Prednášky
doc. Ing. Bohuslava Mihalčová, PhD prednášky z manažmentu
Stiahnuť PDF · 456 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
Manažment
sk.C
OBSAH
3
Manažment
Definícia manaţmentu:
Súbor poznatkov odpozeraných z praxe, formovaných do návodov a predpisov na
riadenie
Manažment – veda a umenie
Def. Manaţmentu:
a) Zdôrazňujúce úlohu vedenia ľudí: „Manaţment je vykonávanie vecí prostredníctvom
ostatných ľudí.“ (E. Dale, J. Hays)
b) Zdôrazňujúce špecifické funkcie vykonávané riadiacimi pracovníkmi: „Manaţment je
proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly organizačných činností
zameraných na dosiahnutie organizačných cieľov.“ (K.H. Chung)
c) Zdôrazňujúce predmet štúdia a jeho cieľ: „Manaţment je proces optimalizácie vyuţitia
ľudských, materiálnych a finančných zdrojov k dosiahnutiu organizačných cieľov.“
(J.A. Pearce, R.B. Robinson)
Manaţment je univerzálny a je nevyhnutný pre organizácie všetkých veľkostí (malé, stredné,
veľké podniky), pre všetky typy organizácie (ziskové i neziskové), pre všetky úrovne
organizácie (vrcholová, stredná, najniţšia úroveň) a pre všetky oblasti organizácie (finančné,
personálne, marketingové oddelenie...).
Interdisciplinárnosť manaţmentu:
Sociálny manaţment – skúma činnosť ľudí zaoberajúcich sa sociálnou pomocou,
sluţbami, poradenstvom a prevenciou
Politológia – rieši politickú prax, hľadá konsenzus a rieši spoločenské konflikty
Sociológia – veda o včlenení sa do ľudskej spoločnosti
Psychológia – skúma duševné javy a odhaľuje konflikty moţné v organizácii
Filozofia – skúma podstatu hodnôt a etiky
Ekonómia – rieši problém vzácnosti
Antropológia – veda o spoločenstvách, ktorá pomáha odhaľovať rozdiely v kultúrach
národov
Kybernetika – veda o informatizácii javov
Matematika
4
Manaţment je behaviorálna veda.
Úloha manaţmentu: synergický efekt (vytvoriť usporiadaný celok, ktorý je väčší neţ
jednotlivé časti)
Znaky manaţmentu: interdisciplinárnosť, praxeologickosť, internacionálnosť
Výstupy manaţmentu: opisné (deskriptívne) výstupy, empirické (normatívne) výstupy
Význam manaţmentu: činnosť, veda = súbor poznatkov, skupina ľudí
Osobnosť manažéra
Ideálny stav – manaţér = vodca
Vrcholový, stredný a prvostupňový manaţment
Klasifikácia manažérov:
Podľa úrovne:
TOP manaţéri
Strední manaţéri
Prvostupňoví manaţéri (manaţéri prvej línie)
Podľa rozsahu aktivít:
Generalisti (manaţéri všeobecne)
Funkční manaţéri (línioví manaţéri)
Manažérske role:
Podľa Faya:
Predvídanie a plánovanie
Organizovanie
Prikazovanie
Koordinovanie
Kontrola
Podľa Mintzberga: upúšťa od Fayovho „plánovača“ a prikláňa sa k manaţérovi „vedcovi
s talentom“
Mintzbergov manaţér vykonáva 10 rolí v 3 širokých oblastiach:
Interpersonálna oblasť (rola reprezentanta, vedúceho, spolupracovníka)
Informačná oblasť (rola monitora, šíriteľa, hovorcu)
5
Rozhodovacia oblasť (rola podnikateľa, krízového manaţéra, distribútora zdrojov)
Stewartov manaţér: spojenie Faylovho a Mintzbergovho manaţéra
Role (práca a aktivity) manaţéra závisia od:
Povahy organizácie, jeho filozofie, cieľov
Typu organizačnej štruktúry
Aktivít a úloh organizácie
Technológie a organizácie práce
FAKTORY
Povahy zamestnancov
Stupňa, na ktorom manaţér pôsobí
Efektívny manaţér:
a) Má základné vedomosti a informácie – profesionálne vedomosti a zručnosti
b) Má špecifické vedomosti a vlastnosti – analytické zručnosti, sociálne zručnosti,
emocionálnu pruţnosť, proaktivitu
c) Metavlastnosti („nadkvalita“ manaţéra) – kreativita, sebapoznanie
Nároky na vlastnosti manaţéra:
Telesné a výrazové vlastnosti (kultivovanosť, vyjadrovacie schopnosti)
Temperament
Charakterové vlastnosti
6
Manažovanie v kontexte národných
kultúrnych rozdielov
Pracovať v medzinárodnom prostredí znamená pre podnik adaptovať sa na:
Rôzne ekonomické
Politické a právne
Technologické
Sociálne
Ale taktieţ kultúrno-historické podmienky
Medzinárodný manaţment Multikultúrne témy
KULTÚRA = hodnoty, normy či vzory, ktoré sme si behom ţivota osvojili ako členovia
určitej skupiny.
Charakteristické znaky:
Učenie – kultúra nie je vrodená, ale získaná v procese učenia
Zdieľanie – kultúra nie je špecifická pre jednotlivca, ale zdieľajú ju jednotliví
členovia skupiny
Kumulatívnosť - vytvára sa z generácie na generáciu v procese kumulovania
a predávania poznatkov
Symbolickosť – navonok sa dá kultúra vyjadriť symbolmi
Vrstevnatosť – kaţdá kultúra má svoju štruktúru a je vnútorne integrovaná; zmena
jednej vrstvy môţe narušiť celú kultúru
Adaptabilita – kultúre sa dá prispôsobovať, ale tento proces je pomalý; je zaloţená na
ľudskej schopnosti prispôsobovať sa novým podmienkam
Prístup a výsledky výskumu Geerta Hofstedeho k sledovaniu národných kultúrnych rozdielov:
Holandský odborník na interkulturálny manaţment, Hofstide, zaloţil svoje štúdie
(medzinárodný dotazník interkult. rozdielov 94) na modeli so 4 dimenziami, kt.
vysvetľujú podstatné rozdiely medzi jednotlivými kultúrnymi systémami:
1) Rozpätie moci
2) Individualizmus – kolektivizmus
3) Maskulinita – Feminita
4) Vyhýbanie sa neistote
7
1.Rozpatie moci
vyjadruje mieru, v kt. menej silní členovia spoločnosti očakávajú a sú ochotní akceptovať
nerovnomerné rozloţenie moci a vplyvu.
Veľké rozpätie moci:
V podnikoch je centralizovanie moci v jedných rukách s privilégiami pre pracovníkov
s vyšším postavením
Manuálna práca má oveľa niţší status ako administratívna
Mzdový systém vykazuje veľké rozpätie platov a miezd
V týchto podnikoch sa vyţaduje lojalita, vernosť, vďačnosť
„ideálnym vedúcim“ – autokrat
Viditeľné znaky statusu (drahé auto) sú prijímané bez povšimnutia
Pozn. štátna sféra- plat (verejná sféra...učitelia); podniky (predavačky...) – mzda
Malé rozpätie moci:
Podriadení a nadradení sa často povaţujú za seberovných
Ideálnym vedúcim je „vynaliezavý demokrat“
Podriadení rešpektujú prirodzenú autoritu
Veľké rozpätie moci: Japonsko, Latinská Amerika, Mexiko, Arabské krajiny, India,
Indonézia
Stredné rozpätie moci: Francúzsko, Belgicko, Nemecko
Malé rozpätie moci: Fínsko, Nórsko, Dánsko, Švédsko
2.Individualizmus vz. Kolektivizmus
vyjadruje do akej miery sa ľudia učia jednať viac ako nezávislí jedinci alebo ako členovia
skupiny.
INDIVIDUALIZMUS
Zamestnanec jedná viac ako individualista
Riadenie = riadenie jednotlivcom
Vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom predstavujú akúsi zmluvu medzi
kupujúcim a predávajúcim na trhu práce
Slabý výkon alebo lepšia ponuka zo strany inej organizácie sú beţne akceptovateľné
na uvoľnenie pracovníka
8
KOLEKTIVIZMUS
Človek sa stáva členom pracovnej skupiny a jedná v jej záujme
Vzťahy na pracovisku majú podobu morálneho zväzku, v kt. je povinnosťou navzájom
sa podporovať a byť lojálny
Riadenie je výrazne zamerané na demokraciu
Individuál. Krajiny – USA, Austrália, priemyselne vyspelé EU krajiny, najmä VB
a Holandsko
Kolektiv. Krajiny – japonsko, Ázia, Latinská Amerika
Maskulinita verzus feminita
Maskulinita :
Preferuje sa hrdinstvo, rozhodnosť, výkonnosť, súťaţivosť
Cení sa asertivita
Manaţér sa rozhoduje výlučne na základe analýzy faktorov
Deti sú vedené k ambicióznosti, súťaţivosti a presadzovaniu sa
Feminínne – preferuje sa starostlivosť o slabých, záujem o medziľudské vzťahy, manaţér
jedná intuitívne, podniky vedú svojich zamestnancov k solidarite, deti sú vedené k solidarite.
Krajiny maskulínnej kultúry: Japonsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Taliansko, USA
Krajiny feminínnej kultúry: Severské krajiny ( Švédsko, Nórsko, Dánsko, Fínsko),
Holandsko.
Miera vyhýbania sa neistote : vyjadruje do akej miery ľudia emocionálne potrebujú určité
pravidlá a normy, ktorými by sa mohli v neistých situáciách riadiť.
Manaţovanie v kontexte nár. kultúrnych rozdielov:
Kultúry silne brániace sa neistote
Kultúry slabo sa brániace neistote
Kultúry silne sa brániace : snaţia sa vyhýbať nejednoznačným situáciám, neustále vytvárajú
určité pravidlá, štruktúry a vzťahy, ktoré im pomáhajú veci interpretovať a predvídať. Vzniká
tu typická potreba ľudí byť zaneprázdnený a tvrdo pracovať.
Grécko, Portugalsko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko,
Japonsko.
Kultúry slabo brániace sa : nepotrebujú toľko formálnych predpisov a pravidiel, zistila sa tu
väčšia miera tolerancie, dokáţu striedať vysokú mieru relaxu s relaxom.
Veľká Británia, Švédsko, Dánsko, USA
9
Kultúrne klastre S. Romena a O.
Shenkara
Na základe ich štúdia boli skúmané 4 kategórie faktorov:
Dôleţitosť pracovných cieľov
Potreba uspokojenia z práce
Manaţérske a organizačné premenné
Internacionálna orientácia a pracovná rola
Skúmaním identifikovali 8 klastrov ( sú to krajiny, ktoré sú si kultúrne podobné) a 4 nezávislé
krajin, ktoré nebolo moţné zoradiť do ţiadnej skupiny ( Izrael, Japonsko, Brazília, India )
1. Nemecká skupina : Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko
2. Nordická skupina : Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko
3. Blízkovýchodná skupina : Irán, Turecko, Grécko
4. Ďalekovýchodná skupina : Malajzia, Čína, Singapur, Hongkong, Vietnam, Indonézia,
Filipíny.
5. Arabská skupina : Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Omán, Bahrajn
6. Latinskoamerická skupina : Mexiko, Argentína, Venezuela, Chile, Columbia
7. Latinskoeurópska skupina : Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko
8. Anglo skupina : USA, Kanada, Veľká Británia, Írsko, Austrália, Nový Zéland,
Juhoafrická republika
Prístupy k manažmentu
A. Klasická teória
B. Neoklasická teória
C. Nová teória
D. Pragmatický ( empirický) prístup
A. Klasická teória sa delí na :
I. inţiniersko – ekonomický prístup ( Taylor, Gilbreth, Ford)
II. administratívny pr. ( Fayol, Moony)
III. byrokratický pr. ( Weber, Michels)
IV. fyziologicko – psychologický ( Wundt, Stern)
PRIEMYSELNÁ PSYCHOLÓGIA - Psychtechnika : Cestou
plánovitého, systematického zohľadňovania psychologických
faktorov pracovníkov moţno dosiahnuť rýchlejšie a úplnejšie
uspokojovanie potrieb.
10
TAYLOR:
- zaviedol chronometráţ
-
Normoval prácu, ale za výkon bral výkon najlepšieho robotníka a tak človeka postavil
na úroveň stroja stroja
-
Vytvoril vedu o riadení
-
Vytvoril systém motivácie a stimulácie
H. FORD:
- zaviedol pasovú výrobu a pevnú cenu pri predaji
- Namiesto toho, aby sa usiloval o dosiahnutie niţšej ceny prostredníctvom regulácie
nákladov, cenu najprv stanovil a potom zmenil organizáciu práce tak, aby dosiahol
dodatočne nízke náklady, ktoré by tejto cene zodpovedali.
GILBRETH :
- Časové a pohybové štúdie
FAYOL :
- tvorca konceptu európskeho manaţmentu
- v knihe GENERAL AND INDUSTRIAL MANAGEMENT sformuloval 14 princípov
manaţmentu
- rozdelil činnosti na 4 oblasti:
T – Technické ( konštrukčná a technologická výroba)
F – Finančné ( získavanie a alokácia kapitálu)
M – Manaţérske ( predvídanie, plánovanie, organizovanie,
koordinácia, kontrola, vedenie a prikazovanie)
Ú – Účtovné ( štatistika)
K – Komerčné ( kúpa, predaj, výmena tovaru)
B- Bezpečnostné ( ochrana majetku a osôb)
11
B. Neoklasická teória – Teória medziľudských vzťahov
( Elton Mayo, Mary Parker Folletova, A.H. Maslow, Herzberg)
- E.Mayo a M. Parker Follerová sú zakladateľmi behaviorizmu ( r. 1927 – Howtornské štúdie)
- Človek sa podľa tejto teórie stáva sociálnou bytosťou
- Maslowova hierarchia potrieb
- Hezberg – pracovné teórie X a Y
Moderný interdisciplinárny prístup
Heurista - Herbert A. Simon
Predstaviteľ operačnej analýzy – M. Miller
Kybernetik – N. Wiener
Hlavné smery:
Rozhodovací prístup – charakteristický tým, ţe jeho zástancovia sa sústreďujú na
racionálny postup v rozhodovaní, čo súvisí najmä s vypracovávaním variantov
rozhodovania, kt. nám umoţňujú prijať efektívne riešenia
Matematický prístup – uplatňujú sa rôzne matemat. vedy, poznatky operačnej
analýzy a kybernetiky
Systémový prístup – predstavitelia tohto prúdu sú povaţovaní za zakladateľov
všeobecnej teórie systémov – Ludvig von Bertalauffy
WEBER :
zaviedol mechanickú organizáciu – byrokratická inštitúcia, ktorá racionálne smeruje dopredu
na základe pravidiel ( presnosť, rýchlosť, organizovanosť, presnosť)
12
Funkcie manažmentu
H. Fayol v r. 1916 definoval 5 funkcií štátnej správy:
Plánovanie – stanovenie budúcich cieľov a postupov ako tieto ciele dosiahnuť
Organizovanie – zabezpečovanie potrebných zdrojov a vytváranie podmienok pre
uskutočňovanie neplánovaných činností
Prikazovanie – nariadenia podriadeným pracovníkom
Koordinácia – zladenie činností spolupracovníkov
Kontrola – overenie, či je skutočnosť v súlade s plánom
Japonský manažment
Japonská vláda sa po 2 sv. vojne snaţila zvýšiť medzinárod. konkurencieschopnosť krajiny,
preto stanovila 2 úlohy priemyselnej politiky:
Postupná liberalizácia obchodu a kapitálu
Ďalšia industrializácia krajiny pomocou ťaţkej chémie
Korene jap. manažmentu:
Konfucionizmus
- Dôraz sa kladie na skupinu nie na indivíduum
Budhizmus
Šintoizmus
- Prekonanie „ja“ - orientácia na spoloč.
rodokmeň
Znaky jap. manažmentu:
1. Celoţivotné vzdelávanie
2. Odmeňovanie a sluţobný postup
3. Postavenie odborov
13
Príčiny úspechov japon. firiem:
Japonci sa vo všeobecnosti riadia Cicerovou myšlienkou: „9/10 mudrosti je byť múdrym
v pravý čas.“
Záujem o tzv. „Japonský zázrak“ je motivovaný najmä dlhodobo dosahovanými ekonom.
efektmi, akými sú:
1. Vysoký rast a optimálna štruktúra HDP
2. Minim. a dobre kontrolovateľná miera nezamestnanosti
3. Veľmi aktívna platobná a obchodná bilancia
4. Neustály rast konkurencieschopnosti výrobkov
5. Najrýchlejšia inovácia výrobkov
6. Kontolov. a dobre riadená inflácia
Rozhodovací ringi systém
Rin – predloţiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas
Gi – uväzovanie a rozhodovanie
Kaizen – kľúč k japon. úspechu
Jap. zamestnanci predloţia ročne 230 – krát viac zlepšovacích návrhov ako nemeckí
zamestnanci 87% z nich sa v Japonsku realizuje, v Nemecku je to iba 39%
V stratégii Kaizen:
Manaţment 2 úlohy:
Udržať sa
Zlepšiť sa
Úlohou Kaizenu je vytvoriť manaţment pre zmeny.
Zmena je v Japonsku súčasťou spôsobu ţivota. Preto je podstatou Kaizenu snaha o zvýšenie
kvality, zníţenie nákladovosti a zlepšenie plánovania výroby. Existuje názor, ţe oneskorenie
západného manaţmentu za japon. je spôsobené absenciou filozofie zlepšovania.
Teória Z:
Predstavuje vybrané japon. manaţ. praktiky adaptované do prostredia USA
Tento spôsob manaţmentu pouţíva napr. firma IBM
14
Dôraz je poloţený na medziľudské vedomosti, ktoré sú nutné na primeranú skupinovú
interakciu
Napriek tomu, ţe dôraz je kladený na skupinové rozhodovanie, zodpovednosť leţí na
jednotlivcovi
Ľudia sú chápaní komplexne z hľadiska ich ľudského bytia a nie iba ako výrobný
faktor
Rozhodovanie - rozhodovací proces
Riadiaci a riadený systém a vzťahy medzi nimi
Riadiaci systém
Subjekt riadenia
Riadený systém
Objekt riadenia
Základ sociálno – ekonomických objektov tvorí riadený systém, pretoţe v ňom sa realizuje
hlavná činnosť
Riadiaci systém je tá časť podniku, ktorého poslaním je riadiť jeho riadený systém
Vypracúva cieľ a program vývoja riadeného systému
Charakterizujeme ho z 2 hľadísk:
1. Riadiaci systém v statike t.j. jeho štruktúru
2. Riadiaci systém v dynamike, t.j. proces manaţmentu
- Zo skutočnosti, ţe OŠ tvorí organizačnú bázu na uskutočnenie procesu riadenia,
vyplýva prvotnosť procesu riadenia a druhotnosť OŠ
- Rozhodovanie patrí medzi neoddeliteľné súčasti manaţmentu podniku
Sekvenčné funkcie: organizovanie, plánovanie, vedenie, kontrola
Priebežné funkcie: informačné a rozhodovacie procesy
Rozhodovanie - činnosť, ktorá odhaľuje a analyzuje problém, stanovuje moţné varianty
riešenia problému a podľa reálnych kritérií vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia problému.
15
charakteristické znaky rozhodovacieho procesu:
- existuje moţnosť výberu z niekoľkých variantov riešení
- výber riešenie je vedomí proces
- výber riešenia podľa určitých kritérií
- po rozhodnutí nasleduje realizácia vybraného riešenia
základné prvky:
- problém a cieľ rozhodovania
- subjekt rozhodovania – človek-rozhodovateľ : má právo vybrať jedno riešenie
- rozhodovacia stratégia
- podmienky rozhodovania (pouţitie vhodných informácií, podiel istoty alebo neistoty
v rozhodovaní, metódy rozhodovania)
Na rozhodovanie sú potrebné informácie o troch základných skutočnostiach:
1. ALTERNATÍVA (stratégia)- t.j. opisy moţných volieb pri rozhodovaní
2. STAVY OKOLIA- súbor navzájom sa vylučujúcich situácií (vonkajších vplyvov,
napr. zákazky zákazníkov )
3. ÚŢITKOVOSŤ- t.j. výsledky alternatív pri jednotlivých stavoch okolia (napr. dobre
realizácie zákaziek)
Hľadiská členenia rozhodovania:
1. podľa miery informovanosti - rozhodovanie v podmienkach: istoty
neistoty (rizika)
neurčitosti
2. podľa postupu rozhodovania - programové rozhodovanie a rozhodnutia
neprogramové rozhodovanie a rozhodnutia
3. podľa závaţnosti významu rozhodovania - strategické
taktické
operatívne
4. podľa subjektu rozhodovania - individuálne
kolektívne
Spôsoby riešenia problémov:
-základ rozhodnutia – predstava
-úloha procesu rozhodovania- hodnotenie alternatív rozhodovania
16
Skupiny metód:
EMPIRICKÉ - empiricko-intuitívne (skúsenosť - skúška a omyly, intuícia- vnuknutie
- empiricko-analytické (skúsenosti, intuícia + analytické informácie)
- operatívne metódy rozhodovania (brainstorming, synectics, delfská)
MATEMATICKO-ŠTATISTICKÉ - exaktné metódy rozhodovania (matematické analýzy,
štatistiky a linerárnej algebry, operačnej analýzy)
ostatné s HEURISTICKÝM ZÁKLADOM (algoritmické úlohy)
Expertné metódy rozhodovania
podstata: experti vyjadrujú predstavy a názory o problémoch s viacerými koreláciami,
preventívnou tendeciou
sú to metódy zaloţené na: princípe zisťovania (ankety, metóda advokáta diabla, Delfská)
princíp kolektívneho vybavovania myšlienok
(brainstorming, brainwriting, synectics)
Exaktné metódy - osvedčujú sa v opakovateľných situáciách, keď je moţné kvantitatívne
vyjadriť prvky modelu
- vychádzajú z poznatkov klasickej matematiky, štatistiky a poznatkov
operatívneho výskumu
Heuristický základ
- výskumy správania sa a myslenie človeka viedli k záveru, ţe existujú dva druhy úloh:
1. algoritmické (nevyhnutne sa opakujúce situácie)
2. neúplne štruktúrované (nie sú presne vymedzené východiskové dáta, ani cieľ, ani
prostriedky)
Hlavný význam informácií v riadení : prijímanie odôvodnených (optimálnych) rozhodnutí
zabezpečenie splnenia prijatých úloh
Dve stránky informácie: KVANTITATÍVNA (syntaktická úroveň – usporiadanosť)
KVALITATÍVNA (významová stránka)
-sémanticky chápaná informácia (vyjadruje zmyslu odrazu a zobrazenie skutočnosti)
-pragmatický obsah informácií (skúma sa vzťah informácií k príjemcovi)
Podľa obsahu odzrkadľovaných procesov:
-ekonomické (ekon. ukazovatele) – národohospodárske (súhrnné a čiastkové)
- podnikovohospodárske (súhrnné a čiastkové) - vnútorné
-mimoekonomické (výsledky výskumu a vývoja, technické, ekologické, sociálne informácie)
Druhy informácií:
-podľa pôvodu- vonkajšie
vnútorné
-podľa dôsledkov-
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky