Prednášky

Manažment - súbor poznatkov odpozer.z praxe, formovaných do návodov a predpisov na riaden.
a) Zdôrazňujúce úlohu vedenia ľudí: „Manažment je vykonávanie vecí prostredníctvom ostatných
ľudí.“ (E. Dale, J. Hays)
b) Zdôrazňujúce špecifické funkcie vykonávané riadiacimi pracovníkmi: „Manažment je proces
plánovania, organizovania, vedenia a kontroly organizačných činností zameraných na dosiahnutie
organizačných cieľov.“ (K.H. Chung)
c) Zdôrazňujúce predmet štúdia a jeho cieľ: „Manažment je proces optimalizácie vyuţitia
ľudských, materiálnych a finančných zdrojov k dosiahnutiu organizačných cieľov.“ (J.A. Pearce,
R.B. Robinson)
Úloha manažmentu: synergický efekt (vytvor.usporiadaný celok, kt.je väčší než jednotlivé časti)
Znaky manažmentu: interdisciplinárnosť, praxeologickosť, internacionálnosť
Výstupy manažmentu: opisné (deskriptívne) výstupy, empirické (normatívne) výstupy
Význam manažmentu: činnosť, veda = súbor poznatkov, skupina ľudí

Manažment je univerzálny a je nevyhnutný pre organizácie všetkých veľkostí (malé, stredné,
veľké podniky), pre všetky typy organizácie (ziskové i neziskové), pre všetky úrovne organizácie
(vrcholová, stredná, najniţšia úroveň) a pre všetky oblasti organizácie (finančné, personálne,
marketingové oddelenie...).

Sociálny manažment(skúma činnosť ľudí zaoberajúcich sa sociálnou pomocou, sluţbami,
poradenstvom a prevenciou)
Politológia – (rieši politickú prax, hľadá konsenzus a rieši spoločenské konflikty);Sociológia –
(veda o včlenení sa do ľudskej společnosti);Psychológia – (skúma duševné javy a odhaľuje
konflikty moţné v organizácii);Filozofia – (skúma podstatu hodnôt a etiky);Ekonómia – (rieši
problém vzácnosti);Antropológia – (veda o spoločenstvách, ktorá pomáha odhaľovať rozdiely v
kultúrach národov);Kybernetika – (veda o informatizácii javov);Matematika

Klasifikácia manažérov: Podľa úrovne(TOP manažéri,Strední manažeři,Prvostupňoví manažeři)
Podľa rozsahu aktivít(Generalisti,Funkční manaţéri)
Manažérske role:
Podľa Faya(Predvídanie a plánovanie,Organizovanie,Prikazovanie,Koordinovanie,Kontrola)
Podľa Mintzberga: Interpersonálna oblasť (rola reprezentanta, vedúceho, spolupracovníka)
Informačná oblasť (rola monitora, šíriteľa, hovorcu) Rozhodovacia oblasť (rola podnikateľa,
krízového manaţéra, distribútora zdrojov)
Stewartov manažér: Role (práca a aktivity) manaţéra závisia od faktorov : Povahy organizácie,
jeho filozofie, cieľov, Typu organizačnej štruktúry, Aktivít a úloh organizácie, Technológie a
organizácie práce, Povahy zamestnancov, Stupňa, na ktorom manažér pôsobí
Efektívny manaţér:
a) Má základné vedomosti a informácie – profesionálne vedomosti a zručnosti
b) Má špecifické vedomosti a vlastnosti – analytické zručnosti, sociálne zručnosti, emocionálnu
pružnosť, proaktivitu c) Metavlastnosti („nadkvalita“ manažéra) – kreativita, sebapoznanie
Nároky na vlastnosti manaţéra - Telesné a výrazové vlastnosti (kultivovanosť, vyjadrovacie
schopnosti), Temperament, Charakterové vlastnosti

Kultúra - hodnoty,normy či vzory, kt. sme si behom života osvojili ako členovia určitej skupiny
Charakteristické znaky: Učenie(kultúra nie je vrodená, ale získaná v procese
učenia);Zdieľanie(kultúra nie je špecifická pre jednotlivca, ale zdieľajú ju jednotliví členovia
skupiny);Kumulatívnosť(vytvára sa z generácie na generáciu v procese kumulovania a predávania
poznatkov);Symbolickosť(navonok sa dá kultúra vyjadriť symbolmi);Vrstevnatosť(každá kultúra
má svoju štruktúru a je vnútorne integrovaná; zmena jednej vrstvy môţe narušiť celú
kultúru);Adaptabilita(kultúre sa dá prispôsobovať, ale tento proces je pomalý; je založená na
ľudskej schopnosti prispôsobovať sa novým podmienkam)
rozdiely medzi jednotlivými kultúrnymi systémami(Geert Hofstede) - Rozpätie moci ;
Individualizmus – kolektivizmus ; Maskulinita – Feminita ; Vyhýbanie sa neistote

1.Rozpätie moci (vyjadruje mieru, v kt. menej silní členovia spoločnosti očakávajú a sú ochotní
akceptovať nerovnomerné rozloženie moci a vplyvu)
Veľké rozpätie moci: v podnikoch je centralizovanie moci v jedných rukách s privilégiami pre
pracovníkov s vyšším postavením,Manuálna práca má oveľa nižší status ako
administratívna,Mzdový systém vykazuje veľké rozpätie platov a miezd ,vyžaduje sa lojalita,
vernosť, vďačnosť,vedúci autokrat(Japonsko, Latinská Amerika, Mexiko, India, Indonézia)
Malé rozpätie moci: podriadení a nadradení sa často považujú za seberovných,ideálnym vedúcim
je „vynaliezavý demokrat“,podriadení rešpektujú prirodzenú autoritu(Fínsko, Nórsko, Dánsko)
Stredné rozpätie moci: Francúzsko, Belgicko, Nemecko

2.Individualizmus/Kolektivizmus(vyjadruje do akej miery sa ľudia učia jednať viac ako
nezávislí jedinci alebo ako členovia skupiny)
Individualizmus - zamestnanec jedná viac ako individualista, riadenie = riadenie jednotlivcom,
vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom predstavujú akúsi zmluvu medzi kupujúcim a
predávajúcim na trhu práce, slabý výkon alebo lepšia ponuka zo strany inej organizácie sú bežne
akceptovateľné na uvoľnenie pracovníka (USA, Austrália, VB, Holandsko, priem. EU)
Kolektivizmus - človek sa stáva členom pracovnej skupiny a jedná v jej záujme,vzťahy na
pracovisku majú podobu morálneho zväzku, v kt. je povinnosťou navzájom sa podporovať a byť
lojálny, riadenie je výrazne zamerané na demokraciu (japonsko, Ázia, Latinská Amerika)

3.Maskulinita/Feminita
Maskulinita - preferuje sa hrdinstvo, rozhodnosť, výkonnosť, súťaživosť, cení sa asertivita,
manažér sa rozhoduje výlučne na základe analýzy faktorov, deti sú vedené k ambicióznosti,
súťaživosti a presadzovaniu sa(Japonsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Taliansko)
Feminínne – preferuje sa starostlivosť o slabých, záujem o medziľudské vzťahy, manažér jedná
intuitívne, podniky vedú svojich zamestnancov k solidarite, deti sú vedené k solidarite.( Švédsko,
Nórsko, Dánsko, Fínsko)

Pracovať v medzinárodnom prostredí adaptovať sa na - rôzne ekonomické, politické a právne,
technologické, sociálne, kultúrno-historické podmienky

Miera vyhýbania sa neistote - vyjadruje do akej miery ľudia emocionálne potrebujú určité
pravidlá a normy, kt.by sa mohli v neistých situáciách riadiť.

Manažovanie v kontexte nár. kultúrnych rozdielov - kultúry silne/slabo brániace sa neistote
Kultúry silne sa brániace : snažia sa vyhýbať nejednoznačným situáciám, neustále vytvárajú
určité pravidlá, štruktúry a vzťahy, ktoré im pomáhajú veci interpretovať a predvídať. Vzniká tu
typická potreba ľudí byť zaneprázdnený a tvrdo pracovať(Grécko, Portugalsko, Belgicko,Špan.)
Kultúry slabo brániace sa : nepotrebujú toľko formálnych predpisov a pravidiel, zistila sa tu
väčšia miera tolerancie, dokážu striedať vysokú mieru relaxu s pracou.(VB,Švéd.,Dánsko,USA)

Prístupy k

manažmentu

- klasická teória, neoklasická teória, nová teória, pragmatický prístup

Klasická teória - inžiniersko–ekonomický prístup(Taylor,Gilbreth,Ford);administratívny pr.
(Fayol,Moony);byrokratický pr.(Weber,Michels);fyziologicko – psychologický(Wundt,Stern)
Taylor - zaviedol chronometráž, normoval prácu, ale za výkon bral výkon naj.robotníka a tak
človeka postavil na úroveň stroja stroja, vytvoril vedu o riadení, vytvoril systém motiv.a stimul.
H.Ford - zaviedol pasovú výrobu a pevnú cenu pri predaji, namiesto toho, aby sa usiloval o
dosiahnutie nižšej ceny prostredníctvom regulácie nákladov, cenu najprv stanovil a potom zmenil
organizáciu práce tak, aby dosiahol dodatočne nízke náklady, ktoré by tejto cene zodpovedali.
Gilbreth - časové a pohybové štúdie
Fayol - tvorca konceptu európskeho manažmentu, v knihe General and Industrial Management
sformuloval 14 princípov manaţmentu, rozdelil činnosti na 6 oblasti(technické, finančné,
manažerské, účtovné, komerčné, bezpečnostné
Priemyselná psychológia - Psychtechnika : Cestou plánovitého, systematického zohľadňovania
psychologických faktorov pracovníkov možno dosiahnuť rýchlejšie a úplnejšie uspokojovanie
potrieb.
Neoklasická teória – Teória medziľudských vzťahov - E.Mayo a M. Parker Follerová sú
zakladateľmi behaviorizmu(1927 Howtornské štúdie) Človek sa podľa tejto teórie stáva sociálnou
bytosťou ; Maslow(Maslowova hierarchia potřeb) ; Hezberg(pracovné teórie X a Y)
Moderný interdisciplinárny prístup
Heurista Herbert A.Simon , Predstaviteľ operačnej analýzy – M.Miller
Kybernetik – N. Wiener Hlavné smery: Rozhodovací prístup – charakteristický tým, ţe jeho
zástancovia sa sústreďujú na racionálny postup v rozhodovaní, čo súvisí najmä s vypracovávaním
variantov rozhodovania, kt. nám umoţňujú prijať efektívne riešenia Matematický prístup –
uplatňujú sa rôzne matemat. vedy, poznatky operačnej analýzy a kybernetiky Systémový prístup
– predstavitelia tohto prúdu sú povaţovaní za zakladateľov všeobecnej teórie systémov – Ludvig
von Bertalauffy Weber - zaviedol mechanickú organizáciu – byrokratická inštitúcia, ktorá
racionálně smeruje dopredu na základe pravidel(přesnost,rychlost,organizovanosť)

Kulturne klastre S.Romena a O.Shenkara(skúmané 4 kategórie faktorov)
Dôležitosť pracovných cieľov, potreba uspokojenia z práce, manažérske a organizačné premenné,
internacionálna orientácia a pracovná rola, skúmaním identifikovali 8 klastrov ( sú to krajiny,
ktoré sú si kultúrne podobné) a 4 nezávislé, ktoré nebolo možné zoradiť do žiadnej skupiny
( Izrael, Japonsko, Brazília, India ) Nemecká skupina(Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko); Nordická
skupina(Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko) ; Blízkovýchodná skupina(Irán, Turecko, Grécko) ;
ďalekovýchodná skupina : (Malajzia, Čína, Singapur, Hongkong, Vietnam, Indonézia, Filipíny) ;
Arabská skupina ; (Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Omán, Bahrajn) ;
Latinskoamerická skupina ; (Mexiko, Argentína, Venezuela, Chile, Columbia) ; Latinskoeurópska
skupina(Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko) ; Anglo skupina(USA,

Funkcie Manažmentu - H. Fayol 1916 definoval 5 funkcií štátnej správy: Plánovanie(stanovenie
budúcich cieľov a postupov ako tieto ciele dosiahnuť) ; Organizovanie(zabezpečovanie
potrebných zdrojov a vytváranie podmienok pre uskutočňovanie neplánovaných činností) ;
Prikazovanie(nariadenia podriadeným pracovníkom) ; Koordinácia(zladenie činností
spolupracovníkov) ; Kontrola(overenie, či je skutočnosť v súlade s plánom)

Japonský manažment - Japonská vláda sa po 2 sv. vojne snaţila zvýšiť medzinárod.
konkurencieschopnosť krajiny, preto stanovila 2 úlohy priemyselnej politiky:
postupná liberalizácia obchodu a kapitálu, ďalšia industrializácia krajiny pomocou ťažkej chémie
Korene jap. manažmentu: Konfucionizmus

(Dôraz sa kladie na skupinu nie na individuum) ;

Budhizmus Šintoizmus

(Prekonanie „ja“ - orientácia na spoloč. rodokmen)

Znaky jap. Manažmentu – celož. vzdel., odmeňovanie a služobný postup, postavenie odborov
príčiny úspechov japon. firiem: Japonci sa vo všeobecnosti riadia Cicerovou myšlienkou:
„mudrosti je byť múdrym v pravý čas.“
Záujem o tzv. „Japonský zázrak“ je motivovaný najmä dlhodobo dosahovanými ekonom. efektmi:
Vysoký rast a optimálna štruktúra HDP , Minim. a dobre kontrolovateľná miera nezamestnanosti
Veľmi aktívna platobná a obchodná bilancia, Neustály rast konkurencieschopnosti výrobkov,
najrýchlejšia inovácia výrobkov, kontolov. a dobre riadená inflácia

Rozhodovací Ringi systém
Rin(predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas) ; Gi(uväzovanie a rozhodovanie)
Kaizen – kľúč k japon. Úspechu - Jap. zamestnanci predložia ročne 230 – krát viac zlepšovacích
návrhov ako nemeckí zamestnanci 87% z nich sa v Japonsku realizuje, v Nemecku je to iba 39%
V stratégii Kaizen: ma manažment 2 úlohy: udržať sa , zlepšiť sa , úlohou Kaizenu je vytvoriť
manaţment pre zmeny ; zmena je v Japonsku súčasťou spôsobu života. Preto je podstatou Kaizenu
snaha o zvýšenie kvality, zníženie nákladovosti a zlepšenie plánovania výroby.

Teória Z - Predstavuje vybrané japon. manaž. praktiky adaptované do prostredia USA(IBM)
Dôraz je položený na medziľudské vedomosti, ktoré sú nutné na primeranú skupinovú interakciu
Napriek tomu, že dôraz je kladený na skupinové rozhodovanie, zodpovednosť leží na
jednotlivcovi ; Ľudia sú chápaní komplexne z hľadiska ich ľudského bytia a nie iba ako výrobný
faktor

Rozhodovanie – rozhodovací proces
riadený systém – tvorí základ soc.–ekon. objektov, pretože v ňom sa realizuje hlavná činnosť
Riadiaci systém je tá časť podniku, ktorého poslaním je riadiť jeho riadený systém, vypracúva
cieľ a program vývoja riadeného systému
Charakterizujeme ho z 2 hľadísk:
1.Riadiaci systém v statike(jeho strukturu) ; 2.Riadiaci systém v dynamike(proces manažmentu)
Sekvenčné funkcie(organizovanie, plánovanie, vedenie, kontrola)
Priebežné funkcie(informačné a rozhodovacie procesy)
Rozhodovanie(činnosť, ktorá odhaľuje a analyzuje problém, stanovuje možné varianty riešenia
problému a podľa reálnych kritérií vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia problému), patrí medzi
neoddeliteľné súčasti manaţmentu podniku
charakteristické znaky rozhodovacieho procesu: existuje možnosť výberu z niekoľkých
variantov riešení ; výber riešenia je vedomí proces ; výber riešenia podľa určitých kritérií ; po
rozhodnutí nasleduje realizácia vybraného riešenia,
základné prvky rozhodovania - problém a cieľ rozhodovania, subjekt rozhodovania,
rozhodovacia stratégia, podmienky rozhodovania
Na rozhodovanie sú potrebné informácie o troch základných skutočnostiach:
alternatíva (stratégia)(opisy možných volieb pri rozhodovaní) ; stavy okolia(súbor navzájom sa
vylučujúcich situácií ) ; úžitkovosť- (výsledky alternatív pri jednotlivých stavoch okolia)
Hľadiská členenia rozhodovania:
podľa miery informovanosti - rozhodovanie v podmienkach: istoty/neistoty/neurčitosti
podľa postupu rozhodovania - programové rozhodovanie a rozhodnutia/neprogramové
podľa závaţnosti významu rozhodovania – strategické/taktické/operatívne
podľa subjektu rozhodovania – individuálne/kolektívne
Spôsoby riešenia problémov: základ rozhodnutia(predstava) ; úloha procesu
rozhodovania(hodnotenie alternatív rozhodovania)

Skupiny metód - empirické - empiricko-intuitívne(skúsenosť - skúška a omyly, intuícia-
vnuknutie) ; empiricko-analytické(skúsenosti, intuícia + analytické informácie) ; operatívne
metódy rozhodovania (brainstorming, synectics, delfská) ; matematicko-štatistické - exaktné
metódy rozhodovania (matematické analýzy, štatistiky a linerárnej algebry, operačnej analýzy),
ostatné s Heuristickým základom(algoritmické úlohy)

Expertné metódy rozhodovania - experti vyjadrujú predstavy a názory o problémoch s
viacerými koreláciami, preventívnou tendeciou sú to metódy zaloţené na: princípe zisťovania
Exaktné metódy - osvedčujú sa v opakovateľných situáciách, keď je možné kvantitatívne
vyjadriť prvky modelu, vychádzajú z poznatkov klasickej matematiky, štatistiky a poznatkov
operatívneho výskumu
Heuristický základ - výskumy správania sa a myslenie človeka viedli k záveru, že existujú dva
druhy úloh: algoritmické(nevyhnutne sa opakujúce situácie) ; neúplne štruktúrované(nie sú presne
vymedzené východiskové dáta, ani cieľ, ani prostriedky)

Hlavný význam informácií v riadení : prijímanie odôvodnených (optimálnych) rozhodnutí
zabezpečenie splnenia prijatých úloh
stránky informácie:
kvantitatívna (syntaktická úroveň – usporiadanosť) ; kvalitatívna (významová stránka)
sémanticky chápaná informácia - vyjadruje zmyslu odrazu a zobrazenie skutočnosti
pragmatický obsah informácií - skúma sa vzťah informácií k príjemcovi
Podľa obsahu odzrkadľovaných procesov:
ekonomické – národohospodárske (súhrnné a čiastkové) ; podnikovohospodárske (súhrnné a
čiastkové) – vnútorné ; mimoekonomické (výsledky výskumu a vývoja, tech,ekol.,soc.info.)
Druhy informácií: podľa pôvodu- vonkajšie/vnútorné ; podľa dôsledkov