04 elektronegativita a polarita chemickej väzby

Zhrnutie prednášky

Prednáška vysvetľuje elektronegativitu ako vlastnosť atómu, ktorá vyjadruje silu, akou si priťahuje väzbový elektrónový pár, a ukazuje, ako ju odčítať z periodickej sústavy (najvyššia u fluóru 4,0, klesá doľava a nadol). Na príkladoch CO₂ a HCl je ukázané, že elektrónová hustota sa posúva k elektronegatívnejšiemu atómu, čím vzniká čiastkový záporný náboj (δ−) na ňom a čiastkový kladný náboj (δ+) na druhom atóme. Typ väzby sa určuje podľa rozdielu elektronegativít: pod 0,4 ide o nepolárnu kovalentnú, od 0,4 do 1,7 o polárnu kovalentnú a nad 1,7 o iónovú väzbu. Na hydroxide sodnom sa postup ukazuje na dvoch väzbách, Na–O (rozdiel 2,6, iónová) a O–H (rozdiel 1,4, polárna kovalentná).

• - Elektronegativita je miera sily, ktorou atóm priťahuje väzbový elektrónový pár; hodnoty podľa Paulinga sú v periodickej tabuľke.
• - Najvyššiu elektronegativitu má fluór (4,0), smerom doľava a nadol hodnoty klesajú; vzácne plyny sa väčšinou neuvádzajú.
• - Elektrónová hustota väzby sa posúva k atómu s vyššou elektronegativitou (napr. C 2,5, O 3,5, H 2,1, Cl 3,0).
• - Elektronegatívnejší atóm nesie čiastkový záporný náboj (δ−), druhý atóm čiastkový kladný náboj (δ+).
• - Rozdiel elektronegativít Δχ < 0,4 znamená nepolárnu kovalentnú väzbu, 0,4–1,7 polárnu kovalentnú a > 1,7 iónovú väzbu.
• - HCl má rozdiel 0,9, teda polárnu kovalentnú väzbu.
• - V NaOH je väzba Na–O iónová (Δχ = 2,6) a väzba O–H polárna kovalentná (Δχ = 1,4).

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.