Srdce a cievny system

SRDCE

Srdcovo-cievny systém –
SYSTEMA CARDIOVASCULARE
tiež obehový systém – Systema circulatorium

Funkcia: pohyb telových tekutín – transport - trojaký:

-

prísun látok z vonkajšieho prostredia,

-

odsun odpadových látok,

-

presuny rôznych látok (hormóny, protilátky),

navyše rozvod tepla u homoiotermných žichov..

Zložitý trubicovitý systém, uzavretý alebo otvorený.
Zložitosť a diferenciácia stúpa so zväčšovaním rozmerov tela žichov.

Samostatná cievna sústava u všetkých žichov s druhotnou telesnou dutinou - Triblastica.(od mäkkýšov –
výnimkou sú Nemertini - už majú cievnu sústavu).

Cievy (vasa) delíme na:
- tepny (arteriae),
- žily (venae)
- vlásočnice (capilares).
Otvorená sústava - telová tekutina - krv a miazga (hemolymfa) –
vylieva sa do tela medzi orgány odtiaľ nasávaná späť do systému
–
výmena látok a plynov difúziou.
Uzavreté sústavy - krv (krvný obeh) alebo lymfa (lymfatický
obeh),
rozlíšenie u väčšiny stavovcov.

Krv rozvádza zvyčajne dýchacie
plyny
Lymfa transportuje živiny.
Výmena látok sa deje difúziou
cez steny kapiláry a cez tkanivový
mok.

Tepny (arteriae)
- krv vždy zo srdca do tela, steny veľni elastické –
základné tkanivo - hladké svalstvo. Na priereze okrúhle, tri vrstvy –
vnútorná (intima) s epiteliálnou výstelkou (endotel),
stredá ( tunica media) - svalovina a elastické spojivové tkanivo a
vonkajšia (tunica externa - adventitia) s elastickým spojivom.
Peristaltika svaloviny posúva krv ďalej.

Žily (venae) - krv z tela do srdca, na priereze oválne alebo sprehýbané,
vo vnútri chlopňové riasy - aby nenastalo spätné prúdenie krvi,
tiež tri vrstvy, tenšie - menej svaloviny a viacx spojivového tkaniva.

Vlásočnice (capilares) - tenké, len z vrstvy endotelu,
na nej zvonku bazálna membrána a na ňu nasadajú pericyty
so schopnosťou kontrakcie. Sú to vetvené spoje medzi tepnami a žilami.

Arteriovenózne spojky - spojenia tepny a žily pred a mimo siete vlásočníc.
Krvné splavy (sinusy) - hlavne v žľazách s vnútornou sekréciou –
tiež spojky medzi žilami a tepnami, rozľahlý vnútorný priestor.

Srdce (cor) - zmohutnením časti najsilnejšej tepny.
Vnútorná vrstva (endokard) – tenká - endotel s nervové vlákna,

stredná (myokard) - veľmi hrubá vrstva z buniek srdcovej svaloviny
a zo siete oporných tkanív (napr. chrupkami až kosťami), časť buniek
prenáša nervové vzruchy a udržiava rytmickú činnosť
jednotlivých dielov srdca,
vonkajšia (epikard) - mezotel so spojivovým tkanivom odtiaľ smerujú
koronárne cievy do myokardu

Celé srdce vo vakovitom osrdcovníku (pericard).
Srdce - 1 ač 4 dutiny - tenkostenné predsiene (atrium cordis)
a hrubostenné komory (ventriculus cordis), prepojené chlopňami.
Chlopne na vyústení ciev zo srdca.
Rytmus práce srdca - sťah (systola) a roztiahnutie (diastola).

Tepenné srdce - za dýchacou sústavou - nasáva okysličenú krv
(kôrovce, klepietkavce, mäkkýše).

Žilné srdce - pred dýchacou sústavou, nasáva odkysličenú krv z tela
(kruhoústnice, drsnokožce, ryby, larvy obojživelníkov).

Zmiešané srdce - súčasne nasáva aj odkysličenú krv z tela, aj
okysličenú z dýchacích orgánov - do tela zmiešaná krv
(obojživelníky a plazy).

Štvordielne srdce vtákov a cicavcov - aj ako žilné aj ako tepenné.
žilné - pravá predsieň a pravá komora - nasáva odkysličenú krv
a transportuje do pľúc a
tepenné srdce (ľavá predsieň a ľavá komora) - prísun okysličenej
krvi z pľúc a transport do tela.

Lymfatická sústava

Lymfa stavovcov (okrem kruhoústnic) - len jedným smerom
začína drobnými lymfatickými vlásočnicami v štrbinách telových tkanív,
potom do lymfatických ciev, ktoré miestami vytvárajú uzliny
(filtrácia lymfy a tvorba lymfocytov).
Lymfatické cievy ústia do lymfatického
kmeňa (ductus lymfaticus)
ten vstupuje do podkľúčkovej žily
krvného obehu.
Cievne sústavy hlavných skupín žichov.

Nemertini (páskovce) - po prvýkrát dobre vyvinutá cievna sústava –
uzatvorená (aj napriek tomu dýchajú celým povrchom tela) –
jedna dorzálna a dve laterálne cievy spojené komisúrami,
Bez srdca.
V dorzálnej krv smerom k hlavovému koncu, laterálne - k chvostovému.

Annelida (obrúčkavce) - hlavná cieva je arteria dorsalis (chrbtová cieva)
a podčrevná žila (vena subintestinalis) - mnohoštetinavce,
máloštetinavce aj žilu pod brušnou nervovou páskou (vena subneuralis).
Srdce - okoločrevné cievy (laterálne srdcia – circumoesofagiálne cievy.
Pulzuje aj chrbtová ciava - krv od zadného k prednému koncu
a do laterálnych sŕdc, odtiaľ cez sieť vlásočníc do podčrevnej žily
a potom je nasávana do chrbtovej cievy.

Mollusca (mäkkýše) - dobre vyvinutá cievna sústava,
- otvorená,
- srdce s jednou komorou a zvyčajne s dvomi predsieňami
(ale aj so štyrmi, podľa počtu žiaber a nefrídií),

-

vždy uložené v osrdcovníku (perikardium).

Odkysličená krv z tela do pľúcnych vakov alebo žiaber (ktenídií) –
do perikardia - do oboch predsiení a z komory
prednou a zadnou cievou sa vylieva do tela,
do kanálikovitých tzv žilných splavov

Arthropoda (článkonožce) - otvorená cievna sústava.
Ak žiabre alebo pľúcne vaky - cievna transportuje aj kyslík,
ak vzdušnicami - len živiny a odpadové látky.
Článkovane usporiadané srdcové komôrky (ventriculi cordi) –
tvar a počet premenlivý.
Srdce (premenou z chrbtovej cievy) z troch vrstiev –
vonkajší obal (tunica externa) - vláknité väzivo,
stredná (tunica media) - okružné svaly,
vnútorná vrstva (tunica interna, endocardium) - silná svalovina.
Z telesnej dutiny (perikardiálny sinus)
srdce cez otvory - ostie hemolymfu a cez aortu späť do telesnej
dutiny (mixocel).
Pohyby srdca - systolu a diastolu u kôrovcov tzv
perikardiálne svaly, u hmyzu krídlové svaly (musculi alares),
Cez chrbtovú cievu odzadu kontrakčné vlny - zmŕšťovaním okružných svalov.

Chordata (strunovce)

-

uzatvorená cievna sústava,

-

len u Tunicata (Urochordata) otvorená.

Vakovité srdce je u nich blízko žalúdka –
z predného konca široká žiabrová cieva do žiaber,
črevná cieva zo zadného konca srdca sa vetví k jednotlivým orgánom
do širokých splavov.
Srdce tepe nepravidelne, raz krv do žiabrovej, raz do črevnej cievy.

Základnú schému krvného obehu chordát - kopijovce.
Cievy homologické s cievami ostatných vodných stavovcov
(parýb, kruhoústnic a rýb) - vývojový základ ostatným stavovcom –
suchozemským štvornožcom.

Obeh je nasledovný –
centrálna časť - žilný splav (sinus venosus) – dutina na ventrálnej
strane tela pod pažerákom - odkysličená krv z pečene –
pečeňovou žilou (vena hepatica) a zboku žilami Cuvierovými (ductus Cuvieri).
Zo žilného splavu nasávaná hrubostennou brušnou aortou (aorta ventralis)
pod žiabrový kôš - množstvo žiabrových tepien (arteriae branchiales) –
do žiabrových štrbín - vetvenie do kapilár (okysličovanie).
Žiabrové tepny tvoria oblúk aorty - počet podľa počtu žiabrových prepážok.
Po okysličení zo žiaber výstupné žiabrové tepny (arteriae epibranchiales) -
do koreňov aorty (radix aortae dorsalis) - pravý alebo ľavý - za hltanom
sa spájajú - hrubá chrbtová aorta (aorta dorsalis) – dozadu do tela –
Dopredu krkavice - karotídy (arteria carotis) - zásobujú hlavový odiiel.

Z chrbtovej aorty - vetvy zásobujúce všetky ostatné orgány za
hlavou.

Odkysličenú krv z tela - laterálne kardiálne žily – z predného konca
tela
predná ľavá a pravá (vena cardinalis anterior dextra et sinistra),
zo
zadnej časti zadná pravá a ľavá (vena cardinalis posterior dextra et
sinistra).
Z kardinálnych žíl Cuviervými žilami do žilného splavu.
Z ventrálnej časti tela ide krv podčrevnou žilou (vena
subintestinalis) - do
vrátnicovej žily (vena portae) - vetví sa na sieť kapilár pečeňového
vaku
(vrátnicový pečeňový obeh) - do pečeňovej žily (vena hepatica) –
do žilového splavu.

Kopijovce srdce nemajú – až kruhoústnice !!!

Drsnokožce a ryby - podobne ako pri predchádzajúcich –
žilový splav (sinus venosus), atrium cordis, ventriculus cordis,
potom srdcový násadec (conus arteriosus), z neho brušná aorta
(aorta ventralis), jej začiatok sa volá tepenný kmeň (truncus
arteriosus).

Väčšina drsnokožcov - zachovaný 2. až 6. pár žiabrových tepien,
Ryby a larvy obojživelníkov majú iba 3. až 6. pár.

Prechod stavovcov z vody na suchú zem
žiabre - pľúca - rozsiahle zmeny stavby krvného obehu.
Už dvojdyšníkom zo 6. páru žiabrových tepien vybiehajú cievy
k pľúcnym vakom.

Amphibia - prvé dva oblúky len v embryonálnom štádiu,
3. pár žiabrových tepien - premena na karotídy (krkavice),
4. pár - plní funkciu párových koreňov aorty,
5. pár - zaniká,
6. pár - na pľúcne tepny.
Príklad tzv. zákona rekapitulácie - premena žiabrových tepien sa dá
sledovať v embryonálnom štádiu vývoja - vzťah medzi ontogenetickým
vývinom jedinca a fylogenetickým vývojom skupiny –
vyššie organizmy v priebehu individuálneho vývinu opakujú v skratke
hlavné štádiu fylogenetického vývoja celej skupiny.

Trojdielne srdce - dve predsiene a jedna komora - do pravej predsiene
odkysličená párom predných dutých žíl (vena cava anterior) a nepárovou
zadnou dutou žilou (vena cava posterior), v komore sa zmiešava.
Do ľavej predsiene pľúcnou žilou (vena pulmonalis) okysličená krv z pľúc,
mieša sa v komore - do brušnej aorty (aorta ventralis) - čiastočne do
pľúcnych tepien (arteriae pulmonales) a čiastočne karotíd a do
koreňov aorty, ktoré sa zahýbajú dozadu, spájajú do chrbtovej aorty a
zásobujú zadnú časť tela.

Reptilia - srdcový násadec chýba - tepny z komôr, komora neúplne
rozdelená (najviac u krokodílov), pravý koreň aorty z ľavej polovice
Komory - krv bohatá na kyslík - cez karotídy do hlavovej časti,
ľavý koreň aorty z oblasti medzi pravou a ľavou polovicou aorty (zmiešaná
krv) - vtákom zaniká a klasická aorta je len pravý koreň aorty.

Cicavcom pravá aorta mizne a ako klasická aorta - ľavý kmeň aorty –

ústie je preložené do ľavej komory.
Vtákom a cicavcom - z ľavej polovice srdca iba jedna tepna.
Žilový obeh je podobný ako u obojživelníkov.

Aves a Mammalia - typické štvordielne srdce - bráni zmiešavaniu okysličenej
a odkysličenej krvi - dva typy obehov –
malý krvný obeh (pľúcny) - srdce - pľúca a späť
veľký krvný obeh (telový) - veľký - srdce - telo a späť
Náročný metabolizmus a vysoká spotreba
kyslíka, pri zmiešavaní krvi, aby
sa do jednotlivých orgánov dostávalo
málo kyslíka.

Slezina (splen, lien) je filtračný orgán,
uložený v závese čreva – mesenterium
Vľavo pod bránicou
Tvorba lymfocytov