Turecko a Európska únia


prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc.

___________________________________________________________________________

Ekonomická integrácia v rámci dnešnej Európskej únie prechádza od svojho vzniku

procesmi rozširovania a prehlbovania, ktoré reflektujú širšie podmienky ekonomického a

spoločenského vývoja na európskom kontinente. Doposiaľ uskutočnených päť rozšírení,

ktoré síce znamenali pričlenenie štátov s rôznou dosiahnutou ekonomickou úrovňou,

neznamenali však zásadný posun kultúrnych diferenciách v rámci spoločenstva

v najširšom slova zmysle.

Európske hospodárske spoločenstvo pi svojom vzniku predpoklado, že o členstvo sa

budú uchádzať európske štáty, ktoré sú viac menej ekonomicky a kultúrne homogénne.

Možno očakávať, že v budúcnosti vývoj integračných procesov prekročí hranice

európskeho kontinentu a členmi Európskej únie sa stanú i neeurópske štáty, ktoré úzko

s EÚ spolupracujú. Jednou z nich je i Turecko

Problematika vstupu Turecka do Európskej únie je v

súčasnosti jednou

z najdiskutovanejších tém, pretože začatie predvstupových rokovaní je po splnení

podmienok touto kandidátskou krajinou otázkou veľmi aktuálnou. Predvstupové

rokovania a prípadný následný vstup Turecka do EÚ bude mať nesporne ďalekosiahle

ekonomické, politické a civilizačné následky pre úniiu, s ktorými sa doposiaľ nemusela

vysporadúvať ani pri jednom rozšírení, čo vedie ku kontroverznosti názorov na tento jav.

Predkladaný článok neašpiruje na ďalekosiahlu vedeckú prognózu následkov vstupu

Turecka do EÚ, ale sa snaží o koncentrovaný pohľad na základné aspekty tejto

problematiky. Po začatí predvstupových rokovaní si mnohé otázky ako napríklad otázky

spoločného rozpočtu EÚ a v rámci neho otázky spoločnej poľnohospodárskej politiky a

regionálnej politiky EÚ alebo otázky voľného pohybu pracovných síl budú vyžadovať

hlbokú analýzu následkov takého rozšírenia pre dnešné členské štáty únie i pre celkový

charakter únie ako takej.

1

1 Vývoj vzťahov Turecka s Európskou úniou

Turecko má rozlohu 779 452 mil. km2, z celkového územia krajiny sa 5% nachádza na

európskom kontinente a 95% v Ázii. Počet obyvateľov dosiahol 70,7 miliónov1, s ročným

prírastkon 1,5%2.

Základné ekonomické ukazovatele Turecka (údaje sú uvedené v %)

1999 2000 2001 2002 2003 2004* 2005* 2006*

Rast HDP

- 4,7

7,4

-7,5

7,9

5,8

9,8

6,4

5,8

Miera

inflácie

64,9 54,9 54,4 45,0 25,3 10,7 8,6 6,3

Deficit štátneho rozpočtu

-11,7 -10,3 -16,0 -14,1 -11,1 -7,3 -6,4 -6,5

Celkový verejný dlh (podiel z

HDP)

52,1 58,7 106,9 96,5 96,3 87,7 90,0 95,2

Prameň: Lavička,V.: Turecko sa stavia na nohy, Hospodářské

noviny,

15.12.2004

* odhad

Turecko dosahuje HDP p. c. v parite meny 2 900 USD3, v parite kúpnej sily tento

ukazovateľ predstavuje hodnotu 6 439 USD.4 Index ľudského rozvoja dosahuje hodnotu 0,

742, čo je 85. miesto v celosvetovom rebríčku. 5 Štruktúra tvorby HDP zaznamnenáva

vysoký podiel agrárneho sektora a to až 17%, priemysel sa podiela 25% - ami a služby 58%

-ami.6 . Poľnohospodárstvo zamestnáva okolo 30% práceschopného obyvateľstva7, je

značne zaostalé. Zahraničná zadlženosť Turecka dosahuje 147 mld. USD (v roku 2003).8

Turecko napriek štrukturálnej zaostalosti zaznamenáva vysoké prírastky HDP, v roku

2004 sa očakával rast okolo 10%. Rýchle prírastky zaznamenáva i turecký export, ktorý sa

mal v roku 2004 zvýšiť o 30%9, v porovnaní s rokom 2000 je navýšenie to až o 100%.10

1 Pravda, 16.12.2004

2 Gamblin, A.: Images du monde, SEDES, Paris 2003, str. 280

3 Lexikon zemí 2003, Fortuna Print, Praha 2002, str. 448

4Lavička, V.: Turecká ekonomika, zmítaná krizí, musí spoléhat na měnový fond, Hospodáŕské noviny 1.8.2002

5 Gamblin, A.: Images du monde, SEDES, Paris 2003, str. 280

6 Mostýn, M.: Turecko letos dále privatizuje, Hospodáŕské noviny 28. 2. 2000

7 Némec, P.: Turecký vývoz: televizory, auta a chudoba, Hospodářské noviny, 7.10.2004

8 Turci rožírenie spomalia, Pravda 6.10.2004

9 Némec, P.: Turecký vývoz: televizory, auta a chudoba, Hospodářské noviny, 7.10.2004

10 Némec, P.: Turecká ekonomika je dnes příběhem o úspěchu, Hospodářské noviny, 7.10.2004

2

Svetová banka považuje v súčasnosti tureckú ekonomiku za jednu z najperspektívnejším

v regióne.

Napriek mnohým nesporným úspechom, ekonomický rozvoj jednotlivých provincií

v krajine je silne nerovnomerný. Výsledkom sú výrazné rozdiely v dosiahnutej

ekonomickej úrovni jednotlivých regiónov a rozdiely v životnej úrovni obyvateľstva.

Bohatšie západné provincie vykazujú 46% priemeru EÚ a východné provincie iba 6%

priemeru HDP p.c. podľa parity kúpnej sily EÚ.11 Rýchly rozvoj zaznamenávajú regióny

veľkých miest. Rozvinutá je predovšetkým západná časť krajiny, kde je sústredená väčšina

priemyselnej výroby, najmä v okolí hlavného mesta Istanbulu, kde príjem na hlavu dosahuje

71% priemeru Európskej únie.12 Vidiek krajiny a najmä východné provincie zostávajú

zaostalé a s nízkou úrovňou vzdelania. Naštartované ekonomické reformy, ktoré vedú

k hospodárskemu rastu a rozvoju, by mali umožniť rýchlu konvergenciu chudobných

regiónov Turecka s priemerom EÚ13. Turecko so svojimi makroekonomickými

ukazovateľmi predstavuje chudobnú, zaostalú ekonomiku, ktorá však vykazuje vysokú

dynamiku rastu. Turecko dosahovalo v roku 2003 27% výkonu hospodárstva Európskej

únie.14

1.2 Ekonomické aspekty vstupu Turecka a EÚ

Turecko si podalo prihlášku za člena do Európskeho hospodárskeho spoločenstva

v roku 1963 a súčasne podpísalo so spoločenstvom Asociačnú dohodu, ktorá predpokladala

okrem iného i vytvorenie colnej únie. V roku sa 1999 na summite Európskej únie zmenila

pozícia Turecka zo žiadateľskej krajiny na krajinu kandidátsku a 17.12.2004 EÚ schválila

začatie predvstupových rokovaní s Tureckom.

Prvým krokom pre ekonomickú integráciu Turecka s Európskou úniou bolo vybudovanie

colnej únie. Európske spoločenstvá odstránili tarifné prekážky pre import tureckých

priemyselných výrobkov v roku 1973, t. j. desať rokov po tom, ako sa o colnej únii

uvažovalo prvý krát v Ankarskej dohode. Dobudovanie colnej únie bolo podmienené

prijatím colných tarifov platných v Európskych spoločenstvách Tureckom. To sa však

dlhé obdobie nemohlo s týmto problémom vysporiadať. Turecká legislatíva bola

nekompatibilná s obchodnou a priemyselnou politikou EHS. Na prekonanie prekážok pre

11 Holecová, S. – Fridrich, M.: ano Turkum přijde politiky draho, Hospodářské noviny 17.12.2004

12 Němec, P.: Turecko otevíra unii dveře do Asie, Hospodářské noviny, 20.12.2004

13 Némec, P.: Turecká ekonomika je dnes příběhem o úspěchu, Hospodářské noviny, 7.10.2004

14 Fridrich, M.: Evropská unie zamíří až do Asie, Hospodářské noviny 7.10.2004

3

dobudovanie colnej únie potrebovalo Turecko niekoľko desaťročí a colná únia bola

dobudovaná až k roku 1996. Znamenala úplne odbúranie bariér vo vzájomnom obchode

medzi EÚ a Tureckom a zavedenie spoločnej colnej tarify voči tretím krajinám. Do roku

2001 bolo Turecko zaviazené odstrániť posledné protekcionistické dovozné clá v obchode

s členskými štátmi EÚ. Krajina prevzala väčšinu legislatívy EÚ - acquis communautaire.

Doposiaľ sa však nepodarilo v Turecku implikovať dostatočne rigorózne opatrenia na

ochranu duševného vlastníctva.

Za obdobie od dobudovania colnej únie Turecka s Európskou úniou rýchlo rastie obrat

vzájomného zahraničného obchodu. Od roku 1995 do roku 2004 vrátane sa zvýšil objem

dovozu o 272%, pričom najväčší nárast zaznamenal dovoz spotrebného tovaru o 498%.

Absolútne najväčší podiel na dovoze však zaznamenávajú polotovary, ktorých podiel na

celkovom dovoze predstavuje 68,76%. Vysoký podiel polotovarov na dovoze je daný

rozvojom výrobnej kooperácie v rámci realizácie priamych zahraničných investícií. Na

druhom mieste sú investičné tovary s podielom 18,1%.

Tab. 1

Štruktúra tureckého importu podľa klasifikácie BEC* (v mil. USD)

1990 1995 2000 2001 2002 2003 2004

investičné tovary

4 038

8 119 11 346

6 967

8 496 11 475 17 659

polotovary

16 114 25 035 35 708 29 970 37 443 49 490 66 935

spotrebné tovary

2 114

2 456

7 218

4 082

5 004

7 899 12 246

ostatné

32

95

231

380

610

475

500

spolu

22 298 35 705 54 503 41 399 51 554 69 340 97 341

* - Broad Economic Classification (širšia ekonomická klasifikácia)

Prameň: http://www.byegm.gov.tr/REFERENCES/TURKEYS-FOREIGN-TRADE.htm

Export Turecka do členských štátov Európskej únie za odbobie existencie colnej únie

sa zvýšil o 291%. Najväčší podiel na tureckom exporte vykazujú priemyselné komodity s

podielom 84,7%. Táto tovarová položka zaznamenala v sledovanom odbobí aj najväčší nárast

a to až o 332%.

Celkove vykazuje Turecko s Európskou úniou dlhodobo deficitné saldo

zahraničnoobchodnej výmeny, aj keď podľa štatistických údajov uvedených v tabuľke č. 1 a

v tabuľke č. 2 sa deficit postupne znižuje.

4

Tab . 2

Štruktúra tureckého exportu podľa komodít (v mil. USD)

1990

1995

2000

2001 2002 2003

2004

1 - poľnohospodárske komodity

3 300

4 555

3 855

4 349

4 052

5 257

6 484

i - potraviny

2 905

4 239

3 543

3 997

3 668

4 735

5 875

ii - poľnohospodárske suroviny

395

316

313

352

384

522

609

2 - ťažobné komodity

876

1 003

1 157

1 236

1 497

2 011

2 871

3 - priemyselné komodity

8 778

16 064

22 699

25 661

30 288

39 594

53 377

i - železo a oceľ

1 490

1 972

1 865

2 500

2 831

3 342

5 974

ii - chemikálie

747

890

1 243

1 367

1 523

1 893

2 563

iii - ostatné priemyselné polotovary

672

1 455

2 280

2 625

3 139

4 143

5 480

iv - stroje a dopravné zariadenia

855

2 406

5 740

7 153

8 632

12 370

18 265

v - textil

1 440

2 532

3 706

3 943

4 268

5 262

6 426

vi - odevy

3 331

6 121

6 586

6 661

8 094

9 962

11 191

vii - ostatné spotrebné tovary

243

687

1 279

1 413

1 800

2 622

3 477

4 - ostatné komodity

5

15

63

89

222

391

285

spolu

12 959

21 637

27 775

31 334

36 059

47 253

63 017

Prameň: http://www.byegm.gov.tr/REFERENCES/TURKEYS-FOREIGN-TRADE.htm

Vývoj zahraničného obchodu medzi Tureckom a EÚ

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004

m

il.

U

S

D

Export

Import

Prameň: http://www.dtm.gov.tr/ab/ingilizce/turkeyeu.htm

Dobudovanie colnej únie má značný podiel na ekonomickom raste, pretože sa zvýšil

tlak na turecké podniky, ktoré sa modernizujú a zvyšujú tak svoju konkurencieschopnosť

nielen na domácom trhu, na trhu členských štátov Európskej únie, ale i na svetových trhoch.

Pre tureckých podnikateľov má vstup Turecka do EÚ zásadný význam. V posledných

rokoch Turecko prijalo pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sú analogické ako v EÚ,

štandardizovalo svoje priemyselné výrobky a otvorilo sa viac svetu. Turecký priemysel zvýšil

5

svoju produktivitu za roky 2000 – 2003 o 35%.15 Výrazný je rast kvality v textilnom

a elektrotechnikom priemysle. Dynamicky sa rozvíja automobilový priemysel. V Turecku

majú svoje filiálky také firmy, ako Daimler Benz, Renault, Man ai. Ročne krajina

exportuje 560 tisíc automobilov16. Vzťahy s EÚ sú pre Turecko kľúčové.

Ďalšou osobitne pozorne sledovanou a diskutovanou otázkou v súvislosti so vstupom

Turecka do EÚ je voľný pohyb pracovných síl, ktorý by mohol spôsobiť EÚ problémy.

V prípade chudobného v čase vstupu do EÚ80 miliónového Turecka sa únia obáva

destabilizujúceho prílevu lacnej pracovnej sily na trh práce najmä západoeurópskych

štátoch, kde sú podstatne vyššie mzdy. V Turecku žije veľké množstvo nezamestnaných

obyvateľov alebo obyvateľov s nízkymi príjmami, ktorí by mohli masovo odchádzať za

lepšími pracovnými podmienkami do EÚ. Podľa prieskumu tureckého inštitútu TNS sa chce

23% Turkov „veľmi pravdepodobne“ vydať za prácou do iného európskeho štátu, akonáhle

sa to vstup krajiny do EÚ zjednoduší, ďalších 21% považuje túto možnosť za

pravdepodobnú. EÚ má k dispozícii štúdie, podľa ktorých by mohli byť pracovné trhy

dnešných členských štátov saturované až 18 miliónmi imigrantov z Turecka.17 Preto

mnohé členské štáty EÚ trvajú na prechodnom období pre poskytnutie jednej zo štyroch

slobôd Jednotného trhu - voľného pohybu osôb v EÚ. Niektoré krajiny sa snažia dosiahnuť

v tejto oblasti pre Turecko „trvalú výnimku“. V Turecku sa s tými názormi nestotožňujú

a poukazujú na skutočnosť, že ani jedna krajina nemala doposiaľ takého podmienky pri

vstupe do EÚ. Turci pokladajú trvalé obmedzenie pracovných síl za výsostne politický

problém. Nezastávajú názor, že po ich vstupe do EÚ nastane masový odlev pracovníkov

z Turecka do ostatných štátov EÚ. Možno očakávať, že Turecko vstúpi do EÚ s dočasným

alebo i trvalým obmedzením voľného pohybu pracovných síl, resp. sa bude môcť toto

obmedzenie v prípade potreby aktivizovať.

Obava z prílevu lacnej pracovnej sily z Turecka je jedným z argumentov proti vstupu

jeho do EÚ. Príklady iných štátov EÚ ako Španielska alebo Poľska ukázali, že takéto

obavy nemusia byť opodstatnené ani v prípade Turecka. Počet obyvateľov členských štátov

EÚ až na výnimky klesá. Prisťahovalectvo z Turecka môže vyriešiť problém nedostatku

pracovnej sily v stárnucej EÚ. V súčasnosti žijú v štátoch západnej Európy asi 4 mil.

Turkov. 18 V Nemecku žije 2,3 mil, Turkov, t. j polovica tureckých imigrantov v Európe. 19

15 Némec, P.: Turecká ekonomika je dnes příběhem o úspěchu, Hospodářské noviny, 7.10.2004

16 Némec, P.: Turecká ekonomika je dnes příběhem o úspěchu, Hospodářské noviny, 7.10.2004

17 Kleknerová, Z.: Turecko: velmoc unie, či otloukánek?, Hospodáŕské noviny 16.12.2004

18 Holecová, S. – Fridrich, M.: Ano Turkum přijde politiky draho, Hospodářsvké noviny, 17.12.2004

19 Novák, M.: Konflikt s kurdskými radikály opět ožívá, Hospodářské noviny 6.10.2004

6

Aj keď možno očakávať, že priame zahraničné investície, ktoré už začali expandovať do

tureckej ekonomiky a ktorých rozsah sa s prípadným blížiacim sa vstupom krajiny do EÚ

bude zvyšovať, čiatočne otázku nezamestnanosti vyriešia tvorbou nových a mzdovo

atraktívnejších pracovných príležitostí, než aké v súčasnosti poskytujú tureckí

zamestnávatelia. Je to jeden z argumentov tureckej strany proti obmedzeniu voľného

pobyhu osôb tureckým občanom po vtsupe Turecka do Európskej únie.

Turecko sa stáva veľmi dôležitou tranzitnou krajinou pri preprave plynu a ropy. Až 70%

zvýšenej spotreby ropy a plynu sa v členských štátoch Európskej únie bude prepravovať

cez územie Turecka. Európska únia počíta s tým, že spotreba zemného plynu vzrastie zo 162

mld. m3 v roku 1999 na 401 mld. m3 do roku 2020. 70% tohto prírastku sa bude prepravovať

cez územie Turecka.20 Podobná situácia je i s prepravou ropy. Ropovod z azerbajžanskeho

Baku do tureckého prístavu Cejhan má od roku 2006 prepravovať 50 mil. ton ropy ročne,

čo je asi 1,2% celosvetovej spotreby.21

2.2 Náklady na rozšírenie po vstupe Turecka do EÚ

Ani jedno z doterajších rozšírení Európskej únie neohrozilo zásadne jej ekonomickú a

finančnú rovnováhu. Turecko predstavuje svojimi charakteristika iný štát, ako boli doposiaľ

prijímané členské štáty únie. V súčasnosti menej ekonomicky rozvinuté. Má však oveľa

vyššiu dynamiku než európske jadro V období, keď sa má stať Turecko členom únie, t. j.

o 10 – 15 rokov, by dispartita v ekonomickom rozvoji nemusela byť taká veľká ako dnes.

Vstup Turecka do EÚ bude pre úniu výzvou a nemal by znamenať pre úniu žiadne

dramatické náklady. Turecko by teda nemalo priviesť Európsku úniu k bankrotu.

Jednou stranou mince je umožniť Turecku prístup na Jednotný trh únie, aj keď aj v tejto

oblasti by malo dôjsť k prijatiu prechodného obdobia a k niektorým obmedzeniam pre

Turecko. Druhou otázkou je otvoriť Turecku prístup k finančným zdrojom únie –

štrukturálnym fondom a Európskemu poľnohospodárskemu usmerňovaciemu a záručnému

fondu. Utrpeli by tak, ako pri každom rozšírení únie chudobnejšie krajiny a regióny a

subvencovaní poľnohospodári.

Najväčším problémom po vstupe Turecka do EÚ bude poľnohospodárstvo. Agrárny

sektor je Turecku silný a zaostalý. A tam Turci očakávajú problémy pri vyjednávaniach.

Podľa prepočtov by iba zapojenie Turecka do dnešnej spoločnej poľnohospodárskej politiky

20 Zemé je pro unii nezbytná kvuli tranzitu ropy a plynu, Hospodáŕské noviny 15.12.2004

21 Tamtiež

7

vyšlo úniu ročne na 11,3 mld. euro.22 Obhajcovia rozšírenia únie o Turecko však tvrdia, že

o desať tokov, kedy by sa malo Turecko stať členom únie, bude najmä spoločná

poľnoshospodárska politika EÚ dostatočne zreformovaná, aby ďalšie rozšírenie

neznamenalo kolaps finančného systému Európskej únie

Pravicová časť politického spektra v niektorých členských štátoch EÚ, najmä v Nemecku,

tvrdí, že po vstupe Turecka do únie sa bude musieť zásadne reformovať spoločná

poľnohospodárska politická a regionálna politika. Únia nebude mať na členstvo 80

miliónového Turecka peniaze. Pre Turecko by sa mal vytvoriť plán postupného začleňovania

od roku 2015 do roku 2025 do štrukturálnych fondov a poľnohospodárskeho fondu.

Členstvo Turecka by tak v rokoch 2015 až 2025 stálo EÚ od 0,1 do 0,17% HDP.23

Odhaduje sa, že členstvo Turecka v EÚ odčerpá zo spoločného rozpočtu ročne okolo 25

mld. euro.24 Náklady na zaostalé regióny zo štrukturálnych fondov by mohli predstavovať

10 mld. euro.25 To je príčinou odmietania vstupu Turecka do únie najmä občanmi tých

členských krajín, ktoré čerpajú štedré dotácie zo spoločného rozpočtu na spoločnú

poľnohospodársku politiku, ako je napríklad Francúzsko.

Mnohé členské štáty EÚ sa obávajú aj tureckého oceliarstva, ktoré môžete konkurovať

tomuto odvetviu. Aj keď je možné očakávať, že chránený trh EÚ viesť k tomu, že Turecko

bude musieť znížiť svoju produkciu ocele, aby neohrozovalo tento sektor, tak akao to EÚ

urobila pri svojom rozšírení napr. v roku 2004.

Okrem uvedených finančných nákladov sú i obavy z veľkého politického vplyvu

Turecka na rozhodovanie v EÚ. Podľa súčasných pravidiel by sa Turecko stalo kľúčovým

hráčom v EÚ. V roku 2015 – pri svojom vstupe do EÚ - bude mať krajina 82 miliónov

obyvateľov a patrilo by jej preto v Európskom parlamente 84 kresiel. Každý piaty poslanec

by bol z Turecka alebo z Nemecka.

2.3 Predvstupové rokovania

Turecko sa zásadne líši od všetkých 19 členských štátov, ktoré do dnešnej Európskej

únie vstúpili po pôvodných šiestich krajinách.

6. októbra 2004 Gunter Verheugen vtedajší komisár EÚ pre rozšírenie predložil Komisii

tri dokumenty týkajúce sa členstva Turecka v EÚ: Pravidelnú hodnotiacu správu o pokroku

22 Kleknerová, Z.: Turecko: velmoc unie, či otloukánek?, Hospodářské noviny 16.12.2004

23 Fridrich, M.: Vlivná studie podpořila vstup Turecka do Evropské unie, Hospodářké noviny 3.10.2004

24 Kleknerová, Z.: Turecko: velmoc unie, či otloukánek?, Hospodářské noviny 16.12.2004

25 Kleknerová, Z.: Turecko: velmoc unie, či otloukánek?, Hospodářské noviny 16.12.2004

8

Turecka v plnení kritérií budúceho členstva, odporúčania ohľadne začatia vyjednávaní a

dopadovú štúdiu objasňujúcu politické, ekonomické a sociálne dôsledky vstupu Turecka do

únie. Dopadová štúdia Európskej komisie hodnotí členstvo Turecka v Európskej únii

pozitívne. Uvádza, že členstvo Turecka v EÚ bude od počiatku výhodné pre obe strany,

aj keď sa predpokladá, že výhody pre Turecko budú väčšie, než pre ekonomiku štátov EÚ.

Komisia EÚ hodnotila politickú a ekonomickú pripravenosť Turecka na vstup do EÚ,

predovšetkým stav ľudských práv a legislatívy. Z ekonomického hľadiska skúmala

schopnosť Turecka prispôsobiť svoj hospodársky systém konkurenčnému prostrediu v EÚ.

Komisia sa domnieva, že Turecko je pripravené v týchto aspektoch začať o svojom členstve

v EÚ rokovať. Na základe záverov „Správy“ preto Gunter Verheugen navrhol začať

rokovania o vstupe Turecka do Európskej únie. V Európskom parlamente hlasovalo za

začatie predvstupových rokovaní s Tureckom 407 poslancov, 262 poslancov hlasovalo

proti.26

Predvstupové rokovania s Tureckom sa budú líšiť od predvstupových rokovaní

s predchádzajúcimi členmi únie. Budú trvať oveľa dlhšie a oveľa prísnejšie budú

kontrolované plnenia kritérií. Komisia okrem pozitívneho hodnotenia reformných krokov

Turecka v oblasti ekonomickej i politickej zároveň odporučila mnoho poistiek. Situáciu

v Turecku budú priebežne monitorovať misie a osobitné skupiny, ktoré budú sledovať

dodržiavanie práv národnostných menšín, práva žien, situáciu vo väzniciach a hospodársky

rozvoj. Turecko muselo súhlasiť s formuláciou, že predvstupové rokovania môžu byť

kedykoľvek prerušené alebo ukončené, pokiaľ dôjde v krajine porušovaniu ľudských práv

alebo k nedemokratickému vývoju. Turecká strana pôvodne namietala proti tomuto postoju

EÚ a považuje osobitný režim je pre ňu za neprijateľný. Predvstupové rokovania by mali

trvať v prípade Turecka 10 rokov, toto obdobie pokladajú Turci za optimálne na realizáciu

zmien v ekonomike i v spoločnosti a na vynegociovanie čo najlepších pozícií pre seba.

Predvstupové rokovania by mali posilniť celé turecké hospodárstvo a pomôžu odstrániť

obrovské rozdiely v ekonomickej úrovni medzi EÚ a Tu reckom.

Pravicové spektrum európskej politickej scény nevíta začatie vstupných rozhovorov

s Tureckom o jeho členstve v únii. Šéf najsilnejšieho klubu v Európskom parlamente Hans

Gert Pottinger sa vyjadril, že: „pokiaľ Turecko vstúpi do únie, bude to iná únia.“ . Rovnaký

názor zastáva aj poslanec Európskeho parlamentu Josef Zielenec: „Únia s Tureckom

nevytvorí harmonický celok. Bolo by to zlé pre Európu aj pre Turecko.“27

26 Poslanci dali Ankare zelenú, Pravda 16.12.2004

27 Fridrich, M.: Evropská unie zamíří až do Asie, Hospodářské noviny 7.10.2004

9

Zástupcovia EÚ upozornili, že začať rokovania o vstupe Turecka do EÚ ešte neznamená,

že budú i úspešne zavŕšené. Odporcovia členstva Turecka v EÚ navrhujú ako jednu

z možností pričlenenie Turecka k EÚ v podobe tzv. privilegovaného členstva alebo

strategického partnerstva, ktoré však dnes Turecko odmieta. Po úspešnom ukončení

predvstupových rokovaní Turecko pripúšťa iba plnoprávne členstvo.

3. Politické aspekty vstupu Turecka do Európskej únie

Politické aspekty vstupu Turecka do EÚ zahŕňajú niekoľko okruhov problémov. Ide

predovšetkým o doržiavanie demokracie a ľudských práv, dodržiavanie práv národnostných

menšín, práv žien, náboženských slobôd a o otázku diplomatického uznania Cypru.

Pri hodnotení pripravenosti Turecka na predvstupové rokovania sa Európska komisia prísne

pridržiava úlohy: zhodnotiť politickú pripravenosť, demokratické štandardy a ochranu

ľudských práv. Otázka dodržiavania ľudských práv a demokratických pravidiel musí byť

v Turecku dobudovaná na porovnateľnú úroveň štandardov únie. Demokracia musí byť

garantovaná stabilnými inštitúciami fungujúcimi na princípe deľby moci a vzájomných

protiváh. Pokiaľ sa z Turecka stane demokratická krajina so stabilnými demokratickými

inštitúciami, malo by byť v únii vítané.

Ďalším významným politickým problémom Turecka je otázka postavenia Kurdov

v krajine. Národnostne je obyvateľstvo Turecka tvorené z 85,7% Turkami, 10, 6% Kurdami,

1,6% Arabmi.28 Práva Kurdov obhajuje Strana kurdských pracujúcich. Kurdi považujú

začatie rokovaní o vstupe Turecka do únie za jediný spôsob, ako ukončiť násilie

a zabezpečiť si uznanie svojej identity.

Turecko je ojedinelé svojim prevažne moslimským charakterom29. Táto skutočnosť

však nič nemení na skutočnosti, že turecký štát bol založený ako sekulárna demokracia a je

najlepším príkladom úspešnej koeexistencie islamu a demokracie. „Politicky predstavovalo

Turecko dlhé obdobie nestabilnú krajinu. Nestabilita bola vyvolávaná pôsobením mnohých

organizácií ako napríklad nelegálneho Hizballáhu, ktorý žiadal zvýšenie významu islamu

v štáte. V krajine nie sú dostatočne rešpektované práva neislámskych náboženských skupín,

tieto sú dlhodobo terčom šikanovania zo strany štátu i spoločnosti. „Nech už bude výsledok

dnes prebiehajúceho procesu akýkoľvek, je dôležité vedieť, že Európska únia nekreslí svoje

28 Lexikon zemí 2003, Fortuna Print, Praha 2002, str. 445

29 Nábožensky je krajina monolitná, s nevýznamnými náboženskými menšinami. K sunnitským moslimom sa
hlási 99% obyvateľstva .

10

hranice podľa stretu civilizácií a že v prípade pristúpenia Turecka neexistujú žiadne

náboženské hranice“ 30. Európa nie je a nesmie byť kresťanským klubom a Turecko nesmie

byť odmietnuté iba preto, že väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia. Umiernený islám,

ktorý Turecko reprezentuje, by mal byť pomocou pre integráciu moslimských menšín

v Európe.

V Turecku je významný vplyv armády, ktorá v rokoch 1960, 1971 a 1980 uskutočnila

vojenské prevraty. Štátny aparát i ekonomika boli pod jej silným vplyvom. Doposiaľ je

však v Turecku armáda v značnej miere garantom sekularity a demokracie. Oslabenie jej

pozície vo verejnom živote by mohlo znamenať neúnosné zvýšenie úlohy islámu.

Mnohé z politických požiadaviek na vstup do EÚ Turecko už splnilo, ako napríklad:

potvrdilo a znova sa zaviazalo, že je sekulárnym štátom, zrušilo trest smrti, schválilo deväť

reformných súborov opatrení, ktoré okrem iného zakazujú mučenie vo väzniciach, bol

obmedzený vplyv armády na riadení krajiny. EÚ požaduje i prijatie zákona, ktorý by úplne

podriadil kontrolu armády civilnej kontrole.

Kodaňské kritériá, ktoré sa vzťahovali na Turecko od roku 1999, kedy bolo vyhlásené za

kandidátsku krajinu, bezpečnostnú problematiku nepovažujú za rovnako dôležitú, ako faktory

ekonomické a politické. Dnes sa bezpečnosť chápe v širších súvislostiach a zahŕňa i otázky

ekonomické, sociálne, kultúrne a environmentálne. Bezpečnosť nie je vnímaná iba ako

vojensko politická záležitosť. USA a Veľká Británia podporujú členstvo Turecka v EÚ,

pretože je pilierom NATO v Malej Ázii a zohráva v regióne dôležitú strategickú úlohu.

Prijatím Turecka sa však EÚ dostane do priameho kontaktu s priestorom, ktorý je zdrojom

nepokojov a konfliktov. Najväčšou hrozbou by bolo, keby tieto nepokoje prenikli i do únie.

Susednými štátmi Európskej únie sa stanú krajiny ako Irán, Irak a Sýria. EÚ sa stane

súčasťou širšieho Stredného východu Členstvom Turecka EÚ získa možnosť ovplyvňovať

stabilizáciu regiónu.

Z politických kritérií Turecko odmieta jeden z požadovaných ústupkov a to diplomatické

uznanie Cypru. Turecko uznáva iba Cyperskú tureckú republiku, ktorú však od roku 1975

neuznal žiaden iný štát. Cyperskú republiku, ktorá je členom EÚ, Turecko neuznáva. Na

medzinárodnom fóre zastupuje však ostrov Cyprus iba cyperskogrécka vláda, ktorá

kontroluje dve tretiny územia ostrova. Referendum o znovuzjednotení Cypru pred vstupom

Cypru do EÚ stroskotalo na neochote cyperských Grékov prijať mierový plán OSN

o znovuzjednotení ostrova. Turecká vláda odporučila cyperským Turkom hlasovať v

30 Borell,J.: Turecko a unie: sřret civilizací, anebo spojenectví? Hospodářské noviny 22.12.2004

11

refernede za znovuzjednotenie krajiny a za spoločný vstup do EÚ. Podľa vyjadrenia

Kofiho Annana OSN je pripravená znova pôsobiť ako sprostredkovateľ pri riešení

cyperskej otázky.

Pred začiatkom predvstupových rozhovorov muselo Turecko prisľúbiť, že rozšíri colnú

úniu na všetkých desať nových členských štátov únie, t. j. aj na Cyprus. Turecký premiér

Erdogan odmietal prijať jasný záväzok nepriameho uznania Cypru, ktorý je od 1.5.2004

členským štátom Európskej únie. Po zdĺhavých rokovaniach so zástupcami Turecka,

Grécka a Cypru sa našla kompromisná dohoda, ktorej výsledkom je skutočnosť, že Turecko

ešte pred začatím vyjednávaní podpíše s Európskou úniou tzv. Ankarský protokol, ktorým sa

jeho spolupráca v colnej oblasti rozšíri na desať nových členských štátov, t. j. i na Cyprus.

Rozšírenie colnej únie nemusí pritom vstúpiť do platnosti. Cyprus k tomuto rozhodnutiu

vydal vyhlásenie, že pri vyjednávaniach bude mať rovnoprávne postavenie ako každý iný

člen. Tureco tento krok nepokladá za krok adekvátny diplomatickému uznaniu Cypru.

Turecko pokladá za nespravodlivé, že EÚ prijala grécku časť Cypru za členskú krajinu.

Turecko získalo odklad na uznanie Cyperskej republiky do 3. októbra 2005, kedy sa majú

oficiálne začať predvstupové rokovať.

Záver

Vstup Turecka do Európskej únie rozdeľuje názorovo politikov i obyvateľov jej členských

štátov. Podľa názoru Josepa Borella predsedu Európskeho parlamentu Európanov delí otázka

Turecka a pýtajú sa, kde vlastne ležia geografické, historické a politické hranice európskeho

kontinentu. Už začiatkom 60. rokov 20. stor. však Walter Hallstein opakoval, že „Turecko

patrí do Európy“.31 Vzhľadom ku geopolitickému postaveniu Turecka, jeho náboženským

tradíciám a ekonomickému rozvoju predstavuje jeho vstup do EÚ pre obe strany veľké

výzvy a súčasne obrovské príležitosti. Väčšinu argumentov proti členstvu Turecka v EÚ –

nekontrolovaný pohyb pracovnej sily smerom do členských štátov dnešnej EÚ, neúnosné

odčerpávanie finančných prostriedkov zo spoločného rozpočtu, nedostatok demokracie

v Turecku - možno spochybniť. Záujem Európskej únie o členstvo Turecka je založené na

predpoklade, že v čase jeho vstupu do únie pôjde o politicky a hospodársky stabilný štát,

reformy realizované v krajine môžu byť príkladom pre iné moslimské štáty, pokojne by sa

vyriešila otázka rozdeleného Cypru, zvýšila by sa vojenská kapacita Európskej únie.

31 Ahtisaari,M .- Rocard, M.- Rohan, M.: Turecké závazky Evropské unie, Hospodářské noviny 14.12.2004

12

Žiadny zo súčasných problémov by nemal byť pokladaný za neprekonateľnú prekážku

tureckého členstva v EÚ. Turecko sa vždy identifikovala ako európsky štát a ako také ho aj

uznával zvyšok Európy. Ekonomické výhody budú pre obe strany nesporné. Turecko je

členom mnohých európskych organizácií a inštitúcií.

Napriek skutočnosti, že rozšírenie Európskej únie o Turecko je predmetom stretu

mnohých názorových skupín a že v prípade Turecka ide o krajinu geograficky i civilizačne

viac ázijskú než európsku, možno očakávať, že vzhľadom k výhodám, ktoré toto rozšírenie

prinesie obom zúčastneným stranám, prístupový proces po splnení všetkých kritérií povedie

k riadnemu členstvu Turecka v Európskej únii.

Netreba súčasne ignorovať skutočnosť, že prijatie Turecka do Európskej únie zásadne

zmení tvár tejto integrujúcej sa inštitúcie aj keď „Európu treba vidieť ako zväzok založený

na univerzálnych hodnotách, ku ktorým patrí demokracia, vláda práva a úcta k ľudským

právam a základným slobodám. To sú merítka pristúpenia Turecka k Európskej únii.“32 Aj

keď sú mnohí politici toho názoru, že ukončenie rokovaní o vstupe Turecka do EÚ

nemusí znamenať jeho vstup do únie Pred Tureckom sa otvorila dlhá cesta, ktorá ho o 10

– 15 rokov zrejme privedie do Európskej únie. Predvstupové rozhovory sa po splnení

podmienok Tureckom začnú 3. októbra 2005. Ak by sa však Turecko dopustilo trvalého

a vážneho porušovania zásad slobody, demokracie a ľudských práv, Európska komisia

doporučí pozastavenie týchto rokovaní..

Rozšírenie Európskej únie o Turecko, krajinu s neštandardnými charakteristika pre

dnešné členské štáty, bude vyžadovať bezpochyby ďalšie teoretické skúmanie

prehlbovania integrácie v Európe a jej ekonomicko – sociálne následky.

Zoznam použitej literatúry:

1. Gamblin, A.: Images exonomiques du monde, SEDES, Paris 2002, ISBN 2–7181–9430
2. Hospodářské noviny, ročník 2004, 2005
3. Hospodárske noviny, ročník 2004, 2005
4. Kolektív: Lexikon zemí. Fortuna Print, Praha 1996, ISBN 80-85873-41-9
5. Kolektív: Lexikon zemí. Fortuna Print, Praha 2000, ISBN 80-86144-35-6
6. Kolektív: Lexikon zemí. Fortuna Print, Praha 2003, ISBN 80-7321–038-X
7. Pravda, ročník 2004, 2005
8. The Economist, ročník 2004, 2005
9. Tomková, B.: Vývoj vzťahov medzi Tureckom a Európskou úniou, príspevok z MVK

„Medzinárodné vzťahy 2004“, Virt 2. – 3.12.2004

10. Trend ročník 2004, 2005
11. Turanský, M.: Turecko v EÚ – koniec Európy?, Euroreport, XI/2004, str. 54
12. Weiss, P.: Čo s Tureckom ?, Euroreport XI/2004, str. 50
13. www.imf.org

32 Borell, J.: Turecko a unie: střet civilizací, anebo spojenectví? Hospodářské noviny 22.12.2004

13

14. www.wto.org
15. www.europe.org

prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc.
Fakulta medzinárodných vzťahov
Ekonomická univerzita v Bratislave
lipkova@euba.sk


JUDr. Stanislav Mráz, CSc.
Právnická fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave

14