8. HDP, metódy výpočtu

HDP je súhrn výrobkov a služieb vyrobených v ekonomike v priebehu 1 roka, po odpočítaní medzispotreby
a upravené o saldo zahraničného obchodu.
Používa sa k meraniu výkonnosti ekonomiky.
Rast HDP sa chápe ako rast blahobytu obyvateľstva daného štátu. Pri hodnotení blahobytu spoločnosti sa musí brať do
úvahy nielen jeho ekonomické zabezpečenie ale aj :

-

kvalita života,

-

možnosť prístupu k vzdelaniu a kvalite vzdelania,

-

možnosti sebarealizácie,

-

zladenie života ľudí s prírodou.

Metodicky pri výpočte HDP sa vychádza z ukazovateľa hrubá produkcia. Tú tvoria výrobky a služby, ktoré
v priebehu daného obdobia vyrobili alebo poskytli rezidentské jednotky. Hrubá produkcia pozostáva z : produkcie
trhových výrobkov, prod. trh. služieb, prod. netrh. služieb, spotrebnej dane a zisku z vlastných zásob.
Na výpočet HDP sa používajú 3 metódy:
1) produkčná metóda- hrubá produkcia + medzispotreba = pridaná hodnota(mzdy,soc.N,zisky,dane,odpisy), PH +
DPH + spotrebné dane + dane na dovoz + prírastok zásob = HDP
2) spotrebná metóda- podľa ktorej HDP je súčet konečnej spotreby domácností, konečnej spotreby neziskových
inštitúcií, konečnej spotreby verejnej správy, tvorby hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu zásob, salda vývozu
a dovozu výrobkov a služieb.
3) príjmová metóda- podľa ktorej sa HDP vypočíta ako súčet nasledujúcich dôchodkov v ekonomike:
hrubé mzdy, nájomné a renta, úrok, odpisy, hrubý zisk veľkých organizácií, hrubý zisk malých organizácií,
nepriame dane.
4) metóda toku peňazí – HDP sa vypočíta ako súčet spotreby domácností, tvorby hrubého fixného kapitálu, vládnych
nákupov a salda vývozu a dovozu.

Y = C+ I + G + NX

10. Výkonnosť ekonomiky a

ekonomický rast

HDP je súhrn výrobkov a služieb vyrobených v ekonomike v priebehu 1 roka, po odpočítaní medzispotreby a upravené
o saldo zahraničného obchodu.
Ekonomický rast predstavuje najdôležitejší parameter rozvoja úrovne ekonomiky. Ekonomický rast predstavuje také
zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastku základných makroekonomických veličín v čase. O ekonomickom
raste možno hovoriť vtedy, ak celkový objem reálneho HDP (Y) v danom období ja väčší ako v predchádzajúcom
období, t.j. >
Ekonomický rast možno vyjadriť tromi spôsobmi:
1) ako prírastok reálneho HDP medzi dvoma obdobiami
2) ako koeficient ekonomického rastu (podiel reálneho HDP v čase t a

hodnoty reálneho HDP v

čase t-1

3) ako tempo ekonomického rastu (percentuálny podiel absolútneho prírastku HDP v

predchádzajúcom období)

13. Dopyt po faktoroch výroby, produkčná funkcia, upravená produkčná funkcia

Produkčná funkcia – údáva max.objem produkcie, kt, je ekonomika možná vypracovať pri optimálnej kombinácií
výr.zdrojov do výr.procesu, pri existujúcej technologickej vybavenosti a s daným počtom zam.
Y = F (K, L), Y – HDP, K – objem produkcie, L – množstvo práce, -> produkcia je funkciou kapitálu a množstva
práce.

14. Národný príjem, tvorba, rozdelenie a

užitie

Veľkosť príjmu je určujúcim faktorom ekonomickej sily ekonomického subjektu. V ekonomike ako celku sa celkový
príjem musí rovnať celkovým výdavkom. Pomocou ukazovateľa HDP dokážeme merať príjem sektorov ekonomiky
a celkové výdavky na tovary v ekonomike.
Tok peňazí tvorí kolobeh medzi domácnosťami a firmami. HDP teda vypočítame ako súčet celkových výdavkov
domácností alebo spočítaním celkových príjmov – mzdy, renty, zisku a....
Rozdelenie národného príjmu medzi faktory –je určené cenami faktorov. Cenou faktorov rozumieme to, čo sa platí
faktorom výroby – mzdy pracovníkov za vykonanú prácu, rentu za prenájom pôdy a úrok z vlastníctva kapitálu.
Hraničný produkt práce MPL = F.(K,L +1) – F (K,L)
Hraničný produkt kapitálu MPK = F (K+1, L) – F (K,L)K- kapitál, L- práca
Ceny sa určia pomocou krivky ponuky a

dopytu

:

Cena Ponuka výrobných faktorov
(P)

rovnovážna
cena faktora Dopyt po výrobných faktoroch

Množstvo (Q)
Z obrázku vyplýva, že cenu každého faktora výroby určuje ponuka a dopyt po príslušnom faktore.
Krivka dopytu je klesajúca a pretne v niektorom mieste krivku ponuky. V priesečníku je rovnovážna cena faktora.
Tvorba národného príjmu – objem HDP určuje veľkosť vstupov do ekonomiky a účinnosť premeny vstupov
výrobného procesu na výstupy, výrobky a služby alokované prostredníctvom trhu, teda tovarov.

16. Vplyv rozpočtovej politiky na zmenu úspor v

uzavretom modeli ekonomiky

Rozpočtová politika – súbor nástrojov, ktorými vláda ovplyvňuje chod ekonomiky prostredníctvom príjmov
a výdavkov ŠR
a) expanzívna rozp. politika – rastú výdavky štátu, klesajú dane, rastie domácnostiam dopyt, čiže rastie HDP, klesá
verejný dlh, zvyšuje sa úroková miera, saldo OB smeruje k deficitu v dôsledku spotreby zahraničných tovarov
a dlhodobý deficit zvyšuje tlak na rast cenovej hladiny
Vplyv expanzívnej rozpočtovej politiky, znamená rast vládnych výdavkov, zníženie daní. Neovplyvňuje to len
agregátny dopyt, ale aj agregátnu ponuku.

R S1 S0
Úroková miera rastie, dopyt po investíciách klesá
r1

r0 I(r)

S, I

S,I 1 S,I 0
b) reštriktívna rozp.politika – zníženie AD a tým zamedzuje prehriatiu ekonomiky
Prehriatie ekonomiky – krajina vyrába viac, než akú má kapacitu

22.Postavenie a úloha centrálnej banky

Centrálna banka má viacero osobitných funkcií, ktoré ju odlišujú od ostatných bánk a zároveň má nadradené

postavenie. Spravidla je vo vlastníctve štátu. Má hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny

Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať stabilitu meny a určovať menovú politiku.
Úlohy centrálnej banky:
-určuje menovú politiku
-vydáva bankovky a mince
-riadi peňažný obeh
-koordinuje platobný styk
-vykonáva dozor nad bankovými činnosťami
-vykonáva funkciu pokladnice štátneho rozpočtu
-zabezpečuje emisiu a umiestnenie štátnych cenných papierov
-riadi medzinárodný platobný styk
-je zodpovedná za kvalitu a vývoj meny
-hlavným cieľom NBS je udržanie cenovej stability

CB na ovplyvňovanie množstva

peňazí využíva najmä tieto nástroje:

A, stanovenie povinných minimálnych rezerv- predstavuje povinnosť bánk uložiť časťsvojich vkladov na účet v CB za
pevne stanovený úrok. Ich zvýšením okamžite odčerpá z trhu časť peňažných zdrojov
B, operácie na voľnom trhu- predaj a nákup štátnych CP centrálnou bankou. Predajom zťahuje peniaze z obehu
a nákupom dostávajú do obehu dodatočné peniaze
C, vytváranie krátkodobých kurzových sadzieb- reprosadzba je úroková miera, za ktorú požičiava CB peňažné
prostriedky komerčným bankám.
CB reaguje na pokles AD znížením úrokových sadzieb a na rast cenovej hladiny zase naopak, infláciu tlmí zvyšovaním
základných úrokových sadzieb.
Menová politika NBS- je to forma hospodárskej politiky štátu, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu
a na kontrolu úrokovej miery - NBS môže uskutočňovať: expanzívnu men. politiku – množstvo peňazí v obehu sa
zvyšuje. reštriktívnu men. politiku – množstvo peňazí v obehu sa zmenšuje.
Nástroje menovej politiky :
1.Priame – administrat. nariadenia, sú stanovené priamo
2. Nepriame - povinné min. rezervy – predstavujú vklady obch. bánk v centrálnej banke- operácie na voľnom trhu –
nákup a predaj št. CP centrálnou bankou, reguluje množstvo peňazí v obehu- reposadzba – úroková miera, za ktorú
centrálna banka poskytuje úvery KB - intervencie na devízových účtoch – nástroje, kt. môže NBS ovplyvňovať
dev.kurz, nákup a predaj dom. meny - reeskont zmeniek – predstavuje znovu eskontovanie tých zmeniek, kt. už boli
eskontované NBS - lombard CP – CP sa v deň ich splatnosti preplácajú KB a tým sa ovplyvňuje ponuka peňazí

23.Inflácia – pojatie a

meranie inflácie

Inflácia je peňažný jav. Definuje sa ako neustále zvyšovanie cien tovarov a služieb ohodnotených v peňažných
jednotkách. Znamená tiež zníženie kúpnej sily peňazí.
Celkovú úroveň cien tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú, označujeme pojmom
cenová hladina. Inflácia sa prejavuje dlhodobým rastom celkovej cenovej hladiny.
Pri poklese celkovej cenovej hladiny hovoríme o deflácii.
Na meranie miery inflácie sa používajú cenové indexy.
Cenový index je vážený priemer individuálnych cien reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných
obdobiach.
Medzi najpoužívanejšie cenové indexy patria:

-

index spotrebiteľských cien (CPI) – zahŕňa okruh tovarov a služieb z hľadiska výdavkov domácností

-

index cien výrobkov (PPI) – meria sa ním hladina cien na úrovni veľkoobchodu

-

deflátor HDP – súhrnný cenový index, ktorý porovnáva nominálna a reálny produkt

Inflácia sa vyjadruje indexom spotrebiteľských cien (CPI), ktorý sa používa na vyjadrovanie vplyvu zmien cenovej
hladiny na domácnosti a ich životné náklady.

24.

Príčiny a

formy inflácie (základné členenie)

Úlohou každej centrálnej banky je brzdiť mieru inflácie. Inflácia má výrazné účinky na prerozdeľovanie príjmov medzi
jednotlivými skupinami obyvateľstva.
Príčiny inflácie spočívajú v zmenách v peňažnej sfére:

-

na infláciu doplácajú veritelia v prospech dlžníkov, pretože úvery a pôžičky sa splácajú menej
hodnotnými peniazmi.

-

k ďalšiemu prerozdeľovaniu dôchodkov dochádza medzi podnikateľmi a zamestnancami. Mzdy
obyčajne rastú s určitým časovým oneskorením oproti rastu cenovej hladiny a rozdiel spôsobuje
zamestnancom stratu zapríčinené infláciou.

-

inflácia ďalej vplýva na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva

-

inflácia znižuje efektívnosť ekonomiky, pretože deformuje cenové predpoklady

Formy inflácie:
Členenie z

kvantitatívneho hľadiska, resp. rýchlosti, akou cenová hladina rastie:

- miernu (predstavuje jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny, nemá príliš veľké negatívne dôsledky pre

ekonomiku)

- postupnú (dvojciferné číslo, peniaze prestávajú plniť funkciu uchovávateľa hodnoty)
- hyperinfláciu ( 3 a viac ciferné číslo, peniaze neplnia svoje funkcie a ekonomické subjekty sa usilujú peniaze

nahradiť T

Z

hľadiska príčin, ktoré infláciu vyvolávajú, môže ísť o infláciu:

-

dopytovú

-

nákladovú

Z

hľadiska očakávania zo strany ekonomických subjektov sa člení na:

-

anticipovanú

-

neanticipovanú

Z

hľadiska zjavnosti:

Z

hľadiska modelu IS-LM:

- zjavná - peňažná

- skrytá - cenová

- importovaná

25.

Dopytová a

nákladová inflácia, stagflácia – grafické vyjadrenie

Príčinou narušenia rovnováhy na peňažnom trhu je vznik dopytovej alebo nákladovej inflácie.
Dopytová inflácia –agregátny dopyt rastie rýchlejšíe než potenciál hospodárstva - rastú ceny, aby sa zosúladil agreg.
dopyt s agreg. ponukou. Ak v ek. rastie agreg. dopyt a prekračuje rámec úrovne potenciálneho produktu, vzniká ek.
nerovnováha. Dochádza k vzniku inflačnej medzery, kt. je možno vyjadriť ako vzdialenosť medzi skutočným a
potencionálnym produktom. Výsledkom je rast cenovej hladiny. Rovnováha sa nastoluje tak, ako keby dopyt ťahal za
sebou ceny agreg. ponuky. Zvýšenie AD dopytu posúva krivku AD0 vpravo do AD1. Bod rovnováhy sa v dôsledku
posunu AD0 premiestnil z bodu E0 do E1. Mení sa však cenová hladina, rastie z P0 do P1 a reálny HDP z Y0 do Y1,
ktorý je nad úrovňou potencionálneho produktu ekonomiky.

Nákladová inflácia - V dôsledku rastu výrob. nákladov sa krivka AS posúva doľava, čo spôsobuje pokles skutočného
produktu a rast celkovej cenovej hladiny. Inflácia vyvolaná ponukovým šokom, ktorého výsledkom sú rastúce náklady
v čase vysokej miery nezamestnanosti a nízkeho využívania vzácnych zdrojov sa nazýva nákladová inflácia.

Stagflácia – nastáva vtedy, ak rastie úroveň cenovej hladiny a produkt klesá alebo sa nezvyšuje, t. j. stagnuje. Miera
nezamestnanosti zvyčajne rastie, zvyčajne sa nedarí obnoviť výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Inflácia ťahaná
dopytom posúva bod rovnováhy E0 do E1,AD sa posúva smerom doprava. Bod E1 je nad úrovňou potenciálneho
produktu, vytvára sa tak inflačná medzera. To vyvolá inflačný rast miezd AS do AS1 a rovnováha sa obnoví v bode E2.
Nová rovnováha vzniká teda za cenu rastu celkovej cenovej hladiny, produkt stagnuje. Bod rovnováhy môže nastať aj
vľavo od úrovne poten. produktu, tu už dochádza k recesii. Stagflácia môže byť spojením stagnácie s infláciou alebo
recesie s infláciou.

26.

Transmisný monetaristický mechanizmus – regulovanie a

riadenie monetárnej

bázy

Za účinný nástroj boja proti inflácii považuje Friedman tzv. transmisný monetaristický mechanizmus založený na
regulovaní a riadení monetárnej bázy s peňažným agregátom M2. Fungovanie mechanizmus vyžaduje, aby:- centrálna
banka bola schopná plne kontrolovať monetárnu bázu - rýchlosť obehu peňazí je stabilná veličina - zmeny v
multiplikátore ponuky peňazí možno predvídať.
Transmisný model – reťazec makroekonomických väzieb, vstupom sú nástroje monetárnej politiky a výstupom
splnenie inflačného cielenia - v malej otvorenej ekonomike 3 kanály a)vplyv reálnych úrokových sadzieb na jednotlivé
zložky národného príjmu b)vplyv nominálneho výmenného kurzu ako nástroja menovej politiky na ceny
importovaných výrobkov a služieb c)vpylv inflačných očakávaní ekonomických subjektov na spotrebiteľské správanie

27.

Vymedzenie pojmov: ľudský potenciál, ľudský kapitál a

pracovná sila

Ľudský potenciál predstavuje všetko práceschopné obyvateľstvo žijúce na území daného štátu. Základom ľudského
potenciálu je rozsah populácie.
Celkový počet obyvateľstva možno rozdeliť na nasledujúce skupiny:

1) Populácia v predproduktívnom veku. Ide o :

-

mládež vo veku 0- 15 rokov.

2) Produktívna populácia. Je to časť obyvateľstva vo veku:

-

muži 16- 60 rokov,

-

ženy 16- 57 rokov; ženy matky odchádzajú do dôchodku skôr:

-

matka s jedným dieťaťom vo veku 56 rokov

-

matka s dvoma deťmi vo veku 55 rokov

-

matka s troma a viac deťmi vo veku 54 rokov.

3) Práceschopná populácia:

-

populácia v produktívnom veku- práceneschopná populácia (chorí, invalidi, mentálne narušení)

4) Pracovný potenciál:

-

práceschopná populácia,

-

populácia, ktorá nemusí pracovať (je finančne zabezpečená, ako napr. manželky a deti bohatých podnikateľov
a pod.),

-

populácia, ktorá nechce pracovať (nezamestnaní, ktorí sa uspokoja so sociálnymi dávkami pre
nezamestnaných, bezdomovci).

5) Poproduktívna populácia:

-

poberatelia dôchodkov,

-

pracujúci v poproduktívnom veku (pracujúci poberatelia dôchodku).

6) Pracovná sila:

-

zamestnaní v produktívnom veku + zamestnaní v poproduktívnom veku + nezamestnaní aktívne hľadajúci
prácu.

Pod pojem ľudský kapitál sa zahrňuje tá časť populácie, ktorá je zahrnutá do kategórie pracovná sila. Len túto časť
populácie možno oceniť a vyjadriť jej hodnotu. Preto čím väčší podiel z populácie patrí do kategórie pracovná sila, tým
bohatšia môže byť spoločnosť.
Pracovná sila – rozlišujeme: - zamestnaní – ľudia ktorý vykonávajú akúkoľvek platenú prácu,ako aj tí, ktorí majú
prácu, nepracujú však pre ochorenie, štrajky al. dovolenku - nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale
aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce

28.

Hodnota a

efektívnosť ľudského kapitálu, produktivita práce.

Hodnota ľudského kapitálu
Mzda je základom, od ktorého je odvodená hodnota ľudského kapitálu. Hodnotovo sa hodnota ľudského kapitálu
potom vyjadrí ako súčet:

LK= WK + Nk

Lk- hodnota ľudského kapitálu,
Wk- celoživotná hodnota za prácu,
NK- celoživotné náklady na zdravotné a sociálne náklady na pracovnú silu vrátane nákladov na prípravu (vzdelanie).

Na trhu práce vystupuje pracovná sila ako tovar. Nepredáva sa pracovná sila, ale práca, ktorej nositeľom je pracovná
sila. Okrem toho pracovná sila je živý tvor žijúci v určitých spoločenských vzťahoch, preto trh práce je ovplyvňovaný
aj spoločenskými vzťahmi. Výrazom pôsobenia spoločenských vzťahov je tripartita.
Tripartita je forma spolupráce troch rozhodujúcich síl spoločnosti, ktoré pôsobia na formovanie prostredia, v ktorom
sa realizuje pracovná sila. Sú to:


vláda ako predstaviteľ štátu a garant spoločenského záujmu.



Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktorá reprezentuje zamestnávateľov

majiteľov pracovných miest, na ktorých sa realizuje pracovná sila vynakladaním práce.



Konfederácia odborových zväzov (KOZ), ktorá reprezentuje záujmy pracovných síl v zamestnaneckom

Výsledkom činnosti tripartity je Generálna dohoda, ktorá má formu a účinnosť nižšej právnej normy. Rieši široký
okruh pracovno- právnych problémov, ale hlavnými problémami sú úroveň odmeňovania a pracovné podmienky.
Efektívnosť ľudského kapitálu
Druhou ekonomickou kategóriou vzťahujúcou sa k ľudskému kapitálu je efektívnosť. Tá je podmienená vzťahom
efektu a nákladu.
ELK- efektívnosť ľudského kapitálu, HLK- hodnota ľudského kap., YLK- celoživotný produkt ľudského kap.

Efektívnosť vyjadruje schopnosť hodnoty práce vytvoriť produkt. Efektívny ľudský kapitál je len vtedy, ak produkt je
vyšší ako hodnota. Čím vyšší je rozdiel medzi hodnotou a produktom, tým vyššia je efektívnosť.
Produktivita práce
Z pohľadu na prácu ako produktívnu, ktorej výsledkom je vždy nová hodnota, môžeme merať jej výsledok. Týmto
výsledkom je produktivita práce. Produktivita je tým väčšia, čím väčšie množstvo výroby pripadá na jednotku práce.

 Čiže produktivita je množstvo produkcie na pracovníka:

V- produktivita práce,
Q- objem výroby,

L- počet pracovníkov,
t- počet odpracovaných hodín.

29.

Odhad potenciálnych možností ekonomiky v

prípade efektívneho využitia

pracovnej sily

Potenciálny produkt:- sa dosiahne, keď sú výrobné zdroje: pôda, práca, kapitál, technický pokrok efektívne využité,
za podmienky technického a technologického stupňa vybavenosti ekonomiky- najvyššia možná úroveň produktu, ktorú
môže ek. trvalo dosahovať v podmienkach prirodzenej miery nezamestnanosti a stabilnej cenovej hladiny- produkt,
ktorý je ekonomika schopná vytvoriť za optimálneho využitia všetkých zdrojov, ktorými disponuje t.z. je to maximálna
úroveň, ktorú dokáže ekonomika vyprodukovať s daným stavom technológie a s danou veľkosťou populácie bez toho,
aby sa zrýchlila inflácia - produkčná medzera – rozdiel medzi PP a skutočným produktom. Vyjadrenie potenciálneho
produktu: Yt=(HDP/L)*PS potenciálny produkt vypočítame ak dosiahnutú produktivitu práce na 1 zamestnanca
vynásobíme pracovnou silou. L- počet zamestnaných PS- zamestnaní + nezamestnaní aktívne si hľadajúci prácu

32. Ekonomické dopady nezamestnanosti

Ekonomické dôsledky nezamestnanosti možno najpresnejšie vyjadriť stratou nevytvoreného produktu v podobe
rozdielu medzi skutočným a potenciálnym produktom. Ide o dopad cyklickej a štrukturálnej nezamestnanosti a nie
prirodzenej miery nezamestnanosti, ktorej existencia sa spája s efektívnou alokáciou práce.
Okunov zákon – vyjadruje vzťah , ktorý charakterizuje závislosť medzi poklesom HDP a rastom nezamestnosti. Pri
raste nezamestnanosti nad prirodzenú mieru o jeden percentuálny bod klesne HDP pod úroveň potenciálneho produktu
o viac ako 1%. Príčinou je skutočnosť, že na pokles odbytu reagujú firmy skrátením objemu práce alebo
zamestnávaním pracovníkov s vyšším stupňom kvalifikácie na prácach nižšej kvalifikácie v záujme potreby zníženia
nákladov na uvoľňovanie a najímanie nových zamestnancov.
Phillipsova krivka – vyjadruje závislosť medzi vývojom inflácie a vývojom nezamestnanosti , z nasledujúceho grafu
sa dá vyčítať že čím je vyššia miera nezamestnanosti, tým nižšia je miera rastu miezd (mzdová inflácia ) , Samuelson a
Solow neskôr nahradili mzdovú infláciu mierou cenovej inflácie, potom krivka vyjadrovala nepriamy vzťah medzi
mierou rastu inflácie a mierou nezamestnanosti, neskôr sa však ukázalo, že tento vzťah sa nedá považovať za zákon a v
podmienkach SR to neplatí, neskoršie výskumy však ukázali, že krivka nie je klesajúca a neutrálna ale, má nasledujúci
tvar, bod A je východiskovým bodom kde skutočná miera nezamestnanosti zodpovedá prirodzenej miere
nezamestnanosti, bod B tu dochádza k zmene, nezamestnanosť sa zvyšuje a následne sa vracia k prirodzenej miere rast
zamestnanosti podnecuje zvýšenie ponuky peňazí, v dôsledku čoho sa obnovuje ilúzia o možnosti získať vyššiu reálu
mzdu, v bode C je inflácia taká vysoká, že ohrozuje politický systém, preto vlády prikročia u krajným opatreniam ako
je moratórium na ceny a mzdy

Z grafu sa dá vyčítať, že čím vyššia je miera nezamestnanosti, tým nižšia je miera rastu miezd (mzdová inflácia).

33. charakteristika a

vymedzenie pojmu kapitál

Kapitál- je vyprodukovaný výrobný faktor a zároveň je vstupom a výstupom ekonomiky. Je treba ho rozlišovať od

majetku .Majetok je širí pojem ako kapitál a kapitál je časťou majetku. Kapitál ako statok môže ma vecnú, peňažnú

a finančnú formu.

Ak sa kapitál nespotrebuje naraz, hovoríme o fixnom kapitáli (budovy, ...). Ak mení svoju formu, tak hovoríme o
obežnom kapitáli (materiál, peniaze v pokladnici, ...). Cena za používanie kapitálu je vo forme: zisku, úroku,
dividendy,
Peňažný kapitál – zdroje na výrobu kap, statkov, kt.vznikajú tak, že domácnosti a firmy sporia formou rôznych
peň.aktív
Hmotná podoba kapitálu – všetky hmotné statky, kto.tvoria materiálny predpoklad existencie výr.procesu
Finančný kapitál – je prostriedok, s kt,sa obchoduje na FT. Vystuujú tu peniaze v rôznych podobách (hotové peniaze,
CP, úspory, úvery)
Členenie finančného trhu :
-peňažný trh-je to trh úverových zdrojov, cenou je úrok, domácnosti ho využívajú na vytvorenie úspor, pôžičky,
spotrebné úvery, podniky na krátkodobý a strednodob. úver, štát na prekrytie krátkodobého deficitu
-kapitálový trh – obchoduje sa s dlhodob.kapitálom, cenou sú kurzy CP
-devízový trh- uskutočňujú sa dev.transakcie, cenou je devízový kurz

-trh drahých kovov je reprezent. trhom Au,Ag, platiny a paládia, obchodovanie vo veľkých fin. centrách Londýn,
Zűrich
Formy kapitálu:
A, hmotný- všetky hmotné statky, ktoré tvoria materiálny predpoklad existencie výrobného procesu.
B, ľudský- súhrn schopností, vedomostí, návykov a stručnosti, ktorými ľudia disponujú.
C, finančný- vzniká spájaním rôznych druhov kapitálu, má podobu úspor, akcií, obligácií, hypoték,
D, poznatkový

34. Agregovaný dopyt, činitele pôsobiace na agregovaný dopyt

AD- objem celkových predpokladaných peňažných výdavkov na nákup výstupu (Y) ekonomiky. Sú to výdavky

domácností na spotrebu C, firiem na rozšírenie kapitálu formou investícií I, vlády G a zahraničia ako saldo vývozu

a dovozu (X-M) NX za danej cenovej hladiny.

AD= C+I+G+(X-M) (X-M) = NX
Krivka AD znázorňuje funkčnú závislosť, ktorá ukazuje, aká je celková suma výdavkov na výrobky a služby
v ekonomike vynakladaná pri tej-ktorej cenovej hladine.
Pri raste AD (napr. v dôsledku expanzívnej monetárnej alebo rozpočtovej politiky) sa krivka posúva doprava, zníženie
AD spôsobuje posun doľava.

35. Agregovaná ponuka, činitele pôsobiace na agregovanú ponuku

Agregovaná ponuka – je množstvo výrobkov a služieb a ostatných predmetov kúpy a predaja, ktoré sú firmy ochotné
pri daných cenách dodať na trh. Predstavuje objem produkcie, ktorú sú firmy ochotné ponúkať pri rôznych cenových
hladinách a danej výrobnej kapacite ekonomiky. V tomto zmysle agregátna ponuka závisí od výrobnej kapacity a od
cenovej hladiny. Výrobnú kapacitu ekonomiky určuje potenciálny produkt – maximálny output, ktorý možno
dosiahnuť pri daných výrobných možnostiach bez toho aby sa zvýšila inflácia.
Krivka AS znázorňuje funkčnú závislosť, ktorá ukazuje, aký objem národohospodárskeho výstupu budú firmy vyrábať
pri tej ktorej cenovej hladine. Pri určení tvaru krivky agregátnej ponuky rozlišujeme:
Klasická škola- ceny a mzdy sú pružné, neexistujú nevyužité kapacity, neexistuje nedobrovoľná zamestnanosť, krivka
AS má podľa klasickej školy vertikálny tvar a je na úrovni potenciálneho produktu, rast agregátneho dopytu spôsobí
rast celkovej cen.hladiny.
Keynesovská teória – vychádza z predpokladov že ceny a mzdy sú nepružné, existujú nevyužité kapacity a
nedobrovoľná zamestnanosť, dopyt po práci závisí od reálnej mzdy a ponuka práce od nominálnej mzdy. krivka AS je
mierne stúpajúca. Rast AD spôsobí rast celkového výstupu Y pri miernom raste cenovej hladiny.
Monetaristická škola – podobne ako klasici vychádzajú z toho, že ceny a mzdy sú pružné, dopyt po práci závisí od
skutočnej reálnej mzdy a ponuka práce od očakávanej reálnej mzdy. Podľa nich krátkodobá krivka AS je horizontálna
no dlhodobá krivka AS je vertikálna a na úrovni potenciálneho produktu.
Ponukové šoky – výrazné zmeny v polohe a tvare krátkodobej a dlhodobej krivky AS, spôsobuje to napr. rast N na
ľudský kapitál, rast cien na svetových trhoch.

36. Fázy a prejavy ekonomického cyklu
Ekonomický cyklus- pravidelné opakovanie zostupných a vzostupných fáz ekonomiky.
Fázy:
A, základné- recesia, expanzia
B, ohraničujúce- dno, vrchol
Recesia- celkový pokles aktivity, obmedzuje sa výroba, rastie nezamestnanosť (inflácia), podniky krachujú, majú
nedostatok kapitálu, znižuje sa kúpyschopnosť obyvateľstva, k recesii dochádza vtedy, keď reálny HDP klesne počas 2
po sebe idúcich rokoch.
Dno (sedlo)- najhlbší pokles výroby, najvyššia nezamestnanosť, nízka úroková miera, začínajú sa vytvára predpoklady
na vzostup
Expanzia- rast dopytu po VF ako dôsledok očakávania hosp. rozmachu, tvoria sa priaznivé podmienky na rozširovanie
výroby, zvyšuje sa výroba, produktivita práce, znižujú sa náklady, rastú zisky, zvyšuje efektívnosť výroby

Vrchol- výroba dosahuje maximum, dopyt po kapitály je vysoký, zvyšuje sa úroková miera, dochádza k rastu cien
a začínajú vznikať problémy s odbytom T
Prejavy ekonomického cyklu:
Nezamestnanosť- miera nezamestnanosti = nezamestnanosť/PS *100- ukazovateľ nezamestnanosti
Okunov zákon- vyjadruje vzťah, ktorý charakterizuje závislosť medzi poklesom HDP a rastom nezamestnanosti. Ak
nezamestnanosť klesne o 1 %, produkt klesne o viac ako 1%.

37. Ekonomický cyklus vyvolaný zaostávaním agregovaného dopytu a

zaostávaní agregovanej

ponuky- grafické vyjadrenie.

Ekonomický cyklus vyvolaný zaostávaním agregovaného dopytu
Pokles agregátneho dopytu vyvolá pokles skutočného HDP po úroveň potenciálneho produktu, čo sa prejaí najmú v
znížení úrovne nových investícií, poklese pracovných príležitostí, teda raste nezamestnanosti v podobe cyklickej,
nedobrovoľnej nezamestnanosti, v zmene cenovej hladiny v podobe deflácie. Pohyb hlavných makroekonomických
veličín v recesii možno vyjadriť týmto reťazcom AD HDP U P ag.dopyt klesá, to vyvolá pokles hrubého domáceho
produktu rast nezamestnanosti pokles resp. zastavenie rastu cenovej hladiny. Vo fáze expanzie nastáva opačný pohyb
jednotlivých veličín, vzniká zrkadlový obraz AD HDP U P ag. dopyt rastie, hrubý domáci produkt rastie,
nezamestnanosť sa znižuje rastie cenová hladina 1.Pôvodnú makroekonomickú rovnováhu predstavuje bod E0, ak
poklesne AD na AD1 nová makroek.rovnováha vzniká v bode E1, ktorá predstavuje nižšiu úroveň hrubého domáceho
produktu Y1, ktorá vzniká pri nižšej cenovej hladine P1, znížením AD nastala deflácia, nová rovnováha E1 predstavuje
nižší národohosp. produkt a nižšiu cenovú úroveň 2.Expanzia bude predstavovať opačný pohyb veličín, vyvolaný
posun AD na AD1.
Ekonomický cyklus vyvolaný zaostávaním agregátnej ponuky
Recesia sa prejaví znížením skutočného HDP, znížením úrovne zamestnanosti, rozdiel je však vo vývoji cenovej
hladiny – táto sa zvýši. Takáto recesia, pri ktorej nastáva rast cenovej hladiny sa nazýva slumpflácia. Recesia vzniká na
strane AS. Jej náhle zníženie vyvolá zmenu makroekonomickej rovnováhy na trhu tovarov a služieb posun E do
E1Zníženie úrovne ponuky pri nemeniacom sa dopyte vyvolá rast cenovej hladiny, zníži sa skutočný produkt z Y0 na
Y1 a zvýši sa zamestnanosť

38. Medzinárodný tok kapitálu a

tovarov

Pre slovenskú ekonomiku je charakteristický vysoký stupeň otvorenosti. Charakterizujú sa základné parametre

ekonomiky a to vývoz, dovoz a podiel vývozu a dovozu na HDP. Keďže sa slovenská ekonomika na základe údajov od

roku 90-03 podielom vývozu 63% a dovozu 73% na HDP zaraďuje medzi najviac otvorené krajiny sveta, znamená to,

že má výrazne rozvinuté zahranično-obchodné vzťahy. Rozvinuté hospodárstvo predpokladá dokonalú mobilitu

výrobných faktorov a východiskom toho je špecializácia ekonomiky. Čiže každá ekonomika sa špecializuje na výrobu

takých výrobkov a služieb pre ktoré má najlepšie predpoklady. Či už ide od prírodné danosti, ekonomické podmienky

výroby, úroveň odmeňovania zamestnancov či od úrovne aplikácie technického pokroku. Medzinárodná výmena sa

teda uskutočňuje na základe komparatívnych výhod alebo ekonomika nakupuje tovary a služby ktoré nie je schopná

sama vyprodukovať (južné ovocie, lietadlá, liečivá) a predáva produkciu, ktorú vyrába zo surovín na ktoré je bohatá.

Výsledkom medzinárodnej výmeny je vývoz – export a dovoz – import. Otvorené hospodárstvo sa od uzavretého líši

tým, že v uzavretom sa celý výstup odkúpi doma ale v otvorenom hospodárstve sa časť výstupu odpredá do zahraničia.

Z toho vyplýva aj nasledujúca rovnica Y=Cd+Id+Gd+X Zložky CIG nám predstavujú domáce výdavky na domáce

tovary a služby a x predstavuje výdavky sektora zahraničie na domáce výdavky a služby. Nemôžme však zabudnúť na

domáce výdavky na zahraničné tovary a služby čo predstavuje dovoz. Y=C+I+G+X-M, v literatúra sa však saldo

exportu označuje NX a tak dostávame tvar Y=C+I+G+NX. Po úprave môžeme dostať aj takúto rovnicu: NX = Y –

(C+I+G). saldo exportu = výstup – domáca spotreba. Z rovnice vyplýva, že ak výstup je vyšší ako domáca spotrebe,
rozdiel sa vyváža a saldo exportu je kladné. Ale ak výstup je menší ako domáca spotreba, rozdiel sa kryje dovozom.

Rozdiel je mínusové saldo. V takom prípade domáca spotrebuje spôsobuje deficit platobnej bilancie.

39. Obchodná bilancia a

netto zahraničné investície

Obchodná bilancia

– vyjadruje vzťah medzi celkovou hodnotou exportu a celkovou hodnotou importu tovarov a

služieb za určité obdobie zvyčajne 1 rok a to bez ohľadu na termíny úhrad.

Saldo obchodnej bilancie – rozdiel medzi hodnotou dovozu a vývozu, podľa toho rozlišujeme: - aktívna obchodná
bilancia – vývoz je väčší ako dovoz, nazýva sa aj aktívne saldo obchodnej bilancie - pasívna obchodná bilancia – dovoz
je väčší ako vývoz, nazýva sa aj pasívne saldo obchodnej bilancie - vyrovnaná obchodná bilancia – vývoz = dovoz,
rozdiel je 0.
Netto zahraničné investície – takže slovo netto znamená odpočítanie dovozu od vývozu X-M, z toho vyplýva, že je
dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa v danej ekonomike vyprodukuje a tým, čo sa nakúpi a spotrebuje. S určitým
zjednodušením možno pokladať čistý export(čo je vlastne rozdiel medzi výdavkami cudzincov na domáce tovary-
vývoz a výdavkami domácich sektorov na zahraničné tovary-dovoz) za časť investícií. A to preto, že ak má národná
ekonomika kladný čistý export, tak vlastne predáva cudzincom viac ako od nich nakupuje. Takýto prebytok môže

potom investovať v zahraničí a ide o netto zahraničné investície. S-I=NX S-I=netto zahraničné investície NX=saldo
obchodnej bilancie

40. Úroková miera v

malom otvorenom hospodárstve

Malé otvorené hospodárstvo – je len malá časť svetovej ekonomiky, ktorá má iba zanedbateľný vplyv na svetovú
úrokovú mieru
Malá otvorená ekonomika- je malou časťou svetového hosp. a nedokáže ovplyvňovať svetovú úrokovú mieru
(prejavuje na svet.
trhoch).

Úroková miera v malej otvorenej ekonomike sa prispôsobuje svetovej úrokovej miere.
Úroková miera je sadzba, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi za požičanie peňažného kapitálu.

41. V

plyv rozpočtovej politiky v

malom otvorenom hospodárstve na saldo OB.

V malom otvorenom hospodárstve je saldo OB určené rozdielom medzi úsporami a investíciami pri svetovej úrokovej
miere. Málo otvorená ekonomika má len veľmi malý vplyv na svetovú úrokovú mieru. Expanzívna rozpočtová politika
spôsobuje pasívne saldo OB čiže deficit platobnej bilancie. Úspory sú nižšie ako investície vzniká deficit platobnej
bilancie. Ak je však expanzívna rozpočtová politika v zahraničí spôsobuje to aktívnu obchodnú bilanciu, prebytok
platobnej bilancie. Ako sme už spomenuli malo otvorená ekonomika má len minimálny vplyv na svetovú úrokovú
mieru ale zato veľká krajina spôsobí ovplyvnenie aj nás čiže zmení svetovú úrokovú mieru a tým pádom sa zmení aj
naša úroková miera.

42. V

ýmenné kurzy, platobná bilancia, fixný a

plávajúci výmenný kurz.

V hospodárskej praxi poznáme nominálny a reálny výmenný kurz:
Nominálny výmenný kurz vyjadruje relatívnu cenu mien dvoch ekonomík.
Reálny výmenný kurz vyjadruje cenu tovarov dvoch ekonomík. Udáva mieru, za ktorú sa predávajú tovary jednej
ekonomiky za tovar druhej ekonomiky.
Platobná bilancii:

-

zachytáva pohyb tovarov, služieb, výrobných faktorov, pohľadávok a záväzkov danej ekonomiky so
zahraničím za určité obdobie.(spravidla je to 1rok)

platobná bilancia SR sa vcelku stotožňuje s platobnou bilanciou MMF. má túto štruktúru

1. bežný účet
2. kapitálový účet
3. finančný účet
4. krátkodobé aktíva a pasíva
5. kapitálový a finančný účet spolu
6. ostatné nezačlenené položky
7. celková bilancia
8. rezervné aktíva spolu.

Fixný výmenný kurz - podstata:

-

spočíva v tom, že centrálna banka sa musí prispôsobiť ponuke peňazí na akejkoľvek úrovni, ktorú zabezpečí
tak, že rovnovážny výmenný kurz bude v súlade s ohláseným výmenným kurzom.

Plávajúci výmenný kurz:

-

tvorí sa na devízovom (valutovom) trhu na základe ponuky a dopytu po domácej a zahraničných menách.
Realizuje sa v dvoch podobách:

1. regulovane plávajúci - realizuje sa tak, že centrálna banka určí fluktuačné pásmo, v rámci ktorého sa

pohybuje výmenný kurz.

voľne plávajúci – stanovuje sa na základe dopytu a ponuky po menách bez zásahu štátu.

43. Parita kúpnej sily

Parita kúpnej sily je hodnota tovarov v reálnom kurze. Prepočet mien sa opiera o cenové podmienky medzinárodného
obchodu.
Nominálny výmenný kurz – vyjadruje relatívnu cenu mien dvoch ekonomík.
Reálny výmenný kurz – vyjadruje cenu tovarov dvoch ekonomík, udáva mieru, za ktorú sa predávajú tovary jednej
ekonomiky za tovar druhej ekonomiky. Kým nominálny kurz priamo vyjadruje hodnotu jednej meny druhou menou,
reálny výmenný kurz vyjadruje hodnotu meny prepočtom cien tých istých tovarov v daných ekonomikách, čiže
vypočítame ho pomocou nominálneho kurzu a pomeru úrovne cien tých istých tovarov a služieb dvoch ekonomík.
Parita kúpnej sily – je hodnota tovarov v reálnom kurze, prepočet mien sa opiera o cenové podmienky
medzinárodného obchodu.
Absolútna verzia teórii parity kúpnej sily – porovnanie spotrebných košov.

Relatívna verzia teórie parity kúpnej sily – porovnanie tempa rastu cenových hladín. Hodnota parity kúpnej sily je
najdokonalejšia miera porovnávania úrovne ekonomík. Najdôležitejšie vplyvy pôsobiace na úroveň parity kúpnej sily: -
skladba HDP z odvetví s najvyš. podielom prid. hodnoty, v celkovom objeme tovarovej produkcie - zavádzanie
scientifikovaných výrobkov, ktoré sa opierajú hlavne o domácu vysokokvalif.prácu o domáce invencie a inovácie -
podpora vývozu -regulácie dovozov - znižovanie podielu výrob s nízkym podielom prid. hodnoty na celkovej objeme
tovarovej výroby

44. V

plyv rozpočtovej politiky a

výmenného kurzu na saldo OB

a) rozpočtová politika otvoreného hospodárstva a reálny výmenný kurz-
b) rozpočtová politika iných vlád- redukcia svetových úspor zvyšuje svetovú úrokovú mieru, rast svetovej úrokovej
miery r* redukuje domáce investície, čo zvyšuje S-I, teda aj NX

48. M

ultiplikátor vládnych výdavkov a

keynesiánsky kríž

Z keynesinánskeho kríža vyplýva, že výdavky sektora vlády na nákup tovarov sú súčasťou plánovaných výdavkov.
Zvýšením vládnych nákupov o pr.G sa mení aj funkcia plánovaných výdavkov a o pr. G a úroveň príjmu o pr. Y.
Rovnováha na trhu tovarov sa posúva z bodu E do bodu E1. Podiel prírastu príjmu a prírastku vládnych výdavkov
označujeme ako multiplikátor vládnych výdavkov: mv=1/1-MPC, čiže multiplikátor vyjadruje reakciu príjmu na
zvýšenie výdavkov vlády o jednu peňažnú jednotku, t.z. že ak sa zvýšia výdavky vlády tak sa Y zvýši o hodnotu
multiplikátora / krivka IS sa posunie vpravo a to práve o uvedenú čiastku/Prírastok HDP vypočítame ako: Ak sa zvýšia
vládne výdavky HDP sa zvýši až v nasledujúcom roku

49. Daňový multiplikátor a

keynesiánky kríž

Z keynesiánskeho kríža vyplýva, že dane sú súčasťou disponibilného príjmu. Ich pokles teda vyvolá zmenu v
disponibilnom príjme, ktorý je funkciou spotreby domácností a tento účinok bude okamžitý narozdiel od rastu
vládnych výdavkov ktorých účinok sa prejaví až v nasledujúcom roku. Čiže bod rovnováhy sa posúva z bodu E do
bodu E1, pretože vieme že pokles daní zvyšuje úroveň národného príjmu. Podiel prírastku národného príjmu a
poklesu daní označujeme pojmom.
Daňový multiplikátor -vyjadruje veľkosť zmeny národného príjmu, ako výsledok poklesu daní o jednu peňažnú
jednotku. md=MPC/1-MPC

50. Trh peňazí a

krivka LM

Krivku LM môžeme definovať ako množinu bodov, ktoré predstavujú také kombinácie hodnôt úrokovej miery
a príjmu, pri ktorých je v rovnováhe dopyt po peniazoch s ponukou peňazí.
Krivka LM vyjadruje vzájomnú reláciu úrokovej miery a národného príjmu na peňažnom trhu, ide o množinu bodov,
pri ktorých je v rovnováhe dopyt po peniazoch s ponukou peňazí, D po peniazoch závisí od úrokovej miery a úrovne
príjmu a zmenu úrokovej miery. Rovnováha na peňažnom trhu je obnovená pri súbežnom pohybe príjmu a úrokovej
miery. Rovnováha na peňažnom trhu: M = L
Graf: krivka LM
Peňažný trh str. 150

51.

Krátkodobá rovnováha v

modeli IS- LM

Všeobecnú krátkodobú rovnováhu modelu IS – LM môžeme označiť tiež termínom krátkodobá makroekonomická
rovnováha v uzavretom hospodárstve.
Makroekonomická rovnováha nastáva v priesečníku kriviek IS a LM. V tomto bode skutočné výdavky sa rovnajú
plánovaným a dopyt po peniazoch sa rovná ponuke.
Graf: str.152

53. F

luktuácie modelu IS- LM (zmena rozpočtovej a

monetárnej politiky )

Zmena rozpočtovej politiky: každá vláda sa snaží prostredníctvom rozpočtovej politiky ovplyvniť ekonomický vývoj
podľa svojich predstáv. Využíva k tomu nástroje rozpočtovej politiky a to najmä zmeny v objeme a štruktúre vládnych
výdavkov alebo zmeny v daňovej oblasti.
Rast vládnych výdavkov a fluktuácie modelu IS – LM graf 228

Expanzívna roz. politika realizovaná zvyšovaním vládnych výdavkov zvyšuje nielen úroveň príjmu, ale aj úrokovú
mieru.
Graf. 155
Pokles daní a fluktuácia modelu IS – LM
Pokles daní o hodnotu T pozitívne vplýva na úroveň disponibilného príjmu. Pokles daní má na spotrebu okamžitý
účinok, na rozdiel od rastu vládnych výdavkov, kde zmena v spotrebe sa ukutočňuje až v druhom roku.
Krivka IS sa posúva v pravo, zníženie daní mení úrokovú mieru a národný príjem. Expanzívna rozpočtová politika,
realizovaná znížením daní, zvyšuje nielen úroveň príjmu, ale aj úrokovú mieru, čím dochádza k vytláčaniu súkromných
domácich investícií.
Zmena monetárnej politiky na model IS – LM
MP, exp, alebo reštr. Tiež ovplyvňuje úrokovú mieru a úroveň národného príjmu v modeli IS – LM a to posun krivky
LM. Ide o kontrolu a regulovanie ponuky peňazí.

Graf:230
Zvýšenie ponuky peňazí a fluktuácie modelu IS – LM

Pokles úrokovej miery pôsobí na investičné výdavky stimulačne, čiže dopyt po výrobkoch a službách sa
v hospodárstve zvyšuje.

57.Vládny dlh, úspory a

vzťah k

exportu a importu

Vládny dlh – súhrn dlžníckych záväzkov štátu(vlády) voči organizáciám, inštitúciám, firmám a obyvateľom v domácej
ekonomike a vo vzťahu ku zahraničiu - predstavuje objem peňažných prostriedkov v rôznych menách splatný domácim
alebo a zahraničným ek. subjektom vo forme istiny alebo úroku .
Členenie:
a) podľa formy záväzku – vnútorný, zahraničný
b) podľa splatnosti – krátkodobý-slúži na preklenutie čas. nerovnováhy medzi príjmami a výdavkami ŠR v priebehu
roka - dlhodobý- vyplýva z deficitov ŠR
c) metodické hľadisko – hrubý dlh – predstavuje celkový objem záväzkov štátu - čistý dlh – predstavuje objem
záväzkov očistený od pohľadávok.

Štátny dlh sa kryje: emisiou a predajom štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, pôžičkami od domácich a
zahraničných subjektov, emisiou peňazí.
Úspory – tvoria potenciálny zdroj kapitálu. Výšku úspor ovplyvňuje výška príjmov, rozhodnutie domácnosti obetovať
časť z bežnej spotreby a výška úrokovej miery.
Rozlišujeme:úspory domácností – rozdiel medzi disponibilným príjmom a súkromnou spotrebou , úspory vlády – ak
príjmy rozpočtu prevyšujú výdavky vlády. Súčet úspor domácností a vlády predstavujú národné úspory, sú zdrojom pre
krytie investičného dopytu, dopyt po investíciách samozrejme závisí od reálnej úrokovej miery na peňažnom trhu.
Úspory sú tou časťou príjmu ktorá sa v skúmanom období nespotrebovala, sú predpokladom pre proces investovania.
Silná závislosť existuje medzi úsporami a infláciou. Keďže inflácia znamená znehodnotene peňazí, pri rastie cien klesá
hodnota úspor. Inflácia tak spôsobuje i pokles hodnoty majetku. Úspory rovnako ako spotreba sú funkciou
disponibilného príjmu. Ak disponibilný príjem rastie, zvyšuje sa podiel úspor na disponibilnom príjme. Úspory sú
rastúcou funkciou disponibilného príjmu. S určitou dávkou abstrakcie možno predpokladať, že bohatstvo a príjem si
udržujú konštantnú úroveň, preto čím domácnosti majú likvidnejší majetok, tým väčšie budú ich výdavky na spotrebu.
Podľa tohto predpokladu platí, že čím vyššia je likvidita pri konštantnej úrovni bohatstva a príjmu, tým nižšia je
úroveň sporenia a nižší sklon k úsporám. Medzi likviditou bohatstva a úsporami je nepriami korelačný vzťah. Podľa
Keynesa sú úspory luxusným tovarom. Vo svojich názoroch dospel ku konštatovaniu, že bohatšie domácnosti usporia
zo svojho príjmu väčší podiel ako chudobné domácnosti. Krivka úspor s rastom príjmov má rastúci tvar.

58. Pôsobenie rozpočtovej a

monetárnej politiky na ekonomické prostredie (vplyv na cenovú

hladinu a

úrokovú mieru).

Monetárna politika, expanzívna alebo reštriktívna, tiež ovplyvňuje úrokovú mieru a úroveň národného príjmu
v modeli IS – LM a to posunom krivky LM. Za kontrolu a regulovanie ponuky peňazí (množstva peňazí v obehu)
zodpovedá v každej ekonomike centrálna banka a to riadením monetárnej bázy a určovaním štruktúry peňažných
agregátov.
Keďže zmenou monetárnej politiky centrálna banka ovplyvňuje úrokovú mieru na peňažnom trhu, musíme pri
analyzovaní fluktuácie exogénnej ekonomickej premennej zohľadniť a vychádzať z poznania teórie preferencie
likvidity alebo kvantitatívnej teórie peňazí. V teórii preferencie likvidity zvýšenie ponuky peňazí znamená zníženie
úrokovej miery, vertikálna krivka ponuky reálnej peňažnej protihodnoty sa posúva smerom vpravo. Rovnako to platí
pre krivku LM.
Graf: str. 156

Rozpočtová politika
Každá vláda sa prostredníctvom rozpočtovej politiky snaží ovplyvniť ekonomický vývoj podľa svojich predstáv.
Využíva k tomu nástroje rozpočtovej politiky a to najmä zmeny v objeme a štruktúre vládnych výdavkov alebo zmeny
v daňovej oblasti.
Grafy: str. 153

Expanzívna rozpočtová politika realizovaná zvyšovaním vládnych výdavkov zvyšuje nielen úroveň príjmu, ale aj
úrokovú mieru.
Pokles daní:
Pokles daní o hodnotu T pozitívne vplýva na úroveň disponibilného príjmu. Uvedenú hodnotu má za následok
zvyšovanie spotreby v objeme T x MPC. Pokles daní má na spotrebu okamžitý účinok, na rozdiel od rastu vládnych
výdavkov, kde zmena v spotrebe sa uskutočňuje až v druhom kroku.

60. Rovnováha medzi únikmi a

injekciami uzavretom a

otvorenom modeli hospodárstva

HPD sa v otvorenej ekonomike líši od HDP v uzavretom hospodárstve, keďže v otvorenej ekonomike sú dodatočné
výdavky na vývoz, ktoré vynakladajú cudzie ekonomiky na výrobky a služby domácej ekonomiky.
V otvorenej ekonomike sú súčasne dodatočné úniky na dovoz, čiže výdavky domácich subjektov na zahraničná
výrobky a služby, ktoré zvyšujú dôchodok v zahraničí. Preto identita sa v otvorenej ekonomike vyjadruje nasledovne:
Y = C +I + G + X - M
Disponibilný dôchodok domácností sa potom rovná Yd=Y+TR-TA Yd-disp.dôchodok, TR-trans.platby, TA-
autonómne výdavky. Keďže sa disponibilný dôchodok delí na spotrebu a úspory a rozdiel medzi celkovými daňami a
transferovými platbami sa nazýva čisté dane, potom platí T=TA-TR, na základe toho možno sformulovať rovnicu
C+S+T=C+I+G+X-M. Z toho možno odvodiť ďalšiu rovnicu, ktorá vyjadruje rovnosť medzi injekciami a únikmi vo
štvorsektorovom modeli. S+T+M=I+G+X. Rovnováha v tvorbe produktu je vtedy ak úniky t.j. úspory(S) a čisté dane
(T) a dovoz(M) sa rovnajú nespotrebovaným výdavkom na investície, vládne výdavky a vývoz (i

njekcie

) K

nespotrebovaným výdavkom patria všetky výdavky, ktoré zvyšujú rovnovážnu úroveň produktu. Naproti tomu úniku
znižujú rovnovážnu úroveň produktu. Potom rovnováha medzi únikmi a investíciami sa dá vyjadriť aj tak, že čistý
export sa rovná rozdielom medzi ostatnými zložkami únikov a injekcií X-M=I+T-G, T-G-predstavuje rozpočtový
deficit alebo prebytok. Táto rovnica je mimoriadne dôležitá identita, lebo umožňuje identifikovať deficit bežného účtu,
ktorý spôsobuje pokles úspor súkromného sektora (čo je stav kedy súkromné investície sú väčšie ako súkromné
úspory).