NA CVIKO klasifikacia ludskych chromozomov
Stiahnuť PPT · 980 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
Klasifikácia ľudských chromozómov
•
Metafázové chromozómy možno charakterizovať na základe niektorých
morfologických a morfometrických parametrov. Sú to: rozmer
chromozómu, poloha centroméry a prítomnosť satelitov.
•
Rozmer chromozómu môže byť vyjadrený jeho absolútnou dĺžkou
udávanou v mikrometroch alebo relatívnou dĺžkou, ktorá je pomerom dĺžky
konkrétneho chromozómu k sumárnej dĺžke chromozómov haploidnej sady
a X chromozómu a býva udávaná v percentách.
•
Polohu centroméry na metafázových chromozómoch možno
kvantitatívne vyjadriť pomocou centromérického indexu (CI). Je to pomer
dĺžky krátkeho ramena k dĺžke celého chromozómu, ktorá je považovaná za
100%. Podľa polohy centroméry sa v ľudskej chromozómovej sade dajú
rozlíšiť tri typy metafázových chromozómov:
metacentrický
submetacentrický
akrocentrický
Typy chromozómov u človeka
• — metacentrické — s centromérou uloženou uprostred
chromozómu a ramenami rovnakej dĺžky, centromérický
index je cca 50%
• — submetacentrické — centroméra sa nachádza
submediálne, ramená sú zreteľne odľíšiteľné na krátke a
dlhé, centromérický index je 40 - 30%
• — akrocentrické — centroméra je v distálnej časti
chromozómu, krátke ramená majú veľmi malú dĺžku,
centromerický index je okolo 20%.
• Satelity sú malé segmenty krátkych ramien oddelené od
ostatného chromozómu slabšie farbiteľným úsekom. Ich
viditeľnosť závisí od spôsobu farbenia a zhotovenia
preparátu.
Konvenčné farbenie chromozómov
Konvenčné farbiace techniky dovoľujú na základe týchto parametrov
rozdeliť ľudské chromozómy do siedmych skupín označených
veľkými písmenami A – G
Páry homologických autozómov sú v skupinách usporiadané podľa
klesajúcej veľkosti a sú očíslované od 1 do 22. Chromozóm X je
zaradený do skupiny C, chromozóm Y do skupiny G.
Zásady tejto klasifikácie boli prijaté na genetickej konferencii v Denveri
v r. 1960 a doplnené na konferenciách v Londýne v r. 1963 a v
Chicagu v r. 1966.
Súbor chromozómov somatickej bunky usporiadaný podľa určitých
dohodnutých kritérii sa označuje ako karyotyp. Na základe meraní
chromozómov z veľkého počtu mitóz je možné po odstránení
náhodných odchýliek zostrojiť schematický karyotyp - idiogram.
• Chromozómy farbené štandardným postupom možno jednoznačne
zaradiť iba do skupín.
• Zavedie techník diferencujúceho farbenia umožnilo individuálne
rozlíšenie všetkých chromozómov.
• Klasifikácia prúžkov a ich symbolika boli vypracované na Parížskej
cytogenetickej konferencii v r. 1971. Zaviedla sa definícia prúžku a
oblastí na chromozómoch, spôsob ich číselného označenia a určili sa
názvy jednotlivých prúžkov podľa použitej farbiacej techniky. Niektoré
konštantné znaky na chromozómoch (centroméra, teloméra, niektoré
dobre definované prúžky) sa určili ako orientačné body.
• Ramená chromozómov boli rozčlenené do oblastí (zón). Oblasť je
definovaná ako úsek chromozómu ležiaci medzi dvomi dobre
definovanými orientačnými bodmi. Rameno bez orientačného bodu
tvorí len jedinú oblasť. Centroméra na každom chromozóme slúži ako
základný orientačný bod k mnohým prúžkom a oblastiam. Na každom
ramene oblasť ležiaca najbližšie k centromére sa označuje ako oblasť
č.1 a ostatné oblasti sú následne číslované smerom k telomerickému
koncu, prúžky v rámci oblastí sa označujú podľa podobných pravidiel
• Ramená chromozómov boli
rozčlenené do oblastí (zón).
Oblasť je definovaná ako úsek
chromozómu ležiaci medzi
dvomi dobre definovanými
orientačnými bodmi.
Rameno bez orientačného
bodu tvorí len jedinú oblasť.
Centroméra na každom
chromozóme slúži ako
základný orientačný bod k
mnohým prúžkom a oblastiam.
Na každom ramene oblasť
ležiaca najbližšie k centromére
sa označuje ako oblasť č.1 a
ostatné oblasti sú následne
číslované smerom k
telomerickému koncu, prúžky
v rámci oblastí sa označujú
podľa podobných pravidiel
Idiogram homogénne sfarbených chromozómov
Idiogram prúžkovaných chromozómov
Skrátený opis - Chicagská nomenklatúra
•
Vychádzajúc z týchto zásad je možné každý prúžok alebo úsek
chromozómu charakterizovať na základe štyroch údajov: číslo
chromozómu, symbol ramena, číslo chromozómovej oblasti, číslo
prúžku. Medzi jednotlivými údajmi sa nepoužívajú čiarky ani bodky a
nesmie sa zameniť ich poradie.
•
Pri popise štrukturálnych chromozómových aberácii možno použiť dva
spôsoby:
•
1. skrátený popis – založený na Chicagskej nomenklatúre
•
2.
detailný popis - vychádzajúci z Parížskej nomenklatúry
•
Pri skrátenom popise sa najprv udáva celkový počet chromozómov, potom
konštitúcia pohlavných chromozómov, ďalej v prvej zátvorke je číslo
postihnutého chromozómu(ov), v druhej zátvorke sú uvedené prúžky, v
ktorých nastali zlomy. Z takéhoto popisu je možné zistiť zostavu prúžkov na
abnormálnom chromozóme.
• Napríklad: 46, XY, t(1,6) (q42,p12)
•
označuje karyotyp muža so 46 chromozómami a reciprokú translokáciu
medzi chromozómami 1 a 6, zlomy nastali na dlhom ramene chrom. č.1 v
oblasti 4, v prúžku 2 a na krátkom ramene chrom. č.6 v oblasti 1, prúžku 2.
Segmenty distálne od týchto prúžkov sa vzájomne vymenili.
Detailný opis - Parížská nomenklatúra
Pri detailnom popise sa najprv udáva celkový počet
chromozómov, potom konštitúcia pohlavných chromozómov,
typ prestavby a v prvej zátvorke číslo postihnutého
chromozómu(ov). V druhej zátvorke sa popisuje morfológia
postihnutého chromozómu.
Napríklad: 46, XX, del(1) (pter–>q 21:)
znamená ženský karyotyp so 46 chromozómami a deléciou
časti chromozómu 1. Symbol : označuje miesto zlomu, ktorý
spôsobil deléciu terminálnej časti dlhého ramena.
Stav postihnutého chromozómu sa niekedy popisuje aj takto:
sled prúžkov na chromozóme č.l je nezmenený a prebieha od
p - terminálneho konca cez oblasť centroméry na dlhé rameno
až po oblasť 2, kde v prúžku 1 nastal zlom a úsek distálne od
tohto miesta deletoval.
Document Outline
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky