prof .Ing. Ľudmila Lipková,CSc.

Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, jej reforma
a vplyv na Slovenskú republiku

1. Vznik a vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie

Hoci bola spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie vytvorená pred 40

rokmi, aj v súčasnej podobe predstavuje najvýznamnejšiu spoločnú politiku európskej
pätnástky. Prvý návrh Európskej komisie na zriadenie takejto politiky bol predložený 30. júna
1960. Vtedajších 6 členských krajín chcelo vytvorením jednotného poľnohospodárskeho trhu
zabezpečiť stabilitu v tomto sektore ekonomiky. Spoločenstvo malo nedostatok prakticky
všetkých poľnohospodárskych výrobkov, pričom krajiny prechádzali fázou silného
hospodárskeho rastu a zvyšovania kúpnej sily obyvateľstva.1 Poľnohospodári v takejto
situácii získali podporu prostredníctvom vyšších predajných cien, rôznych prémií, dávok
a náhrad. Výsledkom bolo, že sa obyvatelia spoločenstva dostali za prijateľné ceny
k dostatočnému množstvu potravín a jednotný poľnohospodársky trh šiestich krajín sa stal
sebestačný pri takmer všetkých hlavných produktoch.

O špeciálnej pozícii poľnohospodárstva v rámci EHS hovorili už Rímske zmluvy. Za

hlavné ciele poľnohospodárskej politiky boli v jej článku 39 označené:

- zvýšiť produktivitu v poľnohospodárstve,
- zabezpečiť slušnú životnú úroveň poľnohospodárskemu obyvateľstvu,
- stabilizovať trhy,
- garantovať pravidelné dodávky,
- zabezpečiť primerané spotrebiteľské ceny.

Šesť krajín spoločenstva muselo na začiatku 60. rokov okrem nedostatku potravín
riešiť aj problém vyľudňovania vidieka, ktorý mohol nedostatok poľnohospodárskej
produkcie ešte prehĺbiť. Od roku 1968 sa v

spoločenstve zaviedli spoločné ceny

poľnohospodárskych produktov. Keďže boli určené na základe najvyššej národnej ceny
v rámci spoločenstva, výsledné ceny sa v priemere zvýšili a presiahli aj ceny na svetovom
trhu. Z tohto dôvodu musel byť jednotný poľnohospodársky trh chránený voči dovozom
lacných poľnohospodárskych komodít zo zahraničia, pričom na tento účel boli uvaľované
dovozné clá, dovozné kvóty. Neskôr sa začali využívať aj netarifné prostriedky
zahraničnoobchodnej politiky.
Zatiaľ čo na začiatku 60. rokov malo EHS problémy so sebestačnosťou v zásobení
potravinami, na konci 60. rokov sa aj vďaka spoločnej poľnohospodárskej politike podarilo
tento problém vyriešiť. O ďalších desať rokov sa už spoločenstvo stalo významným
vývozcom agroproduktov. Vďaka nástrojom spoločnej poľnohospodárskej politiky
dynamicky rástla domáca produkcia, zatiaľ čo sa dopyt nasýtil. Výsledkom bola zvýšená
exportná výkonnosť poľnohospodárskeho sektora. Vyvážali sa najmä mliečne produkty,
obilie, hovädzie mäso a cukor. Spoločenstvo sa stalo druhou najväčšou mocnosťou vo vývoze
poľnohospodárskych výrobkov za Spojenými štátmi.
V

priebehu

dvadsiatich rokov od vzniku Spoločnej poľnohospodárskej politky sa

zásadne zmenila situácia v európskom poľnohospodárstve a nový stav, ktorý až do súčasnosti
možno charakterizovať ako nadprodukciu agroproduktov pri štedrom dotačnom systéme,
vyústil do nevyhnutnosti jeho reformovania. Orientácia podporného systému na rozsah
poľnohospodárskej produkcie podporovala jej ďalší nárast. Prebytok tlačil reálne ceny

1 Mlynárčiková, V.: Spoločná poľnohospodárska politika a Slovensko, CEP júl 1999, s.1

1

komodít smerom dole, čo zvyšovalo náklady na vyrovnávanie smerom ku garantovaným
cenám. Naviac až 80 % podpory smerovalo do 20 % fariem, ktoré boli najväčšie
a vyznačovali sa vysokou intenzitou hospodárenia. Tie ďalej zvyšovali svoj výkon, čo
v konečnom dôsledku malo negatívny vplyv na životné prostredie.

Prvou zásadnou reakciou na tento stav bolo zavedenie kvóty na produkciu mlieka

v roku 1984. Systém stanovenia kvóty je založený na tom, že pokiaľ produkcia danej
komodity prekročí maximálnu povolenú hranicu, okamžite sa znižujú vyrovnávacie platby pre
poľnohospodárov. Tento mechanizmus má agrosektor motivovať, aby sa snažil produkovať
len do úrovne maximálnej hranice.

Ďalší návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky predložila komisia v roku

1991. Reformný program bol ministrami ES schválený 21.mája 1992 na základe odporúčaní
Komisára ES pre poľnohospodárstvo Raya MacSharryho a jeho jadrom bolo zníženie cenovej
podpory. Na základe týchto opatrení sa znížili intervenčné ceny pre všetky obilniny (pšenica,
jačmeň, ovos a raž) o 36 % v priebehu trojročného prechodného obdobia (1993 – 1995).
Farmári boli odškodnení za pokles vo výnosoch rozsiahlymi kompenzáciami. Ďalej boli
obmedzené územia na pestovanie obilia a zavedené neobrábanie 15 % pôdy. Vďaka týmto
krokom došlo k výraznému poklesu ceny obilnín. Spoločná poľnohospodárska politika a jej
reforma bola v

tomto období ovplyvnená aj prebiehajúcimi rokovaniami v

rámci

Uruguajského kola GATT. Spoločenstvo bolo vystavené tlaku Spojených štátov, ktoré
požadovali zásadné zmeny v spoločnej poľnohospodárskej politike, ako súčasť výsledkov
multilaterálneho kola obchodných rokovaní. Výsledkom bola najmä dohoda z Blair House,
ktorú uzavreli obe strany 19. novembra 1992. Jej výsledky potvrdené v Záverečnom akte
Uruguajského kola GATT boli nasledovné:

- 36 % redukcia v hodnote exportných subvencií v priebehu 6 rokov,
- 21 % redukcia hodnoty subvencovaných exportov v priebehu 6 rokov,
- 20 % redukcia domácej podpory,
- dohoda, že niektoré priame platby v rámci CAP budú vyňaté z týchto pravidiel, a

nebudú považované za rozporné s GATT na obdobie 8 rokov (tzv. Zmierovacia
doložka),

- dohoda o konzultáciách či niektoré exporty americký ingrediencií do Európy v rokoch

1986 – 90 prekročili priemer a tak sťažili implementáciu reformy CAP.

Ďalšou etapou reformovania nákladného poľnohospodárskeho systému bolo v roku

1999 na Summite EÚ v Berlíne prijatie Agendy 2000, ktorá bola súčasne rozpočtom
Európskej únie na roky 2000 až 2006. Jej cieľom je zvýšenie konkurenčnej schopnosti
európskeho poľnohospodárstva, ktoré sa má realizovať najmä prostredníctvom znižovania
garantovaných cien jednotlivých komodít. Či už ide o hovädzie mäso, mlieko alebo obilniny,
poľnohospodári majú sú za nižšie garantované ceny odškodnený prostredníctvom priamych
platieb, ktoré sa však vypočítavajú na základe rozlohy farmy a nie sú tak naviazané na výšku
produkcie. Okrem snahy znížiť ceny poľnohospodárskej produkcie EÚ je cieľom Agendy
2000 vyhovieť subvenčným limitom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).2

2. Návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky predložený Európskou komisiou
v roku 2002

Na základe Agendy 2000 sa členské krajiny EÚ dohodli, že v polovici sedemročného

rozpočtového obdobia pripravia zhodnotenie výsledkov implementácie záverov a ustanovení
obsiahnutých v agende. Podľa analýz a štúdií schválila Európska komisia 10. júla 2002 návrh

2 Lipková, Ľ.: Svetové hospodárstvo, Sprint 2000, s. 34

2

na radikálnu zmenu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tento materiál bol prijatý na
základe žiadosti Európskej rady pripraviť návrhy úprav spoločnej organizácie trhu, aby bolo
možné zabezpečiť naplnenie cieľov Agendy 2000. Taktiež bolo potrebné zohľadniť závery
Göteborgského summitu, ktorý požadoval zohľadnenie pôsobenia Spoločnej
poľnohospodárskej politiky na životné prostredie a na udržateľný hospodársky rozvoj.

Zhodnotenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, ako ho predložila Európska

komisia možno rozdeliť do piatich základných bodov:

- stabilizácia trhov s poľnohospodárskymi komoditami,
- vytvorenie udržateľného systému priamych platieb,
- zlepšenie rešpektovania štandardov,
- lepšia rovnováha v podpore poľnohospodárstva,
- rozvoj vidieckych oblastí.3

Materiál zdôrazňuje, že spoločná organizácia trhu by mala slúžiť výlučne ako

záchranná sieť pre európskych poľnohospodárov, že agrosektor by sa mal orientovať na také
produkty, ktoré si žiadajú spotrebitelia a nie na tie, ktoré podporuje únia, že potravinová
bezpečnosť musí byť plne zakomponovaná do spoločnej politiky a že výška priamych platieb
musí naďalej zabezpečovať primeranú životnú úroveň pre európskych farmárov.

Okrem zhodnotenia implementácie Agendy 2000 navrhla komisia radikálnu zmenu

v Spoločnej poľnohospodárskej politike. Navrhuje totiž postupné odstránenie prepojenia
finančných príspevkov zo spoločného európskeho rozpočtu na objem produkcie, rozlohu
obrábanej pôdy alebo počet chovaných zvierat. Farmy by mali dostať priame subvencie, ktoré
by boli vypočítané na základe výšky podpory v predchádzajúcich rokoch, pričom by
nezáležalo na objeme a druhu poľnohospodárskej produkcie, ktorú by vykonávali. Súčasne by
bola výška takejto subvencie ohraničená ročnou hodnotou 300 000 eur na jednu farmu. Podľa
komisie takýto návrh umožňuje farmárom úplnú flexibilitu pri rozhodovaní sa o druhu
a výške svojej produkcie. Cieľom takéhoto kroku je tiež presun podpory zameranej na
produkciu smerom k dotáciám zameraným na producenta. Tým by sa zlepšil aj trhový
mechanizmus a subvencie by mali ešte menší vplyv na obchod, čo je v súlade so zámermi
liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré presadzuje aj Svetová
obchodná organizácia.

Tento krok však môže negatívne vplývať na veľké farmy, ktoré dokážu využívať

intenzívne hospodárenie. Návrh je citlivý aj v prípade Slovenskej republiky, pretože
priemerná rozloha fariem je v SR rádovo vyššia ako v krajinách EÚ, z čoho vyplývajú aj
relatívne vyššie štátne dotácie na jednu farmu.

Okrem zavedenia maximálnej úrovne pre podporu jednej farmy počíta nový návrh aj

s prísnejším uplatňovaním štandardov týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti, ochrany
životného prostredia, zdravia zvierat a vhodného zaobchádzania s nimi, ako aj bezpečnosti pri
práci. Splnenie týchto náležitostí bude podmienkou na získanie podpory Európskej únie.
Naviac budú musieť farmy, ktoré za rok získajú dotácie prevyšujúce 5000 eur povinne
overovať svoje účtovníctvo v súlade s komunitárnym systému auditu komerčných fariem.

Okrem obmedzenia dotácií z rozpočtu pre jednu farmu na úroveň 300 000 eur,

predpokladá plán komisie redukciu priamych platieb pre poľnohospodárov na úrovni 3 %
ročne, pričom maximálne by malo ísť o redukciu vo výške 20 %, tak ako bolo stanovené
v Agende 2000. Zatiaľ čo ušetrené prostriedky z priamych platieb by mali byť rozdelené
medzi členské krajiny EÚ podľa rozlohy poľnohospodárskej pôdy, počtu zamestnancov
v poľnohospodárstve a prosperity celého sektora, v prípade peňazí, ktoré zostanú po zavedení
maximálnej hranice pre podporu na jednu farmu uvažuje návrh komisie s presunutím

3 EK: The Mid-term review 2002, Brusel

3

prostriedkov na podporu rozvoja vidieka a to v tých členských krajinách, v ktorých sa
prostriedky podarilo ušetriť. Celý návrh by nemal prekročiť finančný rámec odsúhlasený
v Agende 2000.

Pri hodnotení situácie v produkcii a obchode s jednotlivými komoditami dospela

Európska komisia k nasledovným záverom.

2.1 Obilniny
Základná

reforma

na trhu s obilninami začala v roku 1992. Jej dokončenie by malo

prísť v súlade s Agendou 2000 v prebiehajúcom sedemročnom rozpočtovom období EÚ.
Keďže EÚ je jedným z najvýznamnejších hráčov na svetovom trhu s obilninami je v jej
záujme, aby vnútorné ceny na jednotnom trhu boli čo najbližšie svetovým cenám. Z tohto
dôvodu komisia navrhla, aby sa pristúpilo k poslednému zníženiu intervenčnej ceny o 5 %
v priebehu rokov 2004 až 2005, pričom takýto krok by bol kompenzovaný v súlade
s Agendou 2000.

2.2 Olejniny

V prípade olejnín bolo v súlade s Agendou 2000 dohodnuté, že bude zrušený špeciálny

podporný režim. Priame platby, ktoré sa viažu na pestovanie olejnín sa znížia na úroveň tých,
ktoré sú naviazané na pestovanie obilnín. Na berlínskom summite dostala Komisia úlohu
pripraviť v priebehu dvoch až troch rokov vyhodnotenie takýchto opatrení a prípadné návrhy
na primerané zmeny, pokiaľ by sa produkčný potenciál pri tomto druhu komodít výrazne
poškodil. Napriek tomu, že vďaka zmenám v dotačnom režime došlo ku krátkodobému
poklesu osevných plôch olejnín, žiadne vážne ohrozenie produkčných kapacít pri tejto
komodite nehrozí. Naviac, pokiaľ by sa Európska únia rozhodla znížiť intervenčné ceny na
nákup obilnín, zvýhodnilo by sa pre poľnohospodárov pestovanie olejnín.

Hoci sa vplyvom zákazov niektorých druhov mäsa a dostupnosťou relatívne lacných

olejnín zvýšil od roku 1999 do roku 2001 dovoz olejnín a výrobkov z nich na trh Európskej
únie o 12,5 %, komisia v tom nevidí zásadný problém. Spravidla pritom išlo o dovoz sóje
a výrobkov z nej. Na druhej strane návrhy komisie by mali umožniť európskym farmárom
zvýšiť produkciu olejnín a tak reagovať na rastúci dopyt na trhu, resp. snahu o substituovanie
niektorých druhov mäsa.

2.3 Ryža

V prípade pestovania ryže komisia navrhla výraznú zmenu v spoločnej politike.

V rámci iniciatívy ,,všetko okrem zbraní“, ktorá sa týka dovozu tovarov z rozvojových krajín,
by mal byť zlepšený prístup týchto štátov na európsky trh s ryžou. Komisia navrhla
jednorázové 50 %-né zníženie intervenčnej ceny, čo by zosúladilo úroveň európskych cien so
svetovými cenami tejto v Európe málo pestovanej komodity. Redukcia by mala byť
kompenzovaná v súlade s platnými pravidlami.

2.4 Hovädzie mäso

Už v Berlíne bola intervenčná cena na hovädzie mäso znížená o 20 %. Vážny zásah

pre sektor prinieslo najmä prepuknutie BSE a slintačky a krívačky medzi zvieratami. V roku
2002 sa trh začal spamätávať jednak v produkcii, jednak v spotrebe, ale aj v exporte. Podľa
komisie súčasný systém priamych platieb viažucich sa na chov hovädzieho dobytka podporuje
intenzívne hospodárenie, čo podnecuje obavy medzi spotrebiteľmi z možného výskytu
podobných problémov ako to bolo v prípade už spomínaných chorôb.

Komisia navrhla nahradenie platieb súvisiacich s

vekom a

počtom zvierat

jednorázovou platbou, ktorá by bola vypočítaná na základe predchádzajúcich rokov. Tým by
sa čiastočne odstránil tlak na intenzifikáciu výroby. Ďalším krokom by mali byť štandardy na

4

kvalitu pôdy a životného prostredia, ktoré by taktiež prispeli k obmedzovaniu intenzívneho
hospodárenia.

Naviac nie je možné počítať s tým, že by v blízkej budúcnosti boli európski farmári

schopní exportovať hovädzie mäso bez podpory únie. Keďže jednu šestinu z týchto vývozov
predstavujú živé zvieratá, má únia záujem o zabezpečenie dostatočných štandardov pri ich
prevoze.

2.5 Mliečne výrobky
V

oblasti

mliečnych výrobkov je predpoklad, že v strednodobom horizonte sa

všeobecný vývoj na trhu bude uberať skôr výhodným smerom. Očakáva sa raz dopytu po syre
aj po čerstvých mliečnych výrobkoch. Výsledkom toho bude zvýšený dopyt po surovom
mlieku, ktoré sa bude spotrebúvať práve na tieto oblasti. Na druhej strane tak klesne objem
subvencovaných vývozov a znížia sa aj náklady na refundácie vývozov.

Do akej miery bude návrh Európskej komisie na radikálnu reformu Spoločnej

poľnohospodárskej politiky priechodný medzi 15 členmi únie, zatiaľ nie je isté. Zatiaľ čo
krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Belgicko ale aj Írsko tento návrh
nepodporujú, najmä Veľká Británia, ale aj niektoré ďalšie krajiny zo severu únie si
uvedomujú nevyhnutnosť reformy tejto politiky. Existujú dve zásadné príčiny, prečo
reformovať poľnohospodársku politiku práve teraz. Prvou je rozšírenie Európskej únie, ktoré
môže naštartovať špirálu zvyšovania dotácií do poľnohospodárstva a druhou sú prebiehajúce
globálne obchodné rokovania na pôde WTO, ktoré rokujú o

liberalizácii obchodu

s poľnohospodárskymi produktmi. Európsky rozpočet nie je stavaný na situáciu, kedy by
musel za rovnakých podmienok, aké majú súčasné členské krajiny únie, dotovať
poľnohospodárstvo nových členov. V Agende 2000 sa ani nepredpokladá, že by noví členovia
mali dostávať od únie priame platby. V tomto kontexte je reforma spoločnej politiky
nevyhnutná aj preto, aby po určitom prechodnom období bola únia schopná zabezpečiť
všetkým krajinám rovnaké podmienky.

V prípade rokovaní o liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami na pôde

WTO je snahou väčšiny členských krajín odstrániť tie opatrenia, ktoré poškodzujú obchod.
V prípade dotácií ide o tie, ktoré výrazne vplývajú na obchod (yellow) a tie, ktoré na obchod
výrazný vplyv nemajú (green). Tendencia vo svete je presun z výrazne vplývajúcich
subvencií, napríklad exportných subvencií alebo produkčných subvencií na tie, ktoré výrazný
vplyv nemajú napríklad podpora vidieckych oblastí ale aj priame platby nezaložené na výške
produkcie.



3. Perspektíva uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v

slovenskom

poľnohospodárstve po vstupe SR do EÚ

Kapitola

poľnohospodárstvo patrila v prístupových rokovaniach o vstupe do Európskej

únie medzi najťažšie. Pretože okrem veľkej citlivosti v samotnej poľnohospodárskej výrobe
a následnom obchode s agrokomoditami je najviac náročná na finančné prostriedky z únie.
Pre Slovensko, podobne ako pre ostatné nové členské krajiny, boli otázne najmä jej dve
oblasti. Prvou je otázka priamych platieb pre poľnohospodárov a druhou sú produkčné kvóty,
ktoré únia stanovuje pre jednotlivé krajiny.

V otázke priamych platieb bolo navrhnuté zo strany Európskej komisie kompromisné

riešenie, aby nové členské krajiny únie dostali po vstupe 25 % z výšky priamych platieb, ktoré
dostávajú súčasný členovia únie. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podpora vzrásť

5

medziročne o 5 % a od roku 2007 by mala rásť o desať percentným ročným tempom tak, aby
v roku 2013 bola dosiahnutá ich plná výška.
Aj

keď došlo v otázke priamych platieb pre nové členské krajiny ku kompromisnému

riešeniu, len ťažko možno predpokladať, že by v návrhu Komisie došlo k zvýšeniu úrovne
priamych platieb. Realistické je predpokladať, že s Komisiou bude dohodnutá navrhovaná
počiatočná úroveň priamych platieb v roku 2004 vo výške 25%. Vychádzajúc z úrovne
priamych platieb v cenách v roku 2001, rozdiel medzi navrhovanou úrovňou (25/30/35%) a
skutočnou úrovňou, predstavuje približne 174/302/425 miliónov korún. Tento rozdiel bude
zrejme vyrovnaný vo forme tzv. národných vyrovnávacích priamych platieb zo štátneho
rozpočtu a SR bude požadovať odpočítanie tejto čiastky z národného príspevku do rozpočtu
EÚ.4

SR bude požadovať skrátenie prechodného obdobia na dosiahnutie 100 % priamych

platieb na tri roky. Návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý komisia
predložila v tomto roku by mohol prechodné obdobie rovnako skrátiť, pretože uvažuje až o
20 %-nom znížení priamych platieb.
V

otázke

produkčných kvót sa požiadavky SR s návrhom Európskej komisie často

rozchádzajú. Nižšie ako požadované kvóty navrhuje komisia vo väčšine komodít a oblastí
živočíšnej výroby, zatiaľ čo slovenskí poľnohospodári tvrdia, že požiadavky SR sú minimom
na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti. Rozdiely medzi návrhom Európskej komisie
a požiadavkami SR dokumentuje nasledujúca tabuľka:

Vybrané národné kvóty navrhované EK a SR

Návrh EK

Požiadavka SR

Základná výmera obrábanej ornej pôdy (mil. ha)

1,003

1,039

Výmera chmeľníc (ha)

314

364

Mlieko (tis. t)

946

1235

Kravy bez trhovej výroby (tis. ks)

26,7

50

Ovce a kozy (tis. ks)

218

400

Referenčný výnos obilnín (t/ha)

4,06

4,15

Tvrdá pšenica (tis. ha)

4,7

5

Ľan (dlhé a krátke vlákno)

213

391

Cukor A (tis. t)

189,76

190

Cukor B (tis. t)

18,98

45

Izoglukóza A a B (tis. t)

3,32

60

Prameň: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, TREND

Zatiaľ sa nepodarilo dosiahnuť dohodu medzi slovenskými a

európskymi

vyjednávačmi ani v otázke výmery obrábanej pôdy. SR pritom potrebuje zvýšiť výmeru pôdy,
na ktorej bude možné pestovať obilniny a strukoviny. Tieto komodity sú dôležité krmivá pre
živočíšnu výrobu. V budúcnosti ich bude zrejme potrebné využívať vo väčšej miere, keďže
dokážu čiastočne nahradiť používanie mäsovo-kostnej múčky vo výžive zvierat. Tá môže byť
podľa niektorých analýz zdrojom nákazy BSE. Ďalším sporným bodom v rokovaniach je
najmä produkcia mlieka. Európska únia už od roku 1984 kvótuje jeho produkciu. Rozdiel
medzi návrhom komisie a požiadavkou SR je 250 miliónov litrov, čo predstavuje štvrtinu
komisiou navrhovanej kvóty. Produkcia mlieka pritom na Slovensku po výraznom páde v 90.
rokoch opäť stúpa a v minulom roku presiahla miliardu litrov. Rovnako rastie dopyt po
mlieku a mliečnych výrobkoch, ktoré sa už dnes dovážajú zo zahraničia. Produkcia mlieka má
vďaka vhodným podmienkam na Slovensku dobré predpoklady pre rozvoj.

4 Informácia o stave negociačných rokovaní v kapitole č.7 – Poľnohospodárstvo, Ministerstvo
poľnohospodárstva

6

Najväčší rozdiel medzi návrhom komisie a požiadavkou SR je v prípade produkcie

izoglukózy. Zatiaľ čo komisia ponúka možnosť vyrábať za rok 4 tisíc ton, Slovensko žiada
kvótu 60 tisíc ton. Takto by bolo možné využiť výrobné kapacity v Boleráza, pričom by sa
tam mohla spracovávať domáca surovina – kukurica. Izoglukózu ako sladidlo začínajú
využívať najmä výrobcovia nealkoholických nápojov, keďže je lacnejšia ako klasický cukor.
Podobný rozpor je v počte kráv bez trhovej produkcie mlieka, kde komisia tiež zatiaľ nie je
ochotná akceptovať slovenskou stranou požadovaných 50-tisíc kusov. Najviac vyjednávania
pokročili pri kvótach na chov oviec a kôz. Pôvodne komisia navrhovala 220-tisíc bahníc, teraz
je však už reálny počet 275-tisíc a 30-tisíc kôz.

Napriek týmto výhradám by mali slovenskí poľnohospodári vstupom do únie získať.

Konštatuje sa to aj v

štúdii Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva

a potravinárstva (VÚEPP), ktorá sa zaoberá porovnaním poľnohospodárskych politík SR
a EÚ. Napriek tomu, že spoločný poľnohospodársky trh únie je vysoko deformovaný, pre
slovenských farmárov by bolo horšie, pokiaľ by zostali mimo neho, zatiaľ čo susediace
krajiny by jeho deformáciu mohli vo svoj prospech využiť. Zvýšenie finančných zdrojov pre
poľnohospodárstvo po vstupe SR do únie dokazuje aj nasledovná tabuľka:

Porovnanie finančných prostriedkov určených na poľnohospodárstvo pred vstupom SR do EÚ a po ňom

(v mld. Sk)

Dotácie pred vstupom

Dotácie po vstupe

2000 2001 2002 2004

1

2005

2

2006

3

Priame platby (zo štátneho rozpočtu)

4

2,7 2,6 2,6 3,6 4,4 5,3

Priame platby vrátane NVPP

–

–

–

3,8

4,7

5,7

Rozvoj vidieka (z garančnej sekcie
EAGGF)

3,5 3,4 3,4 13,7

13,7

13,9

SPP – trhová politika

5

0,8 0,5 0,5 1,5 2,2 2,2

Garančná sekcia EAGGF bez NVPP

7

6,4

6,4

18,9

20,3

21,4

Štrukturálne fondy – sekcia usmernenia

6

1,4 1,8 1,8 9 9 9,1

Poľnohospodárstvo spolu bez NVPP 8,4

8,2

8,2

27,9

29,3

30,6

Poľnohospodárstvo spolu vrátane NVPP 8,4 8,2 8,2 28,1 29,6 30

1 pri priamych platbách vo výške 25%, 2 pri priamych platbách vo výške 30%, 3 pri priamych platbách
vo výške 35%,

4 vypočítané podľa systému priamych platieb v EÚ, nejde teda o celú kapitolu

Poľnohospodárstvo,

5 napríklad exportné dotácie, 6 podpora investícií do poľnohospodárstva, napríklad

na budovanie odbytových združení,
Poznámka: NVPP – národné vyrovnávacie platby, SPP – spoločná poľnohospodárska politika,
EAGGF – Európsky garančný a usmerňovací fond
Prameň: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Trend

Celkové príjmy vyznievajú v prospech únie. Platby z únie však budú veľmi

diferencované. Závisieť budú od charakteru regiónu, pretože najväčšie subvencie
smerujú do znevýhodnených oblastí. Rovnako bude dôležité, nakoľko budú jednotlivé
firmy schopné prostriedky využiť. Pri rovnakých podmienkach pre všetkých farmárov
v únii by mali slovenskí poľnohospodári konkurenčnú výhodu najmä v rastlinnej
výrobe, zatiaľ čo v živočíšnej by za európskymi konkurentmi skôr zaostávali.

7