Listina základných práv a slobôd

23

Ú S T A V N Ý Z Á K O N

z 9. januára 1991,

ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon

Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

Federálne zhromaždenie sa uznieslo na tomto ústav-

nom zákone:

§ 1

(1) Ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne

predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade
s Listinou základných práv a slobôd.

(2) Základné práva a slobody uvedené v Listine

základných práv a slobôd sú pod ochranou ústavného
súdu.

§ 2

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a zá-

kladných slobodách, ratifikované a vyhlásené Českou
a Slovenskou Federatívnou Republikou, sú na jej území
všeobecne záväzné a majú prednosť pred zákonom.

§ 3

(1) V ústave Českej republiky a v ústave Slovenskej

republiky možno základné práva a slobody rozšíriť nad
mieru upravenú Listinou základných práv a slobôd.

(2) Ustanovenia ústavných zákonov o rozdelení zá-

konodarnej pôsobnosti medzi federáciu a republiky nie
sú týmto ústavným zákonom dotknuté.

§ 4

Článok 5 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o čes-

koslovenskej federácii v znení neskorších predpisov
znie:

„(1) Štátny občan každej z oboch republík je zároveň

štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.

(2) Občan jednej republiky má na území druhej

republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako
občan tejto druhej republiky.

(3) Nikoho nemožno proti jeho vôli pozbaviť štátneho

občianstva.

(4) Zásady nadobúdania a straty štátneho občianstva

republík ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.“.

§ 5

Zrušujú sa:

1. Články 7 až 9, druhá hlava (čl. 19 až 38) a článok

98 ods. 4 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. Ústava
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení
neskorších predpisov.

2. Ústavný zákon č. 144/1968 Zb. o postavení ná-

rodností v Českej a Slovenskej Federatívnej Repub-
like.

§ 6

(1) Zákony a iné právne predpisy musia byť uvedené

do súladu s Listinou základných práv a slobôd najneskôr
do 31. decembra 1991. Týmto dňom strácajú účinnosť
ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s Listinou základných
práv a slobôd.

(2) Právomoc, ktorú čl. 8 ods. 3, 4 a 5 a čl. 12

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd zveruje súdu
alebo sudcovi, prislúcha najdlhšie do 31. decembra
1991 prokurátorovi, ak tak ustanovuje zákon.

§ 7

Tento ústavný zákon a Listina základných práv

a slobôd nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.

Strana 114

Zbierka zákonov č.

23/1991

Čiastka 6

www.zbierka.sk

Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.

L I S T I N A Z Á K L A D N Ý C H P R Á V A S L O B Ô D

Federálne zhromaždenie na základe návrhov Českej

národnej rady a Slovenskej národnej rady,

uznávajúc neporušiteľnosť prirodzených práv človeka,

práv občana a zvrchovanosť zákona,

nadväzujúc na všeobecne uznávané hodnoty ľudstva

a na demokratické a samosprávne tradície našich ná-
rodov,

nezabúdajúc na trpké skúsenosti z čias, keď ľudské

práva a základné slobody boli v našej vlasti potláčané,

vkladajúc nádeje na zabezpečenie týchto práv do

spoločného úsilia všetkých slobodných národov,

vychádzajúc z práva českého národa a slovenského

národa na sebaurčenie,

pripomínajúc svoj podiel zodpovednosti voči budúcim

generáciám za osud všetkého života na Zemi,

a vyjadrujúc vôľu, aby sa Česká a Slovenská Fe-

deratívna Republika dôstojne zaradila medzi štáty,
ktoré tieto hodnoty ctia,

uznieslo sa na tejto Listine základných práv a slobôd:

P R V Á H L A V A

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Čl. 1

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Čl. 2

(1) Štát je založený na demokratických hodnotách

a nesmie sa viazať ani na výlučnú ideológiu ani na
náboženské vyznanie.

(2) Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch

a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom
ktorý ustanoví zákon.

(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,

a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.

Čl. 3

(1) Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým

bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery
a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národ-
ného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národ-
nostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo
iného postavenia.

(2) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej

národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto
rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k od-
národňovaniu.

(3) Nikomu nemožno spôsobiť ujmu na právach

pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.

Čl. 4

(1) Povinnosti možno ukladať iba na základe zákona

a v jeho medziach a len pri zachovaní základných
práv a slobôd.

(2) Medze základných práv a slobôd možno za

podmienok ustanovených Listinou základných práv a slo-
bôd (ďalej len „Listina“) upraviť iba zákonom.

(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd

musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú
ustanovené podmienky.

(4) Pri používaní ustanovení o medziach základných

práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel.
Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než
na ktoré boli ustanovené.

D R U H Á H L A V A

ĽUDSKÉ PRÁVA A ZÁKLADNÉ SLOBODY

P r v ý o d d i e l

Základné ľudské práva a slobody

Čl. 5

Každý má spôsobilosť na práva.

Čiastka 6

Zbierka zákonov č.

23/1991

Strana 115

www.zbierka.sk

Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.

Čl. 6

(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný

ochrany už pred narodením.

(2) Nikoho nemožno zbaviť života.

(3) Trest smrti sa nepripúšťa.

(4) Porušením práv podľa tohto článku nie je, ak

bol niekto zbavený života v súvislosti s konaním, ktoré
podľa zákona nie je trestné.

Čl. 7

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených
zákonom.

(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestu.

Čl. 8

(1) Osobná sloboda je zaručená.

(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto, že nie je
schopný dodržať zmluvný záväzok.

(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu

možno zadržať iba v prípadoch ustanovených v zákone.
Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi
zadržania, vypočutá a najneskôr do 24 hodín prepustená
na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú
osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť
o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.

(4) Zatknúť obvineného možno iba na písomný

odôvodnený príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť
do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú
osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť
o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.

(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu

ustanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

(6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno

osobu prevziať alebo držať v ústavnej zdravotníckej
starostlivosti bez jej súhlasu. Také opatrenie musí byť
do 24 hodín oznámené súdu, ktorý o tomto umiestnení
rozhodne do 7 dní.

Čl. 9

(1) Nikoho nemožno podrobiť núteným prácam alebo

službám.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na:

a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone

trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim
iný trest, ktorý nahradzuje trest odňatia slobody,

b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zá-

konom namiesto povinnej vojenskej služby,

c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade

živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva,
ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové
hodnoty,

d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia,

alebo práv iných.

Čl. 10

(1) Každý má právo na zachovanie svojej ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu
mena.

(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním
údajov o svojej osobe.

Čl. 11

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah
a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

(2) Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na

zabezpečenie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného
hospodárstva a verejného záujmu smie byť iba vo
vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických
osôb; zákon môže ďalej ustanoviť, že určité veci môžu
byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb
so sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na

ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie
nad mieru ustanovenú zákonom.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníc-

keho práva je možné len vo verejnom záujme, a to
na základe zákona a za náhradu.

(5) Dane a poplatky možno ukladať len na základe

zákona.

Čl. 12

(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň

vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

(2) Domová prehliadka je prípustná len na účely

trestného konania, a to na písomný odôvodnený príkaz
sudcu. Spôsob výkonu domovej prehliadky ustanoví
zákon.

(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia môže

zákon dovoliť, len ak je to v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu života a zdravia osôb, na
ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie
závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku.
Pokiaľ sa obydlie používa aj na podnikanie alebo
vykonávanie inej hospodárskej činnosti, môže zákon
dovoliť také zásahy aj vtedy, ak je to nevyhnutné na
plnenie úloh verejnej správy.

Čl. 13

Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo

iných písomností a záznamov, či už uchovávaných
v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spô-
sobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré ustanoví

Strana 116

Zbierka zákonov č.

23/1991

Čiastka 6

www.zbierka.sk

Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.

zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných
telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Čl. 14

(1) Sloboda pohybu a pobytu je zaručená.

(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, má právo
slobodne ho opustiť.

(3) Tieto slobody možno obmedziť zákonom, ak je

to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného
poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd
iných a na vymedzených územiach aj z dôvodu ochrany
prírody.

(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na

územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Občana nemožno nútiť, aby opustil svoju vlasť.

(5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch usta-

novených zákonom.

Čl. 15

(1) Sloboda myslenia, svedomia a náboženského

vyznania je zaručená. Každý má právo zmeniť svoje
náboženstvo alebo vieru alebo byť bez náboženského
vyznania.

(2) Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby

je zaručená.

(3) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú

službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo
s jeho náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví
zákon.

Čl. 16

(1) Každý má právo slobodne prejavovať svoje ná-

boženstvo alebo vieru buď sám, alebo spoločne s inými,
súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, ná-
boženskými úkonmi alebo zachovávaním obradu.

(2) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje

záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú
svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné
inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(3) Zákon ustanoví podmienky vyučovania nábo-

ženstva na štátnych školách.

(4) Výkon týchto práv možno obmedziť zákonom,

ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku,
zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

D r u h ý o d d i e l

Politické práva

Čl. 17

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú za-

ručené.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,

písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informácie bez ohľadu na hranice štátu.

(3) Cenzúra je neprípustná.

(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť

informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia,
ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú
bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

(5) Štátne orgány a orgány územnej samosprávy

sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie
o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zá-
kon.

Čl. 18

(1) Petičné právo je zaručené; každý má právo sám

alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo
iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány
územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťaž-
nosťami.

(2) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.

(3) Petíciami nemožno vyzývať na porušovanie zá-

kladných práv a slobôd zaručených Listinou.

Čl. 19

(1) Právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené.

(2) Toto právo možno obmedziť zákonom v prípadoch

zhromaždení na verejných miestach, ak ide o opatrenia,
ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného po-
riadku, zdravia, mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť
štátu. Zhromaždenie však nemožno podmieňovať po-
volením orgánu verejnej správy.

Čl. 20

(1) Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý

má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch,
spoločnostiach a iných združeniach.

(2) Občania majú právo zakladať aj politické strany

a politické hnutia a združovať sa v nich.

(3) Výkon týchto práv možno obmedziť len v prípadoch

ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spo-
ločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu
verejnej bezpečnosti a verejného poriadku, predchádza-
nie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd
iných.

(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj iné

združenia sú oddelené od štátu.

Čl. 21

(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich
zástupcov.

(2) Voľby sa musia konať v lehotách, ktoré nepre-

sahujú pravidelné volebné obdobia ustanovené zákonom.

(3) Volebné právo je všeobecné a rovné a vykonáva

Čiastka 6

Zbierka zákonov č.

23/1991

Strana 117

www.zbierka.sk

Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.

sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného
práva ustanoví zákon.

(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

Čl. 22

Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd

a jej výklad a požívanie musí umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoloč-
nosti.

Čl. 23

Občania majú právo postaviť sa na odpor proti

každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok
ľudských práv a základných slobôd, založený Listinou,
ak je znemožnená činnosť ústavných orgánov a účinné
použitie zákonných prostriedkov.

T R E T I A H L A V A

PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH

A ETNICKÝCH MENŠÍN

Čl. 24

Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej alebo et-

nickej menšine nesmie byť nikomu na ujmu.

Čl. 25

(1) Občanom tvoriacim národnostné alebo etnické

menšiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo
spoločne s inými príslušníkmi menšiny rozvíjať vlastnú
kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich
materinskom jazyku a združovať sa v národnostných
združeniach. Podrobnosti ustanoví zákon.

(2) Občanom, ktorí patria k národnostným a et-

nickým menšinám, sa za podmienok ustanovených
zákonom zaručuje aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,

b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,

c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa

národnostných a etnických menšín.

Š T V R T Á H L A V A

HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE

A KULTÚRNE PRÁVA

Čl. 26

(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať
inú hospodársku činnosť.

(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia

na výkon určitých povolaní alebo činností.

(3) Každý má právo získavať prostriedky na svoje

životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo

nemôžu bez vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom
rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon.

(4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu pre

cudzincov.

Čl. 27

(1) Každý má právo slobodne sa združovať s inými

na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

(2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu.

Obmedzovať počet odborových organizácií je neprípustné,
rovnako ako zvýhodňovať niektoré z nich v podniku
alebo v odvetví.

(3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť

iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych
záujmov môžu byť obmedzené zákonom, ak ide o opat-
renia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo
práv a slobôd iných.

(4) Právo na štrajk je zaručené za podmienok

ustanovených zákonom; toto právo neprislúcha sudcom,
prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a prísluš-
níkom bezpečnostných zborov.

Čl. 28

Zamestnanci majú právo na spravodlivú odmenu

za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky. Podro-
bnosti ustanoví zákon.

Čl. 29

(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté

majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na
osobitné pracovné podmienky.

(2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú

právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch
a na pomoc pri príprave na povolanie.

(3) Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 30

(1) Občania majú právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu,
ako aj pri strate živiteľa.

(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na

takú pomoc, aká je nevyhnutná na zabezpečenie zá-
kladných životných podmienok.

(3) Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 31

Každý má právo na ochranu zdravia. Občania majú

na základe verejného poistenia právo na bezplatnú
zdravotnícku starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky
za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Čl. 32

(1) Rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.

Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená.

Strana 118

Zbierka zákonov č.

23/1991

Čiastka 6

www.zbierka.sk

Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.

(2) Žene v tehotenstve je zaručená osobitná sta-

rostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpove-
dajúce pracovné podmienky.

(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú

rovnaké práva.

(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a sta-
rostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté
deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba roz-
hodnutím súdu na základe zákona.

(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na

pomoc štátu.

(6) Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 33

(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka

je povinná po dobu, ktorú ustanoví zákon.

(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie

v základných a stredných školách, podľa schopností
občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách.

(3) Zriaďovať iné školy než štátne a vyučovať na

nich možno len za podmienok ustanovených zákonom;
na takých školách možno poskytovať vzdelanie za
odplatu.

(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú

občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.

Čl. 34

(1) Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti sú

chránené zákonom.

(2) Právo na prístup ku kultúrnemu bohatstvu je

zaručené za podmienok ustanovených zákonom.

Čl. 35

(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.

(2) Každý má právo na včasné a úplné informácie

o stave životného prostredia a prírodných zdrojov.

(3) Nikto nesmie pri výkone svojich práv ohrozovať

ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje,
druhové bohatstvo prírody a kultúrne pamiatky nad
mieru ustanovenú zákonom.

P I A T A H L A V A

PRÁVO NA SÚDNU

A INÚ PRÁVNU OCHRANU

Čl. 36

(1) Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v ur-
čených prípadoch na inom orgáne.

(2) Kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia,
ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však

nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd podľa Listiny.

(3) Každý má právo na náhradu škody, ktorú mu

spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny
úradný postup.

(4) Podmienky a podrobnosti upravuje zákon.

Čl. 37

(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou

spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo
blízkej osobe.

(2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi
verejnej správy, a to od začiatku konania.

(3) Všetci účastníci sú si v konaní rovní.

(4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa

vedie konanie, má právo na tlmočníka.

Čl. 38

(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

(2) Každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch
ustanovených zákonom.

Čl. 39

Iba zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným

činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach
alebo majetku možno za jeho spáchanie uložiť.

Čl. 40

(1) Iba súd rozhoduje o vine a treste za trestné

činy.

(2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie,

sa pokladá za nevinného, kým sa právoplatným od-
sudzujúcim rozsudkom súdu nevysloví jeho vina.

(3) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý

čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol
obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Ak si
obhajcu nezvolí, hoci ho podľa zákona musí mať,
ustanoví mu ho súd. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch
má obvinený právo na bezplatnú pomoc obhajcu.

(4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto

práva ho nemožno nijakým spôsobom pozbaviť.

(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, pre ktorý

bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod
obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriad-
nych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

(6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.

Čiastka 6

Zbierka zákonov č.

23/1991

Strana 119

www.zbierka.sk

Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.

Š I E S T A H L A V A

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Čl. 41

(1) Práv uvedených v čl. 26, čl. 27 ods. 4, čl. 28

až 31, čl. 32 ods. 1 a 3, čl. 33 a 35 Listiny sa
možno domáhať iba v medziach zákonov, ktoré tieto
ustanovenia vykonávajú.

(2) Kde sa v Listine hovorí o zákone, rozumie sa

tým zákon Federálneho zhromaždenia, ak z ústavného
rozdelenia zákonodarnej právomoci nevyplýva, že úprava
prislúcha zákonom národných rád.

Čl. 42

(1) Ak Listina používa pojem „občan“, rozumie sa

ním štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.

(2) Cudzinci požívajú v Českej a Slovenskej Fede-

ratívnej Republike ľudské práva a základné slobody
zaručené Listinou, ak nie sú priznané výslovne občanom.

(3) Pokiaľ doterajšie predpisy používajú pojem „občan“,

rozumie sa ním každý človek, ak ide o základné práva
a slobody, ktoré Listina priznáva bez ohľadu na štátne
občianstvo.

Čl. 43

Česká a Slovenská Federatívna Republika poskytuje

azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie po-
litických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu,
kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami
a slobodami.

Čl. 44

Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo

na podnikanie a inú hospodársku činnosť a právo
uvedené v čl. 20 ods. 2; zamestnancom štátnej správy
a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí, aj
právo uvedené v čl. 27 ods. 4; príslušníkom bezpeč-
nostných zborov a príslušníkom ozbrojených síl aj
práva uvedené v čl. 18, 19 a čl. 27 ods. 1 až 3, ak
súvisia s výkonom služby. Zákon môže obmedziť právo
na štrajk osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne
nevyhnutné na ochranu života a zdravia.

Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.

Strana 120

Zbierka zákonov č.

23/1991

Čiastka 6

www.zbierka.sk

Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

© IURA EDITION, spol. s r. o.