Risk Management in Finance: 2. Commercial, investment and shadow banking

Zhrnutie prednášky

Prednáška porovnáva dve vetvy bankovníctva – komerčné a investičné – a dopĺňa ich o tieňové bankovníctvo. Komerčné banky transformujú krátkodobé vklady na dlhodobé úvery a straty kryjú vlastným kapitálom, pričom Bazilejské pravidlá stanovujú 8 % kapitálovú rezervu s rizikovými váhami (štátne dlhopisy majú nulovú váhu). Vysvetlená je sekuritizácia cez SPV s tranžami (model originate and distribute) a rozdiel medzi čistým úrokovým a neúrokovým príjmom. Tieňové banky, najmä fondy peňažného trhu, poskytujú takmer polovicu úverov bez regulácie, čo pri kríze vyžaduje zásah centrálnych bánk. Investičné banky vznikli v USA po Glass-Steagallovom zákone z roku 1933, v Európe fungovalo univerzálne bankovníctvo; po roku 2008 boli väčšinou zachránené alebo pohltené a ponúkajú poradenstvo pri fúziách, obchodovanie s cennými papiermi a deriváty (príklad LTCM).

• - Komerčné banky transformujú splatnosť: krátkodobé vklady idú do dlhodobých úverov, straty kryje kapitál vlastníkov.
• - Bazilej stanovuje 8 % kapitálovú rezervu s rizikovými váhami; štátne dlhopisy majú váhu nula, čo prepája štátnu a bankovú krízu.
• - Do kapitálu možno zarátať aj podriadený dlhodobý dlh (5 alebo 20 rokov), ktorý vlastníkom prináša úrokový výnos.
• - Sekuritizácia cez SPV rozdeľuje úvery do tranží; stratu nesie najnižšia (equity) tranža, a toxické dlhopisy sa často nikdy nepredali.
• - Čistý úrokový príjem závisí od rastu bilancie, neúrokové poplatky sú stabilnejšie, najmä pri nulových sadzbách.
• - Tieňové banky (napr. fondy peňažného trhu) poskytujú takmer polovicu úverov bez bazilejskej regulácie; centrálne banky riešia krízu swapovými linkami a nákupom dlhopisov.
• - Investičné banky vznikli v USA po zákone Glass-Steagall (1933), v Európe dominuje univerzálne bankovníctvo; po 2008 ich väčšinou pohltili veľké banky (Lehman skrachoval), riziká ukazuje prípad LTCM.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.