nechodím na prednáškySPOZNÁMKOVANÝ Zákon zmenkový a šekový
Stiahnuť DOC · 2,3 MBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
- 1 -
ZaŠP
Zmenkové a šekové právo
2002/2003
Zákon zmenkový a šekový
č. 191/1950 Zb.
zo dňa 20. decembra 1950
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Čl. I
ZMENKA
Pojem zmenkové právo: súhrn právnych noriem
regulujúcich a upravujúcich zmenky.
Vývoj: najskôr išlo o právo obyčajové. V rímskom práve
ešte právo zmenkové a šekové neexistovalo, pretože
ešte neexistovala zmenka.
Pre právo je charakteristické, že ide o súhrn právnych
noriem a právnych predpisov, ktoré upravujú
rovnorodú skupinu spoločenských vzťahov. Pre
zmenkové a šekové právo je charakteristické, že ide o
právne normy, ktoré upravujú zmenky a výkon
zmenkových práv a povinností, ich zachovávanie a
uplatňovanie. Ide zásadne o normy súkromného práva.
Rovnorodosť spoločenských vzťahov je kritériom, ktoré
oprávňuje považovať zmenkové a šekové právo za
odbor súkromného práva. Ide o rovnorodosť s ohľadom
na predmet (objekt), ktorým je zmenka.
Zmenka je predmetom zmenkovoprávnych vzťahov.
Zmenka nie je vec a nie je ani výlučne právo. Nie je
možné ju chápať len ako pohľadávku.
Zmenka je cenný papier.
Zmenka síce musí mať materializovanú podobu, ale
listina nemá sama osebe takú hodnotu, aby mohla byť
zmenka považovaná za vec.
Zmenka nie je len právom. Predmetom môže byť len ak
sú práva nerozlučne spojené s listinou – t.j. že listina bez
práv a práva bez listiny nemôžu existovať.
Zmenka je listinný cenný papier, v ktorom sú
inkorporované práva.
Zmenkovoprávne normy sú prevažne normy stricti iuris.
Znamená to, že ide o normy kogentné a sú spojené so
zásadou prísnosti (prísnosť noriem zmenkového a
šekového práva). Prísnosť sa prejavuje cez tzv. rigor
cambialis (cambium – zmenka). Rigor cambialis má za
následok, že v texte právnych noriem v zákone
zmenkovom a šekovom nachádzame veľké množstvo
právnych fikcií alebo nevyvrátiteľných domnienok.
Ani sudca nemá dovolenú úvahu o tom, čo je alebo nie
je zmenkou.
Prejavuje sa to aj v spôsobe interpretácie zmenky a
zmenkovoprávnych úkonov. Interpretácia je daná len
rámcom zmenkového a šekového zákona. Interpretačné
pravidlá obchodného zákonníka neprichádzajú do
úvahy. Výnimky musí dovoľovať samotný zákon.
Špecifickým znakom sú vzťahy (medzi subjektami).
Pozícia subjektov je rovnocenná, rovnovážna.
Subjektom môže byť ktokoľvek, Výnimku môže
ustanoviť osobitný zákon (napr. zákon o rozpočtových
pravidlách).
Vznik zmenkovoprávnych vzťahov:
Právnym titulom sú najmä právne úkony – prejav vôle,
ktorý je prísne formalizovaný - právny úkon jednej
osoby však nestačí na vznik zmenkovoprávneho vzťahu.
Ide zásadne o skriptívny akt. Formalizovaný je aj
vnútorne – formy určené zákonom.
Právny úkon musí byť na zmenke – na listine. (! nie
v zmenke --> náležitosť sa musí nachádzať v príslušnom
zmenkovoprávnom prehlásení – najčastejšie základné
zmenkové prehlásenie)
Prejav, na základe ktorého dochádza k vzniku právneho
vzťahu:
-
Písomnosť
: čo nie je v skriptúre – na listine
„zmenka“, nemá relevanciu z hľadiska
zmenkovoprávneho,
-
Prísnosť
-
Presnosť
: vo vyjadrovaní v texte zákona aj vo
formulovaní obsahových znakov príslušného
zmenkovoprávneho úkonu.
Zmenkovoprávne normy sa odlišujú od iných vzťahov
(obchodno-, občianskoprávnych). Právne normy
v zákone zmenkovom a šekovom vytvárajú relatívne
samostatnú sústavu. Zákon je výsledkom činnosti troch
medzinárodných konferencií – zákon č. 191/1950 Zb.
zákon zmenkový a šekový.
- 2 -
ZaŠP
Systémy zmenkového práva
Zmenkové právo bolo pôvodne súčasťou systému lex
mercatoria. Neskôr vznikla potreba opustiť obyčajový
charakter noriem, vznikali zákonné úpravy. Na konci 19.
storočia sa vytvorili tri systémy.
1) francúzsky systém – Code de Commerce
-
považoval vzťahy zmenkovoprávne za vzťahy
kauzálne – teória zmenkového krytia – príčinný
vzťah – z kauzy sa odvodzoval vznik
zmenkovoprávneho vzťahu. Zmenkovoprávny vzťah
kryl vzťah obchodnoprávny.
-
obmedzená formálnosť – nebolo potrebné, aby
v listine bolo použité slovo „zmenka“. Požadovala sa
doložka na rad
-
Francúzsko, Grécko, Belgicko, Turecko, Španielsko,
Ekvádor, Čile, Bolívia, Kolumbia.
2) nemecké zmenkové právo (germánska oblasť
zmenkového práva)
-
formálnosť, zmenková prísnosť, vyžadovalo sa slovo
„zmenka“ v texte listiny. Nevyžadovalo sa, aby bola
pri mene oprávnenej osoby doložka na rad.
-
uznávalo
abstraktnosť
zmenky
aj
zmenkovoprávnych vzťahov – v listine nesmela byť
uvedená žiadna súvislosť k obchodnému právnemu
vzťahu – odpútanosť zmenky od kauzálnych
vzťahov, z ktorých vznikla potreba vystaviť zmenku
-
rigor cambialis
-
Nemecko, Rakúsko (neskôr Rakúsko-Uhorsko),
Bulharsko, Taliansko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko,
Portugalsko, Rusko, Japonsko
3) anglický systém
-
písaný zákon – Bills of Exchange Act 1882
-
Negotiable Instrumence Law 1896 – USA
-
málo formalizmu, zmenka nemusela byť označená
slovom „zmenka“
-
Negotiable Instrumence Law bol inkorporovaný do
jednotného zákonníka.
1910 – Konferencia v Haagu – I. medzinárodná
kodifikačná konferencia – cieľom bolo do maximálnej
miery zjednotiť odlišnosti do jedného zákona. Bol
vypracovaný predbežný projekt.
1912 – vypracovaný zmenkový poriadok – základ pre
vypracovanie vládneho návrhu zmenkového zákona
uhorského, Turecko upravilo zmenky v obchodom
zákonníku, v Poľsku vznikol samostatný zmenkový
zákon, zákon 1/1928 Sb. čerpal zo zmenkového
poriadku.
Po prvej svetovej vojne bol vládam prednesený návrh,
aby vyjadrili pripomienky.
1931 – III. konferencia v Ženeve – od polovice mája do 7.
6. – výsledkom boli tri dohovory:
1) medzinárodný dohovor O jednotnom zmenkovom
zákone – príloha I. – zmenka cudzia a zmenka
vlastná, príloha II. – dávala sa možnosť signatárom
použiť výhrady.
2) dohovor O kolíznych normách
3) dohovor O poplatkovom práve.
Konkurujú si dva systémy: podľa ženevských dohovorov
a angloamerický. Zvíťazila germánska koncepcia.
Zásady:
-
skriptúrnosť
-
abstraktnosť
(Francúzi využili výhradu –
abstraktnosť bola obmedzená – teória krytia): Je
vylúčené, aby zmenka a zmenkovoprávny vzťah bol
podmienený kauzou mimo zmenkového vzťahu.
Vystavenie zmenky: vznik zmenkovoprávneho
vzťahu, kauza nemôže byť na zmenkovej listine
uvedená. Ak sa má použiť indosament, nemôže byť
viazaný na kauzu mimo zmenky. Aval nemôže byť
viazaný na mimozmenkovú kauzu. Osoba
oprávnená zo zmenky, ak realizuje výkon svojich
zmenkových práv, nemusí preukazovať
zmenkovému dlžníkovi kauzu. V prípade sporu –
majiteľ zmenky, keď žaluje zo zmenky hlavného
dlžníka, nie je povinný ani pred súdom preukazovať,
z čoho vzniklo jeho právo. Je nutné rozlišovať právo
na zmenku (erga omnes).
-
solidárnosť
Prvá časť
CUDZIA ZMENKA
Prvý diel
VYSTAVENIE A FORMA CUDZEJ ZMENKY
§ 1
Cudzia zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu
3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka);
4. údaj sročnosti;
5. údaj miesta, kde sa má platiť;
- 3 -
ZaŠP
6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
7. dátum a miesto vystavenia zmenky;
8. podpis vystaviteľa.
§ 2
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako
cudzia zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
(2) O zmenke, v ktorej nie je údaj sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
(3) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto uvedené pri mene zmenečníka je platobným miestom a
zároveň miestom bydliska zmenečníka.
(4) Ak sa v zmenke neudáva miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene
vystaviteľa.
§ 3
(1) Zmenka môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.
(2) Vo zmenke môže byť udaný ako zmenečník sám vystaviteľ.
(3) Zmenku možno vystaviť na účet tretej osoby.
§ 4
Zmenku možno urobiť sročnou u tretej osoby, a to buď v mieste bydliska zmenečníka, alebo v inom
mieste.
§ 5
(1) Vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovnaie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
(2) Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
(3) Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
§ 6
(1) Ak je zmenková suma uvedená ako slovami, tak aj číslami a ak sa tieto údaje neshodujú, platí suma
vyjadrená slovami.
(2) Ak je zmenková suma udaná niekoľko ráz slovami alebo niekoľko ráz číslami a ak sa tieto údaje
neshodujú, platí suma najmenšia.
§ 7
Ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôžu zmenečne zaväzovať, podpisy nepravé, podpisy
vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré sa na zmenku
podpísaly alebo v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných
osôb na nej podpísaných.
§ 8
Kto sa podpíše na zmenku ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať, je sám zmenečne
zaviazaný, a ak zaplatí, má tie isté práva, aké by mala osoba, za ktorú podľa svojich údajov konal. To
platí aj o zástupcovi, ktorý prekročil medze svojho oprávnenia.
§ 9
(1) Vystaviteľ zodpovedá za prijatie a za zaplatenie zmenky.
(2) Svoju zodpovednosť za prijatie môže vystaviteľ vylúčiť; každá doložka, ktorou vylúči svoju
zodpovednosť za zaplatenie, platí za nenapísanú.
§ 10
Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku
zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
- 4 -
ZaŠP
Zmenka – akákoľvek listina, na líci ktorej budú
obsiahnuté podstatné obsahové náležitosti, ktoré pre
príslušný druh zmenky predpisuje priamo zákon (zákon
zmenkový a šekový).
Zmenka cudzia:
§ 1 – 8 obligatórnych obsahových náležitostí, ktoré
nevyhnutne musia byť uvedené na líci zmenky.
Odchýlky od týchto náležitostí uvádza § 2 ods. 2 – 4.
Priamo zákon ich dovoľuje suplovať svojím znením.
1) označenie „zmenka“ musí byť pojaté do
vlastného textu listiny, odchýlka nie je
dovolená.
-
slovo „zmenka“ je nenahraditeľné
akýmkoľvek iným označením
-
slovo „zmenka“ musí byť v texte, ktorý
formuluje vystaviteľ zmenky
-
slovo „zmenka“ musí byť uvedené
v rovnakom jazyku, v akom je vlastný
text pochádzajúci od vystaviteľa. (Pri
zmenke cudzej je vlastný text príkaz
zaplatiť.)
-
ak je text zmiešaný (dva jazyky), má to
za následok non-cambium
! Zákon požaduje označenie „Zmenka“
v súvislom texte (nielen ako nadpis) !
2) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú
zmenkovú sumu
„zaplaťte za túto zmenku...“
-
vystaviteľ pri zmenke cudzej nemôže
uviesť žiadnu podmienku. Inak by
listina neplatila ako zmenka.
-
Prejavuje sa textová abstraktnosť
zmenky
-
Nedovoľuje sa závislosť na určitej
kauze
-
Pri indosamente platí podmienka za
nenapísanú, ale pri formovaní príkazu
je za následok non-cambium.
-
Určitá suma – certa pecunia –
stanovená výškou a menou.
3) meno toho, kto má platiť
-
zmenečník (zmenkovník / trasor)
(cudzia zmenka = trata – od lat. trahere
– ťahať)
-
musí to byť osoba, ktorú identifikuje
vystaviteľ. Zmenkovník nie je
zmenkovým dlžníkom. Stáva sa ním
vtedy a len vtedy, ak zmenku
akceptuje. Vtedy je priamym
zmenkovým dlžníkom. Označený musí
byť vždy, môže to byť aj osoba
vymyslená.
-
Zmenka môže obiehať bez toho, aby ju
zmenkovník akceptoval. – vystaviteľ
zmenky môže vylúčiť zodpovednosť za
akceptáciu, ale nemôže vylúčiť
zodpovednosť za zaplatenie.
4) údaj o zročnosti (dátum splatnosti): zročnosť
zmenky = dospelosť zmenky = okamih
splatnosti =/= platobný deň
-
! Z z a š. má vlastné počítanie lehôt !
-
ak na zmenke chýba dátum splatnosti,
platí právna fikcia, že zmenka je
splatná na videnie („vista zmenka“)
-
vystaviteľ môže určiť zmenku splatnou
v určitý deň (fixná zmenka)
-
môže určiť splatnosť oproti videniu.
-
Protest pre odopretie datovania – ak
odmietne napísať dátum
-
Vista zmenka lehotová – „ zaplaťte o 10
týždňov po videní“...
-
„zaplaťte 150 dní od vystavenia...“ –
deň vystavenia sa do lehoty nepočíta
5) údaj o mieste, kde sa má platiť:
-
v bydlisku / mieste podnikania
zmenkovníka; v bydlisku odlišnej
osoby.
-
Domiciliácia zmenky – osoba, u ktorej
sa má platiť, je domicil
-
Remitent – osoba, ktorej by sa peniaze
platili – odlišná od vystaviteľa alebo
vystaviteľ zmenky cudzej.
-
Ak je oprávnenou osobou sám
vystaviteľ = cudzia zmenka na vlastný
rad. „zaplaťte na môj vlastný rad...“
-
Zmenkovník a remitent nemôžu byť
identickí.
Blankozmenka (§ 10)
-
nejde o zmenku
-
je to iba skriptúra, ktorá podľa dohody o
vyplňovacom práve je vyplnená na zmenku
-
označí sa meno a podpis vystaviteľa
-
dohoda o vyplňovacom práve má
zmenkovoprávny význam
-
v postavení toho, kto vyplňuje zmenku, je
najšastejšie ten, kto bude majiteľom zmenky
-
Obsah dohody: vyplňovať je možné len
podstatné náležitosti zmenky. Obsahom je,
ktoré obligatórne náležitosti majú byť
doplnené.
-
právo patrí osobe odlišnej od vystaviteľa, ktorej
je právo určené
-
predmetom dohody nemôžu byť nepodstatné
náležitosti. Môžu byť predmetom dohody len
popri podstatných náležitostiach (napr. dohoda
o rectadoložke – vylučujúca indosáciu zmenky)
-
ak ide o vista-zmenku, nie je vylúčené
dohodnúť úročenie takejto zmenky
-
je potrebné dohodnúť, odkedy a dokedy
prislúcha osobe právo vyplniť zmenku.
- 5 -
ZaŠP
Druhý diel
INDOSAMENT
§ 11
(1) Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
(2) Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno
previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
(3) Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebo nie, na
vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej
indosovať.
§ 12
(1) Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí
za nenapísanú.
(2) Čiastočný indosament je neplatný.
(3) Ak znie indosament na majiteľa, platí za nevyplnený.
§ 13
(1) Indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať
indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
(2) V indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament
môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament).
V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na
prívesok.
§ 14
(1) Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
(2) Ak ide o blankoindosament, môže majiteľ:
a) vyplniť indosament vo svojom mene alebo v mene niekoho iného;
b) indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu;
c) odovzdať zmenku tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie zmenky.
§ 15
(1) Ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky
(2) Indosant môže zakázať ďalšiu indosáciu zmenky; v tomto prípade nezodpovedá tým, na ktorých bola
zmenka ďalej indosovaná.
§ 16
(1) O tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo
nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.
Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší
indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.
(2) Ak niekto príde o zmenku akýmkoľvek spôsobom, nie je nový majiteľ, ktorý preukáže svoje právo
spôsobom uvedeným v odseku 1, povinný zmenku vydať, okrem ak ju nadobudol zlomyseľne alebo
sa pri naadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
§ 17
Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka.
§ 18
- 6 -
ZaŠP
(1) Ak obsahuje indosament doložku „hodnota na vybranie“, „na inkaso“, „in prokúra“ alebo inú doložku
vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonať všetky práva zo zmenky, môže ju však previesť
len ďalším zmocňovacím indosamentom.
(2) Osoby zmenečne zaviazané môžu v tomto prípade robiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly
robiť indosantovi.
(3) Zmocnenie obsiahnuté v zmocňovacom indosamene nezaniká ani smrťou zmocniteľa, ani stratou jeho
spôsobilosti na právne úkonu.
§ 19
(1) Ak obsahuje indosament doložku „hodnota na zabezpečenie“, „hodnota v zálohu“ alebo inú doložku
vyjadrujúcu založenie, môže majiteľ vykonať všetky práva zo zmenky; jeho indosament má však len
účinok zmocňovacieho indosamentu.
(2) Osoby zmenečne zaviazané nemôžu robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných
vzťahoch k indosantovi, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
§ 20
(1) Indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred sročnosťou. Ale ak bola
zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament
len účinky obyčajného postúpenia.
(2) Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred
uplynutím lehoty na protest.
Indosament
1) Indosament v širšom zmysle – spája sa so
zmenkovoprávnym spôsobom prevodu zmenky
2) Indosament v užšom zmysle – samotný
zmenkovoprávny úkon.
Zmenku je možné prevádzať a inými právnymi
prevodmi (napr. pri splynutí / zlúčení spoločností,
prechod dedením, cesia, exekúcia vedená na cenné
papiere).
Základná právna úprava: § 11 - § 20 Z Z a Š,
Čl. III. § 3, Čl. III. § 1, §
43 (postih pred splatnosťou), § 47, § 50
Objekt indosovania:
-
zmenka: § 11 ods. 1 – každú zmenku je možné
previesť rubopisom. Objektom je zmenka
cudzia, podľa § 77 ods. 1 môže byť indosovaná
aj vlastná zmenka.
Objektom indosovania môže byť rovnopis zmenky aj
odpis zmenky (= surrogáta).
Zmenka môže byť predmetom indosovania, len ak je
indosabilná – každá zmenka, v ktorej sa nenachádza
záporná doložka na rad (= recta-doložka, = „doložka nie
na rad“).
Indosabilita je vylúčená, ak recta-doložku pripojí
k remitentovi vystaviteľ zmenky.
Môže byť vylúčená vo vyhlásení pochádzajúcom od
indosanta – dovtedy ale bola indosabilná. Ak recta-
doložku pripojí vystavyteľ zmenky, zákaz sa vzťahuje na
akúkoľvek ďalšiu osobu. Ak ju pripojí indosant – zákaz sa
vzťahuje len na osoby, ktoré nastupujú po indosantovi.
Na zmenke cudzej aj akceptant - § 26 ods. 2 –
modifikovaný akcept.
Indosant:
Zákon ho nedefinuje expressis verbis.
Je to osoba, ktorá zmenkovoprávnym vyhlásením
písaným na zmenke prevádza zmenku a všetky práva
v zmenke inkorporované (! Nie je prevodca svojich práv
– prevádzajú sa práva v zmenke inkorporované!)
Indosatár:
Osoba, na ktorú je zmenkovoprávnym úkonom
(indosamentom) prevádzaná zmenka a práva v nej
inkorporované. Na to, aby sa stal oprávneným
majiteľom, musí byť v písomnom vyhlásení
pochadzajúcom od indosanta formálne legitimovaný - §
16 – uvedená je v indosamente, ak indosant odovzdá
zmenku do rúk formálne legitimovaného indosatára –
v okamihu odovzdania dochádza k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k zmenke.
V indosamente sa spája zámena osôb oprávneného
majiteľa a súčasne oprávneného veriteľa. Pôvodne
oprávnený majiteľ prevádza práva na nového majiteľa
zmenky, ktorý bude označený. Na nadobudnutie
vlastníckeho práva sa vyžaduje odovzdanie.
Indosatár môže byť osoba, ktorá stála mimo
zmenkovoprávny pomer – tzv. extraneus. V postavení
indosatára môže byť aj osoba zjavná zo zmenky – napr.
vystaviteľ zmenky.
Náležitosti:
Vyžaduje sa zachovanie formy. Musí mať písomnú
formu. Musí byť napísaný na zmenke. Minimálnu
požiadavkou je podpis indosanta. Musí sa nachádzať na
rube zmenky. Mimo holého podpisu zákon neprikazuje,
kam sa má indosament umiestniť. Ak ide
- 7 -
ZaŠP
o blankoindosament – podsankciou platnosti musí byť
umiestnený na rube zmenky.
Pokračovaním rubu zmenky je aj alonž (prívesok). Ak na
opaku zmenky nie je dosť priestoru, môže byť
indosament na listine spojenej so zmenkou.
Indosament úplný môže byť aj na líci zmenky.
Indosament konkrétneho indosanta musí byť
umiestnený tak, aby bola zachovaná požiadavka
nepretržitého radu indosamentov (§ 16 Z Z a Š).
1. remitent (osoba, ktorú ako oprávnenú určil
vystaviteľ) – ak indosuje, stáva sa prvým
indosantom (... Za mňa (za nás), BAANO, k.s.,
Nitra; .............(podpis indosanta)...
Náležitosti indosamentu:
+
označenie osoby indosatára
+
označenie osoby indosanta
+
podpis osoby indosanta (alebo inej oprávnenej
osoby)
Osobitnou formou je blankoindosament
Účinky indosamentu:
a) prevodný – prevádza sa právo na zmenku a právo
zo zmenky
b) legitimačný – pri vyplnenom indosamente osoba
indosatára je osobou formálne legitimovanou. Pri
blankoindosamente je oprávnenou osobou osoba,
ktorá má zmenku v rukách
c) garančný
Zakazujúca doložka (recta doložka) – doložka „nie na
rad“:
+
zakazuje sa zmenkovoprávny prevod
+
ak sa objaví doložka – pretrhol sa rad indosamentov
Tretí diel
PRIJATIE ZMENKY
§ 21
Majiteľ zmenky alebo aj ten, kto má zmenku len v rukách, môže ju až do sročnosti predložiť
zmenečníkovi v mieste jeho bydliska na prijatie
§ 22
(1) Vystaviteľ môže v každej zmenke ustanoviť buď s určením lehoty, alebo bez neho, že zmenka sa
musí predložiť na prijatie.
(2) Vystaviteľ môže zakázať v zmenke jej predloženie na prijatie, ak nejde o zmenku splatnú u tretej
osoby alebo v inom mieste než v mieste bydliska zmenečníka, alebo ktorá je vystavená na určitý čas
po videní.
(3) Vystaviteľ môže tiež usatvoviť, že zmenku neslobodno predložiť na prijatie pred určitým dňom.
(4) Ak vystaviteľ nezakáže predložiť zmenku na prijatie, môže každý indosant buď s určením lehoty,
alebo bez neho ustanoviť, že zmenka sa musí predložiť na prijatie.
§ 23
(1) Zmenka vystavená na určitý čas po videní musí sa predložiť na prijatie do jedného roku od dáta
vystavenia.
(2) Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu
(3) Indosanti môžu skrátiť tieto lehoty.
§ 24
- 8 -
ZaŠP
(1) Zmenečník môže žiadať, aby predloženie zmenky na prijatie sa ešte opakovalo v deň nasledujúci po
prvom predložení. Účastníci len vtedy sa môžu dovolávať toho, že tejto žiadosti sa nevyhovelo, ak
bola poznačená v proteste.
(2) Majiteľ nie je povinný zmenku, predloženú na prijatie, ponechať v rukách zmenečníka.
§ 25
(1) Prijatie sa píše na zmenku. Vyjadruje sa slovom „prijaté“ alebo iným slovom rovnakého významu;
podpíše ho zmenečník. Holý podpis zmenečníka na líci zmenky platí za prijatie.
(2) Ak je zmenka sročná v určitý čas po videní alebo ak ju treba podľa osobitnej doložky predložiť na
prijatie v určenej lehote, musí sa prijatie datovať dňom, ktorého sa stalo, okrem ak majiteľ žiada, aby
sa uviedol deň predloženia. Ak nie je prijatie datované, musí majiteľ, aby si zachoval svoje postihové
práva proti indosantom a vystaviteľovi, dať toto opomenutie zistiť včas protestom.
§ 26
(1) Prijatie musí byť bezpodmienečné; zmenečník ho však môže obmedziť na časť zmenkovej sumy.
(2) Ak sa odchyľuje prijatie od obsahu zmenky inak, rovná sa to odopretiu prijatia. Ale prijímateľ je
zaviazaný podľa obsahu svojho prijatia.
§ 27
(1) Ak udá vystaviteľ vo zmenke ako platobné miesto iné miesto než miesto bydliska zmnečníka, a
neoznačí tretiu osobu, u ktorej sa má platiť, môže túto osobu označiť zmenečník pri prijatí. Ak to
neurobí, platí, že sa prijímateľ sám zaviazal zaplatiť v platobnom mieste.
(2) Ak je zmenka splatná v bydlisku zmenečníka, môže zmenečník v prijatí udať adresu v tom mieste,
kde sa má platiť.
§ 28
(1) Prijatím sa zmenečník zaväzuje zaplatiť zmenku pri sročnosti.
(2) Ak nie je zmenka zaplatená, má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo
zmenky na všetko, čo možno žiadať podľa §§ 48 a 49.
§ 29
(1) Ak prečiarkne zmenečník svoje prijatie napísané na zmenku, skôr než ju vráti, platí, že prijatie
odoprel. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že prečiarknutie sa stalo pred vrátením zmenky.
(2) Ale ak zmenečník písomne oznámi prijatie zmenky majiteľovi alebo ktorejkoľvek osobe, ktorá sa na
zmenku podpísala, je im zaviazaný podľa obsahu svojho prijatia.
Akcept
Zmenka, hoci nebude akceptovaná, môže byť daná do obehu.
Akceptácia sa vzťahuje len na zmenku cudziu.
Zmenkoví dlžníci
Vlastná zmenka: vystaviteľ zmenky
1) vystaviteľ traty (cudzej zmenky)
Cudzia zmenka:
akceptant zmenky
2) indosanti
+
3) avalisti vystaviteľa alebo indosantov
Ich AVALISTI
4) akceptant pre česť (príp. platiteľ pre česť)
Obligatórnou náležitosťou je údaj osoby, ktorej
vystaviteľ zmenky cudzej prikazuje, aby platila
(zmenkovník = zmenečník).
Nikto nemôže zmenkovníka prinútiť, aby zmenku prijal
(- vôľové rozhodnutie stať sa hlavným zmenkovým
dlžníkom).
Do okamihu prijatia zmenky pozícia osoby uvedenej
vystaviteľom nemá žiaden význam (povinnosti). Až keď
vykoná zmenkovoprávne vyhlásenie na zmenke, stáva
sa z osoby hlavný zmenkový dlžník.
Zaväzuje sa k tomu, aby v čase splatnosti aktuálny
vlastník žiadal zaplatenie nominále aj s úrokom (ak ide
VEDĽAJŠÍ zmenkoví dlžníci
HLAVNÍ zmenkoví dlžníci
- 9 -
ZaŠP
o vista-zmenku). Inak sa zaväzuje, že zaplatí určitú sumu
určenú v zmenke oprávnenému majiteľovi pri zročnosti.
Povinnosť zaplatiť podľa § 48 sem nepatrí.
Zmenku na akceptáciu môže predkladať majiteľ zmenky
(§ 16). Aj akákoľvek iná osoba, ktorá má zmenku
v rukách (napr. záložný veriteľ, správca cenných
papierov, prokúraindosatár, mandatár...)
Zmenkovník nie je povinný skúmať formálnu legitimáciu
predkladateľa – rozdiel oproti predloženiu na platenie.
Zmenka sa musí predložiť na prijatie osobe, ktorá je na
líci zmenky uvedená ako zmenkovník. Ak je uvedený
domiciliát, neznamená to, že sa má domiciliátovi
predložiť na akceptáciu – musí sa predložiť
zmenkovníkov. Výnimkou je vista-zmenka
domiciliovaná.
Zmenku je potrebné predložiť v bydlisku zmenkovníka.
Pri právnických osobách sa má na mysli sídlo osoby. Je
potrebné rozlišovať, či ide o podnikateľov (§ 87 –
zmenkovoprávne úkony podnikateľov sa majú stať na
mieste, kde osoba prevádzkuje podnik).
Treba predložiť zmenku v bydlisku uvedenom na
zmenke. Ak zistí ten, kto má zmenku v rukách, že osoba
na adrese nebýva (nesídli) – podáva protest do vetra.
Protestový orgán: notár, súd, obecný úrad. Protestový
orgán musí pátrať po skutočnom bydlisku zmenkovníka.
Ak je identita zachovaná, odovzdá sa zmenka osobe,
ktorá má vykonať akcept (fyzická osoba, štatutárny
orgán, právnická osoba).
Ak došlo medzičasom k pozbaveniu spôsobilosti
(obmedzeniu spôsobilosti), zákonný zástupca môže
(nemusí) urobiť akceptáciu. Pri právnickej osobe to
môže byť zákonný zástupca, pri fyzickej osobe aj pri
právnickej osobe to môže byť aj zmluvný zástupca.
Zmenka môže byť predložená na akcept kedykoľvek od
vystavenia do splatnosti. Vystaviteľ cudzej zmenky môže
prikázať preloženie zmenky na prijatie. Vystaviteľ
zmenky môže zakázať predloženie zmenky na prijatie.
To neprichádza do úvahy pri vista zmenke a pri
domicilovanej zmenke.
Vystaviteľ cudzej zmenky môže časovo obmedziť dobu,
kedy zmenka nesmie byť predložená na akceptáciu.
Časové obmedzenie môže uviesť aj indosant – ak je
zmenka ešte pred akceptáciou daná do obehu a časové
obmedzenie už nepochádza od vystaviteľa.
Štvrtý diel
ZMENEČNÉ RUČENIE
§ 30
(1) Zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením
(2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.
§ 31
(1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok
(2) Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho
podpíše.
(3) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis
zmenečníka alebo vystaviteľa.
(4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.
§ 32
(1) Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
(2) Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného
dôvodu než pre vadu formy.
(3) Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a
proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.
Piaty diel
SROČNOSŤ ZMENKY
§ 33
(1) Zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.
(2) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.
- 10 -
ZaŠP
§ 34
(1) Zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta
vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty
skrátiť.
(2) Vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na platenie pred určitým
dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto dňa.
§ 35
(1) Sročnosť zmenky vystavenej na určitý čas po videní spravuje sa dátom prijatia alebo dátom protestu.
(2) Ak nebol urobený protest, platí voči prijímateľovi, že nedatované prijatie sa stalo posledného dňa
lehoty určenej na predloženie zmenky na prijatie.
§ 36
(1) Zmenka vystavená na jeden mesiac alebo na niekoľko mesiacov po dáte vystavenia alebo po videní je
sročná shodného dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť. Ak niet v mesiaci takého dňa, je zmenka sročná
v posledný deň tohto mesiaca.
(2) Ak je zmenka vystavená na jeden a pol mesiaca alebo na niekoľko mesiacov a pol mesiaca po dáte
vystavenia alebo po videní, počítajú sa najprv celé mesiace.
(3) Ak je sročnosť určená na začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo
posledný deň tohto mesiaca.
(4) Výrazy „osem dní“ alebo „pätnásť dní“ neznamenajú jeden alebo dva týždne, ale celých osem alebo
pätnásť dní.
(5) Výrazom „pol mesiaca“ sa rozumie pätnásť dní.
§ 37
(1) Ak je zmenka sročná určitého dňa v mieste, ktorého kalendár sa líši od kalendára miesta, kde bola
vystavená, platí pre deň sročnosti kalendár platobného miesta.
(2) Ak sa líši kalendár miesta vystavenia od kalendára platobného miesta, prepočíta sa pri zmenke sročnej
v určitý čas po dáte vystavenia deň vystavenia na deň, ktorý sa s ním shoduje podľa kalendára
platobného miesta , a takto sa určí deň sročnosti.
(3) Lehoty na predloženie zmeniek počítajú sa podľa usanovení odseku 2.
(4) Ustanovenia tohto článku nemožno použiť, ak vyplýva z doložky na zmenke alebo z iných údajov na
nej, že tu bol úmysel vec upraviť odchylne.
Štiesty diel
PLATENIE
§ 38
(1) Zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ
predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.
(2) Predloženie zmenky odúčtovni rovná sa jej predloženiu na platenie.
§ 39
(1) Zmenečník môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením
majiteľa o platení.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Pri čiastočnom platení môže sa zmenečník domáhať, aby sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby
sa mu o ňom vydalo potvrdenie.
§ 40
(1) Majiteľ zmenky nie je povinný prijať platenie pred sročnosťou.
(2) Zmenečník, ktorý platí pred sročnosťou, koná na vlastné nebezpečenstvo.
- 11 -
ZaŠP
(3) Kto platí pri sročnosti, oslobodzuje sa od svojho záväzku, ak len nekoná podvodne alebo ak mu
nemožno pričítať hrubú nedbanlivosť. Je povinný skúmať správnosť poradia indosamentov, nie však
podpisy indosantov.
§ 41
(1) Ak znie zmenka na menu, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno zmenkovú sumu zaplatiť
v tuzemskej mene podľa hodnoty, ktorú ma v deň sročnosti. Ak je dlžník v omeškaní s platením,
môže majiteľ voliť, či sa má zmenková suma zaplatiť v tuzemskej mene podľa kurzu v deň sročnosti
alebo podľa kurzu v deň platobný.
(2) Hodnota cudzej meny sa určí podľa zvyklostí platobného miesta. Vystaviteľ môže však ustanoviť, že
sa má platiť podľa kurzu určeného vo zmenke.
(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nemožno použiť, ak ustanovil vystaviteľ platenie v určitej
mene (doložka o efektívnom platení v cudzej mene).
(4) Ak je zmenková suma udaná druhom peňazí, ktorý má rovnaké označenie, ale rozličnú hodnotu
v štáte vystavenia a v štáte platenia, predpokladá sa, že sa tým rozumie druh peňazí platobného
miesta.
§ 42
Ak sa zmenka nepredloží na platenie v lehote určenej v § 38, môže každý dlžník složiť zmenkovú sumu
na príslušnom súde na náklad a nebezpečenstvo majiteľa.
Zmenkové plnenie
Zmenkové plnenie vo vlastnom slova zmysle je
zmenkové platenie.
Priame platenie – majiteľ zmenky bude oprávnený
požadovať za podmienok určených v zákone platenie od
hlavného zmenkového dlžníka.
Ak niet hlavného dlžníka (cudzia zmenka, ktorá nebola
akceptovaná) alebo ak odmietne platenie (= nepriame
platenie) – za podmienok stanovených zákonom je
majiteľ oprávnený požadovať platenie od nepriamych
(regresných) dlžníkov.
Objekt (predmet) plnenia – určitá peňažná suma (§ 1 a
§ 75) – takzvané zmenkové nominále – peňažná suma
uvedená na líci zmenky v určitej sume a v určitej mene.
Vystaviteľ rozhoduje, na akú sumu a menu znie zmenka.
Vystaviteľ môže v záujme jasnosti využiť doložku, aby
bola suma vyplatená v presne určenej mene – doložka
o efektívnom platení (od vystaviteľa, umiestni ju
kdekoľvek nad svoj podpis). (Pod sumou je uvedené
„plaťte efektívne“ – vždy je potrebné platiť v tej mene,
ktorú určil vystaviteľ.)
Ak mena nie je v konkrétnom mieste v obehu, musí
dlžník platiť v tuzemskej mene, podľa kurzu, aký má
mena v mieste platenia v čase splatnosti zmenky.
Ak je dlžník v omeškaní, právo voľby má majiteľ. Má len
právo voľby medzi kurzom v čase splatnosti a kurzom
v deň platobný.
Vista-zmenka a vista-zmenka lehotová môžu byť
úročené. Úroková miera musí byť na zmenke.
Môže vzniknúť prípad, kedy nastane právo na platenie
pred splatnosťou – majiteľ môže ďalej požadovať 6%
úrok zo zmenkovej sumy, trovy protestu a trovy podaní
spojených s notifikáciou o proteste a odmenu vo výške
1/3% zo zmenkovej sumy. Tieto zložky tvoria zmenkový
obnos (=/= zmenková suma).
Doba, kedy je majiteľ zmenky oprávnený požadovať
platenie:
-
len pri zročnosti zmenky
výnimka: prípad, kedy môže nastúpiť postih podľa §
43 zákona.
§ 38: rozlišujeme
-
vista-zmenku (splatná pri predložení)
-
vista-zmenku lehotovú (splatná určitý čas po
predložení)
-
dato-zmenku (splatná určitý čas po dátume
vystavenia)
-
fixnú zmenku (splatná v určitý deň)
Majiteľ zmenky nie je oprávnený pred splatnosťou. Nie
je ani povinný prijať platenie pred splatnosťou. Ten, kto
platí pred zročnosťou, vystavuje sa riziku (môžu sa
objaviť iné rovnopisy; kým nenastala splatnosť a nebude
vydaná zmenka, oproti ktorej platil, môže byť tento
rovnopis daný do obehu).
Zmenku je potrebné predložiť na platenie v deň
splatnosti.
Majiteľ môže predložiť zmenku aj avalistovi (rovnocenné
postavenie).
Pri vista-zmenke lehotovej je potrebné vyznačiť dátum
videnia (= predloženie) na zmenke (dôležité pre určenie
lehôt).
Pri dato-zmenke sa zročnosť počíta od dátumu
vystavenia.
Fixná zmenka – skúma sa, ako je formulovaný dátum.
Po tomto dni je nutné skúmať, či majiteľ predložil
zmenku riadne a včas.
Ak zmenkový dlžník nezaplatí, majiteľ zmenky je
povinný jeden z nasledujúcich dvoch pracovných dní dať
vykonať protest pre odopretie platenia. Inak nastupuje
zmeškanie lehoty – má význam pre nepriame platenie –
majiteľ stráca postihové práva voči vedľajším dlžníkom.
Počítanie času sa riadi § 88.
- 12 -
ZaŠP
Miesto, kde je potrebné žiadať platenie: majiteľ ho musí
požadovať v platobnom mieste (§ 1 resp. § 2 ods. 3; § 75
resp. § 76 ods.3).
Výnimkou je zmenka domicilovaná (§ 4) Majiteľ
predkladá zmenku v domicile alebo u domiciliáta.
Domiciliát nie je zmenkovo zaviazanou osobou. Je
mandatárom pre účely platenia. Ak nie je vzťah
obchodnoprávny, môže byť občianskoprávny. Ak je
domiciliátom banka, vzťah je vždy obchodnoprávny.
Riadne a včasné platenie hlavným zmenkovým dlžníkom
(domiciliátom) spôsobuje zánik aj vedľajších
zmenkovoprávnych vzťahov.
Na zmenke sa vyznačí „honorované“ alebo „zaplatené“
a odovzdá sa do rúk hlavného dlžníka.
Dôvod: aby v eventuálnom spore vedel použiť námietku
zaplatenia.
Nepriame platenie: nepodarilo sa dosiahnuť plnenie
od hlavného dlžníka. Odopretie sa musí dať vykonať
protestom. Výnimka: ak vystaviteľ alebo indosant
oslobodil majiteľa od povinnosti dať vykonať protest.
(§ 43 a nasl.; § 47)
Siedmy diel
POSTIH PRE NEPRIJATIE A PRE NEPLATENIE
§ 43
(1) Ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom,
vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
(2) Rovnaké právo má majiteľ ešte pred sročnosťou zmenky:
1. ak bolo prijatie celkom alebo čiastočne odopreté;
2. ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku zmenečníka, či už zmenku prijal alebo nie, alebo ak
zmenečník zastavil len svoje platy alebo ak bola bezvýsledne vedená exekúcia na jeho imanie;
3. ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku vystaviteľa zmenky, ktorý zakázal jej predloženie na
prijatie.
§ 44
(1) Odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre
neplatenie).
(2) Protest pre neprijatie musí byť urobený v lehotách určených pre predloženie na prijatie. Ak bola
podľa § 24 ods. 1 zmenka prvý raz predložená posledného dňa lehoty, možno urobiť protest ešte
v nasledujúci deň.
(3) Protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa alebo v určitý čas po
dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich po dni sročnosti.
Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené
v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.
(4) Ak sa urobí protest pre neprijatie, netreba ani predložiť zmenku na platenie, ani urobiť protest pre
neplatenie.
(5) Ak zmenečník, či už zmenku prijal alebo nie, zastaví svoje platy, alebo ak bola bezvýsledne vedená
exekúcia na jeho imanie, môže majiteľ vykonať postih len vtedy, ak predložil zmenku zmenečníkovi
na platenie a urobil protest.
(6) Ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku zmenečníka, či už zmenku prijal alebo nie, alebo
majetku vystaviteľa zmenky, ktorý zakázal jej predloženie na prijatie, stačí na vykonanie práva
postihu predložiť súdne uznesenie o nariadení likvidácie. Miesto súdneho uznesenia stačí predložiť
vyhlášku o jeho uverejnení.
§ 45
(1) Majiteľ musí dať zprávu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a
vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke „bez trov“
po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal zprávu,
upovedomiť svojho indosanta o zpráve, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým
podali zprávu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa predchádzajúceho odseku zpráva osobe, ktorá sa na zmenke podpísala, musí sa
v rovnakej lehote podať rovnaká zpráva jej zmnečnému ručiteľovi.
- 13 -
ZaŠP
(3) Ak niektorý indosant neudá svoju adresu alebo ak ju udá nečitateľne, postačí dať zprávu indosantovi,
ktorý ho podchádza.
(4) Zprávu možno dať v každej forme, aj len vrátením zmenky
(5) Kto je povinný dať zprávu, musí dokázať, že ju dal v predpísanej lehote. Lehota je dodržaná, ak bol
list so zprávou podaný behom lehoty na poštu.
(6) Kto nepodá zprávu včas, nestráca svoje práva; zodpovedá za škodu, ktorú azda jeho nedbanlivosť
spôsobila, ale len do výšky zmenkovej sumy.
§ 46
(1) Vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou „bez trov“, „bez protestu“ alebo inou
doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti,
aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné zprávy.
Preukázať, že lehoty neboly dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi domáha.
(3) Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísaly na zmenke;
doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti ním. Ak dá majiteľ
urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí
doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od
všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísaly.
§ 47
(1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi
rukou spoločnou a nerozdielnou.
(2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých
dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
(3) Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila.
(4) Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal
svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.
§ 48
(1) Majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
(2) Ak sa vykoná postih pred sročnosťou, odpočítajú sa od zmekovej sumy úroky za medziobdobie. Tieto
úroky sa vypočítajú podľa úradnej diskontnej sadzby Štátnej banky Československej, platnej v deň
postihu v mieste bydliska majiteľa.
§ 49
Kto vyplatí zmenku, môže vymáhať od svojich predchodcov:
1. celú sumu, ktorú zaplatil;
2. šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa, keď zaplatil;
3. svoje trovy;
4. odmenu, ktorá sa vypočíta podľa § 48 ods. 1 č. 4.
§ 50
(1) Každá osoba zmenečne zaviazaná, proti ktorej sa vykoná alebo môže vykonať postih, môže sa
domáhať, aby jej pri zaplatení postihovej sumy bola vydaná zmenka s protestom a potvrdený účet.
(2) Každý indosant, ktorý vyplatil zmenku, môže prečiarknuť svoj indosament a indosamenty po ňom
nasledujúce.
§ 51
- 14 -
ZaŠP
Pri postihu po čiastočnom prijatí môže sa ten, kto zaplatí sumu, pre ktorú zmenka nebola prijatá,
domáhať, aby toto platenie bolo na zmenke vyznačené a jemu o tom vydané potvrdenie. Okrem toho musí
mu majiteľ vydať overený odpis zmenky a protest, aby umožnil ďalší postih.
§ 52
(1) Kto je oprávnený na postih, môže, ak tu niet doložky tomu prekážajúcej, dať si zaplatiť novou
zmenkou, vystavenou na videnie na niektorého zo svojich predchodcov a splatnou v bydlisku tohto
predchodcu (návratná zmenka).
(2) Návratná zmenka obsahuje okrem súm uvedených v §§ 48 a 49 odmenu dohodcu a zmenkový
poplatok z návratnej zmenky.
(3) Ak vystaví návratnú zmenku majiteľ, určí sa jej zmenková suma podľa kurzu zmenky na videnie,
vytavenej z platobného miesta pôvodnej zmenky na miesto bydliska postihového dlžníka. Ak vystaví
návratnú zmenku indosant, určí sa jej zmenková suma podľa kurzu zmenky na videnie, vystavenej
z miesta bydliska vystaviteľa návratnej zmenky na miesto bydliska postihového dlžníka.
§ 53
(1) Zmeškaním lehôt určených
na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní,
na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie,
na predloženie zmenky na platenie pri doložke „bez trov“
stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne
zaviazaným okrem prijímateľa.
(2) Ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom, stráca majiteľ ako práva
postihu pre neplatenie, tak práva postihu pre neprijatie, ak nevyplýva zo znenia doložky, že vystaviteľ
chce vylúčiť len zodpovednosť za prijatie.
(3) Ak je lehota na predloženie obsiahnutá v indosamente, môže sa na to odvolávať len indosant.
§ 54
(1) Ak prekáža včasnému predloženiu zmenky alebo včasnej protestácii neprekonateľná prekážka
(zákonné ustanovenie niektorého štátu alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty určené pre
tieto úkony.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne dať zprávu svojmu indosantovi o prípade vyššej moci, vyznačiť túto
zprávu na zmenke alebo prívesku a pripojiť dátum a podpis; okrem toho platia ustanovenia § 45.
(3) Ak prestane vyššia moc, musí majiteľ bezodkladne preložiť zmenku na prijatie alebo na platenie a
prípadne dať urobiť protest.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako tridsať dní po sročnosti, možno vykonať postih bez toho, že by bolo
treba predložiť zmenku alebo urobiť protest.
(5) Pri zmenkách na videnie alebo na určitý čas po videní počíta sa tridsaťdňová lehota odo dňa, ktorého
majiteľ dal svojmu indosantovi zprávu, že nastala vyššia moc; túto zprávu možno dať už pred
uplynutím lehoty na predloženie. Pri zmenkách na určitý čas po videní predlžuje sa tridsaťdenná
lehota o čas po videní, udaný vo zmenke.
(6) O skutočnostiach, ktoré sa týkajú iba osoby majiteľa alebo toho, koho majiteľ poveril predložiť
zmenku alebo urobiť protest, platí, že nie sú prípadmi vyššej moci.
Ôsmy diel
ZMENKOVÁ INTERVENCIA
1. Všeobecné ustanovenia
§ 55
(1) Vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže udať osobu, ktorá má v núdzi zmenku prijať alebo
zaplatiť (podporná adresa).
(2) Pri podmienkach ďalej uvedených možno zmenku prijať alebo zaplatiť pre česť hocktorého
postihového dlžníka.
- 15 -
ZaŠP
(3) Každý tretí aj zmenečník, ako aj každá osoba už zmenečne zaviazaná, okrem prijímateľa, môže
zmenku pre česť prijať alebo zaplatiť.
(4) Kto zmenku pre česť prijme alebo zaplatí, je povinný o tom do dvoch pracovných dní podať zprávu
osobe zmenečne zaviazanej, za ktorú tak urobí. Ak nedodrží túto lehotu, zodpovedá za škodu
spôsobenú azda jeho nedbanlivossťou, ale len do výšky zmenkovej sumy.
2. Prijatie pre česť
§ 56
(1) Prijatie pre česť je prípustné vo všetkých prípadoch, v ktorých môže majiteľ vykonať postih pred
sročnosťou, ak nejde o zmenku, predloženie ktorej na prijatie je zakázané.
(2) Ak je na zmenke udaná osoba, ktorá má v prípade núdze v platobnom mieste zmenku prijať alebo
zaplatiť, môže majiteľ pred jej sročnosťou vykonať postihové práva proti tomu, kto pripojil podpornú
adresu, a proti tým, ktorí po ňom nasledujú, len ak predloží zmenku osobe uvedenej v podpornej
adrese; ak sa prijatie pre česť odoprie, dá sa odopretie zistiť protestom.
(3) V ostatných prípadoch môže majiteľ prijatie pre česť odmietnuť. Ak ho však pripustí, stráca postihové
práva, ktoré má pred sročnosťou proti tomu, pre česť ktorého sa prijatie stalo, a proti tým, ktorí po
ňom nasledujú.
§ 57
Prijatie pre česť sa na zmenke vyznačí; prijímateľ pre česť ho podpíše. Musí v ňom udať pre česť koho
zmenku prijíma; ak tu niet takého údaja, platí, že prijatie sa stalo pre česť vystaviteľa.
§ 58
(1) Prijímateľ pre česť je zaviazaný majiteľovi a indosantom, ktorí nasledujú za pocteným, rovnako ako
poctený.
(2) Napriek prijatiu pre česť môže sa poctený a tí, ktorí sú mu zmenečne zaviazaní, domáhať od majiteľa
zmenky pri zaplatení sumy uvedenej v § 48, aby im vydal zmenku, protest, ktorý bol azda urobený,
ako aj potvrdený účet.
3. Platenie pre česť
§ 59
(1) Platenie pre česť je prípustné vo všetkých prípadoch, keď majiteľ môže vykonať postih pri sročnosti
alebo pred sročnosťou.
(2) Platenie pre česť musí obsahovať celú sumu, ktorú by musel zaplatiť poctený.
(3) Platenie pre česť sa musí stať najneskoršie v deň po uplynutí lehoty určenej na urobenie protestu pre
neplatenie.
§ 60
(1) Ak bola zmenka prijatá pre česť osobami, ktoré majú bydlisko v platobnom mieste, alebo ak sú ako
podporné adresy udané osoby bývajúce v tomto mieste, musí majiteľ predložiť zmenku všetkým
týmto osobám a dať prípadne urobiť protest pre neplatenie najneskoršie v deň po uplynutí lehoty
určenej na protest.
(2) Ak sa nevykoná protest v tejto lehote, je oslobodený od záväzku ten, kto udal podpornú adresu, alebo
pre česť ktorého bola zmenka prijatá, ako aj indosanti, ktorí po nich nasledujú.
§ 61
Ak odmietne majiteľ zaplatenie pre česť, stráca svoje postihové práva proti tým, ktorí by boli od záväzku
oslobodení.
§ 62
- 16 -
ZaŠP
(1) Platenie pre česť treba potvrdiť na zmenke s uvedením toho, pre česť ktorého sa stalo. Ak chýba tento
údaj, platí, že bolo zaplatené pre česť vystaviteľa.
(2) Platiacemu pre česť treba vydať zmenku a protest, ak bol urobený.
§ 63
(1) Čestný platiaci nadobúda práva zo zmenky proti poctenému a proti osobám, ktoré sú mu zmenečne
zaviazané. Nemôže však zmenku ďalej indosovať.
(2) Indosanti nasledujúci po poctenom sú oslobodení od záväzku.
(3) Ak sa ponúka niekoľko platení pre česť, má prednosť to, ktorým sa oslobodí od záväzku najviac osôb.
Kto znajúc stav vecí platí pre česť proti tomuto ustanoveniu, stráca postihové práva proti tým, ktorí by
inak boli od záväzku oslobodení.
Deviaty diel
ZMENKOVÉ ROVNOPISY A ODPISY
1. Rovnopisy
§ 64
(1) Zmenku možno vystaviť vo dvoch alebo viacerých rovnopisoch
(2) Tieto rovnopisy musia byť v texte listiny číslované, inak platí každý rovnopis za osobitnú zmenku.
(3) Každý majiteľ zmenky, v ktorej nie je udané, že bola vystavená v jedinom rovnopise, môže sa
domáhať, aby mu na jeho trovy boly vydané ďalšie rovnopisy. Za tým účelom sa musí obrátiť na
indosanta a ten opäť na svojho indosanta a tak radom, až sa dospeje k vystaviteľovi.
(4) Indosanti sú povinní opakovať svoje indosamenty na nových rovnopisoch.
§ 65
(1) Ak bol zaplatený jeden rovnopis, zanikajú práva zo všetkých rovnopisov, aj keď v nich nie je
ustanovené, že zaplatením jedného rovnopisu strácajú ostatné platnosť. Zmenečník však zostáva
zaviazaný z každého prijatého rovnopisu, ktorý mu nebol vrátený.
(2) Indosant, ktorý previedol rovnopisy na rôzne osoby, ako aj indosanti nasledujúci, sú zaviazaní zo
všetkých rovnopisov, na ktorých sú ich podpisy a ktoré neboly vrátené.
§ 66
(1) Kto zašle jeden rovnopis na prijatie, musí v ostatných rovnopisoch udať meno osoby, ktorá má
rovnopis zaslaný na prijatie. Táto osoba je povinná ho vydať oprávnenému majiteľovi iného
rovnopisu.
(2) Ak to odoprie, môže majiteľ vykonať postih iba vtedy, ak dá prv zistiť protestom:
1. že mu na jeho žiadosť nebol vydaný rovnopis zaslaný na prijatie;
2. že nebolo možno dosiahnuť prijatie alebo zaplatenie na iný rovnopis.
2. Odpisy
§ 67
(1) Každý majiteľ zmenky je oprávnený zhotovovať si jej odpisy.
(2) V odpise musí byť presne opakovaný text prvopisu s indosamentmi a so všetkými ostatnými
doložkami v ňom uvedenými. Musí sa v ňom udať, kde končí odpis.
(3) Odpis možno indosovať a opatriť ručiteľským vyhlásením rovnako a s tými istými účinkami ako
prvopis.
§ 68
(1) V odpise musí byť označená osoba, ktorá má prvopis. Táto osoba je povinná vydať prvopis
oprávnenému majiteľovi odpisu.
(2) Ak to odoprie, môže majiteľ vykonať postih proti tým, ktorí odpis indosovali alebo na ňom prevzali
ručenie len vtedy, ak sa dá prv zistiť protestom, že mu na jeho žiadosť nebol vydaný prvopis.
- 17 -
ZaŠP
(3) Ak obsahuje prvopis po poslednom indosamente, napísanom naň pred zhotovením odpisu, doložku
„odtiaľ platia indosamenty len na odpise“ alebo inú doložku rovnakého významu, je indosament
napísaný neskoršie na prvopis neplatný.
Desiaty diel
ZMENY
§ 69
Ak bol text zmenky zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na zmenku po tejto zmene, zaviazaní podľa
zmeneného textu; tí, ktorí sa podpísali prv, sú zaviazaní podľa textu pôvodného.
Jedenásty diel
PREMLČANIE
§ 70
(1) Zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.
(2) Nároky majiteľa proti indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú v jednom roku od dáta protestu
včas urobeného alebo pri doložke „bez trov“ v jednom roku odo dňa sročnosti zmenky.
(3) Nároky indosantov proti iným indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú v šiestich mesiacoch odo
dňa, keď indosant zmenku vyplatil, alebo keď bol nárok proti nemu súdne uplatnený.
§ 71
Prerušenie premlčania je účinné len proti tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie.
Dvanásty diel
VŠEOBECNÉ PREDPISY
§ 72
(1) Ak sa zmenka stane sročnou v deň pracovného pokoja, možno sa domáhať zaplatenia až v najbližší
pracovný deň. Tiež všetky ostatné úkony týkajúce sa zmenky, najmä predloženie na prijatie a protest,
môžu sa stať len v pracovný deň.
(2) Ak pripadne posledný deň lehoty, v ktorej sa má stať niektorý z týchto úkonov, na deň pracovného
pokoja, predlžuje sa lehota až do budúceho pracovného dňa. Dni pracovného pokoja spadajúce do
lehoty sa do nej počítajú.
§ 73
Do zákonných lehôt alebo lehôt vo zmenke určených nepočíta sa deň, od ktorého sa lehoty začínajú.
§ 74
Nepripúšťajú sa žiadne dni odkladu, ani zákonné ani sudcovské.
Druhá časť
VLASTNÁ ZMENKA
§ 75
Vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
- 18 -
ZaŠP
§ 76
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako
vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
(2) O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
(3) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň
miestom vystaviteľovho bydliska.
(4) Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri
mene vystaviteľa.
§ 77
(1) Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente
(§§ 11 až 20),
sročnosti
(§§ 33 až 37),
platení
(§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie
(§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť
(§§ 55, 59 až 63),
odpisoch
(§§ 67 a 68),
zmenách
(§ 68),
premlčaní
(§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu
(§§ 72 až 74).
(2) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo
v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach
v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch
podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia
(§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
(3) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31
ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa
vlastnej zmenky.
§ 78
(1) Vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
(2) Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi na videnie v lehotách
uvedených v § 23. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného podpisom vystaviteľa na
zmenke. Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie, treba to zistiť protestom (§ 25), od dáta
ktorého začína bežať lehota po videní.
Tretia časť
DOPLŇUJÚCE PREDPISY
Prvý diel
PROTEST A NIEKTORÉ INÉ ÚKONY
§ 79
Protest musí byť urobený pred súdom, notárom alebo miestnym národným výborom.
§ 80
V protestnej listine treba uviesť:
1. meno toho, pre koho a proti komu sa protest robí;
2. údaj, že ten, proti komu sa protest robí, bol bez výsledku vyzvaný na zmenečné plnenie alebo že ho
nebolo možno zastihnúť alebo že nebolo možno vypátrať miestnosť, kde prevádza svoj podnik, ani
jeho byt;
- 19 -
ZaŠP
3. údaj miesta a dáta, kde a kedy sa stala výzva alebo bezvýsledný pokus o ňu;
4. ak ide o prijatie alebo zaplatenie pre česť, poznámku, od koho, pre koho a ako bolo ponúknuté alebo
ako došlo k prijatiu alebo k zaplateniu pre česť;
5. ak požiada zmenečník, ktorému bola zmenka predložená na prijatie, aby mu bola ešte znovu
predložená v nasledujúci deň, poznámku o tom;
6. doslovný odpis zmenky (odpisu) so všetkými indosamentmi a poznámkami;
7. podpis protestného orgánu, úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 81
Ak sa požaduje plnenie zo zmenky od niekoľkých osôb alebo niekoľko ráz od tej istej osoby, stačí na to
len jedna protestná listina.
§ 82
Zmenku možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Oprávnenie protestného orgánu na to, aby prijal
platenie, nemožno vylúčiť.
§ 83
(1) Protestný orgán je povinný za náhradu výdavkov bez meškania vydať majiteľovi zmenky alebo jeho
zmocnencovi prvopis protestnej listiny a na žiadosť tiež jej jednoduchý alebo overený odpis.
(2) Rovnako je povinný protesty podľa celého ich obsahu deň za dňom v časovom a číselnom poriadku
vpisovať do osobitnej knihy, ktorá je list za listom opatrená poradovými číslami; účastníkom alebo
ich právnym nástupcom musí za náhradu výdavkov kedykoľvek vydať výpis z tejto knihy.
§ 84
Kto robí protest, môže až do vydania protestnej listiny tomu, pre koho sa protest robí, opraviť chyby
v písaní, výpustky a iné chyby protestnej listiny. Opravu treba označiť ako opravu a podpísať.
§ 85
Protesty treba robiť v čase od deviatej do osemnástej hodiny a mimo toho času, len ak s tým výslovne
súhlasí ten, proti komu sa protest robí; súhlas sa vyznačí v proteste.
§ 86
Na zmenke alebo na prívesku sa vyznačí, že protest bol vykonaný. Opomenutie tohto záznamu nemá
vplyv na platnosť protestu.
§ 87
(1) Predloženie zmenky na prijatie alebo na zaplatenie, zhotovenie protestu, vyžiadanie rovnopisu
zmenky, ako aj všetky ostatné úkony, ktoré sa musia vykonať u určitej osoby, treba vykonať
v miestnostiach, kde prevádza svoj podnik, a ak ich nemá, alebo ak sa nedajú vypátrať, v jej byte.
Inde môžu sa vykonať, len ak súhlasia obe strany; súhlas sa vyznačí v proteste.
(2) Ak je v proteste poznamenané, že sa nepodarilo vypátrať miestnosti, kde sa prevádza podnik, ani byt,
a ak napriek tomu bolo vypátranie možné, nie je protest preto neúčinný.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nedotýka zodpovednosti protestného orgánu, ktorý opomenul konať vhodné
vyšetrenia. Ak zostane dotaz u ohlasovacieho orgánu bez výsledku, protestný orgán nie je povinný
konať ďalšie vyšetrenie.
§ 88
Úkony, ktoré sa majú vykonať v určitom mieste uvedenom na zmenke, môžu byť vykonané v inom
mieste, ak na to pri úkone, o ktorý ide, dajú súhlas jeho účastníci. Ak sa osvedčuje vykonane úkonu
písomne, vyznačí sa v osvedčení aj súhlas.
Druhý diel
OBOHATENIE
- 20 -
ZaŠP
§ 89
(1) Vystaviteľ alebo prijímateľ, ktorých zmenečný záväzok zanikol premlčaním alebo tým, že nebol včas
vykonaný úkon potrebný na zachovanie zmenečného nároku, zostávajú majiteľovi zmenky zaviazaní,
len pokiaľ sa na jeho škodu obohatili.
(2) Nárok na vydanie obohatenia sa premlčuje v troch rokoch odo dňa zániku zmenečného záväzku.
(3) Proti indosantom, ktorých zmenečný záväzok zanikol, niet takého nároku.
Tretí diel
STRATENÉ ALEBO ZNIČENÉ ZMENKY A PROTESTNÉ LISTINY
§ 90
(1) Zmenku, ktorá sa stratila alebo bola zničená, možno vyhlásiť za umorenú.
(2) Protestnú listinu, ktorá sa stratila alebo bola zničená, možno nahradiť výpisom z knihy protestov,
ktorý vydá protestný orgán (§ 83 ods. 2).
Štvrtá časť
OSOBITNÉ USTANOVENIA MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA ZMENKOVÉHO
§ 91
(1) Spôsobilosť osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom štátu, ktorého je príslušníkom. Ak
vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa právo onoho iného štátu.
(2) Kto nie je spôsobilý zmenečne sa zaväzovať podľa práva uvedeného v predchádzajúcom odseku, je
predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na zmenku v štáte, podľa práva ktorého by bol spôsobilý
zmenečne sa zaväzovať.
§ 92
(1) Forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.
(2) Ak sa však zmenkové vyhlásenie, ktoré je podľa ustanovenia predchádzajúceho odseku neplatné,
shoduje s právom štátu, v ktorom bolo urobené neskoršie zmenkové vyhlásenie, nemá vadnosť formy
prvého zmenkového vyhlásenia vplyv na platnosť neskoršieho zmenkového vyhlásenia.
(3) Zmenkové vyhlásenie československého občana v cudzine platí v Československej republike proti
iným československým občanom, ak vyhovuje požiadavkám tunajšieho práva čo do formy.
§ 93
(1) Účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú
právom platobného miesta.
(2) Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boly urobené.
§ 94
Lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby zmenečné zaviazané právom miesta, kde
bola zmenka vystavená.
§ 95
Právom miesta vystavenia zmenky sa spravuje, či majiteľ cudzej zmenky nadobúda pohľadávku, ktorá je
základom jej vystavenia.
§ 96
(1) Právom platobného miesta sa spravuje, či možno obmedziť prijatie cudzej zmenky na časť zmenkovej
sumy a či majiteľ je povinný prijať čiastočné platenie.
(2) Rovnaká zásada platí pre zaplatenie vlastnej zmenky.
§ 97
- 21 -
ZaŠP
Forma protestu a lehoty na protest, ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné na uplatnenie alebo
na zachovanie zmenečných práv, sa spravuje právom štátu, v ktorom treba urobiť protest alebo iný úkon.
§ 98
Právom platobného miesta sa spravuje opatrenie, ktoré treba urobiť, ak bola zmenka stratená alebo
ukradnutá.
- 22 -
ZaŠP
Čl. II
ŠEK
Pôvod šeku:
-
Anglicko
-
príkaz monarchovi, aby vyplatil pohľadávku
-
v kontinentálnej Európe až v 18. storočí – pokyn
adresovaný bankovému domu, v ktorom mali
zriadené účty, aby vyplatil v hotovosti alebo aby
vyrovnal platby z obchodov (z hotovosti
deponovanej v banke)
-
1. zákon o šekoch v Anglicku – zák. úprava spolu so
zmenkami
Šeky začali byť od 2. polovice 19. storočia využívané ako
platobný prostriedok (nahrádza hotovostné peniaze)
==> platobná funkcia
1912: Haag – požiadavka na unifikáciu šekového práva
1913: Ženeva – konferencia (ukončená po dvoch
mesiacoch činnosti) --> 3 medzinárodné dohovory:
I.
– dotýkajúci sa jednotného šekového zákona a
dve prílohy (text jednotného šekového zákona
a vypočítanie všetkých možných výhrad, ktoré
mohli použiť štáty, ktoré boli signatármi alebo
pristúpili)
II.
– kolízne normy spojené so šekovoprávnymi
vzťahmi, ak účastníkom šekovoprávneho
vzťahu je cudzia osoba alebo sa nachádza iný
cudzí prvok
III.
– týkajúci sa kolkov – neuplatnenie šekového
kolku nemôže mať vplyv na platnosť šeku a
šekovoprávnych vzťahov.
1. ČSR ho neprevzala do svojho právneho poriadku
(ani II. ČSR, ani ČSFR, ani SR ako právny nástupca
neratifikovala dohovory).
Obsah čl. II. zákona č. 191/1950 je prispôsobený I.
ženevskému medzinárodnému dohovoru o šekovom
práve.
Funkcie šeku:
-
zásadne platobný prostriedok
-
nemôže
plniť úverovú funkciu, lebo lehoty na
predloženie šeku sú veľmi krátke a vyplývajú
priamo ex lege (lehota 8 dní, 20 dní alebo 70 dní).
Cestovný šek podlieha úprave v obchodnom zákonníku.
Všeobecné predpoklady šekovoprávnych vzťahov:
1) šek
2) subjekty: aktívna a pasívna šeková spôsobilosť sa
spravuje princípmi ako pri zmenkách.
Banky, ak majú postavenie šekovníka, nie sú šekovo
oprávneným ani šekovo zaviazaným subjektom. Vzťah
voči vystaviteľovi šeku je absolútny obchodnoprávny
vzťah založený zmluvou o bežnom účte (§ 261 ods. 3
písm. d) ObZ). Šekovník je mandatárom vystaviteľa šeku
(čl. II § 3 zákona zmenkového a šekového).
Šek musí byť vystavený ako krytý.
Právna úprava (okrem ZZaŠ): zákon o NBS, zákon o
EXIMBANKE, občiansky zákonník ako subsidiárny
prameň, obchodný zákonník.
Prvý diel
VYSTAVENIE A FORMA ŠEKU
§1.
Šek obsahuje:
1. označenie, že ide o šek, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná;
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. meno toho, kto má platiť (šekovníka);
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. podpis vystaviteľa.
§ 2.
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako
šek, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
(2) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto uvedené pri mene šekovníka je miestom platobným. Ak je
uvedené niekoľko miest pri mene šekovníka, je šek splatný v mieste najprv uvedenom.
(3) Ak niet týchto údajov, ani nejakého iného údaja, je šek splatný v mieste, kde má šekovník svoj hlavný
závod.
(4) Ak nie je v šeku uvedené miesto vystavenia, platí, že bol vystavený v mieste uvedenom pri mene
vystaviteľa.
- 23 -
ZaŠP
§ 3.
Šek sa vystavuje na peňažný ústav (bankára), u ktorého má vystaviteľ pohľadávku, a podľa dojednania
urobeného výslovne alebo mlčky, že vystaviteľ je oprávnený šekom s touto pohľadávkou nakladať.
Nezachovanie týchto ustanovení sa nedotýka platnosti listiny ako šeku.
§ 4.
Šek nemožno prijať. Údaj na šeku, že sa šek prijíma, platí za nenapísaný.
§ 5.
(1) V šeku možno ustanoviť, že sa má platiť:
a) určitej osobe s výslovnou doložkou „na rad“ alebo bez takejto doložky;
b) určitej osobe s doložkou „nie na rad“ alebo s doložkou rovnakého významu;
c) majiteľovi.
(3) O šeku vystavenom pre určitú osobu s doložkou „alebo majiteľovi“ alebo s doložkou rovnakého
významu platí, že je vystavený na majiteľa.
(4) O šeku, v ktorom nie je uvedené, pre koho bol vystavený, platí, že je vystavený na majiteľa.
§ 6.
(1) Šek môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.
(2) Šek možno vystaviť na účet tretej osoby.
(3) Šek nemožno vystaviť na vystaviteľa, okrem ak ide o šek vystavený medzi rôznymi závodmi toho
istého vytaviteľa.
§ 7.
Akákoľvek úroková doložka v šeku platí za nenapísanú.
§ 8.
Šek možno urobiť splatným v bydlisku tretej osoby, či už v mieste, kde má svoje bydlisko šekovník alebo
v inom mieste, ale len vtedy, ak je touto treťou osobou peňažný ústav (bankár).
§ 9.
(1) Ak je šeková suma udaná ako slovami, tak číslami a ak sa tieto údaje nezhodujú, platí suma vyjadrená
slovami.
(2) Ak je šeková suma udaná niekoľko ráz slovami alebo niekoľko ráz číslami a ak sa tieto údaje
neshodujú, platí suma najmenšia.
§ 10.
Ak sú na šeku podpisy osôb, ktoré sa nemôžu šekove zaväzovať, podpisy nepravé, podpisy vymyslených
osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré sa na šek podpísaly, alebo
v mene ktorých bol šek podpísaný, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na ňom
podpísaných.
§ 11.
Kto sa podpíše na šek ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať, je sám šekove zaviazaný, a
ak zaplatí, má tie isté práva, aké by mala osoba, za ktorú podľa svojich údajov konal. To platí aj o
zástupcovi, ktorý prekročil medze svojho oprávnenia.
§ 12.
(1) Vystaviteľ zodpovedá za zaplatenie šeku.
(2) Každá doložka, ktorou vylúči túto zodpovednosť, platí za nenapísanú.
§ 13.
- 24 -
ZaŠP
Ak nebol šek, ktorý bol pri vydaní neúplný, vyplnený tak, ako bolo dojednané, nemožno majiteľovi šeku
namietať, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol šek zlomyseľne alebo sa pri
nadobúdaní šeku previnil hrubou nedbanlivosťou.
Schéma použitia šeku:
-
šekovník vykoná cenzúru šeku: či má všetky náležitosti podľa zákona; či šeková suma má krytie na aktívnom zostatku
pohľadávky vystaviteľa u šekovníka.
-
šekovník vyplatí šek v hotovosti majiteľovi (ibaže vystaviteľ uviedol doložku „na zúčtovanie“)
zúčtovanie šeku:
Vystaviteľ šeku je vedľajším dlžníkom (rovnako aj jeho šekový ručiteľ a indosant a jeho šekový ručiteľ).
Pri šeku nie je podstatnou náležitosťou remitent. Môže byť:
-
presne určená osoba
-
uvedenie iba „majiteľovi“ (CP na doručiteľa)
-
môže byť CP na rad – na líci /pravidelná náležitosť,
nepodstatná/
-
môže byť uvedené určité meno osoby s alternatívou
-
ak nie je uvedená určitá osoba, platí, že ide o šek na
majiteľa
Druhý diel
INDOSAMENT
§ 14.
(1) Šek vystavený pre určitú osobu možno previesť indosamentom (rubopisom), aj keď neznie výslovne
„na rad“.
(2) Šek vystavený pre určitú osobu s doložkou „nie na rad“ alebo s inou doložkou rovnakého významu
možno previesť len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
(3) Šek možno indosovať (previesť rubopisom) aj na vystaviteľa alebo na každú inú osobu šekovo
zaviazanú. Tieto osoby môžu šek ďalej indosovať.
§ 15.
(1) Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí
za nenapísanú.
(2) Čiastočný indosament je neplatný.
(3) Neplatný je aj indosament šekovníka.
(4) Ak znie indosament na majiteľa, platí za nevyplnený.
(5) Indosament na šekovníka platí len ako potvrdenie o platení, okrem ak má šekovník niekoľko závodov
a indosament znie na iný závod, než na ktorý bol šek vystavený.
vystaviteľ
majiteľ
odovzdá (zašle)
šekovník
predloží šek na platenie
peňažný ústav (bankár) - § 3
vystaviteľ
majiteľ
odovzdá (zašle)
banka
majiteľa
šekovník
najmä ak má uzavretú zmluvu o inkase
predloží (nie
šekovopr. vzťah)
dá pokyn
pripíše
na účet
zúčtuje šekovú sumu
(zaťaží účet vystaviteľa)
- 25 -
ZaŠP
§ 16.
(1) Indosament treba napísať na šek alebo na list s ním spojený (prívesok). Musí byť podpísaný
indosantom.
(2) V indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa šek rubopisom prevádza); indosamen môže
pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom
prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub šeku alebo na prívesok.
§ 17.
(1) Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo šeku.
(2) Ak ide o blankoindosament, môže majiteľ:
a) vyplniť indosament v svojom mene alebo v mene niekoho iného;
b) ďalej indosovať šek blankoindosamentom alebo na určitú osobu;
c) odovzdať šek tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosovania šeku.
§ 18.
(1) Ak tu niet opačnej doložky, zodpovedá indosant za zaplatenie šeku.
(2) Indosant môže zakázať ďalšiu indosáciu šeku; v tomto prípade nezodpovedá tým, na ktorých bol šek
ďalej indosovaný.
§ 19.
O tom, kto má v rukách šek, ktorý možno previesť indosamentom, platí, že je oprávneným majiteľom, ak
preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich
blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol šek
blankoindosamentom.
§ 20.
Indosament na šeku vystavenom na majiteľa zaväzuje indosanta podľa ustanovení o postihu, nemení však
listinu v šek na rad.
§ 21.
Ak niekto akýmkoľvek spôsobom príde o šek, nie je jeho nový majiteľ – či už ide o šek na majiteľa alebo
o šek, ktorý možno previesť indosamentom, a majiteľ ktorého preukáže svoje právo podľa § 19 – povinný
šek vydať, okrem ak ho nadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní šeku previnil hrubou
nedbanlivosťou.
§ 22.
Kto je žalovaný zo šeku, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní šeku konal
vedome na škodu dlžníka.
§ 23.
(1) Ak obsahuje indosament doložku „hodnota na vybranie“, „na inkaso“, „in prokura“ alebo inú doložku
vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonať všetky práva zo šeku, môže ho však previesť len
ďalším zmocňovacím indosamentom.
(2) Osoby šekove zaviazané môžu v tomto prípade robiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly
robiť indosantovi.
(3) Zmecnenie obsiahnuté v zmocňovacom indosamente nezaniká ani zmocniteľovou smrťou, ani stratou
jeho spôsobilosti na právne úkony.
§ 24.
(1) Indosament urobený po proteste alebo po zistení rovnakého významu alebo po uplynutí lehoty na
predloženie šeku má len účinky obyčajného postúpenia.
- 26 -
ZaŠP
(2) Kým sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol napísaný na šek pred
protestom alebo pred zistením rovnakého významu alebo pred uplynutím lehoty na predloženie šeku.
Nadobudnutie šeku:
-
priamo od vystaviteľa
-
prevodom
Zákon používa zvrat, že indosovanie sa vzťahuje len na
šek indosovateľný (§ 5 ods. 1) – ak je ako nepodstatná
náležitosť označená osoba remitenta.
Inak sa chápe „recta-šek“ alebo „šek na majiteľa“ –
nadobúdajú sa inými právnymi dôvodmi
(občianskoprávnymi alebo obchodnoprávnymi titulmi a
postupmi).
Ak vystaviteľ na líci uvedie remitenta – vznik
vlastníckeho vzťahu nastáva až odovzdaním do rúk
osoby. Stáva sa aj nositeľom práv inkorporovaných do
šeku (peňažnej pohľadávky) oproti šekovníkovi.
Postihovým dlžníkom bude vystaviteľ šeku.
Osoba môže šekovníkovi predložiť šek na platenie alebo
ho môže indosovať (= žirovanie).
Indosament má obdobné účinky ako pri zmenke (!
účinok =/= funkcia !)
-
prevodný: samotný účinok nastáva až odovzdaním
šeku
-
legitimačný: formálne legitimovaná bude osoba
uvedená v nepretržitom rade indosamentov
smerujúcich k tejto osobe.
Indosament obsahuje:
-
prehlásenie („za mňa“)
-
údaj indosatára (meno, obchodné meno)
-
označenie indosanta a vlastnoručný podpis
Ak indosatár stíha v rámci lehoty na predloženie šeku
urobiť ďalší indosament, bude v pozícii indosanta.
Legitimovanou osobou bude osoba udaná
v indosamente ako indosatár.
Dovolený je aj nevyplnený indosament, ktorý môže
pozostávať len z holého podpisu indosanta.
Prísnosť a formalizmus vyžaduje, že nevyplnený
indosament musí byť uvedený na rube – ak má mať
prevodný účinok. Legitimovať konkrétnu osobu môže
len ak najneskôr pri predložení šeku na honorovanie
bude doplnené meno určitej osoby.
Ak sa v rade indosamentov nachádza
blankoindosament, platí, že osoba nadobudla šek
blankoindosamentom. Zákon šekový nedovoľuje
čiastočný indosament (na časť sumy). Taký indosament
je neplatný. Remitent môže indosovať aj na šekovníka.
Taký indosament je len potvrdením, že došlo k plateniu.
Ak ide o „recta-šek“, ak sa uskutočňuje prevod, má
účinky postúpenia. Ak by bolo aj uvedené „za mňa“, išlo
by o cedenta a cesionára.
Ak je na líci uvedená osoba menom, ale zomrela by, šek
môže prejsť do majetku niektorého z dedičov.
Legitimovať sa môže ale len uznesením o dedičstve. Ak
tak neurobí, šekovník nemusí platiť.
Tretí diel
ŠEKOVÉ RUČENIE
§ 25.
(1) Zaplatenie šeku môže byť pre celú šekovú sumu alebo pre jej časť zaručené šekovým ručením.
(2) Túto záruku môže dať tretia osoba, vyjmúc šekovníka, alebo aj ten, kto sa už na šek podpísal.
§ 26.
(1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na šek alebo na prívesok.
(2) Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho
podpíše.
(3) O holom podpise na líci šeku platí, že zakladá šekové ručenie, ak nejde o podpis vystaviteľa.
(4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.
§ 27.
(1) Šekový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil.
(2) Záväzok šekového ručiteľa je platný i vtedy, ak je záväzok, za ktorý sa zaručil, neplatný z iného
dôvodu než pre vadu formy.
(3) Ak šekový ručiteľ šek zaplatí, nadobúda práva zo šeku proti tomu, za koho sa zaručil, a proti všetkým,
ktorí sú tejto osobe šekove zaviazaní.
Šekové ručenie:
- platí rovnaký princíp ako pri zmenkovom
ručení. Ručenie sa poskytuje za zaplatenie, vždy
sa ručí len za vedľajšieho dlžníka. Ručiteľ môže
vyhlásenie uviesť na líci, rube alebo na prívesku
a vždy písomne.
- 27 -
ZaŠP
Ide o osobu odlišnú od vystaviteľa alebo inej osoby, za
ktorú sa ručenie poskytuje. Nemožno prevziať ručenie
za šekovníka.
Avalistom môže byť okrem šekovníka každý, kto má
spôsobilosť šekovo sa zaväzovať. Ak pozostáva ručenie
len z holého podpisu, musí byť na líci.
Ak sa úkon má robiť v mene právnickej osoby, musí
štatutárny orgán uviesť právnickú osobu a podpíše sa
(čl. III § 3).
Avalistom môže byť aj ktorákoľvek z osôb už
zaviazaných. Šekovník nemôže byť ani avalátom, ani
avalistom
Štvrtý diel
PREDLOŽENIE A PLATENIE
§ 28.
(1) Šek je sročný na videnie. Každý odchylný údaj platí za nenapísaný.
(2) Šek, ktorý sa predloží na platenie predo dňom, ktorý je v ňom uvedený ako dátum vystavenia, je
sročný v deň predloženia.
§ 29.
(1) Šek, ktorý je vystavený a splatný v tom istom štáte, treba predložiť na platenie do osem dní.
(2) Šek, ktorý je vystavený v inom štáte, než v ktorom je splatný, treba predložiť na platenie do dvadsať
dní, ak miesto vystavenia a miesto platobné sú v tom istom svetadieli, a do sedemdesiat dní, ak miesto
vystavenia a miesto platobné sú v rôznych svetadieloch.
(3) Pritom o šekoch, ktoré sú vystavené v niektorom európskom štáte a sú splatné v niektorom
pobrežnom štáte stredomorskom alebo naopak, platí, že sú vytavené a splatné v tom istom svetadieli.
(4) Uvedené lehoty začínajú sa odo dňa, ktorý je udaný na šeku ako dátum vystavenia.
§ 30.
Ak je šek vystavený na miesto, kalendár ktorého sa líši od kalendára miesta, kde bol vystavený, prepočíta
sa deň vystavenia na deň, ktorý sa s ním shoduje podľa kalendára platobného miesta.
§ 31.
Predloženie šeku odúčtovni rovná sa jeho predloženiu na platenie.
§ 32.
(1) Odvolanie šeku je účinné až po uplynutí lehoty na predloženie.
(2) Ak nebol šek odvolaný, môže šekovník platiť aj po uplynutí lehoty na predloženie.
§ 33.
Na platnosť šeku nemá vplyv ani smrť vystaviteľa, ani strata jeho spôsobilosti na právne úkony, ktorá
nastane po vystavení.
§ 34.
(1) Šekovník sa môže pri platení šeku domáhať, aby mu bol vydaný šek opatrený potvrdením majiteľa o
platení.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Pri čiastočnom platení sa môže šekovník domáhať, aby toto platenie bolo na šeku vyznačené a aby mu
bolo o ňom vydané potvrdenie.
§ 35.
Šekovník, ktorý platí indosovateľný šek, je povinný skúmať správnosť poradia indosamentov, nie však
podpisy indosantov.
§ 36.
- 28 -
ZaŠP
(1) Ak šek znie na menu, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno šekovú sumu zaplatiť
v tuzemskej mene podľa hodnoty, ktorú má v deň platenia. Ak nie je šek zaplatený pri predložení,
môže majiteľ voliť, či má byť šeková suma zaplatená v tuzemskej mene podľa kurzu v deň
predloženia alebo podľa kurzu v deň platenia.
(2) Hodnota cudzej meny sa určí podľa zvyklostí platobného miesta. Vystaviteľ však môže ustanoviť, že
sa má platiť podľa kurzu určeného v šeku.
(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nemožno použiť, ak vystaviteľ ustanovil platenie v určitej
mene (doložka o efektívnom platení v cudzej mene).
(4) Ak je šeková suma udaná druhom peňazí, ktorý má rovnaké označenie, ale rozličnú hodnotu v štáte
vystavenia a v štáte platenia, predpokladá sa, že sa tým rozumie druh peňazí platobného miesta.
Platenie:
Rozlišuje sa priame a postihové platenie (regresné).
Priame:
Šek je cenný papier znejúci na príkaz. Majiteľ šeku je
povinný v prezentačných lehotách predložiť šek na
platenie šekovníkovi. Šekovník skôr ako zaplatí, vykoná
cenzúru šeku. Cenzúra šeku nie je upravená v zákone.
Môže vyplývať zo zmluvy medzi vystaviteľom a
šekovníkom alebo môže vyplývať z obchodných
podmienok banky.
Cenzúrovanie šeku v zmysle zákona môže znamenať, že
ak šek nebol predložený v prezentačnej lehote, môže
vystaviteľ šek odvolať.
V rámci cenzurovania banka berie ohľad aj na to, či
nebola avizovaná strata šeku.
Súčasť cenzúry:
1) šekovník skúma, či je listina šekom
2) skúma, či šeková listina nie je porušená
3) či je šek správe podpísaný (či zodpovedá
podpisovému vzoru k účtu)
4) či je šek krytý
5) skúma totožnosť predkladateľa šeku
6) skúma, či šek nie je odvolaný alebo či neprebieha
umorovacie konanie. (uznesenie o umorení je
surrogátom – nahrádza šek).
7) či na vystaviteľa nebol vyhlásený konkurz
8) skúma, či je šek pravý.
Ak by vystaviteľ uviedol všetky náležitosti šeku na listine
inej ako na tlačive vydanom bankou (šekovníkom),
banky odmietajú zaplatiť, ale majiteľ má právny doklad
(ak je to vyznačené na šeku alebo ak bol urobený
protest) a môže požadovať zaplatenie od vystaviteľa.
Piaty diel
ŠEK KRIŽOVANÝ A ŠEK NA ZÚČTOVANIE
§37.
(1) Vystaviteľ alebo majiteľ šeku môžu ho križovať s účinkami uvedenými v § 38.
(2) Križovanie sa deje dvoma rovnobežnými čiarami na líci šeku. Môže byť všeobecné alebo osobitné.
(3) Križovanie je všeobecné, ak niet medzi oboma čiarami žiadneho označenia alebo ak je medzi nimi
označenie „peňažný ústav“ (bankár) alebo označenie rovnakého významu; križovanie je osobitné, ak
je medzi obe čiary vpísané meno peňažného ústavu (bankára).
(4) Všeobecné križovanie možno zmeniť na osobitné križovanie, ale osobitné križovanie nemožno
zmeniť na všeobecné križovanie.
(5) O prečiarknutí križovania alebo mena označeného peňažného ústavu (bankára) platí, ako by sa
nestalo.
§ 38.
(1) Šek všeobecne križovaný môže šekovník zaplatiť len peňažnému ústavu (bankárovi) alebo svojmu
zákazníkovi.
(2) Šek s osobitným križovaním môže šekovník zaplatiť len označenému peňažnému ústavu (bankárovi),
alebo ak je peňažný ústav (bankár) šekovníkom, len svojmu zákazníkovi. Označený peňažný ústav
(bankár) môže však na vybranie šeku použiť iný peňažný ústav (bankára).
(3) Peňažný ústav (bankár) môže nadobudnúť križovaný šek len od niektorého svojho zákazníka alebo od
iného peňažného ústavu (bankára). Môže ho vybrať len na účet týchto osôb.
- 29 -
ZaŠP
(4) Ak je na šeku viac osobitných križovaní, môže ho šekovník zaplatiť iba vtedy, ak ide o dve križovania
a jedno z nich je na vybranie šeku odúčtovňou.
(5) Šekovník alebo peňažný ústav (bankár), ktorý koná proti týmto ustanoveniam, zodpovedá za
vzniknutú škodu až do výšky šekovej sumy.
§ 39.
(1) Vystaviteľ a majiteľ šeku môže zakázať, aby šek bol zaplatený v hotovosti, doložkou „len na
zúčtovanie“ alebo inou doložkou rovnakého významu napísanou krížom na líc šeku.
(2) V tomto prípade môže šekovník vyrovnať šek len účtovnícky (dobropisom, prevodom, započítaním).
Takéto zúčtovanie sa rovná zaplateniu šeku.
(3) O prečiarknutí doložky „len na zúčtovanie“ platí, ako by sa nestalo.
(4) Šekovník, ktorý koná proti týmto ustanoveniam, zodpovedá za vzniknutú škodu až do výšky šekovej
sumy.
Šiesty diel
POSTIH PRE NEPLATENIE
§ 40.
Majiteľ môže vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám šekove zaviazaným, ak šek
včas predložený nie je zaplatený a ak odopretie platenia je zistené:
1. verejnou listinou (protestom);
2. písomným, datovaným vyhlásením šekovníka, napísaným na šek s údajom dňa predloženia;
3. datovaným vyhlásením odúčtovne, že šek bol včas predložený a že nebol zaplatený.
§ 41.
(1) Protest alebo zistenie rovnakého významu treba urobiť pred uplynutím lehoty na predloženie.
(2) Ak je šek predložený v posledný deň tejto lehoty, možno urobiť protest alebo zistenie rovnakého
významu ešte nasledujúceho pracovného dňa.
§ 42.
(1) Majiteľ musí upovedomiť o odopretom zaplatení svojho indosanta a vystaviteľa do štyroch
pracovných dní nasleujúcich po dní protestu alebo po dni zistenia rovnakého významu alebo pri
doložke „bez trov“ po dní predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď
dostal zprávu, upovedomiť svojho indosanta o zpráve, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy
tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia
predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa predchádzajúceho odseku zpráva osobe, ktorá sa na šek podpísala, musí byť
v rovnakej lehote podaná rovnaká zpráva jej šekovému ručiteľovi.
(3) Ak niektorý indosant neudá svoju adresu alebo ak ju udá nečitateľne, postačí dať zprávu indosantovi,
ktorý ho predchádza.
(4) Zprávu možno dať v každej forme, tiež len vrátením šeku.
(5) Kto je povinný dať zprávu, musí dokázať, že ju dal v predpísanej lehote. Lehota je dodržaná, ak bol
list so zprávou podaný behom lehoty na poštu.
(6) Kto nepodá zprávu včas, nestráca svoje práva; zodpovedá však za škodu, ktorá azda bola jeho
nedbanlivosťou spôsobená, ale len do výšky šekovej sumy.
§ 43.
(1) Vystaviteľ, indosant alebo šekový ručiteľ môže doložkou „bez trov“, „bez protestu“ alebo inou
doložkou rovnakého významu na šek napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby
na zachovanie postihových práv dal urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti šek včas predložiť a dať potrebné zprávy. Preukázať,
že lehota nebola dodržaná, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.
(3) Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa na šek podpísaly; doložka
pripojená indosantom alebo šekovým ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest
- 30 -
ZaŠP
alebo zistenie rovnakého významu nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho
vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo šekový ručiteľ, trovy protestu alebo zistenia rovnakého
významu, ak boly predsa urobené, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na šek podpísaly.
§ 44.
(1) Všetky osoby šekove zaviazané zodpovedajú majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
(2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každej z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých
dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazaly.
(3) Rovnaké právo má každá osoba šekove zaviazaná, ktorá šek vyplatila.
(4) Uplatnenie nároku proti niektorej osobe šekove zaviazanej nebráni majiteľovi, aby sa domáhal svojich
nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.
§ 45.
Majiteľ môže postihom žiadať:
1. šekovú sumu, pokiaľ nebol šek zaplatený;
2. šesťpercentové úroky odo dňa predloženia;
3. trovy protestu alebo zistenia rovnakého významu a trovy zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta šekovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
§ 46.
Kto vyplatí šek, môže vymáhať od svojich predchodcov:
1. celú sumu, ktorú zaplatil;
2. šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa, keď zaplatil;
3. svoje trovy;
4. odmenu, ktorá sa vypočíta podľa § 45 č. 4
§ 47.
(1) Každá osoba šekove zaviazaná, proti ktorej sa vykoná alebo môže vykonať postih, môže sa domáhať,
aby jej pri zaplatení postihovej sumy bol vydaný šek s protestom alebo zistením rovnakého významu
a potvrdený účet.
(2) Každý indosant, ktorý šek vyplatil, môže prečiarknuť svoj indosament a indosamenty za ním
nasledujúce.
§ 48.
(1) Ak prekáža včasnému predloženiu šeku alebo včasnej protestácii alebo zisteniu rovnakého významu
neprekonateľná prekážka (zákonné ustanovenie niektorého štátu alebo iný prípad vyššej moci),
predlžujú sa lehoty určené pre tieto úkony.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne dať zprávu svojmu indosantovi o prípade vyššej moci, vyznačiť túto
zprávu na šeku alebo prívesku a pripojiť dátum a podpis; okrem toho platia ustanovenia § 42.
(3) Ak prestane vyššia moc, musí majiteľ bezodkladne predložiť šek na platenie a prípadne dať urobiť
protest alebo zistenie rovnakého významu.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako pätnásť dní odo dňa, ktorého majiteľ, hoc i pred uplynutím lehoty na
predloženie, dal svojmu indosantovi zprávu, že nastala vyššia moc, možno vykonať postihové práva
bez toho, že by bolo treba predložiť šek alebo urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu.
(5) O skutočnostiach, ktoré sa týkajú iba osoby majiteľa alebo toho, koho majiteľ poveril predložiť šek
alebo urobiť protest alebo zistenia rovnakého významu, platí, že nie sú prípadmi vyššej moci.
Siedmy diel
ŠEKOVÉ ROVNOPISY
§ 49.
Ak nejde o šek na majiteľa, môže byť každý šek, ktorý je vystavený v jednom štáte a splatný v inom štáte
alebo v zámorskej časti toho istého štátu a naopak, alebo šek, ktorý je vystavený a splatný v tejže
zámorskej časti alebo v rôznych zámorských častiach toho istého štátu, vystavený v niekoľkých
- 31 -
ZaŠP
rovnopisoch. Ak je šek vystavený v niekoľkých rovnopisoch, musia byť tieto rovnopisy číslované priamo
v texte listiny, inak platí každý rovnopis za osobitný šek.
§ 50.
(1) Ak bol zaplatený jeden rovnopis, zanikajú práva zo všetkých rovnopisov, aj keď v nich nie je
ustanovené, že zaplatením jedného rovnopisu strácajú ostatné platnosť.
(2) Indosant, ktorý previedol rovnopisy na rôzne osoby, ako aj indosanti nasledujúci, sú zaviazaní zo
všetkých rovnopisov, na ktorých sú ich podpisy a ktoré neboly vrátené.
Ôsmy diel
ZMENY
§ 51.
Ak bol text šeku zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na šek po tejto zmene, zaviazaní podľa zmeneného
textu; tí, ktorí sa podpísali prv, sú zaviazaní podľa textu pôvodného.
Deviaty diel
PREMLČANIE
§ 52.
(1) Postihové nároky majiteľa proti indosantom, vystaviteľovi a ostatným osobám šekove zaviazaným sa
premlčujú v šiestich mesiacoch od uplynutia lehoty na predloženie.
(2) Postihové nároky jednotlivých osôb zaviazaných na zaplatenie šeku proti iným takýmto osobám sa
premlčujú v šiestich mesiacoch odo dňa, keď dlžník šek zaplatil, alebo keď bol nárok proti nemu
súdne uplatnený.
§ 53.
Prerušenie premlčania je účinné proti tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie.
Desiaty diel
VŠEOBECÉ USTANOVENIA
§ 54.
(1) Predloženie a protest šeku sa môže stať len v pracovný deň.
(2) Ak pripadne posledný deň lehoty, v ktorej sa má stať niektorý úkon týkajúci sa šeku, najmä
predloženie, protest alebo zistenie rovnakého významu, na deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota
až do budúceho pracovného dňa. Dni pracovného pokoja spadajúce do lehoty sa do nej nepočítajú.
§ 55.
Do zákonných lehôt sa nepočíta deň, od ktorého sa lehoty začínajú.
§ 56.
Nepripúšťajú sa žiadne dni odkladu, ani zákonné ani sudcovské.
Jedenásty diel
DOPLŇUJÚCE PREDPISY
Protest a niektoré iné šekové úkony
§ 57.
Protest musí byť urobený súdom, notárom alebo miestnym národným výborom.
§ 58.
V protestnej listine treba uviesť:
- 32 -
ZaŠP
1. meno toho, pre koho a proti komu sa protest robí;
2. údaj, že ten, proti komu sa protest robí, bol bez výsledku vyzvaný na šekové plnenie alebo že ho
nebolo možno zastihnúť alebo že nebolo možno vypátrať miestnosť, kde prevádza svoj podnik, ani
jeho byt;
3. údaj miesta a dáta, kde a kedy sa stala výzva alebo bezvýsledný pokus o ňu;
4. doslovný odpis šeku so všetkými indosamentmi a poznámkami;
5. podpis protestného orgánu, úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 59.
Ak sa požaduje plnenie zo šeku od niekoľkých osôb alebo niekoľko ráz od tej istej osoby, stačí na to len
jedna protestná listina.
§ 60.
Šek možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Oprávnenie protesného orgánu na to, aby prijal platenie,
nemožno vylúčiť.
§ 61.
(1) Protestný orgán je povinný za náhradu výdavkov bez meškania vydať majiteľovi šeku alebo jeho
zmocnencovi prvopis protestnej listiny a na žiadosť aj jej jednoduchý alebo overený odpis.
(2) Rovnako je povinný protesty podľa celého ich obsahu deň za dňom v časovom a číselnom poriadku
vpisovať do osobitnej knihy, ktorá je list za listom opatrená poradovými číslami; účastníkom alebo
ich právnym nástupcom musí za náhradu výdavkov kedykoľvek vydať výpis z tejto knihy.
§ 62.
Kto robí protest, môže až do vydania protestnej listiny tomu, pre koho sa protest robí, opraviť chyby
v písaní, výpustky a iné chyby protestnej listiny. Opravu treba označiť ako opravu a podpísať.
§ 63.
Protesty treba robiť v čase od deviatej do osemnástej hodiny a mimo tohto času, len ak s tým výslovne
súhlasí ten, proti komu sa protest robí; súhlas sa vyznačí v proteste.
§ 64.
Na šeku alebo na prívesku sa vyznačí, že protest bol vykonaný. Opomenutie tohto záznamu nemá vplyv
na platnosť protestu.
§ 65.
(1) Predloženie šeku na zaplatenie, zhotovenie protestu, vyžiadanie rovnopisu šeku, ako aj všetky ostatné
úkony, ktoré musia byť vykonané u určitej osoby, treba vykonať v miestnostiach, kde prevádza svoj
podnik, a ak ich nemá alebo ak sa nedajú vypátrať, v jej byte. Inde môžu byť vykonané len vtedy, ak
súhlasia obe strany; súhlas sa vyznačí v proteste.
(2) Ak je v proteste poznamenané, že sa nepodarilo vypátrať miestnosti, kde sa prevádza podnik, ani byt,
a ak napriek tomu bolo vypátranie možné, nie je protest preto neúčinný.
(3) Ustanovenia odseku 2 sa nedotýka zodpovednosti protestného orgánu, ktorý opomenul konať vhodné
vyšetrenie. Ak zostane dotaz u ohlasovacieho orgánu bez výsledku, protestný orgán nie je povinný
konať ďalšie vyšetrenie.
§ 66.
Úkony, ktoré sa majú vykonať na určitom mieste uvedenom na šeku, môžu byť vykonané na inom mieste,
ak na to pri úkone, o ktorý ide, dajú súhlas jeho účastníci. Ak sa osvedčuje vykonanie úkonu písomne,
vyznačí sa v osvedčení aj súhlas.
Obohatenie
§ 67.
- 33 -
ZaŠP
(1) Vystaviteľ, postihový záväzok ktorého zanikol tým, že šek nebol včas predložený, alebo premlčaním,
zostáva majiteľovi šeku zaviazaný, len pokiaľ sa na jeho škodu obohatil.
(2) Nárok na vydanie obohatenia sa premlčuje v jednom roku od vystavenia šeku.
Stratené alebo zničené šeky a protestné listiny
§ 68.
(1) Šek, ktorý sa stratil alebo bol zničený, možno vyhlásiť za umorený.
(2) Protestnú listinu, ktorá sa stratila alebo bola zničená, možno nahradiť výpisom z knihy protestov,
ktorý vydá protestný orgán (§ 61 ods. 2).
Dvanásty diel
OSOBITNÉ USTANOVENIA MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA ŠEKOVÉHO
§ 69.
(1) Spôsobilosť osoby šekove sa zaväzovať sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom. Ak
vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa právo onoho iného štátu.
(2) Kto nie je spôsobilý šekove sa zaväzovať podľa práva uvedeného v predchádzajúcom odseku, je
predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na šek v štáte, podľa práva ktorého by bol spôsobilý šekove sa
zaväzovať.
§ 70.
(1) Koho možno označiť za šekovníka, spravuje sa právom štátu, v ktorom je šek splatný.
(2) Ak je podľa tohto práva šek neplatný so zreteľom na osobu šekovníka, sú predsa platné záväzky
z podpisov, ktoré boly na šek napísané v štáte, právo ktorého neustanovuje neplatnosť z takého
dôvodu.
§ 71.
(1) Forma šekového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené. Stačí však
zachovať formu, ktorú ustanovuje právo platobného miesta.
(2) Ale ak sa šekové vyhlásenie, ktoré je podľa ustanovenia predchádzajúceho odseku neplatné, shoduje
s právom štátu, v ktorom bolo urobené neskoršie šekové vyhlásenie, nedotýka sa vadnosť formy
prvého šekového vyhlásenia platnosti šekového vyhlásenia neskoršieho.
(3) Šekové vyhlásenie československého občana v cudzine platí v Československej republike proti iným
československým občanom, ak vyhlásenie vyhovuje požiadavkám tunajšieho práva čo do formy.
§ 72.
Účinky šekových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boly urobené.
§ 73.
Lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby šekove zaviazané právom miesta, kde
bol šek vystavený.
§ 74.
Právom štátu, v ktorom je šek splatný, sa spravuje:
1. či šek musí byť sročný na videnie alebo či môže byť vystavený na určitý čas po videní, a aké účinky
nastávajú, ak je v šeku udaný neskorší deň než skutočný deň vystavenia;
2. lehota na predloženie;
3. či možno šek prijať, overiť, potvrdiť alebo vidovať, a aké účinky majú tieto doložky;
4. či majiteľ môže žiadať čiastočné zaplatenie a či ho musí prijať;
5. či možno šek križovať alebo opatriť doložkou „len na zúčtovanie“ alebo doložkou rovnakého
významu, a aké účinky má križovanie alebo zúčtovacia doložka alebo doložka rovnakého významu;
6. či majiteľovi patria osobitné práva na krytie a aký je obsah týchto práv;
7. či vystaviteľ môže šek odvolať alebo podať odpor proti zaplateniu šeku;
- 34 -
ZaŠP
8. opatrenie, ktoré treba urobiť, ak sa šek stratil alebo bol ukradnutý;
9. či je na zachovanie postihových práv proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám šekove
zaviazaným potrebný protest alebo zistenie rovnakého významu.
§ 75.
Forma protestu a lehoty na protest, ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné na uplatnenie a
zachovanie šekových práv, sa spravujú právom štátu, v ktorom treba urobiť protest alebo iný úkon.
- 35 -
ZaŠP
Čl. III
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 1..
Zmenková a šeková spôsobilosť
Zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.
Ustanovenia o niektorých zmenkových a šekových prejavoch
§ 2..
(1) Zmenkové alebo šekové prejavy, urobené krížikmi alebo inými znakmi, sú platné len vtedy, ak sa
staly vo forme úradnej zápisnice.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj o zmenkových alebo šekových prejavoch osôb slepých, hluchonemých,
hluchých, ktoré nemôžu čítať, a nemých, ktoré nemôžu písať.
§ 3..
(1) Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, že niekto podpíše meno zastúpenej osoby.
Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj, za koho podpisuje.
(2) Zmocnenie na podpis zmenky alebo šeku musí byť písomné. V prípadoch uvedených v § 2 je na
platnosť zmocnenia potrebná notárska alebo súdna zápisnica.
(3) Tým nie sú dotknuté zákonné ustanovenia o podpisoch za podnik, ako aj o forme zmocnenia na tieto
podpisy.
§ 4..
Moratórium v cudzích štátoch
Ak prekážajú včasnému úkonu, ktorý je v cudzine potrebný na uplatnenie alebo na zachovanie
zmenkových alebo šekových práv, právne ustanovenia tam vydané (čl. I § 54 a čl. II § 48), môže byť
vládnym nariadením ustanovené, že zmenkové a šekové práva trvajú napriek tomu ďalej, ak sa úkon
vykoná bezodkladne po tom, keď prekážka prestane. Rovnako možno ustanoviť, že pri takejto prekážke
možno vykonať postih po uplynutí lehoty bez toho, že by bol úkon potrebný.
§ 5..
Prerušenie premlčania
(1) Prerušením premlčania (čl. I § 71 a čl. II § 53) sa rozumejú všetky prípady, kde podľa ustanovení
občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku premlčacia doba ďalej nebeží alebo sa
neskončí alebo kde sa začína premlčacia doba nová.
(2) Ak oznámi žalovaný tretej osobe, že sa začalo súdne konanie, má to na premlčanie rovnaké účinky
ako podanie žaloby.
§ 6..
Odúčtovne
Vládne nariadenie určí odúčtovne podľa čl. I § 38 ods. 2 a čl. II § 31 a podmienky, za akých im možno
zmenku a šek predložiť.
§ 7..
Náhrada za falošné alebo sfalšované šeky
Za škodu vzniknutú z vyplatenia falošného alebo sfalšovaného šeku, ktorú nezavinil šekovník ani jeho
zamestnanec, zodpovedá domnelý vystaviteľ falošného šeku alebo vystaviteľ sfalšovaného šeku len
- 36 -
ZaŠP
vtedy, ak sa previní pri vystavení falošného šeku alebo pri sfalšovaní šeku on sám alebo jeho
zamestnanec, ktorého používa pri práci so šekmi. Odchylná dohoda, ktorá by bola pre šekovníka
výhodnejšia, je neplatná
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 8..
(1) Nedotknuté zostávajú osobitné ustanovenia o šekovej službe Štátnej banky československej.
(2) Rovnako nedotknuté zostáva ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 43/1948 Sb., o pôdohospodárskom úvere.
§ 9..
Ustanovenia tohto zákona neplatia o zmenkách a šekoch, ktoré boly vystavené predo dňom, keď tento
zákon nadobudne účinnosť, s výnimkou ustanovení o proteste.
§ 10..
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, najmä:
1. zákon č. 84/1906 r.z., o šeku;
2. zákon zmenkový č. 1/1928 Sb.;
3. vládne nariadenie č. 111/1941 Sb., ktorým sa vydáva a zavádza jednotný zmenkový poriadok;
4. vládne nariadenie č. 372/1941 Sb., ktorým sa vydáva a zavádza jednotný šekový poriadok;
5. zákon zmenkový č. 255/1941 Sl.z.;
6. zákon šekový č. 256/1941 Sl.z.
§ 11.
Účinnosť zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykoná ho minister spravodlivosti po dohode so
zúčastnenými členmi vlády.
Gottwald v.r.
Dr. John v.r.
Zápotocký v.r.
Dr. Rais v.r.
Námietky v
zmenkovom a
šekovom konaní
-
zmenkovo-šekový platobný rozkaz - § 175 OSP
(III. Časť, procesné nástroje pre vydávanie
platobného rozkazu)
-
možno ho vydať len na základe návrhu žalobcu
-
vecná príslušnosť: § 9 ods. 3 OSP –> 1. stupeň:
KS,
-
miestne príslušný súd odporcu príp. súd,
v obvode ktorého je platobné miesto.
Predpoklady:
a) žaloba, ktorou sa uplatňuje nárok vyplávajúci
priamo zo zmenky alebo šeku
b) predloženie prvopisu zmenky alebo šeku
o pravosti ktorých nie je možné pochybovať
(príp. predloženie ďalších listín) – nejde
o náležitosť, len o doklad, takže pre
nepredloženie nie je možné konanie zastaviť.
Prvopis nie je možné nahradiť kópiou ani
uznesením o umorení zmenky a ani odpisom
zmenky.
c) Protest (povahou je verejnou listinou)
Súd musí preskúmať okolnosti (napr. podmienky
konania, či sú uplatnené peňažné pohľadávky
v takej výške, aká je náležito odôvodnená.
Ak sú splnené podmienky: bez vypočutia odporcu
sa vydá platobný rozkaz.
-
do 3 dní musí zaplatiť alebo uviesť námietky
(musí uviesť všetky okolnosti)
Navrhovateľ môže žiadať všetko, na čo má nárok
podľa zmenkového a šekového zákona.
Charakter - rozhodnutie vo veci samej - svojím
charakterom je uznesením.
Začiatok trojdňovej lehoty je vymedzený vydaním
zmenkového platobného rozkazu.
Opravným prostriedkom proti rozhodnutiu
o trovách konania je odvolanie.
Ak odporca podá včas námietky predseda senátu
nariadi pojednávanie.
- 37 -
ZaŠP
Uplatní sa zásada koncentrácie – musí sa predložiť
včas všetko!
Námietku môže podať len žalovaný (jeden alebo
niekoľkí). Námietku možno podať aj len ku časti
platobného rozkazu.
Charakter námietok: zákon neupravuje
Teória rozdeľuje námietky:
-
absolútne – môže podať každý, založené sú na
zmenkovom a šekovom zákone
-
relatívne – patria len určitým účastníkom
Námietky súd zamietne, ak nie sú podané v lehote
alebo nie sú opodstatnené. Je možné podať
odvolanie.
Odporca má povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť.
Vo výroku súd:
-
rozhodne, že zmenkový platobný rozkaz
ponechá v platnosti
-
rozhodne, že zmenkový platobný rozkaz
zrušuje a v akom rozsahu.
-
V rozsudku rozhodne súd aj o náhrade trov
konania.
Námietka: právnymi normami rezervovaná možnosť dlžníka na jeho obranu, aby sa mohol s úspechom brániť proti
vydanému platobnému rozkazu alebo aby sa mohol brániť proti žalobcovi.
Ak sú podané riadne a odôvodnene, nenastanú účinky zmenkového platobného rozkazu.
Teória:
-
exceptiones in rem (objektívne, absolútne) --->
môže použiť ktorýkoľvek žalovaný zmenkový
dlžník (hlavný aj vedľajší) – napr. listina nie je
zmenkou, dátum je neexistujúci...
-
exceptiones in personam (subjektívne,
relatívne, osobné) – Čl. I § 17
Zmenková spôsobilosť
1. východisko: zmenka je cenný papier, v ktorom
sú inkorporované subjektívne práva
2. východisko: zmenka je cenný papier, v ktorý je
za podmienok určených zákonom tvorený
určitou osobou
Zmenka je prevoditeľný cenný papier –je určené,
aby sa stávala súčasťou majetku osôb.
-
musíme skúmať, kto je nositeľom
zmenkových práv
-
musíme skúmať, kto môže uskutočniť
prevod zmenky
Zmenková spôsobilosť na práva a zmenková
spôsobilosť na právne úkony.
Aktívna zmenková spôsobilosť – spôsobilosť mať
práva:
-
na zmenku
-
inkorporované v cennom papieri
Pasívna zmenková spôsobilosť – spôsobilosť mať
povinnosti, ktoré sú korešpondentom zmenkových práv
– spôsobilosť byť nositeľom zmenkových záväzkov.
Spôsobilosť vlastnými zmenkovoprávnymi úkonmi (=
vyhláseniami) zaväzovať sa – nadobúdať zmenkové
povinnosti
združenie osôb podľa občianskoprávnej
zmluvy o združení nemôže byť subjektom
zmenkového práva, rovnako ani
konzorcium, založená obchodná
spoločnosť alebo družstvo, štatutárny
orgán spoločnosti, tiché spoločenstvo.
Fyzická osoba:
-
spôsobilosť na práva – narodenie
-
spôsobilosť vlastnými úkonmi
nadobúdať práva zmenkové –
plnoletosť
Právnická osoba: skúma sa osobný status právnickej
osoby:
či vzniká ex lege (ak osobitný zákon neobmedzuje
spôsobilosť alebo ju nevylučuje) – okamihom vzniku
vznik sa viaže na zápis v evidencií právnických osôb
– nadobudnutie spôsobilosti podľa ObZ – vznik
právnickej osoby – zápis, ktorý má konštitutívny
účinok.
Právnická osoba má spôsobilosť, kým ju osobitný zákon
neobmedzí alebo kým osobitný zákon nevylúči možnosť
zmenkovo sa zaväzovať.
Zmenková spôsobilosť
AKTÍVNA
PASÍVNA
(povinnosti)
(práva)
Spôsobilosť stať sa nositeľom
zmenkových práv:
-
práva zo zmenky
-
práva na zmenku
Spôsobilosť byť nositeľom zmenkových
povinností;
Spôsobilosť vlastným konaním zmenkovo
sa zaväzovať (čl. III zákona) = pasívna
zmenková spôsobilosť
OZ
fyz. os.
<-->
práv. os.
- 38 -
ZaŠP
Spôsobilosť obmedzuje resp. vylučuje zákon
o rozpočtových pravidlách
.
Fyzické osoby alebo právnické osoby môžu nadobúdať
práva priamo alebo nepriamo.
Za právnickú osobu koná štatutárny orgán – v plnom
rozsahu jeho konanie zaväzuje priamo právnickú osobu.
Nepriamym konaním je zastúpenie.
Zákon zmenkový a šekový upravuje požiadavky na to,
aby úkon zástupcu zaväzoval zastúpeného (čl. III., § 3).
Podpis zástupcu musí byť na zmenke. V prejave musí
byť uvedená osoba zastúpeného, vlastné meno
zástupcu, podpísaný musí byť vlastným menom, musí
byť zreteľné, že ide o právny úkon zástupcu.
Document Outline
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.