zmenkové a šekové právo

speters@stonline.sk

Systémy zmenkového práva
Zmenkové právo bolo pôvodne súčasťou systému lex mercatoria. Neskôr vznikla potreba opustiť
obyčajový charakter noriem, vznikali zákonné úpravy. Na konci 19. storočia sa vytvorili tri systémy.
1) francúzsky systém – Code de Commerce
-

považoval vzťahy zmenkovoprávne za vzťahy kauzálne – teória zmenkového krytia – príčinný vzťah
– z kauzy sa odvodzoval vznik zmenkovoprávneho vzťahu. Zmenkovoprávny vzťah kryl vzťah
obchodnoprávny.

-

obmedzená formálnosť – nebolo potrebné, aby v listine bolo použité slovo „zmenka“. Požadovala sa
doložka na rad

-

Francúzsko, Grécko, Belgicko, Turecko, Španielsko, Ekvádor, Čile, Bolívia, Kolumbia.

2) nemecké zmenkové právo (germánska oblasť zmenkového práva)
-

formálnosť, zmenková prísnosť, vyžadovalo sa slovo „zmenka“ v texte listiny. Nevyžadovalo sa, aby
bola pri mene oprávnenej osoby doložka na rad.

-

uznávalo abstraktnosť zmenky aj zmenkovoprávnych vzťahov – v listine nesmela byť uvedená žiadna
súvislosť k obchodnému právnemu vzťahu – odpútanosť zmenky od kauzálnych vzťahov, z ktorých
vznikla potreba vystaviť zmenku

-

rigor cambialis

-

Nemecko, Rakúsko (neskôr Rakúsko-Uhorsko), Bulharsko, Taliansko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko,
Portugalsko, Rusko, Japonsko

3) anglický systém
-

písaný zákon – Bills of Exchange Act 1882

-

Negotiable Instrumence Law 1896 – USA

-

málo formalizmu, zmenka nemusela byť označená slovom „zmenka“

-

Negotiable Instrumence Law bol inkorporovaný do jednotného zákonníka.

1910 – Konferencia v Haagu – I. medzinárodná kodifikačná konferencia – cieľom bolo do maximálnej
miery zjednotiť odlišnosti do jedného zákona. Bol vypracovaný predbežný projekt.
1912 – vypracovaný zmenkový poriadok – základ pre vypracovanie vládneho návrhu zmenkového
zákona uhorského, Turecko upravilo zmenky v obchodom zákonníku, v Poľsku vznikol samostatný
zmenkový zákon, zákon 1/1928 Sb. čerpal zo zmenkového poriadku.
Po prvej svetovej vojne bol vládam prednesený návrh, aby vyjadrili pripomienky.
1931 – III. konferencia v Ženeve – od polovice mája do 7. 6. – výsledkom boli tri dohovory:
1) medzinárodný dohovor O jednotnom zmenkovom zákone – príloha I. – zmenka cudzia a zmenka

vlastná, príloha II. – dávala sa možnosť signatárom použiť výrady.

2) dohovor O kolíznych normách
3) dohovor O poplatkovom práve.
Konkurujú si dva systémy: podľa ženevských dohovorov a angloamerický. Zvíťazila germánska
koncepcia.
Zásady:
-

skriptúrnosť

-

abstraktnosť (Francúzi využili výhradu – abstraktnosť bola obmedzená – teória krytia): Je vylúčené,
aby zmenka a zmenkovoprávny vzťah bol podmienený kauzou mimo zmenkového vzťahu.
Vystavenie zmenky: vznik zmenkovoprávneho vzťahu, kauza nemôže byť na zmenkovej listine
uvedená. Ak sa má použiť indosament, nemôže byť viazaný na kauzu mimo zmenky. Aval nemôže
byť viazaný na mimozmenkovú kauzu. Osoba oprávnená zo zmenky, ak realizuje výkon svojich
zmenkových práv, nemusí preukazovať zmenkovému dlžníkovi kauzu. V prípade sporu – majiteľ
zmenky, keď žaluje zo zmenky hlavného dlžníka, nie je povinný ani pred súdom preukazovať, z čoho
vzniklo jeho právo. Je nutné rozlišovať právo na zmenku (erga omnes).

-

solidárnosť