prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc.
Fakulta medzinárodných vzťahov
Ekonomická univerzita v Bratislave
lipkova@euba.sk

Regionálna politika Európskej únie

1 Definícia regionálnej politiky EÚ

Regionálna politika predstavuje jednu z najvýznamnejších politík Európskej únie. Jej

úlohou je vyrovnávať disproporcie v

dosiahnutej

úrovni hospodárskeho rozvoja

jednotlivých regiónov únie. Končeným cieľom regionálnej politiky je vytvorenie

podmienok pre rovnomerné osídlenie jednotlivých regiónov a rovnomerný rozvoj

ekonomických aktivít v menej rozvinutých oblastiach.

V období vzniku EHS členské štáty nevenovali regionálnemu rozvoju takú pozornosť, ako

je tomu v súčasnosti. Rímska zmluva, prijatá v roku 1957 - zmluva na základe ktorej vzniklo

Európske hospodárske spoločenstvo, nezahŕňa problematiku regionálnej politiky. Iba v jej

preamlube je stanovená požiadavka zabezpečenia harmonického rozvoja a zníženia

rozdielov v hospodárskom rozvoji jednotlivých regiónov, najmä ekonomicky zaostalejších.

Hospodársky vývoj a prehlbovanie spolupráce viedlo medzi členmi dnešnej Európskej únie

k potrebe zakotviť otázky regionálnej politiky do jej základných dokumentov. Základné

princípy regionálnej politiky sú súčasťou Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluve)

prijatej v roku 1992 a Jednotného európskeho aktu prijatého v roku 1985.

V roku 1985 vtedajšie Európske spoločenstvá preskúmali tendencii vo vyrovnávaní rozdielov

v dosiahnutej ekonomickej úrovni jednotlivých regiónov v členských štátoch ES. Zistili, že

rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sa nezmenšujú, ale naopak, že dochádza k prehlbovaniu

rozdielov v dosiahnutej úrovni. Ekonomická úroveň v bohatých regiónov sa zvyšovala

rýchlejšie ako v regiónoch chudobných. Preto sa vtedajšie Európske spoločenstvá rozhodli

venovať oveľa väčšiu pozornosť zmene štruktúry v zaostalejších regiónoch.

Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, ktorých je v súčasnosti v Európskej únii 222, sa

s rozširujúcim počtom členov v únii prehlbovali. V dôsledku rozširovania Európskej únie,

sa toto integračné zoskupenie stalo heterogénnym celkom a musí čeliť vážnym problémom

v rozvoji jednotlivých regiónov. Niektoré rozšírenia dnešnej Európskej únie znamenali jej

1

„schudobnenie“. Druhé rozšírenie Európskeho spoločenstva v roku 1981 o Grécko a

následne tretie rozšírenie ES o Španielsko a Portugalsko znamenalo zvýšenie podielu

hospodársky zaostalých regiónov na celkovom území spoločenstva. Iba posledné rozšírenie

Európskej únie v roku 1995, keď sa jej členmi stali tri hospodársky rozvinuté štáty – Fínsko,

Rakúsko a Švédsko - viedlo k zvýšeniu priemernej ekonomickej úrovne únie.

2 Chronológia vývoja regionálnej politiky EÚ

Politika sociálnej a ekonomickej kohézie sa vyvíjala v jednotlivých etapách budovania

Europskej únie nasledovne:

1957: Rímska zmluva, zakladajúci akt Európskeho hospodárskeho spoločenstva, sa priamo

odvoláva na nevyhnutnosť posilnenia jednoty ekonomík členských štátov a na potrebu

zredukovania rozdielov medzi regiónmi.

1958: Vznik prvých dvoch štrukturálnych fondov: Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky

poľnohospodársky zabezpečovací a garančný fond (EAGF). Tieto dva Fondy sú určené

k podpore vytvárania spoločných politík.

1975: Ako následok pričlenenia Dánska, Írska a Veľkej Británii k EÚ bol založený Európsky

regionálny rozvojový fond (ERDF). Má za cieľ pomôcť regiónom postihnutým úpadkom

priemyslu a vyrovnať značnú finančnú podporu udelenú poľnohospodárstvu členských štátov.

ERDF po prvý krát zavádza pojem ”redistribúcie” medzi rozvinutými a zaostávajucími

regiónmi spoločenstva.

1986-1987: Španielsko a Portugalsko vstupujú do Únie. So zámerom pomoci pre stredozemné

oblasti Francúzska, Talianska a Grécka, na prekonanie konkurencie pochádzajúcej z nových

členských štátov, boli po prvý krát vypracované koordinované akcie dlhodobejšieho rozvoja.

Približne 6,6 miliónov euro bolo venované týmto regiónom v rokoch 1986 až 1992.

Vytvorenie Spoločného trhu v 1986, spôsobovalo určité problémy krajinám južnej Európy.

Z tohto dôvodu sa v roku 1987 Jednotným európskym aktom zavádza nový pojem do zmluvy:

ekonomická a sociálna kohézia. Zameriava sa predovšetkým na pomoc najmenej rozvinutým

krajinám Spoločenstva v snahe čeliť výzve Spoločného trhu.

1988 : Predstavitelia štátov a vlád prijímajú na návrh Prezidenta Komisie Jacques Delorsa

akčný plán umožňujúci zdvojnásobiť finančné zdroje štrukturálnych fondov v rokoch 1987

až 1992.

2

1989 : Odštartovanie prvej reformy štrukturálnych fondov. Reforma schálila princíp

viacročného plánovania; stanovuje prioritné ciele rozvoja a zriaďuje partnerstvo tak so

štátmi ako aj inými ekonomickými a sociálnymi subjektmi.

1992 : Predstavitelia štátov a vlád sa rozhodujú posilniť až do roku 1999 štrukturálne

opatrenia - pomoc Spoločenstva zaostalým regiónom je zdvojnásobená.

1993 : Zmluva o Európskej únii vstupuje do platnosti. Ekonomická a sociálna súdržnosť

štátov EÚ sa stáva primárnym cieľom únie.

1995 : S pristúpením Fínska a Švédska sa pole pôsobnosti Štrukturálnych fondov rozširuje.

Do úvahy sa vzal rozvoj veľmi málo zaľudnených oblastí dvoch nových členov.

1999: 24. a 25. marca, predstavitelia štátov a vlád na summite v Berlíne, prijímajú druhú

reformu štrukturálnych fondov. Prioritné ciele sú redefinované a zredukované do troch

skupín, zatiaľ čo finančné prostriedky sú nasmerované v prospech najmenej rozvinutých

regiónov a sociálnych skupín.

3 Základné princípy regionálnej politiky EÚ

Základnými princípmi, ktorými sa riadi regionálna politika, sú princíp koncentrácie,

princíp partnerstva, princíp doplnkovosti, princíp subsidiarity a princíp programovania.

Princíp koncentrácie vyžaduje sústreďovať prostriedky štrukturálnych fondov Európskej

únie do najproblémovejších regiónov. Na základe stanovených kritérií EÚ sú za zaostávajúce

oblasti považované regióny úrovne NUTS II. (Nomenclature des unités territoriales

statistiques – nomenklatúra územných štatistických jednotiek), ktorých HDP na jedného

obyvateľa v parite kúpnej sily nepresahuje 75% priemeru EÚ.

Princíp partnerstva obsahuje požiadavku aktívnej účasti príslušných orgánov všetkých

stupňov na príprave, uskutočňovaní a monitorovaní výsledkov projektov, ktoré sú súčasťou

programov regionálnej politiky a sú spolufinancované z prostriedkov štrukturálnych fondov.

Členské štáty Európskej únie majú vybudované orgány regionálnej samosprávy, ktoré

koordinujú regionálny rozvoj. Rovnaká úloha čaká i kandidátske štáty. Okrem samosprávnych

regionálnych orgánov by sa mali vytvoriť aj regionálne rozvojové agentúry, ktoré môžu

pôsobiť ako sekretariáty regionálnych programov EÚ.

3

Princíp doplnkovosti znamená, že prostriedky z rozpočtu Európskej únie dopĺňajú finančné

prostriedky národných štátov a jednotlivých regiónov. Financovanie z národných prostriedkov

prostriedky EÚ nenahrádzajú ale ich iba dopĺňajú.

Princíp subsídiarity znamená, že zodpovednosť za efektívne využitie prostriedkov EÚ sa

posúva čo najbližšie k realizátorom navrhovaného projektu, kde je možné najpresnejšie

zohľadniť miestne podmienky realizácie projektu. Za jednotlivé projekty sú zodpovedné

jednotlivé národné a regionálne orgány.

Princíp programovania zdôrazňuje integrovaný viacročný prístup, t.j. plánovanie. Tento

princíp sa v rámci Európskej únie uplatňuje a kandidátske štáty musia tiež pripraviť

Regionálne rozvojové plány, na základe ktorých bude spolu s orgánmi EÚ vypracovaný

Program podpory Európskej únie a príslušné operačné plány.

* * *

Finančná podpora regionálnej politiky vyžaduje sústredenie na najproblémovejšie regióny na

území členských štátov EÚ, aktívnu spoluprácu na všetkých úrovniach, vytváranie

viacročných regionálnych rozvojových plánov a doplňovanie prostriedkov z rozpočtu EÚ, nie

nahrádzanie verejných výdavkov jednotlivých štátov. Tieto princípy sa uplatňujú podľa

rozhodnutí Rady EÚ a musia byť premietnuté do právneho a inštitucionálneho rámci krajiny,

ktorá je príjemcom podpôr. Zabezpečiť je treba i prostriedky pre spolufinancovanie.

Regionálna politika je EÚ chápaná ako jedna z najvýznamnejších politík. Má integrujúcu

viacodborovú povahu a vyžaduje si aktívnu spoluúčasť ústredných orgánov, regionálnych

orgánov a konkrétnych príjemcov.

4 Štrukturálne fondy Európskej únie

Nástrojmi na realizáciu regionálnej politiky sú štrukturálne fondy EÚ: Európsky sociálny

fond, Európsky poľnohospodársky zabezpečovací a garančný fond, Európsky rozvojový

regionálny fond, Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu . V súvislosti s regionálnou

politikou sa často uvádza i Kohézny fond, ktorý nie je štrukturálnym fondom v pravom slova

zmysle, pretože nebol vytvorený na zabezpečenie ekonomických zmien v regiónoch, ale na

vyrovnávanie ekonomickej úrovne vtedajších štyroch najzaostalejších štátov Európskej únie -

Grécka, Írska, Portugalska a Španielska.

4

Význam štrukturálnych fondov, prostredníctvom ktorých sa financujú opatrenia smerujúce

k vyrovnávaniu úrovní rôznych regiónov, sa postupne zvyšuje. V súčasnosti sa vyčleňuje na

regionálnu politiku z rozpočtu EÚ viac ako jedna tretina prostriedkov z rozpočtu Európskej

únie. Začiatkom 90. rokov 20. storočia zo spoločného rozpočtu smerovalo na štrukturálne

operácie iba necelých 14% výdavkov.

Cieľom štrukturálnych fondov, ako hlavného nástroja európskej regionálnej a štrukturálnej

politiky, je zníženie rozdielov medzi regiónmi EÚ. Pomoc z rozpočtu EÚ smeruje priamo

k národným alebo regionálnym orgánom, ktoré sú zodpovedné za riadenie rozvojových

programov. Ich beneficienti musia orgánom EÚ predložiť kvalitne pripravené projektové

dokumenty. Poskytnuté finančné príspevky sú nenávratné. Výdavky spojené s regionálny

rozvojom sú po schválení projektu až do výšky 75% hradené z rozpočtu EÚ. Využitím

týchto prostriedkov sa vytvárajú okrem iného i nové pracovné príležitosti.

Štyri pôvodne najchudobnejšie krajiny Európskej únie Grécko, Írsko, Portugalsko, a

Španielsko sa v súčasnosti výškou príjmu na obyvateľa približujú bohatým štátom.

V polovicu 80. rokov dosahovala u nich priemerná úroveň príjmu na 1 obyvateľa 65%

priemernej úrovne Európskej únie. Za jednu dekádu za zvýšila úroveň príjmu

v najchudobnejších štátov na priemernú úroveň dosahujúcu 75% priemernej úrovne

Európskej únie. Najväčšie úspechy vo vyrovnávaní dosiahlo Írsko, ktorého priemerná úrovne

v súčasnosti dosahuje 113% úrovne EÚ. Rozdiely v príjmoch na jedného obyvateľa sa však

neznižujú. 25 najbohatších regiónov zvýšilo tento ukazovateľ zo 140% na 142% priemeru

EÚ, v najchudobnejších regiónoch stúpla priemerná úroveň príjmov z 53% na 55%. I

v niektorých bohatých štátov EÚ sa nachádzajú chudobné regióny. Najväčším problémom

EÚ zostáva nezamestnanosť. Na trhu práce sa zvyšuje regionálna nerovnováha. Zatiaľ čo

regióny s nízkou mierou nezamestnanosti ju naďalej znižujú, situácia v regiónoch s vysokou

úrovňou nezamestnanosti sa naďalej zhoršuje. Tvorba nových pracovných príležitostí a

pokračujúce znevýhodňovanie štruktúrne slabých regiónov patrí k najnaliehavejším úlohám

EÚ.

5

5 Riadenie a kontrola štrukturálnych programov

Hoci štrukturálne fondy vychádzajú z rozpočtu Európskej únie, spôsob, akým sú ich

prostriedky vynakladané, spočíva na delení zodpovednosti medzi Európsku komisiu a

vládami členských štátov:

• Komisia rokuje a odsúhlasuje rozvojové programy navrhnuté štátmi a udeľuje zdroje ;
• štáty a ich regióny riadia programy, realizujú vybrané projekty a priebežne ich kontrolujú

a ohodnocujú ;

• Komisia sleduje priebeh programov, investuje a platí potvrdené výdavky, overuje použité

kontrolné systémy ;

Tento systém správy fondov Únie1, založený na subsidiarite a partnerstve, musí umožniť

rýchly a efektívny zákrok. V každom prípade predpokladá prevzatie úlohy a zodpovednosti

každým z účastníkov počas realizácie programov až do roku 2006.

2000-2006: Prioritné ciele

Pre periódu programovania 2000-2006, zákonná úprava Štrukturálnych fondov odsúhlasená

Radou 21. júna 1999, sústreďuje štrukturálne akcie na tri Prioritné ciele. Európsky

regionálny rozvojový fond pôsobí prostredníctvom dvoch Prioritných cieľov zameraných na

podporu určených regiónov a zón. Tieto ciele sú nasledovné:

Cieľ 1 : sa zameriava na rozvoj a štrukturálne prispôsobenie regiónov s oneskoreným

rozvojom . Regióny vyhovujúce Cieľu 1 sú regióny, ktorých úroveň HDP / obyvateľa je

nižší ako 75% priemeru EÚ.

Cieľ 2: prestavba regiónov. Cieľ 2 (ktorý zahŕňa predchádzajúce Ciele 2 a 5b pre obdobie

1994-1999) sa sústreďuje na ekonomické a sociálne prebudovanie zón so štrukturálnymi

nedostatkami. V období 2000-2006, zóny so štrukturálnymi nedostatkami sú štyroch typov:

priemyselné, poľnohospodárske, mestské a závislé od rybolovu.

1.júla 1999, Európska komisia stanovila pre každý členský štát populačný strop vyhovujúci

pre Cieľ 2. Napríklad pre Francúzsko tento strop je 18,768 miliónov obyvateľov, čo

predstavuje 31,3% celkovej francúzskej populácie. Rozdelenie úverov Cieľu 2 medzi

členské štáty bolo uskutočnené na jedinom základe vyhovujúcej populácie. Inak povedané,

uvažovalo sa, že každý obyvateľ zvolenej zóny by ťažil z rovnakej úrovne pomoci, to je 41,4

euro ( v cenách r.1999) / rok.

1 Rajčák,M.: Spôsob realizácie regionálnej politiky, Verejná správa, 2002, roč.57, č.4

6

Cieľ 3: týka sa prispôsobenia a modernizácie politík a národných systémov vzdelania a

zamestnania. Združuje predchádzajúce ciele 3 a 4 a približuje sa k nárokom na zamestnanosť

vytýčeným v Amsterdamskej zmluve. Cieľ 3 môže zasahovať na celom území Európskej

únie okrem regiónov spadajúcich pod Cieľ 1. Berie do úvahy európsku stratégiu pre

zamestnanosť a slúži ako oporný rámec pre skupinu akcií v prospech ľudských zdrojov. Je

financovaný Európskym sociálnym fondom.

S úmyslom zaviesť nový proces programovania štrukturálnej pomoci, Komisia prijala 1. júla

1999 sériu rozhodnutí o prijatí novej zákonnej úpravy. Na úrovni financovania, stanovila

prídely z rozpočtu pre každý členský štát pre každý z troch Prioritných cieľov. Komisia

vytvorila zoznam geografických zón vyhovujúcich Cieľu 1 pre periódu 2000-2006, a

populačný strop pre zóny zvoliteľné pre Cieľ 2.

Popri týchto troch prioritných cieľov, európske štrukturálne fondy pôsobia v období 2000-

2006 v rámci štyroch spoločných iniciatív:

• INTERREG: cezhraničná, medzinárodná a medziregionálna spolupráca orientovaná na

stimuláciu rozvoja a územný plán vytvorenia vyrovnaného a harmonického európskeho

teritória ;

• URBAN: ekonomická a sociálna rehabilitácia miest v kríze s cieľom zabezpečiť

dlhodobý mestský rozvoj ;

• LEADER: rozvoj vidieka ;
• EQUAL: medzinárodná spolupráca pre rozvoj nových praktík boja proti diskriminácii a

akejkoľvek nerovnoprávnosti v prístupe na trh práce.

6 Výdavky na štrukturálne fondy a kohézny fond

Štrukturálne fondy a kohézny fond čerpajú približne tretinu zo spoločného rozpočtu. Ako

už bolo uvedené tieto prostriedky sú venované na vyrovnanie sociálnej a ekonomickej

úrovne jednotlivých regiónov a členských štátov2. Ich zdroje sú určené vzhľadom na

hierarchiu prioritných cieľov na akcie, ktoré pomáhajú znížiť rozdiel medzi zaostalejšími a

rozvinutejšími regiónmi a podporovať rovnosť profesionálnych príležitostí rôznych

sociálnych skupín. Výdavky sa realizujú prostredníctvom štyroch štrukturálnych fondov:

Európsky regionálny rozvojový fond (ERDF), Európsky sociálny fond (ESF), Európsky

7

poľnohospodársky zabezpečovací a garančný fond (EAGF) a Finančný nástroj na

usmerňovanie rybolovu (FIFG)3.

Európsky regionálny rozvojový fond (ERDF)

ERDF bol vytvorený v roku 1975. Jeho úlohou je znižovať regionálne nerovnosti v Únii ako

aj podporiť rozvoj a prebudovanie regiónov.

Pole pôsobnosti ERDF

• V regiónoch spadajúcich pod Cieľ 1 (regióny s oneskoreným rozvojom)

* Investície do infraštruktúry, obzvlášť v rámci transeurópskej dopravnej siete

(doprava, telekomunikácie a energia),

* Materiálne investície do sektorov školstva a zdravotníctva,

* Ochrana životného prostredia.

• V regiónoch spadajúcich pod Cieľ 2 (regióny so štrukturálnymi nedostatkami)

* Rekultivácia priemyselných miest a degradovaných mestských zón,

* Prerušenie izolácie a revitalizácia vidieckych oblastí alebo oblastí závislých od

rybolovu pomocou úpravy, renovácie, výstavby, ochrany životného prostredia a

investícii do infraštruktúry a vybavenia.

• V skupine regiónov Cieľov 1 a 2

* Priame investície do výroby na vytvorenie pracovných príležitostí dlhodobého

charakteru,

* Pomoc malým a stredným podnikom a miestnemu rozvoju, zvláštna pozornosť je

venovaná Teritoriálnym zmluvám pre zamestnanosť,

* Posilnenie regionálnych výskumných a rozvojových kapacít.

• Pre celé územie Únie

* Ekonomická a sociálna obnova mestských zón, ktoré sa ocitli v problémoch, cez

Iniciatívu Urban,

* Podpora cezhraničnej, medzinárodnej a medziregionálnej spolupráci , cez Iniciatívu

Interreg.

Regiónalne rozvojové programy (Operačné programy alebo Jednotné programové

dokumenty) sú predstavené členskými štátmi Európskej komisii, aby sa mohli uchádzať o

finančnú podporu zo štrukturálnych fondov v rozsahu Regionálnych prioritných cieľov.

Spoločnou dohodou medzi kompetentnou autoritou členského štátu a Komisiou sa vytýčia

2 De quelle façon l´Union européenne aborde-t-elle les besoins sociaux et régionaux?, Luxembourg, 1996

8

prioritné akcie a výška finančnej pomoci zo strany Európskej únie. V niektorých prípadoch

prijatiu programov predchádza prijatie spoločného podporného rámca, ktorý definuje

všeobecnú stratégiu pôsobenia ERDF v niektorých regiónoch členského štátu.

Európsky sociálny fond ( ESF )

Poslaním ESF4 je predchádzať a bojovať s nezamestnanosťou, rozvíjať ľudské zdroje a

podporovať začlenenie nezamestnaných do trhu práce. Pole pôsobnosti ESF pokrýva

nasledujúce oblasti: profesionálne začlenenie dlhodobo nezamestnaných, nezamestnaných

mladých ľudí a osôb vylúčených z trhu práce, ďalej promotion rovnakých šancí pre všetkých

na trhu práce, cez Iniciatívu EQUAL, zvláštne opatrenia na zlepšenie situácie žien na trhu

práce, posilnenie systému vzdelávania a formácie, presadzovanie kvalifikovanej kompetentnej

pracovnej sily a napokon posilnenie ľudského potenciálu v sektore výskumu a rozvoja.

Európsky poľnohospodársky usmerňovací a garančný fond

Berlínskou zmluvou (z marca 1999), sa politika poľnohospodárskeho rozvoja stáva jedným

z nosných pilierov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). EAGF - garancia podporuje

súčasne štyri opatrenia pokrývajúce celé územie Európskej únie (predčasný dôchodok,

kompenzačné odškodnenie v znevýhodnených zónach, zalesnenie poľnohospodárskych zón,

agroenvironment) a šesť ďaľších opatrení obmedzených na regióny nepokryté Cieľom 1

(investície do podniku, zamestnanie mladých poľnohospodárov, formácia, lesné

hospodárstvo, transformácia a komercializácia poľnohospodárskych produktov, adaptácia a

diverzifikácia poľnohospodárskych zón).

EAGF je zložený z dvoch sekcií: sekcia Usmerňovanie a sekcia Garancia ( pozri bod 3.3).

V regiónoch spadajúcich pod Cieľ 1, sú tieto opatrenia financované prostredníctvom EAGF -

Usmerňovanie okrem vyrovnávacích podpôr, podpôr na predčasný dôchodok,

agroenviromentálnych opatrení a opatrení na rozvoj lesného hospodárstva, ktoré sú

financované cez EAGF- Garancia. Mimo zón Cieľu 1, všetky opatrenia sú zabezpečené

prostredníctvom EAGF - Garancia.

Nástroj na usmerňovanie rybolovu

FIFG má za úlohu prispieť k dosiahnutiu rovnováhy medzi zdrojmi sektoru rybolovu a jeho

využívaním. Tak isto sa snaží o posilnenie konkurencieschopnosti tohto sektora a rozvoj zón

3 Pišová, E.: Regionální politika a její nástroje, Medzinárodní politika, príloha: Smer EÚ, 2000, roč.24, č.4

4 Ungár,J.: Strukturálni fondy EÚ a vzdelávaní, Aula, 2001, roč.9, č.3

9

závislých od rybolovu, o modernizáciu loďstva, rozvoj aquakultúry, ochranu morských zón,

vybavenie rybárskych prístavov, spracovanie a komercializáciu produktov rybolovu a

promotion výrobkov.

Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu financuje podporné opatrenia Spoločnej politiky

rybolovu. V regiónoch zvoliteľných pre Cieľ 1, financovanie FIFG je integrované do

rozvojových regionálnych programov spolu s ostatnými Fondmi. V zónach situovaných mimo

cieľových regiónov číslo 1, zásahy FIFG sú predmetom zvláštneho financovania.

7

Kohézny fond

Európska únia si stanovila cieľ pozdvihnúť ekonomický a sociálny pokrok a postupne

odstrániť rozdiely v životnej úrovni tak medzi štátmi ako aj medzi regiónmi5.

Jednotný európsky akt z roku 1987 po prvý krát zaviedol pojem Ekonomická a sociálna

súdržnosť ako plnoprávnu politiku Spoločenstva. Neskôr Maastrichtská zmluva v roku 1993

prepojila Ekonomickú a sociálnu súdržnosť s vytváraním Hospodárskej a menovej únie.

Fungovanie spoločného trhu predpokladá, že najmenej prosperujúce štáty vo veľkej miere

investujú, aby dobehli svojich najrozvinutejších susedov a tým zvýšili svoju kapacitu rastu.

Dosiahnutie tohto stavu je podmienené znančným prebytkom investícii pre rozvoj, zlepšenie a

modernizáciu infraštruktúry. Na druhej strane, aby sa tieto štáty mohli zúčastniť

Hospodárskej a menovej únie, musia znížiť svoj rozpočtový deficit a neustále mať pod

kontrolou svoj verejný dlh. Následne musia aj verejné výdavky byť veľmi starostlivo

kontrolované.

Riešenie tejto dilemy poskytla Maastrichtská zmluva, ktorá počítala s vytvorením nového

fondu určeného na finančnú podporu pre najmenej prosperujúce krajiny: Kohézny fond6.

Kohézny fond financuje projekty zamerané na zlepšenie životného prostredia a integráciu do

transeurópskych dopravných sietí v tých členských štátoch, v ktorých HDP na obyvateľa bol

nižší ako 90 % priemeru EÚ, pričom táto hranica klesla na 75% priemeru Únie. Týmto

spôsobom prispieva k trvalému rozvoju zainteresovaných štátov a k posilneniu súdržnosti

v Európskej únii.

5 bližšie pozri: Politique régionale: Cohésion économique et sociale,
http://www.europa.eu.int/scadplus/leg/fr/lvb/g24000.htm

6 bližšie pozri: http://www.inforegio.cec.eu.int

10

Vďaka tomuto Fondu, štyri benefičné krajiny (Španielsko, Portugalsko, Írsko a Grécko) sa

problížili konvergenčným kritériam definovanými Hospodárskou a menovou úniou neustále

pokračujúc v investíciach do infraštruktúry.

Tu je niekoľko príkladov hlavných projektov podporovaných Kohéznym fondom medzi

rokmi 1993 a 1999: zásobovanie Atén pitnou vodou cez rieku Evinos a spracovanie

odpadových vôd blízko Thessalonik, autostrádový okruh okolo Madridu, opatrenia pre

zalesnenie v Španielsku, vylepšenie dopravnej siete okolo Dublinu, aby sa uľahčil najmä

prístup k letisku a doprava smerom na sever krajiny, zásobovanie a distribúcia vody

v Dubline, v Tuam a v Limerick, Most Vasco de Gama na rieke Tage v Lisabone a odvoz

pevného odpadu do Oporto.

Pre obdobie 2000-2006, Európska rada v Berlíne, v marci 1999, rozhodla dotovať Kohézny

fond 18 miliardami euro. Táto dotácia postupne stúpala z 1,5 miliardy euro za rok 1993 na

viac ako 2,6 miliardy euro za rok 1999. Vo finančnej perspektíve 2000 - 2006 sa táto hodnota

bude pohybovať od 2,51 miliardy do 2,615 miliardy euro ročne. Táto suma bude slúžiť na

financovanie nových zlepšovacích projektov životného prostredia a dopravnej infraštruktúry

v Španielsku, Portugalsku, Írsku a Grécku.

Percentuálne rozdelenie rozpočtu a prídel každému členskému štátu- beneficientovi bol

stanovený Európskou radou v Berlíne (marec 1999) nasledovne: Španielsko 61 - 63,5 %,

Portugalsko 16 - 18 % , Grécko 16 - 18 % , Írsko 2 - 6 % .

8 Perspektívy regionálne politiky Európskej únie

Európska únia nebude môcť v najbližších rokoch zrejme zvyšovať svoj rozpočet, a preto

bolo potrebné realizovať reformu jednotlivých jej programov, ktoré čerpajú prostriedky zo

spoločného rozpočtu. Naliehavá je otázka reforiem najmä v súvislosti s rozširovaním únie o

nových členov. Vlády členských štátov sa dohodli, že jednou z ciest, ako znižovať výdavky,

je postupné odbúravanie pomoci vyspelých regiónom.

Všetky tie regióny v členských štátov Európskej únie, ktorých úroveň hospodárskeho

rozvoja presahuje 75% priemeru EÚ, sú od roku 2000 vyňaté z poskytovanie rozvojovej

pomoci z európskych štrukturálnych fondov. Pri výpočte tohto kritéria vychádzal európsky

štatistický úrad Eurostat z parity kúpnej sily v miestnych podmienkach.

11

Reforma celého systému štrukturálnej pomoci umožní obmedziť čerpanie z fondov v rokoch

2000 až 2006 v súčasných členských štátoch únie na 210 mld. euro a poskytnúť 45 mld. euro

zo štrukturálnych fondoch pre nových členov. Úspory sa dosiahnu tak, že v najbližších

rokoch bude 13 regiónov v desiatich členských štátov Európskej únie zbavených možnosti

čerpať z fondov štrukturálnej pomoci. Najväčšiu stratu utrpí Španielsko, kde bude najviac

postihnutý Kantaberský horský región, ktorý so svojimi 77% iba o 2% presahuje európský

rozvojový priemer a oblasť Kastília-León, ktorá dosahuje iba 76% priemernej úrovne. Vo

Veľkej Británii príde o pomoc Severné Írsko, ktoré dosahuje 81% priemernej úrovne a

severné Škótsko, ktoré dosahuje 77% priemeru, v Taliansku to bude región Molise 79%.

V Belgicku stratí nárok na čerpanie zo štrukturálnych fondov oblasť Hainaut (81%), kde bol

v útlme banský priemysel. V Nemecku to bude východný Berlín (102%), ktorý už tvorí so

západným Berlínom jeden celkom. Vo Francúzsku prestanú čerpať zo štrukturálnych

fondov regióny Nord-Pas de Calais a Korzika, v Holandsku bude ukrátený o prostriedky

z rozpočtu EÚ Flevoland.

Prvý krát príde o pomoc i Portugalsko a to oblasti Lisabonu a údolia Tagu, v Grécku

prestane byť beneficientom rozvojovej pomoci oblasť Attika. Tesne pod kritickou hranicou

75% sa ocitlo šesť ďalších provincií, ktorá môže však byť prekročená už v najbližšom

období.

Podľa údajov Eurostatu sú evidentné rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja v rámci

jednotlivých členských štátov. Napríklad vo Veľkej Británii vykazujú najchudobnejšie

regióny tretinovú hodnotu v porovnaní s úrovňou v Londýne a východné spolkové krajiny

v Nemecku dokonca štvrtinovú úroveň v porovnaní s Hamburgom. Oblasť Londýna a

Hamburgu sú najbohatšími regiónmi v EÚ. Ďalších šesť západoeurópskych regiónov bude

zrejme v krátkej budúcnosti tiež zbavených možnosti čerpať prostriedky zo štrukturálnych

fondov.

9 Nové členské štáty a regionálna politika EÚ

Napriek tomu, že štáty strednej a východnej Európy po vstupe do Európskej únie pocítia

niektoré negatívne ekonomické dopady svojho členstva, ako je napríklad silné vystavenie ich

ekonomík tlaku konkurencie, zvýšenie cien potravín apod., na druhej strane bude pre ne vstup

12

do EÚ znamenať niektoré finančné výhody. V prvých rokoch získajú tieto štáty značné

finančné prostriedky z rozpočtu Európskej únie práve vďaka štrukturálnym fondom.

Kúpna sila desiatich reformných štátov, kandidátov na členstvo v EÚ, sa v porovnaní

s priemerom EÚ pohybuje v súčasnosti od 23% do takmer 75%. V najbližších rokoch sa

neočakáva radikálne zlepšenie ich ekonomickej situácie. V desiatich nových členských

štátov, ktoré sú rozdelené na 56 regiónov, iba štyri regióny dosahujú priemerrnú úroveň EÚ

– a to hlavné mestá: Bratislava, Budapešť, Praha, a Varšava. Značnú prosperitu v týchto

štátoch, ktorá zrejme do obdobia ich začlenenia do EÚ, ešte zvýši vykazujú najmä veľké

mestá. Z hľadiska HDP na obyvateľa presahuje priemer Európskej únie napríklad Praha,

Budapešť, Bratislava, Varšava. Ekonomická úroveň celého Slovinska dosahuje

v súčasnosti 75% úrovne EÚ.

Kľúčovým problémom pre kandidátske štáty bude príprava Rozvojového regionálneho

plánu, ktorý musí spĺňať náročné formálne i obsahové požiadavky, napríklad na základe

dôkladných analýz indentifikovať kľúčové problémy odvetvia, úseku či regiónu, ich príčiny,

definovanie opatrení, ktoré boli prijaté vládou na ich riešenie, oblasti, v ktorých majú byť

nápomocné štrukturálne fondy, apod. Plán musí obsahovať indikatívne viacročné tabuľky a

prehľad subjektov, o ktorých sa predpokladá, že sa budú podieľať na implementácii

projektov. Je treba preukázať podporu navrhovaným projektom regionálnych subjektov.

Veľký význam prikladá vplyvu jednotlivých projektov na životné prostredie.

Prostriedky, ktoré získajú noví členovia z rozpočtu EÚ

v mil. EURO v % HDP

1999 2005 2006 1999 2005 2006

Bulharsko

149 300 500 1,3

1,5

2,2

Česká republika

46 320 850 0,1

0,4

1,0

Estónsko

29 280 400 0,6

3,7

4,8

Maďarsko

92 1 500 2 500 0,2

2,1

3,4

Lotyšsko

33 145 300 0,5

1,7

3,2

Litva

44 165 290 0,4

1,3

2,0

Poľsko

125 1 200 2 800 0,1

0,5

1,2

Rumunsko

155 800 1 300 0,5

2,6

3,8

Slovensko

80 190 350 0,4

0,6

1,0

Slovinsko

16 460 780 0,1

1,7

2,7

Prameň: Hospodářské noviny 26.7.2000

13

Príprava prístupu kandidátskych štátov k systému štrukturálnych fondov, z ktorých je hradená

podpora hospodársky zastávajúcich regiónov a ktoré tvoria jednu z hlavných politík EÚ,

prebieha už od roku 1996.

Dnešné kandidátske štáty na členstvo v EÚ budú po svojom vstupe do EÚ musieť prijať

ako jeden z prvých krokov regionálnu politiku EÚ. Na ňu nadviaže regionálna a sektorová

analýza jednotlivých nových členských štátov, návrh prioritných oblastí pomoci a tvorba

národných rozvojových regionálnych programov. Súčasne sa bude musieť vytvárať

regionálna štruktúra zodpovedajúca požiadavkách EÚ. Nesmierne dôležité bude vytvoriť

účinnú a transparentnú finančnú kontrolu a efektívny systém spolufinancovania jednotlivých

rozvojových projektov.

10 Perspektívy Regionálnej politika Európskej únie na roky 2007 - 2013

Začiatkom 90. rokov 20. storočia dosahovali výdavky na zbližovanie ekonomickej úrovne

asi 14% z celkových výdavkov rozpočtu ES. V súčasnosti výdavky na vyrovnávanie

ekonomických rozdielov predstavujú asi 36% z celkových výdavkov Únie. Regionálna

politika EÚ – jej ciele, financovanie a nástroje prechádzajú v procese rozširovania

a prehlbovania Európskej únie zmenami, ktoré majú viesť k štrukturálnym zmenám

a rýchlejšie kvalitatívnemu rozvoju zaostalejších regiónov EÚ, ktorých je v súčasnosti

278. Rozšírením Európskej únie 1. mája 2005 došlo k „schudobneniu“ Únie ako takej,

pretože pristúpili krajiny, ktoré sú v priemere chudobnejšie než členské štáty EÚ 15.

Po rozšírení Európskej únie sa značne zvýšil počet regiónov, ktoré nedosahujú úroveň 75%

priemeru príjmu HPD p.c. . 92% obyvateľov nových členských štátov žije v takýchto

chudobných regiónoch. Až 61% obyvateľov nových členských štátov žije v regiónoch,

kde príjem na hlavu je nižší než 50% priemeru EÚ. V starých členských krajinách sa

nachádza iba 32 regiónov, ktoré sa radia k tzv. chudobným a žije v nich asi 140

obyvateľstva. Najbohatším regiónov je Centrálny Londýn, ktorý dosahuje úroveň 315 %

priemeru EÚ.7 Až 37 regiónov prekročilo hranicu 125%. Z regiónov, ktoré sa nachádzajú

v nových členských sem patrí iba Praha so 153%. K najchudobnejším regiónom EÚ

patria práve tie, ktoré sa nachádzajú na území nových členských štátov a nedosahujú ani

40%

7 Kollárová, Z.: Podpora EÚ zdvihla úroveň regiónovm Hospodárske noviny 8.2.2005

14

priemeru HDP p.c.. Sú to niektoré regióny v Poľsku, Maďarsku, patrí k nim aj východné

Slovensko a Lotyšsko.

Najbohatšie a najchudobnejšie regióny Európskej únie

Najbohatšie regióny

Najchudobnejšie regióny

1.

Centrálny Londýn

315%

1.

Lubieske (Poľsko)

32%

2.

Brusel

234%

2.

Podkarpackie (Poľsko)

33%

3.

Luxemburg

213%

3.

Warminsko – Mazurskie (Poľsko)

34%

4.

Hamburg

188%

4.

Podlaskie (Poľsko)

35%

5.

Ide de France

176%

5.

Swietokrzyskie (Poľsko)

36%

6.

Viedeň

174%

6.

Ezsak Magyarország (Maďarsko)

37%

7.

Berkshire, Buckinghamshire
a Oxfordshire

162%

7:

Opolskie (Poľsko)

37%

8.

Provincia Autonoma
Bolzano

160%

8.

Eszak – Alfold (Maďarsko)

38%

9.

Štokholm

158%

9.

Východné Slovensko

39%

10. Obernbayern

158%

10. Lotyšsko

39%

Prameň: Eurostat

Regionálne politika Európskej únie na obdobie rokov 2007 – 2013 by mala byť

zameraná na rozvoj infraštruktúry a regionálne dostupnosť, inovácie a znalostnú ekonomiku,

ľudské zdroje a vzdelávanie. V otázkach o finančnej perspektívy na roky 2007 – 2013

však jednotlivé členské štáty viac sledujú svoje vlastné záujmy než harmonický rozvoj

celej únie. Členské štáty Európskej únie majú zásadne rozdielne názory na financovanie

chudobnejším regiónom. Bohaté štáty trvajú na tom, aby sa znížil rozpočet únie, čím by

sa znížil aj objem finančných prostriedkov, ktoré prúdia do chudobných regiónov. Pokiaľ

by prešiel návrh Veľkej Británie, zo štrukturálnych fondov by už nezískavali prostriedky

napríklad Španielsko ani Portugalsko. Chudobnejšie štáty EÚ zastávajú názor, že by

zaostalé regióny mali byť aj naďalej podporované zo spoločného rozpočtu únie. Nové

členské štáty, ktoré pristúpili 1.5.2004, sú toho názoru, že im prislúcha hlavný diel

z pomoci chudobnejším regiónov.

Európska komisia navrhuje 336 mld eur na rozpočtové obdobie 2007 – 2013 na

regionálnu politiku. Z toho 79% by malo ísť na pomoc zaostalým regiónom, t.j. tým

regiónom, ktoré nedosahujú ani 75% priemeru príjmu na hlavu v Európskej únii v parite

kúpnej sily. 17% majú dostať ostatné regióny na podporu konkurencieschopnosti a 4%

na podporu spolupráce medzi regiónmi. 8

8 Kollárová, Z.: Súboj členských krajín o eurofondy, Hospodárske noviny 25.5.2005

15

Európska komisia prijala na základe Tretej správy o ekonomickej a sociálnej kohézii

v roku 2004 päť nových nariadení týkajúcich sa štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.

Finančné zdroje v rámci kohéznej politiky sa budú prideľovať v rámci troch nových

prioritných cieľov štrukturálnej pomoci - konvergencia, konkurencieschopnosť

a zamestnanosť, spolupráca.

Cieľ konvergencia – tento cieľ bude financovaný z Európskeho fondu regionálneho

rozvoja, z Európskeho sociálneho fondu a z Kohézneho fondu. Prostriedky získajú

chudobné regióny, ktoré nedosahujú ani 75% priemeru HDP p.c. Európskej únie Väčšina

nových členských štátov bude mať nárok na čerpanie v rámci realizácie tohto cieľa. NA

cieľ Konvergencia by v rokoch 2007 – 2013 malo ísať 264 mdl eur, t.j.78,54% výdavkov.

Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť - cieľ bude financovaný

z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z národných rozvojových

programov zamestnanosti financovaných z Európskeho sociálneho fondu. Čerpať z tohto

fondu budú môcť tie regióny, ktoré nespadajú pod cieľ Konvergencia. Na druhý cieľ

Regionálnej politiky v nasledujúcom sedem ročnom období malo smerovať 57,9 mld eur,

t.j. 17,22% výdavkov.

Cieľ Európska územná spolupráca - vychádza z iniciatívy INTERREG. Z Európskeho

sociálneho fondu budú finančne podporované regióny, ktoré sa nachádzajú pozdĺž

vnútrozemských a námorných vnútorných a niektorých vonkajších hraníc EÚ. Tento cieľ

by mal v nasledujúcom rozpočtovom období absorbovať 13,2 mld eur, t.j. a Európska

územná spolupráca by mala byť financovaná v rozsahu 3,94%.

Na regionálnu politiku by mala ísť v rozpočtovom období 2007 až 2013 suma

výdavkov vo objeme 336,1 mld eur9. Jedna tretina z tých zdrojov by mala smerovať do

nových členských štátov únie, v ktorých väčšina regiónov patrí chudobným.

Každoročne by sa malo rokovať medzi predstaviteľmi členských štátov, Európskym

parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom s Výborom pre regióny o stratégii

a prioritách regionálnej kohéznej politiky.

Regionálna politika sa bude financovať iba z troch fondov: Európskeho fondu

regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Na Kohézny fond

sa budú vzťahovať rovnaké pravidlá ako na štrukturálne fondy.

V rozpočtovom období 2007 – 2013 by Slovensko malo uhradiť do spoločného

rozpočtu cca 4 mld eur a malo by získať asi 10 mld eur. Slovensko by malo ročne

9 Kollárová, Z.: tretina zdrojov pre nových členov únie, Hospodárske noviny 16.2. 2005

16

získať zo spoločného rozpočtu asi 3% HDP.10 Doteraz platila zásada, že príjmy zo

spoločného rozpočtu by nemali presiahnuť 4% HDP. Z toho 75% by malo smerovať do

rozvoja regiónov a ostatná časť finančných prostriedkov by mala ísť do

poľnohospodárstva a na podporu vedy a výskumu. Na Slovensko vidieku žije nadpolovičná

väčšina populácie s istým zjednodušením možno konštatovať, že práve na vidieku sú

sústredené niektoré ekonomické sociálne problémy.

Regionálna politika Európskej únie by mala napomáhať spolu s národnými zdrojmi

zmenu štruktúry ekonomiky tak, aby táto bola schopná efektívnejšie sa rozvíjať

a rýchlejšie dobehnúť rozvinutejšie regióny. Regionálna politika EÚ podobne ako

Spoločná poľnohospodárska politika je často podrobovaná ostrej kritike najmä zo strany

tých štátov, ktoré sú donormi. Mnohí kritici súčasného mechanizmu rozdeľovania

prostriedkov zo spoločného rozpočtu EÚ navrhujú nepodporovať tie regióny, ktoré nie

smú z vlastných zdrojov a z vlastnej iniciatívy schopné zabezpečiť svoj efektívny rozvoj.

Naopak navrhujú znížiť finančnú podporu týmto regiónom a takto usporené prostriedky

predisponovať tým regiónom, ktoré sa úspešne rozvíjajú a tak podporiť rozvoj daného

štátu, resp. Európskej únie ako takej. Čisto ekonomický pohľad na danú problematiku

možno zvádza k takýmto záverom. Treba však brať do úvahy skutočnosť, že Európska

únia v značnej miere sleduje nielen čisto ekonomické ciele, ale ekonomické ciele v ich

širšom sociálno – ekonomickom kontexte, keď podporuje ekonomické aktivity v tých

oblastiach, ktoré nie sú atraktívne pre podnikateľské aktivity z najrôznejších dôvodov.

Otázna však zostáva miera efektívnosti využitia prostriedkov zo štrukturálnych fondov

a z Kohézneho fondu, ktorá by mohla byť kvantifikovaná presnejšími kritériami ich

využitia a tým i úspešnosti vyrovnávania ekonomických disparít jednotlivých najmä

zaostalých regiónov Európskej únie.

Použitá literatúra:

1. Redor, D.: Intégration européenne, Hachette, Paris, ISBN 2 – 01 – 14 – 5280 - 5
2. Favaque, E. - Lagadec, G.: Intégration économique européenne, De Boeck

Université, Paris, ISBN 2 – 8041 – 3952 – 2

3. Hospodárske noviny, ročník 2000 – 2005
4. Hospodářské noviny, ročník 2000 – 2005
5. Trend, ročník 2000 – 2005

10 Jančík, Ľ.: Prídu miliardy z nového rozpočtu únie

17

18