9

Prednáška 9

Rádioakivita v životnom a pracovnom prostredí

-rôzne druhy žiarenia sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života

-bez toho, aby sme si to uvedomili sme každodenne vystavení účinkom žiarenia

-toto pozadie hrá dôležitú úlohu aj v životnej činnosti človeka, tak ako všetky ostatné látky

-ľudský organizmus je vystavený rádioaktívnemu žiareniu z prírodných a umelých zdrojov

Prírodná rádioaktivita

-rádioaktívne látky vznikali počas formovania našej planéty a ostali jej trvalou súčasťou

samovoľné premeny, ktorým podliehajú atómy nestálych nuklidov nazývame rádioaktívne

premeny a tieto nuklidy ako rádioaktívne nuklidy

-

za rádioaktívne prvky označujeme také prvky, ktoré majú všetky nuklidy

rádioaktívne. Ich protónové číslo je väčšie ako 83

-

dej pri ktorom nastáva samovoľná premena atómov za súčasného uvoľnenia žiarenia

sa nazýva prírodná rádioaktivita

-

výskum rádioaktivity sa začal koncom 19.st objavom, že zlúčeniny uránu sú zdrojom

neviditeľného žiarenia, ktoré ionizuje vzduch a spôsobuje sčernanie fotografickej

dosky (H.Becquerel 1896)

-

Rádioaktivite sa venovala najmä M. Sklodowská Curie a Piere Curie, ktorí zistili

(1898), že uránová ruda smolinec je zdrojom intenzívnejšieho žiarenia ako uránové

zlúčeniny, čo ich viedlo k objavu nových prvkov Po a Ra.

(1903 : Becqueler, M. Sklodowská Curie a Piere Curie za objav prírodnej rádioaktivity

udelená Nobelova cena za fyziku)

-

1911 M. Sklodowskej Curie za objav Ra a Po, charakteristiku vlastností Ra, jeho

izoláciu v kovovej forme a výskum jeho zlúčenín bola udelená Nobelova cena za

chémiu

Umelá rádioaktivita

- pri výskume rádioaktívnych reakcii (bombardovanie Al fólie časticami alfa) zistili

manželia Irena a Frederic Joliot Curie, že vyžarovanie protónov a neutrónov prestane

ihneď, akonáhle sa oddiali zdroj žiarenia a, zatiaľ čo hliník vysiela pozitróny aj potom. Al

pliešok teda zostáva rádioaktívny.

-

prvýkrát sa podarilo stabilný prvok premeniť na nestabilný, rádioaktívny. Tým sa

objavila umelá rádioaktivita

-

v roku 1935 bola manželom Curieovym za práce na syntéze nových rádioatívnych

prvkov udelená Nobelova cena

Zdroje prírodnej rádioaktivity

- vo vesmíre ale aj na Zemi neustále prebiehajú chemické premeny pri ktorých sa

uskutočňuje premena jedných prvkov na iné, podmienená premenou jadier atómov

-

rádionuklidy, ktoré vznikajú v prírode vznikli v čase nukleosyntézy pred 1010 rokmi

-

polčas rozpadu rádionuklidov je úmerný veku Zeme 108 rokov

Prírodné rádionuklidy rozdeľujeme na:

1.primordiálne – sú na čele rozpadových radov (233U, 235U, 238U)

2.rádiogénne – vznikajú v uránovom, tóriovom rozpadovom rade

3.kozmogénne – výsledok interakcie častíc kozmického žiarenia s atómami atmosféry

- primordiálne a rádiogénne rádionuklidy pochádzajú z našej planéty a preto sa označujú aj

ako terestriálne

-

prírodné rádionuklidy sú v biosfére všade, avšak ich konentrácia nie je rovnaká.

Vznikajú neustále v dôsledku rádioaktívnej premeny a vplyvom kozmického žiarenia

-

prírodné rádioaktívne prvky sú obsiahnuté hlavne v zemskej kôre a v pôde, odkiaľ sa

dostávajú do vody, atmosféry, rastlín a organizmov živočíchov

-

z rádioaktívnych prvkov je v prírode najrozšírenejší K, U, Th

-

minerálne vody obahujú rádioaktívne izotópy Ra a Th

-

denne sa stretávame s ďalším rádioaktívnym prvkom „Rn“ako produktom urán-

rádiového rozpadového radu ktorý je bezfarebný, bez chuti a zápachu. Vzniká

samovoľne

-

jeho polčas rozpadu je 3,8 dní a rozpadáva sa na produkty 218Po, 214Pb, 214Bi a 214Po –

pevné látky, ktoré sa vo vzduchu môžu viazať na aerosóly,

- aerosóly môžu byť vdychované a zachytené prieduškami a pľúcami

-

Rn je vdychovaný a vydychovaný prakticky bez významného príspevku k ožiareniu

človeka

-

dcérske produkty sa však usadzujú v pľúcach v pľúcach a ožarujú ich. Z hľadiska

dávky sa tu uplatňujú predovšetkým častice alfa, preto dochádza k ožarovaniu len

vnútorného povrchu pľúc a priedušiek

-

pretože Rn sa do okolitého prostredia dostáva z geologického podložia za zdroje

radónu, ktoré by mohli ohroziť zdravie človeka považujeme stavebný materiál, voda a

pôdny vzduch

-

aby sa znížilo riziko rakoviny pľúc na rozumnú mieru, stanovuje zákon povinnosť

merať Rn zaťaženie stavebného pozemku a udáva zásahové úrovne objemovej

aktivity Rn v pôdnom vzduchu a pobytových miestnostiach

-

ako Rn bariery sa používajú epoxidové nátery stien a stropov, utesnenie prítokov Rn

z podložia, úprava a výmena omietok, úprava prepojenia obytného priestoru s

pivnicou, výmena materiálu podložia domu

Prirodzene rádioaktívne prvky v ľudskom organizme:

-

do organizmu sa dostávajú prostredníctvom vzduchu, potravín a vody

-

tak ako sa utvorí určitá dynamická rovnováha pri metabolizme všetkých stabilných

izotopov, existuje aj určitá rovnováha u prirodzene rádioaktívnych izotópov a preto sa

atómová skladba všetkých orgánov a tkanív udržiava na konštantnej úrovni.

-

v ľudskom tele je obsiahnutý draslík v množstve 0,1-0,35% váhy tela. Izotóp 40K tvorí

v priemere 2,38.10-5% váhy. V tele človeka s hmotnosťou 70 kg je obsah 0,0166 g 40K.

-

celkové množstvo Ra v tele dospelého človeka sa udáva v množstve 0,4 až 3,7.10-10 g

Ra pre celé telo. Väčšina Ra je v kostiach. Človek prijíma Ra najmä z potravy, vody

-

uhlík 14C vzniká z atómových jadier vzdušného dusíka účinkom kozmického žiarenia.

Reakciou s kyslíkom

-

vzniká CO2 , ktorý je vdychovaný rastlinami aj živočíchmi. V ľudskom tele je

rovnomerne rozdelený. Tkanivá ľudského tela sú na 18% zložené z uhlíka

-

izotóp 220Rn (torón) je prijímaný hlavne vdychovaním zo vzduchu a s ním aj

prídavný radón

-

trícium 3H sa do organizmu dostáva prevažne vodou a potravinami. Prechádza do

všetkých orgánov

-

urán sa v ľudskom tele najviac vyskytuje v obličkách

Kozmické žiarenie

-

z kozmu dopadá na našu Zem neustále ionizujúce žiarenie, ktorého pôvod je vo

vesmíre – kozmické žiarenie

-

Vzniká pravdepodobne tým, že Slnko a iné hviezdy vysielajú nabité častice, ktoré sú

vo vesmíre urýchľované

-

premennými magnetickými pólmi hviezd a šíria sa všetkými smermi

-

časť žiarenia, ktorá dopadá na zemskú atmosféru nazývame primárnou zložkou

kozmického žiarenia a časť ionizujúceho žiarenia vytváraná pôsobením primárnej

zložky na jadrá a elektrónové obaly atómov vzduchu v atmosfére sa označuje ako

sekundárna zložka kozmického žiarenia

Ako je to s kozmickým žiarením v našej slnečnej sústave

-

merania sondy Curiosity, ktorá aktuálne pôsobí na povrchu planéty Mars, ukázali, že

miera radiácie je prijateľná pre človeka

-

Sonda Curiosity zistila, že červená planéta spĺňa jednu z požiadaviek pobytu človeka

na jej povrchu

-

astronauti, ktorí by pristáli na povrchu, by boli vystavení približne rovnakej dávke

kozmického žiarenia, ako na vesmírnej stanici ISS. Mars tak spĺňa jednu

z nevyhnutných požiadaviek bezpečného pobytu ľudí

-

Don Hassler, ktorý je zodpovedný za analýzu dát z detektora RAD (Radiation

Assessment Detector). „Zistili sme, že atmosféra Marsu sa v podstate správa ako štít

pre radiáciu na povrchu.“ „Astronauti môžu žiť v takomto prostredí.“

-

počas dňa sa úroveň dopadajúceho žiarenia mení, čo je spôsobené zmenou hrúbky

atmosféry, jej ohrievaním a následným ochladzovaním. V stave s maximálnou

hrúbkou bol zaznamenaný pokles intenzity žiarenia o 3%

-

až 5 %

-

- ide o vôbec prvé meranie kozmického žiarenia na povrchu inej planéty.

-

- udialo sa tak približne sto rokov od objavenia kozmického žiarenia na Zemi

pomocou meraní na balóne rakúskym fyzikom Victorom Hessom.

-

Mars, ktorý v minulosti stratil svoje magnetické pole, má len veľmi tenkú a riedku

atmosféru, pozostávajúcu z 95% z oxidu uhličitého. Postupom času o ňu prišiel kvôli

absencii prirodzeného magnetického štítu okolo planéty, pričom „zlodejom“ plynov

bol slnečný vietor.

-

dôležitým faktorom nie je však len radiácia na povrchu. Kozmickému žiareniu by

boli totiž vystavení astronauti aj počas cesty od Zeme k Marsu. Tam by dostali

približne dvojnásobnú dávku žiarenia ako na povrchu nášho suseda.

Druhy ionizujúceho žiarenia

-

ionizácia je premena elektricky neutrálnych atómov, resp. molekúl ľubovoľnej hmoty

na elektronegatívne alebo elektropozitívne častice, tzv. ióny (katióny a anióny)

-

k ionizácii dochádza uvoľnením alebo získaním jedného alebo viac elektrónov

atómového obalu

-

ionizujúce žiarenie je také žiarenie, ktoré má dostatočnú energiu na to, aby vyvolalo

ionizáciu atómov alebo molekúl pri prechode hmotou

-

Žiarenie, ktoré nemá dostatočnú energiu na vyvolanie ionizácie, nazývame

neionizujúce žiarenie, napr. ultrazvukové žiarenie, IČ, UV, viditeľné žiarenie

ionizujúce žiarenie môžeme rozdeliťna dva základné druhy:

1.Elektromagnetické žiarenie:

- gama žiarenie

- röntgenové žiarenie

2.Korpuskulárne žiarenie:

- alfa žiarenie

- beta žiarenie

- neutrónové žiarenie

Podľa spôsobu ionizácie rozdeľujeme ionizujúce žiarenie na:

1.Priamo ionizujúce žiarenie

-

môžu to byť len častice s elektrickým nábojom

-

pri interakcii nabitej častice s atómovým obalom na základe pôsobenia elektrických

síl dochádza k tomu, že jeden alebo viac elektrónov preberajú určitú časť energie

letiacej častice, čím môže dôjsť k ich uvoľneniu z atómu, t.j. k ionizácii

2.Nepriamo ionizujúce žiarenie

-

nepriamo ionizujúcim žiarením sú korpuskulárne častice bez elektrického náboja

alebo fotóny elektromagnetického žiarenia

-

toto žiarenie spôsobuje ionizáciu tak, že odovzdáva svoju energiu časticiam s

elektrickým nábojom a tieto sekundárne častice s elektrickým nábojom spôsobujú

ionizáciu

-

sekundárnymi časticami v prípade emg. žiarenia (rtg. a gama žiarenie) sú elektróny

z atómového obalu s ktorými toto žiarenie interaguje a tie potom ďalej spôsobujú

ionizáciu látky

-

sekundárnymi časticami v prípade neutrónov sú alfa častice, protóny alebo beta

častice

-

Charakteristika jednotlivých druhov žiarenia

-

- spontánne jadrové premeny sú exotermické procesy a ich základné formy sú alfa,

beta a gama rádioaktívna premena

Alfa žiarenie

-

ťažké nestabilné atomové jadro, ak je to energeticky možné emituje časticu alfa

4

2

He2+

-

toto žiarenie vyvoláva silnú fluorescenciu, mohutne ionizuje vzduch a preto sa v

hmotnom prostredí ľahko pohlcuje

-

je to slabé žiarenie, zastaví ho list papiera alebo Al fólia s hrúbkou 0,1 mm. Vo vzduchu

je jeho dosah niekoľko cm.

Beta žiarenie

-

- stabilita nuklidov závisí od vzájomného pomeru počtu protónov a neutrónov a od

celkovej vnútornej energie daného nuklidu

-

nuklidy, ktoré majú viac protónov jako neutrónov sa snažia prejsť do výhodnejšieho

energetického stavu tým, že jeden protón v jadre sa premené na neutrón

-

kladný elektrický náboj sa odovzdá častici, ktorá v tomto procese vzniká – pozotrónu.

Takto vzniká žiarenie b+ .

-

v prírode je častejší proces pri ktorom sa jeden neutrón v jadre premení na protón za

súčasného vzniku elektrónu. Takto vzniká žiarenie b- .

Beta žiarenie je prenikavejšie jako alfa

Gama žiarenie

-

pri emisii alfa alebo beta žiarenia sa sústava nukleónov nemusí dostať do základného

stavu

-

často je zvyškový nuklid vo vyššom energetickom (excitovanom) stave

-

atomové jadro sa zbaví zvyšku energie vyžiarením emg. žiarenia ktorého energia

zodpovedá práve rozdieku dvoch energetických hladín

-

energetické kvantá tohoto emg. žiarenia sa nazývajú gama-fotony a žiarenie gama-

žiarenie.

-

Svojou povahou je totožné so svetlom, ale má malú vlnovú dĺžku

-

gama žiarenie je zo všetkých druhov žiarení prirodzene rádioaktívnych látok

najprenikavejšie

-

Na zmenšenie intenzity gama žiarenia o polovicu je potrebná vrstva Pb až niekoľko

cm hrubá.

Brzdné röntgenové žiarenie

-

vzniká zabrzdením urýchlených elektrónov v látke

-

časť pôvodnej energie elektrónov sa uvoľní vo forme fotónov emg. Žiarenia

-

Elektróny interagujú len s elektrickým poľom atómového jadra. K zmene atómového

jadra v tomto prípade nedochádza

-

pri zabrzdení elektrónu v elektrickom poli atómu sa elektrón vychýli zo svojej dráhy

a jeho rýchlosť klesne

-

energia fotónu rtg. žiarenia, ktorý vznikne sa rovná úbytku kinetickej energie

elektrónu

-

Pretože úbytok energie jednotlivých elektrónov môže byť rôzny, je tiež energia

vznikajúcich fotónov rôzna – rozložená od nuly až po maximálnu energiu. Vzniká tak

spojité spektrum rtg. žiarenia

Interakcia jadrového žiarenia a látky

-

pri prechode žiarenia prostredím nastáva medzi nimi vzájomné pôsobenie

(interakcia)

pri interakcii sa žiarenie môže:

-

absorbovať (oslabiť)

-

rozptýliť (zmeniť smer)

-

premena jedného druhu na iný druh žiarenia

-

interakcia môže mať rôzny charakter. Môže to byť pružná zrážka alebo nepružná

zrážka

-

v prípade pružnej zrážky sa nemení vnútorná alebo celková kinetická energia

interagujúcich častíc alebo fotónov

-

nepružná zrážka spôsobuje zmenu vnútornej energie jednej alebo viacerých zložiek

kolidujúcej sústavy alebo zmenu celkovej kinetickej energie sústavy. Ak sa pri zrážke

dopadajúce žiarenie úplne pohltí, hovoríme o absorpcii

-

do skupiny nepružných zrážok patrí Comptonov rozptyl, ktorý sa týka interakcie

fotónu a nízkoenergetického obalového elektrónu

-

Fotoelektrický jav – je absorpčná interakcia nízko

-

energetických fotónov s obalovým elektrónom. Celková energia sa prenesie na

elektrón, ktorý opustí atóm

-

Účinky ionizujúceho žiarenia

Podľa času prejavu účinkov:

-

skoré

-

neskoré

Podľa účinku na jednotlivca alebo na ďalšie generácie

-

somatické (telové)

-

genetické

Podľa toho, či od prijatej dávky závisi pravdepodobnosť prejavu účinku alebo miera

prejavu účinku:

-

nestochastické

-

stochastické (náhodné)

Účinky ionizujúceho žiarenia

1.Akútne ochorenie z ožiarenia

2.Akútne lokalizované poškodenia (koža)

3.Poškodenie plodu

4.Nenádorové neskoré somatické poškodenie

5.Zhubné nádory

6.Genetické zmeny

Princípy a kritéria radiačnej ochrany

-

cieľom ochrany pred žiarením je zabezpečiť dostatočnú ochranu všetkých

exponovaných jednotlivcov, ich potomstva

-

ochrana sa zameriava na zamedzenie ožiarenia:

a) ľudí pri práci

b) obyvateľov v susedstve zdrojov žiarenia

c) v súvislosti s rádioaktívnymi látkami v stavebnom materiáli

d) pacientov podrobených vyšetreniu alebo liečeniu žiarením

Ucelená koncepcia ochrany pred žiarením vychádza z:

-

poznatkov o biologických účinkoch ionizujúceho žiarenia a jeho vplyve na zdravie

človeka

-

kvantitatívnych údajov o ožiarení človeka z rôznych zdrojov pracovného a

vonkajšieho prostredia a zo znalosti podmienok, ktoré výšku tohoto ožiarenia

ovplyvňujú

Bezpečnosť pri práci s rádioaktívnymi látkami

-

práca s rádioaktívnymi látkami je spojená s určitým rizikom pre živý organizmus a to

z vonkajšieho alebo vnútorného ožiarenia

Vonkajšie ožiarenie

-

na celkovej efektívnej dávke sa podieľa zhruba jednou polovicou

-

je to najmä prírodné žiarenie a zdravotníckou expozíciou

-

iba malá časť je výsledkom úniku umelých rádionuklidov do ŽP

-

monitorovanie a interpretácia výsledkov vonkajšieho ožiarenia je dôležitou úlohou

radiačnej ochrany

Vnútorné ožiarenie

- vnútorným ožiarením sa rozumie situácia, keď je živý organizmus ožarovaný zdrojom

ionizujúceho žiarenia , ktorý je prítomný v organizme

Rádionuklidy sa môžu do organizmu dostať:

ingesciou – prechod do tráviacej sústavy

inhaláciou – prechod vdýchnutím vo forme aerosólov, pár

prestupom – cez poranenia na koži

absorpciou – cez neporanenú kožu (trícium)

Vnútorné ožiarenie ľudí umelými rádionuklidmi môže vzniknúť v dôsledku úniku

rádionuklidov do prostredia. Najmasívnejšia vnútorná kontaminácia obyvateľstva bola

doteraz zaznamenaná v dôsledku skúšok jadrových zbraní v 50. a 60. rokoch 20.storočia.

Počas dlhých rokov pretrvávala kontaminácia prostredia a potravinového reťazca izotópmi

137

Cs a 90Sr

-

z havárii jadrových zariadení bola najväčšia havária reaktora v Černobyli v roku

1986

-

najvýznamnejší príspevok k efektívnej dávke mal 131I a 137Cs

-

Efektívna dávka je definovaná ako suma váženej strednej hodnoty ekvivalentnej

dávky v tkanivách a orgánoch ľudského tela

Prehľad udalostí z histórie vývoja jadrových zbraní

1939 Začatie práce na vývoji jadrovej zbrane vo Fyzikálnom ústave cisára Wilhelma v

Berlíne

1940 Pravdepodobné začatie práce na vývoji jadrovej zbrane v Japonsku pod vedením

profesora Jošia Nišinu

(v Tokiu)

1941 Začatie práce na Projekte Manhattan – výrobe jadrovej zbrane v USA, neskôr pod

vedením J. R. Oppenheimera. Riadiace centrum v Los Alamos.

1942 Začatie práce na projekte jadrovej zbrane v ZSSR pod vedením I. V. Kurčatova v Moskve

2. 12. 1942 Prvá riadená štiepná reakcia v jadrovom reaktore v Chicagu (pod vedením E.

Fermiho)

16. 7. 1945 Prvý pokusný výbuch jadrovej zbrane, kodové označenie Trinity pri Alamogorde

v štáte Nové Mexiko, USA. Mohutnosť 20 kt TNT (plutoniová)

2. 8. 1945 Vydaný rozkaz č. 13 na zvrhnutie jadrovej bomby na jedno z vybraných miest v

Japonsku

6. 8. 1945 Zvrhnutie jadrovej bomby Little Boy s mohutnosťou 20 kt TNT (uránová) na

Hirošimu z lietadla B-29 Enola Gay (veliteľ – plukovník Tibbets)

9. 8. 1945 Zvrhnutie jadrovej bomby Fat Man s mohutnosťou 20 kt TNT (plutoniová) na

Nagasaki z lietadla B-29 Bock's Car (veliteľ – major Sweeney)

21. 8. 1945 Prvá smrteľná nehoda vedeckého pracovníka pri vývoji jadrových zbraní v USA

(Los Alamos)

od 23. 7. 1946 Operácia Crossroads–pokusné jadrové výbuchy USA na atole Bikiny,

Marshallovo súostrovie v Tichom oceáne.

25.12.1946 Prvá riadená reťazová štiepna reakcia v Europe (pod vedením I. V. Kurčatova v

Atomovom inštitúte v Moskve)

15. 6. 1948 Rada národnej bezpečnosti USA vyslala do Veľkej Británie 60 lietadiel B-29 s

atomovými bombami, aby prelomila sovietsku blokádu Berlína

1948 Operácia Sandstone – ďaľšie tri pokusné jadrové výbuchy USA na atole Eniwetok, Tichý

oceán

29. 8. 1949 Prvý pokusný výbuch sovietskej jadrovej bomby RDS-1 (plutóniovej), označenej v

USA Joe-1

31. 1. 1950 Prezident USA H.S. Truman vydal príkaz na výrobu termojadrovej (vodíkovej)

bomby

máj 1951 Operácia Greenhouse (USA) – výbuchy prvých výskumných termonuklearných

zariadení George a Item na atole Eniwetok

október – november 1951 Výbuch jadrových bômb malého kalibru v nevadskej púšti

(USA) – operácia Buster – Jangle

3. 10. 1952 Prvý výbuch britskej jadrovej bomby – ostrov Trimouille v súostroví Monto Bello

pri severozápadnom pobreží Austrálie

1. 11. 1952 Operácia Ivy – výbuch prvého úplného termonuklearného zariadenia USA - Mike

kalibru 10 Mt TNT na ostrove Elugelab v atole Eniwetok

25. 5. 1953 Test Grable v rámci operácie Upshot-Knothole – prvá skúška delostreleckej

jadrovej munície Mk.9 kalibru 280 mm AFAB (artillery fired atomic projectile)

12. 8. 1953 Výbuch prvej sovietskej termojadrovej bomby RDS-6 (nazvanej v USA Joe-4)

1. 3. 1954 Pokusný výbuch Bravo v rámci operácie Castle – výbuch prvej „superbomby” –

trojfázovej termojadrovej bomby Shrimp s mohutnosťou 15 Mt TNT, atol Bikiny. Vopred

výpočítaná mohutnosť mala byť len 3 Mt. Rádioaktívny spad zasiahol domorodcov na

Marshallových ostrovoch, japonskú loď, osoby na majáku na južnom pobreží Japonska,

ostrov Hokkaido, príslušníkov námornej základne USA. Okolo 300 osôb ochorelo chorobou z

ožiarenia , niekoľko ich zomrelo

1954 Ďalšie výbuchy v rámci operácie Castle:Union, Yankee, Echo, Nectar, Romeo, Koon

(USA)

16. 12. 1954 Prijaté uznesenie o zaradení tzv. taktických jadrových zbraní do výzbroje armád

NATO

22. 11. 1955 Výbuch prvej sovietskej trojfázovej termojadrovej bomby RDS-37 (celkovo 24.

sovietsky jadrový výbuch)

21. 5. 1956 Skúšobný výbuch Cherokee na atole Bikiny v rámci operácie Redwing.

Termojadrová bomba TX-15-X1 s mohutnosťou 3,8 Mt TNT zhodená omylom na nesprávny

cieľ (chyba asi 6 km)

15. 5. 1957 Výbuch prvej britskej termojadrovej bomby – operácia Grapple 1/Short Granite

pri ostrove Malden v Pacifiku

28. 5. 1957 Zahájená ďalšia séria jadrových výbuchov USA v Nevadskej púšti

september 1957 ZSSR zahajuje sériu pokusných štiepnych a termojadrových výbuchov

22. 7. 1958 Posledná explózia termojadrovej bomby na atole Bikiny (celkove sedemdesiata

za celé obdobie 12 rokov) na Marshallovych ostrovoch

1958 Dve mimoriadne udalosti lietadiel – nosičov jadrových zbraní nad územím USA. V

jednom prípade bomba nebola nájdená. V druhom prípade termonukleárna bomba s

mohutnosťou 24 Mt z lietadla B-47 bola v Severnej Karolíne najdená, ale zistilo sa, že zo

šiestich poistiek fungovala len jedna

1. 12. 1959 Podpis viacstrannej Antarktickej zmluvy, ktorá zakazuje skúšať akekoľvek

zbrane a vykonávať jadrové výbuchy v Antarktíde

13. 2. 1960 Explózia prvej francúzskej štiepnej bomby v centrálnej Sahare, oáza Reganne v

Alžírsku (60 – 70 kt)

5. 8. 1963 Prijatá viacstranná zmluva o zákaze skúšok jadrových zbraní v ovzduší, pod vodou

a v kozmickom priestore (bez ČLR, Francúzska a ďaľších krajín)

16. 10. 1964 Explózia prvej čínskej jadrovej bomby s mohutnosťou 20 kt TNT (uránovej),

odpálenej z veže alebo balóna v púšti Taklamakan v provincii Šintiang

14. 5. 1965 Ďalšia nukleárna skúška v ČLR (20 až 40 kt TNT) – bomba (uranová) zhodená z

lietadla alebo z balónu

9. 5. 1966 Výbuch čínskej 210 kt TNT nálože obohatenej termojadrovým palivom (neúspešná

termojadrová skúška)

27. 10. 1966 Čínska skúška operačnotaktickej balistickej riadenej strely (dolet 650 km) s

jadrovou hlavicou (urán 235) s mohutnosťou 200 kt TNT

28. 2. 1966 Expózia čínskej bomby (300 kt TNT) odpálenej z veže (urán 235 a 238)

27. 1. 1967 Podpísaná viacstranná zmluva o zásadach výskumu kozmického priestoru, ktorá

zakazuje vypúšťať do kozmu objekty s jadrovými zbraňami a skúšať ich tam

16. 7. 1967 Výbuch prvej čínskej termojadrovej bomby (3 Mt TNT), vypustenej z lietadla vo

výške 3 km (celkovo šiesty čínsky pokusný výbuch)

1. 7. 1968 Podpísaná viacstranná zmluva o nešírení jadrových zbraní. Zakazuje štátom, ktoré

tieto zbrane vlastnia predávať ich iným štátom. Zároveň zakazuje štátom, ktoré jadrové

zbrane nevlastnia, od kohokoľvek ich prijímať alebo vyrábať. Zaväzuje odovzdávať poznatky

na mierové využitie jadrovej energie

24. 8. 1968 Prvý pokusný výbuch francúzskej termojadrovej bomby na atole Fangataufa v

Tichom oceáne (2,6 Mt). Celkove na tomto atole vykonalo Francúzsko asi 99 výbuchov

1968 Prezident USA Lyndon Johnson vylásil, že atol Bikiny je znovu obývateľný. Krátko po

tom sa zistilo, že obsah radionuklidov v pôde, vegetácií, zveri aj v rybách je po pozemných

výbuchoch stale nad stanovené zdravotnícke

normy a rozhodnutie muselo byť zrušené

23. 9. 1969 Prvá podzemná čínska nukleárna skúška (20 až 200 kt TNT)

11. 2. 1971 Podpísaná viacstranná zmluva o zakáze umiestňovania jadrových zbraní a iných

ZHN na dnoch oceánov, morí a pod nimi

18. 5. 1974 India uskutočnila svoj prvý jadrový výbuch (údajne 12 až 13 kt, v skutočnosti asi

8 kt) – lokalita Pokrán v púšti Rádžastán

3. 7. 1974 Podpísaná zmluva medzi ZSSR a USA o obmedzení skúšok jadrových zbraní, ktorá

zakazuje vykonávať výbuchy s mohutnosťou nad 150 kt a ukladá zaväzok znížiť počet skúšok

na minimum

28. 5. 1976 Podpísaná zmluva medzi ZSSR a USA o podzemných výbuchoch na mierové

účely; povoľuje len podzemné výbuchy do 150 kt a skupinové do celkovej mohutnosti 4,5 Mt.

Stanovuje zásady vzájomnej informovanosti o týchto výbuchoch

1978 Prezident USA J. Carter podpísal smernicu č. 59 o vedení tzv. obmedzenej jadrovej vojny

v Europe

6. 8. 1985 Uzavretá viacstranná zmluva (z Cookových ostrovov), ktorá vyhlásila krajiny

južného Tichomoria za bezjadrové pásmo. Zakazuje použitie, vlastníctvo, rozmiestňovanie a

skladovanie radioaktívneho odpadu. Nezakazuje kotvenie lodí či pristávanie lietadiel s

jadrovými zbraňami a vývoz uránu pre nevojenské účely

8. 12. 1987 Podpísanie zmluvy medzi USA a ZSSR vo Washingtone o likvidácií riadených

striel stredného a krátkeho doletu a jadrových hlavíc pre ne

28. 5. 1998 Pakistan uskutočnil prvý pokusný podzemný jadrový výbuch s mohutnosťou asi

9 kt v pakistanskej púšti

august 1999: Začali sa rokovania o zmluve START III, no v dôsledku trvania USA na svojom

systéme MD Rusko odmieta súhlasiť nielen so START III, ale aj s realizáciou START II

21. 12.2001 USA jednostranne vypovedali časť zmluvy SALT I (1972) o protiraketovej obrane

z dôvodu „národnej bezpečnosti“ a pokračovania vo svojom protiraketovom programe NMD

(National Missile Defense, od roku 2001 nazývaný MD – Missile Defense)

2002 Zmluva medzi USA a Ruskom o znížení jadrových výbušných hlavíc do roku 2012 na

určitú hranicu. Ešte neratifikované.

10. 2.2005 Korejska ľudovodemokratická republika oznámila, že má jadrové zbrane