Ústavné právo I. [20.10.] ----- F

fosokles ©2008

V.

ÚSTAVNÝ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY

FORMOVANIE A ZLOŽENIE

Ústavy delíme vo všeobecnosti na:

a.

monolegálna ústava – jeden ústavný dokument (prevažujúca časť štátov – 95% štátov),
veľmi prehladný systém práva, všetko v jednom dokumente

b.

polylegálna ústava – ústavu tvorí viacero dokumentov, sem bohužial patrí aj Slovensko
-

tu treba tu skôr hovoriť o ústavnom systéme

Ústavný systém – súhrn ústavných dokumentov, kt. základné usporiadanie štátu, štátnu moc, jej
štruktúru a vzťahy medzi št. mocou a občanmi, a ostatnými štátmi navonok.

Usporiadanie ÚS:

1. ústava – úst. zák. č. 460/1992, bola doposiaľ 8x novelizovaná, teraz tiež platí

v novelizovanom znení; má kľúčové miesto aj kvôli čl. 152 ods. 4 (výklad len v súlade
s ústavou)

2. ústavné zákony – sú to najmä:

a. LZPS – zák. č. 23/1991 – jediný ústavný dokument pochádzajúci spred obdobia

vzniku SR

b. zák. č. 227/2002 – o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu (bol 3x novelizovaný)

c. zák. č. 357/2004 – o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov (novelizovaný zák. č. 545/2005)

d. zák. č. 119/1995 – o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných

činiteľov a vyš. štátnych činiteľov

e. zák. č. 397/2004 – o spolupráci NR SR a vlády SR v záležitostiach EÚ
f. zák. č. 254/2006 – o zriadení a činnosti výboru NR SR na preskúmanie rozhodnutí

národného bezpečnostného úradu
-

často upravujú vzťahy, kt. by mali upravovať zákony

-

upravujú aj zmenu hraníc

-

tieto zákony tvoria ústavný systém v širšom zmysle, nie sú priamo súčasťou
ústavy

Ústavné zákony sú zákony najvyššej právnej sily, sú na vrchole hierachie; môžu
zmeniť aj znenie ústavy, ale sú aj osobitne – v podobe mimo ústavy → preto treba na
ústavnom stupni hierarchie právnych predpisov rozlišovať:

1. ústavu
2. ústavné zákony, kt. sú priamo súčasťou, resp. doplnením ústavy (úst.

zák. 460/1992)

3. ústavné zákony publikované osobitne

Rozdiel je len formálny – na prijatie všetkých troch je potrebných 90 hlasov v NR SR,
takže to tiež spôsobuje určité nejasnosti.

fosokles ©2008

Ústavné normy – sú to:

1) ustanovenia ústavy, kt. majú char. blanketovej normy – okazujú na priajtie vykonávajúcej

normy (napr. čl. 51 ods. 1 alebo čl. 102 ods. 3)
-

je možné prijímať ústavné zákony, na kt. ústava neodkazuje (prvý bol úst. zák. č.
119/1995 a ďalšie zák. č. 397, 254 a pod.)

2) ustanovenia, kt. ustanovujú, že o určitých otázkach možno rozhodnúť len ústavným

zákonom (napr. hranice SR – čl.3 ods. 2, ďalej 7, ods. 1 – vstup do štátneho zväzku, a ďalšie)

3) normy, kt. ústavný zákon spomínajú z praktických legislatívno-technických dôvodov (č. 86, a)
4) prechodné a záverečné ustanovenia ústavy
5) na základe kt. možno posudzovať postavenie ústavných zákonov v právnom poriadku SR (čl.

125 ods. 1 – právomoc ústavného súdu, nemôže rozhodovať medzi nesúladom úst. zák.
a ústavy; ďalej čl. 125a, 125b atď.)

Ústava SR priznáva ústavným zákonom hierachicky rovnaké postavenie, ale len samotná ústava je
generálna interpretačná norma, upravuje takto aj výklad ústavných zákonov – tu sa prejavuje
faktická aj právna dominancia ústavy.

Existujú rôzne protirečenia úst. zákonov a ústavy:

-

právnenie Výboru pre európske záležitosti zaujímať záväzné stanoviská za SR, kt. sú
záväzné pre členov vlády, ak zastupujú SR v EÚ – ale vláda je zodpovedná výhradne NR SR
(podľa ústavy), preto by ju nemali takéto stanoviská zaväzovať

-

alebo podľa úst. zák. č. 254/2006 – výbor NR SR na preskúmanie rozhodnutí národného
bezpečnostného úradu – je tu problém s charakteristikou výborov NR danou Ústavou SR,
tu sa im nepripisuje kvázisúdna právomoc ako v ústavnom zákone

Ústavný vývoj:

Starý federálny zákon predpokladal, že budú existovať ústavy aj jed. štátov v rámci federácie, avšak
voľby vtedy vyhralo HZDS („do troch mesiacov vám dáme ústavu“) – prehodnotili sa návrhy a došlo
k vytvoreniu návrhu ústavy SR (nebolo však stále jasné, či pôjde o ústavu samostatného štátu).

Ústavné zákony, kt. priamo novelizovali ústavu (priamo menia znenie ústavy a platí ústava v novom
znení):

-

úst. zák. č. 244/1998 – stručná novelizácia, dotýkala sa 2 otázok (vtedy ale hrozila
ústavná kríza):
1. riešenie otázky koľko poslancov môže predložiť návrh na kandidáta pre prezidenta –

dospeli k názoru, že 8 poslancov

2. otázka zastupovania prezidenta – keď úrad nie je obsadený, robí to vláda SR, ale

existovali nezastupiteľné právomoci prezidenta (odvolávanie vlády) – rozdelilo sa do
rúk vlády a predsedu NR SR

-

úst. zák. č. 9/1999 – (v r. 1997 petičná akcia – na priamu voľbu prezidenta, ale
referendum bolo zmarené) zaviedla sa súčasne platná zmena voľby prezidenta, volia ho
občania priamo; riešili sa aj ďalšie otázky – právomoci prezidanta

-

úst. zák. č. 90/2001 – (prebehla tiež v tom istom období) to bola rozsiahla novelizácia,
takmer 40% textu