ťahák na skúšku.

1. Vymedzenie pojmu makroekonómia - z gréc. makros – veľký, zaoberá sa štúdiom a fungovaním
hospodárstva ako celku nie jeho jedn. časťami - definuje, meria a analyzuje makroek. veličiny ako
HNP, HDP, nezamest, infláciu, národný dôchodok ....- hospodárstvo chápe ako systém zo štyroch
sektorov: 1.sektor firiem, 2. domácností, 3. vlády a 4. zahraničia – zákl. makroekonómie je keyne-
sianska teória - je náročná na dôslednú exaktnosť, jasnosť a vedeckú zdôvodnenosť pojmov, využíva
rôzne techniky a nástroje a jednou z najpoužívanejších techník je konštrukcia modelov – ktorá pred -
stavuje zjednodušenú množinu vzťahov medzi ek. velič.
2. Teoretické a metodologické východiská súčasnej makroekonómie neexistuje presná hranica
medzi mikro a makroekonómiou Teoretické východiská:Ekonómia – je to spoločenská veda, ktorá
skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivca i spoločnosti ako celku o alternatívnom využívaní
vzácnych výrobných zdrojov na produkciu rôznych tovarov a služieb a spôsoby rozdeľovania vyrobe-
ných statkov pre súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivé osoby a skupiny ako aj výmenné proce-
sy. Ekonomika –poznatky o správaní domácností a firiem ako riešia svoje ekonomické a sociálne
problém. Mikroekonómia –skúma správanie trhových subjektov v podmienkach obmedz. výr. zdrojov
vzhľadom na potreby spoločnosti. Makroekonómia – zaoberá sa štúdiom a fungovaním hospodárstva
ako celku. Makroekonomický model –algebraická podoba vyjadrenia vzťahov a závislosti medzi
makroek. veličinami. Pracuje s dvoma druhmi premenných: -exogénne: reprezentujú vstup do modelu
–endogénne: reprezentujú výstup. Národné účty –najrozšírenejšia podoba makroek. informácií, v kt.
sa zachytávajú všetky stupne ek. Procesov: tvorba-rozdelenie-užitie. Makroekonomický kolobeh –
vzáj. pospájanie agregátov ek. subjektov ek. vzťahmi
3. Základné ciele makroekonómie: Magický štvoruholník: Makroekonómia má 4 základné ciele: 1.
rast DPH – ide o zabezpečenie rastu ekonomiky 2. zabezpečiť vysokú úroveň zamestnanosti – zabez -
pečiť nízku nedobrovoľnú zamestnanosť 3. zabezpečiť stabilitu cenového vývoja – stabilita cenovej
hladiny, nízka miera inflácie 4. vyrovnaná obchodná bilancia – aktívne saldo, stabilita menového kur-
zu. Magický štoruholník – každá os znázorňuje 1 makroek. Ciel - G – priem. ročné tempo rastu reál -
neho produktu v % - U – priem. ročná miera nezamestananosti v % - B – priem. ročné saldo bež. účtu
platobnej bilancie v % - P – priem. ročná inflácia v % - čím je plocha štvoruholníka väčšia tým je
ekonomika úspešnejšia
4. Rozdiel makroekonómie a mikroekonómie - mikroekonómia –skúma a analyzuje správanie
jednotlivých trhových subjektov v podm. Obmedz. výrobných zdrojov vzhľadom na potreby spoloč-
nosti, zaoberá sa správaním ek. jednotiek ako sú spotrebiteľ, firma a štát , mikroek. analýza je zame -
raná na teóriu spotrebiteľ. dopytu, ponuky firmy a analýzu trhov, vysvetľuje vzťah ponuky a dopytu
po statkoch, službách a výr. faktoroch, proces utvárania cien v podmienkach dok. aj nedok. konkuren-
cie - jej základom je neoklasická teória - makroekonómia - zaoberá sa štúdiom a fungovaním hos-
podárstva ako celku nie jeho jedn. časťami, definuje, meria a analyzuje makroek. veličiny ako HNP,
HDP, nezamest., inflácia, národný dôchodok ..., hospodárstvo chápe ako systém pozost. zo 4 sekto -
rov: sektor firiem, domácností, vlády a zahraničia - základom makroek. je keynesianska teória. Čiže
mikro skúma individ. rozhodnutia domácností a firiem, kým makro skúma celkové trendy v ek., ktoré
sú výsledkom tisícok individ. rozhodnutí
5. Dvojsektorový model ekonomiky – schéma, väzby, algebraické vyjadrenie - vzťah domácností
a firiem na trhu výrobkov a služieb a na trhu výrobných faktorov - 1 – poskytnutie a využitie výrob-
ného faktora – práca, dopyt po práci, 2 – ponuka práce, 3 – dopyt finálnej produkcie (výrobky a služ-
by), 4 – ponuka finálnej produkcie (výrobkov a služieb), 1a – príjmy z poskytnutých výrobných fak-
torov(národný príjem), 2a – náklady na pracovnú silu, platby za výrobné faktory, 3a – výdavky ur -
čené na spotrebu, množstvo peňazí určených na nákup výrobkov a služieb, 4a – príjmy z realizácie fi-
nálnej produkcie na trhu
- AE=C+I 6. Trojsektorový model ekonomiky – schéma, väzby, algebraické vyjadrenie
- vzťah troch sektorov a troch trhov, ide o uzavretý model ekonomiky - AE=C+I+G
7. Štvorsektorový model ekonomiky – schéma, väzby, algebraické vyjadrenie - AE=C+I+G+(X-
M) - otvorený model ekonomiky rozšírený o štvrtý sektor – zahraničie - popis kolobehu: domácnosti
poskytujú firmám VF (prácu), platba za poskytnuté VF, pre sektor domácností je to príjem, domác -
nosti platia štátu dane zo svojich príjmov, časť príjmu po zdanení (disponibilný príjem) domácnosti
vynaložia na súkromnú spotrebu, realizácia prebieha na trhu VaS, disp. príjem, ktorý nebol predme -
tom výdavkov na spotrebu, domácnosti usporia, za realizáciu produkcie získavajú firmy príjem - trž-
by z realizovanej produkcie,daň zo zisku, premena úspor domácnosti na investície, firmy tak financu -
jú nákup investičných statkov, výdavky vlády na nákup tovarov a služieb, financovanie deficitu
vlády, ak výdavky na nákup VaS prevyšujú príjmy z daní, export, import VaS, vonkajšie ekonomické
vzťahy, prílev, odlev finančného kapitálu - kolobeh tokov v reálnej ekonomike: domácnosti vstupujú
na trh VF, vo forme práce využívajú svoje vedomosti, schopnosti a zručnosti s cieľom získať za ne
peňažnú protihodnotu, ktorá slúži na uspokojovanie potrieb, ponuka práce, dopyt po práci, platba za
poskytnuté VF, pre sektor domácnosti to znamená hrubý peňažný príjem, daňové a odvodové zaťaže-
nie domácnosti, disponibilný príjem, transferové platby (systém sociálnych podpôr, dávky v neza-
mestnanosti), transferové platby sú jednosmerné a ten, kto ich prijíma, neposkytuje za ne protihod-
notu, starobné, invalidné, výsluhové dôchodky, starobné dôchodky a iné príjmy zo zahraničia, ktoré
neprechádzajú cez trh VF, časť disponibilného príjmu domácnosti vynaložia na spotrebu tovarov
(domácich a zahraničných), disp. príjem, ktorý nebol určený ako výdavky na spotrebu, môžu domác -
nosti usporiť, alebo vstupujú na peňažný trh s cieľom získať dodatočný príjem na dodatočnú spotrebu
(pôžičky, spotrebné úvery, hypotekárne úvery), tržby z realizovanej produkcie, daňové a odvodové
zaťaženie firiem, transfery a dotácie určené pre sektor firiem (napr. dotácia poľnohospodárskej
produkcie, podpora exportných aktivít a ďalšie priame podpory), financovanie nákupu investičných
statkov a činností, operácií spojených so životným cyklom firmy (napr. úvery, pôžičky, nákup, predaj
CP-akcií, zmeniek, šek), výdavky verejného sektora, dovoz, vývoz VaS, prílev, odlev finančného
kapitálu (priame zahraničné investície, portfóliové investície) Sektor domácností – dom. získavajú
z vlastníctva VF príjem, ktorý spotrebujú alebo usporia, spotreba dom. – výdavky na nákup predme -
tov krátkodobej (potraviny, oblečenie) a dlhodobej (TV, auto, byt) spotreby, výdavky na služby(mate-
riálne – cestovné, výdavky na vzdelanie, hotelové služby, reštauračné platby; nemateriálne – daňo-
vým poradcom, notárske poplatky), spotrebu hradia z disponibilného príjmu. Funkcia spotreby:
spotrebné výdavky sú funkciou disp. príjmu C=Co+C1(Y-T), Co-autonómna spotreba, C1-hr.sklon k
spotrebe, Y-T disp. príjem, C/Y – priemerný sklon k spotrebe, ∆C/∆Y – hr. sklon k spotrebe, vyjadre-
nie HDP: Y=C+S, Y=C+I, =>I=S – úspory sa rovnajú dopytu po investíciách. Funkcia úspor: sú fun-
kciou disp. príjmu, S/Y – priem. sklon k úsporám, ∆S/∆Y – hr. sklon k úsporám, ∆C/∆Y + ∆S/∆Y = 1
Sektor firiem – firmy z predaja tovarov na trhu získavajú príjmy, takto získané príjmy používajú na
zaplatenie VF, odvod daní štátu, na inováciu a rozvoj výroby a zabezpečenie obnovy reprodukčného
procesu, tieto príjmy však nepostačujú na modernizáciu výr. procesu, na nákup invest. statkov a za-
bezpečenie kolobehu toku produktov – firmy vstupujú na peňažný a kapitálový trh, cieľom je dosiah-
nuť zisk Sektor vlády – vláda svoje príjmy získava vo forme daňového zaťaženia ek. subjektov a tova-
rov, ktoré používa na vládne výdavky – nákupy tovarov na trhu výrobkov a služieb; ak potreby vlády
na nákup tovarov prevyšujú jej príjmy, zabezpečuje dodatočný objem zdrojov cez peňažný a kapitálo-
vý trh, čím však dochádza k rozpočtovému deficitu, tým vzniká št. dlh, je potrebné ho prekryť doda-
točnými peň. prostriedkami, je to súhrn dlžníckych záväzkov štátu voči organizáciám, inštitúciám, fir-
mám a obyvateľom v domácej E a vo vzťahu k zahraničiu, formy: pôžičky, úvery, emisie CP (št. obli-
gácie, št. pokladničné poukážky), členenie v otázke č.57 Sektor zahraničia – vystupuje prostredníc-
tvom trhu výrobkov a služieb (dovoz, vývoz), peň. a kapit. trhu (prílev, odlev kapitálu, priame zahr.
investície, portfóliové investície); čistý vývoz=export-import.
8. HDP, metódy výpočtu- HDP – je to peňaž. hodnota vš. finálnych tovarov a služieb, ktoré boli vy -
produkované za určité obdobie výr. faktormi na území príslušnej krajiny, bez ohľadu na to, kto je ich
vlastníkom - v trhových cenách - predstavuje HDP konečný výsledok činnosti rezidentských
jednotiek (rezident-domáci subjekt) - v peňažnej podobe – predstavuje všetky príjmy domácností, fi-
riem a vlády - rozlišujeme: nominálny HDP – je to HDP v bežných trhových cenách. reálny HDP - je
to HDP v stálych cenách, u nás ceny roku 1995 . 1. Výdavková (spotrebná metóda) Y = C+I+G+(M-
X) , Y=HDP , C= spotreba – výdavky domácností na osobnú spotrebu -predmety krátkodob. spotreby
– potraviny, lieky, nápoje, obuv -predmety dlhodobej spotreby – autá, domy, nábytok, elektro-
spotrebiče -služby – preprava, reštauračné služby, služby školstva, zdravotníctva. I=investície – vý-
davky firiem na investície – tovary na budúce používanie (fixné investície, rezidenčné investície,
zásoby) G= vládne výdavky – výrobky a služby, ktoré nakupuje vláda, nezahrňujú sa sem transferové
platby – penzie, sociálne dávky, podpory v nezamestnanosti. X-M=NX-čistý export , rozdiel medzi
vývozom a dovozom, X-vývoz výdavky zahraničia na domáce výrobky, M- dovoz výdavky domácich
sektorov na zahraničné tovary. 2.Výrobná (produkčná ) metóda - od hrubej produkcie odpočítame
medzispotrebu, čím zistíme pridanú hodnotu, k nej potom pripočítame DPH, spotrebné dane, čisté
dane na dovoz (clo, dovozná prirážka) a prírastok zásob MzdovéN+sociálneN+finančnéN+zisk+odpi-
sy+DPH+spotrebné dane+clo,dovozná prirážka+prírastok zásob. 3. Príjmová (dôchodková) metóda:
HDP=hrubé mzdy, nájomné a renta, úrok, odpisy, hrubý zisk veľkých a malých organizácií a ne -
priame dane
9. Nominálny, reálny HDP, deflátor HDP - nominálny HDP –v bežných trhových cenách - reálny
HDP –v stálych cenách, stále ceny sú ceny roku 1995 - deflátor HDP –súhrnný cenový index, porov-
náva nominálny a reálny HDP, peňažná hodnota statkov a služieb, je súčtom vš. finálnych produktov,
a musia sa do neho zahrnúť aj investície. Def.HDP = nominálny HDP / reálny HDP * 100
10. Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast Ekonomický rast – je to toková veličina, v krátkom
období ide o prírastok reálneho HDP, v dlhom období o rast potencionálneho produktu, predpo -
kladom skutočného ek. rastu je prírastok reálneho HDP na jedného obyvateľa t. z. že tempo rastu re -
álneho HDP je vyššie ako rastu obyvateľstva- hovoríme o ňom aj vtedy ak celkový objem reálneho
HDP v danom období je väčší ako v predchádz. období. Meranie ekonomického rastu: 1. ako príras-
tok reálneho HDP medzi dvoma obdobiami 2. ako koeficient ek. rastu –podiel hodnoty reálneho
HDP v čase t a hodnoty reálneho HDP v čase t-1 3. ako tempo ek. rastu - percent. podiel absolútneho
prírastku HDP v predchádz. období. Výkonnosť ekonomiky je determin. Vzáj. spoluprácou štyroch
faktorov (popísané v otázke č.7). Základnými veličinami na meranie výkonnosti ekonomiky sú HDP
a HNP. HDP – súhrn finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie
výr. faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, zohľadňuje územný prin -
cíp. HNP – hodnota všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými VF, nie je dôležité,
na území ktorého štátu tieto VF pôsobia. Metódy výpočtu HDP – dôchodková, výdavková, produkčná
(v otázke č.8)
11. Zdroje a bariéry ek. rastu. Zdroje: - prírodné zdroje – ropa, plyn, pôda, klimatické podm.- fy-
zický kapitál – stroje, prístroje, zariadenia, budovy- ľudský kapitál – je kľúčovým zdrojom ek. rastu,
je to využitie prac. sily, kvalifikácia pracovnej sily – technolog. zmeny a inovácie – zmeny vo výrob-
ných procesoch al. implementácia nových produktov a služieb - energetické a kapitálové zdroje. Bari-
éry:- ek. rast, štruktúrne a cyklické zmeny- ek. rast, daňový systém a disponibilné zdroje (miera zda -
nenia determinuje celk.objem disp.zdrojov)- ek. rast, zmeny v ponuke peňažnej masy, inflácia- ek.
rast, inflácia, zamestnanosť
12. Faktory ek. rastu, hospodársky cyklus, vplyv jeho fáz na ekonomický rast. Faktory –také
prírodné, technické, ek. a spoločenské sily, kt. zmeny vyvolávajú zmeny v pohybe makroek. veličín.
Vnútorné zmeny:-množstvo práce -produktivita práce - inovácia, invencia- technologické zmeny.
Hospodársky cyklus – nepravidelné striedanie sa vzostupných a zostupných fáz (fluktuácií): Recesia –
reálny HDP klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch, celkový pokles aktivity, obme -
dzuje sa výroba, rastie nezamestnanosť,inflácia, podniky krachujú, nedostatok kapitálu, znižuje sa kú-
pyschopnosť obyvateľstva a celkový kúpyschopný dopyt. Dno – najhlbší pokles výroby, najvyššia
nezamestnanosť a inflácia, úroková miera je nízka, krátkodobý kapitál je lacný, začínajú sa vytvárať
predpoklady pre vzostup. Expanzia – rast dopytu po VF, priaznivé podmienky na rozširovanie výro-
by, zvyšuje sa výroba, zvyšuje sa produktivita práce, znižujú sa jednotkové náklady, podnikateľom
rastú zisky, zvyšuje sa efektívnosť výroby. Vrchol – výroba - maximum, dopyt po kapitáli je vysoký,
zvyšuje sa úroková miera, dochádza k rastu cien, začínajú vznikať problémy s odbytom tovarov. Vo
vzťahu hosp. cyklu k ek. rastu je dôležité vnímať aj multiplikačné a akceleračné prvky investičného
dopytu. Investície sú rozhodujúcim predpokladom ek. rastu – ovplyvňujú úroveň zamestnanosti,
závisí od nich rozsah a štruktúra HIM, zmeny v invest. dopyte spôsobujú zmeny v celkovom výstupe
ekonomiky

13. Dopyt po faktoroch výroby, produkčná funkcia, upravená produkčná funkcia . Produkčná
funkcia – udáva maximálny objem produkcie, ktorý pri efektívnej kombinácii vstupov do výrobného

procesu, môže ek. vyprodukovať na existujúcej technickej a technolog. úrovni a s daným počtom zamest-
nancov. Matematická podoba : Y = F(K,L) produkcia je funkciou objemu kapitálu a množstva práce, Kde
Y= hrubý domáci produkt K= objem kapitálu L= množstvo práce. Dopyt po faktoroch výroby: 1. Hraničný
produkt práce –MPL – zvýšenie výstupu firmy, ktorý získa tým, že zamestná ďalšiu jednotku práce. MPL =
F(K,L+1) – F(K,L) kde F(K,L+1) – objem produkcie K jednotkami kapitálu a L+1 jednotkami práce ,
F(K,L)- objem produkcie K jednotkami kapitálu a L jednotkami práce. MPL dostaneme ako rozdiel uve-
dených produkčných funkcií , MPL predstavuje rozdiel medzi množstvom výstupu vytvoreného L+1
jednotiek práce a L jednotkami práce. 2. Hraničný produkt kapitálu - je to objem dodatočnej produkcie,
ktorú získame s pomocou dodatočnej jednotky kapitálu: MPK = F(K+1, L) – F(K,L) kde F(K+1,L) – objem
produkcie K+1 jednotkami kapitálu a L jednotkami práce, F(K,L) – objem produkcie s K jednotkami kapitá -
lu a L jednotkami práce
14. Národný príjem, tvorba, rozdelenie a užitie.. Rozdelenie národného príjmu- zjednodušenú teóriu roz-
delenia národného príjmu vypracoval už K.Marx ale neskoršie ju inovoval významný predstaviteľ neok -
lasickej ekonomickej školy, predstaviteľ hraničného prístupu John Bates Clark, ktorý predpokladal existen-
ciou dvoch hodnotvorných faktorov – práca a kapitál a do praxe uviedol MPL a MPK. Výrobné faktory –
predstavujú vstupy, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie procesu výroby: pôda, práca, kapitál, tech. Po-
krok. Práca – cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na tvorbu výrobkov al. poskytovanie služieb, je to
motivovaná ľudská činnosť, produktívna, hodnototvorná-je stelesnená v nejakej konkrétnej forme výrobku
al. služby, práca nie je tovarom, nemôže byť predmetom kúpy a predaja, predáva sa zamestnanec ako
pracovná sila. Pôda – je predmetom kúpy a predaja, cenou je renta, kto pôdu nevlastní môže si ju prenajať,
za prenájom sa platí nájomné, jej množstvo je obmedzené, má rozdielnu úrodnosť, dopyt po pôde závisí od
dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch. Kapitál – je odlišný VF, je vyprodukovaný VF a zároveň je
vstupom a výstupom ekonomiky, sú to statky ktoré slúžia k výrobe ďalších statkov, kapitál sa nerovná
majetok, je len jeho časťou - má vecnú, peňažnú a finančnú formu. Peňažný kapitál – predstavuje zdroje na
výrobu kap. statkov, ktoré vznikajú tak, že domácnosti a firmy sporia formou rôznych peňažných aktív -
kapitál je v každej podobe hodnotová kategória. Existenciu výrob.procesu podmieňujú štyri formy kapitálu:
-hmotný k. - všetky hmotné statky, kt. tvoria materiálny predpoklad existencie výr.procesu, hmotný kapitál
ako ekonomická kategória vystupuje ako dlhodobý hmotný majetok ktorého ocenenie je viac ako 30 tisíc a
doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok a dlhodobý nehmotný majetok ktorého ocenenie je viac ako 50 tisíc
a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok -ľudský k. - súhrn schopností, vedomostí, návykov a zručností, ide o
pracovnú silu, cenou ľudského kapitálu je mzda -finančný k. - vzniká spájaním rôznych druhov kapitálu, kt.
vyúsťuje do podoby univerzálneho kapitálu, fiktívneho kapitálu stelesneného v cenných papieroch. Je to
prostriedok s ktorým sa obchoduje na finančnom trhu -poznatkový (invenčný) k. – stotožňuje sa s hodnotou
nových myšlienok, vynálezov, nápadov... Finančný kapitál – nie je vstupom do výrobného procesu, kúpou
akcií sa síce zmení vlastnícka štruktúra a skladba fin. aktív, ale nový produkt nevznikne, vzniká spájaním
rôznych druhov K, ktorý vyúsťuje do podoby univerzálneho kapitálu, fiktívneho kapitálu stelesneného v
cenných papieroch, má podobu akcií, obligácií, hypoték, zmeniek..., týmto pojmom sa chápu ak peňažné ak-
tíva v podobe hotových peňazí al. rozličných CP, zdrojom finančného kapitálu sú úspory obyvateľstva, voľ -
né prostriedky výrobných a obchodných firiem, rozličných finančných inštitúcií a štátu, cenou finančného
kapitálu je úrok, cena za ktorú sa finančný kapitál predáva je rovnovážna cena a rovná sa rovnovážnej úro -
kovej miere - je prostriedok, s kt. sa obchoduje na finančnom trhu, tu vystupujú peniaze v rôznych formách:
hotové peniaze, CP, úspory, úvery , ktorých dĺžka presahuje 1 rok. Členenie finančného trhu : -peňažný
trh-je to trh úverových zdrojov, cenou je úrok, domácnosti ho využívajú na vytvorenie úspor, pôžičky,
spotrebné úvery, podniky na krátkodobý a strednodob. úver, štát na prekrytie krátkodobého deficitu -kapi-
tálový trh – obchoduje sa s dlhodob.kapitálom, cenou sú kurzy CP -devízový trh- uskutočňujú sa dev.transa-
kcie, cenou je devízový kurz -trh drahých kovov je reprezent. trhom Au,Ag, platiny a paládia, obchodovanie
vo veľkých fin. centrách Londýn, Zűrich, New York, Frankfurt, Tokio, Bejrút -poistný trh- je trhom poiste-
nia a zaistenia, cenou je poistné.
15. Krátkodobá rovnováha hospodárstva v uzavr. modeli ek.- bod v ktorom sa pretína krivka agregátne-
ho dopytu s krivkou agregátnej ponuky, podľa Keynesa rovnováha ek. závisí od efektívneho dopytu, pričom
táto rovnováha ek. systému nemusí zabezpečovať plné využívanie existujúcich výrobných zdrojov. Rov-
nováha na trhu výrobkov a služieb – je to rovnováha medzi tovarmi, ktoré boli vyprodukované v ekonomike
a potrebami ek. subjektov, ktoré sú vyjadrené domácim spotrebným dopytom. AS=AD agr. ponuka sa rovná
ag. dopytu, AS vyjadríme cez HDP, AD – predstavuje dopyt dom, firiem, vlády . Y=C+I+G HDP sa rovná
súčtu spotreby , investícií a vládnych výdavkov Y= C(Y-T) +I(r)+G. Keďže dane a vládne výdavky sú fixo-
vané rozpočtovou politikou, dôl. úlohu zohráva reálna úr. miera, a ak sa dopyt na trhu v. asl. rovná ponuke
v. a sl. potom úr. miera sa prispôsobuje a chápe sa ako rovnovážna úroková miera
16. Vplyv rozpočtovej politiky na zmenu úspor v uzavr. modeli ek. Vplyv expanzívnej rozpočtovej politi-
ky - rast výdavkov vlády znižuje rozsah verejných úspor (T-G), vláda svoje dodatočné výdavky musí kom-
penzovať pôžičkami na peňažnom trhu, dochádza k zníženiu úspor, krivka úspor sa posúva vľavo, čo má za
následok rast úrokovej miery , nová rovnovážna úr. miera je v bode, kde krivka S1 pretína investičnú fun -
kciu, rast vládnych výdavkoch sa kompenzuje znížením súkromných investícií. tomuto sa hovorí vytláčanie
súkromných investícií, dôsledkom zníženia daní je rast disponibilného príjmu, rast spotreby znamená pokles
investícií a rast rovn. úrokovej miery. Výsledok: r-výdavkov vlády,r-rovn.úrokovej miery, p– daní, p-úspor
reštriktívna je opak
17. Podstata, význam a funkcie peňazí . Peniaze – sú tovar, ktorý je vymeniteľný za akýkoľvek iný tovar,
táto vlastnosť sa nazýva likvidita, a preto peniaze vystupujú ako všeobecný ekvivalent , slúžia na vyjadrova -
nie cien tovarov pri kúpe a predaji a na realizáciu rôznych platieb - peniaze /stavová veličina/ treba odlišo-
vať od bohatstva /t.j. iné formy aktív/ a od dôchodku /toková veličina/. Bohatstvo – širší pojem ako peniaze ,
zahŕňa aj CP, nehnuteľnosti, spotrebné predmety, ľudský kapitál . Funkcie peňazí 1. peniaze ako výmenný
prostriedok - vystupujú ako obeživo, sprostredkovávajú obeh výrobkov a služieb, a ako platidlo umožňujú
platiť za tovar, pohľ, záväzky 2. peniaze ako zúčtovacia jednotka - peniaze slúžia na vyjadrenie hodnoty t a
sl, hodnota tovarov vyjadrená v peniazoch je cena, peniaze nemusia byť fyzicky prítomné 3. peniaze ako
uchovávateľ hodnoty - peniaze slúžia ako prostriedok k prenášaniu hodnoty do budúcnosti, výhodné keď je
v krajine nízka inlácia, držba peňazí nie je spojená s dodatočnými N, rizikami s výnimkou inflácie. Formy:
mince, papierové peniaze, bankové(depozitné) peniaze, kvázi peniaze, elektronické peniaze
18. Ponuka peňazí, dopyt po peniazoch Ponuka peňazí –množstvo peňazí v obehu, závisí od vývoja HDP,
od cenového vývoja a miery inflácie a od rýchlosti obehu peňazí. Kvantifikuje sa pomocou peňažných agre -
gátov, peňažnú masu reguluje centrálna banka. Dopyt po peniazoch – vyjadruje želanie ek. subjektov v urči-
tom časovo okamihu získať určité množstvo tohto aktíva. 1.Kvantitatívna teória peňazí- vychádza z predpo-
kladu, že množstvo peňazí v obehu je závislé na HDP a vývoji cien. Vychádzajú z rovnice výmeny
M.V=P.Y M-množ.peň.v obehu, V-rýchlosť obehu peňazí, P-deflátor HDP, Y-reálny HDP, P.Y-nominál-
ny HDP , ak rastie množstvo peňazí v obehu pri nezmenenom HDP, rastú ceny, pretože to isté množstvo to -
varu sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí, úroveň cien je proporcionálna množstvu peňazí v obehu. 2.Te-
ória preferencie likvidity- súvisí so motívom obehu(domácnosti dostávajú príjmy inokedy ako uspokojujú
potreby, preto vytvárajú zásobu na riešenie čas. nesúladu medzi príj.a výd) s motívom opatrnosti(tvorba peň.
zásoby na neočakávané výdavky) a špekulačným motívom (peniaze v lik.podobe na základe špekulácie do -
siahnuť zisk. Dopyt po peniazoch podľa Keynesa závisí od výšku príjmu (motív obehu a opatrnosti) a od úr.
miery (špekulačný motív). 3.Portfóliová teória dopytu po peniazoch J.Tobina- kľúčovým prvkom je kombi-
nácia rizika a návratnosti, optimálne portfólio -ide o kombináciu nízkorizikových a vysokorizikových aktív
19. Peňažné agregáty – charakteristika . Peňažný agregát – ukazovateľ peňažnej zásoby, súhrn peňaž-
ných prostriedkov s určitým stupňom likvidity, označuje sa písmenom M a číslicou. Peňažný agregát M0-
základný typ patria sem bankovky a mince, obeživo mimo bankového systému. M1- zahŕňa M0+úspory doma
a neterm.vklady v bankách dostupné na požiadanie, nazývame aj transakčné pen. M2- zahŕňa M1+term. a
úspor.vklady, valuty a CP. M3- zahŕňa agregát M2, veľké termínované vklady, euromenové vklady. M4 – za-
hŕňa agregát M3, vklady v nebankových inštitúciách v domácej mene a krátk. CP v domácej mene. M5- za-
hŕňa agregát M4, obligácie, komerčné papiere, bankové zmenky nazýva sa aj likvidné aktíva L
20. Tvorba bankových peňazí v systéme čiastočného krytia vkladov komerčná banka z vkladov, musí dr-
žať stanovené percento ako povinnú minimálnu rezervu (PMR) na účte v centrálnej banke. Vklady v banke
(po odpočítaní PMR) môže komerčná banka použiť na poskytnutie úverov a nákup cenných papierov. Tieto
peniaze sa vracajú do bankového systému ako vklady, vzniká tak reťazová reakcia, kt. nazývame multip -
likovaná expanzia bankových vkladov (tvorba bankových peňazí)
21. Rovnováha na peňažnom trhu, zmeny v ponuke a dopytu po peniazoch Na peňažnom trhu sa spolu
stretáva ponuka peňazí s dopytom po peniazoch a ich vzájomná interakcia určuje úrokovú mieru, ktorá je v
podstate cenou peňazí. Dopyt po peniazoch sa rovná ponuke peňazí pri rovnovážnej úrokovej miere.
S=I(r) , S=úspory, I=investície, aby bola makroekonomická rovnováha. Grafické vyjadrenie S=I(r) – fun -
kcia úspor je vertikálna priamka, lebo ju nedeterminuje úroková miera (teor .) Investičná funkcia je klesajúca
funkcia úrokovej miery. Úspory predstavujú ponuku kapitálu a investície dopyt po kapitály. Bod v ktorom
sa pretínajú krivky úspor a investícií označujeme ako rovnovážnu úrokovú mieru. Pri rovnovážnej úrokovej
miere sa úspory rovnajú investíciám a ponuka kapitálu sa rovná dopytu po kapitáli. Rast ponuky peňazí: r-
úroková miera, MD-dopyt po peňažnej mase, M0/P- ponuka peňažnej masy, M1/P – rast ponuky peňažnej
masy - vidíme, že ak sa CB rozhodne zvýšiť ponuku peňazí, krivka ponuky peňažnej masy sa posúva
smerom vpravo, čo pri nezmenenom dopyte po peniazoch má za následok zníženie úrokovej miery, výsled-
kom takto zjednodušeného procesu bude obnovenie rovnováha na peňažnom trhu pri nižšej úrokovej miere
E0-E1. Rast dopytu po peniazoch: v prípade zvýšenia dopytu po peniazoch sa krivka MD0 posúva vpravo
smerom nahor MD1 čo spôsobí pri nezmenenej ponuke peňažnej protihodnoty rast úrokovej miery, rov-
nováha na peňažnom trhu sa obnovuje rastom ceny peňazí
22. Postavenie a úloha centrálnej banky na peňažnom trhu NBS - je to právnická osoba, so sídlom v
Bratislave a nezapisuje sa do obchodného registra - jej hlavný cieľ je udržať cenovú stabilitu - jej hlavné
úlohy sú: 1. určuje menovú politiku štátu 2. vydáva bankovky a mince 3. riadi peňažný obeh 4. koordinuje
platobný styk a zúčtovanie bánk 5. vykonáva dozor nad bankovými činnosťami . Menová politika NBS- je
to forma hospodárskej politiky štátu, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a na kontrolu
úrokovej miery - NBS môže uskutočňovať: expanzívnu men. politiku – množstvo peňazí v obehu sa zvyšu-
je. reštriktívnu men. politiku – množstvo peňazí v obehu sa zmenšuje. Nástroje menovej politiky : 1.Priame
– administrat. nariadenia, sú stanovené priamo /úver. limity, max úr.sadzby z úverov, kt.banky poskyt./ 2.
Nepriame - povinné min. rezervy – predstavujú vklady obch. bánk v centrálnej banke- operácie na voľnom
trhu – nákup a predaj št. CP centrálnou bankou, reguluje množstvo peňazí v obehu- reposadzba – úroková
miera, za ktorú centrálna banka poskytuje úvery KB - intervencie na devízových účtoch – nástroje, kt. môže
NBS ovplyvňovať dev.kurz, nákup a predaj dom. meny - reeskont zmeniek – predstavuje znovu eskontova-
nie tých zmeniek, kt. už boli eskontované NBS - lombard CP – CP sa v deň ich splatnosti preplácajú KB a
tým sa ovplyvňuje ponuka peňazí
23. Inflácia – pojatie a meranie inflácie Inflácia – je to znehodnotenie peňaž. meny- je to makroek. jav,
ktorý sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny výrobkov alebo služieb prípadne trvalým znižovaním
kúpnej sily peňažnej jednotky - je to porucha mikro aj makroek. rovnováhy. Deflácia – ak cenová hladina
poklesne, je to veľmi zriedkavý jav. Dezinflácia – pokles miery inflácie. Meranie inflácie - používajú sa na
to cenové indexy. Cenový index – je vážený priemer individ. cien vybraného koša reprezentatívnych výrob-
kov a služieb v dvoch porovnávacích obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru alebo služby odráža
ek.význam tohto tovaru. Index spotrebiteľských cien CPI – je to najrozšír. cenový index, používa sa na vy-
jadrenie dopadu zmien cenovej hladiny na domácnosti a na ich životné náklady. Index cien výrobkov PPI –
používa sa ako určitý štatistický údaj, meria úroveň výrob. cien, je založený na 3400 tov. položkách, zahŕňa
ceny potravín, priem. výrobkov, spotr.tovaru, banských produktov, používa sa v podnikoch. Deflátor HDP –
je to súhrnný cenový index, ktorý porovnáva reálny a nominálny HDP, peňažná hodnota statkov a služieb,
je súčtom všetkých finálnych produktov, okrem statkov a služieb sa musia do neho zahrnúť aj investície
24. Príčiny a formy inflácie Príčiny inflácie – príliš vysoký al. príliš nízky dopyt, prudké zmeny cien ropy,
zlá úroda, pohyby v menových kurzoch, zmeny v produktivite, zníženie rýchlosti obehu peňazí, neprimera-
ná rast mzdových nákladov,....
Formy inflácie: 1. z kvantitatívneho hľadiska - mierna – 1 ciferné ročné tempo rastu cen. hladiny, ľudia
majú dôveru voči peniazom, cen.hladina relatívne stabilná, akce. - cválajúca – 2-3 crtrch, ľudia hromadia to-
vary,peniaze strácajú hodnotu, ceny rastú rýchlejšie ako výkonnosť ekonomiky - hyperinflácia – extrémny
prípad, 4 a viac crtrch, peniaze neplnia svoje funkcie, naruší sa peň.systém, zrútenie hosp.väzieb. 2.z hľadis-
ka príčin inflácie -dopytová – rast cen.hladiny je spôsobený nadmerným dopytom, agreg.dopyt prevyšuje
výrobný potenciál krajiny -nákladová – rast cen. hladiny je spôsobený zvyšovaním mat. a mzdov. N. 3. z
hľadiska viditeľnosti -zjavná,skrytá,potláčaná, importovanú. 4. z hľadiska proporcionality -proporcionálna –
abs.rast cen. hladiny, ale vzájomný pomer cien sa nemení -neproporcionálna-arcn, menia sa pomery medzi
jednotlivými tovarmi -anticipovaná – inflácia, ktorú ekon. subjekty očakávajú -neanticipovaná – inflácia,
ktorá nie je očakávaná -invertná- ekon. subjekty ju do určitej miery predpokladajú -cielená – men. politika
reaguje na prognózu vývoja inflácie - jadrová – zo spotrebného koša sa vylúčia také t a sl , ktoré majú regu-
lované ceny. 5. z hľadiska modelu IS-LM -peňažnú a cenovú

25. Dopytová a nákladová inflácia, stagflácia. Dopytová inflácia –agregátny dopyt rastie rýchlejšíe než
potenciál hospodárstva - rastú ceny, aby sa zosúladil agreg. dopyt s agreg. ponukou. Ak v ek. rastie agreg.
dopyt a prekračuje rámec úrovne potenciálneho produktu, vzniká ek. nerovnováha. Dochádza k vzniku in-
flačnej medzery, kt. je možno vyjadriť ako vzdialenosť medzi skutočným a potencionálnym produktom. Vý-
sledkom je rast cenovej hladiny. Rovnováha sa nastoluje tak, ako keby dopyt ťahal za sebou ceny agreg.
ponuky. Zvýšenie AD dopytu posúva krivku AD0 vpravo do AD1. Bod rovnováhy sa v dôsledku posunu

AD0 premiestnil z bodu E0 do E1. Mení sa však cenová hladina, rastie z P0 do P1 a reálny HDP z Y0
do Y1, ktorý je nad úrovňou potencionálneho produktu ekonomiky. Nákladová inflácia - V dôsledku
rastu výrob. nákladov sa krivka AS posúva doľava, čo spôsobuje pokles skutočného produktu a rast
celkovej cenovej hladiny. Inflácia vyvolaná ponukovým šokom, ktorého výsledkom sú rastúce ná-
klady v čase vysokej miery nezamestnanosti a nízkeho využívania vzácnych zdrojov sa nazýva ná-
kladová inflácia. Stagflácia – nastáva vtedy, ak rastie úroveň cenovej hladiny a produkt klesá alebo sa
nezvyšuje, t. j. stagnuje. Miera nezamestnanosti zvyčajne rastie, zvyčajne sa nedarí obnoviť výkon-
nosť ekonomiky a ekonomický rast. Inflácia ťahaná dopytom posúva bod rovnováhy E0 do E1,AD sa
posúva smerom doprava. Bod E1 je nad úrovňou potenciálneho produktu, vytvára sa tak inflačná
medzera. To vyvolá inflačný rast miezd AS do AS1 a rovnováha sa obnoví v bode E2. Nová rovnová-
ha vzniká teda za cenu rastu celkovej cenovej hladiny, produkt stagnuje. Bod rovnováhy môže nastať
aj vľavo od úrovne poten. produktu, tu už dochádza k recesii. Stagflácia môže byť spojením stagnácie
s infláciou alebo recesie s infláciou. Slumpflácia – inflácia, ktorá vzniká v období recesie, rastie
cenová hladina
26. Transmisný monetaristický mechanizmus – regulovanie a riadenia monetárnej bázy Za účin-
ný nástroj boja proti inflácii považuje Friedman tzv. transmisný monetaristický mechanizmus založený
na regulovaní a riadení monetárnej bázy s peňažným agregátom M2. Fungovanie mechanizmus vyža-
duje, aby:- centrálna banka bola schopná plne kontrolovať monetárnu bázu - rýchlosť obehu peňazí je
stabilná veličina - zmeny v multiplikátore ponuky peňazí možno predvídať. Transmisný model – reťa-
zec makroekonomických väzieb, vstupom sú nástroje monetárnej politiky a výstupom splnenie inflač-
ného cielenia - v malej otvorenej ekonomike 3 kanály a)vplyv reálnych úrokových sadzieb na jednotli-
vé zložky národného príjmu b)vplyv nominálneho výmenného kurzu ako nástroja menovej politiky na
ceny importovaných výrobkov a služieb c)vpylv inflačných očakávaní ekonomických subjektov na
spotrebiteľské správanie
27. Vymedzenie pojmov: ľudský potenciál, ľudský kapitál, pracovná sila. Ľudský potenciál –
predstavuje všetko práceschopné obyvateľstvo žijúce na území daného štátu, základom ľudského po-
tenciálu je rozsah populáci. Celkový počet obyvateľstva možno rozdeliť na nasledujúce
skupiny:1.populácia v predproduktívnom veku – mládež od 0 do 15 2.produktívna populácia 3.práce-
schopná populácia – popul. v produk.veku , práceneschopná populácia 4.pracovný potenciál – práces-
chop.pop., deti bohatých rodičov, vojaci, tí ktorým sa nechce pracovať, bezdomovci, väzni, mamičky
5.poproduktívna populácia – poberatelia dôchodkov, pracujúci v poproduktívnom veku 6.pracovná si-
la –zamestnaní v produktívnom veku+zamestnaní v poproduktívnom veku+nezamestnaní aktívne si
hľadajúci prácu. Ludský kapitál – tá časť populácie, ktorá je zahrnutá do kategórie pracovná sila.
Pracovná sila – rozlišujeme: - zamestnaní – ľudia ktorý vykonávajú akúkoľvek platenú prácu,ako aj tí,
ktorí majú prácu, nepracujú však pre ochorenie, štrajky al. dovolenku - nezamestnaní – ide o ľudí,
ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce
28. Hodnota a efektívnosť ľudského kapitálu, produktivita práce. Ľudský kapitál - jeho hodnota je
odvodená od schopnosti aktívne tvoriť:vecný kapitál, technický rozvoj a finančný kapitál, mzda je zá-
kladom, od ktorého je odvodená hodnota ľudského kapitálu. hodnota ľudského kapitálu sa vyjadrí ako
súčet:Lk=Wk+Nk+F, Lk-hodnota ľudského kapitálu, Wk- celoživotná hodnota za prácu, Nk- celoživotné
N na zdravotné a sociálne N na pracovnú silu vrátane N na vzdelanie F- efekt pôsobenia vyjadrený
podielom na zisku (dividendy, tantiemy). Celoživotná suma týchto troch zložiek umožňuje vyjadriť
hodnotu ľudského kapitálu. Efektívnosť ľudského kapitálu –schopnosť ľudského kapitálu vytvoriť
produkt. Efektívny ľudský kapitál je len vtedy, ak produkt je vyšší ako hodnota. Čím vyšší je rozdiel
medzi hodnotou a produktom, tým je vyššia efektívnosť. efektívnosť ľudského kapitálu vyjadríme tak-
to: Elk=YLK/HLK ELK=efektívnosť ľud.kapitálu, YLK=celoživotný produkt ľud.kapitálu, HLK=hodnota
ľudského kapitálu. Produktivita práce – je schopnosť práce v určitej časovej jednotke vytvoriť určitý
objem výroby alebo služieb - vyjadruje sa na úrovni firmy, odvetvia a národného hospodárstva, počíta
sa na zamestnanca alebo jednotku času - je hlavným faktorom ekonomického rastu a determinujú ju
tieto faktory: fyzický kapitál, ľudský kapitál, prírodné a energetické bohatstvo a technologické zmeny
a inovácie - množstvo práce pripadajúce na pracovníka W=Q/L W-pr.práca Q-objem výroby L-počet
pracovníkov (úroveň hosp,firmy)- výkon za jednotku času W=Q/t t-počet odpracovaných hodín (úro-
veň firmy, holdingu)
29. Odhad potenciálnych možností ekonomiky v prípade efektívneho využitia pracovnej sily Po-
tenciálny produkt:- sa dosiahne, keď sú výrobné zdroje: pôda, práca, kapitál, technický pokrok efektív-
ne využité, za podmienky technického a technologického stupňa vybavenosti ekonomiky- najvyššia
možná úroveň produktu, ktorú môže ek. trvalo dosahovať v podmienkach prirodzenej miery nezamest-
nanosti a stabilnej cenovej hladiny- produkt, ktorý je ekonomika schopná vytvoriť za optimálneho vy-
užitia všetkých zdrojov, ktorými disponuje t.z. je to maximálna úroveň, ktorú dokáže ekonomika vy-
produkovať s daným stavom technológie a s danou veľkosťou populácie bez toho, aby sa zrýchlila in-
flácia - produkčná medzera – rozdiel medzi PP a skutočným produktom. Vyjadrenie potenciálneho
produktu: Yt=(HDP/L)*PS potenciálny produkt vypočítame ak dosiahnutú produktivitu práce na 1 za-
mestnanca vynásobíme pracovnou silou. L- počet zamestnaných PS- zamestnaní + nezamestnaní ak-
tívne si hľadajúci prácu
30. Vymedzenie pojmov zamestnanosť a ekonomicky aktívne obyvateľstvo.. Zamestnanosť –vy-
jadruje sa mierou ekonomickej aktivity obyvateľstva. Práca – cieľavedomá ľudská činnosť zameraná
na tvorbu výrobkov al. poskytovanie služieb, je to motivovaná ľudská činnosť, produktívna, hodnotot -
vorná-je stelesnená v nejakej konkrétnej forme výrobku al. služby, má hodnotu a aj podobu úžitkovej
hodnoty schopnej uspokojiť nejakú potrebu, práca nie je tovarom, nemôže byť predmetom kúpy a
predaja, predáva sa zamestnanec ako pracovná sila Práca sa delí na:1. duševná a fyzická 2. vedúca
a výkonná- vedúca: technická, ekonomická, správna -výkonná: kvalifikovaná(vyžaduje školské
vzdelanie a prax v odbore) nekvalifikovaná(nevyžaduje vzdelanie) 3.samostatná – subjekt vykonáva
prácu pre seba na vlastnú zodpovednosť: nesamostatná – práca, ktorá sa vykonáva pre iného za odme-
nu, je prácou námedznou 4. produktívna a neproduktívna - podľa toho či sa zúčastňuje tvorby tovarov
a služieb priamo alebo len sprostredkovane alebo sa vôbec nezúčastňuje. Výkonnosť práce – vyjadruje
sa výsledkom pracovného procesu, je podmienená fyzickou a duševnou námahou a časom. Cena práce
– práca je z hľadiska výrobného procesu výrobným nákladom, cenou práce je mzda. Kvalita práca- pri
hodnotení kvalifikácie sa berie do úvahy vzdelanie a pracovné skúsenosti, vyjadrené v kvalifikačných
katalógoch a tarifných stupňoch
31. Nezamestnanosť, formy nezamestnanosti. Nezamestnanosť – je taký stav v ekonomike, kde
práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce.
Nezamestnaný je ten, ktorý aktívne hľadá prácu. - je to nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu
práce. Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu. Pracovná sila – rozlišujeme: - zamestnaní –
ľudia ktorý vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ako aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre ocho-
renie, štrajky al. dovolenku- nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú
prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce. Ukazovateľ nezamestnanosti je miera nezamestnanosti.
MEN=EN/EAO*100 MEN-miera evidovanej nezamestnanosti EN-evidovaná nezamestnanosť
EAO-počet ekon.aktívnych osôb alebo miera nezamestnanosti = nezamestnaní/pracovná silá *100.
Zdôvodnenie vzniku nezamestnanosti rozdielne vysvetľuje : - klasická ekonómia –vznik nezamest-
nanosti zdôvodňuje poklesom nominálnych aj reálnych miezd- keynesovská teória – rast nezamest-
nanosti vyjadruje poklesom dopytu - mon.prístup- k trhu práce rozlišuje skutočný a očakávaný vývoj
úrovne cien -skutočný vývoj cien sa hodnotí pri dopyte po práci na základe toho, že firmy získavajú
operatívne info o cenách -očakávaný vývoj cenovej hladiny sa využíva v ponuke práce. Formy neza-
mestnanosti: - prirodzená miera nezamestnanosti – v súčasnosti sa odhaduje na 6%, predstavuje naj-
nižšiu mieru nezamestnanosti, pri ktorej sa dosahuje najvyššia možná miera zamestnanosti- frikčná
nezamestnanosť – alebo dočasná nezamestnanosť, je zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami
zamestnania a zmenami zapríčinenými v rámci životného cyklu, v ekonomike vždy existujú ľudia,
ktorí hľadajú zamestnanie, alebo zmenia bydlisko, alebo hľadajú nové a lepšie zamestnanie, v rámci
nej rozlišujeme opatrnostnú nez.-keď charakter prac. miesta al. prac. zmeny neumožňuje zamestnanco-
vi v budúcnosti prejsť na výhodnejšie pracovné miesto a špekulačná nez. – je reakciou na dočasný po -
kles reálnej mzdy - cyklická nezamestnanosť – nazýva sa aj sezónna, vyskytuje sa ak je celkový dopyt
po pracovníkoch nízky, vzniká aj vtedy keď je porušená celková rovnováha, ekonomika smeruje k po -
malšej dynamike, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu - štruktúrna
nezamestnanosť – dochádza k nej vplyvom aplikácie techniky k likvidácii pracovných miest a tým aj k
zániku určitých profesií. Preto je táto forma nezamestnanosti najnebezpečnejšia. Ekonomicky aktívne
obyvateľstvo – súčet zamestnaných, nezamestnaných a pracujúcich dôchodcov, podľa VZPS súčet
osob vo veku nad 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, príslušníkov ozb -
rojených síl nezamestnaných
32. Ekonomické dopady nezamestnanosti Ekonomické dôsledky nezamestnanosti možno najpresnej-
šie vyjadriť stratou nevytvoreného produktu v podobe rozdielu medzi skutočným a potenciálnym
produktom. Ide o dopad cyklickej a štrukturálnej nezamestnanosti a nie prirodzenej miery nezamest -
nanosti, ktorej existencia sa spája s efektívnou alokáciou práce. Okunov zákon – vyjadruje vzťah ,
ktorý charakterizuje závislosť medzi poklesom HDP a rastom nezamestnosti. Pri raste nezamestnanos -
ti nad prirodzenú mieru o jeden percentuálny bod klesne HDP pod úroveň potenciálneho produktu o
viac ako 1%. Príčinou je skutočnosť, že na pokles odbytu reagujú firmy skrátením objemu práce alebo
zamestnávaním pracovníkov s vyšším stupňom kvalifikácie na prácach nižšej kvalifikácie v záujme
potreby zníženia nákladov na uvoľňovanie a najímanie nových zamestnancov. Phillipsova krivka – vy-
jadruje závislosť medzi vývojom inflácie a vývojom nezamestnanosti , z nasledujúceho grafu sa dá vy -
čítať že čím je vyššia miera nezamestnanosti, tým nižšia je miera rastu miezd (mzdová inflácia ) , Sa -
muelson a Solow neskôr nahradili mzdovú infláciu mierou cenovej inflácie, potom krivka vyjadrovala
nepriamy vzťah medzi mierou rastu inflácie a mierou nezamestnanosti, neskôr sa však ukázalo, že ten-
to vzťah sa nedá považovať za zákon a v podmienkach SR to neplatí, neskoršie výskumy však ukázali,
že krivka nie je klesajúca a neutrálna ale, má nasledujúci tvar, bod A je východiskovým bodom kde
skutočná miera nezamestnanosti zodpovedá prirodzenej miere nezamestnanosti, bod B tu dochádza k
zmene, nezamestnanosť sa zvyšuje a následne sa vracia k prirodzenej miere rast zamestnanosti podne-
cuje zvýšenie ponuky peňazí, v dôsledku čoho sa obnovuje ilúzia o možnosti získať vyššiu reálu
mzdu, v bode C je inflácia taká vysoká, že ohrozuje politický systém, preto vlády prikročia u krajným
opatreniam ako je moratórium na ceny a mzdy
33. Charakteristika a vymedzenie pojmu kapitál. Kapitál – je odlišný VF, je vyprodukovaný VF a
zároveň je vstupom a výstupom ekonomiky, sú to statky ktoré slúžia k výrobe ďalších statkov, kapitál
sa nerovná majetok, je len jeho časťou - má vecnú, peňažnú a finančnú formu . Peňažný kapitál – pred-
stavuje zdroje na výrobu kap. statkov, ktoré vznikajú tak, že domácnosti a firmy sporia formou rôz -
nych peňažných aktív - kapitál je v každej podobe hodnotová kategória. Existenciu výrob.procesu pod-
mieňujú štyri formy kapitálu: -hmotný k. - všetky hmotné statky, kt. tvoria materiálny predpoklad
existencie výr.procesu, hmotný kapitál ako ekonomická kategória vystupuje ako dlhodobý hmotný
majetok ktorého ocenenie je viac ako 30 tisíc a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok a dlhodobý ne -
hmotný majetok ktorého ocenenie je viac ako 50 tisíc a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok - ľudský k.
- súhrn schopností, vedomostí, návykov a zručností, ide o pracovnú silu, cenou ľudského kapitálu je
mzda -finančný k. - vzniká spájaním rôznych druhov kapitálu, kt. vyúsťuje do podoby univerzálneho
kapitálu, fiktívneho kapitálu stelesneného v cenných papieroch. Je to prostriedok s ktorým sa obcho-
duje na finančnom trhu -poznatkový (invenčný) k. – stotožňuje sa s hodnotou nových myšlienok, vy-
nálezov, nápadov...Vecným nositeľom sú v rôznej podobe realizované technické zlepšenia hlavne
strojov, základným zdrojom technického pokroku sú výdobytky vedy a tech. Finančný kapitál – nie je
vstupom do výrobného procesu, kúpou akcií sa síce zmení vlastnícka štruktúra a skladba fin. aktív, ale
nový produkt nevznikne, vzniká spájaním rôznych druhov K, ktorý vyúsťuje do podoby univerzálneho
kapitálu, fiktívneho kapitálu stelesneného v cenných papieroch, má podobu akcií, obligácií, hypoték,
zmeniek..., týmto pojmom sa chápu ak peňažné aktíva v podobe hotových peňazí al. rozličných CP,
zdrojom finančného kapitálu sú úspory obyvateľstva, voľné prostriedky výrobných a obchodných fi-
riem, rozličných finančných inštitúcií a štátu, cenou finačného kapitálu je úrok, cena za ktorú sa fi-
nančný kapitál predáva je rovnovážna cena a rovná sa rovnovážnej úrokovej miere - je prostriedok, s
kt. sa obchoduje na finančnom trhu, tu vystupujú peniaze v rôznych formách: hotové peniaze, CP,
úspory, úvery , ktorých dĺžka presahuje 1 rok. Členenie finančného trhu :-peňažný trh-je to trh úvero-
vých zdrojov, cenou je úrok, domácnosti ho využívajú na vytvorenie úspor, pôžičky, spotrebné úvery,
podniky na krátkodobý a strednodob. úver, štát na prekrytie krátkodobého deficitu -kapitálový trh –
obchoduje sa s dlhodob.kapitálom, cenou sú kurzy CP-devízový trh- uskutočňujú sa dev.transakcie,
cenou je devízový kurz -trh drahých kovov je reprezent. trhom Au,Ag, platiny a paládia, obchodovanie
vo veľkých fin. centrách Londýn, Zűrich, New York, Frankfurt, Tokio, Bejrút
34. Agregovaný dopyt, činitele pôsobiace na agregovaný dopyt. Agregátny dopyt – predstavuje cel-
kový objem peňazí určených na nákup výstupu ekonomiky. Sú to výdavky domácností, firiem, vlády
a zahraničia za danej cenovej hladiny. Platí, že s poklesom cenovej hladiny sú hospodárske subjekty
ochotné kúpiť väčšie množstvo statkov, preto krivka agregátneho dopytu klesá. Jej priebeh je analo-
gický s priebehom krivky dopytu, ktorý poznáme z mikroekonómie, ale ich odlišnosť spočíva v roz -
dielnom obsahu veličín nanášaných na obidve osi. Na os y nanášame hodnoty cenovej hladiny –
cenová hladina predstavuje vážený aritmetický priemer cien statkov a služieb- na os x nanášame hod -
noty národohospodárskeho outputu. Agregátny dopyt môžeme zapísať rovnicou : Y=C+I+G+X-M, C

1

– spotreba domácností – predstavuje tú časť AD, ktorú domácnosti realizujú formou nákupov v ob -
chodnej sieti a nákupu ostatných potrieb na trhu. Výdavky domácností na spotrebu závisia najmä od
disponibilného príjmu a cenovej hladiny. Príjem ktorý zostane domácnostiam po zaplatení daní sa
nazýva disponibilný príjem a ten domácnosti delia na výdavky na spotrebu a na úspory. Objem
spotreby domácností je priamo závislý od disponibilného príjmu C=C(Y-T) spotreba je funkciou dis-
p.príjmu I – spotreba firiem – pod týmto pojmom chápeme nákup investičných statkov na tvorbu in -
vestícií. Výdavky firiem na investícii závisia od úrokovej miery, daní, očakávaní a od hraničnej
produktivity kapitálu čiže miery zisku. G – spotreba vlády zahŕňa nákupy vlády a ostatných štátnych
a samosprávnych orgánov. Sú to výdavky na výstavbu ciest, obranu, bezpečnosť, školstvo...Plánova-
né výdavky závisia od predpokladaných príjmov štátneho rozpočtu ale tiež od rozhodnutí o výške
schodku štátneho rozpočtu. X-M – spotreba zahraničia - predstavuje nákup tovaru a ostatných pred-
metov nákupu zahraničnými subjektami, ktorý závisí od HDP doma a v zahraničí, od menového kur-
zu, od iných faktorov ako napr. ochranárske opatrenia, zmeny plat. Podmienok. Krivka AD znázorňu-
je funkčnú závislosť, ktorá ukazuje, aká je celková suma výdavkov na výrobky a služby vynakladaná
v ekonomike pri tej ktorej cenovej hladine. Ide o nepriamu závislosť, takže krivka AD má klesajúci
tvar. Rast AD a posun krivky doprava spôsobuje expanzívna monetárna politika napr. zníženie mini-
málnych rezerv a expanzívna rozpočtová politika ak zvýši rozpočtové výdavky na investície alebo
transferové platby. Pokles AD a posun krivky doľava vyvoláva reštriktívna monetárna politika ako
zníženie rozpočtových výdavkov.
Predstavitelia všetkých prúdov sa zhodujú v tvare krivky AD. Zo zmenou cenovej hladiny sa mení i
objem dopytu. Pri raste cien sa odkúpi menší objem výstupu a pri poklese väčší. Výstup sa neustále
prispôsobuje dopytu. Pokles cenovej hladiny znamená, že na bežné výdavky je potrebný menší objem
peňazí. Klesá tým dopyt po peniazoch a rastie dopytu po iných finančných aktívach, tým pádom rastie
cena týchto aktív a klesá dopyt po úveroch, čo sa prejaví v poklese úrokovej miery a tá ovplyvní do -
pyt po investičných statkoch a predmetoch dlhodobej spotreby ako aj výdavky vlády. Pokles úrokovej
miery vedie z zmene menového kurzu, to zmení čistý export a v literatúre sa vzťah cenovej hladiny a
rastúcich výdavkov nazýva Keynesov efekt, je to prejav toho, že domácnosti zadržiavajú časť peňazí,
alebo iných finančných aktív. Dopytové šoky – spôsobné výraznými jednorázovými zmenami dopytu,
môžu byť pozitívne aj negatívne, spôsobuje to napr. rast bohatstva domácností, zmena zásoby peňa -
zí...
35. Agregovaná ponuka, činitele pôsobiace na agregovanú ponuku. Agregovaná ponuka – je
množstvo výrobkov a služieb a ostatných predmetov kúpy a predaja, ktoré sú firmy ochotné pri
daných cenách dodať na trh. Predstavuje objem produkcie, ktorú sú firmy ochotné ponúkať pri rôz -
nych cenových hladinách a danej výrobnej kapacite ekonomiky. V tomto zmysle agregátna ponuka
závisí od výrobnej kapacity a od cenovej hladiny. Výrobnú kapacitu ekonomiky určuje potenciálny
produkt – maximálny output, ktorý možno dosiahnuť pri daných výrobných možnostiach bez toho
aby sa zvýšila inflácia. Krivka AS znázorňuje funkčnú závislosť, ktorá ukazuje, aký objem národohos-
podárskeho výstupu budú firmy vyrábať pri tej ktorej cenovej hladine. Pri určení tvaru krivky agre -
gátnej ponuky rozlišujeme:Klasická škola- ceny a mzdy sú pružné, neexistujú nevyužité kapacity, ne-
existuje nedobrovoľná zamestnanosť, krivka AS má podľa klasickej školy vertikálny tvar a je na
úrovni potenciálneho produktu, rast agregátneho dopytu spôsobí rast celkovej cen.hladiny. Keynesov-
ská teória – vychádza z predpokladov že ceny a mzdy sú nepružné, existujú nevyužité kapacity a
nedobrovoľná zamestnanosť, dopyt po práci závisí od reálnej mzdy a ponuka práce od nominálnej
mzdy. krivka AS je mierne stúpajúca. Rast AD spôsobí rast celkového výstupu Y pri miernom raste
cenovej hladiny. Monetaristická škola – podobne ako klasici vychádzajú z toho, že ceny a mzdy sú
pružné, dopyt po práci závisí od skutočnej reálnej mzdy a ponuka práce od očakávanej reálnej mzdy.
Podľa nich krátkodobá krivka AS je horizontálna no dlhodobá krivka AS je vertikálna a na úrovni po -
tenciálneho produktu. Ponukové šoky – výrazné zmeny v polohe a tvare krátkodobej a dlhodobej kriv-
ky AS, spôsobuje to napr. rast N na ľudský kapitál, rast cien na svetových trhoch,...
36. Fázy a prejavy ekonomického cyklu Ekonomický cyklus – nepravidelné striedanie sa vzostup-
ných a zostupných fáz (fluktuácií) reálneho HDP okolo úrovne potencionálneho produktu, ktorý má v
časopriestore rastúcu tendenciu, rastúca tendencia je podmienená efektívnym využitím výrobných
faktorov v kombinácii s technologickým vývojom ekonomiky. Fázy hospodárskeho cyklu: Recesia –
dochádza k nej , keď reálny HDP klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch, celkový po -
kles aktivity, obmedzuje sa výroba, rastie nezamestnanosť, prípadne inflácia, podniky krachujú, majú
nedostatok kapitálu, znižuje sa kúpyschopnosť obyvateľstva a tým aj celkový kúpyschopný dopyt.
Dno – najhlbší pokles výroby, najvyššia nezamestnanosť spojená s infláciou, úroková miera je nízka,
krátkodobý kapitál je lacný, začínajú sa vytvárať predpoklady pre vzostup. Expanzia – rast dopytu po
VF, vytvárajú sa priaznivé podmienky na rozširovanie výroby, zvyšuje sa výroba, zvyšuje sa produk-
tivita práce, znižujú sa jednotkové náklady, podnikateľom rastú zisku a zvyšuje sa efektívnosť výro-
by. Vrchol – výroba dosahuje maximum, dopyt po kapitály je vysoký, zvyšuje sa úroková miera, do -
chádza k rastu cien a postupne začínajú vznikať problémy s odbytom tovarov . Prejavy ekonomického
cyklu: Okunov zákon – vyjadruje vzťah , ktorý charakterizuje závislosť medzi poklesom HDP a ras-
tom nezamestnanosti. Pri raste nezamestnanosti nad prirodzenú mieru o jeden percentuálny bod kles-
ne HDP pod úroveň potenciálneho produktu o viac ako 1%.K dôležitým prejavom ekonomického
cyklu patria teda zmeny makroekonomických veličín, znižovanie ich úrovne alebo ich rast. Patria k
nim zmeny v HDP, zamestnanosti, v cenovej hladine. V recesii sa tieto veličiny vyvíjajú negatívne,
výkon ekonomiky klesá, čo sa adekvátne prejavuje aj v oblasti zamestnanosti a cenovej hladiny. V
expanzii výkon ekonomiky stúpa, vývoj makroekonomických veličín má pozitívny charakter.
37. Ekonomický cyklus vyvolaný zaostávaním agregovaného dopytu a zaostávaním agregovanej
ponuky – grafické vyjadrenie. Ek. cyklus vyvolaný zaostávaním agregovaného dopytu . Pokles ag-
regátneho dopytu vyvolá pokles skutočného HDP po úroveň potenciálneho produktu, čo sa prejaí naj-
mú v znížení úrovne nových investícií, poklese pracovných príležitostí, teda raste nezamestnanosti v
podobe cyklickej, nedobrovoľnej nezametnanosti, v zmene cenovej hladiny v podobe deflácie. Pohyb
hlavných makroekonomických veličín v recesii možno vyjadriť týmto reťazcom AD HDP U P
ag.dopyt klesá, to vyvolá pokles hrubého domáceho produktu rast nezamestnanosti pokles resp. za-
stavenie rastu cenovej hladiny. Vo fáze expanzie nastáva opačný pohyb jednotlivých veličín, vzniká
zrkadlový obrazAD HDP U P ag. dopyt rastie, hrubý domáci produkt rastie, nezamestnanosť sa
znižuje rastie cenová hladina 1.Pôvodnú makroekonomickú rovnováhu predstavuje bod E0, ak po-
klesne AD na AD1 nová makroek.rovnováha vzniká v bode E1, ktorá predstavuje nižšiu úroveň
hrubého domáceho produktu Y1, ktorá vzniká pri nižšej cenovej hladine P1, znížením AD nastala de -
flácia, nová rovnováha E1 predstavuje nižší národohosp. produkt a nižšiu cenovú úroveň 2.Expanzia
bude predstavovať opačný pohyb veličín, vyvolaný posun AD na AD1. Ek.cyklus vyvolaný zaostáva-
ním agregátnej ponuky -Recesia sa prejaví znížením skutočného HDP, znížením úrovne zamestnanos-
ti, rozdiel je však vo vývoji cenovej hladiny – táto sa zvýši. Takáto recesia, pri ktorej nastáva rast
cenovej hladiny sa nazýva slumpflácia. Recesia vzniká na strane AS. Jej náhle zníženie vyvolá zmenu
makroekonomickej rovnováhy na trhu tovarov a služieb posun E do E1Zníženie úrovne ponuky pri
nemeniacom sa dopyte vyvolá rast cenovej hladiny, zníži sa skutočný produkt z Y0 na Y1 a zvýši sa
zamestnanosť
38. Medzinárodný tok kapitálu a tovarov
Pre slovenskú ekonomiku je charakteristický vysoký stupeň otvorenosti. Charakterizujú so základné
parametre ekonomiky a to vývoz, dovoz a podiel vývozu a dovozu na HDP. Keďže sa slovenská
ekonomika na základe údajov od roku 90-03 podielom vývozu 63% a dovozu 73% na HDP zaraďuje
medzi najviac otvorené krajiny sveta, znamená to, že má výrazne rozvinuté zahranično-obchodné
vzťahy. Rozvinuté hospodárstvo predpokladá dokonalú mobilitu výrobných faktorov a východiskom
toho je špecializácia ekonomiky. Čiže každá ekonomika sa špecializuje na výrobu takých výrobkov a
služieb pre ktoré má najlepšie predpoklady. Či už ide od prírodné danosti, ekonomické podmienky
výroby, úroveň odmeňovania zamestnancov či od úrovne aplikácie technického pokroku.
Medzinárodná výmena sa teda uskutočňuje na základe komparatívnych výhod alebo ekonomika naku-
puje tovary a služby ktoré nie je schopná sama vyprodukovať (južné ovocie, lietadlá, liečivá) a predá-
va produkciu, ktorú vyrába zo surovín na ktoré je bohatá. Výsledkom medzinárodnej výmeny je vý-
voz – export a dovoz – import. Otvorené hospodárstvo sa od uzavretého líši tým, že v uzavretom sa
celý výstup odkúpi doma ale v otvorenom hospodárstve sa časť výstupu odpredá do zahraničia. Z to-
ho vyplýva aj nasledujúca rovnica Y=Cd+Id+Gd+X Zložky CIG nám predstavujú domáce výdavky
na domáce tovary a služby a x predstavuje výdavky sektora zahraničie na domáce výdavky a služby.
Nemôžme však zabudnúť na domáce výdavky na zahraničné tovary a služby čo predstavuje dovoz.
Y=C+I+G+X-M, v literatúra sa však saldo exportu označuje NX a tak dostávame tvar
Y=C+I+G+NX. Po úprave môžeme dostať aj takúto rovnicu: NX = Y – (C+I+G). saldo exportu = vý-
stup – domáca spotreba. Z rovnice vyplýva, že ak výstup je vyšší ako domáca spotrebe, rozdiel sa vy-
váža a saldo exportu je kladné. Ale ak výstup je menší ako domáca spotreba, rozdiel sa kryje dovo -
zom. Rozdiel je mínusové saldo. V takom prípade domáca spotrebuje spôsobuje deficit platobnej
bilancie.
39. Obchodná bilancia a netto zahraničné investície. Obchodná bilancia – vyjadruje vzťah medzi
celkovou hodnotou exportu a celkovou hodnotou importu tovarov a služieb za určité obdobie zvyčaj -
ne 1 rok a to bez ohľadu na termíny úhrad. Saldo obchodnej bilancie – rozdiel medzi hodnotou dovo-
zu a vývozu, podľa toho rozlišujeme: - aktívna obchodná bilancia – vývoz je väčší ako dovoz, nazýva
sa aj aktívne saldo obchodnej bilancie - pasívna obchodná bilancia – dovoz je väčší ako vývoz, nazý-
va sa aj pasívne saldo obchodnej bilancie - vyrovnaná obchodná bilancia – vývoz = dovoz, rozdiel je
0. Netto zahraničné investície – takže slovo netto znamená odpočítanie dovozu od vývozu X-M, z to-
ho vyplýva, že je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa v danej ekonomike vyprodukuje a tým, čo sa
nakúpi a spotrebuje. S určitým zjednodušením možno pokladať čistý export(čo je vlastne rozdiel
medzi výdavkami cudzincov na domáce tovary-vývoz a výdavkami domácich sektorov na zahraničné
tovary-dovoz) za časť investícií. A to preto, že ak má národná ekonomika kladný čistý export, tak
vlastne predáva cudzincom viac ako od nich nakupuje. Takýto prebytok môže potom investovať v za-
hraničí a ide o netto zahraničné investície. S-I=NX S-I=netto zahraničné investície NX=saldo ob-
chodnej bilancie
40. Úroková miera v malom otvorenom hospodárstve - domáca úroková miera je na úrovni sveto-
vej, je ovplyvňovaná inou úrokovou mierou - asymetrický šok – keď sa musia ekonomiky prispôsobiť
svetovej úrokovej miere- pozri Mundell-Flemingov model IS-LM
41. Vplyv rozpočtovej politiky v malom otvorenom hospodárstve na saldo OB V malom otvore-
nom hospodárstve je saldo OB určené rozdielom medzi úsporami a investíciami pri svetovej úrokovej
miere. Málo otvorená ekonomika má len veľmi malý vplyv na svetovú úrokovú mieru. Expanzívna
rozpočtová politika spôsobuje pasívne saldo OB čiže deficit platobnej bilancie. Úspory sú nižšie ako
investície vzniká deficit platobnej bilancie. Ak je však expanzívna rozpočtová politika v zahraničí
spôsobuje to aktívnu obchodnú bilanciu, prebytok platobnej bilancie. Ako sme už spomenuli malo ot-
vorená ekonomika má len minimálny vplyv na svetovú úrokovú mieru ale zato veľká krajina spôsobí
ovplyvnenie aj nás čiže zmení svetovú úrokovú mieru a tým pádom sa zmení aj naša úroková miera.

42. Výmenné kurzy, platobná bilancia, fixný a plávajúci výmenný kurz V minulosti boli papiero-
vé peniaze kryté zlatým nákladom, čiže každá peňažná jednotka symbolizovala určitú jednotku zlata.
Tento systém bol však málo prispôsobivý a tak vznikol fixný výmenný kurz. V rokoch 1950-60 väčši-
na ekonomík akceptovala Bretton Woodsky medzinárodný monetárny systém, ktorý platil do roku
1970 /okrem socialistických krajín u nás bol do roku 1990/a vznikli výmenné kurzy ktoré mohli voľ-
ne plávať. Fixný výmenný kurz – znamená že CB fixuje kurz na určitej úrovni, napr. CB vyhlási že
bude vlastnú menu predávať v pomere 30Sk za 1USD, nato musí disponovať rezervou vlastných pe -
ňazí ale aj zahraničnými valutami, cieľom CB je držať výmenný kurz na ohlásenej úrovni, ponuka pe-
ňazí sa musí prispôsobiť potrebnej úrovni –CB kupuje a predáva zahraničnú menu Plávajúci výmenný
kurz – tvorí sa na devízovom trhu ponukou a dopytom po domácej a zahraničných menách a) regulo-
vane plávajúci – centrálna banka určuje regulačné pásma v rámci ktorých sa menový kurz môže po-
hybovať, čiže regulačný priestor vymedzený hodnotami +-1, +-3, +-5 b) voľne plávajúci – stanovuje

sa na základe dopytu a ponuky po menách bez zásahu centrálnej banky, tento kurz vytvára väčší priestor pre
obchodnú politiku ekonomiky a umožňuje sledovať viac cieľov ako ekonomický rast, stabilizovať ceny
a zamestnanosť. Platobná bilancia – zachytáva pohyb tovarov, služieb, VF, pohľadávok a záväzkov za urči-
té časové obdobie – 1 rok, je to dokument, zachytáva všetky transakcie medzi domácou ekonomikou a za -
hraničím, je to rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažným výdavkami štátu, je to stav účtu štátu
vzhľadom na ostatné krajiny sveta. Môže byť aktívna, pasívna, vyrovnaná -saldo platobnej bilancie – roz -
diel medzi peňažnými príjmami a výdavkami – prebytok PB- aktívne saldo /deficit PB-pasívne saldo .
Platobná bilancia SR sa vcelku stotožňuje s platobnou bilanciou MMF, skladá sa z troch účtov:1. bežný
účet- B export-import výrobkov, B služieb,B výnosov z VF, bežné transferové platby /OB a B
služieb=bilancia výkonov/2. kapitálový účet- zachytáva kapitálové transfery ako prevody akcií, odpustenie
pohľadávok,...3. finančný účet – vývoj pohľadávok a záväzkov dom.podn. voči zahraničiu:priame zahr.
inv.,portfól.inv,ostatné dlh. a kr. inves.4. krátkodobé aktíva a pasíva 5. kapitálový a finančný účet spolu 6.
ostatné nezačlenené položky /chyby a omyly/ 7. celková bilancia 8. rezervné aktíva spolu /aktívne saldo
zvýši a pasívne zníži devízové rezervy/
43. Parita kúpnej sily Nominálny výmenný kurz – vyjadruje relatívnu cenu mien dvoch ekonomík. Reálny
výmenný kurz – vyjadruje cenu tovarov dvoch ekonomík, udáva mieru, za ktorú sa predávajú tovary jednej
ekonomiky za tovar druhej ekonomiky. Kým nominálny kurz priamo vyjadruje hodnotu jednej meny druhou
menou, reálny výmenný kurz vyjadruje hodnotu meny prepočtom cien tých istých tovarov v daných
ekonomikách, čiže vypočítame ho pomocou nominálneho kurzu a pomeru úrovne cien tých istých tovarov a
služieb dvoch ekonomík. Parita kúpnej sily – je hodnota tovarov v reálnom kurze, prepočet mien sa opiera o
cenové podmienky medzinárodného obchodu. Absolútna verzia teórii parity kúpnej sily – porovnanie
spotrebných košov. Relatívna verzia teórie parity kúpnej sily – porovnanie tempa rastu cenových hladín.
Hodnota parity kúpnej sily je najdokonalejšia miera porovnávania úrovne ekonomík. Najdôležitejšie vplyvy
pôsobiace na úroveň parity kúpnej sily: - skladba HDP z odvetví s najvyš. podielom prid. hodnoty, v cel-
kovom objeme tovarovej produkcie - zavádzanie scientifikovaných výrobkov, ktoré sa opierajú hlavne o
domácu vysokokvalif.prácu o domáce invencie a inovácie - podpora vývozu -regulácie dovozov - znižova-
nie podielu výrob s nízkym podielom prid. hodnoty na celkovej objeme tovarovej výroby
44. Vplyv rozpočtovej politiky a výmenného kurzu na saldo OB- a) rozpočtová politika otvoreného hos-
podárstva a reálny výmenný kurz- b) rozpočtová politika iných vlád- redukcia svetových úspor zvyšuje
svetovú úrokovú mieru, rast svetovej úrokovej miery r* redukuje domáce investície, čo zvyšuje S-I, teda aj
NX
45. Obchodná politika a jej vplyv na saldo OB - ochranárska obchodná politika – ochrana domáceho trhu,
snaha znížiť dovoz a zvýšiť vývoz - ochranárska (protekcionistická) hosp. politika – ovplyvňujem množstvo
tovarov vyvážaných alebo dovážaných - nevplýva na saldo OB, pre zhodnotenie reálneho kurzu - neovplyv-
ňuje S a I - redukuje import, ale aj export - nulový efekt
46. Základná charakteristika modelu IS-LM, podmienky fungovania modelu Model IS-LM predpo-
kladá existenciu dvoch rozhodujúcich čiastkových trhov a to – trhu tovarov a trhu peňazí. Podľa Keynesa
rovnováha na trhu tovarov je zabezpečená za podmienky rovnosti úspor a investícií S=I. Rovnováha na pe -
ňažnom trhu nastáva vtedy, ak ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. S+M=I+L, S-úspory M-ponu-
ka peňazí L-dopyt po peniazoch, (S-I)+(M-L)=0. V modeli IS-LM ide o neoklasický výklad Keynesovej
ekonomickej teórie. Model sformuloval Hicks so zámerom objasniť základné makroekonomické postuláty
rovnováhy Keynesa. Vytvárajú ho dve základné krivky:- krivka IS reprezentuje rovnováhu na trhu tovarov
(investície, úspory) - krivka LM reprezentuje rovnováhu na peňažnom trhu (likvidita, peniaze). Vzájomným
pôsobením oboch kriviek Hicks naznačil proces vytvárania všeobecnej makroekonomickej rovnováhy v
uzavretom modely hospodárstva – trojsektorový model. Model IS-LM analyzuje vzťah medzi domácou úro-
kovou mierou a príjmom (HDP) v uzavretom hospodárstve. Východiská modelu IS-LM- 1. uzavreté hos-
podárstvo 2. cenová hladina je fixná 3. ponuka peňazí je určovaná CB 4. zásoba kapitálu je dostatočná takže
je možné zvýšiť výrobu
47. Rovnováha na trhu tovarov a IS krivka. Krivka IS – vyjadruje vzájomnú reláciu úrokovej miery a
národného príjmu (HDP) na trhu tovarov - je množina bodov takých kombinácií úrokovej miery a HDP ke -
dy je rovnováha na trhu tovarov, každý jeden bod na tej krivke predstavuje rovnováhu na trhu tovarov.
Krivku IS si odvodíme pomocou keynesiánskeho kríža a investičnej funkcie. V keynesiánkskom kríži sa na-
chádzajú dve základné krivky a tými sú krivka plánovaných výdavkov AE a priamka produktu a príjmu,
ktorá je priamkou so 45°uhlom. Tieto dve priamky sa pretínajú v jednom bode a kríž ktorý vytvárajú sa
nazýva keynesiánksy kríž. Priamka výdavkov a príjmu opisuje stav, kedy sa získaný príjem celý vynaloží na
spotrebu. Matematická interpretácia: AE= plánové výdavky sektorov na tovary AE=Y plánované výdavky
sa rovnajú skutočným výdavkom. Môžeme to zapísať AE = C + I + G
pričom vieme že: C sú výdavky sektora domácností a sú funkciou disponibilného príjmu C=f(DI) C=C(Y-
T) C=C0+C1(Y-T). I – výdavky sektora podnikov na investície, a investičná funkcia je klesajúcou funkciou
úrokovej miery I=f(r), G – výdavky vlády na tovary a príjmy vlády z daní sú dané RP, sú fixované
G,T=G,T. Keď dosadíme do rovnice dostaneme: AE = C (Y-T) + I(r) + G. Investičná funkcia – vieme že
rast úrokovej miery znižuje dopyt po investíciách, čo sa v KK prejaví tak že poklesnú investície, a keďže
T,G sú fixované poklesne aj funkcia celkových výdavkov. Krivka IS – je klesajúcu, čo znamená, že pri po -
klese úrokovej miery rastie dopyt po invest. výdavkoch, rastie agregátny dopy a aj úroveň n.príjmu r I AD
Y a naopak r I AD Y
48. Multiplikátor vládnych výdavkov a keynesiánsky kríž. Každá vláda sa prostredníctvom rozpočtovej
politiky snaží ovplyvniť ekonomický vývoj podľa svojich predstáv. Využíva k tomu nástroje rozpočtovej
politiky a to najmä zmeny v objeme a štruktúre vládnych výdavkov alebo zmeny v oblasti daní. V tomto
prípade budeme rozprávať o expanzívnej rozpočtovej politike, ktorá spôsobuje rast vládnych výdavkov a
pokles daní. Keďže sa jedná o multiplikátor vládnych výdavkov budeme sa zaoberať ich rastom. Z keynesi-
nánskeho kríža vyplýva, že výdavky sektora vlády na nákup tovarov sú súčasťou plánovaných výdavkov.
Zvýšením vládnych nákupov o pr.G sa mení aj funkcia plánovaných výdavkov a o pr. G a úroveň príjmu o
pr. Y. Rovnováha na trhu tovarov sa posúva z bodu E do bodu E1. Podiel prírastu príjmu a prírastku vlád-
nych výdavkov označujeme ako multiplikátor vládnych výdavkov: mv=1/1-MPC, čiže multiplikátor vyjadru-
je reakciu príjmu na zvýšenie výdavkov vlády o jednu peňažnú jednotku, t.z. že ak sa zvýšia výdavky vlády
tak sa Y zvýši o hodnotu multiplikátora / krivka IS sa posunie vpravo a to práve o uvedenú čiastku/Prírastok
HDP vypočítame ako: Ak sa zvýšia vládne výdavky HDP sa zvýši až v nasledujúcom roku
49. Daňový multiplikátor a keynesiánsky kríž. Každá vláda sa prostredníctvom rozpočtovej politiky snaží
ovplyvniť ekonomický vývoj podľa svojich predstáv. Využíva k tomu nástroje rozpočtovej politiky a to
najmä zmeny v objeme a štruktúre vládnych výdavkov alebo zmeny v oblasti daní. V tomto prípade bu-
deme rozprávať o expanzívnej rozpočtovej politike, ktorá spôsobuje rast vládnych výdavkov a pokles daní.
Keďže sa jedná daňový multiplikátor budeme sa zaoberať ich poklesom daní.Z keynesiánskeho kríža vyplý-
va, že dane sú súčasťou disponibilného príjmu. Ich pokles teda vyvolá zmenu v disponibilnom príjme, ktorý
je funkciou spotreby domácností a tento účinok bude okamžitý narozdiel od rastu vládnych výdavkov
ktorých účinok sa prejaví až v nasledujúcom roku. Čiže bod rovnováhy sa posúva z bodu E do bodu E1,
pretože vieme že pokles daní zvyšuje úroveň národného príjmu. Podiel prírastku národného príjmu a po -
klesu daní označujeme pojmom. Daňový multiplikátor -vyjadruje veľkosť zmeny národného príjmu, ako vý-
sledok poklesu daní o jednu peňažnú jednotku. md=MPC/1-MPC
50. Trh peňazí a krivka LM Krivka LM – vyjadruje vzájomnú relácia úrokovej miery a národného príjmu
na peňažnom trhu - je to množina bodov takých kombinácií úrokovej miery a národného príjmu kedy je rov -
nováha na peňažnom trhu, každý jeden bod tejto krivky predstavuje rovnováhu na peňažnom trhu. Krivku
dopytu je možné odvodiť na základe funkcie dopytu po
peniazoch a funkcie ponuky peňazí. Dopyt po peniazoch je funkciou dvoch premenných r,Y, vieme že dopyt
po peniazoch je v negatívnom vzťahu k úrokovej miere a v pozitívnom vzťahuk národnému príjmu, z čoho
vyplýva, že zvýšenie národného príjmu posúva krivku dopytu po reálnej peňažnej protihodnote vpravo, čo
vyvolá rast úrokovej miery, aby trh peňazí zostal v rovnováhe. Skon krivky LM determinuje prispôsobenie
sa dopytu po peniazoch na zmenu úrovne príjmu a zmenu úrokovej miery. Rovnováha na peňažnom trhu je
obnovovaná pri súbežnom pohybe príjmu a úrokovej miery. Rast príjmu vedie k rastu transakčného dopytu
po peniazoch. Pri zachovaní množstva peňazív obehu musí teda poklesnúť dopytu po peniazoch spojený so
špekulačným motívov, a to tak, že rastie úroková miera.
51. Krátkodobá rovnováha v modeli IS-LM. Všeobecnú krátkodobú rovnováhu modelu IS-LM môžeme
označiť tiež termínom krátkodobá makroekonomická rovnováha v uzavretom hospodárstve. Krátkodobá
rovnováha modelu nastáva v priesečníku kriviek IS-LM. V tomto bode sa skutočné výdavky rovnajú
plánovaným a dopyt po peniazoch sa rovná ponuke. Model IS-LM zapisuje systémom dvoch rovníc. Na
prvej rovnici hľadáme rovnováhu na trhu tovarov a v druhej rovnováhu na peňažnom trhu. Nesmieme však
zabudnúť na bázu predpokladov, ktoré vytvárajú štyri exogénne premenné a to : T,G- parametre rozpočtovej
politiky, M-parameter monetárnej politiky, P- východisko modelu, fixovaná cenová hladina V bode e podni-
ky produkujú tovary v takom množstve, pri ktorom nedochádza k hromadeniu alebo vyčerpaniu zásob a
ekonomické subjekty majú také aktíva v portfóliu aké si želajú mať. Nevýhodou modelu IS-LM je jeho
statický charakter, ale aj napriek tomu má pre makroekonomické účely k problémom hospodárstva svoj vý -
znam.
52. Model IS-LM ako teória agregovaného dopytu. Agregátny dopyt – prestavuje objem celkových pred-
pokladaných peňažných výdavkov jednotlivých subjektov ekonomiky. Ide o peňažné výdavky sektora
domácností na osobnú súkromnú spotrebu, investície firiem, výdavkov vlády na nákup tovarov a výdavky
sektora zahraničie na domáce tovary pri odpočítaní dovozov do ekonomiky, pri danej úrovni cenovej hladi-
ny. Krivka agregátneho dopytu vyjadruje vzájomný vzťah medzi úrovňou cenovej hladiny a objemom príj-
mu, má klesajúci tvar. Pri raste cenovej hladiny agregátny dopyt klesá, čo pre model IS-LM znamená, že
zvyšovanie cenovej úrovne znižuje úroveň národného príjmu.Agregovaný dopyt a expanzívna rozpočtová
politika – expanzívna rozpočtová politika podporuje stimuláciu domáceho dopytu, rastie národný príjem, ale
aj úroková miera, aby sa vytvoril nový rovnovážny bod. Krivka AD, ktorá je výsledkom vzťahu medzi
cenovou hladinou a produktom sa mení. Expanzívna rozpočtová politika v modeli IS-LM zvyšuje úroveň
národného príjmu, krivka AD sa teda posúva vpravo. Agregovaný dopyt a expanzívna monetárna politika –
formu monetárnej politika určuje v štáte centrálna banka prostredníctvom priamych a nepriamych nástrojov.
V prípade expanzívnej formy uplatňovania monetárnej politiky v ekonomike rastie ponuka peňazí, úroková
miera na peňažnom trhu klesá, čo v dôsledku posúva krivku LM doprava, príjem rastie. Čiže expanzívna
monetárna politika v modeli IS-LM zvyšuje úroveň národného príjmu a krivka AD sa posúva smerom von
vpravo.
53. Fluktuácie modelu IS-LM (zmena rozpočtovej a monetárnej politiky) Rozpočtová politika – pred-
stavuje proces stanovenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, je nástrojom stabilizácie ekonomiky
Monetárna politika – zaujímajú ju peniaze ako množstvo a ich cena na domácom trhu vo vnútri ekonomiky,
kľúčovým problémom je regulácia množstva peňazí, úrokovej miery a podmienok poskytovania úverov, jej
účinnosť sa realizuje zmenami v ponuke peňazí Expanzívna monetárna politika – uskutočňuje ju CB a pred-
stavuje zvyšovanie množstva peňazí v obehu, rast inv.dopytu Reštriktívna monetárna politika – uskutočňuje
ju CB a predstavuje zníženie množstva peňazí v obehu Expanzívna rozpočtová politika – prejavuje sa zvý-
šením vládnych výdavkov a znížením daníReštriktívna rozpočtová politika – prejavuje sa znížením vlád-
nych výdavkov a zvýšením daní
54. Modifikácia modelu IS-LM na podmienky otvoreného hospodárstva Analýzovu modelu IS-LM
(Hicksov model) sa nezávisle na sebe zaoberali ekonómovia. Mundell a Felming približne v rovnakom
časovom období, preto model nesie meno oboch ekonómov. Kým Keynes pracoval len s fixným výmenným
kurzom Mundell a Flemming vypracovali svoj model s použitím a ohľadom na plávajúci výmenný kurz,
tým pádom si ekonomika vyžaduje rovnováhu na trhu tovarov, na trhu peňazí a rovnováhu platobnej bilan -
cie. Základná rovnice Mundell-Flemingovho modelu znie:
55. Rozpočtová a monetárna expanzia pri plávajúcom výmennom kurzea) expanzívna rozpočtová
politika ERP- zvýšenie vládnych výdavkov - rastie výmenný kurz a príjem sa nemení- zhodnotenie vý-
m.kurzu znižuje NX, čo vyvažuje expanzia dom.dopytu po tovaroch Y=C+I+G-NX +NX zvyš.Y -NX ne-
mení Y - zníženie národných úspor, pokles netto zahraničných investícií b) expanzívna monetárna politika
EMP - zvýšenie ponuky peňazí - monetárna politika vplýva na príjem zmenou výmenného kurzu, výmenný
kurz nám klesá dochádza k jeho znehodnoteniu a tým pádom rastie Y, rastie export

56. Rozpočtová a monetárna expanzia pri fixnom výmennom kurze a) expanzívna rozpočtová politika
ERP - ERP vyvoláva EMP - výmenný kurz sa nemení ostáva na rovnakej úrovni, Y rastie b) expanzívna
monetárna politika EMP -monetárna politika v režime fixného výmenného kurzu je sama osebe neúčinná -
dochádza k devalvácii a revalvácii meny súčasne- devalvácia – posúva krivku LM* smerom von, čo je
vlastne zvýšenie ponuky peňazí pri pláv.vým.kurze, devalvácia spôsobí expanziu NX a rast Y - revalvácia je
presne opačne
57. Vládny dlh, úspory a vzťah k exportu a importu Vládny dlh – súhrn dlžníckych záväzkov
štátu(vlády) voči organizáciám, inštitúciám, firmám a obyvateľom v domácej ekonomike a vo vzťahu ku za -
hraničiu - predstavuje objem peňažných prostriedkov v rôznych menách splatný domácim alebo a zahranič -
ným ek. subjektom vo forme istiny alebo úroku .Členenie: a) podľa formy záväzku – vnútorný, zahraničný
b) podľa splatnosti – krátkodobý-slúži na preklenutie čas. nerovnováhy medzi príjmami a výdavkami ŠR v
priebehu roka - dlhodobý- vyplýva z deficitov ŠR c) metodické hľadisko – hrubý dlh – predstavuje celkový
objem záväzkov štátu - čistý dlh – predstavuje objem záväzkov očistený od pohľadávok. Štátny dlh sa kryje:

emisiou a predajom štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, pôžičkami od domácich a za-
hraničných subjektov, emisiou peňazí, čo je však najhorší spôsob krytia deficitu v štátnom rozpočte.
Existencia štátneho dlhu v neprimeranej miere negatívne ovplyvňuje peňažný trh (zv.úr.miery a pokles
invest.aktivity) daňové zaťaženie budúcich generácií a makroekonomickú rovnováhu. Úspory – tvoria
potenciálny zdroj kapitálu. Výšku úspor ovplyvňuje výška príjmov, rozhodnutie domácnosti obetovať
časť z bežnej spotreby a výška úrokovej miery. Rozlišujeme úspory domácností – rozdiel medzi dis -
ponibilným príjmom a súkromnou spotrebou , úspory vlády – ak príjmy rozpočtu prevyšujú výdavky
vlády. Súčet úspor domácností a vlády predstavujú národné úspory, sú zdrojom pre krytie investičného
dopytu, dopyt po investíciách samozrejme závisí od reálnej úrokovej miery na peňažnom trhu. Úspory
sú tou časťou príjmu ktorá sa v skúmanom období nespotrebovala, sú predpokladom pre proces inves-
tovania. Silná závislosť existuje medzi úsporami a infláciou. Keďže inflácia znamená znehodnotene
peňazí, pri rastie cien klesá hodnota úspor. Inflácia tak spôsobuje i pokles hodnoty majetku. Úspory
rovnako ako spotreba sú funkciou disponibilného príjmu. Ak disponibilný príjem rastie, zvyšuje sa
podiel úspor na disponibilnom príjme. Úspory sú rastúcou funkciou disponibilného príjmu. S určitou
dávkou abstrakcie možno predpokladať, že bohatstvo a príjem si udržujú konštantnú úroveň, preto čím
domácnosti majú likvidnejší majetok, tým väčšie budú ich výdavky na spotrebu. Podľa tohto predpo -
kladu platí, že čím vyššia je likvidita pri konštantnej úrovni bohatstva a príjmu, tým nižšia je úroveň
sporenia a nižší sklon k úsporám. Medzi likviditou bohatstva a úsporami je nepriami korelačný vzťah.
Podľa Keynesa sú úspory luxusným tovarom. Vo svojich názoroch dospel ku konštatovaniu, že bohat-
šie domácnosti usporia zo svojho príjmu väčší podiel ako chudobné domácnosti. Krivka úspor s ras -
tom príjmov má rastúci tvar.
58. Pôsobenie rozpočtovej a monetárnej politiky na ekonomické prostredie (vplyv na cenovú
hladinu a úrokovú mieru)
- pozri, čo je rozpočtová a monetárna politiky, vplyvy vydedukovať z posunov kriviek v grafoch (čosi
bolo v praktikách, kapitola 10)
59. Hodnoty základných makroekonomických parametrov v slovenskej ekonomike
60. Rovnováha medzi únikmi a injekciami v zavretom a otvorenom modeli hospodárstva. HDP
sa v otvorenej ekonomike líši od HDP v uzavretom hospodárstve. V otvorenej ekonomike sú dodatoč-
né výdavky na vývoz, ktoré vynakladajú cudzie ekonomiky za výrobky a služby domácej ekonomiky.
Súčasne sú dodatočné výdavky a dovoz, čiže výdavky domácich subjektov na zahraničné výrobky a
služby, ktoré zvyšujú dôchodok v zahraničí. Preto identita sa v otvorenej ekonomike vyjadruje na -
sledovne Y=C+I+G+X-M
Disponibilný dôchodok domácností sa potom rovná Yd=Y+TR-TA Yd-disp.dôchodok, TR-trans.plat-
by, TA-autonómne výdavky. Keďže sa disponibilný dôchodok delí na spotrebu a úspory a rozdiel
medzi celkovými daňami a transferovými platbami sa nazýva čisté dane, potom platí T=TA-TR, na zá -
klade toho možno sformulovať rovnicu C+S+T=C+I+G+X-M. Z toho možno odvodiť ďalšiu rovnicu,
ktorá vyjadruje rovnosť medzi injekciami a únikmi vo štvorsektorovom modeli. S+T+M=I+G+X.
Rovnováha v tvorbe produktu je vtedy ak úniky t.j. úspory(S) a čisté dane (T) a dovoz(M) sa rovnajú
nespotrebovaným výdavkom na investície, vládne výdavky a vývoz (injekcie) K nespotrebovaným vý-
davkom patria všetky výdavky, ktoré zvyšujú rovnovážnu úroveň produktu. Naproti tomu úniku znižu-
jú rovnovážnu úroveň produktu. Potom rovnováha medzi únikmi a investíciami sa dá vyjadriť aj tak,
že čistý export sa rovná rozdielom medzi ostatnými zložkami únikov a injekcií X-M=I+T-G, T-G-
predstavuje rozpočtový deficit alebo prebytok. Táto rovnica je mimoriadne dôležitá identita, lebo
umožňuje identifikovať deficit bežného účtu, ktorý spôsobuje pokles úspor súkromného sektora (čo je
stav kedy súkromné investície sú väčšie ako súkromné úspory) alebo rozpočtovým deficitom, čiže ak
celkové rozpočtové výdavky sú väčšie ako daňové príjmy alebo oba vplyvy. Na základe toho možno
identitu napísať takto S=I+(G-T)+(X-M)

2