Biotechnológie

Biotechnoló

Ján Turňa

Ján T

turna@fns.uniba.sk

@fns.unib

Katedra molekulárnej biológie

Katedr

dmb.fns.uniba.sk

dmb.fns.unib

Prírodovedecká fakulta

Prírodo

Univerzita Komenského

Bratislava

Br

Predaj biotechnologických

Predaj biotechnologickýc

produktov vyrobených

produktov vyrobených

fermentač

ferm

ne

s využitím rDNA

s využitím rD



Najrýchlejšie rastúci trh



Objem >70 miliard USD



Humulin

Eli Lilly

október

1982



Protropin

Genentech

oktober 1985



Roferon alpha2a Hoffman-La Rochejún 1986

Roferon alpha2a Hoffman-La



Intron alpha2b Shering-Plough jún1986



Recombivax HB Merck

júl 1986



Humatrope

Huma

Eli Lilly

marec 1987



Epogen

Amgen

jún 1989



Energix-B

SmithKline

sept. 1989

sep

Čo chcem povedať?



História GMO a biologickej bezpečnosti



Upresnenie základných pojmov



Základné legislatívne dokumenty

Základ



Hodnotenie rizika



Sú GMO potraviny bezpečné?



Aká je budúcnosť GMO?

História GMO a biologickej

bezpečnosti



V súčasnosti sa termín GMO pre väčšinu

V súčasnosti sa termín GMO pre väčšinu

verejnosti spája automaticky s geneticky

verejnosti spája automaticky s genetic

modifikovanými rastlinami. História používania

modifikovanými rastlinami. História použív

GMO sa viaže práve na mikroorganizmy.

GMO sa viaže práve na mikroorganiz



V tomto roku je to 34 rokov, čo Stanley Cohen a

V tomto roku je to 34 rokov, čo Stanley Coh

Herber Boyer pripravili prvú rekombinantnú DNA

Herber Boyer pripravili prvú rekombinantnú D

a tým zahájili éru génového inžinierstva.

a tým zahájili éru génového inžinierstva



S.N. Cohen et al., "Construction of biologically

S.N. Cohen et al., "Construction of biologicall

functional bacterial plasmids in-vitro," Proceedings

functional bacterial plasmids in-vitro," Proceeding

of the National Academy of Sciences, 70:3240 4, 1973

of the National Academy of Sciences, 70:3240



História diskusie o riziku technológie
rekombinantných DNA je poučná do

rekombinantných DNA

dnešných dní. 34 rokov použivania GMM

dnešných dní. 34 rokov použivania GMM

nepreukázalo „nové“ neočakávané riziko.



Bola to práve vedecká komunita, ktorá si ako

Bola to práve vedecká kom

prvá uvedomila potenciálne riziko tejto silnej

prvá uvedom

technológie. Konkrétne to bol Paul Berg,

technológie. Konkrét

ktorý vyzval k medzinárodnému moratóriu na

ktorý vyzval k medzinárodnému m

výskum rekombinantných DNA.

výskum



P. Berg et al., "Potential biohazards of recombinant

P. Berg et al., "Potential biohazards of

DNA molecules," Science, 185:303, 1974

DNA molecules," Science, 185:303, 197



P. Berg mal isté pochybnosti aj preto, že pracoval

P. Berg mal isté pochybnosti aj preto, že pracova

s SV40 – ten má tumorigénny charakter

s SV40 – ten má tumorigénny charakte



Jún 1973 - Gordon Conference diskutovali sa

Jún 1973 - Gordon Conference

otázky bezpečnosti a požiadali NIH aby

otázky bezpečnosti a požia

vymenoval komisiu.

vymenoval kom



Recombinant DNA advisory committe – RAC

Recombinant DNA advisory com



február 1975 - Asilomarsk

Asilom

á konferencia za účasti

právnikov a žurnalistov.

právnikov a žurna



RAC bol rozšírený z 12 na 16 členov a prvé

RAC bol rozšírený z 12 na 16

The

Guidelines for Research Involving Recombinant

Guidelines for Research Involving Recombina

DNA Molecules boli publikované 23.júna 1976.

Platili len pre federálne financovaný výskum

Platili len pre federálne financova

Upresnenie základných

pojmov



Geneticky modifikovaný organizmus

Geneticky modifikovaný orga

(GMO) (LMO) je

organizmus, ktorého genetický materiál bol zmenený

organizmus, ktorého genetický materiál bol zmene

spôsobom, ktorý sa prirodzene pri pohlavnom rozmnožovaní

spôsobom, ktorý sa prirodzene pri pohlavnom rozmnožova

a prirodzenej rekombinácii nevyskytuje.

a prirodzenej



Za GMO sa nepovažuje organizmus, kde došlo ku genetickej

Za GMO sa nepovažuje organizmus, kde došlo ku gene

zmene:



bunkovou fúziou prokariotických druhov mikroorganizmov, ktoré si

vymieňajú genetický materiál známymi fyziologickými procesmi, vrátane fúzie

protoplastov



bunkovou fúziou buniek eukaryotických druhov mikroorganizmov, vrátane

fúzie protoplastov, produkcie hybridomasy a fúzie rastlinných buniek



samoklonovaním, ktoré pozostáva z odstránenia sekvencií nukleovej

kyseliny z bunky, za ktorým môže nasledovať spätné vloženie všetkej

odstránenej nukleovej kyseliny alebo jej časti, alebo jej syntetického

ekvivalentu spolu s predchádzajúcimi enzymatickými alebo mechanickými

krokmi do buniek fylogeneticky úzko príbuzných druhov, ktoré si môžu

vymieňať genetický materiál prirodzenými fyziologickými procesmi, alebo bez

nich.

Riziko

Miera pravdepodobnosti

iera pravdepodobn

a

vážnosť

vážn

nepriaznivých efektov

nepriaznivých efek

W. W. Lowrance, 1976

W. W. Lowrance,

Bezpečnosť

Bezp

Úroveň akceptovateľného rizika

Úroveň akceptovateľného rizi

W. W. Lowrance, 1976

W. W. Lowrance,

Riziko verzus - Bezpečnosť

Meranie rizika je kvantitatívna vedecká

aktivita (meranie pravdepodobnosti a

meranie pravdepodobnosti a

zavažnosti poškodenia

zavažnosti poškod

).

Posúdenie bezpečnosti je rozhodnutie o

akceptácii rizika – normatívna,

kvantitatívna, politická aktivita –

interakcia so sociálnymi a vedeckými

požiadavkami

požiadavka .

Analýza rizika

Risk Assessment

Risk Management

Risk Communication

Process Initiation

 Science based

 Policy based

 Interactive exchange

of information and opinions

concerning risks

Anal

A

ýza rizika

z

. . . je špeciálna podskupina Rozhodovacej

analýzy a na vede založeného hodnotenia

na vede založeného hodnotenia

„niečoho“ čo môže byť škodlivé.

Science

Political

Social

Legal

Economic

Hranica tolerancie GMO „kontaminácie“
v rôznych krajinách (Threshold for labelling) :

• Australia/New Zealand - 1% tolerance level for
accidental commingling
•

Brazil – 4% t.l. (proposed)

•

Chile – 2% t.l. (proposed)

•

China – 0% t.l.

•

EU - 1% t.l. for accidental commingling

•

Indonesia - 5% (not being implemented, details unclear)

•

Japan - 5% t.l.

•

Korea - 3% t.l.

• Russia - 0% t.l.? (not being implemented, details unclear)
•

Thailand – 5% t.l. (identical to Japan reg.)

•

Saudi Arabia – 1% t.l.

Ktoré faktory sú dôležité pre

rozhodnutie verejnosti?



Sociálne hodnoty



Ekonomické faktory



Politické hľadisko



Právne otázky



Veda

Základné legislatívne

Základné legisla

dokumenty



Zákon 151/2002



Vyhláška 252/2002



Smernica 90/219/EHS



Smernica 18/2001/ES

Hodnotenie rizika

Čo je hodnotenie rizika?

Posudzovanie rizika v oblasti
biologickej bezpečnosti je vedecký
postup pre identifikáciu a zhodnotenie
možných dôsledkov aktivít s geneticky
modifikovanými organizmami (GMO)
na človeka a životné prostredie.



Posudzovanie rizika pokračuje systematicky,

pre každý vkladaný gén, či sekvenciu

zodpovedaním týchto základných otázok:



Identifikácia možných nepriaznivých účinkov.



Posúdenie závažnosti možných následkov, ak sa účinky

prejavia.



Odhad pravdepodobnosti, s akou sa daný účinok môže

prejaviť.



Zhodnotenie celkového identifikovaného rizika.



Zváženie príslušných bezpečnostných opatrení.



Celkové vyhodnotenie dopadu na životné prostredie.

II.
HODNOTENIE GÉNU
Žiadateľ: ………………………………………………….
Spôsob použitia: ………………………………………..
Príjemca: ………………………………………………….
Gén: ……………………………………………………….

Možný nepriaznivý

Možný nepriazni

účinok

účino

Odhad

Odh

pravdepodobnosti

pravdepodobn

Hodnotenie

Hodnot

rozpoznaného rizika

rozpoznaného r

Manažment rizika

Manažment rizik

Hodnotenie

Hodnot

celkového dopadu

Celkový záver pre tento gén:

Celkový záver pr



Hostiteľ

Host



Dôraz pri zvažovaní rizika je kladený predovšetkým

Dôraz pri zvažovaní rizika je kladený predovše

na patogenicitu hostiteľského organizmu, vrátane

na patogenicitu hostiteľského organizmu, vrát

jeho virulencie, infektivity a toxicity. Ak je náležitá,

jeho virulencie, infektivity a toxicity. Ak je nále

posudzuje sa tiež alergénnosť, pri tkanivových

posudzuje sa tiež alergénnosť, pri

kultúrach tiež prítomnosť vedľajších škodlivých

kultúrach tiež prítomnosť vedľajších škodl

činiteľov.

čini



Pri posudzovaní patogenicity, je dôležité zvážiť možné

Pri posudzovaní patogenicity, je dôležité zváži

následky po expozícii. Ak je hostiteľský organizmus

následky po expozícii. Ak je hostiteľský organizmus

známy ako ľudský patogén, automaticky vyžaduje

známy ako ľudský patogén, automaticky vyžaduj

zaradenie do vyššej rizikovej skupiny. Ak je však

zaradenie do vyššej rizikovej skupiny. Ak je

recipient atenuovaný a je známe, že nie je virulentný

recipient atenuovaný a je známe, že nie je virule

(E. coli

E. c K12), môže byť považovaný za malé riziko, so

K12), môže byť považovaný za malé

zatriedením v najnižšej rizikovej skupine vo väčšine

zatriedením v najnižšej rizikovej skupine vo väčši

prípadov.



Posudzovanie biologického rizika

použitia geneticky modifikovaných

použitia geneticky modifi

mikroorganizmov



Pri hodnotení možného rizika práce

s GMMaS sú hlavným kritériom možné

s GMMaS sú hla

negatívne účinky na zdravie človeka

a životné prostredie



Posudzovanie rizika GMM vyžaduje

poznať negatívne účinky a to tak

modifikovaného génu alebo sekvencie,

modifi

ako aj príjemcu a donora



Príklad zníženia rizika:

Príklad zníženia ri



Znížiť schopnosť prežitia hostiteľa v prostredí

Znížiť schopnosť prežitia hostiteľa v prostre

(auxotrofné mutácie

auxotrofné mut

)



Znížiť schopnosť replikácie a realizácie

Znížiť schopnosť replikácie a realizá

genetickej informácie z vektora (

genetickej informácie z vekto

amber

ambe

mut

m ácie, supresorové kmene

, supresorové km

)



Znížiť schopnosť horizontálneho prenosu

Znížiť schopnosť horizontálneho pren

génov

gé

(traD36

tra

)



Hostiteľ

Host



Dôraz pri zvažovaní rizika je kladený predovšetkým

Dôraz pri zvažovaní rizika je kladený predovše

na patogenicitu hostiteľského organizmu, vrátane

na patogenicitu hostiteľského organizmu, vrát

jeho virulencie, infektivity a toxicity. Ak je náležitá,

jeho virulencie, infektivity a toxicity. Ak je nále

posudzuje sa tiež alergénnosť, pri tkanivových

posudzuje sa tiež alergénnosť, pri

kultúrach tiež prítomnosť vedľajších škodlivých

kultúrach tiež prítomnosť vedľajších škodl

činiteľov.

čini



Pri posudzovaní patogenicity, je dôležité zvážiť možné

Pri posudzovaní patogenicity, je dôležité zváži

následky po expozícii. Ak je hostiteľský organizmus

následky po expozícii. Ak je hostiteľský organizmus

známy ako ľudský patogén, automaticky vyžaduje

známy ako ľudský patogén, automaticky vyžaduj

zaradenie do vyššej rizikovej skupiny. Ak je však

zaradenie do vyššej rizikovej skupiny. Ak je

recipient atenuovaný a je známe, že nie je virulentný

recipient atenuovaný a je známe, že nie je virule

(E. coli

E. c K12), môže byť považovaný za malé riziko, so

K12), môže byť považovaný za malé

zatriedením v najnižšej rizikovej skupine vo väčšine

zatriedením v najnižšej rizikovej skupine vo väčši

prípadov.

Vnášané gény a sekvencie



Toto sa týka najmä prípadov, keď produkt vnášaného

Toto sa týka najmä prípadov, keď produkt vnášané

génu má biologické vlastnosti, ktoré môžu byť

génu má biologické vlastnosti, ktoré môžu by

škodlivé, napr. toxíny, cytokíny, alergény, hormóny

škodlivé, napr. toxíny, cytokíny, alergény, hor

atď. Posudzovanie musí obsahovať odhad úrovne

atď. Posudzovanie musí obsahovať odhad úrovne

expresie génu.

expres



V prípadoch, keď sa vnášaný gén neexprimuje, alebo

V prípadoch, keď sa vnášaný gén neexprimuje, ale

jeho produkt je v neaktívnej forme, ako sú inklúzne

jeho produkt je v neaktívnej forme, ako sú inklúzne

telieska, je málo pravdepodobný jeho škodlivý efekt.

telieska, je málo pravdepodobný jeho škodlivý e

Toto je prípad expresie mnohých ľudských génov v

Toto je prípad expresie mnohých ľ

E.

coli alebo iných prokaryotických systémoch, nie však

alebo iných prokaryotických systémoch, nie

všetkých. Napr. veľa neglykozylovaných cytokínov je

všetkých. Napr. veľa neglykozylovaných cytokínov j

rozpustných a biologicky aktívnych pri expresii v

rozpustných a biologicky aktívnych pri expre

E.

coli.

Modifikácia existujúcich determinantov

Modifi

patogenicity



Modifikácie génov, ktorých produkty majú

Modifikácie génov, ktorých produkty majú

škodlivé účinky nie sú príliš časté, avšak je

škodlivé účinky nie sú príliš časté, avš

možná modifikácia už existujúcich determinantov

možná modifikácia už existujúcich determinantov

patogenicity, vnesením iného génu, či

patogenicity, vnesením iného génu, č

zosilnením jeho expresie. V takomto prípade je

zosilnením jeho expresie. V takomto prípade

potrebné zvažovať jednak virulenciu

potrebné zvažovať jednak virulen

a patogenicitu hostiteľa, ako aj možnú virulenciu,

a patogenicitu hostiteľa, ako aj možnú virulenciu

patogenicitu a úroveň expresie vnášaného génu.

patogenicitu a úroveň expresie vnášaného gén

Medzi determinanty patogenicity patria

Medzi determinanty patogenicity patria

napríklad: bakteriálne toxíny, invazíny, integríny,

napríklad: bakteriálne toxíny, invazíny, integríny

povrchové štruktúry ako pili, LPS a kapsidy.

povrchové štruktúry ako pili, LPS a kapsidy

Dôležitý je tiež vzťah možnej terapie pri

Dôležitý je tiež vzťah možnej terapie p

náhodnej infekcii.

náhodnej infek

Posúdenie následkov možného

horizontálneho prenosu



V tejto časti je posudzované riziko spojené

V tejto časti je posudzované riziko spojen

s prípadným uvoľnením GMM do prostredia

s prípadným uvoľnením GMM do prostred

a jeho možný vplyv na príbuzné mikroorganizmy.

a jeho možný vplyv na príbuzné mikroorganizm

Toto sa týka čiastočne niektorých markerov,

Toto sa týka čiastočne niektorých markero

nesúcich gény pre rezistencie na klinicky

nesúcich gény pre rezistencie na klinic

významné antibiotiká alebo intaktné provírusy.

významné antibiotiká alebo intaktné provírus

Tu hrá významnú úlohu životnosť hostiteľa,

Tu hrá významnú úlohu životnosť h

prítomnosť znaku na chromozóme alebo

prítomnosť znaku na chromozóme aleb

mobilných elementoch, vplyv selekčného tlaku

mobilných elementoch, vplyv selekčného tlak

prostredia expresie/prežitia znaku, ako aj

prostredia expresie/prežitia znaku, ak

samotná prítomnosť génu v prostredí a zároveň

samotná prítomnosť génu v prostredí a zárov

odhad pravdepodobnosti.

odhad pravdepodob



BAKTÉRIE

BAKTÉR



Druh

Klasifik

Klasifi ácia



Acinetobacter calcoaceticus

Acinetobacter calcoacet

2



Bacillus anthracis

Bacillus anthr

3



Bacteroides fragilis

Bacteroides fra

2



Bordetella parapertussis

Bordetella parapertu

2



Borrelia spp.

Borrelia s

2



Brucella abortus

Brucella abo

3



Brucella canis

Brucella ca

3



Brucella suis

Brucella

3



Burkholderia cepacia

Burkholderia cep

2



Burkholderia cepacia

Burkholderia cep

2



Campylobacter fetus

Campylobacter fe

2



Campylobacter jejuni

Campylobacter jej

2



Campylobacter spp.

Campylobacter s

2



Clostridium botulinum

Clostridium botuli

2



Clostridium perfingens

Clostridium perfing

2



Clostridium tetani

Clostridium tet

2



Coxiella burnetii

Coxiella burn

3



Edwardsiella tarda

Edwardsiella ta

2



Ehrlichia sennetsu (Rickettsia sennetsu)

Ehrlichia sennetsu (Rickettsia senne

2



Ehrlichia spp.

Ehrlichia s

2



Escherichia coli

Escherichia

1 - 3



Francisella tularensis

Francisella tularen

(Typ A)

(Typ

3



Francisella tularensis

Francisella tularen

(Typ B)

(Typ

2



Prakticky všetky použitia

modifikovaných mikroorganizmov sa

modifi

dotýkajú použitia v uzatvorených

dotýkajú použitia v uza

priestoroch v EU doposiaľ iné použitie

nebolo schválené

nebolo schvá



Directive 90/219/EEC on contained use

of genetically modified microorganisms

of genetically modifi

s úpravou 98/81/EC



Mikroorganizmus

Mikroorganizm je bunkový jedinec alebo nebunkový jedinec

je bunkový jedinec alebo nebunkový jedine

schopný množiť sa a odovzdávať genetický materiál, vrátane vírusov,

schopný množiť sa a odovzdávať genetický materiál, vrátane víruso

viroidov, živočíšnych buniek a buniek rastlinných kultúr.

viroidov, živočíšnych buniek a buniek rastlinných kult



Geneticky modifikovaný organizmus

Geneticky modifikovaný organizm (GMO) je organizmus, ktorého

(GMO) je organizmus, ktoré

genetický materiál bol zmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene pri

genetický materiál bol zmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene p

pohlavnom rozmnožovaní a prirodzenej rekombinácii nevyskytuje za

pohlavnom rozmnožovaní a prirodzenej rekombinácii nevyskytuje

GMO sa nepovažuje organizmus, kde došlo ku genetickej zmene:

GMO sa nepovažuje organizmus, kde došlo ku genetickej zm



bunkovou fúziou

bunko

prokariotických druhov mikroorganizmov, ktoré si

prokariotických druhov mikroorganizmov, ktoré

vymieňajú genetický materiál známymi fyziologickými procesmi,

vymieňajú genetický materiál známymi fyziologickými procesm

vrátane fúzie protoplastov

vrátane fúzie protoplasto



bunkovou fúziou

bunko

buniek eukaryotických druhov mikroorganizmov,

buniek eukaryotických druhov mikroorganizm

vrátane fúzie protoplastov, produkcie hybridomasy a fúzie rastlinných

vrátane fúzie protoplastov, produkcie hybridomasy a fúzie rastlinný

buniek

bunie



samoklonovaním

samoklon

, ktoré pozostáva z odstránenia sekvencií nukleovej

, ktoré pozostáva z odstránenia sekvencií nukle

kyseliny z bunky, za ktorým môže nasledovať spätné vloženie všetkej

kyseliny z bunky, za ktorým môže nasledovať spätné vloženie vše

odstránenej nukleovej kyseliny alebo jej časti, alebo jej syntetického

odstránenej nukleovej kyseliny alebo jej časti, alebo jej syntetické

ekvivalentu spolu s predchádzajúcimi enzymatickými alebo

ekvivalentu spolu s predchádzajúcimi enzymatickými ale

mechanickými krokmi do buniek fylogeneticky úzko príbuzných

mechanickými krokmi do buniek fylogeneticky úzko príbuz

druhov, ktoré si môžu vymieňať genetický materiál prirodzenými

druhov, ktoré si môžu vymieňať genetický materiál prirodzený

fyziologickými procesmi, alebo bez nich.

fyziologickými procesmi, alebo bez nic



Pri hodnotení rizík spojených s GMM

musíme predovšetkým brať do úvahy účel

musíme predovšetkým brať do úvahy úče

použitia:



Farmaceutické výroby (rekombinantné

Farmaceutické výroby (rekom

proteíny a peptidy)

proteíny a pe



Priemyselné fermentácie (aminokyseliny,

Priemyselné fermentácie (aminokyseliny

organické kyseliny, rozpúšťadlá,)

é kyseliny, rozpúšťa



Potravinárske aplikácie mikroorganizmov

Potravinárske aplikácie mikroorga



Environmentálne využite mikroorganizmov

Environmentálne využite

(bioremediácie, biometalurgia)

(bioremediácie, biometalurgia

Farmaceutické výroby



výhoda použitia baktérií vo výrobe



zvládnutá expresia



technológia purifikacie je zahrnutá už v

technológia purifikacie je za

príprave rekombinantu

príprave rekombina



stredne veľké fermentácie pre väčšinu

produktov



schválených približne 200 produktov



vo vývoji okolo 2000 produktov



otázky dĺžky schvaľovacieho procesu



inzulin schvaľovanie 2 roky

inzulin schvaľovanie 2



duševné vlastníctvo - EPO



problém obsahu DNA vo výslednom

proteíne

Priemyselné fermentácie



výroba priemyselných enzýmov –GMO?



aminokyseliny



produkcia sekundárnych metabolitov



metabolické inžinierstvo – GMO?

metabolické inžinierstvo – GM

Potravinárske aplikácie

Potravinárske aplikác

mikroorganizmov

mikroorganizmo



Použitie mikroorganizmov vo výrobe

Použitie mikroorganizmov vo výrob

potravín veľmi staré



Probiotické kultúry



Analógia s „GMO potravín“

Environmentálne využitie

Environmentálne využiti

mikroorganizmov

mikroorganizmo



riziko „nekontrolovateľného úniku“

organizmov alebo génov do prostredia

organizmov alebo génov do p



antibiotiková rezistencia – resp. iné

selekčné márkre



dilema medzi „bezpečnosťou“ a

dilema medzi „bezpečnosťou“ a

selekčnou výhodou

selekčnou výhod

Najčastejšie používané GMO

Prehľad transgénov použitých pre

Prehľad transgénov použit

genetickú modifikáciu rastlín



Transgény upravujúce agronomické vlastnosti

Transgény upravujúce agronomické vlastno

rastlín

ra



Transgény pre toleranciu(T) voči špecifickým

Transgény pre toleranciu(T) voči špec

herbicídom(H) (HT-transgény)

herbicídom(



Transgény pre rezistenciu voči hmyzím škodcom

Transgény pre rezistenciu voči hmyzím škodc

a háďatkám



Transgény pre rezistenciu voči baktériám a hubám

Transgény pre rezistenciu voči bakté



Transgény pre rezistenciu voči vírusom a viroidom

Transgény pre rezistenciu voči vírusom a viro



Transgény pre samčiu (peľovú) sterilitu

Transgény pre samčiu (peľovú) ste



Transgény upravujúce výživové a iné

Transgény upravujúce výživové a iné

parametre plodín používaných pre priamu

parametre plodín používaných pre priam

konzumáciu a vo výrobe potravín

konzumáciu a vo výrobe potr



zvýšenáj akumulácia olejovej kyseliny

zvýšenáj akumulácia olejovej kys



tabak so zníženou hladinu nikotínu (20x)

tabak so zníženou hladinu nikotí



oneskorené alebo regulované dozrievanie

oneskorené alebo regulované dozrievanie



zlatá ryža

zlatá



Transgény pre produkciu liečív a biologík

Transgény pre produkciu liečív a bio



Transgény pre produkciu priemyselných

Transgény pre produkciu priemyselný

chemikálií

chemik



Transgény odolné voči stresom

Transgény odolné voči stre

Sú GMO potraviny bezpečné?



Zle formulovaná otázka



Je miera rizika spojená s GMO

Je miera rizika sp

prijateľná?



Princíp ekvivalencie

Princíp



Výrobky z GMO sú najlepšie testované

Aká je budúcnosť GMO?



v roku 2003 sa uskutočnil prieskum medzi privátnymi

v roku 2003 sa uskutočnil prieskum medzi privátny

firmami a vedeckými inštitúciami. 39% oslovených

firmami a vedeckými inštitúciami. 39% oslovený

subjektov zrušilo v posledných štyroch rokoch výskumné

subjektov zrušilo v posledných štyroch rokoch výskum

projekty súvisiace s GMO v dôsledku nejasného

projekty súvisiace s GMO v dôsledku nejasné

regulačného rámca a neistej situácie na trhu.

regulačného rámca a neistej situácie na tr



tendencia zrušenia výskumných projektov bola nižšia vo

tendencia zrušenia výskumných projektov bola nižšia

verejnom sektore (29 % oslovených subjektov, ktoré zrušili

verejnom sektore (29 % oslovených subjektov, ktoré zr

projekty) a bola vyššia v privátnom sektore (61%).

projekty) a bola vyššia v privátnom sektore (61



podobný jav bol pozorovaný v prípade pokusného

podobný jav bol pozorovaný v prípade pokusné

pestovania GM rastlín, po prudkom náraste v rokoch 1991-

pestovania GM rastlín, po prudkom náraste v rokoch 19

1998 nasledoval prudký pokles o 76 % do konca

1998 nasledoval prudký pokles o 76 % do ko

r. 2001.

r. 20

Vzťah verenosti k biotechnológiám

a následné konzekvencie pre podporu

výskumu

Právo voľby pre každého

Toto nie je výsledok GMO

Užitočné stránky



http://www.gmo.sk

http://w



http://www.enviro.gov.sk

www



http://www.biotrin.cz/

http://w



http://www.efsa.eu.int

www

/



http://www.plantpharma.org

http://w



http://europa.eu.int/comm/research/qu

ality-of-life/gmo/index.html

Ďakujem

za pozornosť

za pozorn