9
chémia životného prostredia
Stiahnuť DOC · 46 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
Prednáška 9
Rádioakivita v životnom a pracovnom prostredí
-rôzne druhy žiarenia sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života
-bez toho, aby sme si to uvedomili sme každodenne vystavení účinkom žiarenia
-toto pozadie hrá dôležitú úlohu aj v životnej činnosti človeka, tak ako všetky ostatné látky
-ľudský organizmus je vystavený rádioaktívnemu žiareniu z prírodných a umelých zdrojov
Prírodná rádioaktivita
-rádioaktívne látky vznikali počas formovania našej planéty a ostali jej trvalou súčasťou
samovoľné premeny, ktorým podliehajú atómy nestálych nuklidov nazývame rádioaktívne
premeny a tieto nuklidy ako rádioaktívne nuklidy
-
za rádioaktívne prvky označujeme také prvky, ktoré majú všetky nuklidy
rádioaktívne. Ich protónové číslo je väčšie ako 83
-
dej pri ktorom nastáva samovoľná premena atómov za súčasného uvoľnenia žiarenia
sa nazýva prírodná rádioaktivita
-
výskum rádioaktivity sa začal koncom 19.st objavom, že zlúčeniny uránu sú zdrojom
neviditeľného žiarenia, ktoré ionizuje vzduch a spôsobuje sčernanie fotografickej
dosky (H.Becquerel 1896)
-
Rádioaktivite sa venovala najmä M. Sklodowská Curie a Piere Curie, ktorí zistili
(1898), že uránová ruda smolinec je zdrojom intenzívnejšieho žiarenia ako uránové
zlúčeniny, čo ich viedlo k objavu nových prvkov Po a Ra.
(1903 : Becqueler, M. Sklodowská Curie a Piere Curie za objav prírodnej rádioaktivity
udelená Nobelova cena za fyziku)
-
1911 M. Sklodowskej Curie za objav Ra a Po, charakteristiku vlastností Ra, jeho
izoláciu v kovovej forme a výskum jeho zlúčenín bola udelená Nobelova cena za
chémiu
Umelá rádioaktivita
- pri výskume rádioaktívnych reakcii (bombardovanie Al fólie časticami alfa) zistili
manželia Irena a Frederic Joliot Curie, že vyžarovanie protónov a neutrónov prestane
ihneď, akonáhle sa oddiali zdroj žiarenia a, zatiaľ čo hliník vysiela pozitróny aj potom. Al
pliešok teda zostáva rádioaktívny.
-
prvýkrát sa podarilo stabilný prvok premeniť na nestabilný, rádioaktívny. Tým sa
objavila umelá rádioaktivita
-
v roku 1935 bola manželom Curieovym za práce na syntéze nových rádioatívnych
prvkov udelená Nobelova cena
Zdroje prírodnej rádioaktivity
- vo vesmíre ale aj na Zemi neustále prebiehajú chemické premeny pri ktorých sa
uskutočňuje premena jedných prvkov na iné, podmienená premenou jadier atómov
-
rádionuklidy, ktoré vznikajú v prírode vznikli v čase nukleosyntézy pred 1010 rokmi
-
polčas rozpadu rádionuklidov je úmerný veku Zeme 108 rokov
Prírodné rádionuklidy rozdeľujeme na:
1.primordiálne – sú na čele rozpadových radov (233U, 235U, 238U)
2.rádiogénne – vznikajú v uránovom, tóriovom rozpadovom rade
3.kozmogénne – výsledok interakcie častíc kozmického žiarenia s atómami atmosféry
- primordiálne a rádiogénne rádionuklidy pochádzajú z našej planéty a preto sa označujú aj
ako terestriálne
-
prírodné rádionuklidy sú v biosfére všade, avšak ich konentrácia nie je rovnaká.
Vznikajú neustále v dôsledku rádioaktívnej premeny a vplyvom kozmického žiarenia
-
prírodné rádioaktívne prvky sú obsiahnuté hlavne v zemskej kôre a v pôde, odkiaľ sa
dostávajú do vody, atmosféry, rastlín a organizmov živočíchov
-
z rádioaktívnych prvkov je v prírode najrozšírenejší K, U, Th
-
minerálne vody obahujú rádioaktívne izotópy Ra a Th
-
denne sa stretávame s ďalším rádioaktívnym prvkom „Rn“ako produktom urán-
rádiového rozpadového radu ktorý je bezfarebný, bez chuti a zápachu. Vzniká
samovoľne
-
jeho polčas rozpadu je 3,8 dní a rozpadáva sa na produkty 218Po, 214Pb, 214Bi a 214Po –
pevné látky, ktoré sa vo vzduchu môžu viazať na aerosóly,
- aerosóly môžu byť vdychované a zachytené prieduškami a pľúcami
-
Rn je vdychovaný a vydychovaný prakticky bez významného príspevku k ožiareniu
človeka
-
dcérske produkty sa však usadzujú v pľúcach v pľúcach a ožarujú ich. Z hľadiska
dávky sa tu uplatňujú predovšetkým častice alfa, preto dochádza k ožarovaniu len
vnútorného povrchu pľúc a priedušiek
-
pretože Rn sa do okolitého prostredia dostáva z geologického podložia za zdroje
radónu, ktoré by mohli ohroziť zdravie človeka považujeme stavebný materiál, voda a
pôdny vzduch
-
aby sa znížilo riziko rakoviny pľúc na rozumnú mieru, stanovuje zákon povinnosť
merať Rn zaťaženie stavebného pozemku a udáva zásahové úrovne objemovej
aktivity Rn v pôdnom vzduchu a pobytových miestnostiach
-
ako Rn bariery sa používajú epoxidové nátery stien a stropov, utesnenie prítokov Rn
z podložia, úprava a výmena omietok, úprava prepojenia obytného priestoru s
pivnicou, výmena materiálu podložia domu
Prirodzene rádioaktívne prvky v ľudskom organizme:
-
do organizmu sa dostávajú prostredníctvom vzduchu, potravín a vody
-
tak ako sa utvorí určitá dynamická rovnováha pri metabolizme všetkých stabilných
izotopov, existuje aj určitá rovnováha u prirodzene rádioaktívnych izotópov a preto sa
atómová skladba všetkých orgánov a tkanív udržiava na konštantnej úrovni.
-
v ľudskom tele je obsiahnutý draslík v množstve 0,1-0,35% váhy tela. Izotóp 40K tvorí
v priemere 2,38.10-5% váhy. V tele človeka s hmotnosťou 70 kg je obsah 0,0166 g 40K.
-
celkové množstvo Ra v tele dospelého človeka sa udáva v množstve 0,4 až 3,7.10-10 g
Ra pre celé telo. Väčšina Ra je v kostiach. Človek prijíma Ra najmä z potravy, vody
-
uhlík 14C vzniká z atómových jadier vzdušného dusíka účinkom kozmického žiarenia.
Reakciou s kyslíkom
-
vzniká CO2 , ktorý je vdychovaný rastlinami aj živočíchmi. V ľudskom tele je
rovnomerne rozdelený. Tkanivá ľudského tela sú na 18% zložené z uhlíka
-
izotóp 220Rn (torón) je prijímaný hlavne vdychovaním zo vzduchu a s ním aj
prídavný radón
-
trícium 3H sa do organizmu dostáva prevažne vodou a potravinami. Prechádza do
všetkých orgánov
-
urán sa v ľudskom tele najviac vyskytuje v obličkách
Kozmické žiarenie
-
z kozmu dopadá na našu Zem neustále ionizujúce žiarenie, ktorého pôvod je vo
vesmíre – kozmické žiarenie
-
Vzniká pravdepodobne tým, že Slnko a iné hviezdy vysielajú nabité častice, ktoré sú
vo vesmíre urýchľované
-
premennými magnetickými pólmi hviezd a šíria sa všetkými smermi
-
časť žiarenia, ktorá dopadá na zemskú atmosféru nazývame primárnou zložkou
kozmického žiarenia a časť ionizujúceho žiarenia vytváraná pôsobením primárnej
zložky na jadrá a elektrónové obaly atómov vzduchu v atmosfére sa označuje ako
sekundárna zložka kozmického žiarenia
Ako je to s kozmickým žiarením v našej slnečnej sústave
-
merania sondy Curiosity, ktorá aktuálne pôsobí na povrchu planéty Mars, ukázali, že
miera radiácie je prijateľná pre človeka
-
Sonda Curiosity zistila, že červená planéta spĺňa jednu z požiadaviek pobytu človeka
na jej povrchu
-
astronauti, ktorí by pristáli na povrchu, by boli vystavení približne rovnakej dávke
kozmického žiarenia, ako na vesmírnej stanici ISS. Mars tak spĺňa jednu
z nevyhnutných požiadaviek bezpečného pobytu ľudí
-
Don Hassler, ktorý je zodpovedný za analýzu dát z detektora RAD (Radiation
Assessment Detector). „Zistili sme, že atmosféra Marsu sa v podstate správa ako štít
pre radiáciu na povrchu.“ „Astronauti môžu žiť v takomto prostredí.“
-
počas dňa sa úroveň dopadajúceho žiarenia mení, čo je spôsobené zmenou hrúbky
atmosféry, jej ohrievaním a následným ochladzovaním. V stave s maximálnou
hrúbkou bol zaznamenaný pokles intenzity žiarenia o 3%
-
až 5 %
-
- ide o vôbec prvé meranie kozmického žiarenia na povrchu inej planéty.
-
- udialo sa tak približne sto rokov od objavenia kozmického žiarenia na Zemi
pomocou meraní na balóne rakúskym fyzikom Victorom Hessom.
-
Mars, ktorý v minulosti stratil svoje magnetické pole, má len veľmi tenkú a riedku
atmosféru, pozostávajúcu z 95% z oxidu uhličitého. Postupom času o ňu prišiel kvôli
absencii prirodzeného magnetického štítu okolo planéty, pričom „zlodejom“ plynov
bol slnečný vietor.
-
dôležitým faktorom nie je však len radiácia na povrchu. Kozmickému žiareniu by
boli totiž vystavení astronauti aj počas cesty od Zeme k Marsu. Tam by dostali
približne dvojnásobnú dávku žiarenia ako na povrchu nášho suseda.
Druhy ionizujúceho žiarenia
-
ionizácia je premena elektricky neutrálnych atómov, resp. molekúl ľubovoľnej hmoty
na elektronegatívne alebo elektropozitívne častice, tzv. ióny (katióny a anióny)
-
k ionizácii dochádza uvoľnením alebo získaním jedného alebo viac elektrónov
atómového obalu
-
ionizujúce žiarenie je také žiarenie, ktoré má dostatočnú energiu na to, aby vyvolalo
ionizáciu atómov alebo molekúl pri prechode hmotou
-
Žiarenie, ktoré nemá dostatočnú energiu na vyvolanie ionizácie, nazývame
neionizujúce žiarenie, napr. ultrazvukové žiarenie, IČ, UV, viditeľné žiarenie
ionizujúce žiarenie môžeme rozdeliťna dva základné druhy:
1.Elektromagnetické žiarenie:
- gama žiarenie
- röntgenové žiarenie
2.Korpuskulárne žiarenie:
- alfa žiarenie
- beta žiarenie
- neutrónové žiarenie
Podľa spôsobu ionizácie rozdeľujeme ionizujúce žiarenie na:
1.Priamo ionizujúce žiarenie
-
môžu to byť len častice s elektrickým nábojom
-
pri interakcii nabitej častice s atómovým obalom na základe pôsobenia elektrických
síl dochádza k tomu, že jeden alebo viac elektrónov preberajú určitú časť energie
letiacej častice, čím môže dôjsť k ich uvoľneniu z atómu, t.j. k ionizácii
2.Nepriamo ionizujúce žiarenie
-
nepriamo ionizujúcim žiarením sú korpuskulárne častice bez elektrického náboja
alebo fotóny elektromagnetického žiarenia
-
toto žiarenie spôsobuje ionizáciu tak, že odovzdáva svoju energiu časticiam s
elektrickým nábojom a tieto sekundárne častice s elektrickým nábojom spôsobujú
ionizáciu
-
sekundárnymi časticami v prípade emg. žiarenia (rtg. a gama žiarenie) sú elektróny
z atómového obalu s ktorými toto žiarenie interaguje a tie potom ďalej spôsobujú
ionizáciu látky
-
sekundárnymi časticami v prípade neutrónov sú alfa častice, protóny alebo beta
častice
-
Charakteristika jednotlivých druhov žiarenia
-
- spontánne jadrové premeny sú exotermické procesy a ich základné formy sú alfa,
beta a gama rádioaktívna premena
Alfa žiarenie
-
ťažké nestabilné atomové jadro, ak je to energeticky možné emituje časticu alfa
4
2
He2+
-
toto žiarenie vyvoláva silnú fluorescenciu, mohutne ionizuje vzduch a preto sa v
hmotnom prostredí ľahko pohlcuje
-
je to slabé žiarenie, zastaví ho list papiera alebo Al fólia s hrúbkou 0,1 mm. Vo vzduchu
je jeho dosah niekoľko cm.
Beta žiarenie
-
- stabilita nuklidov závisí od vzájomného pomeru počtu protónov a neutrónov a od
celkovej vnútornej energie daného nuklidu
-
nuklidy, ktoré majú viac protónov jako neutrónov sa snažia prejsť do výhodnejšieho
energetického stavu tým, že jeden protón v jadre sa premené na neutrón
-
kladný elektrický náboj sa odovzdá častici, ktorá v tomto procese vzniká – pozotrónu.
Takto vzniká žiarenie b+ .
-
v prírode je častejší proces pri ktorom sa jeden neutrón v jadre premení na protón za
súčasného vzniku elektrónu. Takto vzniká žiarenie b- .
Beta žiarenie je prenikavejšie jako alfa
Gama žiarenie
-
pri emisii alfa alebo beta žiarenia sa sústava nukleónov nemusí dostať do základného
stavu
-
často je zvyškový nuklid vo vyššom energetickom (excitovanom) stave
-
atomové jadro sa zbaví zvyšku energie vyžiarením emg. žiarenia ktorého energia
zodpovedá práve rozdieku dvoch energetických hladín
-
energetické kvantá tohoto emg. žiarenia sa nazývajú gama-fotony a žiarenie gama-
žiarenie.
-
Svojou povahou je totožné so svetlom, ale má malú vlnovú dĺžku
-
gama žiarenie je zo všetkých druhov žiarení prirodzene rádioaktívnych látok
najprenikavejšie
-
Na zmenšenie intenzity gama žiarenia o polovicu je potrebná vrstva Pb až niekoľko
cm hrubá.
Brzdné röntgenové žiarenie
-
vzniká zabrzdením urýchlených elektrónov v látke
-
časť pôvodnej energie elektrónov sa uvoľní vo forme fotónov emg. Žiarenia
-
Elektróny interagujú len s elektrickým poľom atómového jadra. K zmene atómového
jadra v tomto prípade nedochádza
-
pri zabrzdení elektrónu v elektrickom poli atómu sa elektrón vychýli zo svojej dráhy
a jeho rýchlosť klesne
-
energia fotónu rtg. žiarenia, ktorý vznikne sa rovná úbytku kinetickej energie
elektrónu
-
Pretože úbytok energie jednotlivých elektrónov môže byť rôzny, je tiež energia
vznikajúcich fotónov rôzna – rozložená od nuly až po maximálnu energiu. Vzniká tak
spojité spektrum rtg. žiarenia
Interakcia jadrového žiarenia a látky
-
pri prechode žiarenia prostredím nastáva medzi nimi vzájomné pôsobenie
(interakcia)
pri interakcii sa žiarenie môže:
-
absorbovať (oslabiť)
-
rozptýliť (zmeniť smer)
-
premena jedného druhu na iný druh žiarenia
-
interakcia môže mať rôzny charakter. Môže to byť pružná zrážka alebo nepružná
zrážka
-
v prípade pružnej zrážky sa nemení vnútorná alebo celková kinetická energia
interagujúcich častíc alebo fotónov
-
nepružná zrážka spôsobuje zmenu vnútornej energie jednej alebo viacerých zložiek
kolidujúcej sústavy alebo zmenu celkovej kinetickej energie sústavy. Ak sa pri zrážke
dopadajúce žiarenie úplne pohltí, hovoríme o absorpcii
-
do skupiny nepružných zrážok patrí Comptonov rozptyl, ktorý sa týka interakcie
fotónu a nízkoenergetického obalového elektrónu
-
Fotoelektrický jav – je absorpčná interakcia nízko
-
energetických fotónov s obalovým elektrónom. Celková energia sa prenesie na
elektrón, ktorý opustí atóm
-
Účinky ionizujúceho žiarenia
Podľa času prejavu účinkov:
-
skoré
-
neskoré
Podľa účinku na jednotlivca alebo na ďalšie generácie
-
somatické (telové)
-
genetické
Podľa toho, či od prijatej dávky závisi pravdepodobnosť prejavu účinku alebo miera
prejavu účinku:
-
nestochastické
-
stochastické (náhodné)
Účinky ionizujúceho žiarenia
1.Akútne ochorenie z ožiarenia
2.Akútne lokalizované poškodenia (koža)
3.Poškodenie plodu
4.Nenádorové neskoré somatické poškodenie
5.Zhubné nádory
6.Genetické zmeny
Princípy a kritéria radiačnej ochrany
-
cieľom ochrany pred žiarením je zabezpečiť dostatočnú ochranu všetkých
exponovaných jednotlivcov, ich potomstva
-
ochrana sa zameriava na zamedzenie ožiarenia:
a) ľudí pri práci
b) obyvateľov v susedstve zdrojov žiarenia
c) v súvislosti s rádioaktívnymi látkami v stavebnom materiáli
d) pacientov podrobených vyšetreniu alebo liečeniu žiarením
Ucelená koncepcia ochrany pred žiarením vychádza z:
-
poznatkov o biologických účinkoch ionizujúceho žiarenia a jeho vplyve na zdravie
človeka
-
kvantitatívnych údajov o ožiarení človeka z rôznych zdrojov pracovného a
vonkajšieho prostredia a zo znalosti podmienok, ktoré výšku tohoto ožiarenia
ovplyvňujú
Bezpečnosť pri práci s rádioaktívnymi látkami
-
práca s rádioaktívnymi látkami je spojená s určitým rizikom pre živý organizmus a to
z vonkajšieho alebo vnútorného ožiarenia
Vonkajšie ožiarenie
-
na celkovej efektívnej dávke sa podieľa zhruba jednou polovicou
-
je to najmä prírodné žiarenie a zdravotníckou expozíciou
-
iba malá časť je výsledkom úniku umelých rádionuklidov do ŽP
-
monitorovanie a interpretácia výsledkov vonkajšieho ožiarenia je dôležitou úlohou
radiačnej ochrany
Vnútorné ožiarenie
- vnútorným ožiarením sa rozumie situácia, keď je živý organizmus ožarovaný zdrojom
ionizujúceho žiarenia , ktorý je prítomný v organizme
Rádionuklidy sa môžu do organizmu dostať:
ingesciou – prechod do tráviacej sústavy
inhaláciou – prechod vdýchnutím vo forme aerosólov, pár
prestupom – cez poranenia na koži
absorpciou – cez neporanenú kožu (trícium)
Vnútorné ožiarenie ľudí umelými rádionuklidmi môže vzniknúť v dôsledku úniku
rádionuklidov do prostredia. Najmasívnejšia vnútorná kontaminácia obyvateľstva bola
doteraz zaznamenaná v dôsledku skúšok jadrových zbraní v 50. a 60. rokoch 20.storočia.
Počas dlhých rokov pretrvávala kontaminácia prostredia a potravinového reťazca izotópmi
137
Cs a 90Sr
-
z havárii jadrových zariadení bola najväčšia havária reaktora v Černobyli v roku
1986
-
najvýznamnejší príspevok k efektívnej dávke mal 131I a 137Cs
-
Efektívna dávka je definovaná ako suma váženej strednej hodnoty ekvivalentnej
dávky v tkanivách a orgánoch ľudského tela
Prehľad udalostí z histórie vývoja jadrových zbraní
1939 Začatie práce na vývoji jadrovej zbrane vo Fyzikálnom ústave cisára Wilhelma v
Berlíne
1940 Pravdepodobné začatie práce na vývoji jadrovej zbrane v Japonsku pod vedením
profesora Jošia Nišinu
(v Tokiu)
1941 Začatie práce na Projekte Manhattan – výrobe jadrovej zbrane v USA, neskôr pod
vedením J. R. Oppenheimera. Riadiace centrum v Los Alamos.
1942 Začatie práce na projekte jadrovej zbrane v ZSSR pod vedením I. V. Kurčatova v Moskve
2. 12. 1942 Prvá riadená štiepná reakcia v jadrovom reaktore v Chicagu (pod vedením E.
Fermiho)
16. 7. 1945 Prvý pokusný výbuch jadrovej zbrane, kodové označenie Trinity pri Alamogorde
v štáte Nové Mexiko, USA. Mohutnosť 20 kt TNT (plutoniová)
2. 8. 1945 Vydaný rozkaz č. 13 na zvrhnutie jadrovej bomby na jedno z vybraných miest v
Japonsku
6. 8. 1945 Zvrhnutie jadrovej bomby Little Boy s mohutnosťou 20 kt TNT (uránová) na
Hirošimu z lietadla B-29 Enola Gay (veliteľ – plukovník Tibbets)
9. 8. 1945 Zvrhnutie jadrovej bomby Fat Man s mohutnosťou 20 kt TNT (plutoniová) na
Nagasaki z lietadla B-29 Bock's Car (veliteľ – major Sweeney)
21. 8. 1945 Prvá smrteľná nehoda vedeckého pracovníka pri vývoji jadrových zbraní v USA
(Los Alamos)
od 23. 7. 1946 Operácia Crossroads–pokusné jadrové výbuchy USA na atole Bikiny,
Marshallovo súostrovie v Tichom oceáne.
25.12.1946 Prvá riadená reťazová štiepna reakcia v Europe (pod vedením I. V. Kurčatova v
Atomovom inštitúte v Moskve)
15. 6. 1948 Rada národnej bezpečnosti USA vyslala do Veľkej Británie 60 lietadiel B-29 s
atomovými bombami, aby prelomila sovietsku blokádu Berlína
1948 Operácia Sandstone – ďaľšie tri pokusné jadrové výbuchy USA na atole Eniwetok, Tichý
oceán
29. 8. 1949 Prvý pokusný výbuch sovietskej jadrovej bomby RDS-1 (plutóniovej), označenej v
USA Joe-1
31. 1. 1950 Prezident USA H.S. Truman vydal príkaz na výrobu termojadrovej (vodíkovej)
bomby
máj 1951 Operácia Greenhouse (USA) – výbuchy prvých výskumných termonuklearných
zariadení George a Item na atole Eniwetok
október – november 1951 Výbuch jadrových bômb malého kalibru v nevadskej púšti
(USA) – operácia Buster – Jangle
3. 10. 1952 Prvý výbuch britskej jadrovej bomby – ostrov Trimouille v súostroví Monto Bello
pri severozápadnom pobreží Austrálie
1. 11. 1952 Operácia Ivy – výbuch prvého úplného termonuklearného zariadenia USA - Mike
kalibru 10 Mt TNT na ostrove Elugelab v atole Eniwetok
25. 5. 1953 Test Grable v rámci operácie Upshot-Knothole – prvá skúška delostreleckej
jadrovej munície Mk.9 kalibru 280 mm AFAB (artillery fired atomic projectile)
12. 8. 1953 Výbuch prvej sovietskej termojadrovej bomby RDS-6 (nazvanej v USA Joe-4)
1. 3. 1954 Pokusný výbuch Bravo v rámci operácie Castle – výbuch prvej „superbomby” –
trojfázovej termojadrovej bomby Shrimp s mohutnosťou 15 Mt TNT, atol Bikiny. Vopred
výpočítaná mohutnosť mala byť len 3 Mt. Rádioaktívny spad zasiahol domorodcov na
Marshallových ostrovoch, japonskú loď, osoby na majáku na južnom pobreží Japonska,
ostrov Hokkaido, príslušníkov námornej základne USA. Okolo 300 osôb ochorelo chorobou z
ožiarenia , niekoľko ich zomrelo
1954 Ďalšie výbuchy v rámci operácie Castle:Union, Yankee, Echo, Nectar, Romeo, Koon
(USA)
16. 12. 1954 Prijaté uznesenie o zaradení tzv. taktických jadrových zbraní do výzbroje armád
NATO
22. 11. 1955 Výbuch prvej sovietskej trojfázovej termojadrovej bomby RDS-37 (celkovo 24.
sovietsky jadrový výbuch)
21. 5. 1956 Skúšobný výbuch Cherokee na atole Bikiny v rámci operácie Redwing.
Termojadrová bomba TX-15-X1 s mohutnosťou 3,8 Mt TNT zhodená omylom na nesprávny
cieľ (chyba asi 6 km)
15. 5. 1957 Výbuch prvej britskej termojadrovej bomby – operácia Grapple 1/Short Granite
pri ostrove Malden v Pacifiku
28. 5. 1957 Zahájená ďalšia séria jadrových výbuchov USA v Nevadskej púšti
september 1957 ZSSR zahajuje sériu pokusných štiepnych a termojadrových výbuchov
22. 7. 1958 Posledná explózia termojadrovej bomby na atole Bikiny (celkove sedemdesiata
za celé obdobie 12 rokov) na Marshallovych ostrovoch
1958 Dve mimoriadne udalosti lietadiel – nosičov jadrových zbraní nad územím USA. V
jednom prípade bomba nebola nájdená. V druhom prípade termonukleárna bomba s
mohutnosťou 24 Mt z lietadla B-47 bola v Severnej Karolíne najdená, ale zistilo sa, že zo
šiestich poistiek fungovala len jedna
1. 12. 1959 Podpis viacstrannej Antarktickej zmluvy, ktorá zakazuje skúšať akekoľvek
zbrane a vykonávať jadrové výbuchy v Antarktíde
13. 2. 1960 Explózia prvej francúzskej štiepnej bomby v centrálnej Sahare, oáza Reganne v
Alžírsku (60 – 70 kt)
5. 8. 1963 Prijatá viacstranná zmluva o zákaze skúšok jadrových zbraní v ovzduší, pod vodou
a v kozmickom priestore (bez ČLR, Francúzska a ďaľších krajín)
16. 10. 1964 Explózia prvej čínskej jadrovej bomby s mohutnosťou 20 kt TNT (uránovej),
odpálenej z veže alebo balóna v púšti Taklamakan v provincii Šintiang
14. 5. 1965 Ďalšia nukleárna skúška v ČLR (20 až 40 kt TNT) – bomba (uranová) zhodená z
lietadla alebo z balónu
9. 5. 1966 Výbuch čínskej 210 kt TNT nálože obohatenej termojadrovým palivom (neúspešná
termojadrová skúška)
27. 10. 1966 Čínska skúška operačnotaktickej balistickej riadenej strely (dolet 650 km) s
jadrovou hlavicou (urán 235) s mohutnosťou 200 kt TNT
28. 2. 1966 Expózia čínskej bomby (300 kt TNT) odpálenej z veže (urán 235 a 238)
27. 1. 1967 Podpísaná viacstranná zmluva o zásadach výskumu kozmického priestoru, ktorá
zakazuje vypúšťať do kozmu objekty s jadrovými zbraňami a skúšať ich tam
16. 7. 1967 Výbuch prvej čínskej termojadrovej bomby (3 Mt TNT), vypustenej z lietadla vo
výške 3 km (celkovo šiesty čínsky pokusný výbuch)
1. 7. 1968 Podpísaná viacstranná zmluva o nešírení jadrových zbraní. Zakazuje štátom, ktoré
tieto zbrane vlastnia predávať ich iným štátom. Zároveň zakazuje štátom, ktoré jadrové
zbrane nevlastnia, od kohokoľvek ich prijímať alebo vyrábať. Zaväzuje odovzdávať poznatky
na mierové využitie jadrovej energie
24. 8. 1968 Prvý pokusný výbuch francúzskej termojadrovej bomby na atole Fangataufa v
Tichom oceáne (2,6 Mt). Celkove na tomto atole vykonalo Francúzsko asi 99 výbuchov
1968 Prezident USA Lyndon Johnson vylásil, že atol Bikiny je znovu obývateľný. Krátko po
tom sa zistilo, že obsah radionuklidov v pôde, vegetácií, zveri aj v rybách je po pozemných
výbuchoch stale nad stanovené zdravotnícke
normy a rozhodnutie muselo byť zrušené
23. 9. 1969 Prvá podzemná čínska nukleárna skúška (20 až 200 kt TNT)
11. 2. 1971 Podpísaná viacstranná zmluva o zakáze umiestňovania jadrových zbraní a iných
ZHN na dnoch oceánov, morí a pod nimi
18. 5. 1974 India uskutočnila svoj prvý jadrový výbuch (údajne 12 až 13 kt, v skutočnosti asi
8 kt) – lokalita Pokrán v púšti Rádžastán
3. 7. 1974 Podpísaná zmluva medzi ZSSR a USA o obmedzení skúšok jadrových zbraní, ktorá
zakazuje vykonávať výbuchy s mohutnosťou nad 150 kt a ukladá zaväzok znížiť počet skúšok
na minimum
28. 5. 1976 Podpísaná zmluva medzi ZSSR a USA o podzemných výbuchoch na mierové
účely; povoľuje len podzemné výbuchy do 150 kt a skupinové do celkovej mohutnosti 4,5 Mt.
Stanovuje zásady vzájomnej informovanosti o týchto výbuchoch
1978 Prezident USA J. Carter podpísal smernicu č. 59 o vedení tzv. obmedzenej jadrovej vojny
v Europe
6. 8. 1985 Uzavretá viacstranná zmluva (z Cookových ostrovov), ktorá vyhlásila krajiny
južného Tichomoria za bezjadrové pásmo. Zakazuje použitie, vlastníctvo, rozmiestňovanie a
skladovanie radioaktívneho odpadu. Nezakazuje kotvenie lodí či pristávanie lietadiel s
jadrovými zbraňami a vývoz uránu pre nevojenské účely
8. 12. 1987 Podpísanie zmluvy medzi USA a ZSSR vo Washingtone o likvidácií riadených
striel stredného a krátkeho doletu a jadrových hlavíc pre ne
28. 5. 1998 Pakistan uskutočnil prvý pokusný podzemný jadrový výbuch s mohutnosťou asi
9 kt v pakistanskej púšti
august 1999: Začali sa rokovania o zmluve START III, no v dôsledku trvania USA na svojom
systéme MD Rusko odmieta súhlasiť nielen so START III, ale aj s realizáciou START II
21. 12.2001 USA jednostranne vypovedali časť zmluvy SALT I (1972) o protiraketovej obrane
z dôvodu „národnej bezpečnosti“ a pokračovania vo svojom protiraketovom programe NMD
(National Missile Defense, od roku 2001 nazývaný MD – Missile Defense)
2002 Zmluva medzi USA a Ruskom o znížení jadrových výbušných hlavíc do roku 2012 na
určitú hranicu. Ešte neratifikované.
10. 2.2005 Korejska ľudovodemokratická republika oznámila, že má jadrové zbrane
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky