o povolenie banskej činnosti, môže jej

obvodný banský úrad toto oprávnenie odňať.

------------------------------------------------------------------

2a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických

prácach a o Slovenskom geologickom úrade v znení zákona

Slovenskej národnej rady č. 497/1991 Zb.

12a) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb.

§ 25

Dobývací priestor

(1) Pre dobývanie výhradného ložiska sa určí dobývací

priestor.

(2) Dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu

ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska

so zreteľom na jeho zásoby a úložné pomery tak, aby ložisko mohlo

byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa

vychádza z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa

prihliadnuť aj na dobývanie susedných ložísk a na vplyv dobývania.

(3) Dobývací priestor môže zahŕňať jedno alebo viaceré

výhradné ložiská alebo, ak je to vzhľadom na rozsah ložiska

účelné, len časť výhradného ložiska.

(4) Dobývací priestor sa určí na dobývanie výhradného ložiska

určitého nerastu alebo skupiny nerastov. Oprávnenie dobývať však

zahŕňa aj ostatné druhy nerastov v dobývacom priestore. Súčasne sa

určí, ktoré nerasty výhradného ložiska sa budú dočasne ukladať. Ak

je oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov inou

organizáciou racionálnejšie, určí sa na ich dobývanie osobitný

dobývací priestor.

(1) Dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu

ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska

so zreteľom na jeho zásoby a úložné pomery tak, aby ložisko mohlo

byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa

vychádza z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa

prihliadnuť aj na dobývanie susedných ložísk a na vplyv dobývania.

(2) Dobývací priestor môže zahŕňať jedno alebo viaceré

výhradné ložiská alebo, ak je to vzhľadom na rozsah ložiska

účelné, len časť výhradného ložiska.

(3) Dobývací priestor sa určí na dobývanie výhradného ložiska

určitého nerastu alebo skupiny nerastov. Súčasne sa určí, ktoré

nerasty výhradného ložiska sa budú dočasne ukladať. Ak je oddelené

dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov inou organizáciou

racionálnejšie, určí sa na ich dobývanie osobitný dobývací

priestor.