PRACOVNÁ SKUPINA PRE OCHRANU ÚDAJOV ZRIADENÁ PODĽA
ČLÁNKU 29

Táto pracovná skupina bola zriadená podľa článku 29 smernice 95/46/ES. Je nezávislým európskym poradným orgánom
pre ochranu údajov a súkromia. Jej úlohy sú definované v článku 30 smernice 95/46/ES a článku 15 smernice
2002/58/ES.

Úlohy sekretariátu plní riaditeľstvo C (Občianska spravodlivosť, práva a občianstvo) Európskej komisie, Generálne
riaditeľstvo pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, B-1049 Brusel, Belgicko, kancelária č. LX-46 06/80.

Internetová stránka: http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/index_en.htm

00737/SK
WP 148

Stanovisko 1/2008 k otázkam ochrany údajov súvisiacim s vyhľadávačmi

Prijaté 4. apríla 2008

-2-

Obsah

Zhrnutie .............................................................................................................................. 3
1. Úvod ........................................................................................................................... 4
2. Vymedzenie pojmov „vyhľadávač“ a obchodný model............................................. 5
3. Aký druh údajov? ....................................................................................................... 6
4. Právny

rámec .............................................................................................................. 7

4. 1. Správcovia užívateľských údajov........................................................................... 7

4.1.1. Základné právo – rešpektovanie súkromného života ....................................... 7
4.1.2. Uplatniteľnosť smernice 95/46/ES (smernica o ochrane údajov) .................... 8
4.1.3 Uplatniteľnosť smernice 2002/58/ES (smernica o elektronickom súkromí)
a smernice 2006/24/ES (smernica o uchovávaní údajov)......................................... 12

4.2 Poskytovatelia obsahu ............................................................................................ 13

4.2.1. Sloboda prejavu a právo na súkromný život .................................................. 13
4.2.2 Smernica o ochrane údajov ............................................................................. 13

5. Zákonnosť spracovania ............................................................................................ 15

5.1. Účely/dôvody uvádzané poskytovateľmi vyhľadávačov ................................. 15
5.2. Analýza

účelov a dôvodov uskutočnená pracovnou skupinou......................... 16

5.3.

Niektoré problémy, ktoré musí odvetvie vyriešiť ........................................... 19

6. Povinnosť informovať subjekt.................................................................................. 23
7. Práva dotknutej osoby .............................................................................................. 24
8. Závery....................................................................................................................... 25
príloha 1 príklad údajov spracovaných vyhľadávačmi a terminológia ........................... 28
príloha 2................................................................................................................................

-3-

Zhrnutie

Vyhľadávače sa stali súčasťou každodenného života ľudí, ktorí používajú internet
a technológie na vyhľadávanie informácií. Pracovná skupina zriadená podľa článku 29
uznáva užitočnosť vyhľadávačov a potvrdzuje ich dôležitosť.

Pracovná skupina stanovuje v tomto stanovisku jasný súbor povinností na základe
smernice o

ochrane údajov (95/46/ES), ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov

vyhľadávačov ako na správcov užívateľských údajov. Keďže sú poskytovateľmi údajov
o obsahu (t. j. indexu výsledkov vyhľadávania), európske právne predpisy v oblasti
ochrany údajov sa v osobitných situáciách vzťahujú aj na vyhľadávače, napríklad, ak
poskytujú službu vyrovnávacej pamäte alebo sa špecializujú na vytváranie profilov
jednotlivcov. Hlavným cieľom celého stanoviska je nájsť rovnováhu medzi oprávnenými
obchodnými potrebami poskytovateľov vyhľadávačov a ochranou osobných údajov
užívateľov internetu.

Toto stanovisko sa zaoberá vymedzením pojmu vyhľadávače, druhmi údajov, ktoré sa
spracovávajú pri poskytovaní vyhľadávacích služieb, právnym rámcom, účelmi/dôvodmi
oprávneného spracovania, povinnosťou informovať dotknuté osoby a

právami

dotknutých osôb.

Hlavným záverom tohto stanoviska je, že smernica o ochrane údajov sa vo všeobecnosti
vzťahuje na spracovanie osobných údajov pomocou vyhľadávačov, a to aj vtedy, ak ich
ústredia sú mimo EHP, a že povinnosťou v tomto stanovisku je objasniť úlohu
vyhľadávačov v EHP a rozsah ich povinností na základe uvedenej smernice. V smernici
o uchovávaní údajov (2006/24/ES) sa jasne zdôrazňuje, že táto smernica sa nevzťahuje
na poskytovateľov vyhľadávačov.

V tomto stanovisku sa dospelo k záveru, že osobné údaje sa musia spracovať iba na
zákonné účely. Poskytovatelia vyhľadávačov musia vymazať alebo nezvratne
anonymizovať osobné údaje, ktoré už viac neslúžia na osobitný alebo zákonný účel, na
ktorý boli zhromaždené, a musia byť po celý čas schopní odôvodniť uchovávanie
a životnosť zavedených cookies. Súhlas užívateľa sa musí vyžiadať v prípade všetkých
plánovaných krížových vzťahov užívateľských údajov a v prípade obohatenia profilu
užívateľa. Vyhľadávače musia rešpektovať výnimky editora internetovej stránky
a žiadosti užívateľov o aktualizáciu/obnovu vyrovnávacej pamäti sa musia okamžite
splniť. Pracovná skupina upozorňuje na povinnosť vyhľadávačov vopred jasne
informovať užívateľov o

všetkých zamýšľaných účeloch použitia ich údajov

a rešpektovať ich právo na rýchly prístup k ich osobným údajom, na ich kontrolu alebo
ich opravu v súlade s článkom 12 smernice o ochrane údajov (95/46/ES).

-4-

Pracovná skupina pre ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných
údajov

zriadená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 19951,

so zreteľom na články 29 a 30 odseky 1 písm. a) a 3 uvedenej smernice a na článok 15
odsek 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002,

so zreteľom na článok 255 Zmluvy o ES a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho
parlamentu, Rady a Komisie,

so zreteľom na jej rokovací poriadok,

Prijala tento dokument:

1. Úvod

Poskytovatelia vyhľadávačov na celosvetovej sieti plnia rozhodujúcu úlohu
v informačnej spoločnosti ako sprostredkovatelia. Pracovná skupina uznáva potrebnosť
a užitočnosť vyhľadávačov a potvrdzuje ich prínos k rozvoju informačnej spoločnosti.

Pre nezávislé orgány na ochranu údajov v EHP sa rastúci význam vyhľadávačov
z hľadiska ochrany údajov odráža v

rastúcom počte podnetov doručených od

jednotlivcov (dotknutých osôb), ktoré sa týkajú potenciálneho porušenia ich práva na
súkromný život. Aj zo strany správcov údajov a zo strany tlače bol zaznamenaný značný
nárast žiadostí, ktoré sa týkajú dôsledkov internetových vyhľadávacích služieb na
ochranu osobných údajov.

V podnetoch zo strany dotknutých osôb a v žiadostiach správcov údajov a tlače sa
odrážajú dve odlišné úlohy, ktoré zohrávajú poskytovatelia vyhľadávačov, pokiaľ ide
o osobné údaje.

Po prvé, vyhľadávače vo svojej úlohe poskytovateľov služieb užívateľom zhromažďujú
a spracovávajú obrovské množstvo užívateľských údajov, vrátane údajov zhromaždených
technickými prostriedkami, medzi ktoré patria cookies. Zhromaždené údaje môžu
obsahovať IP adresu individuálnych užívateľov, rozsiahle histórie minulých vyhľadávaní,
ale aj údaje, ktoré poskytli užívatelia o sebe, keď sa zaregistrovali na účel využívania
personalizovaných služieb. Zhromažďovanie užívateľských údajov vyvoláva mnoho
otázok. Po prípade AOL si mnoho užívateľov uvedomilo citlivosť osobných informácií
uvedených vo vyhľadávacích protokoloch2. Pracovná skupina sa domnieva, že
vyhľadávače vo svojej úlohe zberačov užívateľských údajov doteraz nedostatočne
vysvetlili užívateľom svojich služieb povahu a účel svojich operácií.

1 Úradný vestník č. L 281 z 23.11.1995, s. 31.

http://europa.eu.int/comm/internal_market/en/media/dataprot/index.htm

2 V lete 2006 poskytovateľ služieb uverejnil vzorku príkazov na vyhľadávanie a výsledkov približne

650 000 užívateľov počas obdobia 3 mesiacov. Hoci spoločnosť AOL nahradila mená užívateľov
číslom, novinári zistili, že tieto výsledky by často umožnili zistiť jednotlivých užívateľov, nielen
v dôsledku takzvaných „vanity searches“ (t. j. egosurfingu – keď ľudia vyhľadávajú informácie o
sebe), ale aj kombináciou niekoľkých príkazov na vyhľadávanie od jedného užívateľa.

-5-

Po druhé, vyhľadávače vo svojej úlohe poskytovateľov obsahu pomáhajú ľahko
sprístupniť publikácie na internete užívateľom na celom svete. Niektoré vyhľadávače
uverejňujú údaje opätovne v takzvanej „vyrovnávacej pamäti“. Tým, že vyhľadávače
získavajú a zoskupujú rozsiahle informácie rôznych druhov o jednej osobe, môžu
vytvoriť nový obraz s oveľa vyšším rizikom pre dotknutú osobu, ako v prípade, keby
každý údaj uverejnený na internete zostal samostatným údajom. Schopnosť
vyhľadávačov zobrazovať a

zoskupovať môže značne ovplyvniť osobný život

jednotlivcov aj ich život v rámci spoločnosti, najmä vtedy, ak sú osobné údaje vo
výsledkoch vyhľadávania nesprávne, neúplné alebo nadmerné.

Medzinárodná pracovná skupina pre ochranu údajov v telekomunikáciách3 prijala 15.
apríla 1998 spoločné stanovisko k ochrane súkromia a vyhľadávačom, ktoré revidovala
6. – 7. apríla 20064. Pracovná skupina v ňom vyjadrila obavu z možnosti, že by
vyhľadávače umožnili vytváranie profilov fyzických osôb. V

tomto spoločnom

stanovisku sa naznačilo, ako by niektoré činnosti vyhľadávačov mohli ohroziť súkromie
jednotlivcov, a že akýkoľvek druh osobných informácií uverejnených na internetovej
stránke by tretia strana mohla použiť na vytvorenie profilu.

Okrem toho sa na 28. medzinárodnej konferencii komisárov pre ochranu údajov
a súkromia, ktorá sa konala 2. – 3. novembra 2006 v Londýne, prijala rezolúcia
o ochrane súkromia a vyhľadávačoch5. Rezolúcia vyzýva poskytovateľov vyhľadávačov,
aby rešpektovali pravidlá ochrany súkromia stanovené vo vnútroštátnych právnych
predpisoch v mnohých krajinách, ako aj v medzinárodných politických dokumentoch
a zmluvách, a aby zodpovedajúcim spôsobom zmenili svoje postupy. Rezolúcia sa
zaoberá niekoľkými problémami týkajúcimi sa serverových protokolov, kombinovaných
príkazov na vyhľadávanie a

ich uchovávania a

podrobného vytvárania profilov

užívateľov.

2.

VYMEDZENIE POJMOV „VYHĽADÁVAČ“ A OBCHODNÝ MODEL

Všeobecne povedané, vyhľadávače sú služby, ktoré pomáhajú užívateľom nájsť
informácie na internete. Možno ich rozlišovať podľa rôznych druhov údajov, ktoré sa
snažia nájsť, vrátane obrázkov a/alebo videí a/alebo zvukov alebo rôznych druhov
formátov. Novou oblasťou rozvoja sú vyhľadávače, ktoré sú osobitne určené na
vytváranie profilov ľudí na základe osobných údajov zistených niekde inde na internete.
V rámci smernice o elektronickom obchode (2000/31/ES) boli vyhľadávače označené za
druh služby informačnej spoločnosti6, konkrétne za nástroje na vyhľadávanie informácií7.
Pracovná skupina používa túto kategorizáciu ako východisko.

3 Pracovná skupina bola zriadená z iniciatívy komisárov na ochranu údajov z rôznych krajín s cieľom

zlepšiť ochranu súkromia a údajov v telekomunikáciách a médiách.

4 http://www.datenschutz-berlin.de/doc/int/iwgdpt/search_engines_en.pdf

5 http://www.privacyconference2006.co.uk/index.asp?PageID=3

6 Internetové vyhľadávače sú zohľadnené v európskych právnych predpisoch o službách informačnej

spoločnosti a definované v článku 2 smernice 2000/31/ES. Tento článok sa odvoláva na smernicu
98/34/ES, v ktorej je stanovený koncept služby informačnej spoločnosti.

7 Pozri článok 21 ods. 2 v súvislosti s odôvodnením 18 smernice o elektronickom obchode

(2000/31/ES).

-6-

Pracovná skupina sa v

tomto stanovisku zamerala najmä na poskytovateľov

vyhľadávačov, ktorí uplatňujú dominantný obchodný model vyhľadávačov založených
na reklame. Okrem špecializovaných vyhľadávačov, medzi ktoré patria vyhľadávače,
ktoré sa zameriavajú na vytváranie osobných profilov, a metavyhľadávače, ktoré
zobrazujú a pravdepodobne zoskupujú výsledky iných existujúcich vyhľadávačov, sa toto
stanovisko zameriava na všetky hlavné známe vyhľadávače. Toto stanovisko sa
nezaoberá vyhľadávacími funkciami zabudovanými na internetových stránkach iba na
účely vyhľadávania vlastnej domény internetovej stránky.

Ziskovosť takýchto vyhľadávačov obvykle závisí od účinnosti reklamy, ktorá sprevádza
výsledky vyhľadávania. Príjmy sa vo väčšine prípadov vytvárajú metódou „platby za
kliknutie“. V tomto modeli vyhľadávače účtujú inzerujúcej spoločnosti vždy, keď
užívateľ klikne na sponzorovaný odkaz. Preskúmanie presnosti výsledkov vyhľadávania
a reklám sa zameriava na správne vytvorenie spojitosti. Aby vyhľadávač poskytol
žiadané výsledky a správne zameral reklamu, v záujme optimalizácie príjmov, sa
vyhľadávače snažia čo najviac preniknúť do charakteristík a

kontextu každého

individuálneho príkazu na vyhľadávanie.

3.

AKÝ DRUH ÚDAJOV?

Vyhľadávače spracovávajú rôzne údaje8. Zoznam príslušných údajov možno nájsť v
prílohe.

Protokolové súbory
Protokolové súbory využívania služieb vyhľadávačov konkrétnymi jednotlivcami sú – za
predpokladu, že nie sú anonymizované – najdôležitejšími osobnými údajmi, ktoré
spracovávajú poskytovatelia vyhľadávačov. Údaje o využívaní služieb možno rozdeliť do
rôznych kategórií: konkrétne, protokoly príkazov na vyhľadávanie (obsah príkazov na
vyhľadávanie, dátum a čas, zdroj (IP adresa a cookie), preferencie užívateľa a údaje
týkajúce sa počítača užívateľa); údaje o ponúknutom obsahu (odkazy a reklamy ako
výsledok každého príkazu na vyhľadávanie); a údaje o následnej navigácii užívateľa
(kliknutia). Vyhľadávače môžu spracovať aj prevádzkové údaje týkajúce sa
užívateľských údajov, údaje o registrovaných užívateľoch a údaje z iných služieb
a

zdrojov, medzi ktoré patrí e-mail, vyhľadávanie v

počítači, a

z reklamy na

internetových stránkach tretej strany.

IP adresy
Poskytovateľ vyhľadávača môže spojiť rôzne požiadavky a vyhľadávania pochádzajúce
z jednej IP adresy9. Týmto spôsobom je možné sledovať a zladiť všetky vyhľadávania na
internete pochádzajúce z jednej IP adresy, ak sa tieto vyhľadávania zaznamenajú.
Identifikácia sa môže zlepšiť, keď sa IP adresa vztiahne na užívateľské jedinečné ID
cookie priradené poskytovateľom vyhľadávača, pretože cookie sa nezmení pri zmene IP
adresy.

8 Jedným z prostriedkov použitých pracovnou skupinou zriadenou podľa článku 29 bola príprava

dotazníka o postupoch na ochranu súkromia. Dotazník bol zaslaný niekoľkým vyhľadávačom
v členských štátoch, ako aj niekoľkým vyhľadávačom so sídlom v USA. Toto stanovisko sa čiastočne
opiera o analýzu odpovedí uvedených v tomto dotazníku. Dotazník je pripojený k tomuto stanovisku,
pozri prílohu 2.

9 Stále väčší počet ISP prideľuje jednotlivým užívateľom pevné IP adresy.

-7-

IP adresa sa môže použiť aj ako informácia o mieste, a to aj napriek tomu, že môže byť
v mnohých prípadoch v danom čase nepresná.

Webové cookies
Vyhľadávač prideľuje užívateľské cookies, ktoré sa ukladajú v počítači užívateľa. Obsah
cookies sa medzi jednotlivými poskytovateľmi vyhľadávačov líši. Cookies zavedené
vyhľadávačmi obvykle obsahujú informácie o

operačnom systéme a

prehliadači

užívateľa a jedinečné identifikačné číslo pre každý užívateľský účet. Umožňujú
presnejšiu identifikáciu užívateľa ako IP adresa. Napríklad, ak počítač používa spoločne
niekoľko užívateľov so samostatnými účtami, každý užívateľ by mal svoje vlastné
cookie, ktoré ho jedinečne identifikuje ako užívateľa počítača. V prípade, že počítač má
dynamickú alebo premenlivú IP adresu a cookies sa po skončení výmeny správ
nevymažú, takéto cookie umožňuje zistiť pohyb užívateľa z jednej IP adresy na
nasledujúcu. Môže sa použiť aj na koreláciu vyhľadávaní pochádzajúcich z nomadických
počítačov, napríklad laptopov, keďže užívateľ by mal na rôznych miestach rovnaké
cookie. Nakoniec, ak internetové pripojenie využíva spoločne niekoľko počítačov
(napríklad za prepínačom alebo smerovačom prekladania adries siete), cookie umožňuje
identifikáciu jednotlivých užívateľov v rôznych počítačoch.

Vyhľadávače využívajú cookies (obvykle trvalé cookies) na zlepšenie kvality svojich
služieb uchovávaním preferencií užívateľov a zisťovaním trendov medzi užívateľmi,
napríklad, ako ľudia vyhľadávajú. Väčšina prehliadačov je spočiatku nastavená tak, aby
prijímala cookies, ale prehliadač možno nastaviť tak, aby odmietol všetky cookies a
prijímal iba relačné súbory cookies alebo aby iba uvádzal, kedy sa cookie odosiela.
Niektoré vlastnosti a služby však nemusia správne fungovať, ak sa cookies zablokujú
a ak sa zdokonalené nastavenie zahŕňajúce riadenie cookie nedá vždy dostatočne ľahko
konfigurovať.

Flash cookies
Niektoré spoločnosti prevádzkujúce vyhľadávače inštalujú v užívateľskom počítači flash
cookies. V súčasnosti sa flash cookies nedajú vymazať jednoduchým spôsobom,
napríklad, pomocou nástrojov na vymazanie, ktoré sa štandardne dodávajú
s internetovými prehliadačmi. Flash cookies sa používajú napríklad na zálohovanie
normálnych webových cookies, ktoré užívatelia môžu ľahko vymazať, alebo na
uchovávanie rozsiahlych informácií o vyhľadávaniach užívateľa (napríklad všetky
príkazy na vyhľadávanie na internete zaslané do vyhľadávača).

4. Právny

rámec

4. 1. Správcovia užívateľských údajov

4.1.1. Základné právo – rešpektovanie súkromného života

Rozsiahle zhromažďovanie a uchovávanie histórie vyhľadávania jednotlivcami priamo
alebo nepriamo identifikovateľnou formou vedie k nutnosti uplatňovať ochranu podľa
článku 8 Charty základných práv EÚ.

-8-

História vyhľadávania jednotlivcom obsahuje informácie o záujmoch, vzťahoch
a zámeroch tejto osoby. Tieto údaje sa môžu následne použiť buď na komerčné účely
a v dôsledku požiadaviek a operácií typu fishing a/alebo prehľadávania a analýzy údajov
orgánmi činnými v trestnom konaní alebo národnými bezpečnostnými službami.

Podľa odôvodnenia 2 smernice 95/46/ES „systémy spracovania údajov sú určené na to,
aby slúžili človeku“; keďže tieto systémy musia, nech je akákoľvek štátna príslušnosť
fyzických osôb a ich bydlisko, rešpektovať ich základné práva a slobody, najmä právo na
súkromie, a prispievať k hospodárskemu a sociálnemu pokroku, rozvoju obchodu a
blahobytu jednotlivcov“.

Vyhľadávače majú rozhodujúcu úlohu ako prvé miesto kontaktu umožňujúce voľný
prístup k informáciám na internete. Takýto voľný prístup k informáciám je nevyhnutný
pre vytváranie osobného názoru ľudí v našej demokracii. Článok 11 Charty základných
práv EÚ má preto osobitný význam, pretože stanovuje, že informácie by mali byť
prístupné bez akéhokoľvek dohľadu verejných orgánov ako súčasť slobody prejavu
a slobodného prístupu k informáciám.

4.1.2. Uplatniteľnosť smernice 95/46/ES (smernica o ochrane údajov)

Pracovná skupina zriadená podľa článku 29 poskytla vo svojich predošlých pracovných
dokumentoch objasnenia týkajúce sa pravidiel ochrany údajov, ktoré boli podnietené
zaznamenávaním IP adries a

využívaním cookies v

rámci služieb informačnej

spoločnosti. Toto stanovisko poskytne ďalšie usmernenie k uplatňovaniu definícií
pojmov „osobné údaje“ a „správca údajov“ poskytovateľmi vyhľadávačov. Služby
vyhľadávačov sa môžu poskytovať prostredníctvom internetu v rámci EÚ/EHP, z miesta
mimo územia členských štátov EÚ/EHP alebo z viacerých miest v EÚ/EHP a zo
zahraničia. Preto sa budeme zaoberať aj ustanoveniami článku 4. Článok 4 smernice o
ochrane údajov sa zaoberá uplatniteľnosťou vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti
ochrany údajov.

Osobné údaje: IP adresy a cookies
Pracovná skupina vo svojom stanovisku (WP 136) ku konceptu osobných údajov
objasnila definíciu osobných údajov10. História vyhľadávania jednotlivcom je osobným
údajom, ak osoba, ktorej sa tento údaj týka, je identifikovateľná. Hoci IP adresy nie sú vo
väčšine prípadov priamo identifikovateľné vyhľadávačmi, identifikáciu môže urobiť
tretia strana. Poskytovatelia prístupu na internet si uchovávajú údaje o IP adrese. Orgány
činné v trestnom konaní a národné bezpečnostné orgány môžu získať prístup k týmto
údajom a

v

niektorých členských štátoch získali súkromné strany prístup aj

prostredníctvom občianskoprávnych súdnych konaní. Vo väčšine prípadov – vrátane
prípadov pridelenia dynamickej IP adresy – budú teda k dispozícii potrebné údaje na
identifikáciu užívateľa(ov) IP adresy.

Pracovná skupina vo svojom stanovisku WP 136 uviedla, že „… pokiaľ poskytovateľ
internetových služieb nemôže s absolútnou istotou rozlíšiť, či údaje zodpovedajú
užívateľom, ktorí sa nedajú identifikovať, bude musieť pre istotu spracovať všetky
informácie IP ako osobné údaje“. Tieto úvahy sa budú rovnako vzťahovať na
prevádzkovateľov vyhľadávačov.

10 WP 136, http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/docs/wpdocs/2007/wp136_en.pdf

-9-

Cookies
V prípade, že cookie obsahuje jedinečnú identifikáciu (ID) užívateľa, táto ID je
jednoznačne osobným údajom. Využívanie trvalých cookies alebo podobných nástrojov
s jedinečnou ID užívateľa umožňuje vyhľadať užívateľov určitého počítača, a to aj vtedy,
ak sa používajú dynamické IP adresy11. Údaje o správaní užívateľa, ktoré sa vytvoria
prostredníctvom využívania týchto nástrojov, umožňujú ešte viac sa zamerať na osobné
charakteristiky príslušného jednotlivca. To je v

súlade so základnou logikou

dominantného obchodného modelu.

Správca údajov
Poskytovateľ vyhľadávača, ktorý spracúva užívateľské údaje vrátane IP adries a/alebo
trvalých cookies obsahujúcich jedinečný identifikátor, spadá pod vecný rámec definície
správcu údajov, pretože v skutočnosti stanovuje účely a prostriedky spracovania.
Mnohonárodný charakter veľkých poskytovateľov vyhľadávačov – často s ústrediami so
sídlom mimo EHP, so službami poskytovanými na celom svete, so zapojením rôznych
pobočiek a pravdepodobne tretích strán do spracovania osobných údajov – vyvolal
diskusiu o otázke, kto by sa mal považovať za správcu vo vzťahu k spracovaniu
osobných údajov.

Pracovná skupina by chcela zdôrazniť rozdiel medzi definíciami právnych predpisov
o ochrane údajov v EHP a otázkou, či sa tieto právne predpisy vzťahujú na danú situáciu.
Poskytovateľ vyhľadávača, ktorý spracúva osobné údaje, napríklad protokoly s históriou
vyhľadávania, na základe ktorej možno danú osobu identifikovať, sa považuje za správcu
týchto osobných údajov, bez ohľadu na otázku týkajúcu sa jurisdikcie.

Článok 4 smernice o ochrane údajov / uplatniteľné právo
Článok 4 smernice o ochrane údajov sa zaoberá otázkou uplatniteľného práva. Pracovná
skupina poskytla ďalšie usmernenie k ustanoveniam článku 4 vo svojom „Pracovnom
dokumente o stanovení medzinárodného uplatňovania právnych predpisov EÚ
v

oblasti ochrany údajov na spracovanie osobných údajov na internete

internetovými stránkami založenými mimo EÚ12”. K prijatiu tohto ustanovenia viedli
dva dôvody. Prvým dôvodom je snaha predísť rozporom v zavedenom systéme
Spoločenstva v oblasti ochrany údajov a zabrániť jeho obchádzaniu. Druhým dôvodom je
snaha predísť možnosti, aby sa na tú istú operáciu spracovania mohli vzťahovať právne
predpisy viac ako jedného členského štátu EÚ. V dôsledku medzinárodnej povahy tokov
údajov vyvolaných vyhľadávačmi sa pracovná skupina osobitne zaoberá oboma týmito
možnými komplikáciami.

V prípade poskytovateľa služieb vyhľadávača, ktorý má sídlo v jednom členskom štáte
alebo vo viacerých členských štátoch a ktorý poskytuje všetky svoje služby z jedného
členského štátu alebo z viacerých členských štátov, nie je žiadna pochybnosť o tom, že
jeho spracovávanie osobných údajov patrí do pôsobnosti smernice o ochrane údajov. Je
dôležité uviesť, že v tomto prípade sa pravidlá ochrany údajov neobmedzujú na dotknuté
osoby na území alebo so štátnou príslušnosťou jedného z členských štátov.

11 WP 136: „Tu je potrebné uviesť, že hoci sa identifikácia prostredníctvom mena v praxi vyskytuje

najbežnejšie, nie je meno na identifikáciu jednotlivca potrebné vo všetkých prípadoch. Napríklad
vtedy, ak sa na určenie osoby používajú iné „identifikátory“. Počítačové súbory registrujúce osobné
údaje zvyčajne priraďujú zaregistrovaným osobám jedinečný identifikátor, aby sa zabránilo zámene
dvoch osôb v súbore.“

12 WP 56, http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/docs/wpdocs/2002/wp56_en.pdf

-10-

V prípade, že poskytovateľ služieb vyhľadávača je správca údajov so sídlom mimo EHP,
existujú dva prípady, v ktorých sa stále uplatňujú právne predpisy Spoločenstva v oblasti
ochrany údajov. Po prvé vtedy, keď poskytovateľ vyhľadávača je ustanovený v členskom
štáte, ako je stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a). Po druhé, keď vyhľadávač používa
zariadenie umiestnené na území členského štátu, ako je stanovené v článku 4 ods. 1 písm.
c). V druhom uvedenom prípade musí prevádzkovateľ vyhľadávača podľa článku 4 ods.
2 určiť zástupcu na území tohto konkrétneho členského štátu.

Podnik na území členského štátu (EHP)
V článku 4 ods. 1 písm. a) sa uvádza, že právne predpisy členského štátu v oblasti
ochrany údajov by sa mali uplatniť v prípade, keď určité operácie spracovania osobných
údajov správcom údajov sa vykonávajú „v rámci činností podniku“ tohto správcu údajov
na území členského štátu. Treba vychádzať z konkrétnej operácie spracovania osobných
údajov. Keď sa to uplatní na konkrétny vyhľadávač, ktorého ústredie sa nachádza mimo
EHP, je potrebné odpovedať na otázku, či sa na spracovaní užívateľských údajov
podieľajú podniky na území niektorého členského štátu.

Ako už pracovná skupina zdôraznila vo svojom predchádzajúcom pracovnom
dokumente13, existencia „podniku“ predpokladá skutočné a reálne vykonávanie činnosti
na základe stabilných dohôd a musí byť stanovená v súlade s judikatúrou Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev. Právna forma podniku – miestna pobočka, dcérska spoločnosť
s právnou subjektivitou alebo agentúra tretej strany – nie je rozhodujúca.

Ďalšou požiadavkou však je, aby sa operácia spracovania uskutočnila „v rámci činností“
podniku. To znamená, že podnik by mal zohrávať významnú úlohu aj v konkrétnej
operácii spracovania. Takýto prípad jednoznačne nastáva vtedy, keď:

-

podnik je zodpovedný za vzťahy s

užívateľmi vyhľadávača v

konkrétnej

jurisdikcii;

- poskytovateľ vyhľadávača zriadi pobočku v členskom štáte (EHP), ktorá je

zapojená do predaja cielených reklám obyvateľom tohto štátu;

- podnik

poskytovateľa vyhľadávača plní súdne nariadenia a/alebo požiadavky

príslušných orgánov členského štátu činných v trestnom konaní, pokiaľ ide
o užívateľské údaje.

Za objasnenie miery zapojenia podnikov na území členských štátov do spracovania
osobných údajov je zodpovedný poskytovateľ služieb vyhľadávača. Ak je vnútroštátny
podnik zapojený do spracovania užívateľských údajov, uplatňuje sa článok 4 ods. 1 písm.
a) smernice o ochrane údajov.

Poskytovatelia vyhľadávačov so sídlom mimo EHP by mali informovať svojich
užívateľov o podmienkach, za ktorých musia splniť požiadavky smernice o ochrane
údajov, či už týkajúce sa podniku alebo používania zariadenia.

13 WP 56, strana 8, http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/docs/wpdocs/2002/wp56_en.pdf

-11-

Používanie zariadenia
Na vyhľadávače, ktoré používajú zariadenie na spracovanie osobných údajov na území
členského štátu (EHP) sa takisto vzťahuje pôsobnosť právnych predpisov tohto členského
štátu v oblasti ochrany údajov. Právne predpisy členského štátu v oblasti ochrany údajov
sa stále uplatňujú v prípade, keď správca údajov […] na účely spracovania osobných
údajov používa zariadenie, automatizované alebo iné, umiestnené na území uvedeného
členského štátu, pokiaľ sa takéto zariadenie nepoužíva iba na účely tranzitu cez územie
Spoločenstva.

V zmysle poskytovania služieb vyhľadávača z územia mimo EÚ sa dátové centrá
nachádzajúce sa na území členského štátu môžu používať na uchovávanie a diaľkové
spracovanie osobných údajov. Ďalším druhom zariadenia by mohlo byť používanie
osobných počítačov, koncových zariadení a serverov. Používanie cookies a podobných
softvérových nástrojov poskytovateľmi online služieb sa môže tiež považovať za
používanie zariadenia na území členského štátu, z čoho vyplýva možnosť dovolávať sa
uplatňovania právnych predpisov tohto členského štátu v oblasti ochrany údajov. Týmto
problémom sa zaoberal už uvedený pracovný dokument (WP56). Uvádza sa v ňom, že
„osobný počítač užívateľa sa môže považovať za zariadenie v zmysle článku 4 ods. 1
písm. c) smernice 95/46/ES. Nachádza sa na území členského štátu. Správca údajov sa
rozhodol používať toto zariadenie na účely spracovania osobných údajov a ako bolo
vysvetlené v predchádzajúcich odsekoch, niekoľko technických operácií sa odohráva bez
kontroly dotknutej osoby. Správca údajov disponuje zariadením užívateľa a toto
zariadenie sa nepoužíva iba na účely tranzitu cez územie Spoločenstva.

Záver
Spoločný účinok článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 4 ods. 1 písm. c) smernice o ochrane
údajov je taký, že jej ustanovenia sa v mnohých prípadoch vzťahujú na spracovanie
osobných údajov poskytovateľmi vyhľadávačov, a to aj vtedy, ak majú ústredie mimo
EHP.

To, ktorý vnútroštátny právny predpis sa uplatňuje v určitom prípade, je vecou ďalšej
analýzy skutkovej podstaty. Pracovná skupina očakáva, že poskytovatelia vyhľadávačov
prispejú k tejto analýze tým, že primerane objasnia svoju úlohu a činnosti v EHP.

V prípade nadnárodných poskytovateľov vyhľadávačov:
-

členský štát, v ktorom má poskytovateľ vyhľadávača sídlo, uplatňuje na
spracovanie údajov svoje vnútroštátne právne predpisy v oblasti ochrany údajov
podľa článku 4 ods. 1 písm. a);

- ak

poskytovateľ vyhľadávača nemá sídlo v žiadnom členskom štáte, členský štát

uplatňuje na spracovanie údajov svoje vnútroštátne právne predpisy v oblasti
ochrany údajov podľa článku 4 ods. 1 písm. c), ak spoločnosť používa zariadenie,
automatizované alebo iné, na území tohto členského štátu14 na účely spracovania
osobných údajov (napríklad používanie cookie).

14 Pracovná skupina zastáva názor, že uplatniteľnosť článku 4 ods. 1 písm. c), pokiaľ ide o využívanie

cookies, určujú nasledovné kritériá. Prvým kritériom je situácia, keď poskytovateľ služieb
vyhľadávača má podnik v členskom štáte, na ktorý sa článok 4 ods. 1 písm. a) nevzťahuje, pretože
tento podnik nemá významný vplyv na spracovanie údajov (napríklad tlačový zástupca). Ďalšími
takýmito kritériami sú vytvorenie a/alebo návrh služieb vyhľadávača špecifických pre určitú krajinu,
skutočná informovanosť poskytovateľa online služby o tom, že sa zaoberá užívateľmi, ktorí sa

-12-

V určitých prípadoch bude nadnárodný poskytovateľ vyhľadávača musieť dodržiavať
viaceré právne predpisy v oblasti ochrany údajov v dôsledku pravidiel týkajúcich sa
uplatniteľného práva a medzinárodnej povahy jeho spracovania údajov:

-

členský štát uplatňuje svoje vnútroštátne právne predpisy na vyhľadávač zriadený
mimo EHP, ak využíva zariadenie;

-

členský štát nemôže uplatňovať svoje vnútroštátne právne predpisy na
vyhľadávač zriadený v EHP, v inej jurisdikcii, a to ani vtedy, ak vyhľadávač
využíva zariadenie. V takýchto prípadoch sa uplatňujú vnútroštátne právne
predpisy členského štátu, v ktorom je vyhľadávač zriadený.

4.1.3 Uplatniteľnosť smernice 2002/58/ES (smernica o elektronickom
súkromí) a smernice 2006/24/ES (smernica o uchovávaní údajov)

Služby vyhľadávačov v

užšom zmysle obvykle nepatria do pôsobnosti nového

regulačného rámca pre elektronickú komunikáciu, ktorého súčasťou je smernica
o elektronickom súkromí. Článok 2 pododsek c) rámcovej smernice (2002/21/ES), ktorý
obsahuje niektoré zo všeobecných definícií regulačného rámca, jednoznačne vylučuje
služby, ktoré poskytujú obsah alebo vykonávajú redakčnú kontrolu obsahu:

„Elektronická komunikačná služba“ znamená službu bežne poskytovanú za úhradu, ktorá
pozostáva úplne alebo prevažne z prenosu signálov v elektronických komunikačných
sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných
na vysielanie, s výnimkou služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich edičnú
kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb;
nezahŕňa služby informačnej spoločnosti definované v článku 1 smernice 98/34/ES, ktoré
úplne alebo prevažne nepozostávajú z prenosu signálov v elektronických komunikačných
sieťach;

Vyhľadávače preto nepatria do oblasti pôsobnosti definície elektronických
komunikačných služieb.

Poskytovateľ vyhľadávača však môže poskytnúť doplňujúcu službu, ktorá patrí do
oblasti pôsobnosti elektronickej komunikačnej služby, napríklad verejne dostupnú službu
elektronickej pošty, ktorá by podliehala smernici o elektronickom súkromí 2002/58/ES
a smernici o uchovávaní údajov 2006/24/ES.

V článku 5 ods. 2 smernice o uchovávaní údajov sa osobitne uvádza, že „V súlade s touto
smernicou sa nesmú uchovávať žiadne údaje, ktoré odhaľujú obsah komunikácie“.
Samotné príkazy na vyhľadávanie by sa považovali skôr za údaje o obsahu, ako za
prevádzkové údaje, a ich uchovávanie by sa preto nemohlo odôvodniť touto smernicou.

V dôsledku toho nie je v súvislosti s uchovávaním serverových protokolov vytvorených
prostredníctvom ponuky služby vyhľadávača odôvodnený žiadny odkaz na smernicu o
uchovávaní údajov.

nachádzajú v tejto krajine, ako aj využívanie výhody trvalého podielu na užívateľskom trhu
v konkrétnom členskom štáte.

-13-

Článok 5 ods. 3 a článok 13 smernice o elektronickom súkromí
Určité ustanovenia smernice o elektronickom súkromí, napríklad článok 5 ods. 3
(cookies a spyware) a článok 13 (nevyžiadané správy), sú všeobecnými ustanoveniami,
ktoré sa vzťahujú nielen na služby elektronickej komunikácie, ale aj na akékoľvek iné
služby v prípade, že sa tieto techniky používajú.

Článok 5 ods. 3 smernice o elektronickom súkromí, ktorý sa má vykladať v súvislosti
s

odôvodnením 25 smernice o

elektronickom súkromí, sa zaoberá uchovávaním

informácií na koncovom zriadení užívateľov. Používanie trvalých cookies s jedinečnými
identifikátormi umožňuje sledovať používanie a vytvoriť profil používania určitého
počítača aj vtedy, keď sa používajú dynamické IP adresy. Článok 5 ods. 3 a odôvodnenie
25 smernice o elektronickom súkromí jasne stanovujú, že uchovávanie takýchto
informácií na koncovom zariadení užívateľov, t. j. cookies a podobné nástroje (v skratke:
cookie) musí byť v súlade s ustanoveniami smernice o ochrane údajov. Článok 5 ods. 3
smernice o elektronickom súkromí teda objasňuje povinnosti týkajúce sa využívania
cookie službou informačnej spoločnosti, ktoré vyplývajú zo smernice o ochrane údajov.

4.2 Poskytovatelia obsahu

Vyhľadávače spracúvajú informácie, vrátane osobných informácií, prehľadávaním,
analyzovaním a indexovaním celosvetovej siete a iných zdrojov, a umožňujú ich
prehliadať a tým ľahko sprístupniť prostredníctvom týchto služieb. Niektoré služby
vyhľadávačov tiež opätovne uverejňujú údaje v takzvaných „vyrovnávacích pamätiach“.

4.2.1. Sloboda prejavu a právo na súkromný život

Pracovná skupina si uvedomuje osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú vyhľadávače v online
informačnom prostredí. Pomocou právnych predpisov Spoločenstva v oblasti ochrany
údajov a právnych predpisov jednotlivých členských štátov je potrebné nájsť rovnováhu
medzi ochranou práva na súkromný život a ochranou osobných údajov na jednej strane
a voľným tokom informácií a základným právom na slobodu prejavu na strane druhej.

Cieľom článku 9 smernice o ochrane údajov je zaručiť, aby sa táto rovnováha dosiahla
v právnych predpisoch členských štátov v rámci médií. Európsky súdny dvor okrem toho
objasnil, že obmedzenia slobody prejavu, ktoré by sa mohli odvodiť z uplatňovania zásad
ochrany údajov, musia byť v súlade s právnymi predpismi a musia rešpektovať zásadu
proporcionality15.

4.2.2 Smernica o ochrane údajov

Smernica o ochrane údajov neobsahuje osobitný odkaz na spracovanie osobných údajov
službami informačnej spoločnosti, ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia výberu.
Rozhodujúcim kritériom smernice o ochrane údajov (95/46/ES) pre uplatniteľnosť
pravidiel ochrany údajov je definícia správcu údajov, najmä to, či určitá strana „sama
alebo spoločne s inými stanoví účely a prostriedky spracovania osobných údajov“.

15 Európsky súdny dvor zaujal stanovisko k proporcionalite vplyvu pravidiel ochrany údajov, t. j. slobode

prejavu, vo svojom rozsudku vo veci Lindqvist proti Švédsku, odsek 88 – 90.

-14-

Otázka, či by sa sprostredkovateľ mal považovať za samostatného správcu údajov alebo
za správcu údajov deliaceho sa o zodpovednosť s inými, pokiaľ ide o určité spracovanie
osobných údajov, je otázkou, ktorá nesúvisí s problémom zodpovednosti za takéto
spracovanie16.

Zásada proporcionality vyžaduje, že ak poskytovateľ vyhľadávača koná výlučne ako
sprostredkovateľ, nemal by sa považovať za hlavného správcu, pokiaľ ide o obsah
týkajúci sa spracovania osobných údajov, ktoré sa uskutočňuje. V tomto prípade sú
hlavnými správcami osobných údajov poskytovatelia informácií17. Formálna, právna
a praktická kontrola vyhľadávača nad príslušnými osobnými údajmi sa obvykle
obmedzuje na možnosť odstrániť údaje z jeho serverov. Pokiaľ ide o odstránenie
osobných údajov z indexu a výsledkov vyhľadávania vyhľadávačov, vyhľadávače majú
dostatočnú kontrolu, aby sa v týchto prípadoch považovali za správcov (buď samé alebo
spoločne s inými), ale miera, do akej existuje povinnosť odstrániť alebo zablokovať
osobné údaje, môže závisieť od všeobecného práva občianskoprávnych deliktov
a predpisov konkrétneho členského štátu upravujúcich otázky zodpovednosti18.

Vlastníci internetových stránok môžu a priori odmietnuť vyhľadávač aj ukladanie do
vyrovnávacej pamäti využívaním súboru robots.txt alebo Noindex/NoArchive tagov19. Je
nevyhnutné, aby poskytovatelia vyhľadávačov rešpektovali výnimky sformulované
editormi internetových stránok. Táto výnimka môže byť stanovená pred prvým
prehľadávaním internetovej stránky alebo po jej prehľadaní; v takomto prípade by sa čo
najskôr mali uskutočniť aktualizácie vyhľadávačov.

Úloha vyhľadávačov sa nie vždy obmedzuje výlučne na úlohu sprostredkovateľa.
Napríklad, niektoré vyhľadávače uchovávajú úplné časti obsahu na internete – vrátane
osobných údajov v tomto obsahu – na svojich serveroch. Nie je tiež jasné, do akej miery
sa vyhľadávače pri spracovávaní obsahu aktívne zameriavajú na informácie, na základe
ktorých možno identifikovať danú osobu. Prehľadávanie, analyzovanie a indexovanie sa
môže vykonať automaticky, bez odhalenia prítomnosti informácií, na základe ktorých

16 V niektorých členských štátoch existujú osobitné horizontálne výnimky (tzv. „safe harbors“) týkajúce

sa zodpovednosti vyhľadávačov („nástroje na vyhľadávanie informácií“). Smernica o elektronickom
obchode (2000/31/ES) neobsahuje takéto výnimky pre vyhľadávače, ale v niektorých členských
štátoch sa takéto pravidlá uplatňujú. Pozri „Prvá správa o uplatňovaní smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej
spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom
obchode“), 21.11.2003, KOM/2003/0702 v konečnom znení.“, s. 13.

17 Užívatelia služby vyhľadávačov by sa presne vzaté mohli tiež považovať za správcov, ale ich úloha

bude zväčšia mimo rozsahu pôsobnosti smernice ako „výlučne osobná činnosť“ (pozri článok 3 ods. 2
druhá zarážka).

18 V niektorých členských štátoch EÚ orgány na ochranu údajov osobitne upravili povinnosť

poskytovateľov vyhľadávačov, aby odstraňovali údaje o obsahu z indexu vyhľadávania, a to na
základe práva na vznesenie námietky, ktoré je zakotvené v článku 14 smernice o ochrane údajov
(95/46/ES) a v smernici o elektronickom obchode (2000/31/ES). Podľa takýchto vnútroštátnych
právnych predpisov vyhľadávače musia dodržiavať postupy zamerané na oznámenie a stiahnutie
obsahu v prípade porušenia autorských práv, ktoré sú podobné ako v prípade poskytovateľov
hostingových služieb, s cieľom zabrániť zodpovednosti.

19 To môže byť viac ako voliteľné riešenie. Subjekty uverejňujúce osobné údaje musia zvážiť, či ich

právny základ na uverejnenie informácií zahŕňa indexovanie týchto informácií vyhľadávačmi, a podľa
potreby vytvoriť primerané bezpečnostné opatrenia, ktoré zahŕňajú, ale neobmedzujú sa iba na
používanie súboru robots.txt a/alebo Noindex/NoArchive tagov.

-15-

možno identifikovať danú osobu. Formát osobitných druhov informácií, na základe
ktorých možno identifikovať danú osobu, napr. čísla sociálneho poistenia, čísla
kreditných kariet, telefónne čísla a e-mailové adresy, spôsobuje, že tieto údaje sa dajú
ľahko zistiť. Existuje však aj dokonalejšia technológia, ktorú stále viac využívajú
poskytovatelia vyhľadávačov, napr. technológia rozpoznávania tváre v rámci spracovania
grafických údajov a vyhľadávania obrazu.

Poskytovatelia vyhľadávačov môžu teda s informáciami, ktoré spracúvajú, vykonávať
operácie s pridanou hodnotou, ktoré sú spojené s charakteristikami alebo druhmi
osobných údajov. V takýchto prípadoch je poskytovateľ vyhľadávača v súlade s
právnymi predpismi o ochrane údajov úplne zodpovedný za výsledný obsah týkajúci sa
spracovania osobných údajov. Rovnaká zodpovednosť sa vzťahuje aj na vyhľadávač,
ktorý predáva reklamu aktivovanú osobnými údajmi – medzi ktoré patrí meno osoby.

Funkcia ukladania do vyrovnávacej pamäti
Funkcia ukladania do vyrovnávacej pamäti je ďalším spôsobom, ako poskytovateľ
vyhľadávača môže prekročiť hranice svojej úlohy výlučného sprostredkovateľa. Obdobie
uchovávania obsahu vo vyrovnávacej pamäti by sa malo obmedziť na obdobie potrebné
na vyriešenie problému dočasnej neprístupnosti samotnej internetovej stránky.

Akékoľvek obdobie uloženia osobných údajov obsiahnutých v

indexovaných

internetových stránkach do vyrovnávacej pamäti, ktoré je nad rámec spomenutej potreby
technickej dostupnosti, by sa malo považovať za nezávislé opätovné uverejnenie.
Pracovná skupina sa domnieva, že poskytovateľ takýchto funkcií ukladania do
vyrovnávacej pamäti je v úlohe správcu osobných údajov obsiahnutých v zverejnených
informáciách uložených vo vyrovnávacej pamäti zodpovedný za dodržiavanie právnych
predpisov v oblasti ochrany údajov. V prípade, že sa pôvodné zverejnené informácie
zmenia, napríklad, aby sa odstránili nesprávne osobné údaje, by mal správca
vyrovnávacej pamäti okamžite splniť všetky žiadosti o aktualizáciu kópie uloženej vo
vyrovnávacej pamäti alebo túto kópiu dočasne zablokovať dovtedy, kým vyhľadávač
znovu nenavštívi internetovú stránku.

5. ZÁKONNOSŤ SPRACOVANIA

V súlade s článkom 6 smernice o ochrane údajov sa osobné údaje musia spracovať
primerane a zákonne; musia byť zhromaždené na stanovené, explicitné a zákonné účely
a nesmú sa spracovávať na účely, ktoré nie sú zlučiteľné s účelmi, na ktoré boli pôvodne
zhromaždené. Spracované údaje musia byť okrem toho adekvátne, náležité a nie
neprimerané vo vzťahu k účelom, na ktorý sa zhromažďujú a/alebo ďalej spracúvajú.
Aby akékoľvek spracovanie osobných údajov bolo zákonné, musí spĺňať jeden alebo viac
zo šiestich dôvodov zákonného spracovania, ktoré sú stanovené v článku 7 uvedenej
smernice.

5.1. Účely/dôvody uvádzané poskytovateľmi vyhľadávačov

Poskytovatelia vyhľadávačov obvykle uvádzajú tieto účely a dôvody na využívanie
a uchovávanie osobných údajov v úlohe správcov užívateľských údajov.

-16-

Zlepšenie služieb
Mnoho správcov využíva serverové protokoly na zlepšenie svojich služieb a kvality
svojich vyhľadávacích služieb. Podľa ich názoru je analýza serverového protokolu
dôležitým nástrojom na zlepšovanie kvality vyhľadávania, výsledkov a reklám a tiež na
vytváranie nových, zatiaľ ešte nepredvídaných služieb.

Zabezpečenie systému
Tvrdí sa, že serverové protokoly prispievajú k

zachovaniu bezpečných služieb

vyhľadávačov. Niektorí poskytovatelia vyhľadávačov uviedli, že uchovávanie protokolov
môže pomôcť chrániť systém pred útokmi na bezpečnosť, a že potrebujú dostatočne
veľkú vzorku historických údajov o serverových protokoloch, aby mohli zistiť profily
a analyzovať hrozby pre bezpečnosť.

Predchádzanie podvodom
Tvrdí sa, že serverové protokoly prispievajú k ochrane systémov vyhľadávačov
a užívateľov pred podvodmi a zneužitím. Mnoho poskytovateľov vyhľadávačov využíva
pri zobrazených reklamách mechanizmus „platba za kliknutie“. Nevýhodou je, že to
môže viesť k nespravodlivému účtovaniu poplatkov od spoločnosti, ak útočník využíva
automatický softvér na systematické klikanie na reklamy. Poskytovatelia vyhľadávačov
venujú pozornosť zabezpečeniu toho, aby sa tento druh správania zistil a odstránil.

Účtovné požiadavky sa uvádzajú ako účel v prípade služieb, ako sú napríklad kliknutia
na sponzorované odkazy, v prípade ktorých existuje zmluvná a účtovná povinnosť
uchovávať údaje minimálne do uhradenia faktúr a dovtedy, kým neuplynie lehota na
právne spory.

Personalizovaná reklama
Poskytovatelia vyhľadávačov sa snažia o personalizovanú reklamu, aby zvýšili svoje
príjmy. Medzi súčasné postupy patrí zohľadnenie histórie minulých príkazov na
vyhľadávanie, kategorizácia užívateľov a geografické kritériá. Na základe správania
užívateľa a jeho IP adresy sa preto môže zobraziť personalizovaná reklama.

Niektoré vyhľadávače zhromažďujú štatistiky s cieľom zistiť, ktoré kategórie užívateľov
pristupujú ku ktorým informáciám online a v ktorom období roka. Tieto údaje sa môžu
použiť na zlepšenie služby, na cielenú reklamu a aj na komerčné účely na stanovenie
nákladov spoločnosti, ktorá chce inzerovať svoje výrobky.

Presadzovanie práva
Niektorí poskytovatelia uvádzajú, že protokoly sú dôležitým nástrojom na presadzovanie
práva pri vyšetrovaní a stíhaní závažných trestných činov, medzi ktoré patrí zneužívanie
detí.

5.2. Analýza

účelov a dôvodov uskutočnená pracovnou

skupinou

Poskytovatelia vyhľadávačov obvykle neposkytujú úplný prehľad o rôznych určených,
explicitných a zákonných účeloch, na ktoré spracúvajú údaje. Po prvé, niektoré účely,
napríklad, „zlepšenie služieb“ alebo „poskytovanie personalizovanej reklamy“ sú
vymedzené príliš všeobecne a preto neposkytujú primeraný rámec na posúdenie

-17-

zákonnosti účelu. Po druhé, keďže mnoho poskytovateľov vyhľadávačov uvádza veľa
rôznych účelov spracovania, nie je jasné, do akej miery sa údaje znovu spracúvajú na iný
účel, ktorý nie je zlučiteľný s účelom, na ktorý boli pôvodne zhromaždené.

Zhromažďovanie a spracovanie osobných údajov sa môže zakladať na jednom alebo
viacerých zákonných dôvodoch. Existujú tri dôvody, na ktoré sa poskytovatelia
vyhľadávačov môžu odvolať v súvislosti s rôznymi účelmi.

- Súhlas – článok 7 písm. a) smernice o ochrane údajov

Väčšina poskytovateľov vyhľadávačov poskytuje neregistrovaný aj registrovaný prístup
k svojej službe. V prípade registrovaného prístupu, napríklad, keď si užívateľ vytvoril
osobitný užívateľský účet, sa súhlas20 môže použiť ako zákonný dôvod na spracovanie
určitých presne stanovených kategórií osobných údajov na presne určené zákonné účely,
vrátane uchovávania údajov na obmedzené obdobie. Súhlas sa nemôže chápať ako súhlas
v prípade anonymných užívateľov tejto služby a osobných údajov získaných od
užívateľov, ktorí sa nerozhodli dobrovoľne overiť svoju identitu. Tieto údaje sa nesmú
spracúvať, ani uchovávať na žiadny iný účel, len na konanie na základe osobitnej žiadosti
so zoznamom výsledkov vyhľadávania.

- Nevyhnutnosť pre výkon zmluvy – článok 7 písm. b) smernice o ochrane údajov

Spracovanie môže byť nevyhnutné aj pre výkon zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je
dotknutá osoba, alebo pre prijatie opatrení na žiadosť dotknutej osoby pred uzatvorením
zmluvy. Vyhľadávače môžu použiť tento právny základ na zhromažďovanie osobných
údajov, ktoré užívateľ dobrovoľne poskytne pri prihlasovaní sa k určitej službe,
napríklad, užívateľskému účtu. Tento základ sa môže podobne ako v prípade súhlasu
použiť aj na spracovanie určitých presne vymedzených kategórií osobných údajov od
overených užívateľov na presne vymedzené zákonné účely.

Mnoho internetových spoločností tvrdí aj to, že keď užívateľ používa služby
poskytované na ich internetovej stránke, napríklad, formu vyhľadávania, uzatvára de
facto zmluvný vzťah. Takýto všeobecný predpoklad však nespĺňa podmienky presného
obmedzenia nutnosti, ktoré vyžaduje smernica21.

- Nevyhnutnosť na účely oprávneného záujmu sledovaného správcom údajov – článok 7
písm. f) smernice o ochrane údajov

Podľa článku 7 písm. f) smernice by spracovanie mohlo byť nevyhnutné na účely
oprávnených záujmov správcu údajov alebo tretej strany alebo strán, ktorým sú údaje
poskytnuté, okrem prípadov, keď sú takéto záujmy prevýšené záujmami týkajúcimi sa
základných práv a slobôd dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu podľa článku 1 ods.
1.

20 Článok 2 písm. h) smernice o ochrane údajov: „súhlas dotknutej osoby znamená slobodne poskytnutú

osobitnú a informovanú indikáciu jej prianí, ktorou dotknutá osoba prejaví svoj súhlas, aby sa osobné
údaje, ktoré sa jej týkajú, spracovali“.

21 Článok 7 písm. b) smernice: „…nevyhnutné pre výkon zmluvy, ktorej je dotknutá osoba stranou, alebo

na prijatie opatrení na žiadosť dotknutej strany pred uzatvorením zmluvy“.

-18-

Zlepšenie služieb
Niektorí poskytovatelia vyhľadávačov uchovávajú obsah užívateľských príkazov na
vyhľadávanie vo svojich serverových protokoloch. Takéto informácie sú pre
poskytovateľov vyhľadávacích služieb dôležitým nástrojom, ktorý im umožňuje zlepšiť
poskytované služby analyzovaním druhu príkazov na vyhľadávanie, ktoré ľudia
zadávajú, spôsobu, aký si zvolia na spresnenie týchto príkazov na vyhľadávanie,
a výsledkov vyhľadávania, ktoré si vyberú na vyhľadávanie ďalších podrobností.
Pracovná skupina zriadená podľa článku 29 sa však domnieva, že na zlepšenie
vyhľadávacích služieb nie je nevyhnutné, aby sa príkazy na vyhľadávanie dali priradiť
k identifikovaným jednotlivcom.

Aby sa mohla urobiť korelácia krokov individuálneho užívateľa (a teda sa zistilo,
napríklad, či sú návrhy poskytnuté vyhľadávačom užitočné), je potrebné iba odlíšiť
kroky jedného užívateľa počas jedného príkazu na vyhľadávanie od krokov iného
užívateľa; nie je potrebné vedieť identifikovať týchto užívateľov. Napríklad, vyhľadávač
môže chcieť vedieť, že užívateľ X hľadal slovo „Woodhouse“ a potom sa rozhodol
kliknúť na výsledky navrhnutého pravopisného variantu „Wodehouse“, ale nemusí
vedieť, kto je užívateľ X. Zlepšenie služby sa preto nemôže považovať za oprávnený
dôvod na uchovávanie údajov, ktoré nie sú anonymizované.

Bezpečnosť systému
Potrebu zachovať bezpečnosť systému vyhľadávačov možno považovať za oprávnený
záujem a primeraný dôvod na spracovanie osobných údajov. Akékoľvek osobné údaje
uchovávané na bezpečnostné účely však musia podliehať prísnemu obmedzeniu
z hľadiska účelu. Údaje uchovávané na bezpečnostné účely sa preto nesmú používať,
napríklad, na optimalizovanie služieb. Poskytovatelia vyhľadávačov tvrdia, že serverové
protokoly sa musia uchovávať primerane dlho (počet mesiacov sa medzi jednotlivými
vyhľadávačmi líši), aby mohli zistiť modely správania užívateľov, a teda identifikovať
odmietnutia služby v prípade útokov (tzv. denial of service attacks) a iné bezpečnostné
hrozby a predchádzať im. Všetci takíto poskytovatelia by mali byť schopní úplne
odôvodniť obdobie uchovávania údajov na tento účel, ktoré bude závisieť od
nevyhnutnosti spracovať tieto údaje.

Predchádzanie podvodom
Vyhľadávače takisto môžu mať oprávnený záujem o odhalenie podvodu a predchádzanie
podvodom, napríklad „podvodu s klikaním“ („click fraud“), ale podobne ako v prípade
bezpečnostného účelu bude množstvo uchovávaných a spracovaných údajov, ako aj dĺžka
obdobia, počas ktorého sa osobné údaje uchovávajú na tento účel, závisieť od toho, či sú
tieto údaje skutočne potrebné na odhalenie podvodu a na predchádzanie podvodom.

Účtovníctvo
Účtovné požiadavky nemôžu byť dôvodom na systematické zaznamenávanie bežných
údajov vyhľadávača, keď užívateľ neklikol na sponzorovaný odkaz. Pracovná skupina –
na základe informácií, ktoré uviedli poskytovatelia vyhľadávačov v odpovediach na
dotazník – má tiež vážne pochybnosti o tom, že osobné údaje užívateľov vyhľadávačov
sú skutočne nevyhnutné na účtovné účely. Na prijatie konečného záveru je však potrebné
ďalšie skúmanie. Pracovná skupina v

každom prípade vyzýva poskytovateľov

vyhľadávačov, aby vytvorili účtovné mechanizmy, ktoré budú prijateľnejšie z hľadiska
ochrany súkromia, napríklad používaním anonymizovaných údajov.

-19-

Personalizovaná reklama
Poskytovatelia vyhľadávačov, ktorí chcú poskytovať personalizovanú reklamu, aby
zvýšili svoje príjmy, môžu nájsť dôvod na zákonné spracovávanie niektorých osobných
údajov v článku 7 písm. a) smernice (súhlas) alebo v článku 7 písm. b) smernice (výkon
zmluvy), je však ťažké zistiť oprávnený dôvod na tento postup v prípade užívateľov,
ktorí nevyjadrili osobitný súhlas na základe osobitných informácií o účele spracovania.
Pracovná skupina dáva jednoznačnú prednosť anonymizovaným údajom.

Presadzovanie práva a právne požiadavky
Orgány činné v

trestnom konaní môžu niekedy požadovať užívateľské údaje

z vyhľadávačov, aby odhalili trestný čin alebo mu zabránili. Súkromné strany sa môžu
pokúsiť aj o získanie súdneho príkazu, ktorým sa poskytovateľ vyhľadávača žiada, aby
vydal užívateľské údaje. V prípade, že takáto žiadosť nasleduje po právoplatnom súdnom
konaní, ktorého výsledkom sú právoplatné právne príkazy, poskytovatelia vyhľadávačov
im musia samozrejme vyhovieť a poskytnúť potrebné informácie. Takéto splnenie
žiadosti by sa nemalo zamieňať za právnu povinnosť alebo odôvodnenie uchovávania
takýchto údajov výhradne na tieto účely.

Okrem toho veľké množstvá osobných údajov v rukách poskytovateľov vyhľadávačov
môže podnecovať orgány činné v trestnom konaní a iné subjekty, aby uplatňovali svoje
práva častejšie a intenzívnejšie, čo by zase mohlo viesť k strate dôvery spotrebiteľa.

5.3. Niektoré problémy, ktoré musí odvetvie vyriešiť

Obdobie uchovávania
Ak spracovanie vykonávané poskytovateľom vyhľadávača podlieha vnútroštátnym
právnym predpisom, musí spĺňať normy týkajúce sa súkromia aj dodržiavať obdobia
uchovávania stanovené v právnych predpisoch tohto konkrétneho členského štátu.

Ak sa osobné údaje uchovávajú, obdobie uchovávania by nemalo byť dlhšie, ako je
nevyhnutné na osobitné účely spracovania. Po skončení vyhľadávania by sa preto osobné
údaje mali vymazať a ďalšie uchovávanie sa preto musí primerane odôvodniť. Zdá sa
však, že niektoré spoločnosti pôsobiace v oblasti vyhľadávačov uchovávajú údaje
natrvalo, čo je zakázané. Na každý účel by sa malo vymedziť obmedzené obdobie
uchovávania. Okrem toho súbor osobných údajov, ktoré sa majú uchovávať, by nemal
byť neprimerane veľký vzhľadom na daný účel.

Hlavné vyhľadávače v skutočnosti uchovávajú údaje o svojich užívateľoch vo forme,
ktorá umožňuje identifikáciu danej osoby, počas jedného roka (presné lehoty sa líšia).
Pracovná skupina víta nedávne skrátenie obdobia uchovávania osobných údajov
hlavnými poskytovateľmi vyhľadávačov. Skutočnosť, že najvýznamnejšie spoločnosti
v tejto oblasti boli schopné skrátiť svoje obdobia uchovávania, svedčí o tom, že predošlé
obdobia boli dlhšie, ako bolo nevyhnutné.

Vzhľadom na počiatočné vysvetlenia, ktoré uviedli poskytovatelia vyhľadávačov
o možných účeloch zhromažďovania osobných údajov, pracovná skupina nevidí dôvod
na obdobie uchovávania dlhšie ako 6 mesiacov22.

22 Vnútroštátne právne predpisy môžu vyžadovať skoršie vymazanie osobných údajov.

-20-

Uchovávanie osobných údajov a zodpovedajúce obdobie uchovávania sa však musia
vždy odôvodniť (konkrétnymi a primeranými dôvodmi) a skrátiť na minimum, aby sa
zlepšila transparentnosť, zabezpečilo prijateľné spracovanie a zaručila proporcionalita
s účelom, ktorým sa takéto uchovávanie odôvodňuje.

V

tomto zmysle pracovná skupina vyzýva poskytovateľov vyhľadávačov, aby

uplatňovali zásadu „privacy by design“ (ochrana súkromia už v štádiu návrhu), čo ešte
viac prispeje k ďalšiemu skráteniu obdobia uchovávania. Pracovná skupina sa okrem
toho domnieva, že skrátené obdobie uchovávania zvýši dôveru užívateľov v túto službu,
a tým vytvorí značnú konkurenčnú výhodu.

V prípade, že poskytovatelia vyhľadávačov uchovávajú osobné údaje dlhšie ako 6
mesiacov, musia jednoznačne preukázať, že je to pre danú službu absolútne nevyhnutné.

Poskytovatelia vyhľadávačov musia vo všetkých prípadoch informovať užívateľov
o príslušných postupoch uchovávania v prípade všetkých druhov užívateľských údajov,
ktoré spracúvajú.

Ďalšie spracovanie na iné účely
To, do akej miery a ako sa užívateľské údaje ďalej analyzujú, a to, či sa vytvárajú alebo
nevytvárajú (podrobné) užívateľské profily, závisí od poskytovateľa vyhľadávača.
Pracovná skupina si uvedomuje možnosť, že tento druh ďalšieho spracovania
užívateľských údajov sa týka hlavnej oblasti inovácií technológie vyhľadávačov a že
môže mať veľký význam pre hospodársku súťaž. Úplné odhalenie informácií o ďalšom
využívaní a analýze užívateľských údajov by mohlo viesť aj k zvýšenej zraniteľnosti
služieb vyhľadávačov voči zneužívaniu ich služieb. Na takéto úvahy sa však nemožno
odvolávať v snahe ospravedlniť nedodržanie príslušných právnych predpisov v oblasti
ochrany údajov členských štátov. Poskytovatelia vyhľadávačov okrem toho nemôžu
tvrdiť, že účelom ich zhromažďovania osobných údajov je rozvoj nových služieb,
ktorých povaha ešte nie je určená. V záujme zachovania korektnosti treba, aby dotknuté
osoby boli informované o rozsahu, v akom sa môže narušiť ich súkromný život
v prípade, keď sa získajú ich údaje. To však nebude možné, pokiaľ nebudú presnejšie
vymedzené účely.

Cookies
Trvalé cookies obsahujúce jedinečnú identifikáciu užívateľa sú osobnými údajmi a preto
podliehajú príslušným právnym predpisom o ochrane údajov. Zodpovednosť za ich
spracovanie sa nemôže obmedziť na zodpovednosť užívateľa za prijatie alebo neprijatie
určitých bezpečnostných opatrení v

nastaveniach jeho prehliadača. Poskytovateľ

vyhľadávača rozhoduje, či sa cookie uloží, ktoré cookie sa uloží a na aké účely sa
použije. Nakoniec, zdá sa, že termíny na skončenie pôsobenia cookies stanovené
určitými poskytovateľmi vyhľadávačov sú neprimerane dlhé. Napríklad, niekoľko
spoločností nastavilo cookies tak, že ich pôsobenie sa skončí až po mnohých rokoch.
V prípade používania cookie by sa mala vymedziť primeraná životnosť cookie tak, aby
bolo možné zlepšiť surfovanie a zároveň aj obmedziť trvanie cookie. Najmä vzhľadom
na štandardné nastavenie prehliadačov je veľmi dôležité, aby užívatelia boli úplne
informovaní o používaní a účinkoch cookies. Tieto informácie by sa mali poskytovať tak,

-21-

aby sa ľahšie dostali do pozornosti užívateľa, a nielen ako súčasť zásad vyhľadávača o
ochrane súkromia, ktoré nemusia byť okamžite zrejmá.

Anonymizácia
Ak neexistuje oprávnený dôvod na spracovanie alebo na použitie osobných údajov nad
rámec presne určených zákonných účelov, poskytovatelia vyhľadávačov musia tieto
údaje vymazať. Vyhľadávače môžu namiesto vymazania údaje anonymizovať; takáto
anonymizácia však musí byť úplne nezvratná, inak by sa na ne aj naďalej vzťahovala
smernica o ochrane údajov.

Aj keď sa IP adresa a cookie nahradia jedinečným identifikátorom, korelácia uložených
príkazov na vyhľadávanie môže umožniť identifikáciu jednotlivcov. Z tohto dôvodu, keď
sa namiesto vymazania údajov zvolí anonymizácia, by sa mali použité metódy starostlivo
zvážiť a dôkladne dodržiavať. Tento krok by mohol zahŕňať odstránenie častí histórie
vyhľadávania, aby sa zabránilo možnosti priamej identifikácie užívateľa, ktorý robil tieto
vyhľadávania.

Anonymizácia údajov by mala vylúčiť akúkoľvek možnosť identifikácie osôb, a to platí
aj pre skombinovanie anonymizovaných informácií, ktoré má k dispozícii spoločnosť
pôsobiaca v

oblasti vyhľadávačov, s

informáciami, ktoré má k

dispozícii iná

zainteresovaná strana (napríklad poskytovateľ internetových služieb). Niektorí
poskytovatelia vyhľadávačov v

súčasnosti skracujú IPv4 adresy odstraňovaním

posledného oktetu, čím sa v skutočnosti uchovajú informácie o ISP užívateľa alebo o
segmente siete, ale daná osoba sa priamo neidentifikuje. Činnosť by potom mohla byť
iniciovaná z akejkoľvek z 254 IP adries. To nemusí vždy poskytovať dostatočnú záruku
anonymizácie.

Nakoniec, anonymizácia alebo vymazanie protokolov sa musí uplatňovať aj retroaktívne
a zahŕňať všetky protokoly príslušného vyhľadávača na celom svete.

Korelácia údajov rôznych služieb
Mnoho poskytovateľov vyhľadávačov poskytuje užívateľom možnosť personalizovať
používanie služieb prostredníctvom osobného účtu. Okrem vyhľadávania poskytujú
služby typu e-mail a/alebo iné komunikačné nástroje, napríklad messenger (komunikačný
protokol) alebo chat, a nástroje na vytváranie sociálnych sietí, medzi ktoré patria
internetové protokoly alebo sociálne spoločenstvá. Hoci spektrum personalizovaných
služieb sa môže líšiť, spoločnou charakteristikou je základný obchodný model
a nepretržitý rozvoj nových personalizovaných služieb.

Korelácia správania zákazníkov rôznych personalizovaných služieb poskytovateľa
vyhľadávača a niekedy aj odlišných platforiem23 je technicky ľahko realizovateľná,
prostredníctvom použitia centrálneho osobného účtu, ale možno ju urobiť aj inými
prostriedkami založenými na cookies alebo iných rozlišovacích charakteristikách, medzi
ktoré patria individuálne IP adresy. Napríklad, keď vyhľadávač poskytuje aj službu
„vyhľadávanie v počítači“, vyhľadávač tak získa informácie o dokumentoch (o obsahu
dokumentov), ktoré užívateľ vytvára alebo si prezerá. Pomocou týchto údajov sa príkazy
na vyhľadávanie môžu prispôsobiť, aby sa získal presnejší výsledok.

23 Napríklad v prípade spoločnosti Microsoft z vyhľadávača založeného na celosvetovej sieti do

hardware napojeného na internet predávaný na účely hrania hier (Xbox).

-22-

Pracovná skupina sa nazdáva, že korelácia osobných údajov v rámci rôznych služieb
a platforiem pre overených užívateľov sa môže uskutočniť zákonným spôsobom iba na
základe súhlasu poskytnutého potom, čo boli užívatelia zodpovedajúcim spôsobom
informovaní.

Registrácia u poskytovateľa vyhľadávača na účel využívania viac personalizovaných
služieb vyhľadávania by mala byť dobrovoľná. Poskytovatelia vyhľadávačov nesmú
naznačovať, že používanie ich služieb si vyžaduje personalizovaný účet, automatickým
presmerovaním neidentifikovaných užívateľov na prihlasovací formulár pre
personalizovaný účet, pretože nie je nevyhnutné zhromažďovať tieto osobné údaje a teda
ani neexistuje žiadny iný oprávnený dôvod na ich zhromažďovanie, než je informovaný
súhlas užívateľa.

Koreláciu možno urobiť aj v prípade neoverených užívateľov na základe IP adresy alebo
jedinečného cookie, ktoré môžu rozoznať všetky jednotlivé služby poskytované
poskytovateľom vyhľadávača. Obvykle sa to robí automaticky, bez toho, aby užívateľ
vedel o takejto korelácii. Skryté pozorovanie správania ľudí, čo sa nepochybne vzťahuje
na súkromné správanie, akým je napríklad navštevovanie internetových stránok, nie je
v súlade so zásadami primeraného a oprávneného spracovania stanovenými v smernici o
ochrane údajov. Poskytovatelia vyhľadávačov by mali jednoznačne objasniť otázku
rozsahu korelácie údajov v rámci rôznych služieb a postupovať iba na základe súhlasu.

Nakoniec, niektorí poskytovatelia vyhľadávačov výslovne pripúšťajú vo svojich
zásadách ochrany súkromia, že údaje poskytnuté užívateľmi dopĺňajú o údaje od tretích
strán, iných spoločností, ktoré môžu napríklad pripojiť geografické informácie k spektru
IP adries alebo internetových stránok obsahujúcich reklamy, ktoré predáva poskytovateľ
vyhľadávača24. Takýto druh korelácie by mohol byť nezákonný, ak dotknuté osoby nie sú
v čase zhromažďovania ich osobných údajov informované a ak im nie je poskytnutý
ľahký prístup k ich osobným profilom a právo opraviť alebo vymazať určité prvky, ktoré
sú nesprávne alebo nadbytočné. Ak dané spracovanie nie je nevyhnutné na poskytovanie
služby (vyhľadávania), na zákonné spracovanie by sa vyžadoval slobodne poskytnutý
informovaný súhlas užívateľa.

24

Napríklad spoločnosť Microsoft vo svojom online oznámení o hlavných zásadách ochrany súkromia

(Microsoft Online Privacy Notice Highlights) uvádza: „Keď sa zaregistrujete na účel používania
určitých služieb spoločnosti Microsoft, požiadame Vás, aby ste nám poskytli osobné informácie.
Informácie, ktoré zhromažďujeme, sa môžu spojiť s informáciami získanými od iných služieb
spoločnosti Microsoft a od iných spoločností.“ URL: http://privacy.microsoft.com/. O spoločnom
využívaní údajov s reklamnými partnermi Microsoft vo svojom úplnom vyhlásení o ochrane súkromia
uvádza: „Šírime aj reklamu a poskytujeme analytické internetové nástroje v rámci stránok a služieb,
ktoré nepatria spoločnosti Microsoft, a môžeme zhromažďovať aj informácie o návštevnosti stránok
týchto tretích strán.“ URL: http://privacy.microsoft.com/en-us/fullnotice.aspx Google vo svojich
zásadách ochrany súkromia uvádza: „Môžeme spájať osobné informácie, ktoré sme získali od vás,
s informáciami od iných služieb Google alebo tretích strán s cieľom zabezpečiť lepšie služby pre
užívateľa, vrátane prispôsobenia obsahu vašim potrebám.“ URL:
http://www.google.com/intl/en/privacy.html Yahoo! vo svojich zásadách ochrany súkromia uvádza:
„Yahoo! môže spojiť informácie, ktoré máme o vás, s informáciami, ktoré získavame od obchodných
partnerov alebo iných spoločností.“ URL: http://info.yahoo.com/privacy/us/yahoo/details.html

-23-

6. POVINNOSŤ INFORMOVAŤ DOTKNUTÚ OSOBU

Väčšina užívateľov internetu si nie je vedomá toho, že o ich správaní pri vyhľadávaní sa
spracúva veľké množstvo údajov, a nie je si vedomá ani účelov, na ktoré sa tieto údaje
využívajú. Ak si nie sú vedomí tohto spracovávania, nemôžu v tejto súvislosti prijať
informované rozhodnutia.

Povinnosť informovať jednotlivcov o spracovávaní ich údajov je jednou zo základných
zásad smernice o ochrane údajov. Článok 10 upravuje poskytovanie týchto informácií
v prípade, že údaje sa získavajú priamo od dotknutej osoby. Správcovia údajov sú
povinní poskytnúť dotknutej osobe tieto informácie:

- totožnosť správcu a prípadne aj jeho zástupcu;

- účely spracovania, na ktoré sú údaje určené;

- akékoľvek ďalšie informácie, napríklad:

-

príjemcovia alebo kategórie príjemcov údajov;

-

či sú odpovede na otázky povinné alebo dobrovoľné, ako aj možné
dôsledky v prípade neposkytnutia odpovede;

-

existencia práva osoby na prístup k údajom, ktoré sa jej týkajú, a práva na
ich opravu.

Vyhľadávače ako správcovia užívateľských údajov by mali užívateľom objasniť, ktoré
informácie o nich sa zhromažďujú a na čo sa využívajú. Základný opis využívania
osobných informácií by sa mal poskytnúť vždy, keď sa tieto informácie zhromažďujú,
a to aj vtedy, ak je podrobnejší opis uvedený niekde inde. Užívatelia by mali byť
informovaní aj o softvéri (napríklad o cookies), ktorý by mohol byť umiestnený v ich
počítači, keď používajú internetovú stránku, a o tom, ako možno tento softvér odmietnuť
alebo vymazať. Pracovná skupina sa domnieva, že v prípade vyhľadávačov sú tieto
informácie nevyhnutné na zaručenie riadneho spracovania informácií.

Informácie, ktoré poskytovatelia vyhľadávačov uviedli v odpovediach na dotazník
pracovnej skupiny, poukazujú na existenciu značných rozdielov. Niektoré vyhľadávače
spĺňajú podmienky stanovené v smernici, vrátane odkazov na ich zásady ochrany
súkromia tak z domovskej stránky, ako aj zo stránok zobrazovaných v procese
vyhľadávania, a informácií o cookies. V prípade iných vyhľadávačov je veľmi ťažké
nájsť informácie o ochrane súkromia. Užívatelia musia mať ľahký prístup k informáciám
o ochrane súkromia ešte pred začatím vyhľadávania, vrátane prístupu z domovskej
stránky vyhľadávača.

Pracovná skupina odporúča, aby celková politika ochrany súkromia bola čo najúplnejšia
a najpodrobnejšia a aby v nej boli uvedené základné zásady obsiahnuté v právnych
predpisoch o ochrane údajov.

-24-

Pracovná skupina poznamenáva, že mnoho politík ochrany súkromia má určité
nedostatky, pokiaľ ide o práva dotknutých osôb na prístup k údajom alebo na ich
vymazanie, ktoré sú zahrnuté v článkoch 12, 13 a 14 smernice o ochrane údajov. Tieto
práva sú jedným zo základných prvkov ochrany súkromia jednotlivcov.

7.

PRÁVA DOTKNUTEJ OSOBY

Vyhľadávače by mali rešpektovať práva dotknutých osôb na prístup k informáciám, ktoré
o nich majú, a podľa potreby na ich opravu alebo vymazanie. Tieto práva sa vzťahujú
najmä na údaje od overených užívateľov uchovávané vyhľadávačmi, vrátane osobných
profilov. Tieto práva sa však vzťahujú aj na neregistrovaných užívateľov, ktorí by mali
mať možnosti na preukázanie svojej identity poskytovateľovi vyhľadávača, napríklad,
zaregistrovaním prístupu k budúcim údajom a/alebo vyhlásením od ich poskytovateľa
prístupu, že v minulom období používali určitú IP adresu, ku ktorej prístup sa vyžaduje.
Pokiaľ ide o údaje o obsahu, poskytovatelia vyhľadávačov nie sú obvykle hlavnými
zodpovednými subjektmi podľa európskych právnych predpisov o ochrane údajov.
Pracovná skupina vo svojom pracovnom dokumente z roku 2000 „Súkromie na
internete“25 už vysvetlila: „Personalizácia profilov musí podliehať predchádzajúcemu
informovanému súhlasu jednotlivcov. Musia mať právo odvolať svoj súhlas kedykoľvek
a s účinnosťou v budúcnosti. Po druhé, užívatelia musia mať kedykoľvek možnosť
prístupu k svojim profilom na účely kontroly. Musia mať aj právo na opravu a vymazanie
uchovaných údajov.“
Keď sa to aplikuje konkrétne na vyhľadávače, užívatelia musia mať podľa článku 12
smernice o ochrane údajov (95/46/ES) právo na prístup ku všetkým osobným údajom,
ktoré sa o nich uchovávajú, vrátane ich minulých príkazov na vyhľadávanie, údajov
získaných z iných zdrojov a údajov, ktoré prezrádzajú informácie o ich správaní alebo
pôvode. Pracovná skupina zriadená podľa článku 29 sa domnieva, že je nevyhnutné, aby
poskytovatelia vyhľadávačov zabezpečili potrebné prostriedky na uplatňovanie týchto
práv, napríklad prostredníctvom internetového nástroja, ktorý umožňuje registrovaným
užívateľom priamy online prístup k ich osobným údajom a poskytuje im možnosť
namietať proti spracovaniu určitých údajov.

Po druhé, právo na opravu alebo na vymazanie informácií sa vzťahuje aj na niektoré
osobitné údaje vo vyrovnávacej pamäti, ktoré uchovávajú poskytovatelia vyhľadávačov,
keď už tieto údaje nezodpovedajú skutočnému obsahu uverejnenému na sieti správcami
internetovej stránky (internetových stránok), ktorí uverejňujú tieto informácie26.
V takejto situácii musia poskytovatelia vyhľadávačov na základe doručenej žiadosti od
dotknutej osoby urýchlene odstrániť alebo opraviť neúplné alebo zastarané informácie.
Vyrovnávacia pamäť sa môže aktualizovať automatickým krátkym opätovným
navštívením pôvodne uverejnených informácií. Poskytovatelia vyhľadávačov by mali
poskytovať užívateľom možnosť požiadať o bezplatné odstránenie takéhoto obsahu z ich
vyrovnávacej pamäti.

25 WP 37, http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/docs/wpdocs/2000/wp37en.pdf

26 Pracovná skupina navrhuje, aby editori internetových stránok vypracovali opatrenia, na základe

ktorých budú vyhľadávače automaticky informované o akejkoľvek žiadosti o vymazanie osobných
údajov, ktorú editori dostanú.

-25-

8. ZÁVERY

Internet bol navrhnutý ako otvorená celosvetová sieť umožňujúca výmenu informácií. Je
však nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi otvorenou povahou internetu a ochranou
osobných údajov užívateľov internetu. Táto rovnováha sa môže dosiahnuť rozlišovaním
dvoch rôznych hlavných úloh poskytovateľov vyhľadávačov. V rámci svojej prvej úlohy
správcov užívateľských údajov (medzi ktoré patria IP adresy, ktoré zhromažďujú od
užívateľov, a ich individuálna história vyhľadávania) musia na základe smernice o
ochrane údajov niesť plnú zodpovednosť. V rámci svojej druhej úlohy poskytovateľov
údajov o obsahu (medzi ktoré patria údaje v indexe) obvykle nie sú podľa európskych
právnych predpisov o ochrane údajov hlavnými zodpovednými za osobné údaje, ktoré
spracúvajú. Výnimkami sú dostupnosť dlhodobej „vyrovnávacej pamäti“ a operácie
s pridanou hodnotou týkajúce sa osobných údajov (napríklad vyhľadávače zamerané na
budovanie profilov fyzických osôb). Pri poskytovaní takýchto služieb musia vyhľadávače
niesť plnú zodpovednosť na základe smernice o ochrane údajov a musia spĺňať všetky
príslušné ustanovenia.
V článku 4 smernice o ochrane údajov sa uvádza, že jej ustanovenia sa vzťahujú na
správcu, ktorý má na území aspoň jedného členského štátu podnik zapojený do
spracovania osobných údajov. Ustanovenia tejto smernice sa môžu vzťahovať aj na
poskytovateľov vyhľadávačov, ktorí nemajú podnik na území Spoločenstva, ak na účely
spracovania osobných údajov využívajú zariadenie, automatizované alebo iné, ktoré je
umiestnené na území členského štátu.

Na základe uvedených úvah a vzhľadom na súčasné metódy práce vyhľadávačov sa
dospelo k týmto záverom:

Uplatniteľnosť smerníc ES

1.

Smernica o ochrane údajov (95/46/ES) sa vo všeobecnosti vzťahuje na
spracovanie osobných údajov vyhľadávačmi, a to aj vtedy, ak sa ich ústredia
nachádzajú mimo EHP.

2.

Poskytovatelia vyhľadávačov so sídlom mimo EHP by mali informovať
svojich užívateľov o podmienkach, za ktorých musia splniť požiadavky
smernice o ochrane údajov, či vo vzťahu k podniku alebo k využívaniu
zariadenia.

3.

Smernica o uchovávaní údajov (2006/24/ES) sa nevzťahuje na internetové
vyhľadávače.

Povinnosti poskytovateľov vyhľadávačov

4. Vyhľadávače môžu spracúvať osobné údaje iba na zákonné účely

a množstvo údajov musí byť primerané a nesmie byť nadbytočné s ohľadom
na rôzne účely, ktoré sa majú dosiahnuť.

-26-

5. Poskytovatelia

vyhľadávačov musia vymazať alebo anonymizovať

(nezvratným a účinným spôsobom) osobné údaje, len čo už nie sú potrebné
na účel, na ktorý boli zhromaždené. Pracovná skupina vyzýva
poskytovateľov vyhľadávačov, aby vytvorili primerané systémy
anonymizácie.

6.

Obdobie uchovávania by sa malo minimalizovať a malo by byť primerané
ku každému účelu uvádzanému poskytovateľmi vyhľadávačov. Vzhľadom
na počiatočné vysvetlenia uvedené poskytovateľmi vyhľadávačov k možným
účelom zhromažďovania osobných údajov pracovná skupina nevidí dôvod
na to, aby obdobie uchovávania bolo dlhšie ako 6 mesiacov. Vnútroštátne
právne predpisy však môžu vyžadovať skoršie vymazanie osobných údajov.
V prípade, že poskytovatelia vyhľadávačov uchovávajú osobné údaje dlhšie
ako 6 mesiacov, musia úplne preukázať, že je to bezpodmienečne potrebné
na účely danej služby. V

každom prípade by informácie o

období

uchovávania údajov, ktoré si poskytovatelia vyhľadávačov zvolili, mali byť
ľahko dostupné z ich domovskej stránky.

7. Hoci

poskytovatelia

vyhľadávačov musia nevyhnutne zhromažďovať

niektoré osobné údaje o užívateľoch svojich služieb, napríklad ich IP adresu
vyplývajúcu zo štandardnej prevádzky HTTP, na výkon služby poskytovania
výsledkov vyhľadávania a

reklám nie je nutné, aby zhromažďovali

doplňujúce osobné údaje od jednotlivých užívateľov.

8.

Ak poskytovatelia vyhľadávačov využívajú cookies, ich životnosť by nemala
byť dlhšia, ako je preukázateľne nevyhnutné. Podobne ako v prípade
webových cookies, aj flash cookies by sa mali inštalovať iba vtedy, ak sa
poskytujú transparentné informácie o účele, na ktorý sa inštalujú, a o tom,
ako sa dostať k týmto informáciám, ako ich editovať a vymazať.

9. Poskytovatelia

vyhľadávačov musia poskytnúť užívateľom jasné

a zrozumiteľné informácie o svojej totožnosti a umiestnení a o údajoch,
ktoré majú v úmysle zhromažďovať, uchovávať alebo prenášať, ako aj
o účele, na ktorý sa zhromažďujú27.

10. Rozširovanie

užívateľských profilov o údaje, ktoré neposkytli samotní

užívatelia, sa musí opierať o súhlas užívateľov.

11.

Ak poskytovatelia vyhľadávačov poskytujú prostriedky na uchovávanie
individuálnej histórie vyhľadávania, mali by sa uistiť o tom, že majú súhlas
užívateľa.

12. Vyhľadávače by mali rešpektovať výnimky editorov internetových stránok

uvádzajúce, že daná internetová stránka by sa nemala prehľadávať
a indexovať, ani zahrnúť do vyrovnávacích pamätí vyhľadávačov.

27 Pracovná skupina odporúča použiť pre zásady ochrany súkromia vrstvový model opísaný v Stanovisku

pracovnej skupiny k harmonizovanejším ustanoveniam o poskytovaní informácií.

(WP 100, http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/docs/wpdocs/2004/wp100_en.pdf)

-27-

13.

V prípade, že poskytovatelia vyhľadávačov poskytujú vyrovnávaciu pamäť,
v ktorej sú osobné údaje k dispozícii dlhšie, než na obdobie pôvodného
uverejnenia, musia rešpektovať právo dotknutých osôb na odstránenie
neprimeraných a nepresných údajov z ich vyrovnávacej pamäti.

14. Poskytovatelia

vyhľadávačov, ktorí sa špecializujú na operácie s pridanou

hodnotou, medzi ktoré patria profily fyzických osôb (takzvané „vyhľadávače
ľudí“) a softvér na rozoznávanie tváre pre zobrazenia, musia mať oprávnený
dôvod na spracovanie, napríklad súhlas, a musia spĺňať všetky ďalšie
požiadavky smernice o ochrane údajov, napríklad povinnosť zaručiť kvalitu
údajov a korektnosť spracovania.

Práva užívateľov

15.

Užívatelia služieb vyhľadávačov majú podľa článku 12 smernice o ochrane
údajov (95/46/ES) právo na prístup ku všetkým svojim osobným údajom,
vrátane svojich profilov a histórie vyhľadávania, na ich kontrolu a v prípade
potreby na ich opravu.

16. Krížová korelácia údajov pochádzajúcich z rôznych služieb patriacich

poskytovateľovi vyhľadávača sa môže uskutočniť iba vtedy, ak užívateľ dal
súhlas na túto osobitnú službu.

V Bruseli 4. apríla 2008

Za pracovnú skupinu
predseda
Alex TÜRK

-28-

PRÍLOHA 1

PRÍKLAD ÚDAJOV SPRACOVÁVANÝCH VYHĽADÁVAČMI A

TERMINOLÓGIA

Protokoly príkazov

Príkaz na vyhľadávanie

Príkaz na vyhľadávanie zadaný do služby vyhľadávača obvykle uložený
v protokoloch vyhľadávača vo forme URL stránky ponúkanej ako výsledok
príkazu na vyhľadávanie.

IP adresa

Adresa internetového protokolu počítača užívateľa pre každý zadaný príkaz na
vyhľadávanie.

Dátum a čas

Dátum a čas, kedy bol zadaný konkrétny príkaz na vyhľadávanie.

Cookie

Cookie(s) (a/alebo podobný(é) nástroj(e)) uchované v počítači užívateľa,
vrátane všetkých parametrov cookie, medzi ktoré patrí hodnota a dátum
skončenia pôsobenia. Na serveri vyhľadávača ide o všetky údaje týkajúce sa
cookie, napríklad táto informácia: „cookie/zariadenie X bolo umiestnené
v počítači s IP adresou Y, v deň a v čase Z“.

Flash cookie

alebo „lokálny spoločne využívaný objekt“ je cookie nainštalované
prostredníctvom technológie flash. Na rozdiel od tradičných webových
cookies sa flash cookie nedá v

súčasnosti jednoducho vymazať

prostredníctvom nastavenia prehliadača.

Priradená URL

URL internetovej stránky, na ktorej bola zadaná požiadavka na vyhľadávanie,
pravdepodobne URL tretej strany.

Preferencie

Možné osobitné preferencie užívateľa v nastaveniach rozšírenej služby.

Prehliadač

Podrobnosti o prehliadači, vrátane druhu a verzie.

Operačný systém

Podrobnosti o operačnom systéme.

Jazyk

Nastavenie jazyka prehliadača užívateľa, ktoré sa môže použiť na odvodenie
jazykovej preferencie užívateľa.

Poskytovaný obsah

Odkazy

Odkazy, ktoré boli ponúknuté konkrétnemu užívateľovi ako výsledok príkazu
na vyhľadávanie v určitý deň a v určitom čase. Výsledky vyhľadávania sú
dynamické. Aby vyhľadávač mohol podrobne zhodnotiť výsledky, jeho
poskytovateľ potrebuje uchovávať údaje o konkrétnych odkazoch a o poradí,
v akom boli zobrazené v určitý deň a v určitom čase v rámci reakcie na príkaz
konkrétneho užívateľa na vyhľadávanie.

Reklamy

Reklamy, ktoré sa zobrazili užívateľovi ako výsledok príkazu konkrétneho
užívateľa na vyhľadávanie.

Navigácia užívateľa Kliknutia užívateľa na organické výsledky a reklamy na stránke (stránkach),

ktoré sú výsledkom vyhľadávania. Ide tu aj o poradie konkrétnych výsledkov,
ktoré užívateľ sledoval (ako prvý sledoval odkaz č. 1, potom sa užívateľ vrátil
a sledoval odkaz č. 8).

Prevádzkové údaje

V dôsledku prevádzkovej hodnoty a

využívania niektorých z

vyššie

uvedených údajov, napríklad na účely zistenia podvodov, zaručenia
bezpečnosti/integrity služby a na vytváranie profilov užívateľov, vyhľadávače
označujú a analyzujú tieto údaje rôznymi spôsobmi. Napríklad konkrétna IP
adresa sa môže označiť ako pravdepodobný zdroj príkazu na vyhľadávanie
alebo klikacieho spamu, určité kliknutie na reklamu sa môže označiť ako
falošné, príkaz na vyhľadávanie sa môže označiť ako príkaz týkajúci sa
informačných zdrojov o určitej téme.

Údaje
o registrovaných
užívateľoch

Poskytovateľ vyhľadávača môže ponúknuť užívateľom registráciu na
rozšírené služby. Poskytovateľ obvykle spracúva údaje o užívateľskom účte,
napríklad prihlasovacie meno a heslo užívateľa, e-mailovú adresu a akékoľvek
ďalšie osobné údaje, ktoré poskytol užívateľ, napríklad záujmy, preferencie,
vek a pohlavie.

Údaje z iných
služieb/zdrojov

Väčšina poskytovateľov vyhľadávačov poskytuje ďalšie služby, napríklad e-
mail, vyhľadávanie v počítači a inzerovanie na internetových stránkach
a službách tretích strán. V rámci týchto služieb sa vytvárajú užívateľské údaje,

-29-

ktoré sa môžu korelovať a použiť na zlepšenie existujúcich informácií
o užívateľoch daného vyhľadávača. Užívateľské údaje a možné profily sa
môžu rozšíriť aj o údaje z iných zdrojov, napríklad o údaje týkajúce sa
geografického určenia miesta IP adries a o demografické údaje.

-30-

PRÍLOHA 2

DOTAZNÍK PRE VYHĽADÁVAČE

O ZÁSADÁCH OCHRANY SÚKROMIA

1. Uchovávate údaje o individuálnom využívaní vašich vyhľadávacích služieb?

2. Aký druh informácií uchovávate/archivujete, pokiaľ ide o vaše vyhľadávacie

služby? (napríklad, serverové protokoly, kľúčové slová, výsledky vyhľadávania,
IP adresy, cookies, údaje o kliknutiach, snímky internetových stránok
(vyrovnávacie pamäte), atď.)

3. Žiadate užívateľov o

súhlas (informovaný súhlas) s

uchovávaním údajov

uvedených vo vašej odpovedi na otázku 2, a ak áno, akým spôsobom žiadate
o tento súhlas? Ak nie, aký právny základ uplatňujete na odôvodnenie
uchovávania týchto údajov?

4. Vytvárate profily o správaní užívateľov na základe údajov uvedených vo vašej

odpovedi na otázku č. 2? Ak áno, na aké účely? Aké údaje spracúvate? Pod akým
identifikátorom (napríklad IP adresa, identifikácia užívateľa, identifikácia cookie)
uchovávate profily? Žiadate užívateľov o súhlas?

5. Ak poskytujete okrem vyhľadávacích služieb aj ďalšie personalizované služby,

využívate údaje zhromaždené z vašich vyhľadávacích služieb spoločne s týmito
ďalšími službami a/alebo naopak? Ak áno, uveďte, o aké údaje ide.

6. Ako dlho uchovávate údaje uvedené vo vašej odpovedi na otázku č. 2 a na aké

účely?

7. Ktoré kritériá zohľadňujete pri stanovení obdobia uchovávania?

8. Keď uchovávate údaje počas vopred stanoveného obdobia, čo robíte, keď toto

obdobie uplynie, a aké postupy ste v tejto súvislosti zaviedli?

9. Anonymizujete údaje? Ak áno, ako ich anonymizujete? Je anonymizácia

nezvratná? Aké informácie zostávajú naďalej v anonymizovaných údajoch?

10. Sú údaje prístupné, napríklad zamestnancom, alebo sa spracúvajú bez zásahu

človeka?

-31-

11. Poskytujete údaje tretím stranám? V ktorých krajinách? Uveďte, o ktorý druh

údajov sa môžete podeliť s nasledujúcimi kategóriami subjektov a v ktorých
krajinách:

- Inzerenti

- Inzertní partneri

- Orgány činné v

trestnom konaní (dodržiavanie zákonných povinností

odovzdať údaje, napríklad v súdnych prípadoch)

- Iné,

uveďte prosím

12. Ako informujete užívateľov o

zhromažďovaní, spracovávaní a

uchovávaní

údajov? Poskytujete užívateľom vyčerpávajúce informácie, napríklad o cookies,
vytváraní profilov a iných nástrojoch, ktoré monitorujú činnosť internetovej
stránky? Ak áno, pripojte kópiu oznámenia informácií, ako aj opis jeho
umiestnenia.

13. Poskytujete užívateľom právo na prístup k údajom a právo na opravu údajov

alebo na úpravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov? Je možné úplne sa
vyhnúť zhromažďovaniu alebo uchovávanie údajov tak, aby sa nezhromažďovali
žiadne individuálne údaje a aby v príslušnom systéme uchovávania údajov
nezostali žiadne stopy po individuálnom užívateľovi? Sú s uplatňovaním týchto
práv spojené nejaké náklady?

14. Uplatňujete bezpečnostné opatrenia na uchovávanie údajov? Aké?

15. Informovali ste vnútroštátny orgán na ochranu údajov v EHP? Ak áno, uveďte,

o

ktorý orgán išlo. Ak nie, uveďte dôvody, prečo ste príslušný orgán

neinformovali.