zákon o zhromažďovacom práve
Stiahnuť PDF · 62 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
§ 21
Zrušujú sa
1. zákon č. 68/1951 Zb. o dobrovoľných organizáciách
a zhromaždeniach v znení neskorších predpisov, po-
kiaľ ide o dobrovoľné organizácie;
2. vyhláška Ministerstva vnútra č. 320/1951 Ú. l.
(č. 348/1951 Ú. v.) o dobrovoľných organizáciách
a zhromaždeniach v znení vyhlášky ministra vnútra
č. 158/1957 Ú. l., pokiaľ ide o dobrovoľné organizá-
cie;
3. vládne nariadenie č. 30/1939 Zb. o tvorení zvlášt-
nych združení, nepodliehajúcich platným predpisom
o združovaní, a o dozore na ne;
4. § 2 zákona č. 126/1968Zb. o niektorých prechod-
ných opatreniach na upevnenie verejného poriadku;
5. § 2 ods. 8písm. c) zákona č. 128/1970 Zb. o vymedze-
ní pôsobnosti Československej socialistickej republi-
ky vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti;
6. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 194/1988 Zb. o pôsob-
nosti federálnych ústredných orgánov štátnej správy.
§ 22
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1990.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
84
Z Á K O N
z 27. marca 1990
o zhromažďovacom práve
Federálne zhromaždenie Československej socialistic-
kej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Úvodné ustanovenia
§ 1
(1) Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.
(2) Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slo-
body prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výme-
nu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných
a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a sta-
novísk.
(3) Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj
pouličné sprievody a manifestácie.
(4) Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce
povolenie štátneho orgánu.
(5) Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 100 metrov od
budov zákonodarných zborov alebo od miest, kde tieto
zbory rokujú.
§ 2
Za zhromaždenia podľa tohto zákona sa nepovažujú:
a) zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych
orgánov upravené inými právnymi predpismi;
b) zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb;
c) iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému v § 1
ods. 2.
Zvolanie zhromaždenia
§ 3
Zhromaždenie môže zvolať občan starší ako 18rokov
alebo československá právnická osoba alebo skupina
osôb (ďalej len „zvolávateľ“).
§ 4
(1) Zhromaždenia sa musia oznamovať národnému vý-
boru (§ 16) s výnimkou:
a) zhromaždení usporadúvaných právnickými osobami
prístupných len ich členom alebo pracovníkom a me-
novite pozvaným hosťom;
b) zhromaždení usporadúvaných cirkvami alebo nábo-
ženskými spoločnosťami v kostole alebo v inej modli-
tebni, procesií, pútí a iných sprievodov a zhromaždení
slúžiacich na prejavy náboženského vyznania;
c) zhromaždení konaných v obydliach občanov;
d) zhromaždení menovite pozvaných osôb v uzavretých
priestoroch.
(2) Na zhromaždenie, ktoré podlieha oznamovacej po-
vinnosti, môže národný výbor vyslať svojho zástupcu,
ktorému je zvolávateľ povinný vytvoriť podmienky pre
riadne plnenie jeho úloh, najmä mu umožniť sledovanie
priebehu zhromaždenia a vykonanie úkonov nevyhnut-
ných na prípadné rozpustenie zhromaždenia.
(3) Národný výbor môže určiť miesto v obci, kde možno
konať zhromaždenie na účel uvedený v § 1 ods. 2 bez
oznámenia. Pritom môže určiť dobu, v ktorej sa také zhro-
maždenia nesmú konať.
Čiastka 19
Zbierka zákonov č. 83 a 84/1990
Strana 369
Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.
§ 5
(1) Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne ozná-
miť národnému výboru tak, aby národný výbor oznáme-
nie dostal aspoň 5 dní vopred. Národný výbor môže v odô-
vodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote.
Za právnickú osobu predloží oznámenie ten, kto je v tejto
veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie sa môže
predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a
pätnástou hodinou. Národný výbor vytvorí podmienky,
aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.
(2) V oznámení musí zvolávateľ uviesť:
a) účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas
začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom prie-
stranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia;
b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;
c) opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo
v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov,
ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob
ich označenia;
d) ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto,
cestu a miesto ukončenia;
e) meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvoláteľa, u
právnickej osoby jej názov a sídlo a meno, priezvisko
a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci ko-
nať v jej mene;
f) meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocne-
ný konať v zastúpení zvolávateľa.
(3) Ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom
mimo verejných priestranstiev, je zvolávateľ povinný
k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prí-
padne užívateľom pozemku.
(4) Ak sa oznámenie predloží osobne, národný výbor to
zvolávateľovi písomne potvrdí s uvedením dňa a hodiny,
keď bola oznamovacia povinnosť splnená.
(5) Ak zvolávateľ neuvedie údaje podľa odseku 2 a od-
seku 3 alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné,
národný výbor na to zvolávateľa pri osobnom predložení
oznámenia upozorní s tým, že ak tieto vady nebudú od-
stránené, nepôjde o platné oznámenie. Zvolávateľ je
oprávnený na mieste oznámenie potrebným spôsobom do-
plniť alebo upraviť. Ak bolo oznámenie predložené iným
spôsobom, národný výbor zvolávateľa na vady bezodklad-
ne písomne upozorní. Povinnosť zvolávateľa podľa odseku
1 je splnená, ak vady oznámenia boli odstránené v lehote
tam uvedenej.
§ 6
Oprávnenia a povinnosti zvolávateľa
(1) Zvolávateľ je oprávnený robiť všetky opatrenia na
zvolanie zhromaždenia. Najmä je oprávnený v súlade
s oznámeným účelom zhromaždenia osobne alebo písom-
ne alebo inak pozývať na účasť na ňom. Zvolávateľ má tiež
právo, aby pozvanie na zhromaždenie bolo vo vhodnom
čase vyhlásené miestnym rozhlasom. Národné výbory
a iné štátne orgány a organizácie podľa možností a okol-
ností poskytujú zvolávateľovi pomoc.
(2) Oprávnenie zvolávateľa podľa odseku 1 zaniká, ak
nebola platne splnená oznamovacia povinnosť podľa § 5
alebo ak bolo zhromaždenie zakázané.
(3) Ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené,
môže zvolávateľ požiadať národný výbor alebo príslušný
útvar Verejnej bezpečnosti, aby sa zhromaždeniu posky-
tla ochrana.
(4) Zvolávateľ je oprávnený vydávať priamo alebo s po-
mocou usporiadateľov účastníkom pokyny na zabezpeče-
nie riadneho priebehu zhromaždenia.
(5) Zvolávateľ je povinný
a) poskytnúť národnému výboru na jeho žiadosť súčin-
nosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu
zhromaždenia a splniť povinnosti ustanovené osobit-
nými právnymi predpismi;
b) zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadate-
ľov starších ako 18rokov;
c) riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby sa podstatne
neodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného
v oznámení;
d) dávať záväzné pokyny usporiadateľom;
e) dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatre-
nia, aby sa nenarušoval;
f) zhromaždenie ukončiť.
(6) Ak sa zvolávateľovi pri narušení pokojného priebehu
zhromaždenia nepodarí zaistiť nápravu, požiada o pot-
rebnú pomoc národný výbor alebo útvar Verejnej bezpeč-
nosti. Môže tak urobiť tiež, ak sa účastníci po ukončení
zhromaždenia pokojne nerozídu.
(7) Ak zo zhromaždenia vzíde petícia, postupuje sa pod-
ľa osobitných predpisov.1)
(8) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa primera-
ne vzťahujú aj na zhromaždenia, ktoré sa podľa § 4 nemu-
sia oznamovať.
§ 7
Povinnosti účastníkov zhromaždenia
(1) Účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny
zvolávateľa a usporiadateľov podľa § 6 a zdržať sa všetké-
ho, čo by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromažde-
nia.
(2) Po ukončení zhromaždenia sú jeho účastníci povin-
ní pokojne sa rozísť. Ak je zhromaždenie rozpustené, sú
povinní bez meškania opustiť miesto zhromaždenia. V
rozchode sa im nesmie žiadnym spôsobom brániť.
(3) Účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné
zbrane alebo výbušniny. Takisto nesmú mať pri sebe iné
predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno
z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že
sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím.
Úlohy národného výboru
§ 8
Národný výbor môže s ohľadom na miestne podmienky
alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa
zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas.
Strana 370
Zbierka zákonov č. 84/1990
Čiastka 19
1) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.
Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.
§ 9
Národný výbor môže zvolávateľovi uložiť, aby zhromaž-
denie konané vo večerných hodinách bolo ukončené tak,
aby nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja.
§ 10
(1) Národný výbor, ktorému sa zhromaždenie oznámilo,
ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval
k výzve:
a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo
iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu,
pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vy-
znanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie
nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
c) inak porušovať ústavu a zákony.
(2) Národný výbor zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak
a) sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo zá-
važné nebezpečenstvo pre ich zdravie,
b) na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr
doručeného oznámenia konať zhromaždenie a medzi
zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho ko-
nania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doru-
čené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávate-
ľov žrebovaním.
(3) Národný výbor môže zhromaždenie zakázať, ak sa
má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy
a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom oby-
vateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať
zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznáme-
ný účel zhromaždenia.
(4) Národný výbor nemôže zhromaždenie zakázať z dô-
vodov uvedených v odsekoch 2 a 3, ak zvolávateľ prijal ná-
vrh národného výboru podľa § 8.
§ 11
(1) O zákaze zhromaždenia (§ 10) alebo čase jeho ukon-
čenia (§ 9) rozhodne národný výbor bezodkladne, najne-
skôr však do troch dní od okamihu, keď dostal platné
oznámenie.
(2) Národný výbor písomné vyhotovenie rozhodnutia
vyvesí na svojej úradnej tabuli a rozhodnutie vyhlási
miestnym rozhlasom alebo iným obdobným spôsobom;
pokiaľ sa má zhromaždenie konať na území dvoch alebo
viacerých obcí, národný výbor zabezpečí, aby jeho roz-
hodnutie bolo vyhlásené v obciach, v ktorých sa zhromaž-
denie má konať. Vyvesením na úradnej tabuli je rozhod-
nutie zvolávateľovi doručené. Na žiadosť zvolávateľa mu
národný výbor vydá písomné vyhotovenie rozhodnutia.
Pokiaľ národný výbor v lehote uvedenej v odseku 1 nevy-
vesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej
tabuli, môže zvolávateľ zhromaždenie usporiadať.
(3) Proti rozhodnutiu národného výboru podľa odseku
1 môže zvolávateľ do 15 dní od doručenia podať opravný
prostriedok2) na súde, ku ktorému priloží písomné vyho-
tovenie rozhodnutia.2) Pre konanie platia obdobne usta-
novenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní
rozhodnutí iných orgánov.2) Opravný prostriedok nemá
odkladný účinok. Súd rozhodne do troch dní. Rozhodnu-
tie zruší, ak neboli dané dôvody k zákazu zhromaždenia.
Zvolávateľ je potom oprávnený zhromaždenie usporiadať
podľa pôvodného oznámenia alebo neskôr tak, aby sa
zhromaždenie uskutočnilo do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu. Ak shromaždenie usporiada v neskor-
šej dobe, upovedomí o tom národný výbor najneskôr 1
deň pred konaním zhromaždenia.
§ 12
(1) Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zá-
stupca národného výboru vyzve zvolávateľa, aby zhro-
maždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neuro-
bí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli,
oznámi zástupca národného výboru účastníkom, že zhro-
maždenie je rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne roziš-
li. Oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a
upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy
a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom
zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromažde-
nia mohli oboznámiť.
(2) Za neprítomnosti zástupcu národného výboru môže
zhromaždenie uvedené v odseku 1 rozpustiť spôsobom
tam ustanoveným aj príslušník Verejnej bezpečnosti
v službe.
(3) Zhromaždenie, ktoré sa koná bez toho, že bolo ozná-
mené podľa § 5, bude spôsobom uvedeným v odseku 1
rozpustené, ak nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho
zákaz podľa § 10 ods. 1 až 3. To platí aj pre zhromaždenia,
ktoré neboli zvolané. Zodpovednosť zvolávateľov za prie-
stupok nie je dotknutá, aj keď zhromaždenie nebolo roz-
pustené.
(4) Spôsobom uvedeným v odseku 1 sa postupuje aj
vtedy, ak zhromaždenie konané vo večerných hodinách
pokračuje aj po určenom čase ukončenia (§ 9).
(5) Zhromaždenie, ktoré bolo oznámené a nebolo zaká-
zané, môže byť spôsobom uvedeným v odseku 1 rozpuste-
né, ak sa podstatne odchýlilo od oznámeného účelu ta-
kým spôsobom, že v priebehu zhromaždenia nastali okol-
nosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz podľa § 10 ods. 1.
(6) Zhromaždenia uvedené v odseku 3 a v odseku 5
môže zástupca národného výboru rozpustiť spôsobom
ustanoveným v odseku 1, ak účastníci zhromaždenia pá-
chajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť iným
spôsobom, najmä zákrokom proti jednotlivým páchate-
ľom. V neprítomnosti zástupcu národného výboru tak
môže urobiť náčelník príslušného útvaru Verejnej bez-
pečnosti alebo veliaci príslušník.
§ 13
Proti rozpusteniu zhromaždenia môže zvolávateľ alebo
účastník zhromaždenia do 15 dní podať námietky na
súde. Súd rozhodne, či zhromaždenie bolo alebo nebolo
rozpustené v súlade so zákonom. Pre konanie platia ob-
dobne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov.2)
Čiastka 19
Zbierka zákonov č. 84/1990
Strana 371
2) Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (§ 244 – 250).
Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.
§ 14
Priestupok proti zhromažďovaciemu právu
(1) Tomu, kto zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie
bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, alebo uspo-
radúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo závažne
poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa tohto zákona,
môže byť uložená pokuta do výšky 1 000,– Kčs.
(2) Rovnaká pokuta môže byť uložená tomu, kto
a) neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa ale-
bo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo
týmto osobám bráni v plnení ich povinnosti;
b) neoprávnene sťažuje účastníkom zhromaždenia prí-
stup na zhromaždenie alebo im v tom bráni;
c) ako účatník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň
alebo výbušninu alebo iné predmety, ktorými možno
ublížiť na zdraví, a ak možno z okolností alebo z jeho
správania usudzovať, že sa majú použiť na násilie
alebo hrozbu násilím;
d) neoprávnene vnikne do zhromaždenia;
e) neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení
účelu zhromaždenia;
f) bráni účastníkom, aby sa pokojne rozišli.
(3) Inak o priestupku a jeho prejednaní platia všeobec-
né predpisy.3)
Spoločné ustanovenia
§ 15
Na zhromaždenia občanov na účel uvedený v § 1 ods. 2,
ktoré neboli zvolané (§ 5), sa vzťahujú § 1, 2, § 4 ods. 3, § 7,
§ 12 ods. 3 a 6, § 13 a 14.
§ 16
Pre konanie podľa § 11 tohto zákona platia ustanovenia
§ 3 ods. 1 až 3, § 46 , 47 a 52 zákona o správnom konaní.4)
Konanie sa považuje za začaté dňom, keď národný výbor
dostal oznámenie; účastníkom konania je zvolávateľ.
§ 17
Ak je v tomto zákone lehota určená počtom dní, rozu-
mie sa jedným dňom doba 24 hodín od udalosti, ku ktorej
sa lehota viaže.
§ 18
Verejným priestranstvom sa na účely tohto zákona ro-
zumejú pozemné komunikácie (s výnimkou neverejných
účelových komunikácií)5) ako námestia, triedy a ulice,
ako aj ďalšie priestory pod šírym nebom prístupné každé-
mu bez obmedzenia.
§ 19
Ustanovenia zákonov o mimoriadnych opatreniach
v dobe výnimočných pomerov alebo vojny a o opatreniach
proti šíreniu prenosných chorôb nie sú týmto zákonom
dotknuté.
§ 20
Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov sa dopĺňa tak, že za § 197a sa vkladá nový
§ 197b, ktorý včítane nadpisu znie:
„§ 197b
Porušenie slobody združovania a zhromažďovania
(1) Kto iného násilím alebo hrozbami obmedzuje vo vý-
kone jeho združovacieho alebo zhromažďovacieho práva,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo náprav-
ným opatrením alebo peňažným trestom.
(2) Kto sa násilím alebo hrozbami protiví poriadkovým
opatreniam zvolávateľa alebo určeným usporiadateľom
zhromaždenia, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo ná-
pravným opatrením alebo peňažitým trestom.“.
§ 21
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1. zákon č. 68/1951 Zb. o dobrovoľných organizáciách
a zhromaždeniach v znení neskorších predpisov, po-
kiaľ ide o zhromaždenia;
2. vyhláška ministra vnútra č. 320/1951 Ú. l.
(č. 348/1951 Ú.v.) o dobrovoľných organizáciách
a zhromaždeniach v znení neskorších predpisov, po-
kiaľ ide o zhromaždenia;
3. § 1 a 3 zákona č. 126/1968Zb. o niektorých prechod-
ných opatreniach na upevnenie verejného poriadku;
4. § 40 zákona č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpeč-
nosti.
§ 22
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Strana 372
Zbierka zákonov č. 84/1990
Čiastka 19
3) Zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
4) Zákon č. 71/1967 Zb.
5) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (úplné znenie č. 55/1984 Zb.).
Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky