Základy teórie ústavy-2.prednáška

2.PREDNÁŠKA

24.2.2017

Klasifikácia/typológia ústav
-každá ústava je svojím obsahom jedinečná/ na obsah vplýva ten, kto ju píše- obsah je
objektívny
-v konkrétnom politickom prostredí vznikajú jednotlivé ústavy
-každú ústavu možno preskúmavať izolovane, alebo v porovnaní s inými ústavami
(objektívne)
-poznáme univerzálne klasifikačné kritéria, podľa ktorých hodnotíme ústavy (tieto kritéria sú
všeobecne akceptovateľné)
-teda pola týchto kritérií existujú jednotlivé typológie ÚSTAV:
(*väčšina kritérií majú formálno-právny charakter; niektoré majú aj obsahový charakter)

1.klasifikačné kritérium rozdeľuje ústavy na:
A- a) písané a b)nepísané
(najstaršie kritérium, ktoré ale v súčasnosti odchádza do úzadia)
A
a)Písaná ústava- pozostáva z 1 alebo viacerých právnych aktov ústavodarného orgánu,teda
parlamentu
b)Nepísaná ústava- nevnímame to ako nie neexistovanie v písanej forme, Ale ide o pohľad,
že ústavná teória je obsiahnutá vo viacerých druhov práva (napr. Veľká Británia- typická pre
nepísanú ústavu+ štáty arabského sveta= typické, kdežto súčasť ústavy je aj KORÁN)

B-a) monolegálne(kodifikované) a b) polylegálne ( nekodifikovaná)

B
a)monolegálne(kodifikované)- ak je ústavná teória premietnutá do jedného právneho
dokumentu/
*dominancie- MONOLEGÁLNYCH vo svete
b)polylegálna ( nekodifikovaná)- ústavu tvorí viacero právnych dokumentov
-jej problém je=
1) aký je medzi nimi vzťah medzi tými dokumentmi( sú formálne i obsahovo rovnocenné?
Prečo je jednej dokument významnejší ako druhý?
2.) ak existuje obsahový rozpor medzi dvoma dokumentmi ( toto je predmetom ústavného
sporu)

-monolegálna ústava- SR, CZ, Rakúsko....
C) tuhé (rigídne) a pružné (flexibilné)
-hitoricky jedno z najstarších členení ( koniec 18.stor

Ad A: Tuhá = hovoríme vtedy, ak jej zmena alebo doplnenia sa vyžaduje zložitejšia
procedúra ako zmena bežných zákonov
*Dominancia rigídnych ústav
Z hľadiska stupňa rigidity sú medzi nimi rozdiely=

1) Najnižším stupňom R- požiadavka počtu hlasov na schválenie ústavnej zmeny

!!! Slovenská ústava je najmenej rigídna zo všetkých štátov EU!!!

-niektoré ústavy vyžadujú pre svoju zmenu- REFERNDUM (ústavná zmena, korá bola
schválaná v parlaente je potrebné, aby bola potvrdená ľudom skrz referenda)
A ) Obligatórne Referendum
B) Fakultatívne Referendum – len vtedy je, ak to navrhnú poslanci
Niektoré štáty majú zavedené,že -potvrdenie ústavnej zmeny ľudom- len napr. pre
najdôležitejšie ústavné zmeny (PL, RUSKO,Rakúsko- Základné Práva a Slobody...)

2) Už schválená zmena- musí byť potvrdená 2.hlasovaním v ústavodarnom orgáne –

(potvrdenie ústavnej zmeny až parlamentom iného zloženia)
-2.hlasovania=Škandinávske krajiny, ale aj Portugalsko, Holandsko, Belgicko- z tohto
pohľadu má BEL. najrigídnejšiu ústavu ( stačí len návrh, potom sa rozpustí parlament
a konajú sa voľby)-

Zabezpečenie stability ústavy= ústava priamo vyjadruje, že určité časti ústavy sú
nezmeniteľné= ( pojem KLAUZULA VEČNOSTI) – CZ, Taliansko, France,
Spolková republika Nemecka....

Rigidita- stability ústavy ( je potrebná pre ústavu toho, ktorého štátu)

Faktory, ktoré ovplyvňujú stabilitu ústavy:

1) Spoločensko-politické sily
2) Úroveň politickej a právnej kulúry ( ak je nízka táto kultúra, potom sa dejú zmeny tak

často, ako je to napr. u nás)

3) Vecný rozsah ústavnej úpravy ( okruh spol. vzťahov, ktoré ústava upravuje/ upravuje

základ. spoločenské vzťahy, ale názor na to, ktoré to sú, tie zákl.vzťahy je rozdielny)
-ak je rozsahom väčšia, tým je potom väčšia potreba zmeny

4) Kvalita ústavy
5) Interpretačná a právno aplikačná činnosť ústavných orgánov

(ak majú súd. Orgány vysokú autoritu, potreba zmien nie je tak nevyhnutná, problémy
sa odstraňujú skrz interpretačnej činnosti Najvyššieho súdu* teda mení ich
interpretačne alebo nie legislatívne)

Ad. B : pružná- ku ktorej zmenám alebo doplneniam postačujú rovnaké podmienky ako pri
zmenách a doplneniach bežných zákonov ( ústava VB- je zároveň felixibilná, keďže je
nepísaná, alebo flexibilná ústava: napr. štát IZRAEL)

D: ústavy v

materiálnom a

formálnom zmysle slova

Ústavná matéria- okruh spol. vzťahov ktoré majú zásadný význam a existuje zhoda medzi
pol. elitami ale aj odborníkmi v tom, že by mali byť upravené v ústave
-o obsahom ústavy vždy rozhodujú jej tvorcovia

Materiálny zmysel slova ústavy
=všetky Pravne dokumenty, ktoré regulujú ústavnú matériu, bez ohľadu na to, akú majú formu
-právne predpisy nižšej právnej sily
Formálnom zmysle slova ústavy-
-všetky právne dokumenty s najvyššou právnou silou, ale bez ohľadu na ich obsah
(zloženie poradných orgánov- čo je absurdita, aby toto bolo v ústave- ale SVK máme



Ideál: ak MZS ústavy je splynuté s FZS ústavy

E. Právne a faktické členenie ústavy
Sociologické členenie- pravidlá výkonu verejnej moci v každom štáte
Právna- pravidlá fungovania verejnej moci sú upravené len v právnych pravidlách
Faktická – sú upravené aj v iných ako len v Právnych pravidlách ( napr. KORÁN a podľa
neho sa všetko riadi)

-

Toto rozdelenie je určitou fikciou ( mimoprávne pravidlá sú important part)

F. Reálne a fiktívne ústavy
*Karl Lvenštajn ( normatívne, nominalisticke, semantické ústavy)

Normatívne- funkčné, ich normy sa reálne uplatňujú v živote
(oblek sluší a sa aj nosí; oblek=ústava)
Nominalistické – oblek visí v skrini a až ľud vyrastie, bude sa tento oblek nosiť)
(úroveň pol a právnej kultúry je tak nízka, že sa tá ústava neaplikuje
Sémantické- oblek nie je skutočným druhom ošatenia, len maškarádou( formálne má štát
dokument označený ako ústava, ale nespĺňa kvalitatívne kritéria aby mohol byť považovaný
za reálnu ústavu a slúži ako zásterka pol. režimu)

Ad.A=Reálna ústava- keď sa výkon verejnej moci v štáte reálne uskutočňuje tak, ako je to
napísané v ústave
Ad.B=Fiktívna ústava- ak sa verejná moc vykonáva inak ako je to napísané v ústave (ú
ústava je teda len fikcia/ POZOR!- rozlišovať mieru fiktívnosti!

G. Revolučné ,dohodnuté a oktrojované ústavy
Revolučné- boli prijaté bezprostredne po mocenských prevratoch, nositeľ pol. zmeny sa snaží
okamžite fixovať svoje mocenské postavenie prijatím svojej ústavy
-ich slabinou, týchto ústav- nízka stabilita / riziko je aj rýchle tempo prípravy ústavy
v revolučnom čase
Dohodnuté- proces prípravy je dlhodobý, dohodnutý, na príprave sa podieľajú všetky
kľúčové politické sily= záruka kvality a stability (ústava Talianska, 1947)
Oktrojované-

H. Pôvodné a odvodené ústavy
Pôvodné- v nich je niečo nové, sú prejavom novej ústavo- právnej doktríny, nový model
mocenských vzťahov je v nich obsiahnutý/ ony sú nové svojím duchom/ sú akoby VZORY
pre tvorbu iných ústav / sú to také ústavy, z ktorých sa opisuje vlastne
(ústava USA-1.krát zavedený systém deľby moci, federatívne usporiadanie, 1831-ústava
Belgicka=vzor pre 19.stor; 1791- 1.France ústava, 1875- ústava 3.frac. republiky= vzor pre
prijímanie ústav, 1936- ústava ZSSR; 1949- ústava SRN ( vzor z pohľadu klauzuly večnosti)
Odvodené- neprináša nič nové, opakuje len z ústav iných krajín, preberá ústavné úpravy
-zväčša majú vlastne ústavy odvodené

I.

Demokratické a autokratické ústavy

Demokratická ústava-
Autokratické ústavy- negatívny podtón

-

Toto členenie nemožno oprieť o právne kritéria, ale o členenie z hľadiska politológie
a sociológie= a potom sa to prenáša do ústavnej teórie

ZNAKY POLITOLÓGIE: pre demokratický typ ústavy
(základné hodnoty a spoločné ústavné princípy)
a)princíp zvrchovanosti ľudu
b) princíp väčšiny
c)princíp reprezentatívnej demokracie
d) princíp obmedzenej vlády a ochrany menšín
e)princíp deľby moci
f) princíp nedotknuteľnosti ZPaS

g)časové obmedzenie mocenských funkcií- ,,vláda na čas!,,

h) princíp materiálneho právneho štátu

J. Členenie ústav z hľadiska formy vlády
-podľa jednotlivých foriem vlády sa formujú aj ústavné modely
-neskôr riešenie na prednáškach

G.Federatívnych/spolkových a unitárnych štátov
Federácia/spolkový štát- podrobné premietnutie rozdelenia kompetencií

Ústavy 4.generácie=
-(2.polovica 20.stor)
-Reakcia na negatívne skúsenosti z prechádzajúceho obdobia ( najmú nástup fašistických síl
v Európe)
-koncepcia prirodzen. práva ( nie len práva deklarovať, ale aj práva chrániť)
- na rozdiel od 3- tieto sú hodnotové,hodnotovo založené- žiaden štátn orgán nmôže konať
a rozhodovť svojvoľn.

(Základný zákon SRN= vzor, aj ústava Talianskej republiky=úprava hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych práv,1946=ústava Japonska)
-1958-ústava 5.francúzskej rep= ústavný vzor poloprezidentskej formy vlády
70-te roky- ústavy, ktoré boli porážkou režimov
Demokratické ústavy- práve po páde režimu! / SRN- vzor podstatný pre SVK

Základné právne vlastnosti ústavy

a- Obsah (Osobitný predmet regulácie)
b- Špecifické právne vlastnosti

Ústava vz. Ostatné právne dokumenty: (str.64)

Špecifické označenie ústavy- formálno právny znak, plní len identifikačnú funkciu,

Najvyššia právna sila

Osobitná vnútorná štruktúra- vnútorné členenie/
*legislatívno-tehnická stránka=založený na tom, že ústava sa delí kapitoly, hlavy,
časti,§ atď.., ale aj
*ideologická(hodnotová) stránka=ústavodarca kľučové časti ústavy lokalizuje do
úvodných častí a potom pristupuje k menej kľúčovým/ logické, prehľadné
usporiadanie...
PREAMBULY-osobitné časti ústavy ( majú najmä interpretačný význam;

Osobitná procedúra schvaľovania (pre rigídne ústavy)

Osobitný charakter ústavných foriem

Osobitná forma ochrany ústavy

Osobitné formy realizáce ústavy