prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc.
Fakulta medzinárodných vzťahov
Ekonomická univerzita v Bratislave



Migračná politika Európskej únie


Medzinárodný pohyb obyvateľstva a najmä pracovných síl predstavuje významný fe-

nomén súčasnej svetovej ekonomiky. Medzinárodná migrácia v rámci Európskej únie -

ako v najvyššej existujúcej fáze integrácie v súčasnosti - predstavuje jednu zo štyroch

slobôd - okrem voľného pohybu tovaru, služieb, kapitálu je to i voľný pohyb pracovných

síl.

Migračná politika Európskej únie je determinovaná niekoľkými faktormi. Patrí k nim

demografický vývoj v členských štátoch únie, ochrana trhu práce najmä v bohatších štá-

toch únie a snaha chudobnejších štátov únie o otvorenie trhu práce pre ich občanov vo

všetkých členských štátoch

1 Demografický vývoj v Európskej únii

Základnou črtou demografického vývoja v štátoch západnej, ale i strednej a východnej

Európy je očakávaný pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku, ktorý sa prejavil už i v

90. rokov 20. storočia. Prísne imigračné zákony jednotlivých členských štátov EÚ nedovoli-

li vyrovnávať denatalizačný proces silnejšou prisťahovaleckou vlnou. V 90. rokoch poklesol

počet produktívneho obyvateľstva v EÚ o 700 tis. osôb2 Vzhľadom k celkovému počtu oby-

vateľov to však nebol dramatický úbytok.

Podľa odhadov expertov sa situácia v prirodzenom prírastku obyvateľstva v celej Európe

v najbližších desaťročiach bude naďalej zhoršovať. Pokiaľ sa nezmení situácia

v prirodzenom prírastku obyvateľstva, tento problém sa však do budúcnosti dá riešiť iba

otvorením pracovných trhov pre pracovnú silu zo zahraničia.

V EÚ bude počet pracujúcich osôb v nasledujúcich desiatich rokoch klesať a v roku

2025 sa zníži o 2 milióny v porovnaní s rokom 1995, kedy v štátoch Únie pracovalo 225

mil. osôb. Neustále bude narastať počet dôchodcov, ktorí v roku 2025 dosiahnu 22%-ný po-

diel na celkovom počet obyvateľstva v porovnaní s dnešnými 15%-ami. Podľa odhadov OSN

by západná Európa potrebovala do roku 2025 159 mil. nových prisťahovalcov.3 V roku 2030

bude v EÚ v aktívnom veku, t. j. vo veku od 15 do 64 rokov o 19,8 mil. obyvateľov menej

1

než v súčasnosti. Na každé dve ekonomicky aktívne osoby bude pripadať 1 občan

v neaktívnom veku. V roku 2003 predstavoval prirodzený prírastok v EÚ 0,04%.

Tendencie vývoja počtu obyvateľov v EÚ (v mil. osôb)

Počet obyvateľov

Krajiny

r. 2000

r. 2050 (odhad)

EÚ

376

340

Taliansko

57,5

43

Španielsko

40

31

Nemecko

82

58,8
(bez prisťahovalcov)

Nemecko

73,3
(200 – 250 tis.
prisťahovalcov ročne)

stredná a východná Európa

105

85

Rusko

145,5

85

Ukrajina

50

30

Prameň: Hospodářské noviny 23.4.2001

V roku 2001 sa počet obyvateľov Európskej únie zvýšil o 1,46 mil., vyše 70% podľa úda-

jov Eurostatu tohto prírastku tvoria imigrant. To znamená, že prisťahovalcov je dvakrát viac

než dosahuje prirodzený prírastok obyvateľstva. Najvyšší imigračný prírastok zaznamenalo

v sledovanom období v rámci celej EÚ Španielsko a to až 24%. Bez imigrantov by bolo

Grécko, Nemecko, Švédsko a Taliansko zaznamenalo absolútny úbytok počtu obyvateľov.

Treba však poznamenať, že v nových členských štátoch, o ktoré sa EÚ rozšírila k 1.5.

2004, majú všetky štáty okrem Cypru ešte nižší prirodzený prírastok obyvateľstva, ako je

stále klesajúci priemer Európskej únie. Okrem toho mnohé zaznamenávajú i vyššiu emigráciu

než imigráciu (napríklad Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko ai.). Zo štátov strednej

a východnej Európy najväčšie úbytky obyvateľstva zaznamenáva Lotyšsko 5,1% v roku

2000 a Bulharsko 5,8%. Naopak najväčšie prírastky zaznamenáva Turecko (14,8% v roku

2000), ktoré začalo 3. októbra 2005 svoj 10 – 15 ročný boj za členstvo v EÚ.

V niektorých starých členských štátoch EÚ (EÚ 15) má demografický vývoj také ten-

dencie, že už okolo roku 2010 tam môže dôjsť k takému dopytu po kvalifikovaných pra-

2

covných síl zo zahraničia, že ani zdroje nových členských štátov nebudú schopné ich

uspokojiť.

2 Nové členské štáty EÚ a migrácia v rámci EÚ

Voľný pohyb osôb predstavoval jednu z najdiskutovanejších tém v procese príprav na

posledné rozšírenie Európskej únie k 1. máju 2004. Pracovný trh Európskej únie je pre oby-

vateľov nových členských štátov veľmi príťažlivý vysokou mzdovou úrovňou a vysokou

úrovňou sociálneho zabezpečenia. Záujem o imigráciu z chudobnejším členských štátov

potrvá, pokiaľ sa nevyrovná výkonnostný potenciál nových členských štátov so starými,

inými slovami pokiaľ sa nevyrovná mzdová úroveň v celej EÚ. Toto obdobie sa odhaduje

na 35 rokov.4

Národný dôchodok na obyvateľa
podľa parity kúpnej sily

(priemer EÚ = 100%)

KRAJINA

2000

2005*

2010*

2015*

Česko

63

69

77

94

Maďarsko

54

59

66

72

Poľsko

42

47

52

57

Slovensko

50

55

60

66

Slovinsko

75

82

91

100

Bulharsko

25

27

30

33

Rumunsko

28

31

34

38

Rakúsko

113

113

113

113

Nemecko

106

106

106

106

Prameň: WIIW

• odhad

Podľa prieskumov sa zo štyroch štátov Višegrádskej štvorky (Česká republika, Maďar-

sko, Poľsko, Slovensko) v priebehu 15 rokov odsťahuje asi 10% práceschopného obyvateľ-

3

stva1 do starých členských štátov. Pracovať v EÚ by chcelo asi 11,6% Čechov, 17,7% Slo-

vákov, 5,5% Poliakov a 8,7% Maďarov. Rozhodnutých je však iba 1,4% občanov štátov V4.

Česi by najradšej pracovali v Nemecku (43%), v Rakúsku (23%), Veľkej Británii (9%), vo

Švajčiarsku (8%) a v Taliansku (6%).

Slováci by uprednostnili tiež Nemecko (36%), Rakúsko (26%), Švajčiarsko (13%)

a Veľkú Britániu (7%). Poliaci tiež uprednostňujú Nemecko (37%) a asi 5% by ich rado pra-

covalo vo Francúzsku. Maďari sú tiež orientovaní na Nemecko (31%) a Rakúsko (31%).

3 Staré členské štáty a migrácia v rámci EÚ

Staré členské štáty EÚ sa obávali, že neriadený prílev pracovnej sily z nových štátov, t. j.

značné zvýšenie ponuky pracovnej sily, by na ich pracovných trhoch výrazne ovplyvnil

cenu práce na jednej strane a na druhej strane by viedol by k zvýšeniu nezamestnanosti.

Tieto dva očakávané efekty z otvorenia trhu práce EÚ občanom z nových členských štátov

boli rozhodujúcimi argumentmi pri obhajobe prechodného obdobia v kapitole voľný pohyb

pracovných síl.

Podľa správy Európskej komisie však zvýšenie podielu imigrantov v odvetviach vyža-

dujúcich nízku kvalifikáciu bude mať za následok zníženie miezd o 0,25% v Nemecku a o

0,6% v Rakúsku. Hrozba prepustenia z práce v uvedených odvetviach vzrastie v Nemecku o

0,2% a v Rakúsku o 0,8%. V kvalifikovaných profesiách bude negatívny dopad imigrácie

nulový.1

Prechodné obdobia sa nevzťahujú na osoby, ktoré boli zamestnané v štáte, ktorý obmedzu-

je imigráciu, 12 mesiacov pred 1.5.2004 ani na ich rodinných príslušníkov. Prechodné

obdobie znamená, že záujemcovia o prácu musia žiadať o pracovné povolenie. Aj krajiny

s otvoreným trhom môžu v priebehu 7 rokov zaviesť obmedzenia pre vstup na svoj pracov-

ný trh.

Pri uchádzaní sa o prácu sú uprednostňovaní občania pôvodných členských štátov EÚ,

po nich nasledujú občania z nových členských štátov a po nich občania z kandidátskych

alebo z nečlenských štátov EÚ.

Migračný potenciál z nových členských štátov by mal v priebehu 15 rokov dosiahnuť 3,9

mil. záujemcov o prácu. Ročne by sa do starých členských štátov EÚ malo vysťahovať

z nových štátov minimálne však 220 tisíc a max. 335 tisíc osôb. Pre stámiliónový pracovný

trh EÚ je tento proces zvládnuteľný.

1 Hospodářské noviny 26.6.2002

4

Obmedzenia slobodného pohybu za prácou v EÚ

Krajina

Počet rokov prechodného obdobia

1.

Nemecko

7

2.

Rakúsko

7

3.

Francúzsko

5

4.

Fínsko

2

5.

Belgicko

2

6.

Grécko

2

7.

Španielsko

2
okrem sezónnych prác kratších ako
180 dní

8.

Taliansko

2

9.

Luxembursko

2

10.

Portugalsko

2 a kvóty na určité profesie

11.

Holandsko

2
zverejňovanie profesií, o ktoré sa mô-
žu zaujímať občania nových člen-
ských štátov

Krajiny s otvoreným pracovným trhom

Krajina

Bez prechodného obdobia

1.

Švédsko

2.

Veľká Británia

Sprísnený prístup k sociálnym dávkam

3.

Írsko

Sprísnený prístup k sociálnym dávkam

4.

Dánsko

Sprísnený prístup k sociálnym dávkam

5.

Česká republika

6.

Poľsko

7.

Slovensko

8.

Maďarsko

9.

Slovinsko

10.

Estónsko

11.

Litva

12.

Lotyšsko

13.

Malta

14.

Cyprus

V súčasnosti v SRN pracuje 7,3 mil. cudzincov, ku ktorým by v priebehu 15 rokov malo

pribudnúť ďalších 2,5 mil. osôb. V Nemecku už dnes chýbajú mnohí odborníci, a preto bu-

de uplatňovať pri imigrácii občanov z nových členských štátov reguláciu spojenú

s pracovnými povoleniami. Povolenia k prechodnému pracovnému pomeru malo pred rozší-

rením EÚ v roku 2004 asi 250 tis. pracovníkov z kandidátskych štátov.5 Nemecko má záu-

5

jem o niektoré profesie ako sú napríklad softvéroví inžinieri, odborníci v telekomunikáciách,

vodiči kamiónov apod. Celkove v starých štátoch EÚ chýba okolo 1,7 mil. odborníkov vo

vyššie uvedených profesiách.

Nemecko a Rakúsko zaujali najnepriaznivejší postoj k otázke voľného pohybu pracov-

ných síl po rozšírení EÚ. Tieto dva štáty priamo susedia s novými krajinami. Rakúsko má

najdlhšiu hranicu 1 256 km s novými členskými štátmi a pokladá to za svoju nevýhodu.

Hraničí so Slovinskom, s Maďarskom, so Slovenskom a s Českom.

Okrem zavedenia sedemročného prechodného obdobia bude Rakúsko obmedzovať prí-

stup na svoj pracovný trh najmä osobám s nízkou kvalifikáciou, chce chrániť profesie vy-

konávané ženami a osobami v preddôchodkovom veku. Prílev kvalifikovanej pracovnej sily

nebude podliehať takej prísnej regulácii, aj keď bude možné zamestnať sa iba s pracovným

povolením. Získať ho však by nemal byť taký problém ako v povolaniach s nízkou kvalifi-

káciou. To znamená, že nové členské štáty musia čeliť najmä úniku mozgov.

Rakúsko je tiež destináciou pre sezónnych robotníkov, ktorí do práce dochádzajú zo

susedných štátov týždenne alebo denne. Do prvých päť rokov po rozšírení Rakúsko očakáva

110 tisíc nových sezónnych robotníkov a do desiatich rokov okolo 200 tisíc. Imigranti sú

ochotní pracovať za nižšie mzdy než Rakúšania a budú vytvárať tzv. sociálny a mzdový

dumping, čím sa budú šance Rakúšanov získať prácu mierne zhoršovať. Všetky tieto dô-

vody viedli Rakúsko k zavedeniu prechodných mechanizmov. Rakúsko hodlá predĺžiť

prechodné obdobie pre voľný pohyb pracovných síl až do roku 2009. Oficiálnym dôvodom

je nezamestnanosť v Rakúsku, ktorá dosahuje 5%, ale už dva roky rastie..

Počas prechodného obdobia Nemecko a Rakúsko uplatňujú ochranné opatrenia v špe-

cifických citlivých odvetviach služieb. Takéto opatrenia sa uplatňujú na nasledujúce druhy

služieb: spoločné pre Rakúsko a Nemecko: stavebníctvo, vrátane príbuzných odvetví, uprato-

vacie služby, priemyselné upratovanie, pre Rakúsko navyše: kamenár, obrábanie kovových

materiálov, úprava krajiny (parky, záhrady), opatrovanie v domácnosti, bezpečnostné služby,

pre Nemecko navyše: úprava interiérov.

Rakúsko malo v úmysle riešiť nápor imigrantov po rozšíreniu EÚ investíciami do

pohraničných oblastí, rozvojom infraštruktúry a odlivom obyvateľstva z týchto regiónov do

vnútrozemia. Rakúsko spolu s Nemeckom preto žiadajú od EÚ prostriedky na podporu

rozvoja pohraničných hospodárskych zón. Táto požiadavka je však v rozpore princípmi

hospodárskej súťaže v EÚ.

Európska komisia pôvodne s prechodným obdobím pri rozšírení Únie v roku 2004

vôbec nepočítala a argumentovala pritom situáciou po vstupe Portugalska a Španielska v ro-

6

ku 1986, kedy nedošlo k žiadnym mimoriadnym migračným pohybom. Pri vstupe Španiel-

ska a Portugalska do EHS boli uplatnené podobné obmedzenia na voľný pohyb osôb. V rám-

ci spoločného trhu sa sloboda voľného pohybu osôb vzťahovala len na osoby ekonomicky

činné, t. j. pracovníkov, podnikateľov, živnostníkov a pod., vrátane ich rodinných príslušní-

kov. Až v roku 1990 boli prijaté tri direktívy o rozšírení tejto slobody na ďalšie kategórie

osôb. Ako podmienky pre imigráciu boli stanovené zdravotné poistenie a dostatok finanč-

ných prostriedkov na živobytie.

Obmedzenia trhu práce sa týkajú všetkých nových členských štátov okrem Cypru

a Malty. Otvorené trhy má Veľká Británia, Švédsko a Írsko. Veľká Británia zaviedla dobro-

voľnú registráciu pracovníkov, sprísnila legislatívu upravujúcu právo na sociálne zabezpeče-

nie a vyplácanie sociálnych dávok.

Ostatných 12 členských štátov sa rozhodlo ponechať režim pracovných povolení.

Z nových členských štátov zaviedli recipročné, opatrenia iba Maďarsko, Slovinsko

a Poľsko.

Podľa prístupovej zmluvy z roku 2003 by mal byť voľný pohyb osôb obmedzený ma-

xilmálne na sedem rokov. Toto prechodné obdobie je rozdelené na tri obdobia 2 + 3 + 2

roky.

Prvé obdobie platí od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006. Staré členské štáty môžu využí-

vať aj bilaterálne zmluvy medzi krajinami. Európska komisia vyhodnotí toto prvé obdobie

v januári 2006 v správe Rady o fungovaní prechodných opatrení. Štáty EÚ 15 budú mu-

sieť informovať komisiu o tom, aké Ďalšie opatrenia mienia v nasledujúcom trojročnom

období uplatniť. Druhá fáza prechodného obdobia bude

Platiť od 1. mája 2006 do 30. apríla 2009. Po uplynutí tretieho prechodného obdobia by

mali byť reštriktívne opatrenia zrušené.

4 Situácia na otvorených trhoch práce po roku 2004

Skúsenosti Veľkej Británie, Írska a Švédska dokazujú, že prílev zahraničných pracovní-

kov z východnej Európy im pomohol. Počty pracovníkov z nových členských štátov sú

okrem Veľkej Británie, oveľa nižšie, než sa očakávalo. Do Írska prišlo 85 tisíc migrantov

z nových členských štátov. Íri označujú vplyv migrantov na ekonomiku ako „živú vodu“.

Z celkového počtu zamestnaných tvoria noví imigranti 2,8%

Prisťahovalectvo do Írska (1.5.2004 – 21.11.2004)

7

Krajina

Počet prisťahovalcov

1.

Poľsko

23 552

2.

Litva

10 557

3.

Lotyšsko

5 257

4.

Slovensko

4 189

5.

Česko

2 871

6.

Maďarsko

1 614

7.

Estónsko

1 475

8.

Malta

115

9.

Slovinsko

58

10. Cyprus

22

Celkom

49 710

Do Veľkej Británie sa prisťahovalo 176 tisíc východoeurópskych uchádzačov o prácu,

z toho 100 tisíc Poliakov. Vo Veľkej Británii vytvorili hodnoty za 500 miliónov libier.

Prisťahovalci tvoria menej ako 0,4% zamestnaných.

Prisťahovalci do Veľkej Británie
1.5.2004 – 31.3.2005

Krajina

Počet prisťahovalcov

1.

Poľsko

98 235

2.

Litva

26 145

3.

Slovensko

18 565

4.

Lotyšsko

12 355

5.

Česko

11 775

6.

Maďarsko

5 250

7.

Estónsko

2 740

8.

Slovinsko

220

Celkom

Fínsko od 1.5.2006 mieni prechodné reštriktívne opatrenia ako neefektívne a škodlivé

zrušiť. Zrušenie obmedzení zvažujú Portugalci, Španieli a Taliani.

5 Rok 2006 – rok mobility pracovníkov v EÚ

Európska komisia nazvala rok 2006 európskym rokom mobility pracovníkov. Práca v

zahraničí je prínosom pre zahraničných pracovníkov, ktorí získavajú nové návyky, zručnos-

ti a skúsenosti. Rovnako je prisťahovalectvo pracovnej sily prínosom pre zamestnávateľov.

V Európe však existuje pomerne malá migrácia medzi jednotlivými štátmi. Za posledných

8

30 rokov počet Európanov, ktorí žijú v inej krajine ako v krajine pôvodu, zostáva na úrovni

1,5%,

V rámci kampane sa 4,3 mil. euro použije na projekty, ktoré majú zvýšiť povedomie

občanov Európskej únie v oblasti mobility. Komisia udelí Európsku cenu organizácii, ktorá

najviac prispeje k mobilite pracovníkov.

V roku 2006 12 členských štátov EÚ, ktoré uplatňujú prechodné obdobia, budú mať

príležitosť rozhodnúť, či prechodné obdobie nechcú v platnosti. Zrušenie prechodného ob-

dobia by výrazne pomohlo pracovnej mobilite.

V máji 2006 staré členské štáty predložia Komisii EÚ analýzu dôsledkov prechodných o-

patrení a návrh, ako chcú pokračovať v nasledujúcich troch rokov pri ochrane resp. otváraní

svojho trhu. Reštriktívne opatrenie môže byť uplatnení nasledujúcich 5 rokov iba v tom

prípade, ak budú predložené dôkazy o spôsobenej vážnej nerovnováhe na trhu práce. Po

siedmich rokoch by mal byť trh práce v EÚ úplne liberalizovaný.

Priemerný zamestnanec Európskej únie má hovoriť dvomi jazykmi a má byť ochotný

zmeniť nielen svoj obor, ale i krajinu svojho pôsobenia.

EÚ sa snaží pripraviť podmienky pre lepší pohyb pracovníkov po území EÚ - zaviesť

čípové karty zdravotného poistenia, uznávanie kvalifikácie na celom území únie a možnosť

prevodu zdravotného a sociálneho poistenia do druhej členskej krajiny.

V EÚ v porovnaní s USA existuje iba mizivý pohyb pracovníkov aj k relatívne vysokej

nezamestnanosti. V roku 2000 sa iba 225 tisíc pracovníkov presťahovalo do iného členské-

ho štátu za prácou do iného členského štátu, čo bolo asi 0,1% z celkového počtu obyva-

teľov . 2 Európska únia zvažuje zavedenie vydávania zelených kariet po vzore USA, aby

tak prilákala novú pracovnú silu najmä z tretích krajín. Tomu sa bránia najmä rozvojové a

africké štáty, ktoré tak prichádzajú o svoje mozgy.

Voľný pohyb pracovných síl po celom území Európy má byť principiálnou hodnotou zjed-

noteného kontinentu.

Eurokomisár pre zamestnanosť Vladimír Špidla vyzval všetky členské štáty, aby zváži-

li možnosť zrušiť obmedzenia svojho pracovného trhu. Pretože voľný pohyb pracovnej

sily je jedna zo štyroch slobôd a túto slobodu by mali mať možnosť využívať všetci.

9

V septembri 2005 Európska komisia navrhla členským štátom sprísniť boj proti nelegál-

nym prisťahovalcom na jednej strane a uľahčiť mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ.

V Španielsku, ktoré je bránou z Afriky, sa nachádza 800 tisíc až 1 milión imigrantov –

od roku 2001 sa zvýšil počet nelegálnych imigrantov trojnásobne. Španielska socialis-

tická vláda rozbehla projekt amnestie pre nelegálnych imigrantov. Projekt vyvolala

nevôľu pravicovej opozície a Nemecka a Holandska. Očakáva sa, že tento krok povedie

k nárastu imigrantov v Španielsku. Španielska vláda je presvedčená, že vďaka legalizova-

niu presunie imigrantov z tieňovej ekonomiky do oficiálnej. S povolením na prácu sa

spája povinnosť platiť dane a odvody. Väčšina imigrantov pracuje aj v súčasnosti avšak

na čierno – pracujú v poľnohospodárstve, v stavebníctve – v odvetviach, kde sú nízke mzdy

a ťažká práca. Využívajú služby verejného zdravotníctva a školstva, avšak neprispievajú

do nich.

* * *

Naopak v Dánsku začiatkom roka 2005 tvrdší prístup k imigrantom dopomohol k víťaz-
stvu liberálno – demokratickej koalície.
Zákony z roka 2002 sprísnili prisťahovalectvo - sťažili sobáše Dánov z občanmi mimo
členských štátov EÚ, Následne poklesli toky imigrantov do Dánska. Dánska vláda
pokladá svoj azylový systém za prísny ale férový. Dánsko je štát blahobytu. Integrovať do
spoločnosti občanov, ktorí neovládajú dánčinu a nemajú vzdelanie je extrémne ťažké.

Európska únia požiadala všetky členské štáty, aby sa vyjadrili k tzv. Zelenej knihe

o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie. Pokiaľ sa neupraví situácia na trhu práce

v členských štátoch EÚ – Slovensko nebude uvažovať o prípadnom postupe pri prijímaní

ekonomických migrantov z tretích krajín.

Európska komisia má v úmysle do konca roka 2005 spracovať politický plán legálnej mig-

rácie.

Slovensko chce tým dosiahnuť, aby sa zrušili obmedzenia na trhy práce EÚ 15 už po

dvoch rokoch. Až bude vytvorený jednotný pracovných trh EÚ, budeme uvažovať

o otvorení nášho trhu pre imigrantov z tretích krajín. V roku 2050 by malo na Slovensku

žiť o pol milióna obyvateľov menej než v súčasnosti. Z toho až 1,5 milióna obyvateľov

bude vo veku nad 65 rokov. Iba 2,6 milióna občanov bude pracovať. Treba sprístupniť trh

práce, aby sa nezrútil sociálny systém. Na Slovensku je problém získať povolenie aj pre

amerického profesora. Slovensko neplánuje viac otvoriť svoj trh práce mimo členské

krajiny EÚ. Aj napriek nepriaznivým demografickým ukazovateľom.

2 Hospodáŕské noviny 14.2.2002

10

Od 16. septembra 2005 funguje v Bruseli tzv. Skupina na vysokej úrovni pre voľný po-

hyb pracovnej sily. Prvé správy z Írska, Švédska a Veľkej Británie nepoukazujú na veľké

poškodenie ich pracovných trhov. Vo Veľkej Británii zaznamenali iba 50 žiadostí

o sociálne dávky.

Literatúra:

1 Svět hospodářství - ročník 2001

2 Hospodáŕské noviny - ročníky 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005

3 Hospodárske noviny - ročníky 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005

4 Trend - ročníky 2003, 2004, 2005

5 Euroreport - ročníky 2003, 2004, 2005

11

12