Základy teórie ústavy-1.prednáška

1.hodina (17.2.17)

28.4. alebo po tomto dátume bude zápočet

Kľúčové pojmy

= ústava, ústavodarná moc, konštitucionalizmus

Ústava

-

lat. constitutio – schopnosť zriaďovať, vytvoriť organizovaný systém

-

ústavou sa zaoberá aj politológia a sociológia

-

od druhej polovice 20.stor – ústava je považovaná za najvyšší zákon štátu

-

ústava môže byť chápaná ako =

a) iuristický prístup - dokument = ústava je predovšetkým právny dokument, základný zákon štátu + niekto kladie dôraz na

obsah, niekto na matérie

b) sociologický prístup – faktické fungovanie = zaužívaný prístup v angloamerickej oblasti; VB – dodnes neexistuje písaná

ústava; USA – ústava stará 230 rokov, v priebehu období sa rôzne vykladala, living constitution – živá ústava;
ústava ako súhrn rôznych pravidiel (právne aj mimoprávne), podľa ktorých sa reálne vykonáva verejná moc v tom ktorom
štáte

c) zmiešaný prístup – zbližovanie dvoch predchádzajúcich prístupov

ústava – tvorí základ právneho poriadku štátu – vzťahy s inými štátmi aj vo vnútri štátu atď.

Ústavodarná moc
John Locke, Montesquie; - aby sa moc nezneužívala zaviedlo sa delenie moci – trojdelenie moci = Z,V,S

-

stojí nad všetkými mocami (nad Z,V,S mocou)

-

Emanuel Jozef Saies – myšleinka – treba rozlišovať medzi konštitucionálnou mocou a mocou od nej odvodenou
konštitucionálna moc = ústavodarná moc – zvrchované neobmedzené právo nositeľa moci – konštituovať štát a prijať ústavu
odvodená moc – bola konštituovaná konštitutívnou mocou – orgán

ľud - nositeľ suverenity = má právo /rozlíšenie/ ľud, ktorý vykonáva suverenitu – ten, ktorý nesie odvodenú moc danú ústavou
FR – pred prijatím ústavy – kráľ bol z Božej milosti / po prijatí ústavy bol kráľom z vôle ústavy

-

rozlišuje sa medzi originálnou a odvodenou ústavodarnou mocou (Karl Schmit)
originálna moc = ľud prijíma základné politické rozhodnutia (tvoria podstatu)

Konštitucionalizmus
= úsatvnosť; 3 významy

1. historicky sformovaný pojem – vyjadruje vládu ľudu / suveréna prostredníctvom ústavy; moc si nemôže nikto privlastniť

a moc musí byť rozdelená podľa pravidiel daných ústavou

2. reálny výkon verejnej moci – na základe bezvýhradného dodržiavania ústavy; nezávislý orgán na dodržiavanie ústavy
3. teória ústavy = obsah (napr. vyučujúci predmet)

História konštitucionalizmu

-

prvé ústavy vo svete – charty amerických osád; štát Connecticut – prvá ústava 1539 – bola prijatá americkými osadníkmi, na
nadobudnutie účinnosti, musela však byť schválená britskou korunou

-

1776 – ústava štátu Virgínia + Deklarácia práv na šťastie, slobodu a ochranu pred tyraniou = tieto dva dokumenty napĺňajú
pojem ústava = prvá ústava vôbec

-

1787 – ústava USA – platí dodnes + 27 dodatkov

-

FR – Deklarácia práv človeka a občana – dodnes súčasťou platnej FR ústavy

-

1791 – FR – prvá európska ústava

generácie ústav =

1. generácia – 18.stor – teoretický model – moc patrí ľudu – nikto si je nemôže privlastňovať – vzor od VB, USA, FR – pre

ostatné krajiny

2. generácia – 19.stor – vplyv majú politické udalosti – dominujú ústavy konštitučných monarchií – dáva sa veľký priestor

osobným slobodám; ústavy majú oktrojovaný charakter; nórska ústava 1814 – základy; ústava tretej francúzskej republiky
(dnes je to piata republika) 1875 – parlamentná forma v podobe republiky

3. generácia – ústavy do 1.sv vojny – Weimarská ústava; ústavy boli hodnotovo neutrálne – tvorili pravidla fungovania ale bez

hodnôt; zvýšenie kvality jazykového textu – normatívna právna škola; lepší právny jazyk; rozširuje priestor slobody; sociálne
a kultúrne práva; prvá polovica 19.stor – nové typy ústav – antidemokratické – prvé ústavy socialistických štátov;
Stalinistická ústava – vzor pre socialistické štáty po 2.sv vojne